6.3.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 68/56

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „GMO v EÚ“ (doplňujúce stanovisko)

(2012/000/)

Spravodajca: Martin SIECKER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa rozhodol 16. marca 2011 podľa článku 29A vykonávacích predpisov k rokovaciemu poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému

„GMO v EÚ“

(doplňujúce stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko na tému 21. decembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 477. plenárnom zasadnutí 18. a 19. januára 2012 (schôdza z 18. januára 2012) prijal 160 hlasmi za, pričom 52 členovia hlasovali proti a 25 sa hlasovania zdržali, toto stanovisko.

1.   Geneticky modifikované organizmy v EÚ – usmernenie k budúcej diskusii

1.1   Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú chúlostivou otázkou. Genetická modifikácia (GM) je predmetom veľkého záujmu a veľkých obáv. Diskusia je často emocionálna a polarizovaná: aj v prípade racionálnej diskusie majú zástancovia aj odporcovia tendenciu byť selektívni, pokiaľ ide o pravdu, a pri svojich polemikách zanedbávajú jemné rozdiely. Navyše, rovnako ako pri názorových rozdieloch o kladoch a záporoch GM, sa zdá, že existuje mnoho nejasností a predpokladov – dokonca aj v EHSV – o veciach, ako je druh a stupeň právnej regulácie GMO v EÚ. Toto je poľutovaniahodné, pretože tento dôležitý a politicky citlivý predmet si zaslúži kvalitnejšiu diskusiu.

1.2   Súčasný právny rámec EÚ pre GMO prechádza zmenou. V tejto súvislosti bude EHSV čoskoro častejšie predkladať svoje názory na politiku a právne predpisy týkajúce sa GM. Predkladané stanovisko, ktoré je usmernením a prípravou na túto budúcu diskusiu poskytuje základný náčrt súčasnej situácie a diskusie o GMO, ako aj ich regulácie v EÚ. Patria sem mnohé otázky vrátane etických, ekologických, technologických, (sociálno-)ekonomických, právnych a politických. Všetky tieto otázky vznesené na základe takmer neobmedzených možností GM a rýchleho rozvoja aplikácií GM je potrebné zohľadniť v širokom spoločenskom kontexte. Cieľom tohto stanoviska je poskytnúť plán postupu na vyváženú a relevantnú politickú diskusiu o týchto dôležitých otázkach.

1.3   Stanovisko len zdôrazňuje hlavné body diskusie a uvádza len niekoľko najvýznamnejších dilem, ktoré sa týkajú GMO a ich regulácie v EÚ. Budú potrebné podrobnejšie (prieskumné) stanoviská EHSV k mnohým z týchto otázok a výbor má v úmysle vykonať tieto štúdie počas nadchádzajúceho obdobia. Medzi prioritné oblasti patrí vyhodnotenie súčasných právnych predpisov EÚ o GMO, ich možnej revízie a vyplnenia medzier v právnych úpravách, ktoré boli v rámci tohto stanoviska zistené. EHSV sa zaväzuje v blízkej budúcnosti vydať následné stanoviská k týmto dôležitým dokumentom.

2.   Dejiny genetickej modifikácie

2.1   Dokonca aj názory na dejiny GM sa rozchádzajú. Zatiaľ čo kritici hovoria o zásadne novej technológii, ktorá predstavuje nepredvídateľné riziká a etické otázky, obhajcovia spájajú GM s pokračovaním stáročných tradícií šľachtenia rastlín a biologických procesov s použitím kvasiniek, baktérií a húb. Objektívne fakty však naznačujú, že GM je niečo zásadne nové, čo sa odlišuje od týchto historických postupov. Jednoznačný predel medzi „starou“ a „modernou“ biotechnológiou je poznačený zavedením genetiky. Objav Watsona a Cricka v roku 1953, ktorý sa týkal dvojšpirálovitej štruktúry DNA, odhalil genetický kód ľudí a všetkej flóry a fauny okolo nás, čo poskytlo vedcom možnosť vykonať revolučnú genetickú manipuláciu, a to na základe v samotných základných stavebných prvkoch života.

2.2   Technika GM bola vytvorená v roku 1973, kedy americkí vedci uskutočnili na baktériách prvé úspešné rekombinantné experimenty s DNA (rDNA). Skutočnosť, že dokázali identifikovať, izolovať a reduplikovať špecifické gény a zaviesť ich do iného živého organizmu, umožnilo vedcom po prvýkrát vykonať konkrétne zmeny dedičných v genetických vlastnostiach organizmov spôsobom, ktorý nie je v prírode možné dosiahnuť reprodukciou a/alebo prirodzenou rekombináciou. Pri tradičnom krížení sa krížili celé genómy (druhov) s následnou snahou zachovať priaznivé vlastnosti reverznou selekciou. GM síce umožňuje presnejšiu manipuláciu, ale zavedenie génov do iného organizmu (alebo druhu) je nestabilný a neistý proces s vedľajšími účinkami a dôsledkami pre príjemcu genómu a s interakciami s prírodným prostredím, ktoré sa dajú len ťažko predvídať. Ešte stále nie sú známe hlavne dlhodobé účinky.

