13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/171

—

víta skutočnosť, že Komisia považuje za základ hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 Inovácia v Únii, Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Aktu o jednotnom trhu sociálne hospodárstvo a sociálne inovácie;

—

súhlasí, že z hľadiska podnikovej konkurencieschopnosti rastie význam strategickej analýzy sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP). Strategická analýza môže pomôcť v oblastiach, ako sú riadenie rizika, obmedzenie nákladov, zabezpečenie kapitálu, vzťahy so zákazníkmi, riadenie zamestnancov a inovačná kapacita. Záujem o sociálnu zodpovednosť môže podnikom pomôcť konsolidovať dôveru, ktorú do nich vkladajú zamestnanci, spotrebitelia a občania;

—

schvaľuje výzvu Komisie adresovanú predstaviteľom európskej podnikateľskej sféry, aby úzko spolupracovali s verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami a podporovali zodpovedné podnikanie v stále väčšom počte podnikov EÚ, a to v súlade s jasnými cieľmi stanovenými na roky 2015 a 2020;

—

podnecuje Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť rôznym úrovniam rozvoja a regionálnym rozdielom, ktoré sú v EÚ stále viditeľné. Pokiaľ ide o päť hlavných cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa zamestnanosti, výskumu a inovácií, zmeny klímy a energie, vzdelávania a boja proti chudobe, situácia v členských štátoch, regiónoch a mestách sa výrazne líši a kríza ich postihuje v rôznej miere.

Spravodajkyňa

Satu TIETARI (FI/ALDE), členka mestskej rady mesta Säkylä

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskemu dozornému úradníkovi na ochranu údajov o balíku „Zodpovedné podniky“, ktorý zahŕňa:

1.

víta skutočnosť, že Komisia považuje za základ hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020 Inovácia v Únii, Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Aktu o jednotnom trhu sociálne hospodárstvo a sociálne inovácie;

2.

súhlasí, že z hľadiska podnikovej konkurencieschopnosti rastie význam strategickej analýzy sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP). Strategická analýza môže pomôcť v oblastiach, ako sú riadenie rizika, obmedzenie nákladov, zabezpečenie kapitálu, vzťahy so zákazníkmi, riadenie zamestnancov a inovačná kapacita. Záujem o sociálnu zodpovednosť môže podnikom pomôcť konsolidovať dôveru, ktorú do nich vkladajú zamestnanci, spotrebitelia a občania;

3.

schvaľuje výzvu Komisie adresovanú predstaviteľom európskej podnikateľskej sféry, aby úzko spolupracovali s verejnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami a podporovali zodpovedné podnikanie v stále väčšom počte podnikov EÚ, a to v súlade s jasnými cieľmi stanovenými na roky 2015 a 2020;

4.

podporuje úmysel Komisie nestanoviť normatívnu definíciu sociálneho podnikania pre EÚ ako celok, ktorá by bola záväzná pre všetkých a viedla by k nadmerne prísnej regulácii, a schvaľuje návrh spoločných zásad, ktoré umožnia zohľadniť politické, hospodárske a sociálne stratégie a kapacity jednotlivých členských štátov. Je však potrebné dbať na konzistentnosť jazyka a terminológie vo všetkých krajinách EÚ;

5.

schvaľuje záväzok Európskej komisie budovať silnú a konkurencieschopnú Európu orientovanú na trvalo udržateľný rast s cieľom konsolidovať oživenie hospodárstva. Stratégia Európa 2020 stavia do „popredia záujmu“ podporu konkurencieschopných a trvalo udržateľných podnikov (1);

6.

konštatuje, že celosvetovú úlohu európskeho hospodárstva spochybnili nové faktory ovplyvňujúce konkurencieschopnosť a že treba dôrazne podporovať stratégiu Európa 2020 s cieľom pomôcť pri obnovení postavenia európskeho hospodárstva. Ústredný bod tohto procesu by mala predstavovať sociálna perspektíva ako hybná sila rastu;

7.

zdôrazňuje význam, ktorý má využitie výhody pridanej hodnoty, pokiaľ ide o činnosť na úrovni EÚ pri formulovaní odpovede na globálne výzvy. Ciele stratégie Európa 2020 možno dosiahnuť len spojením zdrojov členských štátov a vytváraním synergií;

8.

podporuje zvýšenie vzájomnej spolupráce a vytváranie dohôd medzi regiónmi a členskými štátmi, ktoré ich zaväzujú dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

9.

podnecuje Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť rôznym úrovniam rozvoja a regionálnym rozdielom, ktoré sú v EÚ stále viditeľné. Pokiaľ ide o päť hlavných cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa zamestnanosti, výskumu a inovácií, zmeny klímy a energie, vzdelávania a boja proti chudobe, situácia v členských štátoch, regiónoch a mestách sa výrazne líši a kríza ich postihuje v rôznej miere;

10.

je presvedčený, že zodpovedné podnikanie treba na trhu podporovať a odmeňovať, napríklad prostredníctvom investičných grantov a verejného obstarávania. Podpora by sa mala zamerať na subjekty, ktoré si uvedomujú kľúčový význam pracovníkov pre rozvoj podnikov. Je potrebné odmeňovať zvyšovanie zamestnanosti osôb zo skupín považovaných za ohrozené nezamestnanosťou, aby sa to pokladalo za vzor hodný nasledovania;

