8.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 214/13

1.1

EHSV konštatuje, že došlo k prehĺbeniu obchodných vzťahov medzi EÚ a Marokom. Žiada však o väčšiu účasť občianskej spoločnosti na príprave a implementácii dohôd a zasadzuje sa za efektívnu a rozsiahlu integráciu udržateľného rozvoja.

1.2

EHSV konštatuje, že na strane Maroka existujú obavy z toho, že nové obchodné dohody s EÚ by mohli naďalej negatívne vplývať na obchodnú bilanciu krajiny. EÚ by mala reagovať na rastúcu skepsu marockej občianskej spoločnosti pomocou obchodnej stratégie, ktorá okrem podpory vzájomného obchodu položí základy pre vytváranie dôstojných a kvalifikovaných pracovných miest, podporu združení, konsolidáciu práv pracovníkov (1) a rešpektovanie životného prostredia.

1.3

V snahe zabezpečiť dodržiavanie noriem v oblasti trvalo udržateľného rozvoja po vstupe dohody DCFTA do platnosti EHSV nabáda GR Európskej komisie pre obchod, aby trvalo na tom, že do dohody musí byť zahrnutá samostatná časť o trvalo udržateľnom rozvoji zahŕňajúca mechanizmy monitorovania, ktoré bude mať občianska spoločnosť k dispozícii.

1.4

EÚ bude môcť v plnej miere využívať potenciál nového obchodného rámca s Marokom len vtedy, ak dôjde k pokroku v oblasti ochrany investícií a investori budú mať zaručenú právnu istotu. EHSV konštatuje, že nový mechanizmus urovnávania obchodných sporov predstavuje impulz pre priaznivejšie obchodné prostredie.

1.5

EHSV však trvá na tom, že monitorovanie časti o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohody DCFTA, ktoré bude vykonávať občianska spoločnosť, by mali koordinovať Hospodárska, sociálna a environmentálna rada Maroka a Európsky hospodársky a sociálny výbor, keďže tieto organizácie sú v potrebnej miere reprezentatívne a majú v tejto oblasti dostatočné odborné poznatky a skúsenosti.

1.6

EÚ a Maroko by sa mali snažiť o dosiahnutie plného potenciálu takejto dohody tým, že čo najskôr zvýšia objem investícií do všetkých oblastí vzdelávania a opatrení pre rovnosť žien a mužov. Prioritne by sa mali zohľadniť špecifické potreby mladých ľudí, žien a osôb pochádzajúcich z najviac znevýhodnených oblastí. EHSV sa domnieva, že programy finančnej podpory zo strany EÚ by mali pomôcť dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv, pracovných práv, ako aj právnych predpisov v prospech rovnosti.

1.7

Implementáciou partnerstva v oblasti mobility medzi EÚ a Marokom sa vytvoria nové perspektívy pre rozvoj v najzraniteľnejších oblastiach, ak bude k dispozícii silná finančná podpora na posilnenie právnych a operačných kapacít a nástrojov. Riadenie migračných tokov a voľného pohybu osôb sa môže zlepšiť pomocou aktívnejšej účasti organizácií občianskej spoločnosti.

1.8

Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných nosných prvkov marockej ekonomiky. Nové príležitosti marockého poľnohospodárstva na európskom trhu nesmú spôsobiť závislosť krajiny od základných surovín z dovozu, zníženie biodiverzity a zánik rodinných fariem (2). Maroko a EÚ musia spolupracovať, aby zabezpečili potravinovú bezpečnosť.

1.9

Rokovania o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode by mali umožniť priblíženie marockých právnych predpisov k acquis communautaire. Tento proces bude komplexný a bude vyžadovať úzku a priebežnú spoluprácu s realistickými lehotami, pokiaľ ide o také dôležité oblasti, akými sú duševné vlastníctvo alebo sanitárne a fytosanitárne predpisy.

1.10

EHSV žiada, aby sa hospodárski a sociálni aktéri Maroka a EÚ aktívnejšie zúčastňovali na koncipovaní, monitorovaní a príprave obchodných dohôd. EHSV navrhuje, aby sa na základe článku 85 dohody o pridružení v tomto rámci vytvoril zmiešaný poradný výbor, pozostávajúci z členov Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady Maroka a EHSV, ktorý by umožnil organizovanej občianskej spoločnosti monitorovať dosah všetkých dohôd medzi EÚ a Marokom, vrátane celkového vplyvu obchodných dohôd medzi EÚ a Marokom. Zároveň je potrebné posilniť priame vzťahy medzi podobnými organizáciami v Maroku a EÚ a podporiť ich iniciatívy na úrovni sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a v iných oblastiach.

