31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/57

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 148, 160 a 168,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 16, 21, 23, 24, 25, 30, 31 a 34,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením), článok 31 (právo na bývanie) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 8. júna 2010 na tému: Rovnosť a zdravie vo všetkých politikách: solidarita v oblasti zdravia (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 6. decembra 2010 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr (5),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti zo 7. marca 2011 (6),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 (7),

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. februára 2011 s názvom SPC Assessment of the social dimension of the Europe 2020 Strategy (Hodnotenie Výboru pre sociálnu ochranu týkajúce sa sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020) (8),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu s názvom Solidarita v oblasti zdravia: k zmierňovaniu nerovností v oblasti zdravia v Európskej únii (9),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (10),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (KOM(2009)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (KOM(2010)0573),

—

so zreteľom na európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (KOM(2010)0636),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (KOM(2011)0173),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2001 o OSN: Svetový deň odmietnutia chudoby (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii Európa 2020 (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania (19),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o zelenej knihe Komisie s názvom Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o chudobe žien v Európskej únii (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (25),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011 o programe rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (27),

—

so zreteľom na písomné vyhlásenia z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva (28) a zo 16. decembra 2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (29),

—

so zreteľom na záverečné odporúčania Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovectve z 9. a 10. decembra 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (30),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25.októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (31),

—

so zreteľom na závery Rady o Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020 (32),

—

so zreteľom na stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (33),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieba vo verejnom záujme (34),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (35),

—

so zreteľom na publikáciu Eurostatu z roku 2010 s názvom Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – štatistický portrét Európskej únie 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (KOM(2010)0758),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0370/2011),

A.

keďže 116 miliónov osôb v Európskej únii trpí chudobou a 42 miliónov osôb (teda 8 %) žije „v podmienkach ťažkej materiálnej deprivácie a nemôže si dovoliť viacero potrieb, ktoré sa považujú za nevyhnutné na slušný život v Európe“ (36), keďže chudoba je neprijateľným odrazom nerovnomerného rozdelenia bohatstva, príjmov a zdrojov v rámci prosperujúceho európskeho hospodárstva; keďže najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva, ako sú staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby, boli najviac postihnuté finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou; keďže prijaté úsporné opatrenia a tie, ktoré sa prijmú v Európskej únii, môžu iba poškodiť zamestnanosť a sociálnu ochranu a zhoršiť situáciu najznevýhodnenejších osôb, priniesť hrozbu nezamestnanosti, neistej situácie a chudoby miliónom osôb, ktoré ešte dokázali žiť alebo zabezpečovať svoje potreby a svoju existenciu zo svojej práce alebo zo svojho starobného dôchodku, a to najmä pre rozpočtové škrty v oblasti verejných služieb a sociálnej pomoci; keďže sprísnenie podmienok a sankcií v politikách sociálnej aktivácie ako reakcie na krízu sťažuje situáciu najzraniteľnejších osôb, pričom sa ponúka len málo dôstojných pracovných miest, keďže sa v dôsledku krízy neustále prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými;

B.

keďže cieľom novej stratégie uplatňovania Charty základných práv predloženej Komisiou je predovšetkým umožniť najviac znevýhodneným osobám prístup k základným právam; keďže táto charta sa musí dodržiavať ako celok a keďže veľká chudoba je porušením ľudských práv a vážnym ohrozením ľudskej dôstojnosti, pretože podnecuje stigmatizáciu a nespravodlivosť; keďže kľúčovým cieľom systémov podpory príjmov je odstrániť chudobu občanov a umožniť im žiť dôstojný život;

C.

keďže od roku 2000 do roku 2008 chudoba a sociálne vylúčenie vzrástli a rozšírili sa na nové sociálne kategórie napriek záväzkom Únie týkajúcich sa cieľa odstránenia chudoby v EÚ do roku 2010, ktorý bol prijatý na samite v Lisabone 23. a 24. marca 2000, alebo pokroku, ktorý treba dosiahnuť a ktorý bol predmetom dohody na zasadnutí Európskej rady v Nice 7. a 9. decembra 2000; keďže chudoba a vylúčenie sa nedajú znížiť, nemôže sa dosiahnuť inkluzívny rast bez toho, aby sa neodstránili nerovnosti a diskriminácia, alebo bez toho, aby bol zaručený rozvoj hospodárstiev členských štátov a bez solidarity s najslabšími členmi spoločnosti, teda bez spravodlivého rozdelenia bohatstva krajiny;

D.

keďže riziko chudoby sa priamo dotýka vidieckych oblastí a najmä malých podnikov a mladých poľnohospodárov postihnutých dôsledkami hospodárskej krízy a nadmernou fluktuáciou cien surovín;

E.

keďže k piatim hlavným cieľom stratégie Európa 2020 patrí mäkký cieľ, t. j. cieľ bez možnosti udelenia sankcií spočívajúci v znížení počtu osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov, a to na základe troch ukazovateľov stanovených členskými štátmi (miera ohrozenia chudobou po sociálnych transferoch, index mimoriadnej materiálnej deprivácie a percento ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce alebo v domácnostiach nezamestnaných), a keďže vzhľadom na 116 miliónov osôb ohrozených chudobou a 42 miliónmi ľudí, ktorí žijú v ťažkej materiálnej deprivácii, tento cieľ síce uznáva význam boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, avšak od začiatku odhaľuje zanedbanie miliónov obyvateľov Európy s rizikom prahového efektu, ktorý vytlačí najslabších mimo rámec politík zameraných na kvantitatívne výsledky; keďže pri nezohľadnení najťažšie riešiteľných situácií nedospejú uskutočňované politiky k riešeniam; keďže európska platforma proti chudobe je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020;

F.

keďže zvyšovanie sociálnych nerovností v rámci niektorých členských štátov vyplýva predovšetkým z ekonomickej nerovnosti pri rozdeľovaní príjmov a bohatstva, z nerovností na pracovnom trhu a súvisiacej sociálnej neistoty a z nerovností v oblasti prístupu k sociálnym funkciám štátu, akými sú sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, vzdelávanie, justícia atď.;

G.

keďže chudoba, ktorá v členských štátoch EÚ dosiahla vysokú úroveň už pred mnohými rokmi, má rastúci vplyv na hospodárstvo, poškodzuje rast, zvyšuje deficit verejného rozpočtu a znižuje európsku konkurencieschopnosť a keďže tieto javy samotné prinášajú chudobu a nezamestnanosť, najmä dlhodobú, ktorá sa týka každého tretieho nezamestnaného, a keďže táto situácia je ešte horšia v krajinách s menej rozvinutým hospodárstvom; keďže ochrana sociálnych práv v Únii je základným prvkom boja proti chudobe;

H.

keďže chudoba, ktorú možno považovať za porušovanie ľudských práv, dokazuje, že je nutné vyvinúť úsilie o naplnenie cieľov uvedených v článku 3 ods. 3 ZEÚ;

I.

keďže akákoľvek dôkladná politika musí ibyť inteligentná a umožňovať proticyklické investície do veľkých politických priorít;

J.

keďže prijatie štrukturálnych reforiem je nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy, vytvorenie pracovných miest a boj proti chudobe;

K.

keďže chudoba je javom, ktorý má mnoho rozmerov, a vyžaduje si integrovanú reakciu, ktorá zohľadní fázy života a rôznorodé potreby ľudí a ktorá sa bude zakladať na zaručenom prístupe k právam, zdrojom a službám, ako to odrážajú spoločné ciele otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (2006), a to v záujme zabezpečenia základných potrieb a zabránenia sociálnemu vylúčeniu;

L.

keďže európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) dokázal zvýšiť informovanosť verejnosti a podnietiť politické odhodlanie;

M.

keďže ani rast a kvalitné pracovné príležitosti sami osebe neumožňujú ľuďom nájsť východisko z chudoby, keďže segmentácia trhu práce vzrástla, keďže životné a pracovné podmienky sa výrazne zhoršili najmä v dôsledku finančnej krízy, keďže pracovná neistota, proti ktorej treba bojovať, výrazne rastie, keďže jav chodobných pracujúcich bol v posledných rokoch viac zohľadnený, ale zostáva problémom, ktorý nie je zohľadnený primerane k výzvam, ktoré prináša pre naše spoločnosti, a keďže počet takýchto pracujúcich výrazne vzrástol, pričom 8 % pracujúcich je vystavených chudobe a 22 % osôb, ktoré majú prácu, hrozí chudoba (37); keďže prístup k slušným a rovnocenným pracovným podmienkam je krokom k zabráneniu chudobe a sociálnemu vylúčeniu izolovaných rodín a osôb;

N.

keďže však osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie sú najviac vystavené rizikám pracovného trhu, neistej a slabo odmeňovanej práci a chudobe;

O.

