17.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/49

Spravodajca:

Ivan VOLEŠ

1.1.

EHSV žiada, aby mala nová rozvojová agenda globálny rozmer a aby bola zameraná na zlepšenie kvality života ľudí. Musí byť založená na dodržiavaní ľudských práv, prevencii konfliktov a ich mierovom riešení, dobrej správe vecí verejných, znižovaní sociálnych nerovností, posilnení úlohy žien a zapojení všetkých, ktorí cítia zodpovednosť za rozvoj tohto sveta a jeho zachovanie pre budúce generácie.

1.2.

EHSV podporuje prijatie navrhovaných udržateľných cieľov rozvoja a požaduje mobilizáciu všetkých dostupných finančných zdrojov a ich transparentné a efektívne využitie na vyváženú integráciu ekonomického, sociálneho a environmentálneho rozmeru udržateľného rozvoja. Treba bojovať proti plytvaniu prostriedkami vo vojnových konfliktoch, proti ich nelegálnym transferom a únikom do sivej ekonomiky.

1.3.

EHSV požaduje, aby bola podpora sociálneho dialógu zaradená medzi rozvojové priority, pretože ide o dôležitý nástroj na vyvážené zohľadnenie záujmov sociálnych partnerov, ktorý zároveň umožní zachovať sociálny zmier, nevyhnutný pre úspešné plnenie cieľov udržateľného rozvoja (SDG).

1.4.

Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) musí byť zameraná najmä na najmenej rozvinuté a na zraniteľné krajiny. EÚ by mala potvrdiť svoj záväzok poskytovať celkovú ODA vo výške 0,7 % HDP a 0,15 – 0,20 % pre najmenej rozvinuté krajiny. Tento záväzok musí byť spojený s požiadavkou na riadne a účelné využívanie všetkých finančných zdrojov rozvojovej pomoci v súlade so zásadami odsúhlasenými v Monterey, Dohe a Pusane.

1.5.

ODA by sa nemala posudzovať len podľa finančného objemu, ale mala by sa hodnotiť jej kvalita a prínos k udržateľnému rozvoju. Na to je potrebné vypracovať nové indikátory hodnotenia jej účinnosti.

1.6.

Na zefektívnenie rozpočtovej podpory rozvojových krajín EHSV odporúča využiť skúsenosti z vykonávania politiky súdržnosti a EÚ a jej nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a fondy súdržnosti na to, aby boli rozvojové prostriedky cielene využité na dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG).

1.7.

V záujme lepšieho využitia domácich zdrojov, či už verejných alebo súkromných, ktorých význam bude narastať, je nutné uskutočniť zásadné fiškálne reformy, zaviesť riadnu daňovú správu, integrovať neformálny sektor do riadnej ekonomiky a rozhodne bojovať proti korupcii a predchádzať jej. Pomohlo by tomu uzatvorenie medzinárodnej dohody o boji proti daňovým únikom, daňovým rajom a nelegálnym finančným tokom a zlepšenie spolupráce s OECD a daňovým výborom OSN.

1.8.

EHSV podporuje zapojenie súkromného sektora do realizácie projektov, ktoré nie sú vykonateľné komerčne, alebo sú vykonateľné len sčasti, prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP) a financovania PPP projektov prostredníctvom „blendingu.“ Predpokladom ich úspešnej realizácie je ex ante hodnotenie ich udržateľnosti dodržiavania zásad transparentnosti, vrátane podávania správ, spoločnej zodpovednosti a vymáhateľnosti záväzkov.

1.9.

EHSV uznáva potenciálny prínos priamych zahraničných investícií pre rozvoj, ak budú usmernené na realizáciu SDG. Výnosy z priamych zahraničných investícií by mali byť prednostne opätovne investované v tých rozvojových krajinách, v ktorých boli vytvorené. Prijímajúce krajiny by mali mať jasnú investičnú stratégiu. Nové investorské krajiny, ako sú Čína, Brazília, India a ďalšie by mali pri svojich investíciách v rozvojových krajinách zohľadňovať zásady udržateľného rozvoja.

