13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/96

—

víta samostatné nariadenie o Európskej územnej spolupráci (EÚS), ktoré významne prispeje k dosiahnutiu cieľa územnej súdržnosti, ako aj zvýšenie rozpočtových zdrojov vyčlenených na tento účel. VR ďalej naliehavo žiada, aby boli prostriedky EÚ prideľované podľa programov spolupráce, a nie členskými štátmi;

—

pripomína, že Európsku územnú spoluprácu pre jej mnohostranný charakter nemožno riadiť prostredníctvom zmlúv o partnerstve. Mala by byť preto výslovne vylúčená z ich oblasti pôsobnosti;

—

ľutuje, že nové nariadenie nie je prispôsobené malým projektom, a žiada Európsku komisiu, aby malým cezhraničným programom a operáciám udelila výnimky, najmä tým s dotáciou do 35 000 EUR;

—

domnieva sa, že na EÚS by sa nemala automaticky vzťahovať tematická koncentrácia, pretože má obavy, že keby EÚS bola úzko zameraná len na základné priority stratégie Európa 2020, nebola by schopná plniť svoju odlišnú a jedinečnú úlohu. Odporúča preto zvýšiť počet tematických cieľov zo 4 na 5 a rozšíriť zoznam investičných priorít. Požaduje teda, aby sa tematické ciele rozšírili o nové témy, ako je cestovný ruch, ekologická námorná doprava a kultúra či demografické zmeny;

—

domnieva sa, že VR by mal zohrávať aktívnu úlohu pri podpore Európskej územnej spolupráce a pri zisťovaní a odstraňovaní prekážok, ktoré bránia jej realizácii;

—

požaduje, aby sa miera spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny stanovila na 85 %, ako sa uvádza v aktuálnom všeobecnom nariadení č. 1083/2006;

—

súhlasí s udelením výnimky najvzdialenejším regiónom, pokiaľ ide o mieru spolufinancovania a financovanie, a požaduje stanovenie osobitných podmienok pre oblasti, ktoré boli do 30. apríla 2004 a do 31. decembra 2006 vonkajšími hranicami Spoločenstva;

—

požaduje, aby sa posilnili koordinačné mechanizmy medzi všetkými fondmi a programami územnej spolupráce. Zdôrazňuje tiež potrebu lepšie skoordinovať EÚS s vonkajšími finančnými programami EÚ a ujasniť pravidlá týkajúce sa zapojenia tretích krajín do programov EÚS;

—

zdôrazňuje význam EZÚS pre posilňovanie územnej spolupráce a naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré odrádzajú od zakladania EZÚS či brzdia ich fungovanie.

Spravodajca

Petr OSVALD (CZ/SES), člen zastupiteľstva mesta Plzeň

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

COM(2011) 611 final – 2011/0273 (COD)

1.

víta samostatné nariadenie o Európskej územnej spolupráci, ktoré umožní zohľadniť špecifický účel, zvláštne aspekty a štatút územnej spolupráce ako druhého cieľa politiky súdržnosti. Týmto návrhom samostatného nariadenia sa zdôrazňuje príspevok Európskej územnej spolupráce k podpore nového cieľa zmluvy, ktorým je územná súdržnosť, a k dosiahnutiu cieľov politiky súdržnosti vo všeobecnosti a posilňuje sa význam Európskej územnej spolupráce z hľadiska jej zamerania na cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu;

2.

súhlasí s tým, že úloha Európskej územnej spolupráce je oveľa dôležitejšia vzhľadom na to, že problémy, ktorým čelia členské štáty a regióny, čoraz častejšie pretínajú vnútroštátne/regionálne hranice a vyžadujú spoločné kooperatívne opatrenia na príslušnej územnej úrovni, a teda môže výrazne prispieť k podpore nového cieľa zmluvy, ktorým je územná súdržnosť;

3.

vo všeobecnosti podporuje návrhy Komisie prepojiť Európsku územnú spoluprácu so stratégiou Európa 2020, pričom treba ponechať dostatočnú flexibilitu, aby sa mohlo vhodne reagovať na miestne potreby. Víta preto zachovanie všetkých troch zložiek Európskej územnej spolupráce (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca) vo všetkých regiónoch Európy. Spolupráca v rámci cezhraničných projektov a štruktúr prispieva už teraz k európskej integrácii. Pozitívne sa hodnotí aj väčšie zapojenie tretích krajín;