keďže situácia bezdomovcovo predstavuje jednu z najextrémnejších foriem chudoby a deprivácie a je problémom, ktorý zostáva nevyriešený vo všetkých členských štátoch EÚ; keďže z rozličných dôvodov vo všetkých členských štátoch Európskej únie existuje mnoho bezdomovcov, čo si vyžaduje osobitné opatrenia v záujme ich sociálneho začleňovania; keďže podľa Eurobarometra si takmer každý štvrtý Európan myslí, že jednou z hlavných príčin chudoby sú nadmerné ceny slušného bývania, a keďže takmer deväť z desiatich Európanov sa domnieva, že chudoba bráni prístupu k slušnému bývaniu; keďže strata kontaktu orgánov verejnej moci s občanmi po tom, čo stratia bývanie, nielen poškodzuje akúkoľvek snahu o pomoc týmto ľuďom, ale okrem toho aj odhaľuje extrémne pokročilú fázu procesu vylučovania jednotlivca zo spoločnosti;

P.

keďže na chudobu má vplyv aj prístupnosť k sociálnym službám, ako je zdravotníctvo, kultúra, bývanie a vzdelávanie, a ich kvalita;

Q.

keďže chýbajúce bývanie alebo nedôstojné bývanie je veľmi vážnym porušením ľudskej dôstojnosti, ktorého dôsledky na všetky ostatné práva sú výrazné;

R.

keďže prah chudoby vo výške 60 % priemerného národného príjmu je naliehavým, užitočným a nevyhnutným ukazovateľom relatívnej chudoby, mali by ho však z hľadiska potrieb verejných politík dopĺňať iné ukazovatele, akým je tzv. koncepcia a výpočet koša základných potrieb a služieb na vnútroštátnej úrovni (ktorý predstavuje iba okamžitú odpoveď na konkrétnu situáciu osôb, ktoré sa ocitli v chudobe), a ďaľšie ukazovatele stanovené na zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v júni 2010 (riziko chudoby, materiálna deprivácia a domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce);

S.

keďže sociálna ochrana vrátane systémov minimálneho príjmu je základným prvkom moderných demokracií, ktorý podstatným spôsobom zaručuje právo jednotlivca na sociálne, hospodárske, politické a kultúrne zapojenie sa do spoločnosti a zohráva kľúčovú úlohu stabilizátora hospodárstva, ktorý obmedzuje dosah kríz a prerozdeľovania v priebehu celého života, keďže poskytuje záruku voči sociálnym rizikám a umožňuje predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu počas celého života;

T.

keďže podľa OECD osoby s nárokom na sociálne dávky, ktoré ho nevyužívajú, tvoria 20 až 40 % osôb s týmto nárokom;

U.

keďže chudoba a sociálne vylúčenie sú naďalej kľúčovými sociálnymi faktormi v oblasti zdravia a životných podmienok (38) vrátane očakávanej dĺžky života, najmä vzhľadom na vplyv detskej chudoby na zdravie a kvalitu života detí, a keďže rozdiel medzi bohatými a chudobnými v oblasti cenovo dostupného prístupu k zdravotníckym službám, ako aj v oblasti príjmov a bohatstva zostáva značný a v niektorých oblastiach sa naďalej prehlbuje;

V.

keďže niektoré skupiny spoločnosti, napríklad rodiny s jediným rodičom, staršie ženy, menšiny, ľudia so zdravotným postihnutím a bezdomovci, patria medzi najzraniteľnejšie a hrozí im chudoba;

W.

keďže zásada nediskriminácie je podstatným prvkom základných práv, a to vrátane zákazu diskriminácie na základe sociálneho pôvodu;

X.

keďže v dôsledku starnutia našej spoločnosti sa bude počet závislých osôb v blízkej budúcnosti výrazne zvyšovať; keďže staršie osoby, najmä ženy, sú vo viacerých krajinách vystavené vyššiemu riziku chudoby než obyvateľstvo vo všeobecnosti, a to z dôvodu poklesu príjmov v dôchodku i v dôsledku iných faktorov, napr. fyzickej závislosti, osamelosti a sociálneho vylúčenia; keďže prerušenie medzigeneračnej sociálnej väzby je hlavným problémom našich spoločností;

Y.

keďže považuje dôchodkové politiky za veľmi dôležité v rámci boja proti chudobe;

Z.

keďže ženy sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie voči chudobe ako muži vplyvom rôznych faktorov, ako je rodová diskriminácia v profesionálnej oblasti, ktorá sa prejavuje vo forme pretrvávajúcich rozdielov medzi platmi mužov a žien, a následné rozdiely vo výške dôchodku, ale aj prerušenia profesionálnej dráhy z dôvodu starostlivosti o závislé osoby, či diskriminácia v zamestnaní; keďže v Európe iba 67 % žien pracuje oproti 76 % mužov a keďže chýbajú siete podpory a konkrétne opatrenia zamerané na pomoc pracujúcim osobám zosúladiť rodinný a pracovný život, najmä pokiaľ ide o cenovo prístupné asistenčné služby;

AA.

keďže chudoba vplýva rozlične na chudobné ženy a mužov, chlapcov a dievčatá, pretože chudobné ženy a dievčatá často ťažšie získavajú prístup k vhodným sociálnym službám a príjmu;

AB.

keďže platforma nezohľadňuje osobitné rodové aspekty žien a mužov a feminizácii chudoby sa nevenuje dostatočná pozornosť;

AC.

keďže dôsledky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, čo sa týka celoživotného zárobku, znamenajú, že ženy budú mať nižšie dôchodky, a keďže v dôsledku toho sú ženy v porovnaní s mužmi viac ohrozené trvalou a extrémnou chudobou: chudoba ohrozuje 22 % žien nad 65 rokov v porovnaní so 16 % mužov;

AD.

keďže 20 % detí je vystavených riziku chudoby oproti 17 % z celkového počtu európskeho obyvateľstva, a keďže rodiny s nízkymi príjmami patria medzi kategórie najviac ohrozené chudobou;

AE.

keďže rodinné politiky sú v rámci politík boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu kľúčové;

AF.

keďže považuje prvé náznaky predčasného ukončovania školskej dochádzky za významné znaky cyklického opakovania chudoby;

AG.

keďže nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá je už i tak vyššia než u iných vekových skupín, od krízy v EÚ prudko vzrástla, prekročila 20 % a dosiahla kritickú úroveň vo všetkých členských štátoch, na základe čoho hrozí riziko, že budú postihnutí chudobou už vo veľmi mladom veku; keďže táto znepokojivá situácia si vyžaduje naliehavé politické, hospodárske a sociálne riešenia a keďže jej spojenie s demografickými zmenami ešte viac prehĺbi nedostatok zručností; keďže odborná príprava môže zohrať zásadnú úlohu pri pomoci mladým ľuďom a pracujúcim s nízkou kvalifikáciou so vstupom na pracovný trh, keďže však získať prácu neznamená vždy uniknúť chudobe a keďže mladým ľuďom osobitne hrozí, že sa dostanú do kategórie chudobných pracujúcich;

AH.

keďže migranti a etnické menšiny patria k mimoriadne zraniteľným pracujúcim a sú ťažko postihnutí hospodárskou krízou a teda vyššou mierou chudoby a sociálnym vylúčením v dôsledku nestabilných pracovných miest, o ktoré sa môžu uchádzať vzhľadom na svoj pôvod alebo kvalifikáciu; keďže je potrebné, aby pracovníci – migranti mali rovnaké pracovné podmienky, mzdy, prístup k odbornej príprave a sociálnej ochrane ako štátni príslušníci krajiny, kde vykonávajú svoju činnosť;

AI.

keďže osoby so zdravotným postihnutím, ktorých miera chudoby je o 70 % vyššia než priemer, musia byť začlenení do centra stratégie zameranej na zdôraznenie pridanej hodnoty ich vstupu na pracovný trh;

AJ.

keďže značná časť Rómov v Európe žije na okraji spoločnosti a v otrasných sociálno-ekonomických podmienkach a je často vystavená vážnej diskriminácii a segregácii vo všetkých oblastiach života, ako iné marginalizované komunity;

AK.

keďže prehlbovanie chudoby v EÚ je v súčasnosti zhoršované hospodárskou a finančnou krízou a prudko rastúcimi cenami potravín v kontexte takmer neexistujúcich prebytkov potravín a keďže 43 miliónom ľudí v súčasnosti hrozí potravinová chudoba; keďže systém distribúcie potravín najviac odkázaným osobám v Únii, vytvorený v roku 1987, v súčasnosti zabezpečuje potravinovú pomoc pre 13 miliónov ľudí trpiacich potravinovou chudobou v 19 členských štátoch a zahŕňa do distribučných reťazcov asi 240 potravinových bánk a charít; keďže nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ č. T-576/08, podľa ktorého je nakupovanie potravín pre tento systém na trhu protiprávne, predstavuje riziko pre potravinovú pomoc EÚ pre najviac odkázané osoby, pretože tento systém je čoraz viac závislý od nákupu na trhu, a keďže skutočnosť, že Súdny dvor EÚ zrušil článok 2 nariadenia (ES) č. 983/2008, bude mať pravdepodobne okamžitý negatívny vplyv na systém v roku 2012 a v ďalších rokoch, čo povedie k náhlemu ukončeniu potravinovej pomoci pre najviac odkázaných občanov v 19 členských štátoch;

AL.

keďže je nutné vziať do úvahy ako významné faktory rizika chudoby nezanedbateľné rozpočtové položky na bývanie a tepelnú energiu, ktoré za posledné desaťročie vzrástli;

AM.

keďže opatrovatelia spomedzi rodinných príslušníkov zabezpečujú najväčšiu časť starostlivosti o závislé osoby v EÚ;

AN.

keďže neschopnosť chudobných ľudí dostať sa k základným bankovým službám, ako sú výber, prevod a pravidelné bezhotovostné platby, je výraznou brzdou ich opätovného vstupu na pracovný trh a začlenenia do spoločnosti;

1.