1.10.

EHSV podporuje inovatívne a doplnkové zdroje financovania rozvoja, akými sú crowdfunding, aktivity medzinárodných charitatívnych fondov a prevody úspor diaspóry do krajín pôvodu. Výbor víta návrhy nových zdrojov financovania, ktoré predložila riadiaca skupina pre inovatívne financovanie rozvoja, ktoré by sa mohli stať významným zdrojom pod podmienkou, že budú uplatnené globálne a nebudú príliš zaťažovať príslušné odvetvie.

1.11.

Občianska spoločnosť zahrňujúca sociálnych partnerov a mimovládne organizácie musí byť oveľa účinnejšie a štruktúrovanejšie zapojená do formulovania rozvojových programov, monitorovania ich plnenia a hodnotenia ich výstupov a dosahov. Preto treba v rozvojových, ako aj v rozvinutých krajinách systematicky vytvárať a zlepšovať systém kontroly procesov rozvojovej pomoci a zapojiť do nej príslušné organizácie občianskej spoločnosti. EHSV ponúka v tomto smere svoje bohaté skúsenosti zo spolupráce s partnermi v krajinách AKT, Latinskej Ameriky, Ázie, Východného partnerstva, Euromed a ďalších.

1.12.

Aby mohla občianska spoločnosť plniť túto úlohu, je potrebné podporiť ju prostredníctvom programov na budovanie kapacít inštitúcií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách.

2.1.

Rok 2015 je kľúčový z hľadiska formulovania nového globálneho prístupu k rozvoju. Hlavné poslanie miléniových rozvojových cieľov – odstraňovanie chudoby – sa dosiahlo len čiastočne. Nové ciele udržateľného rozvoja (SDG) (1) by mali priniesť zásadné zmeny, ktoré EHSV dlhodobo požaduje. Výbor víta, že viacero jeho odporúčaní bolo do SDG zapracovaných.

2.2.

EHSV vo svojich nedávnych stanoviskách požadoval, aby sa nové rozvojové ciele stali súčasťou globálneho udržateľného rozvoja (2), presadzoval nezastupiteľnú úlohu občianskej spoločnosti v rozvojovej politike (3), poukázal na nevyhnutnosť zaradenia sociálneho poistenia do rozvojovej politiky EÚ (4), predložil tiež viaceré návrhy týkajúce sa zapojenia súkromného sektora do rozvoja po roku 2015 (5), zaradenia cieľov udržateľného rozvoja a úlohy občianskej spoločnosti do investičných dohôd EÚ (6), príspevku obchodu k rastu a rozvoju (7) a cieľov po roku 2015 v európsko-stredomorskom regióne (8). Na mimoriadnej spoločnej schôdzi odbornej sekcie REX a strediska pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja EHSV 20. októbra 2014 boli prijaté odporúčania k agende pre udržateľný rozvoj po roku 2015, ktoré sú platné pre budúce rokovania o SDG a ich financovaní.

2.3.

Dôležitou súčasťou rozvojovej agendy po roku 2015 sa musí stať sociálny dialóg ako nástroj na riešenie vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorý vďaka vyváženému zohľadneniu ich záujmov v kolektívnych zmluvách umožní zachovať sociálny zmier, nevyhnutný pre úspešný kontinuálny rozvoj príslušnej spoločnosti.

2.4.

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutný súlad medzi cieľmi v oblasti voľného obchodu a cieľmi počas prebiehajúcich rokovaní v rámci WTO alebo rokovaní, ktoré v súčasnosti vedie EÚ o službách, environmentálnych statkoch a počas vykonávania platných dohovorov WTO.

2.5.

Všetky obchodné a investičné dohody by mali byť v súlade s kritériami udržateľného rozvoja, vrátane ich vplyvu na zamestnanosť, marginalizované osoby a rodovú rovnosť. Nemali by brániť rozvojovým krajinám zvládať krízy, regulovať tok kapitálu, vykonávanie spravodlivého zdaňovania a základných verejných služieb. EÚ by mala vykonávať podrobné hodnotenia vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na ľudské práva s osobitným dôrazom na rozvojové práva a osobitné práva, ako je právo na výživu, zdravie a slušný príjem a so zohľadnením vplyvu na marginalizované skupiny.