11.

vyjadruje spokojnosť s návrhom Komisie verejne oceňovať podniky, ktoré si plnia svoje povinnosti v oblasti sociálnej zodpovednosti. EÚ môže pomôcť pri šírení osvedčených postupov, posilnení partnerského učenia a podpore väčšieho množstva podnikov v tom, aby rozvinuli svoj vlastný prístup k otázkam SZP;

12.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala právne predpisy, ktoré uložia investičným fondom a finančným inštitúciám povinnosť informovať svojich klientov (občanov, spoločnosti, úrady atď.) o zásadách etického alebo zodpovedného investovania, ktoré uplatňujú, alebo o normách a pravidlách, ktorými sa riadia, s cieľom presadiť v rámci bežných postupov nový etický systém;

13.

podporuje vytvorenie európskeho nástroja, ktorý pomôže sociálnym podnikom zaistiť financovanie;

14.

navrhuje, aby Komisia a Výbor regiónov sledovali a pravidelne posudzovali vykonávanie a poskytovanie informácií v tejto oblasti. Poskytovaním informácií o sociálnych a environmentálnych otázkach a otázkach súvisiacich s klímou možno posilniť záväzky týkajúce sa rôznych opatrení, ktoré zjednodušia určenie hlavných rizík trvalo udržateľného rozvoja;

15.

berie na vedomie, že budovanie SZP bude od podnikov vyžadovať nové zručnosti, ako aj zmenu hodnôt a správania. Členské štáty môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní podnetov vzdelávacím inštitúciám v záujme zahrnutia SZP, trvalo udržateľného rozvoja a zodpovedného občianstva do príslušných učebných osnov na stredných a vysokých školách;

16.

s uspokojením konštatuje, že iniciatíva prideľuje v rámci nového modelu rastu EÚ najdôležitejšie postavenie vzdelávaniu, spoločenskému povedomiu a uznaniu rozvojovej činnosti, a podporuje zámer Komisie usmerňovať a financovať vzdelávacie projekty, ktoré posilňujú sociálnu zodpovednosť. Domnieva sa, že formovanie postojov k sociálnemu podnikaniu by malo prebiehať už v najskoršej fáze vzdelávania. Vďaka tomu sa vytvorí príslušné povedomie o úlohe ľudského kapitálu v hospodárstve;

17.

uznáva, že koncepcia priemyslu sa rozšírila a že rastie význam nového druhu priemyslu založeného na vytváraní sietí. Rozšírenie sociálnej zodpovednosti na všetky činnosti pomôže rozvoju takýchto podnikov;

18.

uznáva, že rozšírenie sociálnej zodpovednosti na podnikanie predstavuje hlavnú výzvu pri vytváraní súdržnejšej politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

19.

poznamenáva, že efektívnejšie vykonávanie hlavných zásad OSN prehĺbi záujem EÚ o otázky jednotlivých ľudských práv a podporu základných pracovných noriem, a to vrátane detskej práce, nútenej práce väzňov, obchodovania s ľuďmi, rodovej rovnosti, diskriminácie, slobody združovania a práva na kolektívne vyjednávanie;

20.

je presvedčený, že Európska únia by mala investovať do opatrení s najvyšším sociálno-hospodárskym potenciálom a podporuje zámer Komisie spolupracovať v roku 2012 s podnikmi a zainteresovanými stranami na príprave usmernení týkajúcich sa ľudských práv pre určité odvetvia a pre malé a stredné podniky na základe hlavných zásad OSN;

21.

opätovne pripomína, že jedným z najdôležitejších cieľov by malo byť vytvorenie zodpovednejšieho a transparentnejšieho systému financovania. Investori by pri rozhodovaní o investíciách nemali zohľadňovať len bežné finančné zisky. Zodpovedná politika týkajúca sa ľudského kapitálu prináša výsledky v podobe dlhodobej konkurenčnej prevahy. Tá sa potom prejavuje vo forme merateľných finančných ziskov;

22.

je presvedčený, že cieľom sociálnej zodpovednosti by malo byť vypracovanie postupov, ktoré umožnia efektívnejšie, zodpovednejšie a transparentnejšie riadenie ubúdajúcich zdrojov, a lepšie vykonávanie sociálne zodpovedných opatrení;

23.

poukazuje na skutočnosť, že demografické trendy úzko súvisia s novými modelmi spotreby. Starnutie populácie v rozvinutých krajinách kladie rastúce nároky na sociálne služby, zároveň však poskytne príležitosti na vytvorenie sociálne zodpovedných podnikov;

24.

navrhuje, aby Komisia a Výbor regiónov určili etické a hodnotovo orientované opatrenia na zvýšenie motivácie podnikov pri budovaní vlastnej sociálnej zodpovednosti. Bude to vyžadovať nové zručnosti, ako aj zmenu hodnôt a správania;

25.

