13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/18

—

podporuje požiadavku, aby boli vytvorené holistické stratégie trvalo udržateľného rozvoja miest, horizontálna a vertikálna spolupráca v rámci systému riadenia, ktorý by bol založený na rovnoprávnosti a participatívnom princípe, prechádzal by všetkými oblasťami politiky a zohľadňoval rozmanitosť miest, význam sociálnej inovácie a prezieravého plánovania;

—

poukazuje na to, že narastajúce hospodárske a sociálne rozdiely v našej spoločnosti je potrebné nutne vyvážiť investíciami do vzdelávania pre všetkých a už od skorého detstva, inkluzívnymi trhmi práce, celoživotným vzdelávaním, politikou aktívneho začlenenia a platovou politikou, ktorá je spravodlivá, uspokojuje potreby ľudí a je rovnaká pre mužov aj ženy;

—

poukazuje na to, že je potrebné zaručiť potreby, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť, t. j. dostupnosť bývania, jaslí, materských škôl, bezpečných ihrísk a miest na rozvoj detí, a odstrániť prekážky sťažujúce zakladanie a rozširovanie rodín;

—

zdôrazňuje výzvy spojené so zmenou klímy a skutočnosť, že je potrebné znížiť spotrebu energie procesmi jej spätného využívania a zvýšením energetickej účinnosti, prepojením systémov, rozšírením voľných priestranstiev a zelených plôch, novými stavebnými formami a formami mobility, ktoré nespotrebúvajú zdroje a sú zdravé a bezpečné;

—

poukazuje na význam kultúry a kreativity, a to nielen pre hospodársky rast, ale aj pokiaľ ide o vytváranie kvality života, skutočnej demokracie, mieru a vzájomného rešpektu;

—

zdôrazňuje zásadný význam participatívnych prvkov pri formulovaní politiky;

—

považuje rozmanité snahy európskych inštitúcií podporovať mestá za nevyhnutné a žiada, aby budúce programové obdobie prinieslo jasný signál, pokiaľ ide o podporu miest posilnením mestského rozmeru, pružnosť využívania prostriedkov a centrálnu úlohu miestnej úrovne pri realizácii kohéznej politiky;

—

víta ďalší rozvoj trvalo udržateľných nástrojov financovania v štrukturálnej politike, ktoré predstavujú kreatívne a stabilné mechanizmy podpory.

Spravodajkyňa

Hella DUNGER-LÖPER (DE/SES), splnomocnenkyňa spolkovej krajiny Berlín pre spolkové a európske záležitosti

1.

oceňuje, že ho dánske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo o vypracovanie tohto stanoviska a aktívne sa spolupodieľalo na 5. summite regiónov a miest, ktorý sa konal 22. – 23. marca 2012 v Kodani a ktorého témou bolo „európske mestské prostredie v 21. storočí“, čím vyjadrilo uznanie príspevku miest a regiónov k európskej integrácii a ocenilo ich centrálnu úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

2.

vzal so záujmom na vedomie správu Európskej komisie z októbra 2011 s názvom „Mestá zajtrajška: Výzvy, vízie, pokrok“ a súhlasí s víziou, ktorá je v nej vyjadrená, že „mesto je miestom výrazného sociálneho pokroku s vysokým stupňom sociálnej súdržnosti, sociálne vyváženého bývania, ako aj sociálnych a zdravotných služieb a služieb v oblasti „vzdelávania pre všetkých“, „platformou pre demokraciu, kultúrny dialóg a rozmanitosť“, „miestom zelenej, ekologickej alebo environmentálnej obnovy“ a „miestom s vysokou atraktivitou a motorom hospodárskeho rastu“;

3.

obáva sa, rovnako ako Komisia vo svojej správe „Mestá zajtrajška“, o budúcnosť miest vzhľadom na hrozby, ktoré so sebou prináša demografická zmena, hospodársky pokles a slabnúce väzby medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou a sociálnym pokrokom. Ďalšie nebezpečenstvo vyplýva z rastúcich rozdielov v príjmoch, čoraz citeľnejšej sociálnej polarizácie a segregácie, ako aj z rastúceho počtu ľudí, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti, živelného rastu miest a neustále sa zvyšujúceho tlaku na mestské ekosystémy;

