13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/6

—

zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv migrantov a solidarita s krajinami, v ktorých má svoj pôvod väčšina migračných tokov, by mali byť súčasťou všetkých fáz migračnej politiky Únie, a to aj vo vzťahu s tretími krajinami, a plne rešpektovať zásady zakotvené v článku 21 ods. 1 ZEÚ;

—

konštatuje, že je nevyhnutné dôkladne preskúmať všetky príčiny migrácie, vrátane klimatických zmien, aby sa dal vypracovať vhodný právny rámec pre osoby, ktoré zo svojej krajiny pôvodu utiekli z dôvodov prírodných katastrof alebo klimatických podmienok, ktoré ohrozujú ich prežitie alebo telesnú integritu;

—

nazdáva sa, že globálny prístup k migrácii si vyžaduje viacúrovňové riadenie, ktoré má zabezpečiť, že migrácia sa bude riadiť na úrovni, ktorá bude v danom prípade najvhodnejšia, a to v súlade so zásadou subsidiarity a tak, aby boli pre osoby v krajinách pôvodu i v cieľových krajinách zaručené čo najlepšie podmienky;

—

žiada najmä, aby boli pri realizácii globálneho prístupu v plnom rozsahu zohľadnené regionálne a miestne samosprávy, a tým lepšie využité už existujúce projekty decentralizovanej spolupráce, ako aj štruktúrované dialógy, ako napríklad ARLEM a CORLEAP.

Spravodajca

Nichi VENDOLA (IT/SES), predseda regiónu Puglia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Globálny prístup k migrácii a mobilite

COM(2011) 743 final

1.

zdôrazňuje význam globálneho prístupu ako referenčného rámca pre činnosť Európskej únie pri celosvetovom riadení migrácie a mobility, a ako nástroja, ktorý umožňuje ucelený pohľad na migračné politiky s cieľom zosúladiť činnosť Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov a rozvojovej politiky s prisťahovaleckou politikou;

2.

pozitívne hodnotí úsilie Európskej komisie vytvoriť aktualizovaný globálny prístup, ktorý by bol konkrétnejší a zameraný na migrantov a dodržiavanie ľudských práv v krajine ich pôvodu, tranzitu a cieľovej krajine;

3.

potvrdzuje ľudské právo opustiť akúkoľvek krajinu, vrátane vlastnej, a vrátiť sa do svojej krajiny (1), ktoré je najdôležitejším právnym základom akejkoľvek diskusie o migrácii, ako aj potrebu podporovať migráciu z vlastnej vôle, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nej viedli a na špecifické požiadavky cieľovej krajiny (2);

4.

zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv migrantov a solidarita s krajinami, v ktorých má svoj pôvod väčšina týchto migračných tokov, by mali byť súčasťou všetkých fáz migračnej politiky Únie, a to aj vo vzťahu s tretími krajinami, a plne rešpektovať zásady zakotvené v článku 21 ods. 1 ZEÚ;

5.

konštatuje, že treba zabezpečiť účinnú ochranu ľudských práv v pravidlách, ktoré stanovujú možnosti vstupu občanov tretích krajín na územie EÚ, v prijímacej politike a v integrácii migrantov;

6.

zdôrazňuje, že readmisné dohody a dohody o uľahčení nadobudnutia víz, ktoré uzatvorila Únia i členské štáty, ako aj všetky kroky na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu musia skutočne rešpektovať ľudské práva a byť súčasne v súlade najmä s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to neustále zdôrazňuje Európsky súd pre ľudské práva;

7.

podčiarkuje skutočnosť, že snahy o obmedzenie migračných tokov nesmú nikdy prevážiť nad právom jednotlivca hľadať medzinárodnú ochranu na území Únie, ktorá musí aj naďalej zostať možným útočiskom pre tých, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo inak potrebujú ochranu;

8.

konštatuje, že hospodárska kríza, ktorá postihla väčšinu krajín Európskej únie, by mohla prehĺbiť vnútorné napätie medzi politickými opatreniami na ochranu hraníc a rešpektovaním ľudských práv migrantov;

9.

konštatuje, že je nevyhnutné dôkladne preskúmať všetky príčiny migrácie, vrátane klimatických zmien (3), aby sa dal vypracovať vhodný právny rámec pre osoby, ktoré zo svojej krajiny pôvodu utiekli z dôvodov prírodných katastrof alebo klimatických podmienok, ktoré ohrozujú ich prežitie alebo telesnú integritu (4);

