16.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 419/153

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 42 a 43,

—

so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa civilnej ochrany a článok 214 týkajúci sa humanitárnej pomoci,

—

so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2011 o diplomacii EÚ v oblasti klímy (1),

—

so zreteľom na spoločný diskusný dokument Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Komisie z 9. júla 2011 o diplomacii v oblasti klímy (2),

—

so zreteľom na spoločnú správu z roku 2008 o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti, ktorú Európskej rade predložili vysoký predstaviteľ EÚ Javier Solana a Európska komisia, a nadväzujúce odporúčania (3),

—

so zreteľom na správu Komisie z mája 2006 s názvom Európska jednotka civilnej ochrany: Europe Aid,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (4), oznámenie Komisie z 26. októbra 2010 s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (COM(2010)0600) a na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 (5),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany z 20. decembra 2011 (COM(2011)0934),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2008 o Európskej únii a arktickom regióne (COM(2008)0763) a svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ (7),

—

so zreteľom na závery konferencie s názvom Od rokovaní o klíme k diplomacii v oblasti klímy, ktorá sa konala v októbri 2011 v Berlíne, a konferencie s názvom Dialóg 21. storočia o klíme a bezpečnosti, ktorá sa konala v marci 2012 v Londýne,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN z júla 2011 o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti (8),

—

so zreteľom na správy Environmentálneho programu OSN z rokov 2011 zmena klímy, konflikt a migrácia v Saheli (9),

—

so zreteľom na dokumenty OSN o bezpečnosti osôb a zodpovednosti za ochranu (10),

—

– so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy (usmernenia z Osla) (11) a a na usmernenia medziagentúrneho stáleho výboru (IASC) o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany na podporu humanitárnych operácií (usmernenia MCDA),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade ((SEC(2007)0781, SEC(2007)0782, COM(2007)0317) a spoločné vyhlásenie s názvom Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0349/2012),

1.

berie do úvahy vplyv zmeny klímy na globálnu bezpečnosť, mier a stabilitu;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že za posledné štyri roky otázku zmeny klímy ako najväčšej hrozby globálnej bezpečnosti zatienila vo verejnej diskusii hospodárska a finančná kríza, ktorá takisto predstavuje priamu globálnu hrozbu;

3.

domnieva sa, že zvýšený rozsah extrémnych výkyvov počasia v posledných rokoch spôsobuje globálnemu hospodárstvu, a to nielen rozvojovým krajinám, ale aj svetovému hospodárstvu, rastúce náklady, ktoré vystupujú ako priame náklady v súvislosti s obnovou a pomocou, ale aj ako nepriame náklady v súvislosti s nárastom poistenia, cien výrobkov a služieb; zdôrazňuje, že tieto javy predstavujú taktiež zhoršenie hrozieb medzinárodného mieru a bezpečnosti obyvateľstva;

4.

poukazuje na to, že prírodné katastrofy, ktoré sú dôsledkom zmeny klímy, sú veľmi destabilizujúce, najmä pre zraniteľné štáty; poukazuje však na skutočnosť, že nijakú príčinu konfliktu nie je možné prisúdiť výlučne zmene klímy; zdôrazňuje, že obyvateľstvo, ktorého prístup k pitnej vode a potravinám sa v dôsledku prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy zhoršuje, je nútené migrovať, a tak nadmerne zaťažuje hospodárske, sociálne a administratívne kapacity beztak citlivých regiónov alebo zle fungujúcich štátov, a tým vytvára konflikty a má celkovo negatívny vplyv na bezpečnosť; pripomína, že tieto udalosti spôsobujú súperenie medzi komunitami a krajinami o vzácne prírodné zdroje;

5.

uznáva, že komplexné krízy sa môžu predvídať a malo by sa im predchádzať uplatňovaním komplexného prístupu zahŕňajúceho oblasti politiky úplne využívajúce nástroje, ktoré existujú v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a takisto humanitárnu a rozvojovú pomoc; poznamenáva takisto, že NATO bolo jedným z hlavných aktérov prvej medzinárodnej reakcie na výzvy v oblasti environmentálnej bezpečnosti v roku 2004, keď spolu s ďalšími piatimi medzinárodnými agentúrami (13) vytvorilo Iniciatívu pre životné prostredie a bezpečnosť (ENVSEC) s cieľom riešiť otázky životného prostredia, ktoré ohrozujú bezpečnosť v zraniteľných regiónoch;