4.

zdôrazňuje, že Európska únia ako celok môže ciele stratégie Európa 2020 dosiahnuť len vtedy, ak budú mestá ako miesta sociálnej a hospodárskej inovácie schopné v plnom rozsahu prispieť k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému rastu a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

5.

víta preto odporúčania zo správy „Mestá zajtrajška“ posilniť mestá tým, že sa budú podporovať udržateľné miestne štruktúry, aby vzniklo odolné a začleňujúce hospodárstvo, využije sa potenciál jednotlivých generácií a sociálno-ekonomickej, kultúrnej a etnickej rozmanitosti, bude sa bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe prostredníctvom lepšieho bývania, holistického prístupu k otázkam životného prostredia a energií, zachovaniu a vytvoreniu atraktívnych verejných priestranstiev, podpore trvalo udržateľnej, začleňujúcej a zdravej mobility a vyváženému územnému rozvoju;

6.

podporuje požiadavku, aby boli vytvorené holistické stratégie trvalo udržateľného rozvoja miest, horizontálna a vertikálna spolupráca v rámci systému riadenia, ktorý by bol založený na rovnoprávnosti a participatívnom princípe, prechádzal by všetkými oblasťami politiky a zohľadňoval rozmanitosť miest, význam sociálnej inovácie a prezieravého plánovania;

7.

odkazuje v tejto súvislosti na „Kodanské vyhlásenie“ Výboru regiónov z 23. marca 2012 a svoj záväzok v záujme ekologickejších, sociálne inkluzívnejších a hospodársky konkurencieschopnejších miest a s tým spojené požiadavky adresované inštitúciám EÚ, aby bola stratégia Európa 2020 ukotvená na miestnej úrovni, aby boli vyčlenené dostatočné finančné prostriedky na realizáciu rozsiahlej mestskej politiky, aby mala územná spolupráca medzi európskymi mestami väčšiu váhu a vzrástla úloha miest a regiónov pri formulovaní európskej politiky, aby sa prehĺbil proces decentralizácie v členských štátoch EÚ a aby mali mestá a regióny väčšiu slobodu vo finančnom rozhodovaní;

8.

pripomína v tejto súvislosti svoje stanovisko z 10. júna 2010 na tému „Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe“ a požiadavku, ktorú v ňom sformuloval, aby sa vo všetkých oblastiach politiky Európskej únie posilnil ich mestský rozmer;

9.

pripomína, že mestá sú vždy odrazom spoločenských pomerov. Prostredie a kvalitu života v mestách zajtrajška ovplyvňujú hospodárske a sociálne rozhodnutia a vývoj na všetkých úrovniach politickej a hospodárskej zodpovednosti;

10.

konštatuje, že význam miest pre Európsku úniu ďaleko presahuje len hospodárske a demografické faktory. Pekné, inteligentné, energeticky účinné mestá, ktoré účinne využívajú zdroje, sú ekologické a inkluzívnejšie, sú základom pre harmonické a solidárne spolunažívanie v našej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje, že mestá sú sociálnymi a hospodárskymi väzbami úzko a neoddeliteľne späté so svojím okolím, a preto zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o vyvážený územný rozvoj;

12.

konštatuje v tejto súvislosti, že doterajšie kategorické delenie na mestské a vidiecke oblasti nezodpovedá úlohám, ktoré musia tieto oblasti v budúcnosti plniť, a preto musí ustúpiť v prospech celistvého pohľadu na vzájomné ovplyvňovanie území a ich príslušnú funkcionalitu a prepojenie;

13.

vyzdvihuje skutočnosť, že európske mestá sa v celosvetovom porovnaní typov miest vyznačujú demokratickým sebaurčením, silnou občianskou spoločnosťou, sociálnou integráciou, fungujúcim vzájomným vzťahom medzi súkromnou a verejnou sférou, prísľubom slobody, emancipáciou a výraznou kultúrou výstavby miest;

14.