4.

domnieva sa, že v rámci Európskej územnej spolupráce by mala aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu cezhraničná spolupráca, a preto sa v zásade stotožňuje s návrhom na rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé typy Európskej územnej spolupráce;

5.

upozorňuje, že predovšetkým pre malé programy cezhraničnej spolupráce je nariadenie príliš náročné, komplikované a detailné, čo môže znemožniť realizáciu malých, no často veľmi účinných operácií. Žiada preto Európsku komisiu, aby zvážila, či je nevyhnutné všetky ustanovenia tohto nariadenia uplatňovať aj na tieto programy. V záujme dosiahnutia maximálnej efektívnosti nemožno mať rovnaké nároky na malé i veľké programy a operácie;

6.

podporuje súčasnú metodiku vymedzenia regiónov pre cezhraničnú spoluprácu a vyzýva na rozšírenie kategórie území v rámci cezhraničnej spolupráce (zložka A), aby sa umožnilo tiež zohľadnenie funkčných cezhraničných vzťahov, pokiaľ ide o začlenenie územia do programu. V tejto súvislosti by takisto nemalo dochádzať k tomu, že príslušné funkčné regióny, ktoré majú osobitný význam pre dosiahnutie cieľov, budú zapojené až po začatí procesu schvaľovania programu. Takisto podporuje väčšie možnosti na realizáciu viacstranných projektov v oblastiach, v ktorých sa nebudú vytvárať viacstranné programy spolupráce;

7.

zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskej územnej spolupráce pri rozvoji nadnárodnej spolupráce, predovšetkým s cieľom povzbudzovať integrovaný územný rozvoj koherentných oblastí a podporovať projekty zamerané na rozvoj makroregionálnych stratégií. Víta, že sa v podstate zachovávajú osvedčené oblasti nadnárodnej spolupráce (zložka B) a že makroregionálne stratégie EÚ nepovedú k vytváraniu nových oblastí spolupráce ani k vylúčeniu určitých oblastí z nadnárodnej spolupráce. Okrem toho vo všeobecnosti víta podporu rozvoja a uskutočňovania makroregionálnych stratégií v rámci nadnárodnej spolupráce;

8.

poukazuje na potenciál medziregionálnej spolupráce, najmä z dôvodu jej pákového efektu pri využívaní štrukturálnych fondov. V podpore medziregionálnej spolupráce (zložka C) vidí vynikajúci nástroj, ako povzbudiť výmenu skúseností a spoluprácu miestnych a regionálnych orgánov v oblasti politiky súdržnosti, a vyzýva, aby sa výsledky tejto výmeny skúseností využívali intenzívnejšie než doteraz pre miestne a regionálne rozvojové stratégie (kapitalizácia);

9.

upozorňuje však, že Európska územná spolupráca by mala predovšetkým:

tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe k nariadeniu;

10.

podľa názoru Výboru regiónov by teda Európska územná spolupráca mala pomáhať pri vytváraní európskej spolupatričnosti, prepojenosti, odstraňovaní predsudkov a pri rozvoji území dotknutých regiónov. Z tohto dôvodu sa Výbor regiónov domnieva, že na Európsku územnú spoluprácu nemožno automaticky aplikovať tematickú koncentráciu a je potrebné zohľadniť úroveň a potenciál jednotlivých regiónov – nesnažiť sa teda uplatniť princíp „one size fits all“, t. j. rovnaké priority pre všetkých, ale naopak, uplatniť prístup „place based approach“. Výbor regiónov sa obáva, že keby bola Európska územná spolupráca a predovšetkým cezhraničná spolupráca úzko zameraná len na základné priority stratégie Európa 2020 a tematické ciele, nebola by schopná plniť svoju odlišnú a jedinečnú úlohu a stala by sa čírou obdobou základnej politiky súdržnosti s inou formou distribúcie;

11.