2.3   Po roku 1975 sa technológia GM začala rozvíjať rýchlym tempom. Už v roku 1982 boli dostupné prvé komerčné (zdravotnícke) produkty GM. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia nasledovali transgénne rastliny a zvieratá. V priebehu rokov došlo tiež k medzidruhovému kríženiu. Napríklad gén ošípanej bol zavedený do druhu paradajky, gén svetlušky do tabakovej rastliny a ľudský gén do býka. Medzidruhové kríženie, nepredvídateľnosť dlhodobých účinkov a nezvratnosť potenciálnych (environmentálnych) následkov robia z GM zásadne novú, potenciálne rizikovú technológiu. Týmto sa vytvára základ na reguláciu GMO v EÚ a jej členských štátoch, mnohých krajinách mimo EÚ a v rámci medzinárodných dohôd.

3.   Relevantné odvetvia a spoločenské vnímanie GMO

3.1   Medzi hlavné odvetvia aplikácie GM patrí: poľnohospodárstvo a potravinárstvo (hlavne rezistencia voči pesticídom), zdravotníctvo a farmaceutické odvetvie (lieky, genetická diagnostika, génová terapia), (petro-)chemický a zbrojný priemysel. Tieto odvetvia sa často nazývajú aj „zelená“, „červená“ a „biela“ biotechnológia.

3.2   GM nie je vo všetkých týchto odvetviach rovnako kontroverzná. Zdá sa, že obavy a výhrady politických činiteľov a širokej verejnosti sa vo väčšej miere zakladajú na konkrétnych aplikáciách, než na technológii GM ako takej. Využitie v medicíne je v podstate vnímané pozitívne a kritika sa zameriava hlavne na poľnohospodárske a potravinárske aplikácie. Dôležitým aspektom diskusie je rovnováha medzi úžitkom a potrebou na jednej strane a možnými rizikami a výhradami na strane druhej. Preto veľa ľudí vníma GM ako dôležitý a sľubný prínos k liečbe vážnych ľudských ochorení, zatiaľ čo výhody (súčasnej generácie) poľnohospodárskych a potravinárskych GMO pre spotrebiteľov sú oveľa menej zrejmé (k dnešnému dňu ide len o agronomické vlastnosti s výhodami pre výrobcov). Bezpečnostné požiadavky a klinické štúdie, ktoré predchádzajú schváleniu využívania v medicíne, boli vždy prísnejšie a vyčerpávajúcejšie než postupy pred zavedením GMO do životného prostredia alebo potravín.

3.3   Zo spoločenského aj z regulačného hľadiska je tiež dôležité rozlišovať medzi GM, ktorá sa uskutočňuje v uzavretých, izolovaných priestoroch, napríklad v laboratóriách, továrňach a skleníkoch, kde kontrolné a bezpečnostné opatrenia môžu zabrániť náhodnému uvoľneniu GMO, a aplikáciami, pri ktorých sú geneticky modifikované rastliny alebo zvieratá vypustené do okolitého prostredia bez možnosti obmedzenia, ako živé organizmy, ktoré sa môžu v biosfére replikovať, šíriť a rozmnožovať nekontrolovateľným a nezvratným spôsobom a s nepredvídateľnými účinkami na biodiverzitu a sú interakcii s ostatnými organizmami.

3.4   V prípade plodín sadených vo voľnej prírode však musíme rozlišovať dve situácie. Na jednej strane rastlinné druhy, ktorých kríženie s voľne rastúcimi druhmi je možné vďaka ich blízkosti, a na druhej strane prípady, keď je kríženie nemožné kvôli tomu, že sa v prostredí nenachádzajú voľne žijúce druhy, ktoré sú blízke geneticky modifikovaným plodinám. Toto rozlíšenie je dôležité zohľadniť pri vypracovaní právneho rámca pre vysádzanie geneticky modifikovaných plodín na otvorenej poľnohospodárskej ploche.

3.5   Tu vo všeobecnosti nejde o rozdiel medzi „červenou“ a „zelenou“ biotechnológiou: základný vedecký výskum môže bezpečne a inovatívne prebiehať aj v izolovaných laboratórnych podmienkach v poľnohospodárstve a potravinárstve tým istým spôsobom, aký sa už dlho akceptuje v lekárskej biotechnológii. Enzýmy GM sa tiež vo veľkej miere používajú pri výrobe potravín v izolovanom prostredí bez toho, aby v konečnom výrobku zostali prítomné ako živé organizmy alebo bez toho, aby sa uvoľnili do životného prostredia. Rozdiel medzi kontrolovaným použitím a uvoľnením do životného prostredia a rozdiel medzi základným vedeckým výskumom a komerčným využitím sú kľúčovými aspektmi politickej diskusie a verejného vnímania GMO a reakcie spotrebiteľov na GMO.

3.6   Mnoho prieskumov verejnej mienky vrátane Eurobarometra (1) a akademická literatúra zhodne poukazujú na to, že čoraz viac obyvateľov je skeptických, ak nie nepriateľských voči používaniu GMO najmä v potravinárstve, odvetví výroby krmív a v poľnohospodárstve. Pokiaľ ide o GMO vlády členských štátov tiež zastávajú rozdielne názory a rozdielnu politiku. Na jednej strane stoja zarytí oponenti, napríklad Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Poľsko a Lotyšsko, na druhej strane stoja otvorení zástancovia, napríklad Holandsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Španielsko, Portugalsko a Česko. Mnoho členských štátov odmieta zaujať stanovisko.

