13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/110

—

víta cieľ, ktorým je vytvárať potrebné podmienky pre účinnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry, domnieva sa však, že treba urobiť ďalšie kroky na pokrytie rastúceho dopytu po kapacite. Predovšetkým je dôležité rozšíriť infraštruktúru na preťažených letiskách, viac zohľadniť voľné kapacity regionálnych letísk, urýchliť vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru a zaistiť konkurencieschopnú prevádzkovú dobu, a to aj v noci;

—

poukazuje na potrebu zlepšiť multimodálne prepojenie letísk s ostatnými druhmi dopravy. Zvýši sa tým konkurencieschopnosť a zaistí dostatočné prepojenie regiónov s európskou a svetovou sieťou leteckej dopravy;

—

súhlasí s tým, že v rámci vyváženého prístupu je potrebné zvoliť nákladovo najefektívnejšie opatrenie, aby sa dosiahli ciele zníženia hluku, domnieva sa však, že plánovaná kontrolná právomoc Európskej komisie na preskúmanie prevádzkových obmedzení presahuje rámec právomocí prípustných podľa zásady subsidiarity. Prevádzkové obmedzenia musia stanoviť miestne orgány s ohľadom na miestnu situáciu a miestne špecifiká. Dodatočná kontrolná právomoc Európskej komisie nie je ani potrebná, ani primeraná;

—

víta otvorenie a harmonizáciu prístupu na trh so službami pozemnej obsluhy. Povedie to k zvýšeniu konkurencie a v konečnom dôsledku aj k vyššej kvalite služieb poskytovaných na letiskách EÚ. V snahe vyhnúť sa nepriaznivým vplyvom na existujúce pracovné pomery, bezpečnosť leteckej dopravy a na kapacitu letísk by sa malo umožniť zohľadniť vhodným spôsobom miestne osobitosti letísk;

—

víta návrh Európskej komisie zaviesť trhovo založené nástroje s cieľom optimálne využiť obmedzené infraštruktúrne kapacity na vyťažených letiskách, zdôrazňuje však, že napojenie regiónov na sieť leteckej dopravy musí zostať zaručené.

Spravodajca

Roland WERNER (DE/ALDE), štátny tajomník, saské ministerstvo pre hospodárstvo, prácu a dopravu

Referenčné dokumenty

1.

súhlasí s názorom, že letiská tvoria neoddeliteľnú súčasť modernej a výkonnej dopravnej siete. Vychádzajú z nich dôležité impulzy pre hospodársky rozvoj, trh práce a cestovný ruch v jednotlivých regiónoch. Zároveň posilňujú územnú súdržnosť v rámci Európskej únie;

2.

domnieva sa, že hluk lietadiel pri letiskách obťažuje najmä v noci čoraz viac občanov EÚ, a preto je na zmiernenie neželaných účinkov potrebná účinná stratégia na ochranu pred hlukom;

3.

podporuje cieľ Európskej komisie, ktorým je čo možno najlepšie využiť a ďalej rozvíjať potenciál leteckej dopravy, predovšetkým jej predpokladaného rastu;

4.

zdôrazňuje, že EÚ by mohla podporovať investície do modernizácie siete letísk, ako aj výstavby nových letísk, predovšetkým vďaka využívaniu inovačných finančných nástrojov, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast EÚ a zlepšiť svoje ekonomické vzťahy so zvyškom sveta;

5.

domnieva sa, že kapacita infraštruktúry letísk a neustále sa zvyšujúci dopyt po osobnej resp. nákladnej doprave sú v rastúcom nepomere. Už v súčasnosti sú niektoré európske letiská preťažené a fungujú na hranici svojich kapacitných možností. Predovšetkým na letiskách, ktoré sú leteckými uzlami, nemôžu byť nové kapacity vždy zaistené v takej miere, akú si vyžaduje dopyt. Z tohto dôvodu treba očakávať, že sa kapacitné problémy v nadchádzajúcich rokoch ešte vyostria;

