6.3.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 68/65

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými a tretími krajinami“

COM(2011) 540 final – 2011/0238 (COD)

2012/C 68/12

Spravodajca: Jonathan PEEL

Rada Európskej únie sa 27. septembra 2011 rozhodla podľa článku 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými a tretími krajinami“

KOM(2011) 540 v konečnom znení – 2011/0238 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 20. decembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 477. plenárnom zasadnutí 18. a 19. januára 2012 (schôdza z 18. januára 2012) prijal 177 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania a závery

1.1   Energia je nevyhnutná pre našu životnú úroveň a kvalitu života (1). EHSV víta návrh rozhodnutia zverejnený Komisiou, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Podľa výboru ide o primeraný krok k účinnej implementácii spoločnej vonkajšej energetickej politiky EÚ, čo je v súlade tak s Lisabonskou zmluvou (článok 194 ZFEÚ (2)), ako aj so stratégiou EÚ Energia 2020 (3) a so závermi Európskej rady týkajúcimi sa energie zo 4. februára 2011. Na účinný povinný systém na výmenu informácií v navrhovanom znení, kde má Komisia aktívnu úlohu pri tom, keď členské štáty rokujú o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky s partnerskými krajinami, sa čaká už dlho.

1.2   V tejto súvislosti výbor tiež víta začlenenie výmeny informácií o všetkých existujúcich dvojstranných dohodách v oblasti energetiky do navrhovaného rozhodnutia, v ktorom Komisia odhaduje, že existuje asi 30 medzivládnych dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami vzťahujúcich sa na ropu a približne 60 dohôd vzťahujúcich sa na zemný plyn, ale len málo dohôd v oblasti elektrickej energie.

1.2.1   Výbor prekvapuje, že takýto nástroj ešte neexistuje, či už medzi Komisiou a členskými štátmi, alebo medzi samotnými členskými štátmi, pri plnom zohľadnení potreby dôvernosti informácií. Konštatuje, že zatiaľ čo ani Komisia, ani jednotlivé členské štáty nemôžu mať celkový prehľad o situácii ktoréhokoľvek konkrétneho obchodného partnera, hlavní partneri takýto prehľad určite mať budú. Je veľmi dôležité, aby Európa vystupovala jednotne pri zabezpečovaní primeraných, stálych a bezpečných dodávok energie v blízkej budúcnosti a zároveň pokračovala v budovaní účinného jednotného trhu s energiou. Podľa odhadov by celosvetový dopyt po energii, ktorej zásoby sú obmedzené, mohol vzrásť asi o 40 % v priebehu 20 rokov, najmä z dôvodu zvýšenej konkurencie rozvíjajúcich sa ekonomík, a situáciu by pravdepodobne zhoršili zatiaľ nepredvídané opatrenia proti vplyvom zmeny klímy.

1.3   Výbor taktiež víta, že sa do článku 5 návrhu začlenila možnosť oficiálneho vyhlásenia Komisie, ktoré potvrdí, že dohody, ktoré sú v procese rokovania, neporušujú pravidlá vnútorného trhu, pod podmienkou, že toto vyhlásenie je vydané načas a v stanovenom termíne. Právna istota investorov je zásadná, ako už výbor zdôraznil vo svojom stanovisku o komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (4), v ktorom sa zaoberá mnohými otázkami obsiahnutými v tomto stanovisku.

1.3.1   Je však znepokojený návrhom, že ak sa Komisia nevyjadrí do štyroch mesiacov, bude sa to považovať za jej súhlas. Výbor chápe, že z procesných dôvodov by nebolo pre Komisiu praktické alebo jednoduché udeliť oficiálny súhlas v každom prípade, ale jednak preto, že sa bude obzvlášť žiadať posúdenie zlučiteľnosti a jednak v záujme jasnosti naliehavo žiadame, aby sa vždy, keď to bude možné, poskytlo pozitívne, i keď neformálne oznámenie, alebo dostatočne včasné upozornenie, ak sa zistí potenciálny problém, ktorý si vyžaduje ďalšie preskúmanie.