3.7   Toto rozpoltenie vedie k diskutabilnému a zdĺhavému rozhodovaniu o GMO. Komisia vo všeobecnosti udeľuje povolenia jednostranne, vzhľadom na neschopnosť členských štátov rozhodnúť o schválení GMO kvalifikovanou väčšinou komitologickým postupom. Hoci v období od roku 1999 do roku 2004 bolo de facto na povolenia GM uvalené moratórium, ukázalo sa nemožné využiť toto obdobie na základnú diskusiu o posudzovaní GMO v EÚ, ktoré by vo väčšej miere zohľadňovalo konsenzus. Za posledné roky sa zvýšil počet členských štátov, ktoré na svojich územiach zakázali pestovanie GMO. Najnovší návrh Komisie o väčšej voľnosti rozhodovať na úrovni štátov a ich nižších úrovniach o zákaze geneticky modifikovaných plodín si vyslúžil veľkú kritiku členských štátov, Európskeho parlamentu (EP), rôznych organizácií občianskej spoločnosti a priemyslu a aj v nedávnom stanovisku EHSV (2). Zo všetkých pohľadov je neuspokojivé, aby takú dôležitú otázku, akou sú GMO, ohrozovala politická slepá ulička.

3.8   Rôzne organizácie občianskej spoločnosti a zainteresované strany prejavujú obavy o GMO v súvislosti so životným prostredím, so životnými podmienkami zvierat, so spotrebiteľskými záujmami, s poľnohospodárstvom, včelárstvom, rozvojom vidieka a globálnym rozvojom, etikou, náboženstvom atď. Aj EP často vyjadruje kritické názory k GMO a ich regulácii, takisto ako EHSV, štátne, regionálne a miestne orgány a nezávislí vedci. Hlavnými obhajcami sú veľké spoločnosti s patentmi na GM a iné zainteresované subjekty, vrátane niektorých farmárov, vedcov a medzinárodných obchodných partnerov v oblasti GM so silným ekonomickým záujmom o pružnejšiu reguláciu GMO v EÚ. Niektorými hlavnými proklamovanými výhodami GMO sa zaoberá kapitola 5.

3.9   Mimo EÚ tiež existuje rozsiahly (politický a spoločenský) odpor voči GMO v potravinách a životnom prostredí, najmä v krajinách, ako sú Japonsko, Švajčiarsko, Kórea, Nový Zéland, Mexiko, Filipíny a rôzne africké krajiny. Napriek tomu sa v niektorých krajinách GMO pestujú vo veľkej miere: v roku 2010 pestovalo geneticky modifikované plodiny viac ako 15 miliónov poľnohospodárov na približne 150 miliónoch hektárov pôdy (hlavne sóju, kukuricu, bavlník). Treba však poznamenať, že 90 % z tejto celkovej pestovateľskej plochy sa obhospodarovalo len v 5 krajinách: v USA, Kanade, Argentíne, Brazílii a Indii. Napriek tomuto rozšíreniu zostávajú GMO v týchto krajinách aj naďalej kontroverznou otázkou. V skutočnosti došlo za posledné obdobie k nárastu verejnej kritiky, hlavne pre incidenty spojené s neúmyselným šírením plodín GMO, napríklad kukurice a ryže, a súdne rozhodnutia o koexistencii. Je dôležité si uvedomiť, že tieto krajiny nemajú povinnosť výrobky označovať, čo znamená, že spotrebitelia nevedia o prítomnosti GMO, a preto sa nemôžu rozhodnúť na základe informácií.

4.   Ekonomické záujmy, duševné vlastníctvo a koncentrácia trhu

4.1   Potenciálne finančné záujmy o GMO v odvetví šľachtenia rastlín sú značné. Ročný svetový predaj osiva predstavuje viac než 35 mld. EUR a tvorí základ pre ešte väčší trh s výrobkami s obratom stoviek miliárd eur.

4.2   Technológia a komercializácia GM sa vyvíjajú prevratnou rýchlosťou, so značnými dôsledkami na štruktúru tohto odvetvia. Už viac ako polstoročie sa duševné vlastníctvo pri šľachtení rastlín riadi „právami k odrodám rastlín“, ktoré sú stanovené v medzinárodných dohodách. Jedinou výnimkou tohto dočasného výhradného práva pestovateľov nových odrôd je „šľachtiteľská výnimka“. Umožňuje iným subjektom používať chránené odrody s cieľom vypestovať nové, zdokonalené odrody bez povolenia pôvodného držiteľa práv. Táto výnimka je jedinečná v tomto odvetví a zakladá sa na poznatku, že nové odrody sa nedajú vypestovať z ničoho.

4.3   Vývoj v molekulárnej biológii, ktorá vznikla mimo poľnohospodárstva, viedol k tomu, že do odvetvia šľachtenia rastlín sa zaviedli patentové práva. Patentové práva a práva k odrodám rastlín sú z viacerých dôvodov vo vzájomnom konflikte. Prvým dôvodom je to, že patentový zákon neuznáva šľachtiteľskú výnimku. To znamená, že držiteľ patentu môže uplatniť výhradný nárok na genetický materiál, čím ostatným zabráni tento materiál používať alebo bude od nich vyžadovať platby za drahé licencie. Na rozdiel od práv k odrodám rastlín patentové práva nevytvárajú otvorenú inováciu, ani nekombinujú ekonomické inovačné stimuly s ochranou iných verejných záujmov.