6.

víta cieľ, ktorým je čeliť zvyšujúcim sa problémom s kapacitou a vytvárať rámcové podmienky pre účinnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry. Výbor však poukazuje na to, že opatrenia uvedené v balíku pre letiská nie sú dostatočné;

7.

poukazuje na to, že na mnohých regionálnych letiskách je k dispozícii infraštruktúra s dostatočnými kapacitami na to, aby sa účinne odbremenili letiská s kapacitnými problémami a zlepšilo sa tým prepojenie s regiónmi;

8.

konštatuje, že treba urobiť ďalšie kroky na dostatočné pokrytie rastúceho dopytu po kapacite. Predovšetkým je dôležité rozšíriť infraštruktúru na preťažených letiskách, viac zohľadniť voľné kapacity regionálnych letísk, urýchliť vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru a zaistiť konkurencieschopnú prevádzkovú dobu, a to aj v noci. Okrem toho treba rozhodne podporovať malé regionálne letiská, aby tak dopĺňali väčšie letiská a aby sa optimálne využívala existujúca infraštruktúra;

9.

poukazuje na potrebu zlepšiť multimodálne prepojenie letísk s ostatnými druhmi dopravy. Zvýši sa tým konkurencieschopnosť a zaistí dostatočné prepojenie regiónov s európskou a svetovou sieťou leteckej dopravy;

10.

vidí v efektívnejšom prideľovaní prevádzkových intervalov na letiskách možnosť optimálnejšieho využitia obmedzených infraštruktúrnych kapacít na vyťažených letiskách. Víta snahu Európskej komisie zaviesť z tohto dôvodu trhovo založené nástroje, hoci napojenie regiónov na sieť leteckej dopravy musí zostať zaručené;

11.

podporuje návrh na prepracovanie pravidiel a postupov pre zavedenie prevádzkových obmedzení podmienených hlukom. Cieľ harmonizovať postupy pri uplatňovaní vyváženého prístupu by mal v súlade so smernicou 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, viesť k lepšej úrovni ochrany osôb vystavených hluku;

12.

víta cieľ ďalej liberalizovať trh služieb pozemnej obsluhy. Povedie to k zvýšeniu konkurencie a v konečnom dôsledku aj k vyššej kvalite služieb. V snahe vyhnúť sa nepriaznivým vplyvom na existujúce pracovné pomery, bezpečnosť leteckej dopravy a na kapacitu letísk by sa malo umožniť zohľadniť vhodným spôsobom miestne osobitosti letísk. Takisto treba dbať na to, aby tieto pravidlá neviedli k nerovnakému zaobchádzaniu s podnikmi poskytujúcimi služby. Cieľ Európskej komisie zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže možno dosiahnuť len vtedy, ak budú pre všetkých zúčastnených platiť rovnaké podmienky;

13.

vyjadruje obavy, pokiaľ ide o návrh Komisie a ešte ďalekosiahlejší návrh „všeobecného smerovania“ Rady, ktorá chce regulovať poplatky za infraštruktúru pozemnej obsluhy nielen v rámci stanovenom smernicou o letiskových poplatkoch (smernica 2009/12/ES), ale aj nad jej rámec. Tieto poplatky obvykle predstavujú veľmi malé percento celkových príjmov letiska – najmä na regionálnych letiskách, ktoré len o málo prekračujú novo navrhnutú hranicu 2 milióny cestujúcich ročne – a aj v absolútnych číslach predstavujú nízke sumy. Administratívne náklady by mohli ľahko prevážiť akýkoľvek prípadný prínos, keďže letiská sú už aj tak povinné stanovovať tieto poplatky objektívnym a transparentným spôsobom;

14.

zdôrazňuje význam všeobecného letectva pre leteckú dopravu v EÚ. Umožňuje podnikateľom, ktorí vytvárajú hodnoty a pracovné miesta, cestovať s maximálnou pružnosťou a rozširovať hospodársku silu okrajových regiónov a najvzdialenejších regiónov. To je osobitne dôležité z hľadiska prevádzkových intervalov a dostupnosti letísk;