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby uverejnila pracovný dokument o migrácii a zmene klímy, ako to pôvodne sľúbila vo svojom oznámení o migrácii zo 4. mája 2011 (5);

11.

nazdáva sa, že na dosiahnutie účinného globálneho prístupu je potrebné posilniť koordináciu medzi Európskou úniou a národnou, regionálnou a miestnou úrovňou a tretími krajinami;

12.

potvrdzuje postoj, ktorý už Výbor regiónov vyjadril v minulosti, že „spoločná prisťahovalecká politika sa podstatným spôsobom ako prvých týka miestnych a regionálnych orgánov. Na jednej strane sa ich najviac týkajú dôsledky nelegálneho prisťahovalectva, na druhej strane sú zodpovedné za poskytovanie služieb týmto ľuďom v rámci miestneho procesu integrácie. Preto musia byť v plnom rozsahu zapojené do vytvárania európskeho rámca pre legálne prisťahovalectvo, do prípravy opatrení proti nelegálnemu prisťahovalectvu a do rozvojovej spolupráce s krajinami pôvodu“ (6);

13.

víta výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o to, aby boli peňažné prevody do krajín pôvodu migrantov transparentnejšie, bezpečnejšie a menej nákladné, a podporuje iniciatívy Európskej komisie nasmerovať návrat prostriedkov migrantov do vlasti na produktívne investície;

14.

schvaľuje, že globálny prístup vyzdvihuje úlohu, ktorú môže v rozvojovej politike ako aj pri regulovaní migračných tokov zohrávať diaspóra prostredníctvom opatrení na pomoc pred odchodom a integráciu v cieľovej krajine;

15.

nazdáva sa, že globálny prístup k migrácii si vyžaduje viacúrovňové riadenie, ktoré má zabezpečiť, že migrácia sa bude riadiť na úrovni, ktorá bude v danom prípade najvhodnejšia, a to v súlade so zásadou subsidiarity a tak, aby boli pre osoby v krajinách pôvodu i v cieľových krajinách zaručené čo najlepšie podmienky;

16.

považuje regióny a miestne samosprávy za kľúčových aktérov globálneho prístupu, za propagátorov a súčasne aj vykonávateľov sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, prijímania, integračnej politiky, riadenia nelegálneho prisťahovalectva, ale aj sprostredkovateľov intenzívnych dialógov a rôznych foriem spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, cez ktoré migranti prechádzajú (7);

17.

konštatuje, že regióny a miestne samosprávy už podporujú iniciatívy týkajúce sa dialógu s regiónmi a miestnymi orgánmi tretích krajín, z ktorých mnohé sú krajinami pôvodu alebo tranzitnými krajinami migračných tokov, ako aj projekty v oblasti decentralizovanej spolupráce;

18.

chcel by, aby boli ARLEM (Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv) a CORLEAP (Konferencia regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva) považované za ideálne fórum na rozvoj dialógu s regionálnymi orgánmi krajín okolo Stredozemného mora a krajín východnej Európy, pokiaľ ide o imigračnú a rozvojovú politiku;

19.

je presvedčený, že je potrebné čo najviac zosúladiť bilaterálne iniciatívy členských krajín a už prebiehajúce regionálne a dvojstranné dialógy, ktoré sú považované za nástroj vonkajšej politiky Únie v oblasti prisťahovalectva. Takéto zosúladenie by sa malo zaručiť tým, že sa v plnom rozsahu uznajú iniciatívy v oblasti dialógu, ktoré propagujú regióny a miestne samosprávy;

20.

vyzýva inštitúcie, aby regióny a miestne samosprávy považovali, v súlade s kompetenciami, ktoré im vo vnútroštátnom rámci prináležia, za protagonistov globálneho prístupu prostredníctvom nástrojov, ktoré ich považujú za adresátov financovania Únie, a to aj bez zásahu ústredných vlád a tak, aby sa zohľadnili existujúce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi;

21.

