29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/29

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných pák, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Na Írsko sa do decembra 2013 vzťahoval program makroekonomickej úpravy. Podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (4) bolo teda Írsko počas trvania tohto programu vyňaté z monitorovania a posudzovania európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. So zreteľom na úspešné dokončenie írskeho programu makroekonomickej úpravy by sa Írsko v súčasnosti malo v plnej miere začleniť do rámca európskeho semestra.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania pre Írsko podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a so zreteľom na úspešné ukončenie írskeho programu makroekonomických úprav a teda aj na skutočnosť, Írsko by sa v súčasnosti malo plne zaradiť do rámca európskeho semestra. Na základe tejto analýzy dospela Komisia k záveru, že nedávno ukončený program Írska týkajúci sa makroekonomickej úpravy mal kľúčový význam z hľadiska riadenia hospodárskych rizík a znižovania nerovnováh. Zvyšné makroekonomické nerovnováhy si však vyžadujú osobitné monitorovanie a rozhodné opatrenia politiky. Najmä vývoj finančného sektora, zadlženosť súkromného a verejného sektora a s tým spojené vysoké hrubé a čisté vonkajšie záväzky, ako aj situácia na trhu práce znamenajú, že riziká stále neboli odstránené.

(8)

Írsko 17. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a 29. apríla 2014 svoj program stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(9)

Hlavným cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability na rok 2014 jenáprava nadmerného deficitu do roku 2015 a dosiahnutie strednodobého cieľa do roku 2018. V programe stability je uvedené dosiahnutie cieľového deficitu pod 3 % HDP do roku 2015 v súlade s odporúčaním postupu pri nadmernom deficite. V programe stability sa potvrdzuje strednodobý cieľ vyrovnanej rozpočtovej pozície v štrukturálnom vyjadrení, ktorý je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Po roku 2015 sa v programuje stability stanovuje zníženie celkového fiškálneho deficitu približne o 1 percentuálny bod HDP ročne v období rokov 2016 – 2018. Cieľom je zníženie dlhu z približne 124 % HDP v roku 2013 na 107 % HDP v roku 2018. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy uvedené v programe stability, schválil nezávislý orgán (Írska fiškálna poradná rada) ako program, ktorý „je v rámci primeraných prognóz“. Vo všeobecnosti sa zhoduje s prognózou Komisie na roky 2014 a 2015 s určitými rozdielmi v príspevkoch prvkov na strane dopytu. Prognóza orgánov na ďalšie roky programu stabilityje však optimistická. Dosiahnutie rozpočtových cieľov okrem toho nesprevádzajú dostatočne podrobné opatrenia na rok 2015. V dôsledku toho bude deficit podľa prognózy Komisie v roku 2015 vyšší ako cieľový deficit odporúčaný Radou. Na základe posúdenia programu stability a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že ciele programu stability sú v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, ale od roku 2015 by ich mali sprevádzať osobitné opatrenia. Urobili sa významné kroky na zlepšenie dôležitých aspektov írskeho fiškálneho rámca a kvality a včasnosti poskytovania údajov. Súčasné pravidlá pre strednodobé výdavkové stropy umožňujú vláde robiť podľa vlastného uváženia zmeny, ktoré sa neobmedzujú na vopred stanovené limity.

(10)

Daňové reformy prispeli k fiškálnej úprave, ale existuje ešte priestor na zlepšenie efektívnosti daňového systému, ktorý by mal čím viac podporovať rast. Zdaňovanie nehnuteľností sa posunulo z dane z prevodu nehnuteľností na periodickú daň založenú na hodnote nehnuteľností, ale základ dane je stále pomerne úzky, keďže určité nehnuteľnosti aj naďalej zostávajú mimo daňovej siete. Zdaňovanie práce je roztrieštené a zložité, pričom znížené sadzby a výnimky zužujú základy dane pri spotrebných a environmentálnych daniach, ktoré viac podporujú rast. Nulové a znížené sadzby DPH majú za následok, že efektívnosť DPH je pod priemerom EÚ. Napriek tomu, že znížené sadzby DPH nie sú účinným a dobre cieleným nástrojom politiky na ochranu zraniteľných skupín, vo veľkom rozsahu sa využívajú na dosiahnutie cieľov prerozdeľovania. Existuje priestor na zlepšenie účinnosti nástrojov environmentálnych daní a odstránenie dotácií škodlivých pre životné prostredie.