4.4   Ale boj za práva v tejto oblasti zachádza ešte ďalej. Smernica EÚ o biotechnických patentoch z roku 1998 (3) schvaľuje ochranu patentov na vynálezy, ktoré sa vzťahujú na rastliny. Je možné patentovať gény rastlín a reťazce génov, ale nie odrody rastlín. Táto interpretácia nie je nesporná. Popredné nadnárodné spoločnosti v oblasti šľachtenia rastlín tvrdia, že ak sa genetické vlastnosti dajú patentovať, potom sa na samotné príslušné odrody nepriamo vzťahuje patentový zákon (4). Ak je tomu tak, potom odrody, ktoré sú chránené patentom, nemôžu používať ostatní na ďalšiu inováciu. Týmto trpí poľnohospodárska biodiverzita a znamená to, že rastliny so zaujímavými vlastnosťami nie sú dostupné pre ostatných pestovateľov na ďalšiu inováciu. Vývoj v oblasti lekárskej biotechnológie poukazuje na potenciálne negatívne následky: prísna obrana patentov a vysoké ceny majú za následok, že nové výrobky sa predávajú len ľuďom, ktorí si ich môžu dovoliť, a nie sú k dispozícii znevýhodneným ľuďom, ktorí ich potrebujú najviac. Rovnaké nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť aj v odvetví šľachtenia rastlín.

4.5   Za posledných niekoľko desaťročí došlo v odvetví šľachtenia rastlín k extrémnej koncentrácii na trhu, hlavne z dôvodu patentovej ochrany a regulačných požiadaviek. Hoci v minulosti prevádzkovalo svoju činnosť niekoľko stoviek podnikov, v súčasnosti globálnemu trhu vládne pár veľkých subjektov. V roku 2009 kontrolovalo skoro 80 % svetového trhu s osivami len desať spoločností, z ktorých tri najväčšie kontrolovali dokonca 50 % tohto trhu. Tie isté nadnárodné spoločnosti tiež kontrolovali približne 75 % svetového agrochemického odvetvia. Toto už nie sú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú len šľachtením rastlín, ale sú to globálne pôsobiace spoločnosti aktívne aj v potravinárstve, energetike, v odvetví pesticídov, chemických prípravkov, a liečiv. Tiež často vyrábajú viazané produkty, napríklad geneticky modifikované rastliny, ktoré sú odolné proti konkrétnemu pesticídu, ktorý predáva tá istá spoločnosť. Táto konsolidácia znamená, že vybraná skupina nadnárodných spoločností má rozsiahlu kontrolu nad celým výrobným reťazcom potravín a príbuzných výrobkov, čím môže dôjsť k obmedzeniu voľby spotrebiteľov, dostupnosti, otvorenej inovácie a genetickej diverzity. Tento stupeň koncentrácie trhu a monopolu je v každom prípade nežiaduci, najmä v kľúčových odvetviach, akými sú poľnohospodárstvo a potravinárstvo a zaslúži si, aby mu EHSV a EÚ venovali prioritnú pozornosť.

5.   Iné otázky týkajúce sa GMO

5.1   Existuje mnoho rôznych otázok, ktoré sa týkajú GMO. Názory na klady a zápory sa veľmi líšia a diskusia je značne polarizovaná a emocionálna. Toto stanovisko je veľmi krátke na to, aby bolo možné podrobne preskúmať túto diskusiu, ale niekoľko kľúčových bodov si zaslúži pozornosť. Medzi argumenty, ktoré sú často v prospech GM, patrí boj proti hladu, dodávky potravín pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu a tiež zmena podnebia. Existuje veľká potreba nezávislého vedeckého výskumu vo všetkých týchto oblastiach a EHSV zdôrazňuje význam (pokračujúceho) štrukturálneho financovania tohto výskumu Európskou úniou, a to nielen na podporu vedeckých a komerčných inovácií, ale aj na vypracovanie štúdií o sociálno-ekonomických, environmentálnych a iných vplyvoch technologického pokroku.

