Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb“

COM(2011) 470 final – 2011/0206 (COD)

2012/C 68/09

Spravodajca: Seppo KALLIO

Európsky parlament sa 13. septembra 2011 rozhodol podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb“

KOM(2011) 470 v konečnom znení – 2011/0206 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 21. decembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 477. plenárnom zasadnutí 18. a 19. januára 2012 (schôdza z 18. januára 2012) prijal 169 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor víta a podporuje ciele viacročného plánu, ktorého cieľom je zabezpečiť udržateľné využívanie zdroje lososa obyčajného v Baltskom mori a zachovať genetickú integritu a rozmanitosť jeho populácie. Harmonogram tohto plánu je však, vzhľadom na aktuálne informácie, nerealistický, pokiaľ ide o oslabenú južnú populáciu.

1.2   EHSV sa domnieva, že je potrebné uplatňovať obmedzenia lovu počas celého životného cyklu lososa, a to na všetky formy rybolovu. Obnovenie zdecimovanej populácie lososa si bude vyžadovať nielen opatrenia na obmedzenie rybolovu, ale aj opatrenia na obnovu neresísk. Podľa názoru EHSV nie je zmysluplné stanovovať celkový povolený výlov (TAC) pre riečne vody, pretože je to administratívne náročné a monitorovanie jeho dodržiavania by so sebou prinieslo značné náklady navyše. Zodpovednosť za reguláciu a monitorovanie rybolovu vo vnútroštátnych vodách by mali niesť najmä príslušné členské štáty. Európska komisia by mala na základe správ jednotlivých členských štátov dohliadať na implementáciu národných monitorovacích programov.

1.3   EHSV súhlasí s tým, aby boli do rozsahu pôsobnosti nariadenia zahrnuté aj služobné plavidlá. Rekreačný rybolov, ktorý nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, však ešte stále tvorí pomerne veľký podiel celkového výlovu lososa. Aj rekreačný rybolov by preto mal byť regulovaný a monitorovaný na národnej úrovni, a mal by sa sledovať prostredníctvom správ, ktoré budú členské štáty predkladať Komisii.

1.4   Pokiaľ ide o udržateľnosť rybolovu, EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby sa kvóty a obmedzenia rybolovných činností postupne zamenili za ciele stanovené na základe miery úhynu rýb pri rybolove. Regulácia lovu lososa na mori by v budúcnosti nemala byť založená na TAC pre určitú veľkosť populácie lososa, ale na technických pravidlách stanovených pre rybolovné obdobia, s cieľom chrániť zdecimovanú populáciu lososa.

1.5   EHSV nesúhlasí so zákazom kompenzačného zarybňovania, pokiaľ neexistujú presvedčivé vedecké dôkazy, že takéto zarybňovanie je škodlivé. Kvalita takto vypúšťaných mladých lososov sa musí monitorovať. EHSV odporúča, aby sa genetické riziká spojené so zarybnením znižovali tým, že odchované mladé lososy budú potomkami lososov, ktoré boli v tom roku ulovené vo voľnej prírode.

1.6   Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že je nevyhnutné primerane a účinne monitorovať lov lososa a odporúča, aby sa zdroje zameriavali urýchlene najmä na monitorovanie lovu lososa. EHSV sa však domnieva, že namiesto nových stálych monitorovacích povinností by hlavným opatrením malo byť zabezpečiť vo všetkých členských štátoch účinné uplatňovanie predpisov o monitorovaní, ktoré boli intenzívne vypracované za posledné roky. EHSV žiada, aby bolo dôsledne objasnené hodnotenie Medzinárodnej rady pre výskum mora, podľa ktorého sa veľmi často úlovky lososa oznamujú nesprávne.

1.7   EHSV zdôrazňuje, že pre úspešné uplatňovanie viacročného plánu je potrebné, aby bol výskum týkajúci sa lososa naozaj aktuálny a na príslušnej úrovni. Len dostatočne spoľahlivé informácie môžu zabezpečiť primerané opatrenia na ochranu a obnovu populácie lososa a vytvoriť možnosti na jej udržateľné využívanie. Podobne ako v prípade štatistík o úlovkoch je potrebné mať k dispozícii viac informácií aj o dôvodoch úhynu na mori.

1.8   EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť komerčných rybárov, spracovateľský priemysel, predaj, výstroj, rybársky cestovný ruch a akvakultúru. Tieto vplyvy sa však prejavia v jednotlivých členských štátoch a regiónoch rôzne. EHSV vyzýva, aby sa obmedzili negatívne vplyvy na zamestnanosť, ktoré by vyplývali z uplatňovania opatrení predložených v návrhu nariadenia, a aby sa tieto vplyvy v čo najširšej miere zohľadnili pri schvaľovaní európskej štrukturálnej podpory a v rámci budúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. EHSV konštatuje, že zlepšenie a zjednodušenie prístupu k štrukturálnym fondom by pomohlo udržateľným spôsobom zvýšiť populáciu lososa a vytvoriť viac pracovných miest v odvetví rybolovu v Pobaltí.