(11)

Aj keď má Írsko pomerne mladé obyvateľstvo, verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť boli v roku 2012 medzi najvyššími v Únii, a to na úrovni 8,7 % HND, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý sa nachádza na úrovni 7,3 %. Vzhľadom na súčasné ťažkosti pri riadení rozpočtu v oblasti zdravia očakávaný demografický tlak vyplývajúci zo starnúceho obyvateľstva znamená, že súčasná úroveň služieb sa môže zachovať iba vtedy, ak sa v strednodobom až dlhodobom horizonte dosiahne priaznivý pomer kvality a ceny. Predpokladá sa, že nárast výdavkov týkajúcich sa zdravia do roku 2060 sa pre demografický tlak bude pohybovať na úrovni 1,2 percentuálneho bodu HDP. Výzvy v sektore zdravotníctva sú rôznorodé. Existujú veľké rozdiely v systémoch a postupoch finančného riadenia a účtovníctva jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo spôsobuje omeškania a prekážky pri zbere a spracúvaní informácií. Brzdí to tiež monitorovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a snahy o dosiahnutie priaznivého pomeru kvality a ceny, ako aj vhodnú alokáciu finančných prostriedkov. Keďže výdavky na lieky ambulantných pacientov sú pomerne vysoké, vysoká úroveň výdavkov na lieky predstavuje ďalšiu výzvu.

(12)

Írsko čelí výzvam týkajúcim sa nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, a stále existuje veľká skupina obyvateľstva v produktívnom veku, ktorá má nízku úroveň zručností, čo má za následok nerovnosť a nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami. Dlhodobá nezamestnanosť vďaka nedávnemu posilneniu trhu práce postupne klesá, no v rámci celkovej nezamestnanosti je vysoká, pričom koncom roka 2013 predstavovala 61 % celkovej nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti mladých ľudí stúpla v polovici roka 2012 nad 30 %. Okrem toho sa v rokoch 2007 až 2012 podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, zvýšil o 8 percentuálnych bodov na 18,7 % predtým, ako klesol na 16,1 %, pričom však stále patrí medzi najvyššie v Únii. V súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí existuje potreba pokryť v rámci štvormesačného obdobia všetkých mladých ľudí v núdzi. Obnovovanie rovnováhy v hospodárstve spôsobilo vznik nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami, čo znamená, že rekvalifikácia a zvýšenie kvalifikácie budú pre systém vzdelávania a odbornej prípravy výzvou. Okrem toho je účasť na celoživotnom vzdelávaní nižšia, ako je priemer EÚ (7,3 % v porovnaní s 10,7 % v roku 2013).

(13)

Írsko je jedna z krajín Únie s najvyšším podielom osôb žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce, z čoho vyplývajú závažné sociálne výzvy. Tento podiel bol pred krízou vyšší ako priemer EÚ a narástol zo 14,3 % v roku 2007 na 24,2 % v roku 2011. Nízka intenzita práce je závažná najmä v domácnostiach s jedným rodičom a deťmi. To prispieva k rastúcemu riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí v Írsku a zhoršuje problém nerovnakej účasti na trhu práce v prípade žien, ktorá sa v roku 2013 nachádzala na úrovni 67,2 % v porovnaní s účasťou mužov na úrovni 83,4 %. V dôsledku toho sa obrátila pozornosť na prístup k starostlivosti o dieťa a jej cenovú dostupnosť, čo pre rodičov predstavuje značnú prekážku pri hľadaní zamestnania a v snahe vyhnúť sa chudobe. Trh práce takisto ovplyvňujú pasce nezamestnanosti. Plošná štruktúra dávok v nezamestnanosti v rámci systému dávok a príspevkov na uchádzačov o zamestnanie (Jobseeker's Benefit and Jobseeker's Allowance system), neobmedzené trvanie príspevkov pre uchádzačov o zamestnanie a strata doplnkových platieb (najmä doplnkovej platby k nájomnému a zdravotnej karty) pri návrate do zamestnania znamenajú, že úroveň náhrad je relatívne vysoká pre dlhodobo nezamestnaných s nízkym zárobkovým potenciálom a pre iné kategórie zamestnancov, ktorí sú závislí od rodinných okolností.

(14)

Keďže MSP sú aj naďalej ovplyvňované nadmerným využívaním pákového efektu a slabým domácim dopytom, úvery pre MSP sú aj naďalej slabé, čo odráža kombináciu utlmeného dopytu po úveroch a obmedzení ponuky. Banky musia zároveň zaznamenať ďalší pokrok pri dosiahnutí udržateľného riešenia nesplácaných úverov poskytnutých malým a stredným podnikom. Posledný prieskum spoločnosti Red C naznačuje, že z 35 % MSP, ktoré v období medzi októbrom 2013 a marcom 2014 požiadali o bankový úver, sa zamietol úver 19 %. Na konci roku 2009 sa zriadil Úrad pre skúmanie úverov (Credit Review Office) s cieľom urovnávať spory medzi veriteľmi a potenciálnymi príjemcami úverov z radov MSP, ktorým bol zamietnutý úver. Vplyv Úradu pre skúmanie úverov bol pozitívny, no napriek tomu sa zdá k dnešnému dňu skôr obmedzený, čiastočne preto, že počet podaných odvolaní bol pomerne nízky. MSP sa vo veľkej miere spoliehajú na bankové financovanie investícií a nebankové zdroje finančných prostriedkov sú pomerne nedostatočne rozvinuté, hoci v súčasnosti dochádza k preskúmavaniu niektorých alternatívnych možností vrátane pôžičkových fondov. Keďže však oživenie získava na dynamike a domáci dopyt sa obnovuje, je pravdepodobné, že pokiaľ úverové kanály nebudú primerane opravené, dôjde k zvýšeniu obmedzení na strane ponuky, čo bude mať z hľadiska vývoja rastu zásadný význam. Zriadili sa špecializované programy a fondy na zlepšenie prístupu k financovaniu určenému pre MSP, ako napríklad systém ochrany vkladov, systém úverového fondu pre mikropodniky a tri fondy pre MSP, ale doteraz bolo ich využívanie nízke.