2.1

EÚ a Maroko sa tešia intenzívnym bilaterálnym vzťahom, ktorých výsledkom boli dôležité dohody, pričom podpora obchodných vzťahov tvorila jeden z ich hlavných pilierov. EÚ nie je len hlavným obchodným partnerom Maroka, ale túto krajinu tiež zvolila za svojho prioritného strategického partnera na dosiahnutie demokracie a prosperity v oblasti Stredozemného mora.

2.2

Pre obchodné vzťahy medzi EÚ a Marokom sú tradične typické intenzívne a niekedy problematické rokovania o prístupe na trh a postupnej liberalizácii colných taríf. Doposiaľ sa mnohé z týchto rokovaní sústredili na poľnohospodárstvo, ale vzhľadom na takmer úplnú liberalizáciu poľnohospodárstva v súčasnosti bol zvolený širší prístup pomocou nových nástrojov, ktorého cieľom je celkové zlepšenie obchodného prostredia.

2.3

Maroko v súčasnosti prechádza zložitým procesom približovania sa k acquis communautaire. Toto úsilie by mu malo umožniť lepšie využívať nástroje, ktoré ponúka nová európska susedská politika a vyšší stupeň integrácie. Marocké kráľovstvo je naďalej hlavnou krajinou určenia európskych fondov v oblasti technickej a finančnej spolupráce.

2.4

Reakcia EÚ na arabskú jar sa sústredila na podporu obchodných vzťahov so štyrmi krajinami Stredozemia: Egyptom, Tuniskom, Jordánskom a Marokom. EÚ na jednej strane zrýchlila proces rokovaní s Marokom a ďalšími stredomorskými partnermi a na strane druhej zmenila spôsob vnímania politickej a sociálnej reality v regióne a dôkladne revidovala svoju politickú stratégiu pre celú oblasť Stredozemia.

2.5

Maroko zase začalo celý rad reforiem, ktoré vyústili do novej ústavy, odzrkadľujúcej úsilie prispôsobiť sa zmenám v oblasti Stredozemia a európskym požiadavkám s cieľom prehĺbenia integrácie. Avšak EHSV sa nazdáva, že výzvy sú aj naďalej obrovské a budú si dlhodobo vyžadovať nepretržité a koherentné opatrenia.

2.6

Vzhľadom na toto nové vnímanie obchodných vzťahov je nevyhnutné zamyslieť sa nad tým, ako zabezpečiť efektívnu účasť občianskej spoločnosti EÚ a Maroka na príprave a implementácii obchodných dohôd v súlade so zásadou zapojenia občianskej spoločnosti uplatnenou v iných nedávno uzavretých obchodných dohodách EÚ. Táto spoločná reflexia by tiež mala zohľadniť sociálne a environmentálne obavy spoločnosti, ktorá stále viac žiada, aby bola udržateľnosť vedúcim princípom budúcich obchodných dohôd.

3.1

EÚ je hlavným obchodným partnerom Maroka a jeho hlavným zahraničným investorom. So značným odstupom nasledujú veľmoci ako USA a Čína, ktoré v posledných rokoch vyvinuli úsilie na zintenzívnenie obchodných vzťahov s partnermi zo Stredomoria.

3.2

Hospodárstvo Maroka je postavené na sektore služieb, ale v posledných rokoch vyvinulo značné úsilie pre rozvoj ďalších sektorov. Hlavná časť obchodu medzi EÚ a Marokom sa uskutočňuje v sektore spracovaných výrobkov, dopravnej techniky a strojov, potravín a chemických látok. Potenciál marockej ekonomiky je veľmi vysoký; v minulom roku bol však zaznamenaný pokles hospodárskeho rastu.