1.4   Dohody v oblasti energetiky sa musia zvážiť tak zo strategického, ako aj z obchodného hľadiska. Vzhľadom na potrebu zachovať zásadu proporcionality i zásadu transparentnosti však výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovné dohody týkajúce sa obchodných subjektov nie sú súčasťou návrhu, najmä vzhľadom na silné posolstvo v jeho dôvodovej správe (kapitola 1) o konkrétnych prepravcoch, ktorí by mohli získať monopol alebo takmer monopol, čo by bolo v rozpore so zákonmi EÚ. Naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla aspoň aktívne opatrenia s cieľom ľahko získať plný prístup k tým častiam obchodných zmlúv, ktoré by mohli mať vplyv na právne predpisy EÚ, najmä v prípade, ak by sa mohli objaviť ako prílohy k medzivládnym zmluvám. S osobitným znepokojením poukazuje na možné hrozby, ktoré by mohli vzniknúť tam, kde by strategické partnerstvá mohli viesť k nútenému prijatiu postupov, ktoré nie sú v záujme EÚ, čo by sa mohlo ukázať ako škodlivé.

1.4.1   Okrem toho treba zdôrazniť, že európski spotrebitelia sotva budú vedieť rozlíšiť externé medzivládne dohody a súkromné dohody v oblasti energetiky, pretože v každom prípade budú mať vplyv na ceny, výber poskytovateľov, energetický mix a ďalšie relevantné otázky.

1.4.2   Výbor žiada spravodlivé, ale prísne opatrenie tam, kde niektorí poskytovatelia z tretej krajiny nevyhnutne budú mať strategické alebo obchodné záujmy iné ako záujmy EÚ. Pochybuje, že sa Komisii podarí presadiť, aby títo poskytovatelia väčšmi dodržiavali pravidlá vnútorného trhu EÚ. Napriek tomu sa výbor domnieva, že rokovania by mali, pokiaľ je to možné, prebiehať v duchu partnerstva, úprimnosti a vzájomnej dôvery.

1.5   Výbor však vyjadruje osobitné poľutovanie nad tým, že neexistuje úplne hodnotenie vplyvu, keďže by umožnilo lepšie a priamo predvídať a pochopiť pravdepodobné reakcie členských štátov. Oblasť energetiky je samozrejme v právomoci Komisie i členských štátov a v prípade mnohých z nich je úzko spojená s ich chápaním zvrchovanosti. To bude pôsobiť v oboch smeroch: niektoré členské štáty budú očakávať osobitnú podporu tam, kde iné ju môžu vnímať ako neodôvodnený zásah, najmä pokiaľ ide o stratu kontroly nad mandátom na rokovania a autonómie, a nový mechanizmus by sa chápal ako skrytý pokus o presun kompetencií v oblasti energetickej politiky na EÚ. Komisia nemá v tejto oblasti tie isté právomoci ako v oblasti investícií, kde sa navrhuje podobné opatrenie týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd (tých je oveľa viac), ale kde by opatrnosť bola tiež v záujme všetkých.

1.5.1   Komisia musí ukázať, že si je vedomá takýchto výhrad členských štátov, ktoré sa tak môžu cítiť ohrozené, a musí zaobchádzať s každým presunom opatrne, aby zabezpečila priaznivé prijatie hlavného účelu navrhovanej výmeny informácií, ktorým je posilniť pozíciu členských štátov v rokovaniach s tretími krajinami. Veľmi dôležitá tu bude plná spolupráca s regulačnými orgánmi členských štátov. Víta dôraz, ktorý sa kladie na podporu členským štátom pri rokovaniach, bude však veľmi dôležité, aby prvé prípady aktívnej účasti Komisie na rokovaniach boli preukázateľne účinné a priniesli dostatočné výsledky, ktoré by pomohli prekonať nevyhnutné obavy.