6.

uznáva význam kritickej infraštruktúry, ktorá poskytuje podporu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike;

7.

uznáva, že kým riešenie zmeny klímy prostredníctvom bezpečnostnej spojitosti môže byť pozitívne, existuje aspoň jeden prvok opatrení EÚ v oblasti zmeny klímy, ktorý sa usiluje využiť politické a hospodárske nástroje na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;

8.

poukazuje na skutočnosť, že EÚ by mala v rámci svojich stratégií, politík a nástrojov v oblasti vonkajšej činnosti vziať do úvahy vplyv prírodných katastrof a zmeny klímy na medzinárodnú bezpečnosť; okrem toho pripomína, že v súvislosti s prírodnými a inými katastrofami je dôležité venovať osobitnú pozornosť ženám a deťom, ktoré sú v krízach predovšetkým zraniteľné;

9.

v tejto súvislosti pripomína mandát Komisie zahŕňajúci humanitárnu pomoc a civilnú ochranu a zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať a posilňovať existujúce nástroje;

10.

v tejto súvislosti znovu zdôrazňuje význam znižovania rizika katastrof s cieľom znížiť vplyv krízy na zraniteľné obyvateľstvo;

11.

zdôrazňuje preto, že je nevyhnutné začleniť analýzu vplyvu kríz a následných prírodných katastrof súvisiacich s klímou do stratégií a operačných plánov SBOP pred, počas a po akýchkoľvek prírodných alebo humanitárnych krízach, ktoré by mohli vzniknúť, pričom je potrebné dodržiavať humanitárne zásady stanovené v Lisabonskej zmluve; takisto vyzýva na praktickú spoluprácu, ako napríklad uplatňovanie spolupráce;

12.

zdôrazňuje, že prostredníctvom vytvorenia účinnej reakcie na vplyv zmeny klímy na bezpečnosť sa musí zlepšiť nielen predchádzanie konfliktom a krízový manažment, ale takisto kapacity v oblasti vykonávania analýz a včasného varovania;

13.

pripomína, že Lisabonská zmluva požaduje, aby Únia rozvinula civilné a vojenské spôsobilosti pre medzinárodný krízový manažment v celom rozsahu úloh uvedených v článku 43, predovšetkým misie na predchádzanie konfliktom, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na opätovné nastolenie mieru a stabilizačné operácie po ukončení konfliktu; zároveň sa domnieva, že by sa malo zabrániť zdvojeniu nástrojov a že by sa mali v súlade s článkami 196 a 214 ZFEÚ zreteľne rozlišovať nástroje v rámci a mimo rozsahu pôsobnosti SBOP; pripomína potrebu zabrániť akémukoľvek zdvojeniu dobre zavedených nástrojov humanitárnej pomoci a civilnej ochrany, ktoré nepatria do právomoci SBOP;

14.

uznáva, že vojenské štruktúry majú kapacity a zdroje na environmentálne spravodajské služby, posúdenie rizík, humanitárnu pomoc, zmiernenie následkov katastrof a evakuáciu, ktoré musia hrať rozhodujúcu úlohu v rámci včasného varovania, riadenia kríz súvisiacich s klímou a reakcie na katastrofy;

15.

poukazuje na to, že v Lisabonskej zmluve sa zaviedli nové ustanovenia (články 21 – 23, 27, 39, 41 ods. 3, 43 – 46 ZEÚ), najmä tie, ktoré sa týkajú počiatočného fondu v článku 41 ods. 3, a že tieto ustanovenia sa stále musia uplatňovať;

16.

poukazuje na to, že EÚ by mala ďalej vyvíjať úsilie spolu s OSN, Africkou úniou (AÚ) a OBSE takisto v rámci iniciatívy pre životné prostredie a bezpečnosť (ENVSEC) s cieľom spoločne sa zúčastňovať na analýze a riešiť výzvy vyplývajúce zo zmeny klímy;

17.