2.6.

Globálny konsenzus o udržateľnom rozvoji musí rešpektovať základné ľudské práva a zamerať sa na prevenciu konfliktov a budovanie mieru, odstraňovanie nerovností v sociálnej oblasti, dobrú správu vecí verejných, podporu miestnych demokratických samospráv, posilnenie úlohy žien a zapojenie súkromného sektora do rozvoja. Členovia OSN by preto mali prijať, podporovať a ratifikovať medzinárodné právne nástroje, dohovory, zmluvy a nariadenia (9). Oznámenie Európskej komisie „Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015“ (10) považujeme za dobré východisko pre budúce rokovania a vyzývame EÚ, aby v nich zohrávala poprednú úlohu.

3.1.

EHSV zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k udržateľnému rozvoju. Za svoj rozvoj je prioritne zodpovedná každá krajina a globálna komunita zodpovedá za vytváranie uľahčujúceho medzinárodného prostredia priaznivého pre udržateľný rozvoj všetkých krajín, zahŕňajúceho starostlivosť o globálne verejné statky, zachovanie prírodných zdrojov, stabilné finančné trhy, otvorený medzinárodný obchod, riadenú migráciu a cielenú podporu technologického rozvoja zameraného na udržateľný rozvoj.

3.2.

Predpokladom plnenia SDG je mobilizácia všetkých dostupných finančných zdrojov. Unctad odhaduje, že ročné potreby investícií v rozvojových krajinách na plnenie kľúčových cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2015 až 2030 predstavujú 3,9 bilióna USD s tým, že 2,5 bilióna USD nie je pokrytých (11).

3.3.

EHSV je presvedčený, že na svete je dostatok využiteľných zdrojov financovania. Okrem oficiálnych zdrojov (12) existujú aj skryté zdroje, akým je financovanie vojnových aktivít vo svete. Dostupnosť zdrojov obmedzujú tiež predovšetkým daňové úniky, sivá ekonomika a nelegálne finančné transfery, proti ktorým treba systematicky bojovať.

3.4.

Hľadanie a mobilizácia zdrojov sa nedajú oddeliť od požiadavky na ich riadne využívanie. Treba sa naďalej riadiť zásadami účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci odsúhlasenými v Monterrey, Dohe a Pusane a rozhodne sa postaviť proti nehospodárnemu a neúčelnému využívaniu finančných a nefinančných zdrojov určených na rozvoj.

3.5.

Rozvojová pomoc by sa nemala hodnotiť len podľa jej výšky, ale mala by sa posudzovať jej kvalita a prínos pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zlepšenie života ľudí. Na to treba vytvoriť nové ukazovatele zahŕňajúce hodnotové kritériá a posilniť štatistické úrady rozvojových krajín, vrátane odovzdania know-how a vzájomných informácií.

3.6.

Zladeniu záujmov súkromného sektora s verejnými cieľmi by pomohla širšia účasť organizácií celého spektra občianskej spoločnosti na formulovanie národných cieľov a plánov rozvoja. Ich spoločným záujmom je presadzovanie zásad transparentnosti, otvorenosti verejného obstarávania, efektivity a účelnosti vložených prostriedkov a zodpovednosti verejných činiteľov za vykonávanie prijatej stratégie rozvoja.

3.7.

Na splnenie svojej úlohy v rozvoji potrebuje súkromný sektor priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré zahŕňa dodržiavanie všeobecne uznávaných demokratických zásad právneho štátu, ktoré uľahčia zakladanie a rast podnikov, znížia byrokraciu, zvýšia transparentnosť, obmedzia korupciu a podnietia investície. Treba, aby sa súkromný sektor riadil medzinárodne uznávanými zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov, dodržiaval základné ekonomické a sociálne práva a požiadavky udržateľného rozvoja a vytváral nové pracovné miesta v súlade s programom dôstojnej práce MOP.

3.8.