1.5.2   Výbor žiada ďalšie vysvetlenie spôsobu, akým sa bude v praxi uplatňovať článok 7, ktorý sa týka dôverného charakteru, keďže všetky podstatné prvky obchodných zmlúv (vrátane cien a podmienok) sú ako obchodné tajomstvo dôverné. To bude mať kľúčový význam pri získavaní priaznivého prijatia rozhodnutia. Keďže neexistuje úplne zavedená spoločná energetická politika EÚ, členské štáty a Komisia sa musia naďalej usilovať budovať vzájomnú dôveru, ktorá sa požaduje medzi všetkými zúčastnenými stranami: tento návrh môže slúžiť len ako východiskový bod.

1.6   Výbor spochybňuje tvrdenie, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet. Vzhľadom na rastúce požiadavky nastolené európskou energetickou politikou výbor neverí, že by bolo možné poskytovať plánované časté monitorovacie a poradné činnosti bez dodatočných prostriedkov.

1.7   Výbor bude naliehať, aby sa prvé priebežné hodnotenie vypracovalo po dvoch rokoch, a nie po štyroch, keďže dovtedy bude k dispozícii dostatočné množstvo skúseností a údajov na hodnotenie účinnosti mechanizmu.

1.8   Vzhľadom na širší dosah návrhu, ktorým sa zaoberá najmä rozsiahlejšie sprievodné oznámenie, výbor víta všeobecný cieľ Komisie, a to posilniť vonkajší rozmer celkovej energetickej politiky EÚ. Energetická účinnosť, bezpečnosť a stabilita jasne spolu súvisia, ale výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že naopak nebolo úplne jasne uvedené prepojenie medzi troma tradičnejšími cieľmi udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie, najmä keď konkurencieschopná energia nie je vždy zlučiteľná s udržateľnou energiou.

1.8.1   Výbor tiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo návrh sa zaoberá najmä technickými formalitami a postupmi, úzko súvisiace aspekty vrátane diplomatických a sociálno-ekonomických vzťahov s dodávateľmi a tranzitnými krajinami neboli doň osobitne začlenené (a do oznámenia len v obmedzenej miere).

1.8.2   Taktiež nie je jasné, či je tento návrh úplne prepojený so širšími obchodnými aspektmi v oblasti energetiky a či ich zohľadňuje. Obchodné rokovania sú samozrejme po desaťročia v právomoci EÚ. Energetika v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu pri rokovaniach o prvej a priekopníckej Dohody o rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu (DCFTA), ktoré sa čoskoro ukončia s Ukrajinou ako kľúčovou tranzitnou krajinou pre EÚ z hľadiska energie. Rovnako sa aktívne uvažuje o rokovaniach o DCFTA s ostatnými susednými krajinami EÚ vo Východnom partnerstve, ako aj partnerstve Eur-Med, v ktorých by energetika mala mať tiež zásadnú úlohu.

1.8.3   Výbor osobitne nalieha na Komisiu, aby pri rokovaniach o kľúčových komplexných energetických aspektoch navrhovanej novej dohody medzi EÚ a Ruskom venovala osobitnú pozornosť jedinečnému postaveniu troch pobaltských štátov, keďže ich energetické siete sú synchronizované skôr s ruským systémom, než so systémom EÚ.

1.9   Výbor vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ani v návrhu, ani v oznámení sa nehovorí o žiadnom mechanizme zapojenia občianskej spoločnosti. To sa musí napraviť. Formálne mechanizmy na monitorovanie implementácie nedávno uzatvorených dohôd EÚ o voľnom obchode sa zavádzajú alebo budú čoskoro zavedené najmä v prípade Južnej Kórei a v prípade Východného partnerstva je tiež aktívne fórum občianskej spoločnosti.

1.9.1   Výbor však vrelo víta, že bol napokon zapojený do práce tematickej platformy Východného partnerstva v oblasti energetiky, najmä preto, že účasť občianskej spoločnosti na schôdzach ostatných troch platforiem je už dobre zavedená.

2.   Kontext

2.1   Európska rada 4. februára súhlasila, že EÚ a členské štáty musia zlepšiť koordináciu svojich vonkajších činností v oblasti energetiky a požiadala členské štáty, aby od januára 2012 informovali Komisiu o všetkých svojich nových a existujúcich dvojstranných dohodách v oblasti energetiky s tretími krajinami.