15.

víta cieľ, ktorým je objasnenie postupov a pravidiel pre zavedenie prevádzkových obmedzení podmienených hlukom a zvýšenie transparentnosti procesu posudzovania. Tým sa odstráni doteraz nejednotné uplatňovanie smernice v členských štátoch. Okrem toho získajú osoby vystavené hluku leteckej dopravy porovnateľnú úroveň ochrany. Výbor však konštatuje, že návrh nariadenia ešte nie je zosúladený so smernicou 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, najmä pokiaľ ide o posudzovanie hluku a nákladovej efektívnosti, a že by preto výrazne zvýšil administratívnu záťaž, ktorá so sebou prinesie aj značné náklady a ktorá by poškodila akceptáciu leteckej dopravy zo strany verejnosti;

16.

očakáva, že zmenou doterajšej smernice na nariadenie sa zvýši účinnosť opatrení na ochranu pred hlukom a zabráni sa narušovaniu hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie;

17.

súhlasí s názorom Európskej komisie, že v rámci vyváženého prístupu je potrebné zvoliť nákladovo najefektívnejšie opatrenie, aby sa dosiahli ciele zníženia hluku. Zdravie a bezpečnosť obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letísk, je však potrebné zohľadniť v najväčšej možnej miere, a nielen nepovinne. Členským štátom sa tým umožní zosúladiť hospodárske dôsledky opatrení na zníženie hluku s oprávnenými požiadavkami osôb vystavených hluku leteckej dopravy na ochranu;

18.

v podstate podporuje cieľ, sprísniť prahovú hodnotu pre limitovane vyhovujúce lietadlá. Podporí sa tým technický pokrok pri vývoji tichších lietadiel. Výbor však pripomína, že nákladné lietadlá spĺňajú prísnejšiu prahovú hodnotu 10 EPNdB (skutočný vnímaný hluk v decibeloch) menej často než osobné lietadlá prepravujúce cestujúcich. Možný zákaz „limitovane vyhovujúcich lietadiel“ preto nepomerne viac postihuje letecké spoločnosti prevádzkujúce nákladnú dopravu. Výbor preto odporúča sprísnenie prahovej hodnoty v rámci primeraného prechodného obdobia v menšom rozsahu. Už zmena prahovej hodnoty na 8 EPNdB môže viesť k značnému zníženiu hluku.

19.

domnieva sa, že je potrebný nezávislý odvolací orgán na úrovni členských štátov;

20.

víta uplatňovanie vyváženého prístupu s cieľom znížiť resp. obmedziť vystavenie hluku. Členským štátom to zaistí potrebnú flexibilitu pri obmedzovaní hluku. Výbor pritom súhlasí s postojom Európskej komisie, že prevádzkové obmedzenia by sa mali zaviesť len ako posledná možnosť;

21.

víta cieľ, ktorým je objasnenie pravidiel pre vyhodnocovanie hluku leteckej dopravy a zvýšenie transparentnosti procesu posudzovania. Plánovaná konzultácia s osobami vystavenými hluku povedie k lepšej akceptácii pri uplatňovaní opatrení na znižovanie hluku. Výbor však odporúča, aby sa členským štátom ponechala primeraná voľnosť pri zriaďovaní fóra technickej spolupráce, ktoré sa plánuje v návrhu nariadenia. Ak v členských štátoch už existujú podobné komisie, malo by sa umožniť ich uznanie, aby sa nezriaďovali žiadne ďalšie grémiá;

22.

domnieva sa, že metóda posudzovania hluku, ktorá sa uvádza v prílohe I a ktorá vychádza zo správy ECAC Doc 29 o „štandardnej metóde výpočtu celkovej hlučnosti v okolí civilných letísk“, nie je vhodná na zvýšenie transparentnosti postupu pre posudzovanie hluku. Ďalšia metóda posudzovania povedie k tomu, že zanikne možnosť porovnania napr. so smernicou o environmentálnom hluku alebo s národnými predpismi pre výpočet a vznikne zbytočná byrokratická záťaž. Pokiaľ ide o posudzovanie hluku, malo by sa odkazovať na smernicu o environmentálnom hluku (smernica 2002/49/ES);