EHSV vyzýva na väčšiu koordináciu a súdržnosť všetkých politík EÚ, ktoré súvisia s udržateľným rozvojom (13), aby sa zabránilo prípadom duplicity, prekrývania, fragmentácie a niekedy aj rozporuplnosti prístupov a aby sa prehĺbila systematická koordinácia bilaterálnej rozvojovej pomoci členských štátov zameranej na realizáciu SDG.

4.

4.1.1.

Hoci ODA nemôže pokryť všetky potreby rozvojovej pomoci, bude naďalej nevyhnutná pre obyvateľov najmenej rozvinutých krajín, krajín zasiahnutých ozbrojenými konfliktmi, ohrozených prírodnými katastrofami, epidémiami a žijúcich na izolovaných ostrovoch a krajín bez prístupu k moru.

4.1.2.

Prostriedky ODA by sa mali využívať prioritne na odstraňovanie chudoby v chudobných a zraniteľných krajinách. EHSV poukazuje na to, že chudoba vzrástla aj v krajinách so stredným príjmom v dôsledku nerovnomerného rozdelenia bohatstva. Treba využiť pákový efekt ODA na mobilizáciu všetkých zdrojov pomoci, vrátane súkromných investícií na odstránenie chudoby.

4.1.3.

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby pred konferenciou v Addis Abebe dohodli jasnú spoločnú európsku pozíciu týkajúcu sa ODA. EÚ by mala potvrdiť záväzok poskytovať celkovú ODA vo výške 0,7 % HDP a 0,15 – 0,20 % ako ODA pre najmenej rozvinuté krajiny. EHSV upozorňuje, že opatrenia na ochranu klímy, o ktorých sa bude rokovať na konferencii v Paríži v decembri 2015, si vyžadujú dodatočné zdroje.

4.1.4.

Samotné údaje o výške ODA nepoukazujú na kvalitu a výsledky poskytnutej pomoci a jej skutočný dosah na rozvoj prijímajúcej krajiny. EHSV podporuje návrh výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD, aby sa okrem ODA sledovala aj pomoc a podpora určená na udržateľný rozvoj poskytovaná nad rámec ODA (14). Nefinančná podpora má často väčší rozvojový prínos pre danú krajinu ako finančná pomoc (napríklad vzdelávanie, výmena skúseností, transfery technológií a know-how, vedecko-technická spolupráca).

4.1.5.

Rozpočtová podpora rozvojových krajín by mala mať vždy konkrétne rozpočtové určenie a stanovenú spoločnú zodpovednosť darcu a príjemcu za skutočné využitie tejto formy pomoci na plnenie SDG pri dodržaní medzinárodne uznávaných pravidiel finančného riadenia a kontroly, vrátane rozhodných podmienečných ustanovení a opatrení na boj proti korupcii a jej predchádzanie. Samotné financovanie EÚ by malo byť dôveryhodne chránené pred korupciou. Výbor odporúča využiť skúsenosti z vykonávania európskej politiky súdržnosti i v rozvojových krajinách na lepšie a cielenejšie zameranie rozvojových prostriedkov na SDG a dôslednejšiu kontrolu ich používania a hodnotenie dosiahnutých výsledkov.

4.2.1.

EHSV je presvedčený, že význam verejných, ako aj súkromných domácich zdrojov pre rozvoj v nasledujúcom období výrazne vzrastie.

4.2.2.

Na zvýšenie objemu a efektívnosti využívania domácich zdrojov je nutné neustále pokračovať v boji proti nezákonným finančným tokom, praniu špinavých peňazí pochádzajúcich z nelegálnych činností, aj nelegálnej práce, prevádzaniu migrantov alebo vývozu nezhodnoteného odpadu. Ďalej je potrebné zlepšiť výber daní, bojovať proti korupcii a trestnej činnosti a integrovať rozsiahly neformálny sektor do riadnej ekonomiky. Rozvojovým krajinám treba pomôcť uskutočniť zásadnú fiškálnu reformu a zlepšiť riadnu daňovú správu. EHSV požaduje, aby sa EÚ aktívnejšie usilovala o uzatvorenie medzinárodnej dohody o boji proti daňovým únikom, daňovým rajom a nelegálnym finančným tokom a zlepšenie spolupráce s centrom pre daňovú politiku a administratívu OECD a daňovým výborom OSN.