2.2   V septembri preto Európska komisia uverejnila dva dokumenty o vytvorení vonkajšej energetickej politiky EÚ: „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára mechanizmus na výmenu informácií so zreteľom na medzivládne dohody medzi členskými a tretím krajinami v oblasti energetiky“ (5) spolu s oznámením na tému „Energetická politika: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ“ (6).

2.3   Ide o jediný legislatívny dokument, v ktorom sa opisuje mechanizmus implementácie záverov Európskej rady z februára 2011 a v súvislosti s ktorým bol výbor požiadaný o vypracovanie stanoviska. Oznámenie má väčší rozsah a iba v krátkosti sa venuje uvedenému návrhu. Vyjadrujeme poľutovanie nad týmto obmedzením, pretože oznámenie pokrýva mnohé kľúčové aspekty, ku ktorým by sme sa radi vyjadrili, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov, energetická účinnosť a iné otázky týkajúce sa udržateľného rozvoja až po vzťahy EÚ s Ruskom, Čínou, ďalšími rýchlo rastúcimi ekonomikami a rozvojovými krajinami všeobecne.

2.3.1   Komisia sa jasne vyjadrila, že oznámenie bude viesť k viacerým návrhom, z ktorých toto navrhované rozhodnutie je prvým takým návrhom a jedným z najdôležitejších.

2.4   Celosvetový dopyt po energii a závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív narastá. V oznámení sa poukazuje na to, že EÚ ako celok dováža 60 % plynu a viac ako 80 % ropy a zároveň čelí rastúcemu konkurenčnému dopytu z iných strán, najmä z nových ekonomík. Celosvetový dopyt po energii by mohol vzrásť o 40 % v priebehu 20 rokov, pričom nepredvídané opatrenia týkajúce sa klimatických zmien môžu situáciu ešte viac skomplikovať. Mnohé členské štáty sa môžu spoliehať iba na obmedzený počet dodávateľov energie a preto sú zraniteľní voči ťažkostiam a nestabilite cien, najmä cien plynu a ropy. Existuje preto naliehavá potreba poskytnúť vonkajšej energetickej politike EÚ silnejší základ. Je rozhodujúce, aby Európa vystupovala jednotne pri zabezpečovaní primeraných, stálych a bezpečných dodávok energie v blízkej budúcnosti a zároveň pokračovala v budovaní účinného jednotného trhu s energiou.

2.5   V tejto súvislosti je k dispozícii len málo účinných nástrojov. Predpokladá sa, že energetika bude tvoriť kľúčovú kapitolu v rokovaniach o prehĺbenej a komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou. Okrem toho Energetické spoločenstvo reguluje energetické vzťahy EÚ s deviatimi partnerskými krajinami (7) vo východnej a juhovýchodnej Európe. Dlhodobý medzinárodný strategický prístup si bude vyžadovať oveľa štruktúrovanejšie a zosúladenejšie inštitucionálne ustanovenia. Energetická stratégia EÚ 2020 správne stanovila prehĺbenie vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ za kľúčovú prioritu, ktorou sa chce návrh rozhodnutia zaoberať.

2.6   Podľa návrhu rozhodnutia si musia členské štáty vymieňať s Európskou komisiou informácie o svojich plánoch týkajúcich sa uzatvorenia medzivládnych dohôd v oblasti energetiky s tretími krajinami. Komisia chce prostredníctvom kontrolného mechanizmu zlučiteľnosti s právom EÚ (článok 5) zabezpečiť, aby boli takéto dohody v súlade s pravidlami o vnútornom trhu. Jedným z najväčších výhod by bolo vytvorenie právnej istoty pre investorov (8). Komisia zdôrazňuje, že tento nový mechanizmus je koordinačným opatrením, ktorého cieľom je skôr podporiť členské štáty a posilniť ich pozíciu pri vyjednávaní, než nahradiť alebo obmedziť ich možnosť uzatvárať takéto dohody. V článku 7 sa zdôrazňuje, že existujú ustanovenia na zaručenie dôvernosti informácií, čo je mimoriadne citlivá otázka.