2.   Úvod

2.1   Predchádzajúce právne predpisy týkajúce sa populácie lososa obyčajného v Baltskom mori zahŕňali obmedzenia, ktoré stanovovali národné vlády, ako aj technické ustanovenia pre rybolov, ktoré stanovovala Rada, a rybolovné kvóty (TAC), ktoré sa stanovovali každoročne. Do roku 2006 tieto kvóty stanovovala Medzinárodná komisia pre rybolov v Baltskom mori (IBSFC). Všetky opatrenia týkajúce sa lososa boli do roku 2010 koordinované v rámci akčného plánu pre lososa, ktorý vypracovala Medzinárodná komisia pre rybolov v Baltskom mori.

2.2   Od roku 2006 sa rybolovné kvóty v Baltskom mori pre členské štáty stanovovali každoročne nariadením Rady. Európska komisia vypracovala návrh nariadenia na základe odporúčaní Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF).

2.3   EÚ bude aj naďalej svojim členským štátom prideľovať dohodnuté kvóty, a to na základe „relatívnej stability“. To znamená, že pomerný podiel jednotlivých členských štátov sa medziročne nezmení, hoci sa môže zmeniť veľkosť kvóty.

2.4   Rusko je jedinou krajinou, ktorá prevádzkuje rybolov v Baltskom mori a nie je členom EÚ. EÚ a Rusko diskutujú o stavoch rýb a možnostiach lovu lososa v Baltskom mori v rámci osobitných bilaterálnych rozhovorov. V súčasnosti neexistujú medzi oboma stranami formálne rokovania podobné tým, ktoré prebiehajú v rámci Medzinárodnej komisie pre rybolov v Baltskom mori s cieľom rozdeliť rybolovné kvóty medzi EÚ a Rusko.

2.5   Kvóta na komerčný lov lososa je rozdelená na dve časti: kvóta pre hlavné povodie a Botnický záliv (ICES 22-31) a pre Fínsky záliv (ICES 32). V praxi však táto kvóta už niekoľko rokov lov lososa neobmedzuje. Z celkovej kvóty na rok 2010 na lov lososa obyčajného v Baltskom mori, ktorá bola stanovená na 309 665 sa ulovilo len 150 092 (t. j. 48,5 % kvóty). Percentuálny podiel čerpania tejto kvóty jednotlivými krajinami sa pohyboval od 2,8 do 84,9 %. Lososa lovia na mori, v ústiach riek a v riečnych vodách komerční aj rekreační rybári. Rekreačný rybolov tvorí 20 – 30 % celkového podielu úlovku lososa v Baltskom mori a takmer polovicu úlovku v pobrežných a riečnych vodách. Tieto úlovky v rámci rekreačného rybolovu sa nezapočítavajú do rybolovnej kvóty.

2.6   Situácia v hlavných severských riekach, v ktorých sa vyskytuje losos, sa výrazne zlepšila v polovici 90. rokov v dôsledku štátnych časových obmedzení pobrežného rybolovu, ktoré zaviedli Švédsko a Fínsko. Odvtedy sa podiel mladých lososov z týchto riek udržuje na podstatne vyššej úrovni, dosahujúc takmer úroveň možnej kapacity produkcie mladých lososov a maximálneho udržateľného výnosu, ako ho stanovuje viacročný plán. Lov lososa v Baltskom mori je vo veľkej miere založený práve na produkcii týchto zdravých severských riek, v ktorých sa vyskytuje losos.

2.7   Aj napriek doterajším opatreniam zostal počet mladých lososov, ktoré sa vyvíjajú v riekach strednej a južnej časti Baltského mora nízky. Lov lososa s vedľajšími úlovkami v hlavnom povodí sa výrazne znížil, odkedy bol v roku 2008 zavedený zákaz používania unášaných sietí. Zvýšenie využívania unášaných dlhých vlascov opätovne zvýšilo úlovok lososa v hlavnom povodí.

2.8   Aj napriek značnému zvýšeniu množstva vyvinutých mladých lososov sa množstvo lovných lososov nezvýšilo na rovnakú mieru. Je potrebný ďalší výskum, ktorý by určil faktory spôsobujúce úhyn lososa na mori.

