Nová národná strana obehových euromincí

2013/C 21/04

Národná strana novej obehovej pamätnej mince v hodnote 2 EUR vydanej Nemeckom

Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia zverejňuje vzory všetkých nových euromincí s cieľom informovať širokú verejnosť, ako aj každého, kto prichádza s mincami do kontaktu (1). V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré so Spoločenstvom uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu pamätné euromince za predpokladu splnenia určitých podmienok, predovšetkým, že pôjde len o mince v nominálnej hodnote 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane však nesú pamätný vzor, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúca krajina: Nemecko

Pamätná udalosť: 50. výročie podpísania Zmluvy z Élysée.

Vecný opis motívu: Minca, ktorej motív navrhli Yves Sampo zo spoločnosti Monnaie de Paris, Stefanie Lindner z Berlínskej štátnej mincovne, Alina Hoyer (Berlín) a Sneschana Russewa-Hoyer (Berlín), zobrazuje štylizované portréty signatárov Zmluvy z Élysée (vtedajší kancelár Spolkovej republiky Nemecko Konrad Adenauer a bývalý prezident Francúzskej republiky Charles de Gaulle), ich podpisy a slová „50 ANS JAHRE“ s rokom „2013“ v strede, slová „TRAITÉ DE L’ÉLYSÉE“ navrchu a slová „ÉLYSÉE-VERTRAG“ naspodku mince. Pravá strana vnútornej časti zároveň obsahuje značku príslušnej mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“), ako aj kód vydávajúcej krajiny „D“.

Po vonkajšom obvode mince je vyobrazených 12 hviezd európskej vlajky.

Vydávané množstvo mincí: 11 miliónov

Dátum vydania: január 2013

(1)  K národným stranám všetkých mincí vydaných v roku 2002 pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).