zdôrazňuje hodnotu civilno-vojenskej súčinnosti v krízach, ako napr. na Haiti, v Pakistane a New Orleans; domnieva sa, že táto súčinnosť preukázala, že vojenské jednotky môžu mať v krízach a prírodných katastrofách súvisiacich s klímou hodnotný prínos prostredníctvom poskytnutia priamej a včasnej pomoci postihnutým oblastiam a obyvateľom;

18.

víta skutočnosť, že zmena klímy sa čoraz viac dostáva do centra pozornosti diskusie o globálnej bezpečnosti, najmä od roku 2007, keď Bezpečnostná rada OSN uskutočnila prvú diskusiu o zmene klímy a jej dôsledkoch na medzinárodnú bezpečnosť; víta úsilie EÚ a vlád členských štátov predložiť túto záležitosť v rámci Bezpečnostnej rady OSN v júli 2011 a zahrnúť ju do záverov zo zasadnutia Rady pre zahraničné veci o diplomacii v oblasti klímy;

19.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá zodpovedá za riadenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, aby:

20.

domnieva sa, že EÚ musí predložiť zoznam výziev, ktorým čelí v oblastiach, ako sú Arktída, Afrika, arabský svet a Himaláje a Tibetská náhorná plošina (tretí pól), najmä pokiaľ ide o potenciálne konflikty kvôli dodávkam vody;

21.

zdôrazňuje význam pokračovania a zlepšenia rozvojovej a humanitárnej pomoci EÚ zameranej na prispôsobenie sa, zmiernenie, reakciu, odolávanie, podporu a rozvoj po kríze vzhľadom na krízy a prírodné katastrofy súvisiace s klímou; poukazuje na význam iniciatív, ako napríklad zníženie rizika katastrof a prepojenie podpory, obnovy a rozvoja, a vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej humanitárnej, a najmä rozvojovej pomoci presadzovala tieto programy a opatrenia; víta navrhovanú posilnenú úlohu mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, najmä mimo Európskej únie;

22.

víta iniciatívu UNDP, UNEP, OBSE, NATO, EHK OSN a REC (14) pre životné prostredie a bezpečnosť (ENVSEC), ktorá je zameraná na riešenie výziev súvisiacich s bezpečnosťou osôb a prirodzeným životným prostredím, a to prostredníctvom poskytnutia svojich združených odborných znalostí a zdrojov krajinám Strednej Ázie, Kaukazu a juhovýchodnej Európy; poznamenáva, že celkový výsledok ENVSEC je stále obmedzený, doteraz však slúžil ako dôležitý nástroj inštitucionálnej koordinácie a ako vstupné miesto na uľahčenie postupov presadzovania;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolupracovala s hlavnými ohrozenými regiónmi a najzraniteľnejšími štátmi s cieľom posilniť ich schopnosť zvládnuť situáciu; zdôrazňuje, že EÚ by mohla viac začleniť prispôsobenie sa a odolnosť proti zmene klímy do svojich regionálnych stratégií (napríklad stratégia EÚ – Afrika, barcelonský proces, Čiernomorská synergia, stratégia EÚ pre Strednú Áziu a Akčný plán pre Stredný východ);

24.

vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Komisiu, aby do najdôležitejších stratégií, politických dokumentov a finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť a do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky zahrnuli potenciálne dôsledky zmeny klímy na bezpečnosť;

25.

upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že sa musí zvýšiť energetická bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív, ako sú okrem iného palivá dovážané z Ruska cez potrubie; pripomína, že tieto potrubia sa môžu začať narúšať roztápaním dlhodobo zamrznutej pôdy a zdôrazňuje, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiteľom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky obnoviteľných zdrojov energie vyrobených v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorá významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

26.

vyzýva Európsku obrannú agentúru (EDA) a ozbrojené sily členských štátov, aby vytvorili ekologické a energeticky účinné technológie, ktoré úplne využijú potenciál obnoviteľných zdrojov energie;

27.