3.3

V EÚ je jeho najdôležitejším obchodným partnerom Francúzsko, tesne nasledované Španielskom a Spojeným kráľovstvom, ktorých investície sa sústreďujú najmä na odvetvia, ako napríklad cestovný ruch, služby, bankovníctvo a doprava. I keď medzinárodná hospodárska kríza nezasiahla Maroko priamo, táto krajina začína pociťovať vedľajšie účinky neistého hospodárskeho prostredia, ktoré sa prejavujú napríklad v sektoroch cestovného ruchu, dopravy alebo na prevodoch finančných prostriedkov emigrantov. Chudoba a všeobecne rozšírená nezamestnanosť spôsobujú ekonomické, migračné a bezpečnostné problémy v regióne. Spomalenie európskeho hospodárstva tiež vplýva na túto situáciu.

3.4

Vďaka nadobudnutiu platnosti zmluvy o pridružení v roku 2000 a prijatiu akčného plánu v júli 2005 ako integrálnej súčasti európskej susedskej politiky sa za posledné desaťročie konsolidovali obchodné vzťahy. Posilnený štatút, udelený Maroku v roku 2008, začal novú, ambicióznejšiu a rozsiahlejšiu fázu pridruženia. V roku 2012 bol spustený nový mechanizmus riešenia obchodných sporov. V tom istom roku sa rybolov a poľnohospodárstvo stali predmetom kontroverzných obchodných dohôd. EÚ začala v roku 2013 rokovania s Marokom o dohode o vzájomnej ochrane zemepisných označení, ktorej podpísanie strany očakávajú do roku 2014.

4.1

Arabská jar obnovila aktivitu Európskej únie, ktorá sa snaží znovu zaujať svoje miesto v tomto regióne prostredníctvom dôslednej revízie svojej činnosti, nástrojov a vzťahov. EÚ sa pomocou nových nástrojov usiluje dať rýchlu a koordinovanú odpoveď, aby sa pomocou vyrovnanej a progresívnej liberalizácie obchodu vytvorila zóna mieru a prosperity v Stredomorí.

4.2

V máji 2012 Komisia uverejnila stratégiu na implementáciu európskej susedskej politiky vo vzťahu k jej partnerom v Stredozemí v rámci novej európskej susedskej politiky.

4.3

Posilnenie obchodných vzťahov s partnermi v Stredozemí, a obzvlášť s Marokom, sa stalo dôležitým cieľom EÚ v rámci tejto novej stratégie, pomocou ktorej sa EÚ usiluje prekonať politický a ekonomický kontext plný neistôt.

4.4

EÚ začala 1. marca 2013 formálne rokovania s Marokom o ambicióznej a rozsiahlej novej dohode o liberalizácii obchodu. Cieľom je prekročiť doterajší rámec, a vytvoriť tak väčšiu regulačnú súdržnosť medzi EÚ a jednotlivými susedskými krajinami, podobne ako vo vyjednávaných (ale ešte neuzavretých) dohodách s krajinami Východného partnerstva susediacimi s EÚ, konkrétne Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom. Dohoda má rozšíriť tradičné otázky spojené s obchodom a zaoberať sa zásadnými témami zlepšovania celkovej obchodnej klímy (ochrana investícií, verejné obstarávanie, služby atď.), priblížiť Maroko k pravidlám európskeho vnútorného trhu a bližšie sa zaoberať špecifickými otázkami, ktorým sa v rámci predchádzajúcich rokovaní nevenovala veľká pozornosť (duševné vlastníctvo, sanitárne a fytosanitárne opatrenia atď.).

5.1

Posledná etapa obchodných vzťahov medzi EÚ a Marokom sa nesie v znamení otvorenia rokovaní o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode. Po zrušení colných taríf v sektoroch poľnohospodárstva a priemyselného tovaru je hlavným cieľom zlepšiť klímu rokovaní a priblížiť marocké právne predpisy acquis communautaire. (3) Táto dvojstranná dohoda je mimoriadne dôležitá, pretože bude slúžiť ako model pre podobné dohody medzi EÚ a niektorými z jej najdôležitejších partnerov v južnej časti Stredozemia.

5.2

Európska komisia sa rozhodla zahrnúť do rokovaní samostatnú časť venovanú udržateľnému rozvoju. Na žiadosť EÚ preto konzultačná spoločnosť ECORYS vypracovala štúdiu o hodnotení vplyvu vzhľadom na aspekt „udržateľného rozvoja“ (4) dohody.

