17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/91

Spravodajca:

Gintaras MORKIS

Pomocný spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

1.1.

Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali verejnú diskusiu o novej európskej susedskej politike (ESP). Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta toto opätovné preskúmanie ESP a považuje túto revíziu za vhodne načasovanú, nevyhnutnú a dôležitú.

1.2.

EHSV konštatuje, že súčasná ESP neodráža realitu v krajinách, ktoré s EÚ susedia, a že bola vystavená mnohým výzvam, s ktorými sa nedokázala vhodne vyrovnať. Sú potrebné zásadné zmeny mechanizmu a nástrojov ESP.

1.3.

Krajiny ESP majú rôzne priority v oblasti zahraničnej politiky a ambície, pokiaľ ide o ich vzťahy s EÚ. EHSV preto zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať zásady diferenciácie a flexibility. EHSV konštatuje, že južný a východný geografický záber ESP by mal byť zachovaný, ale politiky týkajúce sa vzťahov by sa mali rozvíjať a zlepšovať. Niektoré z aktuálnych krajín ESP by sa mali považovať za skutočných partnerov EÚ, iné za susedov. EHSV zároveň zdôrazňuje, že všetky štáty by mali akceptovať demokratické hodnoty a rešpektovať ľudské práva, lebo uplatňovanie dvojakých noriem by demoralizovalo iné krajiny ESP.

1.4.

Európska komisia vo svojom spoločnom konzultačnom dokumente s názvom „Na ceste k novej európskej susedskej politike“ nastolila mnoho otázok. EHSV sa však v tomto stanovisku sústreďuje len na najdôležitejšie z nich: postavenia občianskej spoločnosti v Európskej únii a v partnerských štátoch.

1.5.

EHSV víta nedávne konzultácie s južnými partnermi v Barcelone, ktoré sa uskutočnili počas neformálneho stretnutia ministrov o budúcnosti ESP (Barcelona 13. apríla 2015), počas ktorých účastníci potvrdili svoj zámer pracovať spoločne na vytvorení oblasti prosperity a dobrého susedstva v oblasti Stredozemného mora, ako aj spoločné vyhlásenie summitu Východného partnerstva (Riga 21. – 22. mája 2015), v ktorom účastníci vyjadrili svoj obnovený záväzok ďalej posilňovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody, ako aj dodržiavanie zásad a noriem medzinárodného práva. EÚ musí aj naďalej pokračovať v podporovaní územnej integrity, ako aj nezávislosti a suverenity všetkých svojich partnerov.

1.6.

EHSV navrhuje, aby sa nová ESP upriamila na činnosti zamerané na zvýšenie bezpečnosti a stability susedných krajín EÚ, ako aj na činnosti, ktoré vytvoria lepšie hospodárske a sociálne podmienky – a prosperitu – v partnerských štátoch ESP. Hlavným cieľom obnovenej ESP by malo byť zabezpečiť bezpečnosť ľudí a zaistiť ich vyhliadky na to, aby mohli viesť dôstojný život v dobrých podmienkach vo svojej krajine, bez násilia, útlaku a chudoby. ESP by sa mala aktívne angažovať v opatreniach na budovanie dôvery a v pokonfliktných opatreniach.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že lepšia zamestnanosť, udržateľné a otvorene fungujúce hospodárstvo, prilákanie zahraničných investícií, efektívne a dostupné verejné služby a sociálne zabezpečenie sú základom stability, bezpečnosti a dokonca demokratizácie. Okrem dvoch významných iniciatív, ktoré predstavujú kľúčové hnacie sily prehlbovania integrácie krajín ESP s EÚ, konkrétne liberalizácie (pozostávajúcej najmä z dohody o pridružení (AA) a prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA)) a mobility a zjednodušenia vízového režimu (alebo v prípade niektorých krajín liberalizácia vízového režimu), vníma EHSV vzdelávanie a odbornú prípravu ako tretiu hlavnú iniciatívu v rámci novej ESP.

1.8.

EHSV navrhuje, aby sa ESP v žiadnom prípade neodčlenila od spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Európska únia by zároveň mala pri posudzovaní záujmov a reakcií zainteresovaných strán mimo oblasti ESP zastávať pevné stanovisko a zabezpečiť, aby nikto nemohol vnútiť svoju vôľu nezávislým štátom, ani diktovať agendu či ciele Európskej únie a krajín ESP.