žiada, aby demografické zmeny a ich dôsledky na služby vo verejnom záujme, ako aj udržateľný rozvoj regiónov boli začlenené do Európskej územnej spolupráce ako samostatné témy. Prednosť by mali dostať nové formy partnerstva miest a vidieka ako základ územnej súdržnosti na regionálnej úrovni (v súlade s Územnou agendou 2020). Okrem toho chýbajú dôležité témy ako cestovný ruch, ekologická námorná doprava a kultúra;

12.

domnieva sa, že v prípade cezhraničnej spolupráce je nevyhnutné definovať rozvojový potenciál každej cezhraničnej oblasti vzhľadom na súčasnú úroveň príslušných regiónov. Európska územná spolupráca a najmä cezhraničná spolupráca by nemali prioritne slúžiť na plnenie cieľov stratégie Európa 2020, ale predovšetkým na vytváranie podmienok na jej čo najlepšiu plošnú, teda celoeurópsku, realizáciu. Hlavne programy cezhraničnej spolupráce by preto mali mať možnosť zvoliť viac tematických cieľov a nemali by byť obmedzované ich vopred definovaným zameraním;

13.

konštatuje, že udržateľnú územnú súdržnosť možno dosiahnuť len vtedy, ak sa podarí zapojiť a zmobilizovať občanov v regiónoch. Mala by sa preto vytvoriť možnosť, aby programy Európskej územnej spolupráce mohli aj naďalej podporovať opatrenia v oblasti občianskej spoločnosti a kultúry (napr. konkrétne výmenné projekty). V terajších programoch existujú veľmi úspešné iniciatívy v tejto súvislosti. Výbor preto požaduje, aby sa podľa toho doplnili tematické ciele;

14.

víta návrh Komisie na zabezpečenie kontinuity, pokiaľ ide o aspekt nadnárodnej spolupráce, kritizuje však skutočnosť, že doplňujúca investičná priorita pri cezhraničnej spolupráci sa má obmedziť na vypracúvanie a vykonávanie makroregionálnych stratégií a stratégií pre prímorské oblasti. Vzhľadom na početné problémy, ktorým v súčasnosti čelia regióny, ako aj vzhľadom na existujúce nedostatky potrebujú aj iné regióny, oblasti a funkčné oblasti vhodné investičné priority;

15.

súhlasí s tým, že cieľom medziregionálnej spolupráce by malo byť zvýšenie efektívnosti politiky súdržnosti vďaka podpore výmeny skúseností medzi regiónmi a zhodnocovaniu výsledkov tejto výmeny v rámci cieľa „Investovanie do rastu a zamestnanosti“. Domnieva sa, že táto výmena skúseností musí mať široký základ a nesmie byť len doplnkom 7. rámcového programu;

16.

domnieva sa, že Výbor regiónov musí hrať aktívnu úlohu pri podpore Európskej územnej spolupráce a pri zisťovaní a odstraňovaní prekážok na úrovni jej realizácie s cieľom optimalizovať súčinnosť s ostatnými aspektmi politiky súdržnosti;

17.

víta navrhované zvýšenie finančných prostriedkov pridelených na Európsku územnú spoluprácu;

18.

domnieva sa, že nie je účelné, aby navrhovaná miera spolufinancovania 75 % pre operačné programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, stanovená vo všeobecnom nariadení, bola nižšia ako miera spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť. Táto nižšia miera spolufinancovania môže spôsobiť, že programy Európskej územnej spolupráce v týchto menej rozvinutých regiónoch nebudú atraktívne. Výbor regiónov považuje takýto rozdiel za neodôvodnený a požaduje, aby sa miera spolufinancovania stanovila pre oba ciele rovnako na 85 %. Takisto považuje za neodôvodnené, aby miera spolufinancovania, ktorá sa uplatňuje na dodatočné prostriedky na medziregionálnu spoluprácu v najvzdialenejších regiónoch, dosahovala 50 %, a žiada, aby sa jej výška stanovila na 85 %;

19.

poukazuje na to, že spolufinancovanie sa neuskutočňuje vždy prostredníctvom programových partnerov, členských štátov alebo iných verejných orgánov, ale aj prostredníctvom príjemcov. Nemožno preto vo všeobecnosti vyžadovať, aby sa zúčastnené členské štáty zaviazali, že poskytnú prostriedky potrebné na spolufinancovanie vykonávania programu spolupráce. Písomný záväzok uvedený v návrhu Komisie by sa preto mal vypustiť;