odporúča hľadať podnety, ktoré povzbudia podniky, aby sa dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy stali sociálne zodpovednejšími. Podnikom by sa mala poskytnúť flexibilita pri inovácii a rozvoji prístupu k sociálnej zodpovednosti, ktorý je prispôsobený konkrétnym podmienkam, a nemala by sa na ne klásť nadmerná záťaž, pokiaľ ide o ich veľkosť a odvetvie. Treba poznamenať, že SZP propaguje a podporuje sociálny dialóg;

26.

je presvedčený, že v rôznych častiach Európy by sa mali vypracovať konkrétne, merateľné opatrenia na miestnej úrovni, aby bolo možné vidieť a zverejniť priamy aj nepriamy vplyv činností;

27.

podporuje koncepciu integrovanej udržateľnosti s vyváženými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi činiteľmi. Treba podporovať zohľadňovanie sociálnych aspektov pri verejnom obstarávaní a zároveň uplatňovať platný právny rámec EÚ (2);

28.

zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby členské štáty a verejné orgány na všetkých úrovniach v plnej miere využívali príležitosti, ktoré im ponúkajú súčasné právne predpisy o verejnom obstarávaní, a začleňovali do verejného obstarávania kritériá sociálnej zodpovednosti. Pokiaľ však ide o účasť na výberových konaniach, mali by sa zaručiť rovnaké príležitosti a trvalý charakter tejto účasti pre malé podniky a mikropodniky;

29.

víta úsilie Komisie s cieľom lepšie prispôsobiť právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania vo verejnom sektore potrebám na miestnej úrovni a žiada Európsky parlament a Radu, aby tieto potreby, ako aj potreby malých a stredných podnikov, naďalej zohľadňovali;

30.

odporúča pripraviť návrhy opatrení s cieľom reformovať právne predpisy o verejnom obstarávaní tak, aby vytvárali viac príležitostí pre menšie, aktívnejšie a sociálne zodpovednejšie subjekty. Pri realizácii verejného obstarávania by sa mal umožniť dôraz na kvalitu a pracovné podmienky, predovšetkým v sociálnom a zdravotníckom odvetví;

31.

trvá na tom, že v rámci výziev na predkladanie ponúk treba podporovať vytváranie partnerstiev a sietí. Konkurenčné predkladanie ponúk nesmie byť príliš náročné a zložité a nemalo by predpisovať nezvládnuteľné množstvo administratívnych úkonov. Rovnako sa treba vyhýbať prílišnému dôrazu na dosiahnutie čo najlacnejších a najrýchlejších výsledkov. Dôležitejšie je dosiahnuť kvalitatívne a spoločnosťou očakávané výsledky;

32.

obhajuje opatrenia, ktoré pomôžu podnikom rozvíjať sociálne zodpovednejšie a konkurencieschopnejšie činnosti, výrobky a služby. Mal by sa pripraviť a uskutočniť prieskum, pomocou ktorého sa zistí a zaznamená know-how daného odvetvia, spôsoby, akými sa môže rozvíjať, ako aj merateľný cieľ, a podporí výmena osvedčených postupov;

33.

je presvedčený, že treba zabezpečiť jednoduchý prístup spotrebiteľov k informáciám o sociálne zodpovedných podnikoch a ich výrobkoch. Informácie by mali byť dostupné v takej podobe, ktorá umožňuje jednoduché používanie a šírenie;

34.

zdôrazňuje význam transparentnosti a sprístupnenia rôznych aspektov výrobných postupov pri preukazovaní sociálnej zodpovednosti. Treba dbať na jasnú a jednotnú terminológiu a ponúknuť spotrebiteľom príležitosť na poskytnutie spätnej väzby;

35.

domnieva sa, že v prípade poskytovania finančných a iných podnetov pre sociálne podnikanie treba dbať na ich zrozumiteľnosť. Podnikové prostredie musí byť schopné podporovať zodpovedné podnikanie a snažiť sa o to, aby bolo príťažlivé. Aj menšie podniky by mali dostať reálnu príležitosť pôsobiť ako sociálne podniky;

36.

je presvedčený, že odborná príprava venuje príliš málo pozornosti sociálnemu podnikaniu. Nedostatky v podnikateľskom prístupe vedenia sociálnych podnikov môžu brániť rozvoju. Preto sa v budúcnosti treba venovať otázke sociálnej ekonomiky v dvoch smeroch: priebežne v rámci odbornej prípravy a so zameraním do budúcna v rámci programov vysokoškolského vzdelávania. Zohľadnenie týchto otázok umožní vhodné formovanie pracovníkov;

37.

domnieva sa, že iniciatívy v oblasti rozvoja a odbornej prípravy treba pripravovať v spolupráci s poskytovateľmi financií. Takto by bolo možné zapojiť do rozvoja sociálneho podnikania aj ľudský kapitál;

38.

poznamenáva, že pri vyhlasovaní súťaží na poskytovanie tovaru a verejných služieb sa kladie osobitný dôraz na cenu. Verejné obstarávanie nadobudlo podobu veľkých jednorazových výberových konaní na dodávku tovaru a poskytovanie služieb, ktoré môžu vylúčiť menšie subjekty z dôvodu ich vyššej jednotkovej ceny. Malo by sa zjednodušiť zohľadňovanie trvalej udržateľnosti pri verejnom obstarávaní. Treba organizovať školenia a poskytovať usmernenia týkajúce sa predkladania ponúk;