23.

domnieva sa, že plánovaná kontrolná právomoc Európskej komisie na preskúmanie prevádzkových obmedzení pred ich zavedením a prípadne ich zastavenie je nad rámec právomocí Komisie prípustných podľa zásady subsidiarity. Prevádzkové obmedzenia musia stanoviť miestne orgány s ohľadom na miestnu situáciu a miestne špecifiká. Dodatočná kontrolná právomoc Európskej komisie nie je ani potrebná, ani primeraná. Okrem toho nie je prínosom pre lepšie dosiahnutie cieľa nariadenia, ktorým je znížiť počet osôb vystavených hluku;

24.

považuje definíciu pojmov „lietadlo“ a „limitovane vyhovujúce lietadlo“, zmenu hlukových limitov, ako aj certifikačný postup a pozmenenie metódy a technickej správy za zásadné body nariadenia. Tieto body však nie sú vhodné na to, aby bola Komisia splnomocnená prijímať delegované akty podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

25.

súhlasí s názorom Európskej komisie, že služby pozemnej obsluhy majú kľúčovú funkciu v reťazci leteckej dopravy. Efektívne a na kvalitu zamerané služby pozemnej obsluhy zásadne prispievajú k zaisteniu výkonného a konkurencieschopného systému leteckej dopravy;

26.

víta ďalšie otvorenie a harmonizáciu prístupu na trh so službami pozemnej obsluhy. Vďaka tomu možno očakávať, že sa ďalej zvýši kvalita služieb pozemnej obsluhy ponúkaných na letiskách Spoločenstva. Profitovať z toho budú v rovnakej miere letecké spoločnosti, zasielatelia aj cestujúci. V snahe vyhnúť sa nepriaznivým vplyvom na existujúce pracovnoprávne vzťahy, bezpečnosť leteckej dopravy a kapacitu letísk by sa malo umožniť zohľadniť vhodným spôsobom miestne osobitosti letísk;

27.

víta pravidlá na presun pracovníkov medzi poskytovateľmi služieb. Žiada, aby sa v tejto súvislosti prehodnotilo, či by na účel prechodu personálu, ktorého pravidlá má stanoviť členský štát, nemohli licenčné orgány príslušného štátu priamo využiť článok 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1370/2007 bez toho, aby bolo potrebné vydávať ďalšie právne predpisy členského štátu, a či by nebolo možné definovať parametre, pokiaľ ide o presun personálu;

28.

poukazuje na to, že nie všetky ustanovenia týkajúce sa schvaľovacích postupov sú dostatočne prepracované. Najmä v otázke stanovenia následnosti jednotlivých krokov postupu, osobitných ustanovení, ktoré majú zabrániť tomu, aby mali sťažnosti nepraktický odkladný účinok, rozdelenia kompetencií počas kvalifikačného konania, ako aj pri kritériách zadávania zákazky sú potrebné úpravy;

29.

súhlasí s názorom Európskej komisie, že letiská zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri koordinácii poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy. Výbor však pripomína, že letiská môžu túto funkciu plniť len vtedy, ak sú na to v členských štátoch zaistené potrebné zákonné rámcové podmienky. Tieto úlohy okrem toho so sebou prinášajú dodatočné náklady, ktoré môžu letiská len ťažko pokrývať z výnosov v trhovom prostredí;

30.

zdôrazňuje, že ďalšie otvorenie trhu nesmie mať negatívne dôsledky na leteckú bezpečnosť. Pre zaistenie bezpečnosti na letiskách Spoločenstva je potrebné dostatočná odborná príprava a ďalšie vzdelávanie pracovníkov;

31.