5.3

Daná štúdia sa zaoberá veľmi dôležitými otázkami, ku ktorým by sa EHSV chcel konštruktívne vyjadriť, aby obe rokujúce strany mali na pamäti, že obchodný styk má slúžiť udržateľnému rozvoju. Nižšie sú podrobne rozpísané niektoré dôležité prvky, ktorým podľa EHSV musia EÚ a Maroko venovať pozornosť, aby prehĺbenie ich obchodných vzťahov bolo v súlade s ich hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozvojom.

5.4

Obchodný deficit Maroka s EÚ v posledných rokoch vzrástol, do určitej miery v dôsledku uzavretia dohôd o liberalizácii obchodu, a spôsobil, že Maroko sa stavia k „výhodám“ novej dohody skepticky. Skúsenosti z doterajších dohôd s USA a Tureckom len zvyšujú opatrnosť a strach z príliš silnej závislosti od externých zdrojov. Tradičný sektor poľnohospodárstva je dôkazom rastúcej závislosti Maroka od dovozu surovín ako mlieka alebo obilnín, čo má negatívne dôsledky na jeho potravinovú sebestačnosť. Obchodná stratégia oboch strán by mala podporovať rozmanitosť výroby.

5.5

Európsky sektor naďalej žiada väčšiu ochranu investícií, ktorá by zabezpečila potrebnú právnu istotu umožňujúcu priame zahraničné investície. Pokroky dosiahnuté v posledných rokoch by sa mali odzrkadliť v ďalších zmenách marockých právnych predpisov. Európske podniky naďalej pokladajú Maroko za krajinu, do ktorej je výhodné premiestniť určité etapy výroby „off shore“. Odvetvia súvisiace s automobilovým priemyslom, aeronautikou a elektronikou boli v tomto smere priekopníkmi, ale transparentná právna úprava a nové formy spolupráce s národnými podnikmi môžu priniesť nové príležitosti.

5.6

EÚ vidí v tejto oblasti veľký potenciál pre európske podniky, ktoré by mohli profitovať z nových možností v odvetví služieb a financií. Maroko zase žiada viac európskych fondov na uľahčenie zložitého procesu harmonizácie právnych predpisov.

5.7

Ekonomické výhody voľného obchodu s Marokom sa často koncentrovali na určité odvetvia alebo oblasti krajiny, čím prispievali k marginalizovaniu najviac znevýhodnených území. Štúdie o hodnotení vplyvu by mali v prvom rade analyzovať výhody a riziká dohôd v lokálnom a regionálnom rozsahu.

5.8

Nový obchodný impulz nesmie mať za následok stratu práv pracovníkov. Je potrebné posilniť práva odborov a stanoviť základy pre vytvorenie dôstojných a kvalitných pracovných miest v súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Jednou z tradične slabých stránok v obchodnom vzťahu medzi EÚ a Marokom bol zriedkavý vznik nových pracovných miest.

5.9

EÚ a Maroko musia investovať do vzdelávania, aby nové príležitosti priniesli výhody pre sociálne vrstvy s nízkou kvalifikáciou, pracovníkov v znevýhodnených regiónoch, mladých ľudí a ženy. Podpora podnikateľov, posilnenie družstiev a rozvoj malých a stredných podnikov by mali byť pilierom novej stratégie v oblasti vzdelávania. Ďalej treba rozšíriť iniciatívy súvisiace so sociálnym hospodárstvom.

5.10

Partnerstvo v oblasti mobility medzi EÚ a Marokom (5) je výsledkom intenzívnej práce obidvoch strán s cieľom umožniť voľný pohyb osôb a riadenie migračných tokov. EHSV víta záväzok EÚ a Maroka prisúdiť dôležitejšiu úlohu organizáciám občianskej spoločnosti pri monitorovaní rôznych prvkov zmlúv dohodnutých stranami.

5.11

Uvedené partnerstvo by sa malo prejaviť v zintenzívnení výmen akademických pracovníkov, výsledkov výskumu a podpore kultúrnych a turistických tokov. Únik mozgov predstavuje zjavný problém, ktorému sa treba venovať v samostatných ustanoveniach.