39.

domnieva sa, že je potrebné podporovať sociálne podnikanie s cieľom zapojiť odborníkov z rôznych oblastí a sprostredkovať informácie o rôznych praktických hľadiskách;

40.

poukazuje na skutočnosť, že veľa malých a stredných podnikov sa domnieva, že sú vylúčené z prípravy nových ustanovení a právnych predpisov. Podnikom treba prakticky umožniť, aby uplatňovali svoj vplyv a posudzovali dôsledky rôznych opatrení, a ponúknuť im pružnejšie možnosti, napríklad pokiaľ ide o financovanie;

41.

je taktiež presvedčený o dôležitosti hľadania nového spôsobu, ako posilniť výkonnosť, zodpovednosť a transparentnosť podnikov s cieľom zjednodušiť prístup k financovaniu;

42.

poukazuje na skutočnosť, že sociálne hospodárstvo v EÚ v súčasnosti zamestnáva viac ako 11 miliónov osôb, resp. šesť percent celkovej pracovnej sily (3). Zahŕňa organizácie s osobitným právnym statusom (družstvá, nadácie, združenia a vzájomné spoločnosti), pričom mnohé z nich plnia sociálne ciele podľa konkrétnej právnej formy, ako aj sociálne podniky pôsobiace ako tradičné súkromné podniky alebo spoločnosti s ručením obmedzeným;

43.

poukazuje na nedostatočné uznanie sociálneho podnikania. Vzájomné prepojenie subjektov z rôznych regiónov a krajín v podobe sietí nie je dostatočné, čo bráni sprostredkovaniu osvedčených postupov, nadväzovaniu partnerstiev a vzniku nových príležitostí;

44.

zdôrazňuje predovšetkým potrebu jednotného trhu, pokiaľ ide o novú inkluzívnu podobu rastu zameraného na čo najvyššiu zamestnanosť;

45.

požaduje, aby sa posúdilo, či by sociálne podniky mohli mať zásadný hospodársky prínos, napríklad pri zásahu do výrobných metód verejného sektora. Sociálne podnikanie môže slúžiť ako jeden z modelov pre reformu verejných služieb, ktorá bude v budúcnosti nevyhnutná;

46.

uvítal by zohľadnenie osobitného charakteru sociálnych podnikov, predovšetkým pri verejnom obstarávaní. Nesmie sa však pritom narušiť hospodárska súťaž;

47.

podporuje opatrenia, ktoré prijala Komisia v rámci Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (4) a Aktu o jednotnom trhu (5) s cieľom posilniť územnú súdržnosť a určiť osobitné prístupy k sociálnym problémom, najmä pokiaľ ide o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

48.

podporuje myšlienku, že sociálne podniky by mohli vytvoriť osobitnú kategóriu spoločností s vlastným právnym statusom a inými cieľmi ako len zisk akcionárov. Takáto kategória spoločností by však mala svoje vlastné regionálne a národné priority;

49.

podporuje návrh Komisie vypracovať spoločné zásady a zároveň rešpektovať rozdielne politické, hospodárske a sociálne rozhodnutia členských štátov a inovačnú kapacitu sociálnych podnikov;

50.

poukazuje na skutočnosť, že sociálna zodpovednosť nie je pre malé podniky nijakou novinkou. Sociálne podnikanie už podniky uskutočňujú bez toho, aby si to osobitne uvedomovali. Terminológia a koncepcie im nemusia byť známe. Mala by sa zvýšiť všeobecná informovanosť o koncepciách, aby sa mohli uplatňovať pri činnosti podnikov a jej správnom nasmerovaní;

51.

podporuje opatrenia, ktoré zvýšia informovanosť o sociálnom podnikaní a zlepšia jeho viditeľnosť a povedomie o ňom. Treba zrýchliť a zjednodušiť vyhľadávanie informácií o sociálnych podnikoch v záujme zverejňovania skúseností a osvedčených postupov;

52.

podporuje vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy na výmenu informácií zameraných na sociálne podniky, podnikateľské inkubátory, zoskupenia podnikov a investorov v oblasti sociálneho podnikania, ako aj uľahčenie výmeny informácií a prístupu k pomoci z programov EÚ. Vytvoreniu platformy musia predchádzať konzultácie so zainteresovanými stranami;

53.

navrhuje vytvoriť všetky predpoklady na zjednotenie postupov financovania projektov. Keďže financie na projekty sa získavajú od rôznych financovateľov, žiadatelia sa musia oboznámiť s rôznymi špecifickými pravidlami a pokynmi, pretože druh a výška podpory, ktorú ponúkajú rôzne systémy, sa líši podľa orgánu poskytujúceho verejné financie, povahy projektu a vnútroštátnych právnych predpisov. Táto skutočnosť obmedzuje možnosti menších subjektov s menšími zdrojmi podieľať sa na projektoch. Pozornosť si vyžaduje aj vykonávanie, výklad a uplatňovanie postupov financovania Európskou úniou;