žiada Komisiu, aby posilnila začlenenie organizovanej občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán, ako sú MVO, organizácie sociálneho hospodárstva, poskytovatelia služieb, odborníci na sociálnu inováciu a sociálni partneri, ako aj samotné chudobné osoby v partnerstve so združeniami, v rámci ktorých slobodne prejavujú svoje názory a ktoré získali skúsenosti a poznatky, do prípravy európskej stratégie na všetkých úrovniach správy vecí verejných (európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej), najmä prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych platforiem proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby posilnila spoluprácu s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a európskymi inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom; domnieva sa, že súčinnosť by sa mala týkať všetkých subjektov vrátane MSP a vedúcich pracovníkov podnikov; žiada, aby sa znásobili stretnutia osôb trpiacich chudobou a sociálnym vylúčením na vnútroštátnej úrovni, aby sa formalizovala účasť týchto osôb na výročnej konferencii o chudobe a sociálnom vylúčení a ich príspevok k nej ako základný prvok tejto konferencie a aby takto formulované odporúčania boli primerane a pravidelne kontrolované;

2.

žiada Európsku komisiu, aby zohrávala úlohu koordinátora a usmerňovala členské štáty tak, aby vyriešili súčasné problémy a bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom je nutné mať stále na zreteli, že za boj proti chudobe zodpovedajú primárne vnútroštátne politiky, a prejavovala potrebnú solidaritu a poskytovala technickú pomoc;

3.

žiada, aby platforma pre boj proti chudobe slúžila aj ako spoločenstvo, ktoré na európskej úrovni združuje vnútroštátne organizácie zastupujúce skupiny viac ohrozené chudobou, ktoré tam dosiaľ nie sú zastúpené;

4.

žiada, aby organizácie, ktoré majú konkrétne skúsenosti s bojom proti chudobe, zorganizovali na úrovni európskych inštitúcií a vlád členských štátov semináre venované informovaniu o chudobe a aby sa vyskúšalo spoločné školenie európskych úradníkov a osôb so životnými skúsenosťami v boji proti chudobe o problematike chudoby a sociálneho vylúčenia;

5.

vyzýva členské štáty, aby sprístupnili využívanie kultúrneho dedičstva všetkým vrstvám spoločnosti a aby zabránili kráteniu prostriedkov určených na toto odvetvie, ktoré zabezpečuje sociálne začleňovanie a poskytuje kvalitné pracovné miesta;

6.

opakovane poukazuje na rozhodujúcu úlohu dobrovoľníctva a aktívneho občianstva ako nástrojov súdržnosti a boja proti hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozdielom, keďže nabádajú občanov, aby sa zapojili do verejného života prostredníctvom športu, kultúry, umenia a sociálnych a politických aktivít;

7.

žiada, aby bol znevýhodneným osobám zaručený prístup k programom mobility pri štúdiu a práci a aby sa zvýšil podiel rozpočtu vyčlenený na takéto programy; upozorňuje na skutočnosť, že program Mládež v pohybe by mal presadzovať mobilitu pre všetkých učňov, stážistov a študentov a uznávanie odborných zručností získaných neformálnym a informálnym spôsobom;

8.

povzbudzuje iniciatívy (aj medzigeneračné) na znižovanie digitálnej bariéry znevýhodnených skupín, a to tým, že sa im v súlade s európskou digitálnou agendou poskytne prístup k informačným a komunikačným technológiám;

9.

vyzýva členské štáty, aby podporovali výučbu nových technológií v rámci školských osnov od začiatku školskej dochádzky;

10.

žiada, aby sa zaviedol kritický a pravidelný hodnotiaci mechanizmus, založený na presných ukazovateľoch na vnútroštátnej a európskej úrovni, do ktorého by bol zapojený Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor a ktorý by umožnil posudzovať rozličné úrovne chudoby a merať pokrok členských štátov pri realizácii cieľa znižovania chudoby a pri jeho preberaní do čiastočných cieľov členskými štátmi, a to vzhľadom na rozčlenenie podľa pohlavia a veku, pričom v dôsledku chýbajúceho presného vymedzenia chudoby majú členské štáty príliš veľkú možnosť úvahy, čo vytvára riziko nejednotného výkladu; žiada Komisiu, aby zabezpečila zlepšenie vnútroštátnych a európskych ukazovateľov, ktoré sa týkajú porovnateľnosti štatistík členských štátov v oblasti chudoby zraniteľných osôb, a aby spolu s Eurostatom podporovala tvorbu presnejších štatistík v rámci komplexného prehľadu o chudobe a sociálnom vylúčení, ktoré by umožnili predovšetkým sledovať počet osôb, ktoré sa nachádzajú pod hranicou 50 % a 40 % stredných príjmov, a aby na tomto základe zaviedla každoročné hodnotenie situácie v oblasti chudoby v rámci EÚ, pričom štatistický prístup sa musí dopĺňať kvalitatívnym a zúčastneným prístupom; vyzýva Komisiu, aby sa ubezpečila o tom, že zavádzané politiky prospievajú všetkým, a nielen tým, ktorí sa nachádzajú blízko hranice chudoby;

11.

žiada, aby Komisia/Eurostat uskutočnili komplexnú analýzu chudoby a sociálneho vylúčenia a zostavili štatistické údaje prostredníctvom kvalitatívneho a participatívneho prístupu s rozčlenením podľa pohlavia a veku s cieľom zdôrazniť problém chudoby starších žien; vyslovuje želanie, aby Inštitút pre rodovú rovnosť hneď, ako bude plne funkčný, prispel k vyriešeniu problému neprimeranosti systematických a komparatívnych údajov rozčlenených podľa pohlaví;

12.

požaduje zlepšenie a porovnateľnosť štatistík členských štátov v oblasti chudoby, a to prostredníctvom vytvorenia ukazovateľov na európskej úrovni;

13.

so zreteľom na súčasnú krízovú situáciu požaduje urýchlené vytvorenie podrobnej a aktualizovanej štúdie o počte osôb, ktoré žijú v chudobe, a počte osôb, ktorým v najbližších mesiacoch hrozí vystavenie chudobe;

14.

vyzýva Komisiu na vypracovanie výročnej správy o pokroku dosiahnutom členskými štátmi pri znižovaní miery chudoby a sociálneho vylúčenia a jej predloženie Európskemu parlamentu;

15.

žiada Komisiu, aby plne zohľadňovala správnu horizontálnu sociálnu doložku stanovenú v článku 9 ZFEÚ, podľa ktorého Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia a aby Komisia presne vymedzila úlohu platformy pri hodnotení jej uplatňovania; žiada prehĺbenie štúdií sociálneho vplyvu európskych politík, a to aj v prípade, že ich neiniciovala Komisia, ale Európska rada, ako v prípade Paktu Euro Plus; domnieva sa, že takéto prehĺbenie uplatňovania tejto doložky umožní vyhnúť sa tomu, aby sa sociálne normy v Európe zjednotili na minimálnej úrovni, a vytvorenie pevného spoločného sociálneho základu v Európe; žiada, aby sa táto štúdia sociálneho vplyvu uskutočnila v spolupráci so združeniami na boj proti chudobe, pričom sa ako referenčné kritérium použije situácia najchudobnejších ľudí v Európe; domnieva sa, že na týchto štúdiách by sa mal podieľať Európsky parlament, Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a útvary Komisie riešiace sociálnu problematiku, pričom by za to zodpovedal jeden generálny riaditeľ podliehajúci generálnemu sekretariátu Európskej komisie;

16.

