8.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 214/46

1.1.1

Na zvýšenie miery zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a demokratickej legitimity, čo sú hlavné body európskeho semestra, EHSV uznáva rôznorodosť vnútroštátnych postupov a odporúča viac zapojiť aktérov občianskej spoločnosti. Preto formuluje tieto odporúčania:

1.1.2

V ročnom prieskume rastu (RPR) na rok 2014, ktorý podporujú priložené správy (2), Komisia prezentuje víziu hospodárskej a sociálnej politiky Európskej únie, ktorá kladie dôraz na koordináciu medzi európskymi politikami a národnými opatreniami. Analýza tak otvára európsky semester s rovnakými prioritami ako v predchádzajúcich rokoch.

V minulosti zavedený proces makroekonomického a rozpočtového dohľadu sa naďalej rozvíja aj v roku 2014 a spočíva v dokumentoch, ktoré sa logicky riadia spoločnou disciplínou, dohľadom a sankciami. Vychádza z mechanizmu varovania na zabránenie vzniku makroekonomických nerovnováh, z národných programov reforiem (NPR), ako aj z odporúčaní pre jednotlivé krajiny vypracovaných v konzultácii s každým členským štátom. Európsky semester je navyše úzko spojený so stratégiou Európa 2020 a jej číselnými cieľmi.

1.1.3

Finančná a následne hospodárska kríza, ktorá pretrváva v Európe, odhalila slabiny systému riadenia hospodárskej a menovej únie: tieto nedostatky treba naliehavo odstrániť, aby sa opäť neohrozila samotná existencia eura. EHSV uznáva význam dosiahnutého pokroku v oblasti správy ekonomických záležitostí, ale opäť pripomína zásadnú potrebu zabezpečiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni. Stanovisko výboru z roku 2014 nadväzuje na predchádzajúce stanoviská vypracované na tému RPR, ktoré sú zhrnuté v syntéze odporúčaní v bode 2.1 tohto stanoviska. Dopĺňa a aktualizuje ich, otvára perspektívy na rok 2015 a opiera sa o závery mnohých predchádzajúcich stanovísk.

1.1.4

Ročný prieskum rastu na rok 2014 predstavuje prvú fázu tohto postupu, ktorú bude Riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020 vykonávať po celý rok za účasti národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií na zavádzanie reforiem a politických opatrení na vnútroštátnej úrovni. Výbor víta skutočnosť, že došlo k výslovnému prepojeniu medzi jarným sociálnym samitom tripartity a procesom európskeho semestra. Ako doplnok žiada, aby sa postoje európskych sociálnych partnerov zverejnili v prílohe k dokumentom európskeho semestra. Navyše si praje, aby RPR sprevádzala správa o pokroku stratégie Európa 2020. Táto správa je potrebná na prípravu revízie v polovici obdobia.

1.1.5

Výbor je presvedčený, že kríza nie je prekonaná, a naliehavo žiada európske inštitúcie a členské štáty, aby zosúladili snahu o zmenenú fiškálnu konsolidáciu a rozhodné a vytrvalé opatrenie v prospech rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v celej Únii s 28 členskými štátmi. Vyzýva budúcu Komisiu, aby zaviedla ambiciózny investičný program, ktorý by malým a stredným podnikom umožnil lepší prístup k financovaniu. Európske štrukturálne a investičné fondy budú musieť podporiť realizáciu cieľov stratégie Európa 2020 a prípadne by mohli sprevádzať reformy stanovené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Zároveň výbor vyzýva Komisiu, aby predložila plán konkrétnej realizácie balíka o sociálnych investíciách.

1.2.1

V nadväznosti na správu „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ (3) EHSV s uspokojením konštatuje postupný vývoj koordinácie v prospech dôslednejšej správy ekonomických záležitostí medzi členskými štátmi prostredníctvom procesu európskeho semestra. Konštatuje predovšetkým, že RPR sa prispôsobuje novým pravidlám riadenia najmä v eurozóne tým, že predkladá návrhy rozpočtu v polovici októbra, aby Komisia mohla zhodnotiť, či členské štáty prijímajú opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených na európskej úrovni. Následne budú rozpočty finalizované na vnútroštátnej úrovni. Tento postup musí plne dodržiavať demokratickú legitimitu národných parlamentov, ktoré ako jediné môžu meniť a prijímať rozpočet.