pozoruje, že postupný zánik priemyslu a globalizácia odňali určitú dôležitú časť základov sociálnej a hospodárskej integrácie. V prosperujúcich aj chudobnejších oblastiach sa hľadajú stratégie, ako posilniť sociálnu súdržnosť, žiadna z nich však zatiaľ nedokázala výrazne obmedziť trend sociálnej a územnej segregácie. Napriek týmto snahám sa na mnohých miestach sociálne rozdiely a segregácia ešte prehĺbili a predstavujú vážnu výzvu pre spolužitie v mestských oblastiach;

15.

poukazuje na to, že narastajúce hospodárske a sociálne rozdiely v našej spoločnosti je potrebné nutne vyvážiť investíciami do vzdelávania pre všetkých a už od skorého detstva, inkluzívnymi trhmi práce, celoživotným vzdelávaním, politikou aktívneho začlenenia a platovou politikou, ktorá je spravodlivá, uspokojuje potreby ľudí a je rovnaká pre mužov aj ženy. Konštatuje, že v tejto súvislosti má obrovský význam hospodársky rozvoj a vytváranie ďalších pracovných miest v mestách;

16.

s obavami sleduje, že tieto problémy sa v niektorých metropolách ešte prehĺbili, čo viedlo k násilným protestom. Tie sú zároveň vyjadrením nedôvery občanov v politické inštitúcie;

17.

poukazuje na miestne vplyvy demografickej zmeny a starnutia obyvateľstva, ktoré so sebou prinášajú nové výzvy pre sociálnu infraštruktúru a verejný život. Spolu s nárastom chudoby starších ľudí sa objavuje potreba udržateľných systémov sociálneho zabezpečenia a služieb, ktoré by boli občanom k dispozícii, citlivo by zohľadňovali kultúrne osobitosti a boli by cenovo dostupné;

18.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Európa bude aj napriek súčasnej dramatickej nezamestnanosti mladých ľudí v budúcich desaťročiach odkázaná na mladých migrantov, ak chce zabezpečiť hospodársky rast a zmierniť vplyv starnutia obyvateľstva na sociálne a zdravotné systémy. Otvorené a atraktívne mestá sú predpokladom pre prilákanie prisťahovalcov. V súčasnosti sa však migranti a etnické menšiny v mestách často stretávajú s tým, že sú znevýhodňovaní, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, práci, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Účinné miestne integračné stratégie sú preto nevyhnutnou súčasťou prezieravej prisťahovaleckej politiky;

19.

poukazuje na to, že je potrebné zaručiť potreby, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť, t. j. dostupnosť bývania, jaslí, materských škôl, bezpečných ihrísk a miest na rozvoj detí, a odstrániť prekážky sťažujúce zakladanie a rozširovanie rodín. Preto treba podporovať všetky opatrenia, ktoré podporujú pozitívny rast populácie;

20.

zdôrazňuje výzvy spojené so zmenou klímy a skutočnosť, že je potrebné znížiť spotrebu energie procesmi jej spätného využívania a zvýšením energetickej účinnosti, prepojením systémov, rozšírením voľných priestranstiev a zelených plôch, novými stavebnými formami a formami mobility, ktoré nespotrebúvajú zdroje a sú zdravé a bezpečné;

21.

poukazuje na význam kultúry a kreativity, a to nielen pre hospodársky rast, ale aj pokiaľ ide o vytváranie kvality života, skutočnej demokracie, mieru a vzájomného rešpektu. Mestská kultúra zahŕňa aj zachovanie mestskej stavebnej kultúry, kvalitné a všetkým prístupné verejné priestranstvá a zohľadnenie miestnych a regionálnych osobitostí;

22.

zdôrazňuje zásadný význam participatívnych prvkov pri formulovaní politiky, s cieľom získať si dôveru a spoluprácu občanov a posilniť sociálnu súdržnosť. Zapojenie občanov sa dá dosiahnuť len vtedy, ak bude správa miest prijímať rozhodnutia a opatrenia na základe jasných a transparentných pravidiel;

23.

považuje rozmanité snahy európskych inštitúcií podporovať mestá prostredníctvom programov pomoci a iniciatív za nevyhnutné, keďže komúny sú bez primeraných vlastných finančných prostriedkov na túto pomoc odkázané;

24.