žiada Komisiu, aby presnejšie určila rozpočtové riadky, ktorých sa týka platforma, predovšetkým vo vzťahu k ESF a jeho príspevku k tejto hlavnej iniciatíve, a to prostredníctvom financovania politických priorít, ktorými sú prevencia predčasného ukončovania školskej dochádzky a boj proti chudobe detí, žien, starších osôb a migrujúcich pracovníkov, ako aj úroveň ich rozpočtového krytia; žiada Komisiu, aby naznačila svoje návrhy v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v rámci viacročného rozpočtového rámca na roky 2014 – 2020 s cieľom zaručiť primerané financovanie iniciatív na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré boli spustené; žiada Komisiu, aby určila potrebnú finančnú podporu pre dohodnuté tematické priority a aby vyzvala členské štáty na finančnú podporu aktérov občianskej spoločnosti zapojených na vnútroštátnej úrovni do národných programov reforiem, hlavnej platformy a vnútroštátnych stratégií v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania; odporúča pokračovanie a sprísnenú rozpočtovú kontrolu európskych programov, ktoré umožňujú prispievať k rozličným aspektom boja proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a socioekonomickým nerovnostiam – vrátane nerovnosti v oblasti zdravia (rámcový program pre výskum, program Progress);

17.

berie na vedomie, že Európska komisia odhadla nárast prostriedkov vyčlenených v návrhu rozpočtu na rok 2012 na hlavnú iniciatívu s názvom európska platforma proti chudobe v porovnaní s minulým rokom na 3,3 %; žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie vysvetlenie týkajúce sa prínosu Európskeho sociálneho fondu (ESF) k tejto hlavnej iniciatíve a ku konkrétnym opatreniam zameraným na priority, ako je boj proti chudobe detí, žien, starších ľudí a migrujúcich pracovníkov a prevencia predčasného ukončenia školskej dochádzky; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že rôzne nástroje a rozpočtové riadky, ktorými sa majú dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 prostredníctvom rozpočtu EÚ, nie sú dostatočne jasné a prekrývajú sa;

18.

nesúhlasí s rozhodnutím Komisie revidovať pokles rozpočtu vyčleneného na program distribúcie potravín najviac odkázaným osobám žijúcim v Európskej únii v roku 2012 z 500 miliónov EUR na 113,5 milióna EUR; hlboko ľutuje túto situáciu, ktorá prichádza v súčasnom kontexte vážnej hospodárskej a sociálnej krízy; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zabezpečili pokračovanie programu distribúcie potravín počas zostávajúcich dvoch rokov súčasného rozpočtového obdobia (2012 a 2013) a v novom rozpočtovom období 2014 – 2020 na právnom základe, ktorý nebude môcť spochybniť Súdny dvor Európskej únie, a zachovanie ročného rozpočtového stropu vo výške 500 miliónov EUR s cieľom zaistiť, aby ľudia závislí od potravinovej pomoci netrpeli nedostatkom potravín;

19.

žiada posilnenie otvorenej metódy sociálnej koordinácie a jej riadne uplatňovanie v oblasti chudoby, najmä prostredníctvom vnútroštátnych stratégií sociálneho začleňovania a sociálnej ochrany, ktoré sa budú spoločne uskutočňovať a vyhodnocovať, a to na základe spoločne vymedzených cieľov, prostredníctvom vnútroštátnych platforiem proti chudobe, výmeny osvedčených postupov v oblasti politík týkajúcich sa účinného prístupu k základným právam a uplatňovania Charty základných práv Európskej únie a revidovanej Európskej sociálnej charty (ktorú neratifikovali všetky členské štáty), najmä jej články 30 a 31; zdôrazňuje, že v tomto rámci je naďalej nutné zohľadňovať prácu Výboru pre sociálnu ochranu, ktorý zriadila Rada; žiada, aby platforma podporovala a monitorovala zapájanie miestnych orgánov, podnikov pôsobiacich v oblasti sociálneho hospodárstva a iných miestnych aktérov do prípravy a vykonávania vnútroštátnych strategických správ;

20.

žiada Komisiu, aby po dohode s Európskou centrálnou bankou navrhla spoločné zásady vymedzenia pojmu „balík základných potrieb a služieb“, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie dôstojného života pre všetkých, a pripomína, že tieto okamžité potreby by sa nemali zaobísť bez rešpektovania ľudskej dôstojnosti a skutočného prístupu k všetkým základným právam – občianskym, politickým, hospodárskym, sociálnym a kultúrnym – bez výnimky; vyzýva na objasnenie cieľa stability cien, tak aby sa umožnilo zohľadnenie rozdielov na úrovni členských štátov, ktoré nemusia mať nevyhnutne významný vplyv na ukazovatele pre eurosystém;

21.

žiada, aby Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci získal v rámci platformy výslovnú úlohu, a to najmä v oblasti kontroly efektívnosti politík platformy, Európskej únie a členských štátov v oblasti znižovania miery chudoby a sociálneho vylúčenia, a to v kontexte stratégie Európa 2020;

22.

žiada, aby platforma umožňovala čo najpresnejšie zmapovanie prístupu k týmto potrebám (ktoré sa líšia podľa posudzovaného miesta a posudzovanej skupiny) podľa rozličných možností pomoci chudobným ľuďom;

23.

žiada Komisiu, aby spresnila ciele a obsah výročnej konferencie platformy na boj proti chudobe, ktorými by okrem iného mohli byť výmena osvedčených postupov a priame zohľadnenie osôb žijúcich v chudobe; navrhuje, aby sa toto stretnutie uskutočnilo aspoň počas týždňa zahŕňajúceho medzinárodný deň boja proti chudobe (17. október);

24.

domnieva sa, že zlepšenie kvality a porovnateľnosti vnútroštátnych štatistík v rámci platformy, ktoré slúžia na určenie tendencií nerovností a vývoja dobrých životných podmienok, je základom zlepšovania politík Únie v tejto oblasti;

25.

žiada Komisiu, aby platforma zohľadňovala výsledky európskych rokov boja proti chudobe (2010) a aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity (2012);

26.

vyjadruje potešenie z toho, že Komisia ohlásila oznámenie o vykonávaní odporúčaní Komisie z roku 2008 týkajúcich sa stratégie aktívneho začleňovania, a žiada, aby obsahovalo predovšetkým harmonogram vykonávania jej troch zložiek, vymedzujúci viacročný akčný program na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie; vyjadruje znepokojenie nad odložením oznámenia o aktívnom začleňovaní na rok 2012 a žiada Komisiu, aby posunula zverejnenie tohto oznámenia na rok 2011; požaduje výslovný záväzok Rady, Komisie a Európskeho parlamentu zmobilizovať všetky politiky v záujme zníženia miery chudoby, čo zabezpečí, že hospodárske politiky, politiky v oblasti zamestnanosti a politiky v oblasti sociálneho začleňovania prispejú viac k odstráneniu chudoby než k jej rastu;

27.

pripomína tri zložky európskej stratégie pre aktívne začleňovanie osôb vylúčených z trhu práce z odporúčania Komisie z roku 2008:

28.

žiada, aby sa platforma orientovala na uskutočnenie práv, ktoré zaručujú dôstojný život pre všetkých, predovšetkým v oblastiach práce, bývania, ochrany zdravia, sociálneho zabezpečenia a dostatočnej životnej úrovne, spravodlivosti, vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry, ochrany rodiny a detí; žiada, aby Agentúra pre základné práva uskutočnila štúdiu o účinnom prístupe najchudobnejších ku všetkým základným právam, o diskriminácii, ktorej sú vystavení, a o iných právach, ktoré obsahujú medzinárodné dohovory a texty podpísané členskými štátmi, a to so zapojením MVO, v rámci ktorých sa sociálne vylúčené osoby slobodne vyjadrujú, a pri zachovaní myšlienky, že uskutočnenie práva na bývanie je nevyhnutné pre plnohodnotné uskutočnenie iných základných práv vrátane politických a sociálnych práv;

29.

vyzýva Radu, aby zaradila tému „Extrémna chudoba a základné práva“ medzi tematické oblasti nasledujúceho viacročného rámca Agentúry pre základné práva;

30.

domnieva sa, že situácia bezdomovcov si vyžaduje osobitnú pozornosť a dodatočné opatrenia, a to zo strany členských štátov, ako aj zo strany Európskej komisie, v záujme ich plnohodnotného začlenenia do roku 2015, čo zahŕňa zber porovnateľných údajov a dôveryhodných štatistík na úrovni Spoločenstva, ako aj ich každoročné šírenie podľa zaznamenaného pokroku a vymedzených cieľov týkajúcich sa vnútroštátnych stratégií a stratégií Spoločenstva v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala európsku stratégiu pre bezdomovstvo podľa spoločnej správy Komisie a Rady z roku 2010 o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní, záverečného odporúčania Európskej konsenzuálnej konferencie o bezdomovstve (2010) a uznesenia Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva; žiada Európsku komisiu, aby vypracovala podrobný plán zavádzania tejto stratégie pre obdobie 2011 – 2020; požaduje, aby platforma podporovala výmenu osvedčených postupov v záujme predchádzania strate kontaktu verejných inštitúcií s osobami bez domova;

31.