1.2.2

EHSV berie na vedomie čiastočný pokrok, ktorý predstavuje dohoda dosiahnutá na zasadnutí Európskej rady v decembri 2013 o budúcich spoločných pravidlách v oblasti dohľadu a riešenia zlyhávajúcich bánk. Konštatuje, že snaha o bankovú úniu vychádza zo základov, ktoré ešte treba rozvinúť, hoci v najbližšej budúcnosti ešte treba prekonať mnohé výzvy, najmä pokiaľ ide o ozdravenie finančného sektora a lehotu na vytvorenie jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií. Výbor vyjadruje hlboké znepokojenie nad rizikami, ktorým je vystavená nedokončená banková únia, a nad použitím medzivládneho postupu (4).

1.2.3

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa znížili sumy vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 (VFR). Víta však schopnosť investovať viac ako 400 miliárd EUR, ktoré sa budú môcť rýchlo mobilizovať na podporu rastu a zamestnanosti na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), z ktorých sa tak bude prispievať na realizáciu cieľov stratégie Európa 2020. Výbor považuje za pozitívne, že po prvý raz sú spojené politické rozhodnutie a finančný záväzok, ktoré sú dôležitým faktorom podpory rastu.

1.2.4

V tomto ročnom prieskume rastu sa Komisia snaží vytvoriť európsky rámec na podporu rastu v Európe kombináciou správy hospodárskych záležitostí, viacročného finančného rámca a politík snažiacich sa o dokončenie jednotlivých aspektov vnútorného trhu a obchodnej politiky. Výbor podporuje, že Komisia vyzýva členské štáty, aby tento európsky rámec zohľadnili, keď určujú svoje národné politiky. Poznamenáva tiež, že RPR kladie rast a konkurencieschopnosť medzi prvé priority, a zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť sa musí chápať zo širšieho hľadiska a zahŕňať kvalitu a postavenie výrobkov a služieb, a nielen z hľadiska cien.

1.2.5

S cieľom zachovať európsky model sociálnej súdržnosti, ako sa odporúča v správe „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“, a v súlade s horizontálnou sociálnou doložkou zmluvy EHSV žiada radikálnu zmenu zo strany Európskej rady s cieľom zabezpečiť sociálny rozmer HMÚ. To by sa malo uskutočniť proaktívnym zaradením hodnotiacej tabuľky ukazovateľov sociálnej situácie  (5) do európskeho semestra za rovnakých podmienok ako makroekonomické a rozpočtové ukazovatele. Cieľom tohto sociálneho rozmeru musí byť prevencia rizika sociálnych rozdielov a musia ju sprevádzať stabilizačné mechanizmy, najmä podľa vzoru záruky pre mladých alebo štrukturálnych fondov určených okrem iného na odbornú prípravu alebo rekvalifikáciu.

EHSV okrem toho žiada, aby sa vo všetkých týchto nástrojoch zohľadnilo rodové hľadisko EÚ.

1.2.6

Hlboká kríza, ktorou prechádza Európa, a politické opatrenia na boj proti zadlženiu by mohli spôsobiť, že sa nesplnia mnohé ciele stratégie Európa 2020. EHSV žiada, aby sa začiatkom roku 2014 bezodkladne spustila iniciatíva týkajúca sa MSP. Víta nový mandát určený MSP a mikroúverom (4 miliardy EUR), ktorý EIB zverila EIF a jeho posilnenie zvýšením kapitálu.

1.2.7

EHSV zdôrazňuje, že EÚ má početné výhody na vyriešenie krízy, či už ide o infraštruktúru, kvalitu služieb alebo vnútorný trh. Treba začať využívať tieto výhody, aby sa urýchlila ekologická transformácia, inovácia, prístup MSP k úverom a konkurencieschopnosť všetkých podnikov z hľadiska udržateľného, ekologického a inkluzívneho rastu.

1.3.1

Cieľom tohto stanoviska orientovaného na závery Európskej rady v marci 2014 je tiež prispieť k revízii stratégie Európa 2020 v polovici obdobia jej uplatňovania. Ide o veľmi dôležitú úlohu pre novú Komisiu, ktorá začne svoju činnosť počas talianskeho predsedníctva Rady EÚ. Únia bude musieť občanom poskytnúť dôkaz o politickej vôli a konkrétnej vízii v prospech prehĺbenia integrácie s cieľom dospieť k „lepšej Európe“, čo znamená „viac Európy“ v určitých politikách. Pri príprave tejto revízie stratégie Európa 2020 v polovici obdobia sa odporúča použiť nástroje európskeho semestra s cieľom dosiahnuť novú rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou. Výbor odporúča, aby sa do európskeho semestra začlenila hodnotiaca tabuľka environmentálnych ukazovateľov.

