Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CA0112

    Vec C-112/13: Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z  11. septembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – A/B a i. (Článok 267 ZFEÚ — Ústava štátu — Povinné incidenčné konanie o preskúmaní ústavnosti — Preskúmanie súladu vnútroštátneho zákona tak s právom Únie, ako aj s ústavou tohto štátu — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Neexistencia bydliska alebo známeho miesta pobytu žalovaného na území členského štátu — Voľba právomoci v prípade účasti žalovaného na konaní — Opatrovník ustanovený žalovanému z dôvodu neprítomnosti)

    Ú. v. EÚ C 409, 17.11.2014, p. 10–11 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    17.11.2014   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 409/10


    Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 11. septembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – A/B a i.

    (Vec C-112/13) (1)

    ((Článok 267 ZFEÚ - Ústava štátu - Povinné incidenčné konanie o preskúmaní ústavnosti - Preskúmanie súladu vnútroštátneho zákona tak s právom Únie, ako aj s ústavou tohto štátu - Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Neexistencia bydliska alebo známeho miesta pobytu žalovaného na území členského štátu - Voľba právomoci v prípade účasti žalovaného na konaní - Opatrovník ustanovený žalovanému z dôvodu neprítomnosti))

    2014/C 409/14

    Jazyk konania: nemčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Oberster Gerichtshof

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: A

    Žalovaní: B a i.

    Výrok rozsudku

    1.

    Právo Únie a najmä článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dotknutá vo veci samej, podľa ktorej všeobecné súdy rozhodujúce o odvolaní alebo v poslednej inštancii sú v prípade, že sa domnievajú, že vnútroštátny zákon je v rozpore s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, povinné obrátiť sa v rámci konania na ústavný súd s návrhom na všeobecné zrušenie zákona namiesto toho, aby len upustili od uplatnenia zákona v konkrétnom prípade, pokiaľ prednostná povaha tohto konania bráni, tak pred podaním takéhoto návrhu na vnútroštátny súd poverený vykonávať preskúmanie ústavnosti zákonov, ako aj prípadne po rozhodnutí tohto súdu o uvedenom návrhu, týmto všeobecným súdom vykonať svoje právo alebo splniť si svoju povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami. Naopak, právo Únie a najmä článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ uvedené všeobecné súdy majú možnosť:

    obrátiť sa v priebehu konania v ktoromkoľvek okamihu, ktorý považujú za vhodný, dokonca aj po ukončení incidenčného konania všeobecného preskúmania zákonov, na Súdny dvor s akoukoľvek prejudiciálnou otázkou, ktorú považujú za nevyhnutnú,

    prijať akékoľvek opatrenie nevyhnutné na zabezpečenie predbežnej súdnej ochrany práv priznaných právnym poriadkom Únie a

    po ukončení takého incidenčného konania upustiť od uplatnenia dotknutého ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, ak rozhodnú, že je v rozpore s právom Únie.

    Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či možno vnútroštátnu právnu úpravu vykladať v súlade s týmito požiadavkami práva Únie.

    2.

    Článok 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny súd ustanoví opatrovníka žalovanému, ktorému žaloba nebola doručená, pretože jeho pobyt nie je známy, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, účasť na konaní tohto opatrovníka sa nerovná účasti na konaní tohto žalovaného v zmysle článku 24 uvedeného nariadenia stanovujúceho medzinárodnú právomoc tohto súdu.


    (1)  Ú. v. EÚ C 226, 3.8.2013.


    Top