považuje za dôležité stanoviť dĺžku odbornej prípravy tak, aby sa zaistila dostatočná kvalita služieb pozemnej obsluhy. Vzhľadom na to, že službám pozemnej obsluhy sa má udeľovať povolenie, ktoré bude uznávané vo všetkých členských štátoch, výbor odporúča nastaviť odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie tak, aby sa vytvorili porovnateľné kvalifikačné štandardy. Pritom treba dbať na nákladovú efektívnosť a podporovať zamestnanosť;

32.

konštatuje, že zadávanie zákaziek subdodávateľom je vyhradené len tretím osobám. Prevádzkovatelia a užívatelia letísk túto možnosť dostať nemajú. Podľa výboru to je diskriminácia, ktorá narúša hospodársku súťaž a je v rozpore s cieľom návrhu nariadenia, ktorým je zvýšenie konkurencie. Po stanovení presných pravidiel by malo byť všetkým poskytovateľom služieb pozemnej obsluhy povolené zadávať subdodávky;

33.

domnieva sa, že prepracovanie nariadenia je dôležitým príspevkom k ešte účinnejšiemu využívaniu obmedzených infraštruktúrnych kapacít. Vzhľadom na predpokladaný rast leteckej dopravy a neúmerne rastúcu infraštruktúru letísk vznikajú leteckým spoločnostiam čoraz väčšia obmedzenia pri dostatočnom uspokojovaní dopytu po dopravných službách. To je prekážkou pre hospodársky rozvoj leteckej dopravy a tým aj regiónov;

34.

domnieva sa, že v prípadoch, keď má o výške poplatkov za využívanie centralizovanej infraštruktúry rozhodnúť nezávislý dozorný orgán, riadiaci orgán tejto centralizovanej infraštruktúry by mal mať možnosť vyberať od užívateľov poplatky na pôvodne stanovenej úrovni až dovtedy, kým nezávislý dozorný orgán neprijme konečné rozhodnutie. To by znížilo motiváciu podávať zbytočné odvolania voči rozhodnutiam o výške poplatkov;

35.

víta v podstate zavedenie trhových nástrojov na prideľovanie prevádzkových intervalov. Zaistí sa tým, že prevádzkové intervaly dostanú tie letecké spoločnosti, ktoré ich dokážu najlepšie využiť. Treba dbať na to, aby zostalo zaručené napojenie regiónov na sieť leteckej dopravy;

36.

poukazuje na to, že nie všetky dôsledky trhu s prevádzkovými intervalmi sú dostatočne prezentované. Európska komisia predovšetkým neuvádza, aké bude mať trh s prevádzkovými intervalmi dôsledky na regionálne letiská a tým aj na regionálne prepojenie;

37.

považuje za možné, že letecké spoločnosti budú využívať svoje prevádzkové intervaly, ktoré majú k dispozícii na leteckých uzloch, prednostne na diaľkové lety. Tým by sa oslabilo prepojenie regionálnych letísk s leteckými uzlami. výbor preto požaduje zavedenie vhodných opatrení s cieľom zaistiť napojenie regiónov na celosvetovú sieť leteckej dopravy;

38.

teší ho úmysel posilniť nezávislosť koordinátora prevádzkových intervalov. Návrh nariadenia umožňuje leteckým spoločnostiam, aby svoje prevádzkové intervaly v budúcnosti prevádzali za úhradu. Presun je viazaný na súhlas koordinátora prevádzkových intervalov, ktorý ho musí potvrdiť. Podľa výboru je preto o to dôležitejšie, aby tento koordinátor prijímal svoje rozhodnutia nezávisle a objektívne;

39.

domnieva sa, že bezplatné prideľovanie prevádzkových intervalov len preto, aby mohli byť vzápätí predané, nemôže viesť k stanovenému cieľu. Súhlas s obchodovaním s prevádzkovými intervalmi by letecké spoločnosti mali dostať predovšetkým v prípade, ak môžu dokázať, že tieto intervaly už predtým pravidelne využívali;