1.3.2

Výbor víta, že RPR 2014 podporuje členské štáty, aby napriek napätým rozpočtovým situáciám čelili výzvam 21. storočia a podporovali investície do dlhodobejších cieľov, ako je napríklad zmena klímy. Ciele, metódy a nástroje európskeho semestra musia aj naďalej obsahovať ekologizáciu súčasných priemyselných procesov v jednotlivých odvetviach a celého hospodárstva s cieľom nájsť východisko z krízy založené na udržateľnejšom rozvoji. Komisia vo svojich prioritách pre rast a konkurencieschopnosť v RPR uvádza podporu efektívneho využívania zdrojov zlepšením odpadového a vodného hospodárstva, recyklácie a energetickej efektívnosti.

Bolo by vhodné zahrnúť do tejto revízie ako hybnú sily udržateľného rozvoja vznikajúce témy a postupy, ako sú cyklické hospodárstvo využívajúce odpad, hospodárstvo založené na účasti a spolupráci, ekodizajn, environmentálna účinnosť, ekologická mobilita alebo renovácia budov a udržateľná urbanizácia.

1.3.3

Nová európska stratégia by mala vychádzať z hodnotenia, ktoré vykonajú európske inštitúcie a členské štáty, a byť súčasťou rámca cieľov trvalo udržateľného rozvoja (budúce CTUDR) OSN po roku 2015. Európska únia výrazne prispela k vymedzeniu všeobecného charakteru týchto budúcich cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Táto revízia bude súčasťou snahy o súdržnosť medzi všetkými politikami v súlade s tým, čo sa už dosiahlo na európskej úrovni v jej rozvojovej politike. Bolo by vhodné premietnuť tieto budúce ciele spoločné pre celú planétu do procesu trvalo udržateľného rozvoja typického pre európsky kontinent. Výbor preto odporúča, aby revízia v polovici obdobia bola súčasťou cieľov trvalo udržateľného rozvoja v horizonte 2030 v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

1.3.4

Výbor sa zaväzuje, že sa plne zapojí do tohto procesu budovania udržateľného ekologického prechodu, a bude pozorne sledovať, či je potrebná ambiciózna politika v oblasti klímy a energie. Bolo by vhodné vziať do úvahy výsledky prác konferencie s názvom „Nové svetové partnerstvo: názory európskej občianskej spoločnosti na rámec po roku 2015“ (6), ktorá sa bude konať 13. a 14. februára 2014 a ktorej hlavným aktérom je EHSV.

—

urýchlené zavedenie dynamického avšak komplexného procesu posilnenej spolupráce s názvom európsky semester ako reakcia na najhoršiu viacrozmernú krízu v histórii Európy, ktorá odhalila nedostatky vyplývajúce z nedokončenej HMÚ,

—

zakotvenie rastu do cieľov stratégie Európa 2020 s osobitným dôrazom na vzdelávanie, odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, aktívne opatrenia trhu práce, podnikanie, samostatnú zárobkovú činnosť, politiky sociálneho začlenenia, energetickú účinnosť,

—

ekologický prechod na model udržateľnej výroby a spotreby ako neoddeliteľná podmienka východiska z krízy,

—

zhoršenie rozdielov medzi členskými štátmi, medzi regiónmi a územiami, medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami; naliehavá potreba politík súdržnosti v záujme dosiahnutia konvergencie v EÚ,

—

potreba efektívneho uplatňovania reforiem európskymi inštitúciami a členskými štátmi,

—

zvyšovanie štátneho dlhu pod vplyvom bankovej krízy,

—

diferencovaná fiškálna konsolidácia kompatibilná s oživením rastu; politiky konsolidácie verejných financií musia byť zamerané na dlhšie obdobie a musia sa snažiť o inteligentné vyváženie príjmov a výdavkov, ako aj ponuky a dopytu,

—

zároveň je naliehavo potrebná iniciatíva na obnovu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, účinné uplatňovanie reforiem na trhu výrobkov, služieb a práce v prípade potreby, podpora investícií a politík solidarity, ucelená banková únia,

—

vážne sociálne dôsledky politík zavedených na vyriešenie krízy, potreba zohľadniť sociálnu spravodlivosť a rovnosť v nákladoch a ziskoch štrukturálnych reforiem, potreba analýzy sociálneho vplyvu týchto reforiem,

—

rešpektovanie nezávislosti sociálnych partnerov a kolektívnych dohôd, spolupráca a intenzívna konzultácia so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, posilnenie demokratickej legitimity európskeho semestra, posilnenie sociálneho dialógu, najmä pokiaľ ide o reformy trhu práce.