5.2   Geneticky modifikované rastliny nikdy nebudú schopné vyriešiť problémy súvisiace s hladom a chudobou. Jednoduché zvýšenie produktivity nemusí znamenať lepšiu distribúciu potravín. Žiaľ, na účinné riešenie závažného problému potravinovej bezpečnosti je potrebné predovšetkým zlepšiť dostupnosť pôdy, presadzovať spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, zlepšiť udržateľnosť obchodných dohôd a znížiť kolísanie cien komodít. Hoci biotechnológia nie je všeliekom, organizácia FAO vo svojich nedávnych správach uvádza, že biotechnológia má pre poľnohospodárov z tretích krajín, najmä pre maloroľníkov, zásadné agronomické a hospodárske výhody. Zástancovia technológie GM však od samého počiatku jej využívania tvrdili, že geneticky modifikované rastliny sú nevyhnutné na boj proti celosvetovým problémom hladu a chudoby. Predpovede naznačovali, že rastliny s vyššou produkciou vitamínov a iných výživných látok pomôžu zmierniť hlad a choroby v treťom svete a že potenciálne vlastnosti, ako je odolnosť voči suchu, soli, mrazu alebo inými stresovým faktorom, umožnia pestovať plodiny v oblastiach, kde sa predtým nemohli pestovať. Tiež sa predpokladali vyššie výnosy. Napriek desaťročiam sľubných náznakov však neboli z komerčného hľadiska dodnes vyvinuté žiadne z týchto výstupných vlastností plodín. Finančný stimul na vývoj takýchto plodín je tiež obmedzený, pretože ich výhody sú určené pre najznevýhodnenejšie a najzraniteľnejšie skupiny svetovej populácie. Aj keby budúce generácie GMO naplnili sľub vyšších výnosov a lepšej odolnosti voči stresu, svetový hlad sa tým nevyrieši, pretože väčšina poľnohospodárskej pôdy v rozvojových krajinách sa používa na výrobu luxusného tovaru, ktorý je určený na vývoz do bohatého sveta. Okrem toho sa prevažná väčšina geneticky modifikovaných plodín, ktoré sú teraz na trhu, používa na kŕmenie zvierat s cieľom podporiť našu západnú spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov (90 % dovozu sóje do EÚ) alebo na výrobu biopalív a plastov. Výsledkom zvýšeného používania potravinárskych plodín na nepotravinárske účely je zvýšenie cien komodít a potravín, čím sa len zvyšuje svetová potravinová neistota a chudoba (5).

5.3   Globálna potravinová kríza je teda problémom distribúcie, a nie výroby (celosvetová produkcia predstavuje viac ako 150 % celosvetovej spotreby), a preto si skôr vyžaduje politické a ekonomické riešenie, než poľnohospodársku inováciu. EHSV uznáva, že dôjde k ďalšiemu oslabeniu svetovej potravinovej bezpečnosti, a to z dôvodu rýchleho rastu počtu obyvateľov. Medzinárodné organizácie ako napríklad Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), hlavné mimovládne organizácie ako Oxfam a najnovšia správa autoritatívneho orgánu OSN pre poľnohospodárske vedy Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) poukazujú na význam udržateľného poľnohospodárstva ako riešenia problému potravinovej bezpečnosti a suverenity. Tieto autoritatívne hodnotenia zdôrazňujú potrebu udržateľných a ekologických poľnohospodárskych praktík a techník a namiesto úlohy GMO sa zameriavajú na alternatívne techniky. Najvýraznejším príkladom takýchto alternatívnych techník, ktoré cituje IAASTD a iné organizácie, je markerový, pri ktorom sa používajú genetické markery s cieľom špecifikovať a účinne vyberať znaky, ale nezahŕňa žiadnu riskantnú ani nepredvídateľnú genetickú manipuláciu či prenos génov. Keďže je táto technika preukázateľne efektívna a lacnejšia než GM, mohla by byť nekontroverznou alternatívou GMO a vďaka nižšej cene by mohlo byť menej problémov s patentmi a koncentráciou trhu. Hoci by sa budúci potenciál GMO nemal vylúčiť, rozvážne rozhodnutie vyvinúť techniky bez genetickej modifikácie a postupy udržateľného poľnohospodárstva by mohlo dať EÚ značnú konkurenčnú výhodu v oblastiach, v ktorých ju v súvislosti s GM nemá. Intenzívne investovanie do udržateľného poľnohospodárstva môže dať EÚ jedinečné a inovačné vedúce postavenie vo svete, s pozitívnymi vplyvmi na hospodárstvo a zamestnanosť, inovácie a konkurenčné postavenie EÚ. Okrem toho by sa tým dosiahol lepší súlad s poľnohospodárskym modelom EÚ, ktorý je prínosom z hľadiska biodiverzity a ktorý má byť súčasťou budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

5.4   Zástancovia GM to tiež vidia ako potenciálny nástroj prispôsobenia sa účinkom zmeny podnebia a na ich zmiernenie. Súčasná generácia predávaných geneticky modifikovaných plodín však ani v tomto prípade nedisponuje žiadnymi užitočnými vlastnosťami. V skutočnosti jedna z najpoužívanejších aplikácií, výroba biopalív z geneticky modifikovaných plodín, už v súčasnosti negatívne ovplyvňuje svetové ceny a ponuku surovín a potravín a ešte stále je veľmi závislá od fosílnych palív.

5.5   Určite by sa nemala vylúčiť potenciálna pomoc GMO pri riešení globálnych hrozieb, ako sú hlad, chudoba, zmena podnebia a environmentálne problémy, ale realita je taká, že súčasná generácia GMO nie je vhodná na takýto účel alebo naň nie je určená. K dnešnému dňu sú ich vlastnosti obmedzené na „vstupné“ výhody pre producentov, ako napríklad rezistencia voči pesticídom. Je vecou (vedeckého) tvrdenia, či takéto plodiny vedú k menšiemu, a nie k väčšiemu používaniu pesticídov, ale prínos GMO sa nezdá nepochybne kladný. Hromadia sa štúdie, ktoré odhaľujú ich dlhodobejšie účinky, medzi ktoré patrí rozšírenie intenzívnych monokultúr, vývoj rezistencie voči pesticídom, kontaminácia podzemných vôd, vážne zníženie miestnej biodiverzity a riziká pre ľudské zdravie, spôsobené dlhodobým vystavením sa účinkom určitých pesticídov používaným v súvislosti s GMO. Hoci niektoré z týchto účinkov možno pripísať zlým poľnohospodárskym postupom ako takým, pretože súčasná generácia GMO sa predáva ako balík výrobkov zviazaný s pesticídmi, od ktorých závisia, je potrebné, aby tieto výrobky a ich environmentálne a spoločenské vplyvy boli rovnako vyhodnocované (6).