1.9.

EÚ by mala užšie spolupracovať s ostatnými medzinárodnými organizáciami, ako sú NATO a OSN, s cieľom brániť suverenitu, nezávislosť a územnú integritu všetkých krajín ESP. Na vytvorenie vzájomne prospešných vzťahov, ktoré povedú k hospodárskemu pokroku a zlepšeniu životných noriem, je potrebné lepšie diplomatické úsilie a komunikácia mimo oblasti ESP (najmä s občianskou spoločnosťou), ktoré zároveň poslúžia aj ako nástroj na predchádzanie konfliktom.

1.10.

EHSV žiada riadenie mobility a migrácie prostredníctvom podpory solidarity členských štátov, ktorá by mala byť súčasťou globálneho prístupu EÚ. Partnerstvá s krajinami ESP a ďalšími krajinami predstavujú dôležité nástroje na zvládnutie náročných výziev, ktorým čelí táto politika. Európska únia by mala prijať rýchle a koordinované opatrenia na vyriešenie humanitárnej situácie v Stredozemí.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že zjednodušenie vízového režimu a liberalizácia zostávajú z hľadiska partnerov z krajín ESP aj naďalej kľúčovými iniciatívami. EHSV víta rokovania o Dohode o readmisii s Marokom a začatie rokovaní o dohode o zjednodušení vízového režimu. Očakáva začatie rokovaní o zjednodušení vízového režimu a dohode o readmisii s Tuniskom a Jordánskom. Liberalizácia vízového režimu (s Moldavskom) a Dohody o zjednodušení vízového režimu (s Ukrajinou, Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom) by sa mali v plnej miere uplatňovať a mali by sa stať úspešným príkladom pre všetky krajiny ESP.

1.12.

EHSV navrhuje, aby sa úloha občianskej spoločnosti ďalej posilnila v troch hlavných smeroch: posilnením občianskej spoločnosti, aby bola schopná lepšie podporiť procesy stabilizácie a demokratizácie; užším zapojením organizácií občianskej spoločnosti do záväzkov a opatrení súvisiacich s ESP a v neposlednom rade lepším využívaním odborných znalostí a zdrojov európskej občianskej spoločnosti na podporu rozvoja občianskej spoločnosti v krajinách ESP.

1.13.

EHSV žiada, aby sa v plnej miere dodržiavali a uznávali základné ľudské a sociálne práva, a to najmä sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania. Sociálny dialóg by sa mal v rovnakej miere stimulovať vo východnom aj južnom rozmere ESP. EHSV žiada, aby sa rešpektovala nezávislosť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

1.14.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať kultúrne (a zároveň aj hospodárske a politické) inštitúcie zamerané na budovanie dialógu a konsenzu. Podľa EHSV závisí stabilizácia a demokratizácia krajín ESP od životaschopnosti daného kultúrneho a náboženského modelu, ktorý by mal byť tolerantný a inkluzívny.

1.15.

EHSV navrhuje, aby Európska únia vyslala občanom krajín ESP jasný signál o tom, že cieľom tejto politiky sú práve oni ako ľudia, ich bezpečnosť a blaho. Spoločná zodpovednosť na úrovni občianskej spoločnosti by sa mala stať prioritou v celej EÚ. Revízia ESP musí byť stimulom pre lepšiu komunikáciu o záujmoch a hodnotách EÚ v rámci samotnej EÚ aj v partnerských krajinách.

2.1.

Pre pocit bezpečia a prosperity potrebuje Európska únia dobrých susedov. Ambíciou ESP bolo podnietiť susedné krajiny EÚ, aby uskutočnili politické a hospodárske reformy výmenou za získanie prístupu na trhy v EÚ, väčšiu mobilitu a finančnú podporu. Vyhrotené bezpečnostné problémy a geopolitické otrasy v susedstve EÚ ešte viac zdôraznili význam stabilného, demokratického a prosperujúceho susedského priestoru.

2.2.

Dramatické zmeny v susedstve Únie predstavujú hrozby aj pre krajiny EÚ. Zavedenie Východného partnerstva vyprovokovalo agresívnu politiku zo strany Ruska nielen voči susedom Európskej únie, ale aj voči členským štátom EÚ – najmä voči severským, stredoeurópskym a východoeurópskym krajinám. Násilné konflikty v Sýrii, Iraku a Líbyi vedú k humanitárnym krízam a k rizikám súvisiacim s terorizmom, ktoré sa môžu rozšíriť aj do EÚ.