2.2.1

EHSV poukazuje na postupný prechod od koordinácie k záväznejšej správe ekonomických záležitostí členských štátov prostredníctvom procesu európskeho semestra, ktorý koncom roka 2013 vyústil do hodnotenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny, z ktorých budú vychádzať nové návrhy odporúčaní na jar 2014 a ich premietnutie do NPR. Vzájomné prepojenie jednotlivých nástrojov európskeho semestra, ktoré prispievajú k analýze v záujme lepšej koordinácie hospodárskych politík, predstavuje vylepšený zložitý mechanizmus, ktorý, žiaľ, stále ovláda len veľmi malý počet európskych a národných expertov.

2.2.2

Na jeseň 2013 Komisia po prvý raz preskúmala návrhy národných rozpočtov krajín eurozóny pred tým, než o týchto rozpočtoch diskutovali národné parlamenty a prijali ich. Komisia nepožiadala o revíziu návrhu žiadnej z 13 krajín eurozóny, čím zatiaľ predišla konfliktom legitimity. Správa o mechanizme varovania, v ktorej sa analyzuje desiatka makroekonomických ukazovateľov (7), však odhalila, že šestnásť krajín podstúpi tento rok hĺbkovú analýzu, ktorej cieľom je určiť, či existujú nerovnováhy a či sú nadmerné alebo nie.

2.2.3

Komisia vo svojej analýze považuje súčasnú situáciu za medzník s perspektívou celkovej obnovy (1,1 % pre eurozónu a 1,4 % pre EÚ 28), ktorú by teda bolo treba posilniť. Výbor považuje za znepokojujúce, že začiatok ešte krehkej obnovy nie je viditeľný vo všetkých členských štátoch. Uznáva však, že sa dosiahol pokrok pri tomto RPR, ktorý prisudzuje miesto hlavnej priority rastu a konkurencieschopnosti. Výbor dohliadne na implementáciu tejto priority s cieľom zabezpečiť, aby sa 400 miliárd EUR vyčlenilo na projekty zamerané na jej konkretizáciu. Dozrie na to, aby nový nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti pomohol krajinám v ťažkostiach, pokiaľ ide o tempo a kvalitu ich reforiem.

2.3.1

RPR zdôrazňuje začínajúce avšak ešte mierne oživenie. Výbor je znepokojený neistotami, na ktoré sa v dokumente upozorňuje, a to prepojením medzi zlyhávajúcimi bankami a štátnymi dlhmi alebo zníženým dopytom v rozvíjajúcich sa ekonomikách, fragmentáciou finančného systému, vysokými mierami nezamestnanosti, ktoré oslabujú perspektívy a bránia rastu.

2.3.2

EHSV konštatuje, že celkový tón RPR 2014 je všeobecne optimistickejší než prognózy MMF a OECD, podľa ktorých je rytmus celkového oživenia hospodárstva pomalší, než sa oznámilo v máji 2013 najmä z dôvodu zhoršenia perspektív pre rozvíjajúce sa ekonomiky (8). V posledných rokoch bola Komisia často optimistická pri ohlasovaní oživení, ktoré sa neuskutočnili. Žiada budúcu Komisiu, aby opäť preskúmala hospodárske prognózy a v prípade potreby zmenila smerovanie. V každom prípade zdôrazňuje, že stagnácia alebo príliš pomalé oživenie ohrozuje systémy sociálneho zabezpečenia, najmä v krajinách, kde sú takéto systémy ešte zraniteľné.

2.3.3

Kríza zhoršila situáciu na trhu práce, avšak stabilizácia hospodárstva neprináša primerané zlepšenie a RPR poukazuje len na časové oneskorenie medzi oživením a zlepšením zamestnanosti. Ak tento rozdiel potrvá, hrozí riziko dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti. Zapojenie do pracovného trhu preto treba stimulovať rôznymi spôsobmi: prostredníctvom kvalifikácií, celoživotného vzdelávania, zapojením sociálnych partnerov, ale aj programov verejných a súkromných investícií na vytváranie pracovných miest.

2.3.4

Je ešte príliš skoro na to, aby sme vyhlasovali, že kríza eurozóny je za nami. Existujú riziká, ako napríklad dlhotrvajúca príliš nízka úroveň inflácie (menej ako 1 %), ktorá by mohla viesť k deflácii, čo by mohlo mať katastrofálne dôsledky, pokiaľ ide o vyhliadky na oživenie. Menová politika ECB je v tejto súvislosti rozhodujúca. Medzi inými rizikami výbor poukazuje na to, že viaceré banky by sa ešte mohli ukázať príliš slabé na to, aby splnili svoje povinnosti. Budúci stresový test pod dohľadom ECB je dôležitým ukazovateľom situácie vo finančnom sektore.