20.

v záujme udržania kvality spolupráce považuje za potrebné, aby sa vo všeobecnom nariadení zachovali súčasné podmienky pre mieru spolufinancovania, ktoré sú stanovené nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 (všeobecné nariadenie), článok 53 ods. 3 a 4: „3. V prípade operačných programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca, pri ktorých aspoň jeden účastník patrí k členskému štátu, ktorého HDP na obyvateľa v období rokov 2001 – 2003 bol nižší ako 85 % priemeru EÚ 25 v tom istom období, príspevok z EFRR neprekročí 85 % oprávnených výdavkov. Príspevok z EFRR na všetky ostatné operačné programy neprekročí 75 % oprávnených výdavkov spolufinancovaných z EFRR. 4. Príspevok z fondov na úrovni prioritnej osi nepodlieha maximálnym hodnotám stanoveným v odseku 3 a v prílohe III. Tento sa však stanoví tak, aby sa dodržala maximálna výška príspevku z fondov a maximálny podiel príspevku z jednotlivých fondov stanovený na úrovni operačného programu.“;

21.

nepovažuje za vhodné, aby sa stanovila maximálna miera spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi, ako sa uvádza vo všeobecnom nariadení. Malo by byť možné diferencovať výšku spolufinancovania v rámci jednotlivých prioritných osí s cieľom motivovať príjemcov k plneniu niektorých strategických priorít. Bolo by vhodné, aby každý program stanovil mieru spolufinancovania pre jednotlivé opatrenia v závislosti od ich typu s tým, že nie všetky opatrenia by mali získať maximálnu mieru podpory;

22.

súhlasí s tým, aby programy spolupráce zahŕňajúce najvzdialenejšie regióny získali najmenej 150 % podpory z EFRR, ktorú dostali v rokoch 2007 – 2013, a aby sa okrem toho na spoluprácu najvzdialenejších regiónov vyčlenilo 50 miliónov EUR z prostriedkov na medziregionálnu spoluprácu;

23.

požaduje, aby boli osobitné podmienky stanovené aj pre oblasti, ktoré boli do 30. apríla 2004 a do 31. decembra 2006 vonkajšími hranicami Spoločenstva a odo dňa nasledujúceho po tomto dátume nimi už nie sú, tak ako je to v súčasnom programovom období podľa článku 52 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (všeobecné nariadenie). Sedem rokov podpory nemožno považovať za dostatočný čas na odstránenie problémov týchto oblastí. Výbor regiónov upozorňuje na to, že zvýšená podpora oblastí bývalých hraníc EÚ neplní len úlohy zvýšenia hospodárskej úrovne príslušných regiónov, ale má značný vplyv na vytváranie európskej spolupatričnosti, prepojenosti a na odstraňovanie predsudkov;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v článku 7 ods. 2 písm. a) sú stanovené požiadavky, ktoré oproti súčasnému programovému obdobiu predstavujú pre tvorbu programov dodatočnú záťaž, ale nevytvárajú podstatnú pridanú hodnotu;

25.

pripomína, že Európsku územnú spoluprácu pre jej mnohostranný charakter nemožno riadiť prostredníctvom zmlúv o partnerstve. Mala by byť preto výslovne vylúčená z ich oblasti pôsobnosti;

26.

považuje za veľmi dôležité, aby bola vytvorená smernica na konkrétne vykonávanie predpisov o štátnej pomoci pre programy Európskej územnej spolupráce, a žiada, aby sa medzi možných príjemcov opatrení cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce zahrnuli aj súkromné subjekty, najmä malé a stredné podniky, a to tam, kde sa na tom dohodnú všetky členské štáty príslušného programu;

27.

vyzýva, aby sa pri vymedzovaní cieľových skupín pre programy Európskej územnej spolupráce lepšie zohľadňovali štruktúry miestnej a regionálnej správy, ktoré sú po celej Európe veľmi rozdielne. Cieľom musí byť lepšie zohľadniť rozmanité formy organizácie verejných aktérov v regiónoch členských štátov. Predovšetkým existencia súkromnej právnej organizačnej štruktúry by nemala viesť k vylúčeniu verejného orgánu z účasti na programe;