5.12

Finančná pomoc EÚ na uľahčenie zbližovania právnych predpisov by mala podporiť praktické uplatňovanie právnych predpisov v prospech rodovej rovnosti a základných práv. Nestačí len zvyšovať počet nástrojov v prospech žien, zároveň je potrebné overovať, či boli dosiahnuté pokroky v praxi, a podporovať činnosť, ktorú rozvíjajú organizácie občianskej spoločnosti.

5.13

Zachovanie prírodných zdrojov a rešpektovanie biodiverzity nie sú v rozpore so zvýšenou obchodnou aktivitou. Liberalizácia obchodu nemôže slúžiť na zintenzívnenie určitých činností s potenciálne negatívnym vplyvom na životné prostredie. Napriek finančným nákladom, ktoré môže vyžadovať priblíženie právnych predpisov v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, nakladania s priemyselným odpadom alebo znečistenia vôd, by sa EÚ a Maroko mali v prvom rade zamerať na postupnú harmonizáciu environmentálnych otázok podľa stanoveného časového plánu.

5.14

Štúdie hodnotenia vplyvu z hľadiska udržateľnosti, ktoré EÚ realizuje v rámci svojich obchodných vzťahov s Marokom, doposiaľ neodstránili veľkú medzeru týchto dohôd; dôkladné monitorovanie ich environmentálneho dosahu podľa toho, ako bude napredovať liberalizácia obchodu. Je nevyhnutné poskytnúť občianskej spoločnosti v EÚ a Maroku nástroje, pomocou ktorých môžu podporiť orgány verejnej moci v ich neľahkej úlohe zabezpečiť, aby hospodársky rast a intenzívnejšie obchodovanie neboli na úkor požadovanej ochrany životného prostredia.

5.15

Rokovania o dohode o rybolove medzi EÚ a Marokom (6) sú príkladom toho, že je potrebné, aby všetky obchodné iniciatívy v sebe zahŕňali rešpektovanie ľudských práv, udržateľnosť životného prostredia a prospešnosť pre príslušných miestnych obyvateľov. Takéto dohody sú legitímne len v tom prípade, ak sú spojené so sprievodnými nástrojmi a ukazovateľmi, ktoré zaručujú ich udržateľnosť.

6.1

Poľnohospodársky sektor je dôležitým prvkom marockej sociálnej a ekonomickej štruktúry. V roku 2012 tvoril 15o% HDP a je naďalej hlavným zdrojom zamestnanosti v krajine, keďže zamestnáva 43o% celkového počtu pracujúcich, pričom vo vidieckych oblastiach sa na zamestnanosti podieľa 78 %. Priemerná mzda v Maroku sa pohybuje v rozmedzí 0,55 až 0,65 EUR za hodinu (7), sezónni pracovníci nemajú možnosť v plnej miere uplatňovať svoje pracovné práva a detská práca je v marockých poľnohospodárskych podnikoch naďalej rozšírená. Chov dobytka, ktorý predstavuje 30o% pridanej hodnoty poľnohospodárstva a zamestnáva 20o% pracovnej sily vo vidieckych oblastiach, je pre poľnohospodárstvo Maroka tiež podstatný.

6.2

Ďalším strategickým odvetvím hospodárstva Maroka je potravinársky priemysel. Patrí sem viac ako 1o700 podnikov, ktoré predstavujú štvrtinu celkovej priemyselnej výroby krajiny.

7.1

Hlboké vzťahy medzi EÚ a Marokom v oblasti poľnohospodárstva začali podpísaním Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Marokom 26.ofebruára 1996 a nasledovnými zmenami a doplneniami na základe nových dohôd. Posledná etapa sa zavŕšila v roku 2012 novou dohodou o poľnohospodárstve, ktorú Európsky parlament schválil väčšinou hlasov.

7.2

V rámci samotnej dohody o poľnohospodárstve boli vzťahy medzi stranami zložité, najmä čo sa týka krajín južnej Európy, a to v dôsledku konkurencie najmä v obchode s ovocím a zeleninou, polemiky v otázke zníženia kvót a údajného nedodržiavania vstupných cien marockých paradajok, teda hlavného výrobku, ktorého sa dohoda týka.

7.3

EHSV sa nazdáva, že by sa do dohody o poľnohospodárstve medzi EÚ a Marokom mali zaviesť kritériá a ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné overiť vplyv otvorenia trhov na obidve zmluvné strany, predovšetkým v oblasti životného prostredia a pracovných práv.