s obavami vníma, že sa napriek vyhláseniam zámeru obsiahnutým v Charte z Lipska a v politickom procese, ktorý s ňou súvisí, angažovanosť členských štátov v otázke mestskej politiky v uplynulých rokoch skôr oslabila než posilnila. Odrazom tejto skutočnosti je, že sa otázky súvisiace s mestským rozvojom ešte stále nedostali medzi priority v príslušných oblastiach politiky, akými sú zamestnanosť, životné prostredie, vzdelávanie a veda, či bývanie. Tieto problémy sa prejavujú aj znižovaním rozpočtov v programoch na podporu mestskej politiky. Z tohto dôvodu by mali byť na úrovni EÚ čo najskôr vyčlenené prostriedky, ktoré mestám umožnia pružne reagovať na tieto rôzne problematické situácie;

25.

je znepokojený tým, že komúny vo väčšine členských štátov sú v katastrofálnej finančnej situácii, ktorá sa vzhľadom na priority členských štátov, pokiaľ ide o rozpočet, bez zásadnej zmeny smerovania nezlepší;

26.

je presvedčený, že vzhľadom na akútne hrozby v sociálnej, environmentálnej a hospodárskej oblasti doterajšie úsilie nie je ani zďaleka postačujúce na to, aby európske mestá boli pripravené na budúcnosť a mohli ako konkurencieschopné, pekné, inteligentné, energeticky účinné, účinne využívajúce zdroje, ekologické a inkluzívne miesta sociálnej inovácie v plnej miere prispieť k posilneniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti Európskej únie a dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020;

27.

tvrdí, že vzhľadom na spoločenské výzvy majú všetky úrovne politickej zodpovednosti záujem na tom, aby základom európskej spoločnosti boli silné, demokraticky sebaurčujúce mestá. Silná, rýchlo reagujúca miestna demokracia schopná konať môže byť rozhodujúcim príspevkom, ktorý umožní na všetkých úrovniach znovu vybudovať dôveru v inštitúcie zastupiteľskej demokracie;

28.

opakuje svoju požiadavku, aby sa na spoločenský vývoj nahliadalo spôsobom, ktorý nie je obmedzený len na HDP a ktorý by zohľadňoval obavy a potreby občanov a vo väčšej miere ich zapájal do plánovania programov a konkrétnych opatrení;

29.

očakáva, že všetci volení zástupcovia na všetkých úrovniach sa budú vo svojich vedúcich funkciách sebavedomo a odhodlane zasadzovať za mierové a solidárne spolunažívanie. Inkluzívny a udržateľný rast sa dá dosiahnuť len v mierovom spolunažívaní v skutočnej, cezhraničnej solidarite. K tomu patrí aj kultúra, ktorá je otvorená voči migrantom a podporuje interkultúrne kompetencie vo verejnej správe a inštitúciách. Rovnako sem patrí aj jasný a zreteľný záväzok, pokiaľ ide o ochranu utečencov a osôb, ktoré sú politicky prenasledované alebo diskriminované z dôvodu svojho pôvodu, viery, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo z dôvodu svojho politického presvedčenia;

30.

zdôrazňuje význam integrovaných miestnych stratégií na dohodnuté, účinné využívanie finančných prostriedkov a žiada zapojenie a participáciu všetkých príslušných oblastí politiky. Významná je konštruktívna a samozrejmá spolupráca všetkých politických úrovní a oblastí, ktorá má občanom ukázať, že inštitúcie vedia zodpovedne zaobchádzať s dôverou, ktorú im občania dali, a cítia sa zaviazaní reagovať na miestne potreby;

31.

vyzýva rozhodujúcich činiteľov na všetkých úrovniach, aby sa zasadzovali za zdravú a udržateľnú mobilitu v mestách aj medzi nimi. Treba podporovať hromadnú dopravu tak, aby bola dostupná pre všetkých obyvateľov. Vyzýva rozhodujúcich činiteľov, aby naďalej rozvíjali mestá podľa tradície modelu európskeho mesta prostredníctvom integrácie rôzneho využitia, hustoty a kvality (z hľadiska mestského plánovania aj architektonického hľadiska);

32.