2.7   Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že z jeho rozsahu sú vylúčené dohody medzi obchodnými subjektmi, najmä vzhľadom na jasné upozornenie Komisie týkajúce sa konkrétnych prepravcov a získavania monopolného alebo takmer monopolného postavenia, čo by bolo v rozpore s právom EÚ (9). Výbor naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla aspoň aktívne opatrenia s cieľom ľahko získať plný prístup k tým častiam obchodných zmlúv, ktoré by mohli mať vplyv na právne predpisy EÚ, najmä v prípade, ak by sa mohli objaviť ako prílohy k medzivládnym zmluvám.

3.   EHSV: pevná podpora silnej vonkajšej energetickej politike EÚ založenej na bezpečnosti dodávok

3.1   V marci 2011 výbor uverejnil (10) jasnú výzvu na rýchle a postupné zintenzívnenie spoločnej zahraničnej politiky EÚ v oblasti energetiky. V odpovedi na žiadosť vtedajšieho maďarského predsedníctva Rady EÚ sa zasadzoval za konkrétne opatrenia na zosúladenie vnútorných a vonkajších politík a za integrovaný a koherentný prístup. Vyzval tiež na nový inštitucionálny základ pre energetiku, strategické viacstranné politické smerovanie a účinnú implementáciu privilegovaných energetických partnerstiev so susednými krajinami EÚ.

3.2   V roku 2009 výbor (11) požadoval komplexnú vonkajšiu energetickú stratégiu pre EÚ spolu s nástrojmi na jej účinné zavedenie. Z dlhodobého hľadiska označil energetickú bezpečnosť a politiku v oblasti klimatických zmien za dva kľúčové piliere medzinárodných vzťahov EÚ v oblasti energetiky. Výbor poukázal na význam tretieho energetického balíka, ktorým sa má dosiahnuť zníženie závislosti EÚ od vonkajších dodávateľov, ale tiež zdôraznil, že sa musí podporovať udržateľná výroba a využívanie energie v tretích krajinách. Zdôraznil sa silný vzťah medzi energetikou a príslušnou obchodnou politikou, ako i povinnosť partnerských krajín uplatňovať trhové pravidlá, ako sú reciprocita, rovnaké zaobchádzanie, transparentnosť, ochrana investícií a dodržiavanie právneho štátu a ľudských práv. Vzhľadom na to, že energia bude v medzinárodných sporoch zohrávať stále rozhodujúcejšiu úlohu, výbor opätovne poukazuje na naliehavú potrebu vyvážiť národné záujmy členských štátov s jednotným hlasom Európy.

3.3   Výbor (12) ďalej podčiarkol, že podpora obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikácia zdrojov musí byť súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, najmä v európsko-stredomorskom regióne. Ak chceme zabezpečiť súlad s politikou EÚ v oblasti klimatických zmien, musíme postupne odstrániť škodlivé dotácie do fosílnych palív v partnerských krajinách, zvýšiť financovanie výskumu a vývoja projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a presadzovať obchod s tovarmi a so službami podporujúcimi obnoviteľné zdroje energie.

4.   Úloha občianskej spoločnosti

4.1   Nedostatky, ktoré viedli k rozsiahlym povstaniam v arabskom svete v roku 2011, opäť poukázali na rozhodujúca úlohu, ktorú plní občianska spoločnosť pri prechode k demokracii, ústavných reformách a budovaní inštitúcií Príspevok občianskej spoločnosti a najmä sociálnych partnerov v tejto oblasti a v krajinách Východného partnerstva (13) sa musí v plnej miere zohľadniť, aby sa zabezpečilo, že rozhodovacie procesy budú transparentné a inkluzívne a že ich verejnosť bude akceptovať. Výbor vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že návrh ani oznámenie sa nezmieňujú o žiadnom mechanizme, ktorý by pokrýval zapojenie občianskej spoločnosti, a to napriek tomu, že účasť sociálnych partnerov bude výrazná a že v prípade problémov bude ich spätná väzba rozhodujúca, a že oznámenie sa konkrétne nezmieňuje o spoločných projektoch vedených priemyselným odvetvím (14). Výbor však vrelo víta, že bol napokon zapojený do práce tematickej platformy Východného partnerstva v oblasti energetiky, najmä preto, že účasť občianskej spoločnosti na schôdzach ostatných troch platforiem je už dobre zavedená.