2.9   Vo svojich odporúčaniach o možnostiach rybolovu na rok 2012 ICES poukazuje na to, že sa pri love pomocou unášaných dlhých vlascov v Baltskom mori úlovky lososa vo veľkej miere nesprávne oznamujú ako úlovky pstruha morského.

2.10   ICES vyjadrila obavy v súvislosti s populáciou lososa obyčajného v Baltskom mori a genetickou diverzitou tejto populácie. Komisia pre ochranu prostredia Baltského mora (HELCOM) taktiež upozornila na stav populácie lososa v Baltskom mori.

2.11   Lov lososa má veľký sociálny a hospodársky význam pre pobrežné rybolovné spoločenstvá. Najaktuálnejší odhad celkového počtu rybárov loviacich lososa v Baltskom mori pochádza z roku 2007, kedy podľa Európskej komisie počet komerčných rybárov lososa dosahoval približne 400 osôb, z toho 340 z nich lovilo v príbrežných vodách. V roku 2010 odhadovala pracovná skupina pre lososy ICES celkový počet lodí na lov lososa na šírom mori na 141, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s odhadmi za rok 2007. Lov lososa poskytuje prácu nielen komerčným rybárom, ale aj minimálne rovnakému počtu ľudí, ktorí pôsobia v oblasti rybárskeho cestovného ruchu. Odhaduje sa, že komerčný a rekreačný lov lososa v Botnickom zálive má obrovský vplyv na zamestnanosť. Lov lososa tiež zabezpečuje zamestnanie pre množstvo osôb nepriamo, v spracovateľskom priemysle a v oblasti predaja, ako aj v priemysle vyrábajúcom rybárske vybavenie. Dôležitým miestnym zdrojom pracovných miest je aj odchov mladých lososov, ktorý umožňuje zachovať lov lososa a jeho populáciu.

3.   Návrh Komisie

3.1   Európska komisia predložila 12. augusta 2011 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu lososa obyčajného v Baltskom mori a pre rybolov zameraný na túto populáciu rýb (KOM(2011) 470 v konečnom znení).

3.2   Plán pre riadenie populácie lososa obyčajného by sa uplatňoval na komerčný rybolov v Baltskom mori a riekach, ktoré doň ústia. Uplatňoval by sa aj na firmy, ktoré ponúkajú organizované rybárske výjazdy so sprievodcom na Baltské more. Návrh stanovuje rozsah riečneho rybolovu prostredníctvom ustanovení EÚ, ktorý je za istých podmienok možné upraviť a pokrýva aj vypúšťanie lososa.

3.3   Hlavným cieľom návrhu je zabezpečiť, aby sa zdroje lososa obyčajného využívali trvalo udržateľným spôsobom podľa zásady maximálneho udržateľného výnosu a aby sa zaistila genetická integrita a rozmanitosť jeho populácie.

3.4   Cieľom je dosiahnuť zásoby voľne žijúceho lososa obyčajného vo výške 75 % odhadovanej možnej kapacity vývoja mladých lososov v každej rieke. Podľa súčasného stavu riek, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, by sa tento stav mal dosiahnuť v rozmedzí 5 až 10 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.5   Navrhuje sa zaviesť povinný TAC voľne žijúceho lososa pre každú rieku. Za ich stanovenie budú zodpovedné členské štáty. Členské štáty budú musieť na základe vedeckých údajov určiť maximálnu prípustnú mieru úhynu pri love a príslušný TAC pre každú rieku.

3.6   Každé tri roky preskúma Európska komisia uvedené opatrenia členských štátov a to, či vedú k dosiahnutiu stanovených cieľov. Pokiaľ členský štát neuverejní príslušné údaje, alebo ak opatrenia, ktoré prijal, nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov, Komisia môže zmeniť mieru úhynu rýb pri rybolove pre rieky v príslušnom členskom štáte, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, a/alebo TAC, či zakázať loviť lososy vo všetkých týchto riekach.

3.7   Navrhuje sa stanoviť jednotnú mieru úhynu rýb pri rybolove na mori na úrovni 0,1 pre všetky populácie lososa obyčajného. Táto miera úhynu by znamenala, že by sa ročne dalo uloviť približne 10 % lovného lososa. Pri stanovovaní ročného TAC by mal regulačný orgán zabezpečiť, že maximálna miera úhynu na úrovni 0,1 nebude prekročená. Komisia môže zmeniť miery úhynu rýb pri rybolove na mori, ak sa podmienky zmenia a hrozilo by, že sa nedosiahnu stanovené ciele.

3.8   Losos ulovený zo služobných plavidiel by sa mal pripočítať k národnej kvóte príslušného členského štátu na lov lososa.