žiada Komisiu, aby podporovala inovatívne projekty s cieľom uľahčiť prepojenie dopytu po zamestnaní s ponukou pracovných miest prostredníctvom mediácie regionálnych a miestnych orgánov, vzhľadom na kompetencie, ktoré tieto orgány v mnohých členských štátoch v tejto oblasti majú, a to tak, aby sa určil jeden účinný nástroj, ktorým by sa dal vyriešiť problém chýbajúcich kompetencií v určitých segmentoch trhu práce;

22.

chcel by, aby boli regióny a miestne samosprávy zapojené aj do aktualizácie portálu EÚ venovanému prisťahovalectvu, čo by migrantom umožnilo profitovať z informácií o cieľovom regióne, mesta či obci;

23.

považuje za prvoradé, aby bol vždy zaručený súlad medzi politikou, ktorú Únia sleduje v oblasti migrácie a rozvoja a vonkajšou prisťahovaleckou a azylovou politikou. Najmä aktivity Únie a členských štátov v tretích krajinách by mali byť vždy založené predovšetkým na zásade solidarity a spoločného rozvoja, aby sa tak odstraňovali hlbšie príčiny migrácie a chudoby, pričom treba venovať osobitnú pozornosť mobilizácii domácich zdrojov v daných krajinách a podporovať posilňovanie inštitúcií a zlepšovanie správy a posilňovanie právneho štátu, ktoré sú kľúčovými prvkami stimulácie hospodárskych a sociálnych zmien;

24.

nabáda Komisiu, aby zdroje určené rozvojovým krajinám rozdeľovala na základe zásad, podľa priorít a v súlade so stratégiami rozvojovej spolupráce, pričom treba zohľadniť aj zásadu „viac za viac“;

25.

nazdáva sa, že zásada reciprocity musí byť v súlade so zásadami rozvojovej spolupráce, a to najmä v partnerstvách v oblasti mobility a v spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility (8);

26.

domnieva sa, že pri uplatňovaní globálneho prístupu sa musí patričná pozornosť venovať všetkým zraniteľným kategóriám, predovšetkým maloletým osobám bez sprievodu, aby sa mohli príslušným spôsobom zamerať zásahy v tretích krajinách, či poskytnúť vhodné formy prijatia a sociálnej integrácie v členských krajinách, a zároveň podporovať výmenu osvedčených postupov, ktoré zaviedli mnohé regionálne a miestne orgány v členských krajinách. Takisto požaduje od Komisie účinné vykonávanie opatrení, ktoré sú uvedené v akčnom pláne týkajúcom sa maloletých bez sprievodu;

27.

žiada, aby bol vypracovaný riadny a skutočný rodový prístup, ktorý by zohľadnil špecifickú úlohu žien v migrácii a sociálnej interakcii celej užšej rodiny v hostiteľských krajinách;

28.

zdôrazňuje, že prisťahovalecká politika Únie by sa mohla dostať do rozporu s opatreniami v oblasti politiky rozvojovej pomoci, keď sa zameriava na prilákanie talentov z tretích krajín s cieľom dosiahnuť ciele demografického a hospodárskeho rozvoja stanovené v stratégii Európa 2020;

29.

pochybuje, že sa fenomén odlivu mozgov (brain drain), ktorý spôsobuje selektívna migrácia, bude dať vyvážiť nástrojom kyvadlovej migrácie, keďže vôbec nie je jasné, do akej miery bude tento nástroj účinný a ako sa konkrétne odrazí v praxi;

30.

domnieva sa tiež, že nástroj kyvadlovej migrácie môže byť prekážkou, pokiaľ ide o integráciu migrantov a že je preto potrebné stanoviť pre týchto pracovníkov integračné stratégie s opačnými cieľmi, aby sa mohli účinne integrovať aj v prípade, že ich pobyt v Európskej únii nie je trvalý (9);

31.

domnieva sa, že uznávanie študijných titulov a kvalifikácií na základe zosúladených podmienok je jedným z hlavných nástrojov, ktoré môžu zabrániť mrhaniu špičkovými odborníkmi (brain waste), zaručiť účinnú integráciu migrantov a ich opätovnú integráciu v krajine pôvodu v rámci kyvadlovej migrácie;

32.

žiada Európsku komisiu, aby podporovala opatrenia na pomoc štátom pri zjednodušovaní uznávania študijných titulov a kvalifikácií a aby propagovala uznávanie neformálnych kompetencií, a tým zároveň uľahčila pohyb pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na európskom trhu práce;

33.

dúfa, že požiadavka, aby tretie krajiny spolupracovali pri obmedzovaní migračných tokov nikdy neovplyvní ľudské právo každého človeka opustiť ktorúkoľvek krajinu, vrátane vlastnej, najmä keď sa od tretích krajín žiada, aby kontrolovali emigráciu na základe zákonov platných v cieľovej krajine;

34.

nazdáva sa, že je potrebné viac investovať do projektov rozvojovej spolupráce zameraných na oblasť vzdelávania a zdravotníctva, priamo zapojiť univerzitné štruktúry a uľahčiť mobilitu výskumných pracovníkov a všetkých akademických pracovníkov;