2.3.5

RPR uznáva, že perspektívy sú nepriaznivé pre podniky, ktoré v niektorých krajinách čelia slabým prognózam rastu, ťažkostiam s prístupom k úveru, čo spôsobuje mnohým podnikom problémy a vedie ich k bankrotu.

2.3.6

EHSV uznáva, že existencia hospodárskych a sociálnych rozdielov sťažuje vymedzenie jednotných priorít platných pre celú Európsku úniu. Pri vypracúvaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny výbor odporúča prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečil dialóg medzi Komisiou a občianskymi spoločnosťami a posilnil sa sociálny dialóg.

2.3.7

EHSV aj naďalej znepokojujú problémy, ktoré spôsobila kríza. Považuje za znepokojujúce možné riziká posúdenia kvality aktív bánk a stresových testov, ktoré sa uskutočnia v roku 2014, dohľad, ktorý musí byť dôveryhodný, pre ktorý však banková únia neprinesie okamžité riešenia.

2.3.8

EHSV víta, že sa dosiahla dohoda, pokiaľ ide o smernicu o systémoch ochrany vkladov a smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Zavedenie bankovej únie v súvislosti s dohľadom a riešením krízových situácií bánk bude významným prvkom pre oživenie a obnovu dôvery. EHSV preto požaduje urýchlené prijatie jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, najdôležitejšieho nástroja na riadenie budúcich bankových kríz. Výbor vyjadruje hlboké sklamanie nad tým, že sa Rade na jej poslednom zasadnutí nepodarilo dosiahnuť dohodu o kompletnej bankovej únii a že zvolila medzivládny postup.

3.1

RPR uznáva, že európsky podiel obchodu vo svete výrazne prispieva k bohatstvu EÚ, ktorá svoje oživenie zameriava na rast výrazne orientovaný na vývoz do rozvíjajúcich sa krajín, čím v niektorých krajinách spôsobuje vnútornú devalváciu.

V kontexte silnej medzinárodnej konkurencie si EÚ zachováva vedúce postavenie vo svetovom obchode napriek citeľným zmenám tokov a hodnotových reťazcov. Snaží sa tiež zaručiť väčšiu otvorenosť v oblasti investícií. V reakcii na tento vývoj sa Únia angažuje v dvojstranných rokovaniach zahŕňajúcich obchod a investície, ako aj v realizácii dvojstranných dohôd. Výbor naďalej venuje pozornosť presadzovaniu práv, noriem a hodnôt vo všetkých dohodách, pričom v prípade potreby využíva ochranné opatrenia alebo opatrenia na urovnávanie sporov vo WTO a zapája sa do mechanizmov na monitorovanie obchodných dohôd.

3.2

Drastické a všeobecné politiky úsporných opatrení, ktoré mali v rámci prvých ročných prieskumov rastu absolútnu prioritu, v súčasnosti nahrádza diferencovaná politika s odstupňovanejšími cieľmi fiškálnej konsolidácie EHSV podporuje výzvu adresovanú členským štátom, aby svoje konsolidačné programy koncipovali lepšie a aby venovali väčšiu pozornosť ich kvalite, zloženiu a intenzite. EHSV konštatuje, že Komisia výslovne zdôrazňuje vplyv fiškálnej politiky na rast, efektívnosť verejného sektoru a sociálnu spravodlivosť a poukazuje na dotácie na činnosti, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.

3.3

Ako to už zdôraznil vo svojom stanovisku o sociálnom rozmere HMÚ, EHSV je znepokojený tým, že hospodárska a sociálna situácia odráža výrazne odlišný vývoj medzi krajinami alebo skupinou krajín v oblasti hospodárskeho oživenia a sociálnej nerovnosti, v dôsledku čoho je ohrozená spoločná prosperita členských štátov. Úlohou EÚ je zabrániť narastajúcej hospodárskej a sociálnej fragmentácii nielen v krajinách eurozóny, ale taktiež na jednotnom trhu EHSV opakovane požaduje rámcovú smernicu na boj proti chudobe prostredníctvom uľahčovania začlenenia na trh práce.

3.4

EÚ sa musí ako celok taktiež zaviazať realizovať reformy, ktoré umožnia, aby sa mohla lepšie prispôsobiť meniacej sa hospodárskej realite. Ako už výbor zdôraznil vo svojom predchádzajúcom stanovisku o ročnom prieskume rastu na rok 2013, náklady a prínosy týchto štrukturálnych reforiem sa musia spravodlivo rozdeliť medzi všetkých aktérov (zamestnancov, domácnosti/spotrebiteľov a podniky).