(15)

Napriek reformám bankového sektora, ktoré sa uskutočnili v rámci nedávno ukončeného programu finančnej pomoci, ešte stále zostávajú významné výzvy. Tieto výzvy podrobne analyzovala Komisia vo svojom hĺbkovom preskúmaní Írska z roku 2014. Nesplácané úvery predstavovali k júnu 2013 takmer 27 % celkového počtu úverov v prípade troch hlavných domácich bánk. Zadlženosť súkromného sektora patrí stále medzi najvyššie v Únii napriek nedávnemu zníženiu zadlženia, čo zostáva rizikom pre finančnú stabilitu a záťažou pre hospodárstvo. Znižovanie zadlženosti domácností a MSP je nedokončené a ozdravenie bankovej súvahy a súvahy MSP má kľúčový význam pre obnovu úverových kanálov. Bankové úvery aj naďalej klesajú a bankový sektor má stále problémy so ziskovosťou, čiastočne kvôli vysokému počtu tzv. stopárskych hypoték (málo výnosných zdedených aktív) v bankových súvahách.

(16)

Náklady na vymáhanie plnenia zmlúv sú vysoké. Výdavky na právne zastupovanie predstavovali väčšinu týchto nákladov a dosahovali 18,8 percentuálneho bodu, pričom vysoké náklady na právne služby ovplyvňujú štruktúru všetkých druhov podnikateľskej činnosti vrátane MSP. Okrem toho, na rozdiel od iných odborných služieb, náklady na právne služby sa od vypuknutia krízy neupravili smerom nadol, čiastočne kvôli nedostatočnej konkurencii. Orgány sa zaviazali zaviesť reformy sektora právnych služieb ako súčasť programu makroekonomických úprav. V roku 2011 uverejnili zákon o regulácii právnych služieb, ktorý ešte nebol prijatý. Justičné a súdne administratívne zdroje na vykonávanie aktívneho riadenia predbežného konania vo veci sú veľmi obmedzené, čo môže prispievať k omeškaniam pri zabezpečovaní spravodlivosti a zvyšovať náklady. Okrem toho má Írsko značné nedostatky, pokiaľ ide o schopnosť zbierať údaje o účinnosti systému súdnictva.

(17)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Írska. Posúdila národný program reforiem a program stability a . Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) sa premietlo najmä do nižšie uvedených odporúčaní 1 a 2.

(19)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1, 3, 5 a 6.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra aj analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe vydala Rada jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (6). Írsko by ako krajina, ktorej menou je euro, zároveň malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní,

1.

V plnom rozsahu plniť rozpočet na rok 2014 a do roku 2015 zabezpečiť nápravu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom pomocou posilnenia rozpočtovej stratégie dodatočnými štrukturálnymi opatreniami a súčasne dosiahnuť úsilie o štrukturálnu úpravu vymedzenú v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. V nadväznosti na nápravu nadmerného deficitu presadzovať štrukturálnu úpravu smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa na úrovni minimálne 0,5 % HDP každoročne a viac v prípade dobrých hospodárskych podmienok alebo v prípade potreby zabezpečiť dodržanie dlhového pravidla, aby sa zabezpečila udržateľná klesajúca tendencia vysokého pomeru verejného dlhu k HDP. Zvýšiť dôveryhodnosť stratégie fiškálnej úpravy, účinne vykonať viacročné rozpočtové plánovanie a vymedziť hlavné rozpočtové opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre strednodobé fiškálne ciele. Zabezpečiť záväznú povahu výdavkového stropu verejných financií vrátane obmedzenia zákonom stanoveného priestoru pre diskrečné zmeny. Na podporu fiškálnej konsolidácie by sa malo zvážiť zvýšenie príjmov pomocou rozšírenia základu dane. Zvýšiť rast a environmentálnu prijateľnosť daňového systému.

2.