2.3.

Európska únia musí uznať svoju úlohu a vplyv na krajiny ESP a ich susedov, ktoré prispeli k politickým a sociálnym nepokojom a podnietili záujmy určitých aktérov za hranicami krajín ESP. Arabská jar a jej dôsledky a ukrajinská kríza by však mali byť vnímané ako dôkaz toho, že EÚ má významný vplyv na sociálne a politické procesy. EÚ prispela k šíreniu osvety medzi ľuďmi a zvýšila ich ambície smerom k ich vládam a EÚ aspoň čiastočne prebudila občianske sily, ktoré iniciujú politické aktivity.

2.4.

Súčasne však ESP zaznamenala aj niekoľko sklamaní, a to tak v EÚ ako aj v krajinách ESP. Preto sú potrebné zásadné zmeny pri revízii ESP a jej nástrojov, pričom ESP by mala byť založená na zásadách diferenciácie a pružnosti. Južný a východný geografický záber ESP by mal byť zachovaný, ale politiky a vzťahy by sa mali rozvíjať a zlepšovať. ESP by mala všetky susedné krajiny nabádať, aby sa stali skutočnými partnermi pre dialóg a spoluprácu.

3.1.1.

EHSV konštatuje, že zlepšenie vzťahov medzi EÚ a krajinami ESP bude závisieť od štyroch podmienok: stability, transparentnosti, pravidiel voľného trhu a dlhodobej stratégie. Revidovaná ESP by sa mala zameriavať na vytvorenie podmienok pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj v krajinách ESP. Lepšia situácia v oblasti zamestnanosti a otvorene fungujúce hospodárstvo vytvárajú vysokú pridanú hodnotu pre spoločnosť ako celok, a sú preto základom stability, bezpečnosti a dokonca demokratizácie. EÚ by sa mala viac zamerať na lepšie financovanie nástrojov, ktoré podporujú hospodárske zmeny potrebné na zvýšenie konkurencieschopnosti, iniciatívy pre udržateľné obchodné investície a zmeny v hospodárskej produkcii, ktorých cieľom je vytváranie kvalitnejších pracovných miest. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu ekonomického postavenia mladých ľudí, žien a marginalizovaných skupín. Iniciatívy na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti musia byť primerane financované a musia ich sprevádzať špecializované programy. Pri vykonávaní takýchto programov by sa mohlo vychádzať z osvedčených postupov programu iniciatívy pre sociálnu súdržnosť v súvislosti s Paktom stability pre juhovýchodnú Európu (1).

3.1.2.

Vzdelávanie a odborná príprava by boli tou najlepšou dlhodobou investíciou do hospodárskeho rastu a udržateľnej bezpečnosti. EÚ by mala zvážiť možnosti rozšírenia programov Erasmus+ tak, aby umožňovali zvýšiť účasť krajín ESP. Tieto programy poskytujú najlepší mechanizmus na výmenu akademických a odborných zručností z krajín EÚ s najvyspelejšími partnermi ESP. EHSV víta prvú medzinárodnú výzvu programu Erasmus+, ktorá bola zverejnená v októbri 2014. Výbor nabáda EÚ, aby okrem zvýšenia financovania ďalších nástrojov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy rozšírila aj možnosti zapojenia krajín ESP.

3.1.3.

EÚ by sa mala snažiť dokončiť vytvorenie zóny voľného obchodu medzi EÚ a všetkými krajinami ESP. To možno považovať za rozhodujúci nástroj na zvýšenie dlhodobej hospodárskej a sociálnej prosperity. EÚ by sa mala aktívnejšie usilovať o integráciu partnerov z ESP do jednotného trhu EÚ, a to najmä prostredníctvom prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode (DCFTA) bezprostredne po splnení potrebných podmienok. Krajiny ESP, ktorých prioritou je väčšia integrácia, sa môžu zamerať na proces smerujúci k podpísaniu dohody o pridružení a DCFTA a ďalšie by sa mohli zapojiť do alternatívnych platforiem spolupráce (ako je napríklad európska energetická únia a pod.). Avšak dohody o pridružení a DCFTA by sa nemali považovať za cieľ sám osebe alebo za jedinú možnú cestu. Ich hodnota by sa mala posudzovať z hľadiska ich pozitívneho dosahu na trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, inovácie, stabilnú zamestnanosť a lepšiu fiškálnu kapacitu v krajinách ESP.