54.

je presvedčený, že treba určiť základné smery činnosti a vypracovať cielené programy na podporu sociálnych podnikov a propagáciu sociálnych inovácií. Tieto opatrenia však treba navrhnúť tak, aby nenarušili hospodársku súťaž;

55.

upozorňuje na problémy, ktoré musia riešiť sociálne podniky pri hľadaní financovania na rozvoj svojej činnosti. Spôsob, akým sociálne podniky využívajú zisk, ako aj skutočnosť, že zamestnávajú sociálne zraniteľné osoby, sú príčinou, že poskytovateľom pôžičiek alebo potenciálnym investorom sa javia ako rizikové a menej výnosné než ostatné podniky;

56.

podporuje opatrenia navrhnuté Komisiou (6) s cieľom podnietiť súkromné subjekty a subjekty z verejného sektora, aby viac investovali do sociálnych podnikov formou kapitálovej účasti alebo pôžičiek, či už prostredníctvom sociálne zodpovedných investícií alebo európskych nástrojov určených na podporu financovania sociálnych podnikov;

57.

podporuje vypracovanie regulačného rámca na európskej úrovni, ktorý umožní vytvorenie nových investičných nástrojov zameraných na sociálnu zodpovednosť;

58.

trvá na tom, že všetky podniky a nadácie v odvetví sociálneho podnikania by mali byť schopné pôsobiť na jednotnom trhu, čo je dôvod na zjednodušenie predpisov. Predpisy by mali byť jednoduché, pokiaľ ide o ich osvojenie a dodržiavanie;

59.

víta plány Európskeho investičného fondu (7) na zavedenie „vlastných prostriedkov“ [ESIEF (8)] v roku 2012 určených na investície do nástrojov so sociálnymi cieľmi. Zaistenie financií je zložité predovšetkým v čase založenia podniku;

60.

navrhuje hľadať možnosti nových spoločných prostriedkov v súvislosti so sociálnym podnikaním a zvážiť, či by nebolo možné rozvinúť prístup k takému sociálnemu podnikaniu, ktoré podporí zapojenie rôznych poskytovateľov financií do inovačného systému. Financovanie treba doplniť poradenstvom a usmerneniami v oblasti investícií a podnikateľských zručností, keďže nové malé podniky majú vzhľadom na množstvo rozmanitých finančných možností problémy s podaním žiadosti. Prístupu k financovaniu bráni skutočnosť, že je ťažké opísať podnikateľské činnosti a stanoviť ciele;

61.

trvá na tom, aby investície doplnilo presné určenie vplyvu a požiadavka na zodpovedné pôsobenie;

62.

navrhuje, aby sa za kvalitatívny cieľ rozvoja sociálneho podnikania považovalo vytváranie inovácií a nových podnikov, aby sa tak pomohla znížiť dlhodobá nezamestnanosť a vytvorili sa nové a trvalé pracovné miesta a siete, predovšetkým medzi malými podnikmi;

63.

odporúča podrobnejšie preskúmať, či by bolo možné využiť sociálne podnikanie a súvisiacu odbornú prípravu na pomoc zraniteľným mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania a či by im sociálne podniky dokázali zaistiť zamestnanie, skúsenosti, zbaviť ich odkázanosti na podporu v nezamestnanosti a zapojiť ich do pracovného života;

64.

zdôrazňuje, že zriaďovanie sociálnych podnikov poskytuje príležitosť na sprostredkovanie zručností a „tichých vedomostí“ zamestnancov v strednom veku mladším generáciám. Starších zamestnancov, ktorí dokážu pracovať oveľa dlhšie, ohrozuje v čase hospodárskej krízy nadbytočnosť a marginalizácia. Financovanie EÚ by sa malo využívať aj pri zavádzaní modelu majster – učeň do sociálneho podnikania. Prenos vedomostí medzi generáciami predstavuje značnú pridanú hodnotu, keďže starší zamestnanci môžu sprostredkovať svoj spôsob myslenia a know-how, kým mladší zamestnanci prinášajú nové myšlienky a nadšenie. Model majster – učeň tak funguje v oboch smeroch;

65.

podporuje zvyšovanie informovanosti starších osôb o prínosoch sociálneho podnikania v rámci roka 2012 ako Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami;

66.

je presvedčený, že odborné vedenie, rozvojové služby, semináre o spolupráci, študijné pobyty a iné relevantné činnosti prispôsobené situácii jednotlivých podnikov treba organizovať tak, aby sa prehĺbili podnikateľské zručnosti a podporila výmena know-how;

67.

uprednostňuje dostatočne dlhodobý prístup pred fragmentovaným prístupom založeným na jednotlivých projektoch. Podmienkou dosiahnutia ziskovej činnosti sociálnych podnikov je prístup založený na postupnosti jasných priebežných cieľov;

68.