40.

zmenu minimálnych pravidiel využívania prevádzkových intervalov považuje za akceptovateľnú. Toto opatrenie zvýši tlak na to, aby sa prevádzkové intervaly využívali lepšie. Zároveň je potrebné zaistiť, aby sa zohľadnili mimoriadne udalosti (napríklad štrajky, sopečný popol). Možno očakávať, že v budúcnosti sa viac prevádzkových intervalov bude vracať do fondu prevádzkových intervalov alebo sa budú predávať iným leteckým spoločnostiam. Uľahčí to prístup leteckých spoločností na preťažené letiská;

41.

víta možnosť, aby letiská mali prostredníctvom sadzobníka letiskových poplatkov vplyv na čo najskoršie vracanie nevyužitých resp. zarezervovaných prevádzkových intervalov. Tým sa zaisťuje, že prevádzkové intervaly nebudú blokované, ale budú môcť byť využívané inými leteckým spoločnosťami;

42.

konštatuje, že je dôležité stanoviť miestne pravidlá, aby sa zabezpečilo, že regulačný rámec je v tých regiónoch a na tých letiskách, kde musia byť primerane zohľadnené osobitné okolnosti, dostatočne pružný. V takomto prípade je nutné, aby zasiahla regionálna úroveň s cieľom zabezpečiť optimálne a účinné využitie kapacity príslušných letísk;

43.

domnieva sa, že navrhované právo Európskej komisie stanoviť jednotlivé „letiská patriace do siete“, pričom potom môže od členských štátov žiadať, aby pristupovali k týmto letiskám osobitne a odlišným spôsobom, presahuje jej právomoci podľa zásady subsidiarity;

44.

vyjadruje obavy v súvislosti s návrhom Európskej komisie zaviesť koncepciu „správcu siete“, najmä pokiaľ ide o to, že tento orgán má mať významné a ďalekosiahle právomoci, pričom nie je jasne stanovené, ako bude tento orgán riadený;

1)

Nákladné lietadlá spĺňajú prahovú hodnotu 10 EPNdB uvádzanú v návrhu nariadenia menej často než osobné lietadlá. Možný zákaz „limitovane vyhovujúcich lietadiel“ preto nepomerne viac nepostihuje letecké spoločnosti prevádzkujúce nákladnú dopravu.

2)

Stanovením vhodného prechodného obdobia dostanú letecké spoločnosti možnosť naplánovať a uskutočniť prípadnú potrebnú modernizáciu svojej leteckej flotily.

1)

O prevádzkových obmedzenia by mali, rovnako ako doteraz, môcť rozhodovať len členské štáty. Rada sa už vyjadrila v tomto zmysle a vypustila príslušný článok v návrhu Komisie. Vypustenie tohto bodu je okrem toho aj v súlade s bodom 23 tohto stanoviska.

2)

V súčasnom znení by mohol článok 10 spochybňovať regionálne dohody. Tieto dohody medzi letiskami, príslušným regiónom a občanmi sa často podarilo dosiahnuť až po dlhoročných náročných a vyčerpávajúcich rokovaniach. Nemecká spolková rada, francúzsky senát, rakúska spolková rada a prvá komora holandského parlamentu konštatovali, že právo Komisie zasahovať do rozhodnutí, ustanovené v článku 10, porušuje zásadu subsidiarity v Európskej únii.

1)

Zákaz pre letiská a užívateľov letísk najímať subdodávateľov vedie k ich diskriminácii voči ostatným poskytovateľom služieb pozemnej obsluhy a narúša hospodársku súťaž. Je to v rozpore s cieľom návrhu nariadenia zvýšiť konkurenciu.

2)

Subdodávatelia musia spĺňať požiadavky na kvalitu a spoľahlivosť služieb v rovnakom rozsahu ako zadávatelia. Letiská by mali mať okrem toho možnosť obmedziť počet subdodávateľov, ak je to potrebné z dôvodu miesta.