3.1.4.

EHSV víta zavedenie nástroja pre MSP v rámci DCFTA určeného na podporu MSP z Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, ktorým má pomáhať využívať nové obchodné príležitosti vyplývajúce z DCFTA a spĺňať prísne normy kvality podľa osvedčených postupov EÚ. Účastníci 3. obchodného fóra Východného partnerstva (Riga, 21. mája 2015) zdôraznili, že na to, aby dohody o pridružení a DCFTA prinášali zásadný prospech, by mali byť zavedené ďalšie nástroje, ktoré by podnikom pomohli pri transformácii a prispôsobení sa prísnejším normám. Navrhli tiež, aby sa v krajinách Východného partnerstva väčšmi podporovali podnikateľské aktivity a obchod.

3.1.5.

V rámci novej ESP by mala byť podpora reformy verejnej správy, súdnictva, odvetvia bezpečnosti, právnej úpravy a účinného uplatňovania právnych predpisov jedna z jej najviditeľnejších činností. Pozitívne trendy, ako je napríklad zvýšenie investícií v krajinách ESP a posilnenie spolupráce medzi podnikmi z EÚ a krajín ESP, môžu vzniknúť len vtedy, ak dôjde k viditeľnému pokroku v boji proti korupcii a organizovanému zločinu v susedstve EÚ. Všetky krajiny, ktoré susedia s EÚ, čelia problému rozsiahlej korupcie. Napriek úsiliu o jej obmedzenie korupcia pretrváva a zasahuje všetky vrstvy verejného a súkromného života. EÚ by preto mala vo svojich programoch financovania zlepšiť podmienenosť spoľahlivých protikorupčných opatrení a rozvinúť rozsiahly mechanizmus na monitorovanie ich implementácie. Rovnaká pozornosť by sa mala venovať aj zvyšovaniu účinnosti, životaschopnosti a dostupnosti sociálnych, vzdelávacích a zdravotných služieb v krajinách ESP, pretože majú zásadný význam z hľadiska kvality života a bezpečnosti obyvateľov žijúcich v týchto krajinách.

3.2.1.

Stabilita a ľudská bezpečnosť by sa mali stať najdôležitejším cieľom ESP. EHSV sa domnieva, že bezpečné a prosperujúce susedstvo možno vytvoriť iba vtedy, ak sa výrazne zvýši bezpečnosť ľudí v tejto oblasti. Kvalita verejnej správy a dodržiavanie ľudských práv, absencia trestnej činnosti a fyzického nebezpečenstva, inkluzívny hospodársky rozvoj, sociálna ochrana a ochrana životného prostredia – to všetko sú faktory, ktoré určujú stabilitu regiónu v strednodobom až dlhodobom horizonte. Nestabilita v susedstve EÚ a nedostatok dôveryhodnosti, ktorý sa pripisuje modelu ESP a jej nástrojom, by nemali viesť k oslabeniu ambícií alebo zamietnutiu záväzkov EÚ. Medzi najvyššie priority novej ESP by mali patriť programy a nástroje na podporu stability a predchádzanie konfliktom.

3.2.2.

EÚ by mala užšie spolupracovať s ostatnými medzinárodnými organizáciami, ako sú NATO a OSN, s cieľom brániť suverenitu, nezávislosť a územnú integritu všetkých krajín ESP. Na vytvorenie vzájomne prospešných vzťahov, ktoré povedú k hospodárskemu pokroku a zlepšeniu životnej úrovne, je potrebné lepšie diplomatické úsilie a komunikácia mimo oblasti ESP (najmä s občianskou spoločnosťou), ktoré zároveň poslúžia aj ako nástroj na predchádzanie konfliktom.

3.2.3.

ESP zohráva zásadnú úlohu v predchádzaní radikalizácii, v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Okrem prijatia potrebných a proporčných opatrení zameraných na boj proti terorizmu musí EÚ využívať existujúce nástroje ESP na riešenie štrukturálnych faktorov jeho šírenia. Potrebné sú investície do vzdelávania a hospodárskych príležitostí, ako aj opatrenia na zlepšenie verejnej správy (2).

3.2.4.