8.1

Kontext dohody o poľnohospodárstve dotvárajú ďalšie dve úzko späté opatrenia do budúcnosti: Plán pre zelené Maroko a tzv. „posilnený štatút“.

8.2

Podľa Plánu pre zelené Maroko do roku 2020 by sa mala zvýšiť pridaná hodnota hrubého domáceho produktu (HDP) z poľnohospodárstva, produkcia olivového oleja by mala v roku 2020 vzrásť na štvornásobok, a dosiahnuť tak objem 340o000 ton; namiesto 1,5omilióna tony citrusov by sa ich malo vyprodukovať 3,7omilióna ton a taktiež 10omiliónov ton ovocia a zeleniny oproti súčasným 4,45omilióna ton. Zároveň sa zníži celková plocha určená na pestovanie obilnín z 5,3omilióna hektárov na 4,2omilióna ha. Marocká vláda mieni zvýšiť produktivitu napriek tomu, že zahraničné investície budú smerovať do odvetvia pestovania ovocia a zeleniny. Prioritou Maroka je zlepšiť svoju obchodnú bilanciu a na dosiahnutie tohto cieľa musí podporovať export.

9.1

Komisia zverejnila 17.oapríla 2013 návrh rozhodnutia Rady o akčnom pláne EÚ a Maroka, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017). V tomto pláne sa jasne stanovuje ako prvé opatrenie pre oblasť poľnohospodárstva: „Modernizovať a posilňovať kapacity v oblasti poľnohospodárstva v rámci liberalizácie obchodu a v súlade s perspektívami Plánu pre zelené Maroko“.

9.2

Do tohto plánu reforiem v oblasti poľnohospodárstva, ktoré stanovuje posilnený štatút, už smerujú prostriedky z EÚ, ktoré sú určené priamo a výlučne na podporu piliera II Plánu pre zelené Maroko: za posledných 10 rokov EÚ poskytla Maroku finančné prostriedky vo výške 1,33omiliardy EUR v podobe rozvojových fondov. V rokoch 2011 až 2013 už bolo vyčlenených ďalšícho565 miliónov EUR, z toho 70omiliónov EUR prostredníctvom programu pre podporu politík v oblasti poľnohospodárstva („PAPSA“), na ktorý nadväzuje ďalší program dotovaný 60omiliónmi EUR. Táto finančná pomoc zo strany EÚ sa čiastočne aplikuje na rozvoj pestovania stredozemských drevín, predovšetkým olivovníkov.

10.1

Všetky tieto opatrenia na rozvoj marockého poľnohospodárstva určite prispejú k dosiahnutiu cieľov piliera I zeleného plánu: zvýšenému vývozu ovocia a zeleniny, predovšetkým zo zavlažovaných oblastí. Nie náhodou nasvedčujú výsledky modelov štúdie hodnotenia vplyvu, ktoré 17.ooktóbra zverejnila spoločnosť ECORYS, možnému rozšíreniu sektora ovocia a zeleniny a spracovaných rastlinných produktov vďaka prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode (DCFTA).

10.2

Táto chvályhodná snaha zo strany Maroka o zlepšenie efektívnosti jeho poľnohospodárstva je v kontraste s obmedzenou plochou poľnohospodárskej pôdy. Obilniny sa pestujú na 65o% poľnohospodárskej pôdy, nasledujú ovocné sady (citrusy, olivovníky) s 11o%, priemyselné plodiny (cukrová repa, cukrová trstina) so 4o%, strukoviny s ďalšími 4o% a zelenina a ovocie (paradajky, jahody, melóny atď.) s 3o%. Ovocie a zelenina sú na špici vývozu Maroka.

10.3

Nevýhoda pre rozvoj piliera II zeleného plánu je podstatná: len 12o% územia tvorí obrábateľná poľnohospodárska pôda, z ktorej značná časť je nezavlažovaná. Malé rodinné farmy s menej ako 5ohektármi majú v rámci poľnohospodárstva dominantné postavenie (viac ako 70o% celkového počtu marockých fariem zaberá menej ako jednu tretinu poľnohospodárskej pôdy).