4.2   Okrem toho formálne mechanizmy na monitorovanie implementácie nedávno uzatvorených dohôd EÚ o voľnom obchode sa zavádzajú alebo budú čoskoro zavedené najmä v prípade Južnej Kórei a v rámci Východného partnerstva pôsobí tiež fórum občianskej spoločnosti. V energetických otázkach je hlas občianskej spoločnosti rovnako dôležitý. Sem musia byť zahrnutí aj samotní spotrebitelia, ktorí často znášajú neúmerný dosah zlyhania trhu, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť, väčší vplyv a osveta verejnosti.

5.   Širšie strategické úvahy

5.1   Výbor plne podporuje Komisii v jej úmysle zohrávať vedúcu úlohu vo vytvorení komplexnej a koordinovanej vonkajšej energetickej stratégie EÚ a vyzýva členské štáty, aby jej úsilie podporili v duchu solidarity a vzájomnej dôvery.

5.2   EHSV považuje solidaritu za základný kameň spoločnej energetickej politiky EÚ najmä preto, že pomáha tým členským štátom, ktoré nemajú dostatočne silnú pozíciu, aby si pri vyjednávaniach zabezpečili energiu za spravodlivé a udržateľné ceny.

5.3   EÚ je významným spotrebiteľom energie a zároveň významným poskytovateľom technológií, ako sa uznáva v oznámení, a z celosvetového hľadiska má tiež najprísnejšie normy v oblasti trhovej transparentnosti a regulácie, vrátane jadrovej bezpečnosti a inej energetickej bezpečnosti.

5.4   Výbor berie na vedomie číselné údaje uvedené v oznámení (15), podľa ktorých dovoz zemného plynu z Ruska, Nórska a Alžírska predstavuje 85 % z celkového dovozu EÚ a takmer 50 % jej dovozu surovej ropy (krajiny OPEC zabezpečujú 36 % tohto dovozu). Rusko zohráva vedúcu úlohu v dodávkach uhlia a uránu do EÚ.

5.5   Prístup k energii, ako i prístup k surovinám je základnou strategickou problematikou EÚ vzhľadom na prudký nárast celosvetového dopytu po energii v priebehu budúcich 20 rokov. Výbor sa zasadzuje za vytváranie strategických partnerstiev s hlavnými globálnymi aktérmi v odvetví energetiky (dodávatelia, subjekty zabezpečujúce tranzit alebo spotrebitelia). Tieto partnerstvá by mali zahŕňať spoluprácu na zvyšovaní ziskovosti a lepšom šírení technológií s nízkymi emisiami CO2, ako i podporu energetickej účinnosti a obnovu energie a mali by klásť (16) väčší dôraz na bezpečnosť dodávok. Výbor víta dohodu s Ukrajinou, ktorá sa má čoskoro uzavrieť a ktorá by mala pokrývať bezpečné a neprerušované dodávky, ceny a iné kľúčové otázky.

5.6   Tento bod bude zvlášť dôležitý pre budúcnosť obchodnej politiky EÚ, ale výbor víta tiež skutočnosť, že v oznámení sa hovorí o čoraz užších vzťahoch medzi energetickou politikou a politikou EÚ v oblastiach týkajúcich sa rozvoja, rozširovania, investícií a medzinárodných vzťahoch v širšom zmysle. Jedným z primárnych cieľov Lisabonskej zmluvy bolo vo väčšej miere spojiť riadenie týchto rozličných oblastí politiky EÚ. Je rozhodujúce, aby energetická politika EÚ bola odteraz plne zosúladená s uvedenými oblasťami politiky, najmä pokiaľ ide o udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín.