zasadzuje sa za nadväzovanie partnerstiev medzi jednotlivými odvetviami, ako aj medzi organizáciami z rôznych odborov a oblastí. Aké ďalšie príslušné subjekty treba zapojiť a aké subjekty sa už na sociálnom podnikaní podieľajú? Aké sú súvisiace projekty, programy a siete, s ktorými je sociálne podnikanie ako celok spojené alebo sa s nimi usiluje spojiť? Akým spôsobom môže byť vytváranie sietí prínosné pre ďalšie projekty, poskytovateľov financií alebo investorov;

69.

je presvedčený, že treba nájsť premyslené prístupy a funkčné modely spolupráce so zainteresovanými subjektmi. Sociálne podniky v Európe by sa mali hodnotiť a evidovať a mali by sa stanoviť ich osobitné vlastnosti, modely financovania, ekonomická váha, cezhraničný potenciál rastu, právne formy a obsah a zásady daňových systémov, ktorými by sa riadili. Takto bude možné využiť existujúce informácie a vytvoriť koncepčné modely, ktoré zahŕňajú osvedčené postupy;

70.

domnieva sa, že vzhľadom na čoraz väčšiu rozmanitosť podnikania a nárast počtu rôznych podnikov treba sociálne podnikanie presnejšie vymedziť, aby sa spravodlivé zdanenie a odvody do dôchodkového systému a systému sociálneho zabezpečenia uplatňovali takým spôsobom, ktorý vytvorí pracovné miesta a pomôže vzniku rozličných podnikateľských príležitostí;

71.

odporúča vypracovať systém akreditácie na miestnej úrovni na základe určitých kritérií, ako aj rozvinúť úzku spoluprácu a budovať partnerstvá medzi regiónmi. Zasadzuje sa za to, aby sa dal priestor špecifickým regionálnym aspektom s cieľom podporiť zodpovedné podniky tak v oblasti obsahu, ako aj formy uznania;

72.

je presvedčený, že vytvorenie priaznivého prostredia pre spoločnosti, ktoré sú súčasťou sociálneho hospodárstva, bude vyžadovať nové podoby vedenia a odbornej praxe, ktoré sa vytvoria prostredníctvom úpravy programov vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy a systematického zlepšovania;

73.

v záujme účinného využitia zdrojov odporúča učenie sa v praxi alebo prístup majster – učeň. Jedným z dôležitých spôsobov zvyšovania objemu dostupných informácií je zhromažďovanie a sprostredkovanie skúseností sociálnych podnikateľov, ktorí v tomto odvetví istý čas pôsobia;

74.

upozorňuje, že je potrebné posúdiť, do akej miery sa dá práca a činnosť subjektov pôsobiacich v oblasti sociálneho podnikania formovať a reprodukovať a ako by na tomto základe mohol vzniknúť príťažlivý výrobný model, ktorý by povzbudil investorov, aby sa zapojili do zlepšovania, a spotrebiteľov, aby nakupovali;

75.

domnieva sa, že je potrebné investovať do zamestnanosti a dobrých podmienok pre mladých ľudí a ďalšie osoby ohrozené marginalizáciou, a to zlepšovaním možností ich zamestnávania a rozširovaním príležitostí pre sociálne podnikanie. Jednoducho dostupná „operatívna koncepcia“ by mohla zaistiť podmienečné financovanie činností, ktoré by zabránili marginalizácii detí a mladých ľudí, so zreteľom na rozvoj a rozšírenie nových typov služieb. Mladým ľuďom treba tiež poskytnúť príležitosti, aby požiadali o financovanie vlastných projektov a činností;

76.

upozorňuje, že kótovaná spoločnosť nemôže pôsobiť bez dohľadu členského štátu;

77.

zdôrazňuje potrebu zrýchliť opatrenia v rámci „operatívnej koncepcie“, predovšetkým na zhodnotenie vplyvu;

78.

zasadzuje sa za flexibilitu, pokiaľ ide o frekvenciu a čas zverejňovania finančných informácií malých a stredných emitentov, a uvítal by primeranosť frekvencie zverejňovania;

79.

podporil by opatrenia na zjednodušenie textových častí finančných správ malých a stredných emitentov;

80.

dúfa, že v rámci diskusie o sociálnych inováciách sa bude venovať osobitná pozornosť predchádzaniu marginalizácii a otázkam rodovej rovnosti;

81.

naliehavo žiada podporu pre štandardizované a zjednodušené poskytovanie informácií a zároveň upozorňuje, že súčasný prístup k finančným informáciám o kótovaných spoločnostiach na úrovni EÚ je zložitý. Záujemcovia musia vyhľadávať informácie v 27 rozličných vnútroštátnych databázach;

82.

uvítal by rozvoj takého podnikateľského prostredia, ktoré by viac podnecovalo tvorivosť a inovácie a zvyšovalo dôveru v podniky, a to predovšetkým odstránením byrokracie a prekážok, ktoré bránia činnosti predovšetkým malých a stredných podnikov;

83.

podporuje rozšírenie úlohy zodpovedných podnikov v spoločnosti a rozvoj takého prostredia, ktoré motivuje podnikateľov, aby rozvíjali inovácie so sociálnym vplyvom a hospodársky životaschopné projekty. Činnosti by mali byť ziskové, mali by podniky motivovať a operačné činnosti by mali od začiatku počítať s podnikateľmi;

84.