4.2.3.

Domáce súkromné investície, či už priame alebo portfóliové, v súčasnosti niekoľkonásobne prevyšujú zahraničné investície. Treba sa zamerať na rozvojové ciele, napríklad vhodnými podnetmi či prostredníctvom riadne pripravených a zabezpečených PPP projektov, aby sa stali dôležitým nástrojom na dosiahnutie SDG.

4.2.4.

Nevyužitý potenciál domácich zdrojov majú najmä rozvojové krajiny s nerastným bohatstvom, v ktorých napriek pomerne vysokým štátnym príjmom žije väčšina obyvateľov v biede a budovanie vlastnej ekonomiky, infraštruktúry a sociálnych služieb je zanedbávané. Metódy niektorých zahraničných investorov do ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách sú oprávnene kritizované občianskou spoločnosťou, ktorá požaduje dodržiavanie základných noriem ochrany životného prostredia, sociálnej ochrany robotníkov, transparentnosti platenia daní a prevodov ziskov do zahraničia a podávania správ v súlade s pravidlami OECD pre nadnárodné podniky (15). EHSV víta aktivity zamerané na nápravu situácie, ako je Extractive Industries Transparency Initiative (16).

4.3.1.

EHSV je presvedčený, že tam, kde vlády nemajú dostatočné možnosti realizovať nutné investície z verejných zdrojov a tieto investície, najmä v oblasti infraštruktúry, ale tiež vo verejných službách nie sú komerčne uskutočniteľné, treba využiť verejno-súkromné partnerstvá a financovať PPP projekty prostredníctvom „blendingu“ v súlade s odporúčaniami OECD (17).

4.3.2.

PPP projekty musia byť pripravené v súlade s rozvojovou stratégiou príslušnej krajiny na základe štúdií uskutočniteľnosti, zohľadňovať ex-ante faktory udržateľnosti a dodržiavať transparentnosť, spoločnú zodpovednosť a vymáhateľnosť záväzkov. Sociálni partneri a ďalší zástupcovia občianskej spoločnosti by mali byť zapojení do posudzovania prínosov týchto projektov pre udržateľný rozvoj a sledovať dodržiavanie dohovorov MOP.

4.3.3.

„Blending“ sa mal využiť aj pri sociálnom podnikaní a udržateľných projektoch integrácie zraniteľných skupín spoločnosti do ekonomického prostredia.

4.4.1.

V roku 2013 dosiahol príliv priamych zahraničných investícií do rozvojových krajín 778 miliárd USD, ich príspevok k udržateľnému rozvoju je však často nejednoznačný. Len 2 % z celkových z priamych zahraničných investícií idú do najmenej rozvinutých krajín. V subsaharskej Afrike idú priame zahraničné investície do ťažobného priemyslu bez bližšieho príspevku k ostatnej ekonomike. Nové investorské krajiny, ako sú Čína, Brazília, India a ďalšie by mali pri svojich investíciách v rozvojových krajinách zohľadňovať zásady udržateľného rozvoja.

4.4.2.

Podľa štúdie mimovládnej organizácie EURODAD o financiách rozvojových krajín v roku 2014 odchádza z rozvojových krajín dvojnásobok finančných zdrojov oproti tým, ktoré do nich prídu zo zahraničia, vrátane ODA, priamych zahraničných investícií, charity, prevodov ziskov, úspor a ďalších zdrojov (18). Treba sa usilovať o to, aby boli tieto prostriedky v maximálnej možnej miere opätovne investované v prospech udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách.

4.4.3.