žiada Výbor pre sociálnu ochranu, aby každoročne sledoval pokrok členských štátov dosiahnutý v oblasti bezdomovstva, a to na základe výročných tematických správ členských štátov o bezdomovstve (2009) a podľa spoločnej správy Komisie a Rady o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní z roku 2010;

32.

domnieva sa, že účinné a úplné vymanenie sa z chudoby môže nastať len vtedy, ak bude potrebné zvyšovanie efektívnosti nástrojov ochrany sprevádzané cieleným posilnením vzdelávacej dráhy a dráhy odbornej prípravy na všetkých úrovniach; podporuje rozvoj inkluzívnejších systémov vzdelávania bojujúcich proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a umožňujúcich mladým ľuďom pochádzajúcim zo znevýhodnených skupín prístup k vyšším školským úrovniam v záujme boja proti medzigeneračnému prenosu chudoby; podporuje prístup k overovaniu získaných skúseností a k celoživotnej odbornej príprave v rámci znižovania chudoby prostredníctvom začleňovania do trhu práce, najmä pokiaľ ide o znevýhodnené skupiny, s cieľom uľahčiť ich prístup k dôstojnému a kvalitnému zamestnaniu; považuje preto za zásadne dôležité správne zavádzanie a prehlbovanie programov celoživotnej odbornej prípravy, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy a opatrenia individuálnej pomoci pri hľadaní zamestnania, a zdôrazňuje, že tieto kroky sa musia vo vzťahu k najzraniteľnejším osobám v sociálne ťažkej situácii posilniť; odporúča vytvoriť stratégiu EÚ pre boj proti chudobe pracovníkov a vytváranie kvalitných pracovných miest, ako i prijať zásady kvalitnej práce;

33.

pripomína, že šírenie neistých pracovných zmlúv vo väčšine členských štátov má tendenciu zhoršovať segmentáciu pracovného trhu a znižovať mieru ochrany najzraniteľnejších osôb; preto zdôrazňuje, že okrem odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania sa pri vytváraní nových pracovných miest musia dodržiavať základné zásady Medzinárodnej organizácie práce, pričom je nevyhnutné uplatňovať koncepciu slušnej práce a kvalitného zamestnania (slušné pracovné podmienky, právo na prácu, bezpečnosť a ochrana zdravia pracujúcich, sociálna ochrana, možnosť zastúpenia a dialóg so zamestnancami), ako aj mzdovú rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z Európskej únie a štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt na území EÚ; vyzýva členské štáty, aby venovali viac úsilia zásadnému a účinnému boju proti fenoménu čiernej práce, ktorý okrem svojho negatívneho vplyvu na životaschopnosť systémov sociálneho zabezpečenia nie je zlučiteľný so zásadami slušnej práce a neumožňuje prístup k systémom sociálneho zabezpečenia, čím vytvára riziko väčšej chudoby; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti fenoménu chudobných pracujúcich a aby podporovala vytváranie bezpečných pracovných miest a zabezpečila správne uplatňovanie pružných zmluvných dohôd, aby sa nemohli zneužívať;

34.

zdôrazňuje, že hlavným záujmom mladých je samostatnosť, prístup k zdravotnej starostlivosti a slušné ubytovanie za rozumnú cenu, a to s možnosťou školiť sa, pracovať a realizovať sa; preto vyzýva členské štáty, aby odstránili vekovú diskrimináciu v oblasti prístupu k systémom minimálnych príjmov, napríklad vylučovanie mladých ľudí zo systémov minimálnych príjmov, pretože ešte neprispievali na sociálne zabezpečenie;

35.

trvá na potrebe osobitných dodatočných dávok v prospech najviac znevýhodnených skupín (osoby so zdravotným postihnutím alebo trpiace chronickými chorobami, rodiny s jediným rodičom alebo početné rodiny) pokrývajúcich dodatočné náklady vyplývajúce z ich situácie, a to najmä vďaka individuálnej podpore, používaniu osobitnej infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti a sociálnej podpore;

36.

vyzýva členské štáty, aby posilnili efektívnosť úradov práce, a to okrem iného účinnejšou identifikáciou potrieb pracovného trhu, keďže zamestnanie je prvým krokom k prevencii chudoby a sociálneho vylúčenia, ale aj k boju proti nim;

37.

zdôrazňuje, že prechod zo školy, odbornej prípravy alebo vysokoškolského vzdelávania do zamestnania musí byť lepšie pripravený a musí priamo nadväzovať na vzdelávanie alebo odbornú prípravu; preto zdôrazňuje veľký význam účinného zavedenia iniciatívy Európska ochrana mládeže a toho, aby sa z nej stal nástroj aktívneho začleňovania do pracovného trhu; domnieva sa, že sociálni partneri, miestne a regionálne orgány a mládežnícke organizácie by sa mali podieľať na príprave udržateľnej stratégie v oblasti znižovania nezamestnanosti mládeže, ktorá musí formálne uznávať získanú kvalifikáciu;

38.

odporúča členským štátom, aby v kontexte zavádzania zásad flexiistoty na pracovnom trhu po konzultácii so sociálnymi partnermi zabezpečili, aby sa v praxi prikladal rovnaký význam flexibilite aj istote pracovníkov a aby prostredníctvom stimulov posilňovali zapojenie dotknutých pracovníkov do odbornej prípravy;

39.

pripomína, že riziko pádu do extrémnej chudoby je vyššie v prípade žien než mužov, a to z dôvodu nedostatkov systémov sociálnej ochrany a pretrvávajúcej diskriminácie, najmä na pracovnom trhu, čo si vyžaduje osobitné a rozličné politické reakcie pre ženy a mužov a v závislosti od konkrétnej situácie;

40.

žiada členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov pre úrady práce, čo umožní zvýšiť ich efektivitu;

41.

žiada Európsku komisiu, aby zmiernila pravidlá a postupy kontroly financovania kompenzácií za povinnosť verejnej služby uloženú miestnym orgánom, ktoré uskutočňujú miestne verejné služby pomáhajúce tým najchudobnejším;

42.

vyzýva na uznanie poznatkov, skúseností a informálnych schopností a zručností znevýhodnených ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení a/alebo tradičných spoločenstiev, na presadzovanie systémov potvrdzovania skúseností získaných v rámci neformálnej a informálnej odbornej prípravy a tiež na zistenie, ako to môže prispieť k ich integrácii na trhu práce;

43.

v plnom súlade s rôznymi postupmi, kolektívnymi zmluvami alebo právnymi predpismi platnými v jednotlivých členských štátoch, ako aj so zásadou subsidiarity žiada, aby sa zaistila rovnosť práv a sociálna ochrana všetkým osobám v každom členskom štáte, a to bez ohľadu na to, či sú občanmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín; žiada členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej a nenahlásenej práci;

44.

požaduje najmä opatrenia zamerané na kultúrnu a jazykovú integráciu do hostiteľskej krajiny, aby sa prekonalo sociálne vylúčenie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s tretími krajinami v oblasti vzdelávania a kultúry, a to s cieľom znížiť mieru chudoby a sociálneho vylúčenia v týchto krajinách, podporovať rozvoj a predchádzať prisťahovalectvu spôsobenému výhradne hospodárskymi faktormi;

46.

domnieva sa, že chudoba, ktorá sa týka zamestnaných osôb, je odrazom nespravodlivých pracovných podmienok, a žiada, aby sa zmene tejto situácie venovalo úsilie, a to v rámci odmeňovania ako takého a konkrétne v rámci minimálnych miezd, ktoré – bez ohľadu na skutočnosť, či ich upravujú právne predpisy alebo kolektívne zmluvy – musia umožňovať dôstojnú životnú úroveň;

47.

konštatuje, že samotný fakt, že je človek zamestnaný, nestačí na to, aby mu zaručil vymanenie sa z chudoby, a preto sú potrebné ďalšie zásahy v záujme boja proti fenoménu chudobných pracujúcich a zabezpečenia prístupu k trvalému a kvalitnému zamestnaniu;

48.

vyzýva členské štáty, aby podporovali plnohodnotné zapojenie žien do pracovného trhu, zavedenie právnych predpisov v oblasti rovnosti miezd a aby venovali viac pozornosti otázke primeranosti dôchodkov žien;

49.

odporúča zaviesť primerané zdanenia príliš vysokých príjmov na podporu financovania systémov sociálnej ochrany a minimálnych príjmov a na zníženie rozdielov v príjmoch;

50.