5.6   Možnosť voľby pre spotrebiteľov a poľnohospodárov je ďalšou závažnou otázkou v súvislosti s GM. Táto sa týka ako krajín EÚ, tak aj krajín mimo EÚ. Pokiaľ ide o rozvojový svet, vysoká cena patentovaného osiva spolu s povinnosťami výhradného nákupu a zákazom tradičného uchovávania osiva z predchádzajúcich zberov vytvárajú hlavné sociálno-ekonomické a kultúrne dilemy pre poľnohospodárov, najmä pre chudobných, drobných poľnohospodárov. V krajinách, v ktorých prevláda pestovanie GMO, hlavne v USA, Kanade, Argentíne a Brazílii, drasticky poklesla diverzifikácia plodín. Celosvetovo skoro 80 % vyrobenej sóje predstavuje geneticky modifikovanú sóju. Pokiaľ ide o bavlnu, je to 50 %, pri kukurici je to okolo 25 % a pri repke je to okolo 20 %. V EÚ by mala byť možnosť voľby spotrebiteľov a poľnohospodárov chránená požiadavkami na označovanie výrobkov. Udržiavanie slobody voľby pre poľnohospodárov a spotrebiteľov si však vyžaduje úplnú a spoľahlivú segregáciu geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných výrobných reťazcov. Jedným z dôležitých aspektov tejto segregácie je zavedenie prísnych právnych predpisov koexistencie vrátane účinných pravidiel zodpovednosti a náhrady škôd na životnom prostredí a/alebo hospodárskej straty vyplývajúcej z neúmyselného znečistenia, certifikácie výrobného reťazca a segregácie systémov, ako aj čistoty a označovania prítomnosti geneticky modifikovaného materiálu v geneticky nemodifikovaných osivách a odvodených výrobkoch.

6.   Preskúmanie právnych predpisov a politiky

6.1   EÚ od roku 1990 pracuje na podrobnom legislatívnom rámci pre GMO, ktorý sa rovnako ako samotná technológia neustále vyvíja, prechádzajúc mnohými zmenami. To viedlo k zložitému prepracovaniu smerníc a nariadení, z ktorých najdôležitejšie sú:

—	Smernica 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (7),

—	Nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (8),

—	Nariadenie (ES) č. 1830/2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (9),

—	Nariadenie (ES) č. 1946/2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (vykonávanie medzinárodného Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite) (10),

—	Smernica 2009/41/ES o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (11).

6.2   Súčasné pravidlá schvaľovania a používania GMO sú založené na sústave (právnych) zásad, a to:

—	nezávislé, vedecky podložené schválenie pred zavedením,

—	vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a blahobytu v súlade s princípom prevencie a v súlade so zásadou znečisťovateľ platí,

—	sloboda výberu a transparentnosť v celom potravinovom reťazci a ochrana iných záujmov spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom verejných informácií a účasti,

—	zváženie vnútorného trhu a medzinárodných záväzkov,

—	právna istota,

—	subsidiarita a proporcionalita.

6.3   Ešte stále však existujú medzery v konkrétnych právnych predpisoch alebo politike EÚ, v ktorej chýbajú dôležité aspekty súvisiace so zavedením GMO, najmä tieto:

—	koexistencia GMO s ekologickým (organickým) a konvenčným poľnohospodárstvom,

—	pravidlá zodpovednosti a náhrady environmentálnej a/alebo finančnej škody vyplývajúcej z uvoľnenia GMO alebo neúmyselnej kontaminácie organických alebo konvenčných produktov a systémy odškodnenia za náklady spojené s koexistenciou a certifikáciou reťazca na zabránenie vzájomného miešania,

—	požiadavky na čistotu a označovanie týkajúce sa prítomnosti GMO v osivách a množiteľských materiáloch bez GMO,

—	požiadavky na označovanie, hlavne pri mäsových a mliečnych výrobkoch pochádzajúcich zo zvierat kŕmených krmivom s obsahom GMO, a harmonizované normy používania označení produktov bez GMO,

—	všeobecné sprísnenie požiadaviek na označovanie GMO, aby bolo možné zabezpečiť možnosť výberu pre spotrebiteľa vrátane právneho objasnenia „náhodnej prítomnosti“, a možné sprísnenie prahových hodnôt,

—	pravidlá pre transgénne alebo klonované zvieratá a (potravinové) produkty z nich odvodené, najmä s ohľadom na schvaľovanie a označovanie;

—	priame zákonné právo členských štátov a/alebo autonómnych regiónov uplatniť čiastočný alebo úplný zákaz pestovania GMO z rôznych dôvodov, vrátane environmentálnych, sociálno-ekonomických, etických a iných obáv.