odporúča súbežné zhodnotenie hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, ktorej cieľom je podpora sociálnych inovácií a využitie tvorivosti združení a sociálnych podnikov v prospech najzraniteľnejších skupín, ako aj uspokojenie naliehavých sociálnych potrieb, ktoré nenapĺňa trh ani verejné orgány, aby sa predišlo prekrývaniu opatrení;

85.

podporuje zjednodušenie smerníc o účtovníctve, a to predovšetkým v prospech menších podnikov. Požiadavky smerníc o účtovníctve by mali byť opodstatnené a spravodlivé (napríklad pravidlá zverejňovania a oceňovania) a mali by zohľadňovať veľkosť príslušného podniku a odvetvie, v ktorom pôsobí;

86.

je presvedčený, že jednoduchšie účtovné požiadavky by mohli podporiť také podnikateľské prostredie, ktoré povzbudí zakladanie podnikov a podnikanie. Výbor regiónov nemá zdroje na posúdenie dôsledkov účtovných požiadaviek a odporúča, aby Európsky parlament zaistil uskutočnenie kompletného posúdenia ešte pred tým, než vstúpia účtovné smernice do platnosti;

87.

podporuje zjednodušenie súčasných požiadaviek takým spôsobom, po ktorom bude účtovníctvo naďalej porovnateľné a vhodné na príslušný účel;

88.

odporúča štandardizáciu hraničných hodnôt pre rovnako veľké spoločnosti v záujme jednoduchšieho porovnania a uvítal by podporu porovnateľnosti finančných údajov v rámci celej EÚ;

89.

podporuje cieľ, ktorým je regulácia v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality, a želá si, aby sa zároveň zaručilo, že administratívne zaťaženie bude primerané jej prínosu;

90.

podporuje Akt o jednotnom trhu (9), ktorého cieľom je zjednodušiť fungovanie MSP tvoriacich viac ako 99 % podnikov v Európe. V iniciatíve Small Business Act sa uznáva, že je nevyhnutné zvážiť odlišné potreby MSP ako skupiny a vytvoriť segmenty v rámci tejto skupiny. Navyše prístup podľa zásady „najskôr myslieť v malom“, uplatňovaný v tomto návrhu, umožňuje, aby účtovné režimy zodpovedali rôznej veľkosti spoločností;

91.

je za zabezpečenie toho, aby členské štáty nezavádzali zbytočné dodatočné požiadavky. Tento cieľ sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom koordinovaných právnych predpisov EÚ. Pokiaľ ide o stredné a veľké podniky, je potrebné, aby finančné výkazníctvo bolo lepšie porovnateľné na úrovni EÚ, pretože tieto spoločnosti často pôsobia v celej EÚ a ich činnosti sú relevantné pre zainteresované strany na celom vnútornom trhu;

92.

podporuje prísľub vlád štátov G8 „zaviesť zákony a predpisy o transparentnosti alebo podporiť dobrovoľné štandardy, ktoré vyžadujú alebo podnecujú spoločnosti, ktoré ťažia ropu, zemný plyn a iné nerastné suroviny, aby zverejňovali platby, ktoré uhrádzajú vládam“. Európsky parlament taktiež predložil uznesenie (10), v ktorom zopakoval svoju podporu požiadavkám výkazníctva podľa jednotlivých krajín, najmä v prípade ťažobného priemyslu;

93.

domnieva sa, že v prvom rade treba prijať opatrenia, ktoré budú usmerňovať a podnecovať malé a stredné podniky a pomáhať im, aby si v širšej miere osvojovali sociálne a sociálne zodpovedné perspektívy v rámci svojich činností. V Európskej únii je približne 24 miliónov malých a stredných podnikov a pre budúcnosť Únie je dôležité, akým spôsobom prebieha povzbudzovanie mladých ľudí, predovšetkým pri zapájaní sa do nového typu sociálne zodpovedného podnikania;

94.

je presvedčený, že vhodne zvolené opatrenia podporia vytvorenie nových podnikov a rast tých, ktoré už existujú. Politické opatrenia v oblasti priemyslu treba orientovať predovšetkým na podporu podnikov s veľkým počtom pracovných miest a s ambíciami medzinárodného a sociálne zodpovedného rastu, ktoré vhodne využívajú spoluprácu prostredníctvom sietí;

95.

je presvedčený, že budúcnosť spočíva v regionálnom rozvoji. Vybrané ciele alebo postupy sa môžu zamerať na budovanie niečoho nového, zachovanie starého alebo sa môžu snažiť prispôsobiť zmenám v podnikovom prostredí. Najdôležitejším faktorom je schopnosť regiónu stavať na vlastnom know-how, využiť svoje silné stránky, špecializovať sa a spájať sa do sietí v regionálnom, národnom a medzinárodnom meradle;

96.

poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť účinnosť a vhodnosť podpory poskytovanej podnikom a podľa získaných zistení vykonať nutné zmeny a dosiahnuť úspory. V záujme podpory regionálnej priemyselnej politiky vo všeobecnosti treba podporovať činnosti prepojené prostredníctvom sietí a zároveň lepšie využívať potenciál, silné stránky a príležitosti regiónov. Spoluprácu medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami možno prehĺbiť tým, že sa zmapuje vývoj. Treba zvýšiť aj efektivitu spolupráce, partnerstva a prepojenia medzi regiónmi prostredníctvom sietí;