podporuje úsilie rozširovať poznatky o technickom a sociálnom, hospodárskom a ekologickom rozmere mestského rozvoja. To musí výslovne zahŕňať aj význam virtuálneho prostredia pre život a prácu v mestách a regiónoch;

33.

vyzdvihuje význam partnerstiev medzi mestami, európskych sietí miest ako EUROCITIES, ako aj projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce na miestnej úrovni v rámci programu URBACT, iniciatív INTERREG a EZÚS s cieľom zlepšiť poznatky a postupy v politike rozvoja miest. Zdôrazňuje zároveň, že je potrebné, aby výmena poznatkov priniesla ovocie, predovšetkým pokiaľ ide o smerovanie politiky v oblasti štrukturálnych fondov, ale aj v iných oblastiach politiky, ako napríklad služby verejného záujmu, doprava a ochrana životného prostredia;

34.

požaduje, aby boli mestá a regióny samozrejme súčasťou viacúrovňovej štruktúry Európskej únie vo všetkých oblastiach politiky, v ktorých sa prijímajú na úrovni EÚ rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú schopnosť konať orgánov verejnej správy na nižšej ako celoštátnej úrovni;

35.

vyzýva, aby sa európske inštitúcie zreteľne zaviazali posilniť mestá spôsobom, ktorý sa prejaví aj v stanovovaní priorít v budúcom rozpočte EÚ;

36.

zdôrazňuje svoju požiadavku, aby politika štrukturálnej pomoci naďalej ponechávala komúnam dostatočnú voľnosť uplatňovať integrovaný prístup pozostávajúci z investičných a sociálnych zámerov, ktorý bol dohodnutý na základe miestnych priorít, pokrýva viacero fondov a zohľadňuje miestne potreby. Na to, aby mohli komúny skutočne realizovať štrukturálnu politiku, musí sa znížiť záťaž spojená so správou a kontrolami;

37.

zdôrazňuje význam kohéznej politiky ako centrálneho nástroja na posilnenie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a žiada, aby budúce programové obdobie prinieslo jasný signál, pokiaľ ide o podporu miest posilnením mestského rozmeru, pružnosť využívania prostriedkov a centrálnu úlohu miestnej úrovne pri jej realizácii. Vzhľadom na osobitný význam miest pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť musí byť táto podpora podstatne vyššia než navrhnutý podiel minimálne 5 %;

38.

zdôrazňuje požiadavky zo stanoviska Výbor regiónov k návrhu Komisie o EFRR, najmä pokiaľ ide o možnosť pružného využívania finančných prostriedkov bez toho, aby sa privilegovali alebo diskriminovali určité druhy oblastí, aby sa nestalo, že vidiecke oblasti alebo oblasti v blízkosti miest nebudú môcť využívať výhody EFRR. Zameranie prostriedkov EFRR na rôzne druhy oblastí musí byť dohodnuté v rámci partnerského programovacieho procesu a nesmie byť stanovené vopred. Prenesenie povinností súvisiacich s nástrojom „integrované územné investície“, ktorý je stanovený v článku 99 všeobecného nariadenia, by malo byť stanovené ako možnosť, nie zavedené povinne;

39.

víta ďalší rozvoj trvalo udržateľných nástrojov financovania v štrukturálnej politike, ktoré popri verejných financiách predstavujú kreatívne a stabilné mechanizmy podpory;

40.

podporuje významnú úlohu miest a regiónov pri ďalšom rozvoji prisťahovaleckej a integračnej politiky EÚ, ktorá zohľadňuje rozhodujúcu úlohu miestnej úrovne, pokiaľ ide o integráciu;

41.

vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje úsilie v oblasti mestskej politiky a zapojili do tejto iniciatívy aj tie oblasti politiky, ktoré nesúvisia s územným rozmerom. Udržateľný rozvoj miest si vyžaduje vhodné rámcové podmienky, najmä v oblasti politiky zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a ochrany životného prostredia;

42.

vyslovuje sa za zintenzívnenie diskusie o potrebe konať v mestách a s mestami. Spolupráca miest a prímestských oblastí je pre súdržnosť a vyrovnaný rozvoj nevyhnutným predpokladom.