Národné stratégie rozvoja by mali zahŕňať aj podporu investícií. Na získanie priamych zahraničných investícií a ich nasmerovanie na SDG treba vytvárať priaznivé podmienky, ako sú mier, stabilita a dobrá verejná správa. Rozvojové krajiny by mali zahŕňať SDG aj do uzatvárania investičných dohôd a ponúkať zodpovedajúce záruky za tieto investície. EHSV odporúča, aby agentúry a finančné inštitúcie na podporu investícií vo vysielajúcich krajinách a agentúry na podporu investícií prijímajúcich krajín nadviazali priamu technickú spoluprácu previazanú s národnými stratégiami udržateľného rozvoja.

4.4.4.

Je nutné podporovať investície s dosahom, ktoré zabezpečia určitú ziskovosť v krátkodobom výhľade, ale poskytnú možnosť dlhodobej ziskovosti vďaka sociálnym účinkom, ako je budovanie kapacít alebo životné prostredie, ktoré by viedli k udržateľnému rozvoju.

4.5.1.

Perspektívnym nástrojom na financovanie menších rozvojových projektov je crowdfunding a investovanie (19). EHSV upozorňuje, že tieto nástroje treba urýchlene definovať a pripraviť a schváliť pre ne príslušný regulačný rámec, ako to odporučil vo svojom stanovisku (20).

4.5.2.

EHSV oceňuje rastúci počet medzinárodných charitatívnych fondov, nadácií a programov na podporu udržateľného rozvoja, ako sú napríklad Globálny fond pre boj proti HIV, TBC a maláriu, Globálne partnerstvo pre vzdelávanie, Aliancia GAVI na podporu očkovania detí v najmenej rozvinutých krajinách. Tieto fondy a nadácie, v ktorých spolupracujú verejné inštitúcie so súkromnými darcami a mimovládnymi organizáciami, by mali zlepšiť koordináciu svojich aktivít a zamerať ich na SDG.

4.5.3.

Prostriedky určené na ODA, pokiaľ nie sú momentálne alokované na rozvojové projekty, by mohli byť umiestnené v rozvojových investičných fondoch a v zaistených dlhopisoch tak, aby krátkodobo generovali výnosy a prispievali k ďalšej tvorbe zdrojov (21). To by v dlhšom časovom horizonte pomohlo zväčšiť objem potrebných prostriedkov pre rozvojovú pomoc (22).

4.5.4.

EHSV víta niektoré návrhy riadiacej skupiny pre inovatívne financovanie rozvoja (23) a podporuje snahy vytvárať nové zdroje financovania SDG. Je však nutné, aby sa tieto nové zdroje uplatňovali dôsledne globálne, neohrozovali konkurencieschopnosť príslušného odvetvia a aby ich použitie na plnenie SDG bolo transparentné. EHSV by privítal dobrovoľnú celosvetovú iniciatívu bankového sektora s cieľom prispieť k financovaniu rezervy medzi potrebami a zdrojmi dostupnými na splnenie cieľov udržateľného rozvoja.

4.5.5.

Jedným z mála využívaných zdrojov sú financie pochádzajúce z diaspóry, teda prevody ich úspor do krajín pôvodu, ktoré by sa tiež dali využiť na plnenie SDG. Treba presadiť zníženie nákladov na prevody úspor. Príslušníkom diaspóry by sa mali ponúkať vzdelávacie a motivačné programy, ktoré podporia ich záujem investovať do rozvojových projektov, čo by im zhodnotilo ich úspory a zároveň prispelo k plneniu SDG.

4.6.1.

Mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré predstavujú hlavný potenciál rastu a tvorby nových pracovných miest, majú nedostatočný prístup k financiám. Tento problém je pálčivý najmä v najmenej rozvinutých krajinách, a preto treba hľadať nástroje, ako v nich uľahčiť prístup mikropodnikov a malých a stredných firiem k finančným zdrojom. Je pritom nutné rešpektovať odlišnosti foriem podnikania v rozvojových krajinách, v ktorých prevládajú mikropodniky, drobní obchodníci a malé rodinné farmy v poľnohospodárstve.

4.6.2.