3.5

EHSV sa domnieva, že priority RPR 2014 nezohľadňujú v dostatočnej miere spojenie so stratégiou Európa 2020 a jej číselnými cieľmi. Opakovane vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatočným pokrokom pri plnení cieľov tejto stratégie. Zamýšľa sa nad tým, prečo sa nevykonala analýza dôvodov tohto nedostatočného pokroku a so záujmom očakáva revíziu v polovici obdobia; znepokojuje ho skutočnosť, že v EÚ sa zintenzívňuje trend odlišného vývoja, pokiaľ ide o hospodársku činnosť, zamestnanosť, nezamestnanosť a neistú situáciu. Ciele stratégie Európa 2020 sa v niektorých oblastiach stále viac vzďaľujú. Zdá sa, že miera nezamestnanosti sa v Európskej únii ustálila na 10,9 % (12,1 % v krajinách eurozóny), čo je najvyššia úroveň od vytvorenia hospodárskej a menovej únie.

3.6

Napriek tomu, že inštitúcie už od roku 2011 naliehavo žiadajú posilnenie sociálneho rozmeru HMÚ, výbor s poľutovaním poukazuje na neuspokojivé výsledky zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2013, ktorá túto prioritu zaradila do svojho programu. Zároveň poukazuje na to, že Rada mala pritom prostredníctvom správy o zamestnanosti k dispozícii výkonné diagnostické nástroje. Konštatuje, že európsky semester v správe o zamestnanosti obsahuje hodnotiacu tabuľku sociálnych ukazovateľov, a odporúča, aby bola táto tabuľka zahrnutá do jednotného kontrolného rámca, v ktorom bude rovnako zohľadnený hospodársky aj sociálny rozmer. Popri cieľoch v oblasti dlhu a verejného deficitu sa musia uvádzať aj merateľné ciele v oblasti zamestnanosti a sociálnej výkonnosti. Nadviažu na podobné mechanizmy úpravy a solidarity, aby sa vyrovnali sociálne rozdiely a podporovali sociálne investície. EHSV už dlhú dobu poukazuje na to, že na vytváranie pracovných miest, zmierňovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu sú mimoriadne potrebné investície vrátane sociálnych investícií Vyžaduje si to súkromné aj verejné investície a v prípade potreby aj realizáciu štrukturálnych reforiem.

3.7

EHSV taktiež zdôrazňuje, že štrukturálne problémy v členských štátoch treba riešiť priamo tam, kde vznikajú. Štrukturálna konkurencieschopnosť, hospodársky rast a silný sociálny rozmer sú kľúčovými prvkami na prekonanie krízy v Európe. Nedávno navrhnutá hodnotiaca tabuľka sociálnych ukazovateľov sa musí využívať na posilňovanie krátkodobých a strednodobých zmien v úzkej spolupráci a na základe konzultácie so sociálnymi partnermi.

3.8

Do novej správy ekonomických záležitostí je nevyhnutné začleniť rodové hľadisko. Výbor vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby rodové hľadisko zohľadnili v reformách, vo všetkých nástrojoch vymedzili údaje týkajúce sa pohlavia a spresnili vplyv nerovnoprávneho postavenia mužov a žien na rast najmä v NPR a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

3.9

Keďže neexistuje dostatočná koordinácia vnútroštátnych politík, niektoré politiky jedného členského štátu môžu mať negatívny vplyv na iný členský štát. RPR sa o tom zmieňuje, je však potrebné prehĺbiť úvahu o projektoch veľkých hospodárskych reforiem začatú v oznámení s cieľom vypracovať koherentný časový plán štrukturálnych reforiem. V tejto súvislosti by fiškálna resp. sociálna konkurencia alebo voľba energetického mixu či migračnej politiky mohli mať negatívny účinok na ostatné členské štáty.

3.10

Najväčšou súčasnou výzvou je podporiť hospodárske oživenie, čo si vyžaduje najmä správnu realizáciu rozsiahlych ekonomických reforiem a posilnenie štrukturálnej konkurencieschopnosti, čiže inovačnej kapacity, zlepšenie kvality služieb a výrobkov, prepracovanie organizácie práce a riadenia, rozvinutie výskumu a jeho uplatňovania popri iných faktoroch konkurencieschopnosti cien, ako sú náklady na výrobný kapitál a náklady na prácu, ale aj výmenný kurz, ktorý je pre euro skôr vysoký.