28.

konštatuje, že povinnosti podávať správy sú z hľadiska rozsahu i frekvencie rozšírené, a požaduje ich obmedzenie na striktné minimum. Výbor preto nesúhlasí s presunom lehoty na predloženie výročnej správy o vykonávaní z 30. júna na 30. apríla nasledujúceho roku. Rokovanie s mnohými programovými partnermi, navyše v niekoľkých jazykoch, predstavuje väčšiu záťaž, a vyžaduje si teda aj viac času;

29.

víta stanovenie spoločných ukazovateľov pre výstupy a výsledky v záujme účinnejšieho dosahovania cieľov, lepšej orientácie na účinnosť a umožnenia horizontálneho vyhodnotenia programov. Ukazovatele navrhnuté v prílohe k návrhu nariadenia o Európskej územnej spolupráci sú totiž veľmi málo zamerané na špecifické požiadavky Európskej územnej spolupráce a neponúkajú dostatočnú možnosť opísať či merať jej kvalitu. Výbor preto žiada, aby bol zoznam ukazovateľov prepracovaný tak, aby bolo možné primerane zachytiť špecifické výsledky Európskej územnej spolupráce;

30.

vo všeobecnosti víta stanovenie technickej pomoci na 6 % celkovej sumy, najmenej však na 1,5 milióna EUR. No povinný prechod do 31. decembra 2014 na systémy elektronickej výmeny údajov pri všetkých výmenách informácií, ktoré sa môžu financovať z titulu technickej pomoci, považuje výbor za problematický;

31.

súhlasí s celkovým zachovaním administratívnych štruktúr, ktoré boli poverené vykonávaním operačných programov v programovom období 2007 – 2013 a osvedčili sa, s rozsiahlym pokračovaním štruktúr a jasnejším vymedzením úloh a právomocí rôznych orgánov v rámci vykonávania programov;

32.

víta možnosť kumulovať funkcie riadiaceho a certifikačného orgánu (stanovenú v článku 113 nariadenia o spoločných ustanoveniach), nesúhlasí však s tým, aby sa táto možnosť stala v rámci Európskej územnej spolupráce povinnou (článok 22 nariadenia o Európskej územnej spolupráci). Rozhodne odmieta plánovanú akreditáciu riadiacich a akreditačných orgánov;

33.

víta snahu o lepšiu koordináciu medzi programami Európskej územnej spolupráce a ostatnými nástrojmi politiky súdržnosti. V tejto súvislosti treba zvýšiť efektívnosť európskeho financovania projektov spolupráce prostredníctvom šírenia výsledkov týchto projektov, snahou o znásobenie účinkov a vyhýbaním sa duplicite opatrení, ktoré už boli overené a vyskúšané;

34.

upozorňuje však, že na to, aby mohol vzniknúť mechanizmus zaisťujúci koordináciu medzi fondmi a ďalšími nástrojmi, je potrebné, aby došlo ku koordinácii medzi týmito fondmi a nástrojmi na úrovni EÚ a na implementačnej úrovni v jednotlivých členských štátoch. Je nevyhnutné, aby sa zaviedli zhodné a koordinované postupy, zhodné riadenie, monitorovanie kontroly, uznateľnosť nákladov, metodika vykazovania ukazovateľov atď. Bolo by tiež veľmi vhodné, aby sa zaistila koordinácia medzi jednotlivými štátmi, pretože na programoch Európskej územnej spolupráce sa vždy podieľa viacero štátov. Osobitnú pozornosť treba venovať koordinácii s vonkajšími finančnými nástrojmi. Výbor regiónov preto žiada Európsku komisiu, aby vytvorila metodiku koordinácie programov;

35.