víta nedávne pokusy posilniť koordináciu medzi NATO a EÚ v oblasti rozvoja spôsobilosti; uznáva, že je veľmi potrebné rozpoznať vzájomné výhody spolupráce a zároveň rešpektovať špecifické zodpovednosti obidvoch organizácií; zdôrazňuje potrebu nájsť a vytvoriť súčinnosť v prípade projektov združovania a spoločného využívania spôsobilostí (pooling and sharing) a projektov tzv. inteligentnej obrany (smart defence) (NATO), ktoré by sa mohli realizovať v rámci reakcie na prírodné katastrofy a klimatické krízy;

28.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby v plnej miere využila potenciál Lisabonskej zmluvy a predložila návrh na zriadenie počiatočného fondu (článok 41 ods. 3 (ZEÚ)) v súvislosti s možnými budúcimi projektmi združovania a spoločného využívania spôsobilostí a spoločnej a trvalej koncentrácie zariadení pre civilné krízové operácie;

29.

poznamenáva, že negatívny vplyv zmeny klímy a prírodných katastrof na mier, bezpečnosť a stabilitu by sa mohol začleniť do všetkých strategických dokumentov SZBP/SBOP, ktoré slúžia ako usmernenia na plánovanie a vykonávanie jednotlivých politík a misií;

30.

poznamenáva, že spôsobilosti na včasné posúdenie a zisťovanie skutočností by mali zabezpečiť, aby EÚ v rámci reakcie na krízy použila čo najprimeranejšie dostupné prostriedky, v čo najkratšom čase vyslala multidisciplinárne skupiny, ktoré budú zložené z civilných, vojenských a civilno-vojenských odborníkov;

31.

zdôrazňuje, že v rámci úsilia o reakcie na neistotu zmeny klímy a jej predvídania bude pre EÚ rozhodujúci prístup k presným a včasným analýzam, pričom spôsobilosť SBOP bude v tejto súvislosti dobrým zdrojom informácií; EÚ by mala prijať opatrenia na ďalší rozvoj spôsobilostí na zber údajov a analýzu informácií prostredníctvom štruktúr, ako napríklad delegácie EÚ, satelitné centrum EÚ a situačné centrum EÚ;

32.

domnieva sa, že včasné varovanie a skorá preventívna činnosť v súvislosti s negatívnymi dôsledkami zmeny klímy a prírodných katastrof závisia od primeraných ľudských zdrojov a metódy zberu a analýzy údajov; poznamenáva, že príslušné útvary Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou, a príslušné útvary Komisie a geografické útvary by mali do svojich činností začleniť analýzu vplyvu prírodných katastrof na medzinárodnú bezpečnosť a politickú stabilitu; odporúča školenie pre zamestnancov ESVČ a Komisie v oblasti monitorovania vplyvu prírodných katastrof na krízový vývoj a politickú stabilitu a bezpečnosť; vyzýva na vypracovanie spoločných kritérií pre analýzu, hodnotenie rizík a vytvorenie spoločného systému varovania;

33.

povzbudzuje príslušné orgány Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Komisie, aby zlepšili koordináciu pri analýze situácie a plánovanie politiky, ako aj systematickú výmenu informácií v otázkach týkajúcich sa zmeny klímy a prírodných katastrof; nalieha na príslušné orgány Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, aby zriadili stále komunikačné kanály na výmenu informácií s príslušnými útvarmi Komisie, najmä ECHO, ale aj s agentúrami a programami OSN a programami a s NATO; poukazuje na to, že civilno-vojenské štruktúry poverené úlohou reagovať na krízy a prírodné katastrofy súvisiace so zmenou klímy by mali úzko spolupracovať so všetkými organizáciami občianskej spoločnosti, humanitárnymi organizáciami a mimovládnymi organizáciami;

34.

nalieha na Komisiu, aby vytvorila pohotovostné plány reakcie EÚ na dôsledky prírodných katastrof a kríz súvisiacich so zmenou klímy, ktoré sa vyskytnú mimo Únie a majú priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnosť Únie (napr. migrácia z dôvodu zmeny klímy);

35.

dôrazne víta kroky prijímané od roku 2011 na úrovni ministrov zahraničných vecí EÚ počas poľského predsedníctva a na úrovni Bezpečnostnej rady OSN počas nemeckého predsedníctva v súvislosti so vzájomným pôsobením zmeny klímy a jej dôsledkov na bezpečnosť;