4.1

EHSV ľutuje, že sa nekladie dostatočný dôraz na otázku investícií a obnovenie domáceho dopytu. Európa potrebuje rast a zamestnanosť, a preto je potrebný nový európsky investičný program. EHSV opakovane navrhuje vypracovať investičný plán pre vytváranie kvalitných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, udržateľný rozvoj, inovačné projekty orientované do budúcnosti, ale aj vzdelávanie, výskum, infraštruktúru a ekologickú účinnosť. Hlavným kritériom takéhoto programu musí byť vytváranie pracovných miest a následné zmierňovanie chudoby, ako aj znižovanie zaťaženia verejných rozpočtov vďaka väčšej účasti na trhu práce.

4.2

Takýto investičný program musí dopĺňať a posilňovať snahy o zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov a podporu ekonomického oživenia, aby sa upevnila hospodárska efektivita EÚ na medzinárodnej scéne a aby sa pre ňu zabezpečila prosperujúca, inkluzívna a efektívna budúcnosť z hľadiska zdrojov. Solidarita a lojálnosť v rámci jednotlivých krajín, ako aj v celej Európe sú základnými prvkami, ktoré umožňujú zaručiť, že vynaložené úsilie bude z politického aj sociálneho hľadiska prijateľné a prospešné pre všetkých.

4.3

EHSV je spokojný s tým, že účinné využívanie prírodných zdrojov a vykonávanie energetických politík sa uvádzajú medzi prioritami RPR 2014 s cieľom zabezpečiť rast a konkurencieschopnosť. Podľa výboru bude v nadchádzajúcich rokoch ekologické a inkluzívne hospodárstvo hlavnou výzvou, ktorá dokáže mobilizovať s cieľom prekonať krízu. Opatrenia na stimulovanie rastu a zamestnanosti musia byť zamerané na ekologický prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo ekologicky účinne využívajúce zdroje do roku 2050. EÚ bude musieť urýchliť tento proces.

4.4

Vzhľadom na to, že rozpočtové škrty sami osebe nemôžu podporiť rast, EHSV vyzýva Komisiu, aby svoje myšlienky podrobnejšie rozpracovala z hľadiska politík v oblasti súkromných investícií, prístupu k úverom pre MSP, oživenia spotreby a štrukturálnych reforiem v oblasti fiškálnych politík. Opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni v týchto troch oblastiach (investície, spotreba, dane) môžu mať plnohodnotný účinok iba v jasne vymedzenom koordinovanom európskom rámci orientovanom na vyhliadky udržateľného rozvoja a spoločnej prosperity.

4.5

EHSV opakuje svoje odporúčania na podporu investícií na európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o vydávanie dlhopisov EIB alebo EIF s cieľom financovať rast, prilákať prebytočné úspory na celosvetovej úrovni, umožniť vyňať niektoré štrukturálne investície orientované do budúcnosti z definície verejného dlhu a zvýšiť pozornosť venovanú priemyselnej politike.

4.6

V snahe prispieť k obnove domáceho dopytu v Európe je potrebné zlepšiť účasť na trhu práce, verejné služby zamestnanosti a aktívne opatrenia na trhu práce. V tejto súvislosti sa veľmi kladne hodnotí systém záruk pre mladých ľudí, a to aj napriek jeho veľmi skromnému financovaniu. Takisto je však potrebné pre zamestnancov a pracovníkov zaručiť trvalé vyhliadky v oblasti rastu a miezd, bez čoho nie je možná obnova dôvery a spotreby.

4.7

V záujme podpory oživenia vnútorného trhu je dôležité, aby modernizácia právnych predpisov v oblasti pracovných zmlúv s cieľom podporiť väčšiu pružnosť trhu práce taktiež zohľadnila na základe celkového vyváženého prístupu rozmer „bezpečnosti“ trhu práce. Eurostat už odhaduje počet chudobných pracovníkov v EÚ v roku 2011 (9) na 8,7 % a neisté podmienky sa s hospodárskou krízou šíria ďalej.

4.8

Taktiež je potrebné, aby sa výzva Komisie týkajúca sa účinnejšej sociálnej ochrany na podporu sociálnych zmien a postupného zmierňovania nerovností a chudoby interpretovala ako požiadavka na kvalitu služieb pre najzraniteľnejšie skupiny občanov. Podľa Eurostatu bola v roku 2012 (10) jedna štvrtina obyvateľov EÚ ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je takmer 125 miliónov osôb. Tento počet od roku 2008 stúpa nie z dôvodu nefunkčných systémov sociálnej ochrany, ale v dôsledku hospodárskej krízy a politík, ktoré nevenovali dostatočnú pozornosť otázkam rovnosti a sociálnej spravodlivosti.

4.9

V tejto súvislosti EHSV dôrazne pripomína, že náklady a prínosy štrukturálnych reforiem musia byť rozdelené spravodlivo medzi všetky subjekty, čo predovšetkým znamená, že už teraz treba uvažovať o rozdelení prínosov z budúcej udržateľnej obnovy, ktorá sa očakáva. EHSV opäť žiada Komisiu, aby objasnila svoj postoj k mzdám, inflácií a produktivite.