upozorňuje na to, že v článku 10 návrhu nariadenia o Európskom sociálnom fonde [COM(2011) 607 final] sa rieši nadnárodná spolupráca, čo je rovnaký termín ako v nariadení o Európskej územnej spolupráci, avšak bez akejkoľvek väzby na nariadenie o Európskej územnej spolupráci. Pritom práve koordináciu medzi Európskou územnou spoluprácou financovanou z EFRR a ESF považuje Výbor regiónov za najdôležitejšiu, pretože vhodným kombinovaním aktivít obidvoch týchto fondov možno dosiahnuť potrebné synergie. Veľkú efektívnosť aktivít všeobecne vykonávaných v rámci ESF možno predpokladať najmä v rámci cezhraničnej spolupráce, pretože pohraničné oblasti susediacich krajín zvyčajne vykazujú podobný stav z hľadiska trhu práce, sociálnych problémov atď. Aktivity, ktoré tematicky zodpovedajú ESF, sú veľmi dôležitou súčasťou všetkých programov Európskej územnej spolupráce, a preto Výbor regiónov žiada Európsku komisiu, aby ich koordinácii venovala náležitú pozornosť. Pokiaľ nebude zaistená vyššia forma koordinácie, malo by sa umožniť minimálne to, aby sa z EFRR v rámci Európskej územnej spolupráce financovali aktivity tematicky patriace do ESF;

36.

považuje za veľmi vhodné koordinovať nový nástroj na prepojenie Európy s programami Európskej územnej spolupráce, keďže tento nový nástroj by mal zohľadňovať cezhraničné a medzinárodné väzby;

37.

považuje za veľmi dôležité zaistiť koordináciu medzi programami Európskej územnej spolupráce a nástrojmi finančnej pomoci EÚ poskytovanými tretím krajinám. V týchto programoch by mal byť priamo zapracovaný systém, ktorým sa budú koordinovať s jednotlivými programami Európskej územnej spolupráce, aby nič nebránilo zapojeniu subjektov z tretích krajín do spoločných projektov. Tento systém by mal okrem iného zabezpečiť súlad postupov, uznateľnosti nákladov atď. medzi programami Európskej územnej spolupráce v členských štátoch a predvstupovými programami a programami susedstva. Mal by tiež zabezpečiť, aby tretie krajiny zaistili prístup, administratívu a vyčlenenie dostatočného množstva prostriedkov na programy v rámci Európskej územnej spolupráce z predvstupových programov alebo programov susedstva;

38.

súhlasí s tým, že treba vyjasniť platné pravidlá týkajúce sa finančného riadenia, plánovania, monitorovania, hodnotenia a kontroly účasti tretích krajín v nadnárodných a medziregionálnych programoch spolupráce, a s tým, že by tieto pravidlá mali byť stanovené v príslušných programoch spolupráce alebo prípadne v príslušnej dohode o financovaní medzi Komisiou, jednotlivými tretími krajinami a členským štátom, v ktorom sídli riadiaci orgán príslušného programu spolupráce. Výbor regiónov však upozorňuje, že treba zaistiť, aby v prípade problémov alebo nepružného prístupu tretej krajiny nedochádzalo k oneskoreniu nadnárodných a medziregionálnych programov, a nebola tak ohrozená ich celková realizácia;

39.

zdôrazňuje úlohu EZÚS ako hlavného nástroja na posilňovanie územnej spolupráce. Zároveň opakovane žiada, aby revidované nariadenie o EZÚS, ktoré nemá mimoriadny vplyv na rozpočet Európskej únie, bolo bezodkladne prijaté a aby sa pritom nečakalo na prijatie celého legislatívneho balíka o politike súdržnosti po roku 2013. Takisto vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky administratívne prekážky, ktoré odrádzajú od zakladania EZÚS alebo sú v porovnaní s inými právnymi nástrojmi diskriminačné, pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť sa pre EZÚS, a to najmä v daňovej oblasti a v oblasti prijímania pracovníkov;

40.