Nová ESP by sa mala venovať otázke harmonizácie „tvrdej“ a „mäkkej“ moci (hard and soft powers). ESP nemožno oddeľovať od spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Súčasná revízia ESP by mala byť úzko prepojená s revidovanou Európskou bezpečnostnou stratégiou.

3.2.5.

Zásadný význam má otázka „susedov našich susedov“. Nikto nemá právo vnucovať svoju vôľu nezávislým štátom ani diktovať EÚ či krajinám ESP ich program či ciele. EHSV zdôrazňuje, že pre Rusko by bolo prínosnejšie, keby sa zapojilo do úsilia vytvoriť stabilné, demokratické a hospodársky vyspelé krajiny namiesto konfrontácie s krajinami ESP, ktoré sa usilujú o ďalšiu integráciu do štruktúr EÚ.

3.3.

3.3.1.

Zjednodušenie vízového režimu je z hľadiska partnerov z krajín ESP aj naďalej kľúčovou iniciatívou. EHSV víta rokovania o Dohode o readmisii s Marokom (ktoré sa začali v januári 2015) a začatie rokovaní o dohode o zjednodušení vízového režimu. Očakáva začatie rokovaní o zjednodušení vízového režimu a dohode o readmisii s Tuniskom a Jordánskom. Liberalizácia vízového režimu (s Moldavskom) a dohody o zjednodušení vízového režimu (s Ukrajinou, Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom) by sa mali v plnej miere uplatňovať a mali by sa stať úspešným príkladom pre všetky krajiny ESP. EHSV považuje dohody o liberalizácii vízového režimu s Ukrajinou a Gruzínskom za účinný nástroj, ktorý tieto štáty povzbudzuje k rýchlejšej integrácii s EÚ. Ich uplatňovanie by však mala sprevádzať väčšia medzinárodná podpora, aby sa zabezpečila územnú celistvosť a kontrola hraníc týchto krajín.

3.3.2.

Susedská politika EÚ by mala byť súčasťou globálneho prístupu k migrácii a mobilite. Je dôležité, aby EÚ podnecovala prisťahovalectvo z dôvodu zamestnania alebo vzdelávania prostredníctvom legálnych, flexibilných a transparentných postupov (3).

3.3.3.

V reakcii na nedávne udalosti, ktoré viedli k zintenzívneniu migračných tokov zo severnej Afriky – tokov, ktoré viedli k tragickej smrti značného počtu osôb – by mala EÚ urýchlene prijať opatrenia na ochranu života ľudí, ktorí majú v úmysle dostať sa na jej územie. EÚ by sa mala zaviazať k tomu, že sa bude serióznejšie a ďalekosiahlejšie angažovať v otázke krajín, ktorých sa migračné toky priamo týkajú, t. j. krajín pôvodu a tranzitných krajín.

3.3.4.

EÚ by mala uzavrieť dohody s tretími krajinami, predovšetkým so susednými krajinami, krajinami pôvodu prisťahovalcov a tranzitnými krajinami, a prihliadať pritom na konkrétne okolnosti v jednotlivých krajinách. Priority uvedené v týchto partnerstvách v oblasti mobility zahŕňajú faktory súvisiace s ekonomickou migráciou a mobilitou. Väčšia pozornosť by sa mala venovať organizácii legálnej migrácie a vízovej politike, uznávaniu kvalifikácií, mobilite v oblasti vzdelávania, právam v oblasti sociálneho zabezpečenia a prínosu migrácie a mobility k rozvoju (4). Prioritou je reforma agentúry Frontex, vďaka ktorej by sa z tejto agentúry stal európsky zbor príslušníkov pohraničnej stráže, ktorý podporuje členské štáty, a vypracoval by sa účinnejší a konzistentnejší systém znášania zodpovednosti za činnosť tejto agentúry (5).

3.4.

3.4.1.

Je potrebné nanovo sformulovať ESP, aby sa v jej rámci flexibilnejšie uplatňovala zásada diferenciácie, a to z hľadiska geografickej polohy a – v rámci jednotlivých regiónov – v súlade s ambíciami krajín ESP, občianskymi slobodami a ľudskými právami, inštitucionálnou kapacitou a bezpečnostnými potrebami. V rámci podpory uplatňovania zásady diferenciácie by sa všetky partnerské krajiny mali zaviazať, že budú dodržiavať základné práva a zásady právneho štátu. Všetky štáty by mali v rovnakej miere akceptovať demokratické hodnoty a rešpektovať ľudské práva, pretože uplatňovanie dvojakých noriem by demoralizovalo ostatné krajiny ESP.