odporúča členským štátom, aby zavádzali nové opatrenia na zapojenie zraniteľných a sociálne vylúčených skupín, najmä osôb so zdravotným postihnutím, do podnikov vrátane podnikov pôsobiacich v oblasti sociálneho hospodárstva a verejných služieb s cieľom podnecovať začleňovanie, a to predovšetkým v hospodársky slabších a sociálne zraniteľnejších regiónoch, alebo aby rozvíjali súčasné právne predpisy, napríklad smernicu o zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím z roku 2000; odporúča členským štátom, aby zabezpečili, aby sa osoby so zdravotným postihnutím zapájali do vzdelávania už od svojho ranného detstva, a to odstránením súčasných bariér a poskytnutím pomoci týmto osobám; odporúča členským štátom, aby podporovali prostredie prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, a žiada ich, aby venovali osobitnú pozornosť situácii v oblasti vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve s cieľom zabrániť definitívnemu a beznádejnému vylúčeniu detí žijúcich s postihnutím od narodenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov zavedením rôznorodých opatrení na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného trhu; odporúča členským štátom, aby zabezpečili osobám vo vyššom veku a so zdravotným postihnutím prístup k sociálnym a zdravotníckym službám;

51.

dôrazne kritizuje skutočnosť, že rodový aspekt chudoby a sociálneho vylúčenia sa v Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorú vypracovala Komisia, úplne ignoruje;

52.

zdôrazňuje, že ženy vo vidieckych oblastiach často nie sú považované za pracovnú silu, aj keď ich prínos ku každodenným poľnohospodárskym činnostiam je rovnako dôležitý ako prínos mužov, a preto sú sociálne vylúčené z hľadiska ich zamestnaneckých práv a vystavené riziku chudoby;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rodovo špecifické hľadisko ako kľúčový prvok všetkých spoločných politík a národných programov na odstraňovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu; ďalej sa domnieva, že členské štáty by mali brať ohľad na rodovú dimenziu aj vo svojich plánoch oživenia po recesii;

54.

so zreteľom na význam politík v oblasti sociálneho zabezpečenia pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu považuje za dôležité, aby existovali efektívne sociálne dávky dostačujúce na podporu zraniteľných sociálnych skupín (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, rodiny s jedným rodičom, nezamestnaní atď.), ale aj osobitných kategórií obyvateľstva (ako sú mnohočlenné rodiny);

55.

žiada členské štáty, aby zlepšili ochranu zamestnancov, ktorí nie sú schopní pracovať pre chorobu, pracovný úraz alebo chorobu z povolania, a tak zabránili tomu, aby sa dostali do neistej situácie; želá si, aby sa vnútroštátne právne predpisy preto posilnili tak, aby povinnosť hľadania možnosti iného uplatnenia bola nevyhnutným predpokladom akéhokoľvek rozviazania pracovnej zmluvy;

56.

vyzýva platformu, aby sa snažila o vymedzenie osobitného štatútu pracovníka so zdravotným postihnutím, ktorý by mu zaručoval trvalú prácu;

57.

v kontexte posilnenia zapojenia predovšetkým žien do práce vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom zosúlaďovania rodinného a pracovného života zlepšovali prístup k ochranným štruktúram, ktoré sú kvalitné a z finančného hľadiska dostupné, keďže výrazná časť občanov Únie zostáva naďalej mimo pracovného trhu, pretože sa obetavo starajú o člena rodiny, čo má za následok zvýšenie rizika, že sa ocitnú v chudobe;

58.

uznáva potrebu vyhodnotiť v rámci možnosti účinnosť, vplyv, koordináciu a lepší prínos európskych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF), s cieľom dosiahnuť stanovené zníženie chudoby, i keď to nie je ich prvoradým cieľom, a to zmenšovaním hospodárskych rozdielov, nerovnováh v oblasti prosperity a rozdielov v životnej úrovni medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ, a teda presadzovaním hospodárskej a sociálnej súdržnosti; považuje za prioritné projekty, ktoré spájajú ciele a stratégie zamestnanosti, ako aj aktívneho začleňovania, napríklad projekty zamerané na posilnenie medzigeneračnej solidarity na regionálnej a miestnej úrovni alebo projekty, ktoré konkrétnym spôsobom prispievajú k rodovej rovnosti a aktívnemu začleňovaniu zraniteľných skupín; zdôrazňuje význam účinných opatrení v oblasti solidarity, a to vrátane posilňovania, mobility, predvídania transferov a znižovania podielu členských štátov na spolufinancovaní rozpočtových prostriedkov, s cieľom vytvárať dôstojné pracovné miesta, podporovať produktívne odvetvia, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vyhýbať sa akejkoľvek novej závislosti; zdôrazňuje význam podpory boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, prístupu ku kvalitnému zamestnaniu a nediskriminácie, pričom sa zabezpečí primeraný príjem a podporí sa prístup ku kvalitným službám;

59.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú politika súdržnosti a štrukturálne fondy zohrávajú pri podpore zamestnanosti a sociálnom začleňovaní a pri boji s chudobou v mestách, kde žije väčšina znevýhodnených ľudí, ako aj vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje význam príspevku Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pri prevencii chudoby medzi pracovníkmi postihnutými krízou a Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress pri podpore podnikania; žiada, aby si každý fond zachoval svoju osobitnú úlohu v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

60.

zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond je naďalej hlavným nástrojom s konkrétnym cieľom sociálneho začleňovania, a domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť ho tak, aby primeraným spôsobom zodpovedal ambicióznym cieľom stanoveným v stratégii EÚ 2020 a v platforme proti chudobe;

61.

domnieva sa, že nástroje ako nástroj mikrofinancovania Progress a program Grundtvig majú významnú úlohu pri predchádzaní chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a nazdáva sa, že by sa mali rozvíjať na základe dôkladnejších analýz;

62.

vyzýva Európsku komisiu, aby identifikovala prioritné oblasti výdavkov EÚ s cieľom účinnejšie nasmerovať výdavky smerom k mikroregiónom a/alebo mestským štvrtiam, ktorých obyvatelia sú najviac postihnutí chudobou a sociálnym vylúčením;

63.

domnieva sa, že keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii umožňuje priznávať osobitnú a individuálnu pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení z dôvodu krízy alebo globalizácie, musí svoju činnosť predĺžiť aj na obdobie po roku 2013 a jeho financovanie musí byť v európskom rozpočte zaručené v plnej výške, a to v oblasti záväzkov aj platieb;

64.

vyzýva členské štáty, aby predložili národné programy reforiem v súlade s cieľom platformy a s cieľmi Únie v oblasti sociálneho a udržateľného rozvoja, a v duchu konštatovania Komisie, podľa ktorej je chudoba v Európe 21. storočia netolerovateľná, aby sa nespochybňovali systémy tvorby indexov miezd a plošných kolektívnych dohôd alebo aby sa iracionálnym a neodôvodneným spôsobom neobmedzovala ich kapacita, pokiaľ ide o investície a sociálne výdavky v rámci správy ekonomických záležitostí, pričom sa zaručí udržateľnosť verejných financií a tvorba výnosných pracovných miest, keďže znižovanie chudoby je významným prvkom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; požaduje objasnenie štatútu národných akčných plánov v oblasti sociálneho začleňovania a predovšetkým otázky ich integrácie do národných programov reforiem v rámci stratégie EÚ 2020; žiada Komisiu, aby vypracovala odporúčania pre jednotlivé krajiny v záujme splnenia cieľa zníženia miery chudoby, a to najmä v prípade zlyhania, keďže znižovanie chudoby si vyžaduje výraznejšie úsilie a mobilizáciu všetkých zúčastnených strán a všetkých prostriedkov na výrazné zníženie miery chudoby a veľkej chudoby v strednodobom horizonte a na dosiahnutie nízkej úrovne chudoby, dokonca jej odstránenie najneskôr do roku 2020; navrhuje, aby Komisia na európskej úrovni vypracovala usmernenia pre členské štáty s cieľom zaručiť, aby sa územné celky a iné zainteresované subjekty účinne podieľali na príprave národných programov reforiem; tvrdí, že tzv. územné pakty sú potenciálne najúplnejším a najsúdržnejším mechanizmom na zapájanie územných celkov do tohto procesu, ako to navrhuje piata správa o súdržnosti; domnieva sa, že cieľ stratégie Európa 2020, t. j. zníženie počtu osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov, možno dosiahnuť len vtedy, ak prijaté úsporné opatrenia alebo opatrenia, ktoré sa prijmú v Únii, nepoškodia zamestnanosť a sociálne zabezpečenie, najmä v prípade najznevýhodnenejších osôb;

65.

domnieva sa, že členské štáty by sa mali zameriavať na to, aby ciele v oblasti znižovania miery sociálneho vylúčenia/chudoby premenili na ambiciózne vnútroštátne a regionálne ciele, a že by medzi ne mali zaradiť osobitný cieľ v oblasti chudoby detí a osobitné stratégie s mnohorozmerným prístupom k chudobe detí a rodín;

66.