5.1

EHSV zastáva názor, že pri príležitosti hodnotenia novej európskej správy ekonomických záležitostí by sa malo pristúpiť k zjednodušeniu postupov. Ako už výbor zdôraznil vo svojich stanoviskách, harmonogram európskeho semestra je preťažený nástrojmi: Pakt o stabilite a raste, Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení, balík šiestich právnych aktov a balík dvoch právnych aktov týkajúcich sa riadenia ekonomických záležitostí atď. EHSV konštatuje, že tento vývoj riadenia napriek svojej komplexnosti zrejme dokázal uistiť trhy o vôli EÚ a členských štátov riešiť problémy HMÚ. Odteraz by sa malo postupovať presvedčivo, čitateľne a legitímne.

5.2

Pokiaľ ide o zapájanie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, zdá sa, že RPR sa zameriava najmä na prevzatie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovní a nekladie dostatočný dôraz na ich skutočné zapojenie v rámci vymedzenia hlavných smerov a realizovania politík. Dôveryhodnosť a sociálna prijateľnosť reforiem sú podmienené úzkou spoluprácou a koordináciou so sociálnymi partnermi, ktorí sú zárukou ich úspešnej realizácie.

5.3

Európski občania od Európy a členských štátov takisto očakávajú, že toto nové riadenie sa bude zaoberať ďalšími problémami, s ktorými sa stretávajú: napr. boj proti zmene klímy, energetická politika, priemyselná politika, podpora šetrného a účinného využívania zdrojov. V tejto súvislosti EHSV víta priority, ktoré Komisia stanovila v oblasti energetiky.

5.4

V rámci hospodárskeho a sociálneho riadenia na základe jednotného postupu v oblasti dohľadu by sa mohol zaviesť mechanizmus, ktorý by podporil národné reformy na účely konvergencie a konkurencieschopnosti. V RPR 2014 sa odkazuje na diskusiu, ktorá bola iniciovaná v súvislosti s novým nástrojom konvergencie a konkurencieschopnosti a týkala sa „zmluvných dohôd“ alebo „zmlúv v oblasti konkurencieschopnosti“, ktoré by obsahovali záväzky týkajúce sa realizovania reforiem v členských štátoch výmenou za finančnú podporu na uľahčenie ich realizácie. Podľa výboru treba spresniť spôsob financovania (pridaná hodnota vo vzťahu k existujúcim štrukturálnym fondom, podporované typy reforiem, objem finančného nástroja, zdroj financovania) a konkrétnu podobu týchto zmluvných dohôd, a preto diskusia musí zostať otvorená a neunáhlená. Zmluvný prístup, z ktorého vychádza nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti, by mohol poskytnúť väčší manévrovací priestor na vnútroštátnej úrovni s cieľom lepšie zapojiť občiansku spoločnosť. Okrem toho sa zdá byť kompromisným riešením medzi dobrovoľnou koordináciou a záväzným postupom v oblastiach, v ktorých je právomoc Únie v súčasnosti obmedzená. Členské štáty sa touto otázkou budú opätovne zaoberať na zasadnutí Rady v októbri 2014.

5.5

Pokiaľ ide o presun daňového zaťaženia práce najmä na spotrebu, EHSV sa obáva, aby sa za súčasných okolností v dôsledku tohto presunu ďalej neoslabil vnútorný dopyt. Okrem toho ho znepokojuje riziko konkurencie medzi členskými štátmi v otázke čo najnižších miezd, čo by dopyt ešte viac oslabilo.

5.6

Pokiaľ ide o ekologické dane, EHSV so záujmom konštatuje, že Komisia si ako prioritu stanovila prepracovanie daňových systémov presunutím daňového zaťaženia z práce na ďalšie oblasti, konkrétne znečisťovanie. Je potrebné prijať opatrenia na podporu reforiem environmentálnych daní v členských štátoch, pretože môžu prispieť k fiškálnej konsolidácii a zároveň k zníženiu spotreby prírodných zdrojov a dovážaných fosílnych palív. Malo by to menší negatívny účinok na rast a zamestnanosť ako nepriame dane.

5.7

Pokiaľ ide o zdaňovanie majetku, ktoré sa v RPR uvádza len ako ďalší zdroj daní, ktorý by mohol byť alternatívou k daňovému zaťaženiu práce, výbor žiada Komisiu, aby objasnila túto koncepciu a uviedla konkrétne prvky v budúcom RPR.