upozorňuje na to, že členské štáty by síce mali byť podporované v tom, aby úlohou riadiacich orgánov poverovali EZÚS, no Európska komisia by mala navrhnúť všeobecné mechanizmy na objasnenie ustanovenia článku 25 ods. 3 tohto návrhu nariadenia, ktoré dáva povinnosť členským štátom, na ktorých území je EZÚS zaregistrované alebo sa tam nachádza hlavný príjemca, nahradiť neoprávnene vyplatené čiastky od príjemcov z iných krajín. Týmto záväzkom štátov, na ktorých území je zaregistrované EZÚS alebo na ktorých území sa nachádza hlavný príjemca, sa môže značne obmedziť ich vôľa prenášať právomoci v riadení programu na EZÚS, pretože by mohli ručiť za niečo, čo de facto nemôžu ovplyvniť. Výbor regiónov sa preto domnieva, že by sa malo potvrdiť, že orgán členského štátu, v ktorom je EZÚS zaregistrované, môže poveriť orgán v členskom štáte príjemcu neoprávnene vyplatenej čiastky na vrátenie tejto čiastky. Prípadne by sa mali uplatniť podmienky platné v súčasnom programovom období, keď zodpovednosť nesie členský štát, v ktorom sa nachádza príjemca, ktorého sa týka povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatené prostriedky;

41.

víta zavedenie paušálnej sadzby na zamestnancov ako veľmi dobrý krok, ktorý zaistí značné zjednodušenie pre príjemcov. Paušálne sadzby na zamestnancov by mali byť rovnaké pre všetky krajiny vykonávajúce operáciu, keďže odvádzajú rovnakú prácu. Mala by sa takisto zjednotiť metodika kontroly a uznateľnosť nákladov. Odmieta však návrh obmedziť paušálne náklady na zamestnancov na maximálne 15 % celkových nákladov, pretože územná spolupráca si z hľadiska svojej podstaty vyžaduje značné ľudské zdroje a 15 % podiel určený na náklady na zamestnancov je hlboko pod terajším priemerom;

42.

napriek tomu, že považuje ochranu životného prostredia, efektívnosť zdrojov, zmierňovanie zmien klímy a prispôsobovanie sa týmto zmenám, prevenciu rizika a jeho riadenie, podporu rovných príležitostí, predchádzanie diskriminácii na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie, podporu rovnosti medzi ženami a mužmi atď. za veľmi dôležité, nepovažuje za vhodné uplatniť požiadavky na opis ich uplatnenia v každom programe. Zvlášť malé programy cezhraničnej spolupráce sa môžu týmito ustanoveniami nariadenia veľmi skomplikovať a paralyzovať. Výbor regiónov preto odporúča, aby sa neuplatňovali plošne, ale len v prípade priorít a operácií, kde je to účelné a relevantné. Mohlo by totiž dochádzať k povinnému, no zároveň nezmyselnému a nelogickému zdôvodňovaniu úplne nesúvisiacich operácií;

43.

považuje za dôležité, aby príjemcovia spolupracovali na rozvoji, uskutočňovaní, personálnom obsadení a financovaní operácií. Predovšetkým pri malých projektoch (s dotáciou do 35 000 EUR z EFRR) však splnenie všetkých 4 kritérií spolupráce môže skomplikovať ich vznik a realizáciu, a preto považuje za vhodné, aby sa pri týchto projektoch takáto podmienka nevyžadovala. Navrhuje, aby pri malých projektoch aj naďalej platila podmienka splnenia aspoň dvoch zo štyroch kritérií;

44.

vzhľadom na dôraz kladený na koordináciu, efektívnosť, odstraňovanie disparít a integrovanosť navrhuje pre nové programové obdobie zriadenie novej iniciatívy, ktorá by podporovala cezhraničnú koordináciu tematických a rozvojových stratégií (dopravy, energetiky, trhov práce, ochrany životného prostredia, vedy a výskumu atď.) a vytváranie integrovaných prístupov. Tým by sa podarilo identifikovať cezhraničné nedostatky, rozvojový potenciál a ich integrované riešenia. Do riešenia takýchto jasne identifikovaných problémových oblastí a do využitia zisteného rozvojového potenciálu by bolo vhodné zapojiť tak verejné, ako aj súkromné subjekty a finančné prostriedky z rôznych zdrojov. Pre tento nástroj sa javí ako veľmi vhodné využiť potenciál EZÚS a euroregiónov. Na túto iniciatívu by mal byť v rámci Európskej územnej spolupráce vyčlenený dostatočný objem finančných prostriedkov tak, aby sa zaistila jej efektívnosť.