3.4.2.

Pre EÚ zostáva aj naďalej prvoradou možnosťou zásada podmienenosti, ktorú už uplatňuje. EHSV vo svojich vzťahoch s partnerskými krajinami zdôraznil zásady diferenciácie a podmienenosti (6). Zároveň však výbor vyjadril želanie, aby sa zabezpečilo, že uplatňovanie zásady „menej za menej“ nepoškodí potenciál príslušnej krajiny zavádzať reformy svojím vlastným tempom a podľa svojej absorpčnej kapacity. Ak sa budú národné vlády v krajinách ESP vyhýbať rozsiahlejšiemu využívaniu nástrojov ESP, mala by sa „mäkká moc“ EÚ zamerať na občiansku spoločnosť.

3.4.3.

ESP nie je politikou rozširovania; európske krajiny však môžu požiadať o členstvo v EÚ, ak splnia kritériá a podmienky pristúpenia, ktoré sú uvedené v článku 49 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ak ESP inšpiruje niektorú európsku krajinu k tomu, aby splnila kodanské kritériá, mali by sme takýto výsledok – získaný prostredníctvom prístupu „viac za viac“ – uvítať.

4.1.1.

Pri vypracovávaní ESP je potrebné prehodnotiť a posilniť úlohu občianskej spoločnosti. Činnosť občianskej spoločnosti, stav dodržiavania ľudských práv, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj ochranu slobody vierovyznania si výbor určil za nevyhnutné kritériá pri posudzovaní správy krajiny (7). Spoločná zodpovednosť na úrovni občianskej spoločnosti by sa mala stať prioritou v celej EÚ. Je potrebné posilniť a rozšíriť nástroje spolupráce, ako napríklad fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva.

4.1.2.

Reforma by mala byť zameraná na tri hlavné smery: posilnenie občianskej spoločnosti, aby bola schopná lepšie podporovať procesy stabilizácie a demokratizácie; väčšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do záväzkov a opatrení súvisiacich s ESP a lepšie využívanie odborných poznatkov a skúseností a zdrojov, ktoré môže európska občianska spoločnosť poskytnúť na podporu rozvoja občianskej spoločnosti v krajinách ESP.

4.1.3.

Ako sa preukázalo pri prechode k demokracii v strednej a východnej Európe, občianska spoločnosť je kľúčovým aktérom v procese stabilizácie a demokratizácie. Prostredníctvom svojich nástrojov by mala ESP vyčleniť značné zdroje na zlepšenie organizačnej kapacity občianskej spoločnosti a jej začlenenie do procesov verejnej správy (8). Kľúčovým aspektom je pri tom podpora sociálneho dialógu a inštitucionalizovaných verejných konzultácií, keďže ide o nástroje, ktoré uľahčujú dosahovanie konsenzu a rozvoj demokracie (9).

4.1.4.

EÚ by mala do bilaterálnych dohôd začleniť doložky o ochrane demokratických slobôd a individuálnych práv, ale predovšetkým, vzhľadom na ich vykonávanie, EHSV požaduje, aby boli do posudzovania verejnej správy v jednotlivých krajinách zahrnuté referenčné kritériá týkajúce sa prístupu k občianskej spoločnosti (legislatívny rámec, budovanie kapacít, dialóg atď.), ľudských práv a tiež hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (10).

4.1.5.

EHSV požaduje lepšie zapojenie občianskej spoločnosti do vypracovávania, uplatňovania a monitorovania dohôd medzi EÚ a krajinami ESP (11). Správy ESP o pokroku by nemali odrážať iba oficiálne vládne údaje a postoje, ale mali by zohľadňovať aj širšie príspevky od vládnych i mimovládnych činiteľov. EHSV sa domnieva, že občianska spoločnosť v EÚ aj partnerských krajinách by mala byť zapojená do vypracovania posúdenia vplyvu na udržateľnosť pred rokovaniami a mechanizmy občianskej spoločnosti by mali byť zahrnuté do budúcich DCFTA (12).

4.1.6.