35.

podporuje petíciu, predloženú Európskemu parlamentu, aby bol prijatý program Erasmus a Leonardo da Vinci pre oblasť Stredozemia ako konkrétny nástroj dvojsmernej mobility medzi študentmi na oboch brehoch Stredozemného mora;

36.

dúfa, že mobilita mladých, najmä študentov, bude účinne prebiehať, a to aj vďaka zjednodušeniu vydávania víz, urýchleniu administratívnych postupov a vyčleneniu dostatočných finančných zdrojov;

37.

domnieva sa, že program Erasmus pre všetkých by mal mať väčší význam a mal by pokračovať, spoločne s ďalšími osvedčenými postupmi výmeny medzi mladými, ako napríklad programom Eurodissey, ktorý podporuje sieť AER (Združenie európskych regiónov);

38.

považuje za potrebné posilniť analýzu migračných tlakov, ktoré spôsobuje hospodárska nerovnováha, aby sa dali stanoviť účinné nástroje, ktoré umožnia na ne reagovať, ako napríklad mechanizmy, ktoré zaručia možnosť mobility aj pre osoby, ktoré nemajú žiadnu alebo takmer žiadnu kvalifikáciu, po ktorých je v niektorých členských štátoch ešte stále veľký dopyt, ktorý sa nedá pokryť len v rámci mechanizmu kyvadlovej migrácie;

39.

nazdáva sa, že zapojenie diaspóry sa musí týkať aj opatrení pred odchodom, kde by sa mohli využiť už existujúce stránky, ktoré spravujú priamo združenia prisťahovalcov s cieľom poskytnúť konkrétne informácie v jazyku, ktorému potenciálni záujemcovia rozumejú;

40.

oceňuje význam opatrení pred odchodom, do ktorých je potrebné viac investovať a zapojiť do nich MVO, ktoré už pôsobia v krajine pôvodu migrantov i regionálne a miestne samosprávy, ktorých sa týkajú postupy prijímania a integrácie migrantov a ich rodín;

41.

oceňuje úsilie Únie v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä v oblasti boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj oparenia proti zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú pracovné sily, ktoré nemajú povolenie na pobyt;

42.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby prístup v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu zohľadňoval, že migranti môžu byť prípadne obeťami nelegálneho obchodovania s ľuďmi, a teda musia mať nárok na ochranu a bezpečnosť;

43.

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v analýze a boji proti práci na čierno/nelegálnej práci, ktorá predstavuje veľkú hrozbu pre hospodárstvo celej Únie a stimuluje príchod nelegálnych cudzincov, ktorí by sa prípadne mohli stať obeťou vykorisťovania buď v pracovnom sektore alebo ako výkonná sila pre zločinecké siete;

44.

vyzdvihuje skutočnosť, že aj do opatrení na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, okrem iného na posilnenie kontroly hraníc, ktoré rozvíja agentúra FRONTEX, bolo investované množstvo finančných prostriedkov;

45.

zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať ľudské práva, a najmä zásadu nevyhostenia (non-refoulement), v každej fáze kontroly hraníc a pripomína s tým spojenú povinnosť podrobiť činnosť agentúry FRONTEX podrobnej kontrole zo strany európskych inštitúcií, najmä Európskeho parlamentu;

46.

chcel by, aby boli podobné kontroly zavedené aj v prípade medzinárodnej spolupráce, ktorú priamo riadi agentúra FRONTEX, ktorá má právomoc uzatvárať s tretími krajinami medzinárodné dohody technického rázu. Ich obsah by mal byť transparentnejší a ich rozsah pôsobnosti by mal byť presne vymedzený;

47.

považuje za potrebné, aby sa presne vyčíslil pomer nákladov a prínosov všetkých existujúcich nástrojov s cieľom porovnať ich účinnosť, a to vrátane nákladov na postupy návratu do krajiny pôvodu (zaistenie a následný nútený odsun) a celkového množstva prostriedkov, ktoré členské štáty vyčlenili na dobrovoľná návrat do krajiny pôvodu v porovnaní s nákladmi na nútený odsun;

48.

nazdáva sa, že je potrebné zabrániť tomu, aby sa cudzinci, ktorí sa legálne zdržiavajú na území členského štátu dostali do situácie, keď by sa z dôvodu nedostatočnej pružnosti právnych predpisov jednotlivých členských štátov začali na území zdržiavať nelegálne, a tým rozšírili rady tzv. overstayers (teda osôb, ktoré prekročili povolený čas pobytu);