6.4   Hoci Komisia v júli 2010 predložila legislatívny návrh dovoliť obmedzenia a zákazy štátnej alebo nižšej úrovne týkajúce sa pestovania GMO, zdá sa, že tento návrh skôr viac otázok vyvolal, než zodpovedal, hlavne pre niekoľko právnych nejasností a rozporov v znení a preto, že vylúčil okrem iného možnosť odôvodniť obmedzenia environmentálnymi problémami. Zatiaľ čo základná myšlienka väčšej štátnej suverenity (suverenity na nižších úrovniach) týkajúca sa pestovania GMO získava širokú podporu, súčasné chybné znenie návrhu podnietilo kritické prvé čítanie s hlavnými zmenami a doplneniami zo strany EP, po kritickom stanovisku EHSV (12). Rada v súčasnosti rokuje o návrhu, ale dodnes nebola schopná dosiahnuť spoločné stanovisko. EHSV ho považuje za veľmi dôležitý dokument, ktorý si zaslúži prioritu, a určite sa musí zohľadniť v budúcej revízii všeobecného právneho rámca pre GMO. EHSV vyzýva Komisiu, aby v konštruktívnom dialógu aktívne spolupracovala s EP a Radou s cieľom vypracovať pevný právny základ na štátne rozhodovanie (rozhodovanie na nižších úrovniach) o pestovaní GMO založenom na legitímnych zdôvodneniach, medzi ktoré patria široké environmentálne, sociálne a ekonomické, etické a kultúrne hľadiská. S týmto by mal byť spojený právny záväzok členských štátov a/alebo regiónov prijať záväzné pravidlá koexistencie s cieľom vyhnúť sa neúmyselnej kontaminácii medzi zónami geneticky modifikovaných a geneticky nemodifikovaných plodín.

6.5   EHSV počas predchádzajúcich rokov opakovane vyzýval na prijatie právnych predpisov EÚ o koexistencii, zodpovednosti a komplexnejšom označovaní geneticky modifikovaných produktov (13). Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo 6. septembra 2011 o otázke koexistencie navyše opätovne pripomenul dôležitosť vyplnenia týchto zostávajúcich legislatívnych medzier zosúladenou politikou EÚ. V tomto prípade, keď bol med neúmyselne kontaminovaný peľom z geneticky modifikovanej kukurice, Súdny dvor potvrdil, že právny predpis EÚ absolútne netoleruje takúto neoprávnenú prítomnosť GMO (14). Toto rozhodnutie zdôrazňuje význam účinnej, koherentnej a prísnej koexistencie a politiky segregácie výrobného reťazca, aby sa zamedzilo miešanie geneticky modifikovaných výrobkov s výrobkami, ktoré nie sú geneticky modifikované, spolu s primeranými pravidlami zodpovednosti a náhrady škody a nákladov spojených s opatreniami, ktoré sa týkajú koexistencie a certifikácie dodávateľského reťazca, ako aj možnosti zakázať pestovanie GMO na otvorených poliach zonáciou v určitých regiónoch (napr. na výrobu medu).

6.6   Hoci je odporúčanie Komisie o koexistencii z júla 2010 pružnejšie ako jeho predchádzajúce odporúčanie z roku 2003, EHSV výslovne zdôrazňuje, že ani jedno z odporúčaní nie je právne záväzné, a tieto odporúčania teda nemôžu ukladať žiadne vykonateľné obmedzenia vo vzťahu k širokej štátnej právomoci v politike koexistencie, ale ani nestanovujú potrebné právne záväzky vo vzťahu k normám koexistencie. Blížiace sa zavedenie nepotravinárskych geneticky modifikovaných plodín popri geneticky modifikovaných potravinových plodinách – napr. s farmaceutickou, biopalivovou alebo priemyselnou aplikáciou – ešte zvýši potrebu efektívnej koexistencie a právnych predpisov v oblasti zodpovednosti a EHSV verí, že je dôležité predvídať a riešiť tieto otázky teraz, v počiatočnom štádiu.

6.7   V decembri 2008 požadovala Rada pre životné prostredie upevnenie a lepšiu aplikáciu aktuálneho právneho rámca pre GMO. Zlepšenia boli považované za potrebné predovšetkým pokiaľ ide o hodnotenia EFSA týkajúce sa environmentálnych rizík, kontroly po zavedení a monitorovacích protokolov, s väčšou úlohou pre externých odborníkov z členských štátov a nezávislých vedcov; hodnotenie sociálno-ekonomických vplyvov zavedenia a pestovania GMO; prahových hodnôt pri označovaní, ktorým sa oznamujú stopy obsahu GMO v osivách; lepšiu ochranu citlivých a/alebo chránených oblastí vrátane možnosti vytvorenia zóny bez GM na miestnej, regionálnej alebo štátnej úrovni.

6.8   Hoci Komisia prijala opatrenia v niektorých z týchto oblastí, konkrétne výsledky nezodpovedali dostatočne požiadavkám Rady. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr podniknúť konkrétne a podstatné kroky na zavedenie príslušných právnych predpisov a politiky v rámci každého z týchto bodov a uvedených legislatívnych medzier. Vo vzťahu k revízii hodnotenia rizika a postupov riadenia rizík a povolení pre GMO EHSV opakuje odporúčania Rady a EP v tom, že sa do tohto procesu majú zapojiť nielen prírodovedci, ale aj sociálni vedci, právnici, etici a zástupcovia záujmových skupín občianskej spoločnosti tak, aby rozhodujúci činitelia boli informovaní nielen z hľadiska vedeckého hodnotenia rizík pre človeka a životné prostredie, ale aj z hľadiska „iných legitímnych faktorov“, vrátane napr. sociálno-ekonomických, kultúrnych a etických aspektov a spoločenských hodnôt. Pomôže to aj pri riešení spoločenskej kontroverzie týkajúcej sa GMO a politickej slepej uličky v rozhodovacom procese.