Urýchliť reformu v sektore zdravotnej starostlivosti, ktorá začala v kontexte strategického rámca „Budúce zdravie“ s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť. Presadiť dodatočné opatrenia na zníženie výdavkov na lieky, a to aj pomocou častejšej úpravy cien patentovaných liekov, zvýšenej penetrácie generík a zlepšených postupov predpisovania liekov. Reformovať systémy finančného riadenia národných zdravotníckych orgánov s cieľom zefektívniť systémy všetkých poskytovateľov a podporiť lepšie riadenie pohľadávok. Najneskôr do konca prvého štvrťroka 2015 spustiť jednotlivé zdravotné identifikátory.

3.

Presadiť ďalšie zlepšenia v aktívnych politikách trhu práce s osobitným dôrazom na dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikované osoby a v súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí aj na mladých ľudí. Urýchliť prebiehajúcu reformu systému ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy (further education and training – FET), systémov podpory zamestnanosti a programov učňovskej prípravy. Zabezpečiť viac odbornej prípravy na pracovisku; zlepšiť a zabezpečiť relevantnosť kurzov v oblasti ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj učňovskej prípravy so zreteľom na potreby trhu práce. Zvýšiť úroveň a kvalitu podporných služieb poskytovaných úradom práce Intreo. Zaviesť medzi úrady práce Intreo a rady pre vzdelávanie a odbornú prípravu plynulý systém oznámení o ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

4.

Riešiť nízku pracovnú intenzitu domácností a riziko chudoby detí pomocou postupného znižovania dávok a doplnkových platieb pri návrate do zamestnania. Uľahčiť účasť žien na trhu práce pomocou zlepšenia prístupu k cenovo dostupnejšej a celodennej starostlivosti o dieťa, najmä pre nízkopríjmové rodiny.

5.

Urýchliť vypracovanie politík pre sektor MSP vrátane iniciatív na riešenie otázky dostupnosti bankového a nebankového financovania, ako aj reštrukturalizácie dlhu a súčasne zabrániť rizikám pre verejné financie a finančnú stabilitu. Urýchliť iniciatívy na zlepšenie prístupu MSP k bankovým úverom a nebankovým finančným prostriedkom. V bankovom sektore zaviesť systém monitorovania úverov poskytovaných MSP. Súbežne pracovať na tom, aby sa viac využívali dostupné nebankové úverové nástroje vrátane troch fondov pre MSP spolufinancovaných štátnym dôchodkovým rezervným fondom, spoločnosťou Microfinance Ireland a dočasným systémom úverovej záruky. Podporiť používanie týchto aj iných nebankových programov zo strany MSP. Zviditeľniť Úrad pre skúmanie úverov a podporiť jeho schopnosti mediátora v sporoch medzi bankami a perspektívnymi príjemcami úverov z radov MSP, ktorým bol odoprený úver.

6.

Monitorovať výkony bánk v súvislosti s reštrukturalizačnými cieľmi vzťahujúcimi sa na hypotekárne nedoplatky. Oznámiť ambiciózne ciele pre tretí a štvrtý kvartál roku 2014 pre hlavné hypotekárne banky, ktoré by mali navrhnúť a dohodnúť reštrukturalizačné riešenia hypotekárnych úverov omeškaných viac ako 90 dní s cieľom do veľkej miery vyriešiť hypotekárne nedoplatky do konca roka 2014. Naďalej posudzovať udržateľnosť dohodnutých reštrukturalizačných mechanizmov prostredníctvom auditov a cielených preskúmaní na mieste. Vypracovať usmernenia, aby sa zabezpečila trvácnosť riešení. Pravidelne uverejňovať údaje o úverových portfóliách bánk pre MSP, ktoré majú nedoplatky, s cieľom zvýšiť transparentnosť. Vypracovať stratégiu na riešenie problematických expozícií podnikateľských nehnuteľností. Zriadiť centrálny register úverov.

7.

Znížiť náklady právnych konaní a služieb a podporovať hospodársku súťaž, a to aj prostredníctvom prijatia zákona o regulácii právnických služieb do konca roku 2014 a aj jeho ustanovenia, ktoré umožňuje zriadenie multidisciplinárnych postupov, a takisto prostredníctvom snahy o odstránenie zadržiavacieho práva právneho zástupcu. Sledovať jeho dosah vrátane nákladov na právne služby. Podniknúť kroky na zabezpečenie toho, aby regulačný orgán právnych služieb fungoval bezodkladne a plnil si svoje povinnosti podľa právnych predpisov, a to aj v zmysle uverejňovania nariadení a usmernení týkajúcich sa multidisciplinárnych postupov a vyriešenia sťažností. Zlepšiť systémy zberu údajov s cieľom posilniť monitorovanie a hodnotenie účinnosti súdnych konaní, aby bolo možné identifikovať záležitosti, ktoré si vyžadujú reformu.