10.4

Prechod marockého poľnohospodárstva z pestovania obilnín na intenzívnu produkciu zvyšuje salinizáciu, ktorá je známa zo severného pobrežia Stredozemného mora a ktorá sa týka 5o% územia krajiny. EÚ by mala podporovať dosahovanie rovnováhy medzi oboma piliermi zeleného plánu a posilňovať poľnohospodárstvo zamerané na malých farmárov, ktoré je v súčasnosti vo výraznom nepomere k poľnohospodárskej výrobe určenej na vývoz, ku ktorej veľká väčšina marockých výrobcov neprispieva. Budúci program pilotných projektov pre vývoj marockého vidieka „ENPARD“ môže tiež poskytnúť nové príležitosti.

11.1.1

Zatiaľ čo v niektorých krajinách regiónu možno hovoriť o existencii viac či menej konsolidovanej slobody združovania až od súčasných demokratických reforiem, v Maroku existovali už pred týmito reformami nezávislé združenia zamestnancov, podnikateľov a iných segmentov občianskej spoločnosti, ktoré mali možnosť slobodne konať, i keď podliehali obmedzeniam zo strany politickej moci.

11.1.2

Keďže reformy uskutočnené v posledných rokoch zlepšili túto situáciu, je politická liberalizácia v Maroku často dávaná za príklad iným arabským krajinám. Existujú však ešte oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť zlepšenie.

11.1.3

Organizácie občianskej spoločnosti prežívajú obdobie rozkvetu, i keď sa mnohí aktivisti sťažujú na pretrvávanie administratívnych prekážok, predovšetkým v procese registrácie týchto združení.

11.1.4

Spomedzi inštitucionálnych nástrojov prijatých v rámci politickej reformy je potrebné poukázať na vytvorenie Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady Maroka vo februári 2011, ktorého úlohou je poskytovanie konzultácií a poradenstva pre vládu, snemovňu reprezentantov a snemovňu radcov vo veciach hospodárskeho a environmentálneho smerovania a odborného vzdelávania. Ďalšími úlohami tejto rady je podpora a posilňovanie vzťahov medzi hospodárskymi a sociálnymi aktérmi.

11.1.5

Existujú tiež združenia, ktoré síce nie sú reprezentované vo výbore, ale sú uznávané v oblastiach ochrany práv žien, ľudských práv vo všeobecnosti a boja proti korupcii.

11.1.6

Ďalšími poradnými orgánmi regulovanými ústavou sú: Národná rada pre ľudské práva, Monitorovacie stredisko pre prevenciu korupcie, Rada mládeže, Rada marockej komunity v zahraničí, Rada pre hospodársku súťaž (Concurrence), Rada pre bezpečnosť. Pripravuje sa zriadenie Rady pre spravodlivosť, Rady pre rodinu, Rady pre rovnosť a Marockej národnej rady pre jazyky a kultúru.

11.2.1

Ako EHSV podotkol vo svojom predchádzajúcom stanovisku o Maroku (8), rokovania o dohode o partnerstve boli vykonané bez dostatočného zapojenia hospodárskych a sociálnych organizácií.

11.2.2

Dohoda o pridružení v platnom znení neobsahuje konkrétny mechanizmus účasti občianskej spoločnosti na jej monitorovaní a rozvoji.

11.2.3

V Dohode o pridružení sa v článku 85 stanovuje, že rada pre pridruženie ako jej najvyšší rozhodovací orgán prijme opatrenia na nadviazanie spolupráce medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a zodpovedajúcou inštitúciou v Maroku.

11.2.4

Vzhľadom na to, že marocký HSEV už začal svoju činnosť a už je vytvorená spolupráca s EHSV, bolo by žiaduce, aby oba poradné výbory požiadali radu pre partnerstvo o zriadenie zmiešaného poradného výboru, ktorý by predkladal správy a žiadosti rade pre partnerstvo a výboru pre partnerstvo.

11.2.5

Zmiešaný poradný výbor by pozostával zo 6 zástupcov HSEV Maroka a 6 zástupcov EHSV Európskej únie, ktorí by sa stretávali dvakrát do roka, striedavo v Maroku a EÚ.

11.2.6

Podobne by bolo vhodné dohodnúť ďalšie mechanizmy na doplnenie účasti na rozvoji vzťahov medzi EÚ a Marokom, napríklad v oblasti sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.