Existuje mnoho rôznych systémov mikroúverov pre malé a stredné podniky. Výbor považuje za najúčinnejšie systémy, ktoré využívajú aplikácie pre mobilné telefóny. Víta tiež mikroúvery využívané na financovanie projektov ekologickej energie a oceňuje iniciatívy na poskytovanie mikroúverov s nulovým úrokom. Chýbajú pôžičky pre malé a stredné firmy (10 tisíc – 200 tisíc USD), ktoré by mohli nahradiť kapitálový leasing a ďalšie nástroje. Na to je nutné podporiť rozvoj finančného trhu a miestnych bánk, vrátane miestnych subjektov.

4.6.3.

Súčasťou podpory malých a stredných podnikov zo strany rozvinutých krajín by malo byť odovzdávanie skúseností, manažérskych znalostí, technického know-how, školenia v oblasti finančného riadenia a finančnej gramotnosti a podpora ich zapojenia do hodnotových dodávateľských reťazcov. EÚ by mala odporučiť využívanie princípov svojej smernice o oneskorených platbách na zlepšenie financovania malých a stredných podnikov.

4.6.4.

Mikropodniky, malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárstve treba chrániť pred investičnými praktikami zameranými na zaberanie pôdy, ktoré vedú k ich likvidácii. Pomohlo by im tiež vytváranie nástrojov poistenia proti dosahom zmeny klímy. V rozvojových plánoch netreba zabúdať na podporu podnikov sociálnej ekonomiky, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri plnení SDG.

4.6.5.

V záujme ekonomického a sociálneho rozvoja je dôležité zabezpečiť najširším vrstvám obyvateľov rozvojových krajín prístup k finančným nástrojom, ako sú základný bankový účet alebo finančné aplikácie pre mobilné telefóny.

4.7.1.

Občianska spoločnosť v rozvinutých krajinách, vrátane sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, je priamym aktérom rozvoja a zohráva tiež dôležitú úlohu pri zameraní rozvojovej spolupráce a monitorovaní jej efektívnosti (24)

4.7.2.

Treba systematicky podporovať vznik a zlepšovanie systému kontroly procesov a výsledkov rozvojovej pomoci v jednotlivých krajinách s priamym zapojením príslušných organizácií občianskej spoločnosti. Prispeje to k odhaľovaniu a odstraňovaniu prekážok realizácie SDG. EHSV má v tejto oblasti dlhoročné pozitívne skúsenosti z činnosti spoločných výborov, platforiem a poradných orgánov, ako je napríklad výbor pre monitorovanie AKT-EÚ, schôdze EÚ-latinskoamerickej a karibskej organizovanej občianskej spoločnosti a ďalšie.

4.7.3.

Priamymi poskytovateľmi rozvojovej pomoci sú tiež sociálni partneri. Odborové zväzy rozvinutých krajín realizujú sociálne zamerané rozvojové projekty a podporujú inštitucionálny rozvoj partnerských odborových organizácií. Organizácie zamestnávateľov, obchodné komory, združenia malých a stredných podnikov a odvetvové zväzy uskutočňujú spoločné projekty s partnerskými podnikateľskými organizáciami v rozvojových krajinách a odovzdávajú im svoje skúsenosti.

4.7.4.

Nezastupiteľnú úlohu v rozvojovej pomoci zohrávajú mimovládne organizácie v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Sú aktívne najmä pri prekonávaní následkov humanitárnych a prírodných katastrof, v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, genderových otázkach a vo vzdelávaní. Mobilizujú tiež prostriedky širokej verejnosti, uskutočňujú zbierky, osvetové podujatia atď. Zaujímavým príkladom je tiež financovanie vzdelávania formou „adopcie na diaľku“, ktorá pomáha nadviazať medziľudské vzťahy medzi bežnými občanmi.

4.7.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podporila aktivity organizácií občianskej spoločnosti EÚ zamerané na plnenie SDG zodpovedajúcim financovaním programov zameraných na budovanie inštitúcií občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. EHSV pripravuje v súčasnosti informačnú správu, v ktorej odporučí modely efektívneho zapojenia občianskej spoločnosti do vykonávania a monitorovania rozvojovej agendy po roku 2015, ktorá doplní toto stanovisko.