žiada, aby sa všetky MVO a malé združenia podporovali pri ich boji za základné práva s cieľom posilňovať potrebné ľudské investície, umožniť zapájanie ľudí trpiacich chudobou a lepšie ich informovať o prístupe k právam a spravodlivosti;

67.

víta návrh globálnych dotácií, ktoré by mohli niekoľkým menším MVO a združeniam pomôcť v ich úsilí o boj proti chudobe;

68.

vyzýva členské štáty, aby súhlasili s návrhom smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426) a čo najskôr ju prijali; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala prekonávanie technických ťažkostí v rámci Rady s cieľom zabezpečiť dosiahnutie rýchlej dohody a zaplnila medzery v platných právnych predpisoch, ktoré v súčasnosti nepokrývajú všetky relevantné aspekty, s cieľom pokračovať v odstraňovaní foriem diskriminácie vrátane diskriminácie na základe sociálneho pôvodu;

69.

navrhuje, aby kroky predložené v platforme počítali s dôsledkami viacnásobnej diskriminácie a aby zavádzali opatrenia orientované na politiku, aké sú v súčasnosti stanovené napríklad v španielskych a rumunských právnych predpisoch, a najmä aby sa vypracovala koncepcia uplatňovania rodového hľadiska s cieľom reagovať na viacnásobnú diskrimináciu;

70.

požaduje zavedenie mzdovej rovnosti medzi mužmi a ženami a rovnosti v zaobchádzaní s pracovníkmi z Európskej únie a štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

71.

naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla konzultácie o tom, ako čo najlepšie bojovať proti negatívnej diskriminácii na základe sociálneho pôvodu;

72.

víta vôľu Komisie lepšie zohľadniť prostredníctvom rôznych iniciatív úlohu aktérov sociálneho hospodárstva – ktoré sú vymedzené v uznesení Parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve – predovšetkým prostredníctvom jej záväzku objasniť právny rámec týkajúci sa podnikov sociálneho hospodárstva (v prípade vzájomných združení, nadácií a družstiev) s cieľom odstrániť prekážky, aby plne a za existencie právnej istoty prispievali k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia tým, že prinesú inovatívne a spoľahlivé reakcie na potreby občanov s dôrazom na to, že sociálne hospodárstvo sa neobmedzuje len na túto oblasť činností; je však znepokojený tým, že chýba odkaz na štatút európskeho združenia, pričom odvetvie združení je významným aktérom boja proti chudobe; zdôrazňuje však, že v súčasnosti navrhované opatrenia voči sociálnemu hospodárstvu, najmä voči spolkom a vzájomným združeniam, nezodpovedajú tomu, ako toto hospodárstvo prispieva k politike boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a k európskemu hospodárstvu a sociálnemu modelu, a vo všeobecnosti ani jeho reakcii na následky hospodárskej a sociálnej krízy; zdôrazňuje predovšetkým svoje požiadavky a očakávania v oblasti uznávania sociálnych služieb všeobecného záujmu, ktoré boli potvrdené v uznesení Európskeho parlamentu o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu prijatom 5. júla 2011; berie na vedomie návrhy na revíziu ustanovení práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci a pripomína svoju žiadosť o ich prispôsobenie špecifikám úloh sociálnych služieb všeobecného záujmu a spôsobu ich organizácie; podporuje vytváranie kvalitných pracovných miest a opatrenia individuálnej pomoci pri hľadaní zamestnania prostredníctvom integračných podnikov a podnikov pôsobiacich v oblasti sociálneho hospodárstva pre ich odborné znalosti v oblasti sociálnej a pracovnej integrácie znevýhodnených osôb; pripomína svoju žiadosť o sektorové legislatívne iniciatívy týkajúce sa kvality a prístupnosti sociálnych služieb vo všeobecnom záujme, najmä v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, verejnej dopravy, energetiky, vodohospodárstva a komunikácií;

73.

zdôrazňuje význam sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb pre prekonávanie medzier v oblasti schopností, pre presadzovanie sociálnej integrácie ľudí a pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; pripomína ich potenciál v oblasti tvorby nových pracovných miest a požaduje výrazné a udržateľné investície do týchto kľúčových služieb a infraštruktúr a ich rozvoj; víta akčný plán Komisie venovaný riešeniu nedostatku zdravotníckych pracovníkov;

74.

požaduje dôraznú podporu na zabezpečenie kvality a prístupnosti sociálnych služieb, najmä v oblastiach zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, dopravy, energetiky, vodohospodárstva a komunikácií;

75.

odporúča členským štátom proaktívnu politiku v oblasti slušného bývania s cieľom zaručiť univerzálny prístup ku kvalitnému bývaniu, ktorým by sa zaručil prístup k službám dôležitým z hľadiska zdravia a bezpečnosti, za dostupné ceny alebo za preferenčné nákupné ceny, a s cieľom zabrániť jeho strate, keďže jeho absencia je vážnym porušením dôstojnosti, ako aj proaktívnu politiku v oblasti energetiky prostredníctvom výraznejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v záujme boja proti energetickej neistote; požaduje, aby sa v oblasti bývania venovala väčšia pozornosť migrantom, ktorí sú často zneužívaní a nútení bývať v nezdravých ubytovniach; pripomína existenciu protokolu č. 26 k Lisabonskej zmluve v oblasti sociálneho bývania a požaduje rešpektovanie ustanovení, ktoré obsahuje, predovšetkým v oblasti možnosti členských štátov organizovať ho, a to vrátane otázky financovania; nabáda členské štáty, aby zavádzali osobitné programy v oblasti bývania a príležitosti pre ľudí bez domova s cieľom zaručiť najzraniteľnejším osobám v spoločnosti tie najzákladnejšie životné podmienky;

76.

odporúča členským štátom, aby vytvorili ponuku kvalitného sociálneho a veľmi sociálneho bývania s cieľom zabezpečiť prístup všetkých, najmä tých, ktorí sú najviac odkázaní, k slušnému bývaniu za dostupnú cenu; domnieva sa, že je pre spoločnosť a obec nákladnejšie vysťahovať osoby, ktoré dostali výpoveď z bývania, než ponechať ich na mieste; odporúča preto zaviesť politiky na predchádzanie vysťahovaniu, a to najmä prostredníctvom toho, že obce prevezmú zodpovednosť za nájomné a dlhy na nájomnom osôb, ktorým hrozí vysťahovanie;

77.

pripomína väzbu medzi životom v znevýhodnených štvrtiach, rastúcou chudobou a sociálnym vylúčením a nárastom zdravotných problémov; považuje preto európske zásahy do znevýhodnených štvrtí za nákladovo účinný spôsob boja proti vylúčeniu a za znižovanie výdavkov na zdravotníctvo a vyzýva Európsku komisiu, aby tieto zásahy v ďalšej politike súdržnosti a iných programoch EÚ posilnila;

78.

žiada zvýšenie objemu prostriedkov z EFRR určených na financovanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti v oblasti sociálneho bývania v záujme boja proti energetickej neistote;

79.

zdôrazňuje, že Únia a členské štáty musia vyvinúť významné úsilie o zníženie rozpočtových nákladov na tepelnú energiu, v prvom rade prostredníctvom zaistenia bezpečných dodávok s cieľom vopred sa zabezpečiť proti významnej fluktuácii cien na trhu s energiou, v druhom rade prostredníctvom posilnenia svojich politík v oblasti podpory energetickej účinnosti vykurovania;

80.

žiada, aby sa Rómovia a organizácie, ktoré ich zastupujú a ktoré s nimi pracujú, aktívne zapojili do prípravy a uskutočňovania národných stratégií integrácie Rómov do roku 2020 s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti chudoby; žiada Európsku úniu a členské štáty, aby čo najskôr zaviedli európsku stratégiu na podporu začleňovania Rómov, a žiada členské štáty, aby do konca roka navrhli svoje opatrenia na podporu začleňovania Rómov v súlade s európskym rámcom koordinácie národných stratégií začleňovania Rómov, ktorý predstavila Komisia v apríli 2011; zdôrazňuje, že začlenenie a integrácia Rómov si do roku 2020 súbežne s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vyžiadajú výraznejšie úsilie o dosiahnutie ich plnohodnotného začlenenia a o skoncovanie s početnými formami diskriminácie, ktorým sú vystavení; žiada, aby boli ostatné marginalizované skupiny, napríklad prisťahovalci, zahrnuté do všetkých politík Únie a členských štátov, ktoré sú zamerané na ich sociálne začlenenie;

81.

zdôrazňuje význam sociálnych služieb, zdravotníckych služieb, služieb v oblasti starostlivosti a vzdelávania pre odstraňovanie medzier, pre presadzovanie sociálnej integrácie ľudí a pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; pripomína ich potenciál v oblasti tvorby nových pracovných miest a žiada výrazné a udržateľné investície do týchto kľúčových služieb a infraštruktúr a ich rozvoj; očakáva akčný plán Komisie zameraný na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov;

82.