36.

domnieva sa, že hlavné politické dokumenty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by sa mohli prispôsobiť a upraviť so zreteľom na dôsledky zmeny klímy a prírodných katastrof, ako sú napríklad koncepcia EÚ v oblasti vojenského plánovania na politickej a strategickej úrovni (15), koncepcia EÚ v oblasti velenia a riadenia vojenských operácií (16), koncepcia EÚ v oblasti vytvorenia ozbrojených síl (17) a koncepcia rýchlej vojenskej reakcie EÚ (18), ako aj tie dokumenty, ktoré sú dôležité pre civilné misie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako sú koncepcia EÚ v oblasti komplexného plánovania, koncepcia EÚ v oblasti plánovania polície a usmernenia pre štruktúru velenia a riadenia civilných operácií krízového riadenia EÚ (19);

37.

domnieva sa, že civilné a vojenské spôsobilosti by sa mali rozvíjať tak, aby bolo možné ich uplatnenie v rámci reakcie na prírodné katastrofy a klimatické krízy; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvíjaniu vojenských spôsobilostí, a najmä procesu združovania a spoločného využívania spôsobilostí; žiada v tejto súvislosti posilniť úlohu EDA;

38.

znovu pripomína, že v rámci účinnej reakcie na krízové situácie, ako napríklad prírodné katastrofy, je často potrebné využiť civilné a vojenské spôsobilosti, a takisto je potrebná užšia spolupráca medzi nimi; pripomína, že je dôležité vymedziť určité špecializované spôsobilosti a nedostatky, v súvislosti s ktorými môžu vojenské spôsobilosti poskytnúť pridanú hodnotu;

39.

zdôrazňuje potrebu vypracovať špecifický zoznam vojenských a civilných spôsobilostí SBOP, ktoré majú osobitný význam z hľadiska reakcie na zmenu klímy a prírodné katastrofy a pri misiách SBOP; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní tohto zoznamu by sa mala venovať osobitná pozornosť činnosti poradnej skupiny pre využívanie vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy; konštatuje, že tieto prostriedky by mali okrem iného zahŕňať technické schopnosti, ako napr. ad hoc vybudovanie a prevádzka prístavnej/letiskovej infraštruktúry, leteckej a námornej dopravy a riadenia, mobilných nemocníc vrátane intenzívnej zdravotnej starostlivosti, komunikačnej infraštruktúry, čistenia vody a nakladania s palivom; vyzýva Radu a EDA, aby v rámci preskúmania programu rozvoja spôsobilostí v roku 2013 uviedli do súladu súčasné katalógy civilných a vojenských spôsobilostí s tými, ktoré sú potrebné na splnenie výziev súvisiacich so zmenou klímy, a predložili návrhy potrebné na odstránenie súčasných nedostatkov v týchto katalógoch;

40.

zdôrazňuje potrebu preskúmať na základe už existujúcich spôsobilostí, ako sú napríklad bojové skupiny EÚ a európske velenie leteckej dopravy (EATC), možnosti vytvorenia ďalších spoločných spôsobilostí, ktoré sú dôležité pre operácie reagujúce na vplyv zmeny klímy alebo prírodné katastrofy;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať spôsoby zlepšenia energetickej účinnosti a environmentálneho riadenia v rámci ozbrojených síl doma a v zahraničí, okrem iného využívaním potenciálu, ktorý ponúkajú obnoviteľné zdroje energie; pripomína, že spotreba energie ozbrojených síl jedného členského štátu EÚ je taká ako spotreba európskeho veľkomesta a že vojenské štruktúry by mali byť preto rovnako inovatívne pri znižovaní svojej ekologickej stopy; víta správu s názvom Greening the Blue Helmets: Environment, Natural Resources and UN Peacekeeping Operations (Ekologizácia modrých prílb: Životné prostredie, prírodné zdroje a mierové operácie OSN), ktorú v máji 2012 uverejnili Program OSN pre životné prostredie (UNEP), oddelenie OSN pre mierové operácie (UNDPKO) a oddelenie OSN pre podporu v teréne (UNDFS); poukazuje na skutočnosť, že USA a jeho ozbrojené sily (20) sa už niekoľko rokov aktívne usilujú o zvýšenie energetickej nezávislosti prostredníctvom využívania trvalo udržateľných zdrojov energie a využívania energetickej účinnosti v rámci všetkých vojenských operácií a celej infraštruktúry; víta v tejto súvislosti nedávny projekt Európskej obrannej agentúry s názvom GO GREEN, ktorého cieľom je podstatné zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje potrebu takisto vytvoriť usmernenia pre osvedčené postupy v oblasti účinnosti zdrojov a monitorovania environmentálneho riadenia pre misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