5.7   Výbor očakáva, že naši partneri z Energetického spoločenstva sa budú usilovať o dodržiavanie predpisov v oblasti vnútorného trhu EÚ s energiou. Výbor je znepokojený kritickým hodnotením výsledkov tohto spoločenstva (17), ktoré Komisia uverejnila v marci 2011. V členských štátoch spoločenstva pretrvávajú výrazné rozdiely medzi politickými záväzkami a skutočnou implementáciou acquis v oblasti energetiky. Komisia kritizovala tieto krajiny tiež v súvislosti s udržiavaním zastaraných trhových štruktúr, existenciou prekážok v investovaní a narušovaním hospodárskej súťaže tým, že verejní dodávatelia sú naďalej zvýhodňovaní prostredníctvom regulovaných cien. Výbor sa preto zamýšľa nad tým, aké nástroje sú pre EÚ najvhodnejšie pre riadenie vzťahov s jej vzdialenejšími partnermi a či by nemala zanechať model vzťahov dodávateľ-kupujúci a orientovať sa skôr na konvergenciu energetických trhov.

5.8   Vzhľadom na to, že Rusko stojí v súčasnosti na čele krajín dodávajúcich energiu do EÚ, výbor vyzýva Komisiu, aby naďalej vyvíjala veľké úsilie o dosiahnutie novej dohody medzi EÚ a Ruskom, ktorá musí zahŕňať komplexnú energetickú dohodu. Rusko je tiež závislé od veľkosti trhu, ktorý ponúka EÚ. Takáto dohoda by bola významným pokrokom a míľnikom na ceste k spoločnému európskemu postupu v oblasti vonkajších energetických vzťahov.

5.8.1   Pri rokovaniach o takejto dohode by sa mala venovať mimoriadna pozornosť zvláštnemu postaveniu troch pobaltských krajín, v ktorých sú energetické siete synchronizované s ruskými sieťami, avšak nie sú synchronizované so žiadnym systémom EÚ. Tieto tri krajiny sú preto závislé výlučne od Ruska, pokiaľ ide o stabilitu a reguláciu frekvencie v ich energetických systémoch.

5.9   Alžírsko, Líbya a európsko-stredomorský región ako celok sú pre vonkajšiu spoluprácu v oblasti energetiky naďalej mimoriadne dôležité.

5.10   Napokon výbor uznal, že krajiny Strednej Ázie (18) disponujú „rozsiahlymi energetickými zásobami, ktoré ponúkajú Európe dodatočné a doplnkové zdroje energie“ (v protiklade s alternatívnymi dodávkami) a vyzval, aby životaschopnosť týchto vzťahov vychádzala z praktických a ekonomických dôvodov. Výbor zároveň zdôraznil, aby „boli o rozvíjaní vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou poskytované podrobné a vzájomné informácie v rámci EÚ, so zapojením Ruska, Číny a Turecka“. Čína ako ďalší veľký spotrebiteľ energie je mimoriadne dôležitá, a preto by sa mal klásť osobitný dôraz na úzku spoluprácu s ňou v otázkach týkajúcich sa energetiky, technológií a klimatických zmien.

---

(1)  Giles Chichester, poslanec EP, bývalý predseda výboru EP, október 2011.

(2)  Zmluva o fungovaní Európskej únie

(3)  KOM(2010) 639 v konečnom znení.

(4)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150 – 154.

(5)  KOM(2011) 540 v konečnom znení.

(6)  KOM(2011) 539 v konečnom znení.

(7)  Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko, Ukrajina a Kosovo.

(8)  Toto musí byť samozrejme spojené s novými rozšírenými právomocami a oblasťami činnosti vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy – pozri stanovisko výboru Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150 – 154.

(9)  Dôvodová správa (KOM(2011) 540 v konečnom znení, kapitola 1).

(10)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 15 – 21.

(11)  Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 8 – 12.

(12)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 1.

(13)  Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Bielorusko.

(14)  Kapitola 1.3, s. 7.

(15)  KOM(2011) 539 v konečnom znení, s. 9 (poznámka pod čiarou č. 20).

(16)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 150 – 154.

(17)  KOM(2011) 105 v konečnom znení.

(18)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 49 – 54.

---