97.

je presvedčený, že rovnako dôležité je posúdiť, či z rozsahu projektov a zo zložitosti pravidiel vyplýva, že projekty realizujú orgány, ktoré sa špecializujú na riadenie projektov, napríklad mestské rady, univerzity, školy a rôzne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú rozvojom podnikov. Osobitnú pozornosť treba venovať zaisteniu rovnakých príležitostí na účasť v projektoch pre malé podniky. Zavedené organizácie disponujú väčšími zdrojmi na preskúmanie komplexných pravidiel projektov a vypracovanie požadovaných správ, na čo menšie podniky nemusia mať know-how ani kapacitu. Pohotovejšie prístupy podnikov by však mohli umožniť nákladovo úspornejšiu realizáciu projektov;

98.

poukazuje na skutočnosť, že organizačná podoba sociálnych podnikov je v súčasnosti nesprávne vymedzená. Podieľajú sa na nej predovšetkým orgány verejnej správy a väčšie subjekty a podniky vnímajú sociálne podnikanie skôr ako druh poskytovania dobročinných služieb než ako skutočný zdroj podnikateľskej činnosti. Zdá sa, že takáto činnosť sa nepovažuje sa súčasť podnikania, resp. vzniká dojem, že podnikanie a sociálne podnikanie si skôr konkurujú, než by pôsobili súbežne. Tejto otázke treba v súvislosti s rozvojom sociálneho podnikania venovať osobitnú pozornosť;

99.

je presvedčený, že by sa mali zlepšiť a viac sprístupniť informácie o príležitostiach pre sociálne podniky. Hlavný webový portál by mal obsahovať prepojenie na aktualizované základné informácie. Informácie by sa mali navzájom prepojiť a poskytovať s využitím efektívnych spôsobov prezentácie, ako sú bulletiny, zverejňovanie hlavných skúseností a vykonávanie aktualizácií;

100.

domnieva sa, že sa treba dohodnúť na poradí dôležitosti plánovaných opatrení a hľadať najlepšie praktické opatrenia, techniky a metódy na riešenie problémov v jednotlivých sférach. Tieto metódy treba určiť a reprodukovať tak, aby ich mohlo používať čo najviac zainteresovaných subjektov;

101.

domnieva sa, že treba zvýšiť celkovú rozvojovú kapacitu týkajúcu sa podnikov. Jeden z dôležitých spôsobov zvyšovania objemu informácií predstavuje zhromažďovanie a zverejňovanie skúseností sociálnych podnikateľov, ktorí v tomto odvetví pôsobia. V Európe by malo existovať odhodlanie vytvoriť integrovanú EÚ, v ktorej je dôležitý každý subjekt, a úsilie nájsť úlohu pre každého, kto rozširuje svoje zručnosti;

102.

poznamenáva, že cieľom je pomôcť vytvoriť nové koncepcie a urýchliť prijatie nových metód. Na uvedenie nových metód na trh a získanie praktických skúseností prostredníctvom úspechov a omylov je možné využiť pilotné činnosti. Odvetvie získa kvalitnejšie a funkčnejšie modely a informácie o účinnosti a vplyve danej koncepcie v rôznych cieľových krajinách, ako aj informácie o problémoch a ťažkostiach, ktoré vzniknú;

103.

poznamenáva, že využitie pilotných činností ponúka spôsob, ako vzbudiť nový záujem o podnikanie. Otvára sa široký priestor na experimenty a pilotné činnosti umožňujú zahrnúť riziko v rámci stanovených obmedzení. Ak majú pilotné projekty priniesť ziskové podnikateľské nápady, je dôležité, aby sa v počiatočných štádiách podporili formou financovania a informácií. Pilotné projekty môžu fungovať aj ako platformy učenia sa pred zavedením nových prístupov;

104.

napokon odporúča metodické hľadanie dlhodobých riešení a riešení po jednotlivých krokoch. Európa potrebuje nové odhodlanie, aby podnietila hospodársky rast, čo sa dá uskutočniť sociálne zodpovedným spôsobom aj v rámci environmentálnych obmedzení. Treba vypracovať opatrenia, ktoré zabránia vylúčeniu, a predĺžiť ich platnosť do vzdialenej budúcnosti. Treba sa vyhýbať krátkodobým opatreniam vychádzajúcim z jednotlivých projektov bez konkrétnych následných požiadaviek. Naďalej podporujeme prípravu podrobnejších návrhov opatrení a správ o sociálnej zodpovednosti a sociálnych podnikoch, aby bolo možné urobiť viac na podporu sociálnej stability. Z celkového hľadiska treba v prvom rade venovať pozornosť zvýšeniu úsilia, informovaniu o príkladoch osvedčených postupov a ich využívaniu, zverejňovaniu dostupných informácií, ako aj reprodukovaniu výsledkov. Výbor by podnietil určovanie prototypov a podporu prezieravých činností.