Organizácie občianskej spoločnosti v členských štátoch a krajinách ESP by mali mať jednoduchý prístup k nástrojom ESP, ktoré by mali podnecovať dialóg, angažovanosť a výmenu nápadov a názorov. EHSV zdôrazňuje, že sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a hospodárske a sociálne rady členských štátov zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska výmeny skúseností a znalostí, šírenia informácií, porovnávania, odovzdávania odborných poznatkov a riadenia administratívnych zdrojov (13).

4.2.1.

EHSV sústavne zdôrazňuje význam sociálneho dialógu z hľadiska presadzovania hospodárskeho rozvoja a demokratizácie. Vyzdvihol tiež celkový úspech ESP (14). Sociálny dialóg by sa mal v rovnakej miere podnecovať v rámci východného aj južného rozmeru ESP. EHSV požaduje, aby sa rešpektovala nezávislosť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Je to jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, ako ich vymedzili medzinárodné a európske organizácie (15).

4.2.2.

EHSV požaduje, aby bolo v plnom rozsahu uznané dodržiavanie týchto základných práv – najmä slobody združovania a slobody kolektívneho vyjednávania. Vyzýva príslušné krajiny, aby vyvinuli potrebné úsilie a pokročili v preberaní európskych a medzinárodných noriem, ktoré stanovujú Charta základných práv Európskej únie, Európska sociálna charta (Rada Európy) a Medzinárodná organizácia práce (MOP), ako aj vo vytváraní „sociálneho právneho štátu“. Dodržiavanie týchto noriem musí byť zaradené medzi kritériá, ktoré boli oficiálne stanovené na vypracovávanie a hodnotenie dohôd o pridružení (16).

4.2.3.

Napriek tomu, že organizácie zamestnávateľov a zamestnancov existujú vo všetkých krajinách ESP, sociálny dialóg, ktorý zohráva dôležitú úlohu z hľadiska udržateľného rastu a sociálneho zmieru v spoločnosti, bol v týchto krajinách dosiaľ pomerne slabý. Mal by sa vypracovať systematický program zameraný na podporu výmeny postupov, ktoré sa v EÚ a partnerských krajinách osvedčili v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti.

4.3.1.

ESP by mala podnecovať lepšie vzájomné porozumenie medzi jednotlivými kultúrami, nadväzovanie náboženského dialógu a podporu kultúrnej rozmanitosti, a to medzi samotnými krajinami ESP, ako aj medzi EÚ a krajinami ESP. Z dlhodobého hľadiska závisí dosiahnutie stability a demokratizácie krajín ESP aj od životaschopnosti kultúrnych a náboženských modelov a od toho, do akej miery sú tolerantné a inkluzívne.

4.3.2.

Je dôležité podnecovať kultúrny – ako aj politický a hospodársky – dialóg a dosahovanie konsenzu. To by sa malo pretaviť do účinnej a výraznej finančnej a sieťovej podpory dialógu medzi kultúrami, nezávislej kultúrnej produkcie a verejných diskusií. Malo by to posilniť hlas a viditeľnosť nezávislých mysliteľov, umelcov a aktivistov z krajín ESP a podporiť ich tvorivé interakcie s domácim a európskym publikom.

4.4.1.

Revízia ESP musí byť stimulom na zlepšenie komunikácie o záujmoch a hodnotách EÚ v rámci samotnej EÚ aj v partnerských krajinách. Táto otázka nadobúda osobitný význam, najmä keď sa dvíha vlna propagandy zo strany teroristických organizácií a Ruska (17). EÚ musí vyslať občanom krajín ESP jasný signál, že táto politika je zameraná na ľudí, ich bezpečnosť a blahobyt. To si vyžiada vytvorenie nových nástrojov, ktoré by mali komunikačný dosah na miestne orgány, médiá a MVO.

4.4.2.

Na zhodnotenie a ocenenie vplyvu ESP z hľadiska potrieb ľudí je nevyhnutné všeobecné povedomie. Sloboda prejavu, vierovyznania, médií a bezpečnosť informácií v susedstve EÚ majú zásadný význam. Podpora prístupu ľudí k internetu, slobodných a nezávislých médií, investigatívnej žurnalistiky a iniciatív zameraných na spoluprácu médií (tzv. media twinning) medzi EÚ a krajinami ESP by sa mala stať jedným z najdôležitejších cieľov na posilnenie odolnosti spoločnosti voči agresívnej propagande.