žiada, aby sa pri príprave, používaní a kontrole financovania z prostriedkov Spoločenstva zohľadňovali záujmy osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä v oblasti podpory vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnanosti a nezávislosti (doprava a komunikácia);

83.

žiada, aby sa boj proti detskej chudobe zameral na prevenciu a aby sa zároveň zaistila dostupnosť kvalitných vzdelávacích a ubytovacích služieb pre deti v ranom veku s cieľom predísť tomu, že svoj školský život začnú s niekoľkonásobným znevýhodnením, ako aj prístup k ďalším zariadeniam určeným pre deti (centrá aktivít počas školského roku a cez prázdniny, centrá pre mimoškolské, kultúrne, športové aktivity atď., služby dennej starostlivosti), a to prostredníctvom vhodného pokrytia jednotlivých regiónov týmito službami a strediskami, a vyzýva na finančnú podporu preukázateľne prospešných služieb a systematického začleňovania politík podpory chudobných rodín do všetkých príslušných oblastí zásahov, pričom je potrebné spojiť univerzálny prístup s opatreniami prispôsobenými najzraniteľnejším rodinám, najmä rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, rodinám s jedným rodičom a veľmi početným rodinám; žiada, aby sa vzťahom medzi rodičmi a deťmi venovala v rámci programov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu osobitná pozornosť, aby sa predišlo umiestňovaniu detí do náhradných inštitúcií alebo rodín z dôvodu veľkej chudoby;

84.

zdôrazňuje, že všetky deti a mladí ľudia majú podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa právo na vzdelanie, a to vrátane detí a mladých ľudí bez povolenia na pobyt v krajine, v ktorej bývajú;

85.

pripomína, že tisícky detí sú odlúčené od svojich rodičov z dôvodu ich životných podmienok (chýbajúce bývanie) alebo pre to, že ich rodičia žijúci vo veľkej chudobe (materiálnej, sociálnej a kultúrnej) nedostali podporu potrebnú na zabezpečenie svojej rodičovskej zodpovednosti;

86.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť budúcnosti mladých ľudí, a požaduje jasnú stratégiu na podporu prístupu mladých ľudí k dôstojnému prvému zamestnaniu rešpektujúcemu úroveň ich vzdelania;

87.

vyzdvihuje, že boj proti chudobe zahŕňa globálny prístup a kontrolu všetkých sektorov politiky; ďalej pripomína, že je osobitne dôležité posilňovať opatrenia prijímané na európskej aj vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú prevencie tohto javu a boja proti nemu;

88.

vyzdvihuje potrebu zaujať komplexnejší prístup k problému chudoby malých detí a súčasne zdôrazňuje doteraz dosiahnuté výsledky v oblasti zavádzania tzv. spoločných zásad, ktoré sa uvádzajú v záveroch Rady pre zamestnanosť zo 6. decembra 2010, ktoré obsahujú výzvu na to, aby sa chudoba malých detí stala prioritou;

89.

podporuje zámer Komisie predložiť odporúčanie o chudobe malých detí v priebehu roku 2012;

90.

podporuje závery júnovej Rady EPSCO, ktoré podporujú celistvú stratégiu predchádzania detskej chudobe a presadzovania dobrých životných podmienok detí s dôrazom na primerané rodinné príjmy, prístup k službám vrátane vzdelávania detí a starostlivosti o deti v rannom veku, a na zapojenie detí; žiada podrobný plán plnenia navrhovaného oznámenia v roku 2012;

91.

zdôrazňuje význam štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, ako kľúčového nástroja na pomoc členským štátom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; žiada od členských štátov viac opatrení na spolufinancovanie na podporu služieb, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí odkázaných na cudziu pomoc;

92.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že úsporné politiky dohodnuté s členskými štátmi nebudú brániť dosahovaniu cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti pozdvihnutia 20 miliónov osôb z chudoby ani tieto ciele nebudú spochybňovať;

93.

vyzýva na boj proti bludnému kruhu chudoby s cieľom zabrániť medzigeneračnému prenosu chudoby;

94.

vyzýva členské štáty, aby uznávali skutočnú hodnotu úlohy umelcov pri sociálnom začleňovaní a v boji proti chudobe, a to najmä prostredníctvom podpory ich pracovného prostredia a štatútu;

95.

želá si, aby Komisia, v plnom súlade so zásadou subsidiarity, začala konzultácie o možnosti legislatívnej iniciatívy o primeranom minimálnom príjme umožňujúcom hospodársky rozvoj, ktorá umožní predchádzať chudobe a poskytnúť základ pre dôstojný život, plné a neobmedzené zapojenie sa do spoločnosti a pokrok pri hľadaní zamestnania alebo odbornej prípravy a ktorá bude mať úlohu automatického stabilizátora, pričom sa zohľadnia rôzne postupy, kolektívne zmluvy alebo právne predpisy v jednotlivých členských štátoch a vymedzenie pojmu minimálny príjem zároveň ostane výsadnou právomocou každého členského štátu; želá si, aby Komisia pomáhala členským štátom pri výmene osvedčených postupov v oblasti úrovne minimálneho príjmu, a nabáda členské štáty, aby vypracovali systémy minimálneho príjmu založené na hodnote aspoň 60 % stredného príjmu každého členského štátu;

96.

pripomína, že podľa OECD sa nevyužíva 20 až 40 % nárokov na sociálne dávky; vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili svoje systémy podpory príjmov a poskytovania sociálnych dávok s cieľom zabrániť vzniku skrytej chudoby, a to zvýšením transparentnosti, účinnejším informovaním príjemcov o ich právach, zavedením účinnejších poradenských služieb, zjednodušením postupov a zavedením opatrení a politík zameraných na boj proti stigmatizácii a diskriminácii, ktoré sa týkajú poberateľov minimálnych príjmov;

97.

žiada členské štáty, aby zabezpečili podporu, odbornú prípravu a vhodné dočasné opatrovateľské služby osobám, ktoré sa starajú o svojich blízkych, tak aby osoby vo vyššom veku a tie, ktoré potrebujú opateru, mohli žiť doma a vo svojom spoločenstve tak dlho, ako si budú želať;

98.

žiada Komisiu, aby vyhodnotila podiel prípadov nadmernej zadlženosti na vzniku chudoby a aby v rámci platformy podporovala výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa opatrení v oblasti boja proti nadmernému zadlžovaniu;

99.

domnieva sa, že programy starostlivosti o staršie osoby vrátane domácej starostlivosti musia byť rozvinuté a prehodnotené vo všetkých členských štátoch s cieľom zabrániť tomu, aby tieto osoby neboli vylúčené alebo sa neocitli v chudobe, a dodáva, že v súlade s cieľom podporovania udržateľnej spoločnosti treba podporovať aj starostlivosť o staršie osoby zabezpečovaná ich rodinami, v rámci možnosti finančne, aby sa posilnila najmä podpora aktívnej staroby a solidarity medzi generáciami, dostupnosť a solidarita a aby sa zlepšila kvalita dlhodobej starostlivosti; žiada Komisiu, aby posúdila, či by k tomu mohla prispieť smernica o opatrovateľskej dovolenke;

100.

žiada Komisiu, aby dostatočne zdôrazňovala rozvoj sociálnych inovácií, presadzovanie sociálnej politiky založenej na faktoch, ako aj premyslenejšie uskutočňovanie štúdií vplyvu s cieľom vytvoriť skutočnú pridanú hodnotu a navrhnúť trvalé inovatívne riešenia, ktoré budú v súlade s demografickými trendmi;

101.

zdôrazňuje význam prípravy návrhov politík na úrovni členských štátov na vyriešenie problémov spojených s chudobou a vylúčením, ako je napríklad bezdomovstvo a závislosť od drog a alkoholu; žiada účinnejšiu výmenu osvedčených postupov v týchto oblastiach medzi členskými štátmi;

102.

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa navrhli opatrenia určené na zjednodušenie prístupu k európskym finančným prostriedkom pre subjekty pôsobiace v odvetví dobrovoľníctva;

103.

žiada Komisiu, aby zohľadnila správu Európskeho parlamentu o zelenej knihe o budúcností dôchodkov v Európe;

104.

odporúča členským štátom, aby zaviedli primeraný minimálny dôchodok, ktorý starším osobám umožní žiť dôstojne;

105.

vyzýva Komisiu, aby zvážila súbor rámcových usmernení a zásad s cieľom zaistiť primeraný a udržateľný dôchodkový systém, aby tak bolo možné účinne bojovať proti riziku chudoby, ktorému sú vystavené ženy v dôsledku neistého zamestnania, zriedkavých pracovných príležitostí a nízkeho odmeňovania; poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť, aby sa sociálne opatrenia mohli lepšie zosúladiť s individuálnou a rodinnou situáciou a zároveň zvýšiť hodnotu prikladanú materstvu a poskytovaniu starostlivosti;

106.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.