49.

uvítal by, keby inštitúcie Európskej únie a členské štáty dôkladne zvážili možnosť umožniť vstup na územie Európskej únie s cieľom nájsť si prácu, čo je výslovne uvedené v článku 79 ods. 5 ZFEÚ;

50.

domnieva sa, že dostupnosť možnosti legálneho vstupu by sa mala považovať za jeden zo základných nástrojov na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a fenoménu tzv. overstayers, ako aj za spôsob, ako zaručiť určitý stupeň solidarity vo vzťahoch s krajinami pôvodu migračných tokov;

51.

nabáda inštitúcie, aby stratégiu opätovného prijatia začlenili do globálneho prístupu tak, aby bola v súlade so zásadami rozvojovej spolupráce a nestala sa odtrhnutou časťou, ktorá s ňou nie je v súlade;

52.

nazdáva sa, že readmisné dohody by mali byť pravidelne prehodnocované, najmä vo vzťahu k povinnosti tranzitných krajín prijať nielen vlastných štátnych príslušníkov, ale aj tých cudzincov, ktorí cez túto krajinu do EÚ prechádzali alebo sa z nej do EÚ dostali. Práve týmto osobám totiž hrozí, že sa ocitnú vo vákuu, zhoršia situáciu v tranzitnej krajine a budú vystavení vážnemu riziku porušenia ľudských práv;

53.

domnieva sa, že posilnenie azylového systému tretích krajín by sa nemalo považovať za spôsob, ako sa vyhnúť uplatňovaniu práva na medzinárodnú ochranu v EÚ;

54.

oceňuje, že Únia vykonávala programy ochrany na regionálnej úrovni v spolupráci s UNHCR, hoci ochrana, ktorú poskytuje Únia je rozsiahlejšia než ochrana stanovená Ženevským dohovorom o utečencoch a pokrýva aj subsidiárnu ochranu a ochranu pri konaní, ktoré porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

55.

verí, že činnosť Únie nebude nikdy brániť žiadateľom o azyl, aby opustili krajinu, v ktorej sa nachádzajú s cieľom požiadať v niektorej z členských krajín EÚ o azyl;

56.

považuje za potrebné zrevidovať tzv. „Dublinské nariadenie II“, najmä vzhľadom na výhrady, ktoré k nemu vyslovil Súdny dvor Európskej únie. Cieľom tohto preskúmania musí byť zabezpečiť skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi a súčasne v plnom rozsahu rešpektovať ľudské práva, vrátane práva na zlúčenie rodiny;

57.

nabáda Komisiu, aby do partnerstiev v oblasti mobility začlenila príslušné ustanovenia týkajúce sa ochrany žiadateľov o azyl a utečencov;

58.

vyzýva inštitúcie, aby v spolupráci s členskými štátmi zlepšili účinnosť systémov pátrania a záchrany na mori (search and rescue), najmä tým, že sa zlepší koordinácia a stanovia spoločné kritériá pre stanovenie najvhodnejšieho bezpečného miesta na vylodenie zachránených migrantov;

59.

žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby aj naďalej pokračovali v diskusii o štyroch pilieroch globálneho prístupu s cieľom zapojiť do jeho zavádzania v plnom rozsahu všetky možné zainteresované strany;

60.

žiada najmä, aby boli pri realizácii globálneho prístupu v plnom rozsahu zohľadnené regionálne a miestne samosprávy, a tým lepšie využité už existujúce projekty decentralizovanej spolupráce, ako aj štruktúrované dialógy, ako napríklad ARLEM a CORLEAP;

61.

žiada Európsku komisiu, aby pokračovala v analýze príčin a čŕt migračného fenoménu na celosvetovej úrovni a pokúsila sa určiť účinné stratégie založené na solidarite s tretími krajinami, ktoré by umožnili tomuto fenoménu čeliť;

62.

ľutuje, že existujú politiky kriminalizácie migrantov a oceňuje opatrenia na boj proti zločineckým štruktúram, ktorých obeťami sa migranti stávajú;

63.

požaduje, aby bola zavedená politika boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorá by nebola zameraná len na kontrolu hraníc a zabránenie odchodu migrantov, ale ktorá by bola založená aj na účinných možnostiach legálneho vstupu, ktoré by boli otvorené aj pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou, pričom treba zohľadniť špecifiká jednotlivých členských krajín.