6.9   Dôležitým projektom, ktorý sa oneskoril, je hodnotenie súčasného právneho rámca pre GMO a geneticky modifikované potraviny a krmivá iniciované Komisiou na žiadosť Rady v roku 2008, ktorého výsledky mali byť predložené na začiatku tohto roka. Komisia prisľúbila Rade, že do roku 2012 podnikne kroky na preskúmanie právnych predpisov, a EHSV zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia tohto cieľa. Toto preskúmanie sa v každom prípade musí zaoberať regulačnými medzerami. Ako prvý krok bude musieť Komisia zorganizovať komplexnú verejnú konzultáciu na základe práve zverejnenej hodnotiacej správy (15), aby bolo možné zabezpečiť zapracovanie spoločenského postoja do preskúmania legislatívneho rámca. To určite pomôže pri riešení verejných obáv a môže sa tým zvýšiť dôvera verejnosti v regulačné orgány.

6.10   Definícia GMO bude jedným aspektom, ktorý bude v budúcnosti nevyhnutne na programe. Hoci sa veda a aplikácie v oblasti GM v posledných desaťročiach vyvíjajú veľmi rýchlo, právna definícia GMO zostala nezmenená od roku 1990, kedy boli prijaté prvé právne predpisy EÚ. Tieto právne predpisy definujú GMO ako „organizmus s výnimkou ľudských bytostí, ktorého genetický materiál bol pozmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene počas pohlavného rozmnožovania a/alebo prirodzenej rekombinácie nevyskytuje“ (16). Niektoré techniky GM však boli výslovne vylúčené, čiže vyňaté z právneho rámca, ktorým sa GMO riadia.

6.11   V priebehu rokov sa však vyvinuli nové techniky šľachtenia rastlín, ktoré v čase vypracovania súčasného legislatívneho rámca neboli zohľadnené. Jedným z príkladov je cisgenéza, pri ktorej sa gény prenášajú medzi organizmami toho istého druhu pomocou rekombinantnej DNA. V súvislosti s takýmito novými technikami sa vynára otázka, do akej miery patria do aktuálnej definície GM, a tiež otázka, či pre organizmy, ktoré sa získavajú týmto spôsobom, platí aktuálny právny rámec pre GMO. Z hľadiska administratívnej záťaže, nehovoriac o politickej a verejnej stigme GMO, je vyňatie z týchto právnych predpisov veľmi dôležité pre odvetvie šľachtenia rastlín z finančného hľadiska. Umožní rýchlejšie uvedenie takýchto inovácií na trh bez možnosti označovania, čo môže viesť k negatívnym reakciám spotrebiteľov. V súvislosti s týmito technikami sa však vynárajú tie isté etické, ekologické, sociálno-ekonomické a politické obavy, takisto ako v prípade súčasnej generácie GMO, pretože využívajú v podstate rovnakú technológiu GM, zatiaľ čo skúsenosti sú stále obmedzené a neistota je veľká.

6.12   Aby bolo možné vo všetkých členských štátoch zaručiť jednotné regulačné posudzovanie týchto nových techník šľachtenia rastlín a výrobkov z nich, Komisia v roku 2008 zriadila vedeckú pracovnú skupinu, ktorá bude doplnená politickou skupinou a tieto budú predkladať odporúčania o právnom posudzovaní. Správy oboch pracovných skupín mali byť dokončené v lete 2011 a je ich potrebné zohľadniť v preskúmaní právneho rámca v roku 2012. EHSV považuje za dôležité zachovať súčasný regulačný prístup EÚ založený na procese, a teda tieto nové techniky šľachtenia rastlín by sa v zásade mali riadiť právnym rámcom EÚ pre GMO z dôvodu použitej techniky genetickej modifikácie (rDNA), a to aj vtedy, keď sa získané rastliny alebo odvodené konečné produkty ako také zreteľne nelíšia od konvenčných ekvivalentov.

---

(1)  Najnovší je prieskum „Európania a biotechnológia v roku 2010“: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_341_winds_en.pdf.

(2)  CESE, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 51.

(3)  Smernica 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, s. 13).

(4)  Pozri prípad C-428/08, Monsanto Technology.

(5)  Ako bolo uvedené počas verejnej diskusie na tému Poľnohospodárske biotechnológie: geneticky modifikované potraviny a krmivá v EÚ, EHSV, Brusel 20. októbra 2011.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(7)  Ú. v. EÚ L 106, 17.4.2001, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24.

(10)  Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(13)  Pozri napríklad CESE, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 51; CESE, Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 155; CES, Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 69 a CES, Ú. v. CES C 221, 17.9.2002, s. 114.

(14)  Prípad C-442/2009, Bablok a i. /Bavorsko a Monsanto.

(15)  Pozri http://ec.europa.eu/food/food/biotechnology/index_en.htm.

(16)  Článok 2 ods. 2 smernice 2001/18/ES a článok 2 písm. b) smernice 2009/41/ES. Organizmus je definovaný ako „akákoľvek biologická jednotka schopná rozmnožovania alebo prenosu genetického materiálu“.

---

---