42.

zdôrazňuje tiež potrebu zladenia širšieho rozvoja v oblasti európskej obrannej priemyselnej základne so špecifickými požiadavkami v súvislosti s krízami a prírodnými katastrofami súvisiacimi so zmenami klímy; žiada posilniť úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) v tomto procese v úzkej spolupráci s Vojenským výborom EÚ; vyzýva obidva orgány spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby zabezpečili, že programy verejného obstarávania a programy rozvoja spôsobilosti vynaložia primerané finančné prostriedky a ďalšie zdroje na špecifické potreby v súvislosti s reagovaním na zmenu klímy a prírodné katastrofy;

43.

vyzýva ozbrojené sily, aby prevzali zodpovednosť v oblasti trvalej udržateľnosti životného prostredia, a technických odborníkov, aby hľadali spôsoby ekologizácie, a to od zníženia emisií k zvýšeniu recyklovateľnosti;

44.

zdôrazňuje potrebu zachovať a ďalej posilňovať v kontexte nasledujúceho viacročného finančného výhľadu na roky 2014 – 2020 komplexný prístup k zmierneniu a reakcii na prírodné katastrofy a krízy súvisiace s klímou prostredníctvom využitia všetkých príslušných nástrojov, ktoré má Únia k dispozícii; víta návrh Komisie na obnovený nástroj stability, ktorý už zohľadňuje negatívny vplyv zmeny klímy a prírodných katastrof na bezpečnosť, mier a politickú stabilitu;

45.

požaduje, aby sa určil finančný vplyv uvedených návrhov a takisto sa zohľadnil pri preskúmaní rozpočtu EÚ;

46.

vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby vyslala odborníkov na klimatickú bezpečnosť do delegácií EÚ v najviac postihnutých krajinách a regiónoch s cieľom posilniť kapacitu Únie, pokiaľ ide o včasné varovanie a informácie o možných budúcich konfliktoch;

47.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby posilnila koordináciu medzi Úniou a jej susednými štátmi v oblasti vývoja spôsobilosti reagovať na krízy súvisiace s klímou;

48.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby presadzovala posúdenie aspektov zmeny klímy a ochrany životného prostredia pri plánovaní a vykonávaní vojenských, civilno-vojenských a civilných operácií na celom svete;

49.

víta myšlienku vytvorenia postu osobitného vyslanca OSN pre klimatickú bezpečnosť;

50.

vyzýva na vytvorenie mechanizmov spolupráce medzi EÚ ako celkom a tými členskými štátmi, ktoré by mohli v budúcnosti konať v súlade s ustanoveniami stálej štruktúrovanej spolupráce, aby sa zabezpečila konzistentnosť ich činností s komplexným prístupom EÚ v tejto oblasti;

51.

zastáva názor, že štúdium vplyvu prírodných katastrof a kríz súvisiacich s klímou na medzinárodnú a európsku bezpečnosť by sa malo začleniť do osnov Európskej akadémie bezpečnosti a obrany;

52.

vyzýva EÚ, aby v dialógu s tretími krajinami, najmä s hlavnými partnermi ako India, Čína a Rusko, preskúmala vplyv zmeny klímy na bezpečnosť; zdôrazňuje, že skutočne účinná reakcia si bude vyžadovať mnohostranný prístup a spoločné investície s tretími krajinami a že EÚ by mohla vytvoriť spoluprácu s ozbrojenými silami tretích krajín so spoločnými rozvojovými a výcvikovými misiami;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ, Parlamentnému zhromaždeniu NATO, generálnemu tajomníkovi NATO, Valnému zhromaždeniu OSN a generálnemu tajomníkovi OSN.