3.9   Členské štáty majú stanoviť technické pravidlá pre rybolov pre každú z riek, kde je populácia voľne žijúceho lososa zdecimovaná natoľko, že sa nedosahuje cieľ 50 % kapacity vývoja mladých lososov z riek, kde losos žije voľne. Členské štáty budú mať dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia, aby tieto ustanovenia vypracovali. Členský štát bude mať možnosť sám vybrať príslušné technické ustanovenia a rozhodnúť o nich (napr. obmedzenia výstroja a zákaz rybolovu v určitých obdobiach alebo vodách).

3.10   Komisia každé tri roky posúdi technické ustanovenia v oblasti rybolovu, ktoré členské štáty zaviedli. Ak členský štát do určeného termínu opatrenia nezavedie, alebo ak ich nezverejní, či ak sú opatrenia neprimerané pokiaľ ide o ciele týkajúce sa riek, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, Komisia môže stanoviť technické pravidlá pre rybolov v danej rieke.

3.11   Vypúšťanie lososa sa bude obmedzovať na zarybnenie a priame zarybnenie. Pod pojmom „zarybnenie“ sa rozumie vypustenie populácie do riek, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, a „priame zarybnenie“ znamená vypustenie rýb do riek s možným výskytom lososa s cieľom vybudovať samoudržateľnú populáciu voľne žijúceho lososa.

3.12   Pre vypúšťanie lososa sa navrhuje sedemročné prechodné obdobie. Po tomto prechodnom období budú povolené už len tieto dva typy vypúšťania lososa.

3.13   Návrh stanovuje nové monitorovacie ustanovenia, ktoré dopĺňajú už existujúce povinnosti. Nové monitorovacie povinnosti sa budú vzťahovať na komerčné lode na lov lososa, a to bez ohľadu na ich dĺžku, ako aj na lode, ktoré sa využívajú na rekreačné rybárske výjazdy.

3.14   Úlovok musí byť hneď po vyložení skontrolovaný. Inšpekcia vykládky musí pokrývať minimálne 10 % celkového množstva úlovku.

3.15   Komisia navrhuje, aby jej v prípade potreby boli na dobu neurčitú delegované právomoci regulovať lov lososa na mori i v riekach.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor víta a podporuje ciele a opatrenia viacročného plánu. Cieľ plánu dosiahnuť, aby vývoj mladého lososa najneskôr do desiatich rokov dosiahol 75 % možného vývoja voľne žijúceho mladého lososa je extrémne ambiciózny. Podľa odhadov ICES sa tento cieľ možno podarí zrealizovať v najväčších riekach na severe, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, avšak pre zdecimovanú populáciu lososa na juhu je tento harmonogram nerealistický, a to aj napriek opatreniami na obmedzenie rybolovu.

4.2   Nariadenie sa uplatňuje na komerčný rybolov a služobné plavidlá. Služobné plavidlá zohrávajú len malú úlohu, pokiaľ ide o celkový úlovok lososa. Rekreačný pobrežný a riečny lov lososa, na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje, sú však spoločne porovnateľné s komerčným rybolovom na rovnako veľkej ploche. EHSV zastáva názor, že nemá veľký zmysel stanoviť TAC len pre komerčný rybolov v riečnych oblastiach, keďže takmer všetok rybolov na riekach je rekreačný. EHSV sa domnieva, že obmedzenia lovu musia pokrývať celý životný cyklus lososa, a musia sa vzťahovať na všetky formy rybolovu. Zodpovednosť za reguláciu komerčného a rekreačného rybolovu vo vnútroštátnych vodách musia niesť najmä príslušné členské štáty.

4.3   V plánoch pre riadenie a obnovu zdrojov, ktoré už boli prijaté pre populácie rýb v EÚ sa miera úhynu pri rybolove pre každú populáciu stanovuje ako miera, ktorá je najvhodnejšia na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania príslušnej populácie. V Baltskom mori sa loví viacero druhov lososa a ich biologický stav je rôzny. V návrhu nariadenia ani v dôvodovej správe sa neuvádza, prečo sa navrhuje stanoviť jednotnú mieru úhynu pri rybolove na mori pre všetky populácie lososa v Baltskom mori, ani ako sa k stanoveniu tejto miery dospelo.

4.4   Zásoby lososa na severe Baltského mora už takmer dosahujú cieľ maximálneho udržateľného výnosu. Znižovanie kvóty pre lov lososa pre hlavné povodie Baltského mora a Botnický záliv na takú mieru úmrtnosti, ktorá by umožnila aj južným populáciám lososa dosiahnuť maximálny udržateľný výnos by znamenalo zbytočné obmedzenie rybolovu severných zásob lososa. Regulácia lovu lososa na mori by preto v budúcnosti nemala byť založená na TAC pre určitú veľkosť populácie lososa, ale na technických pravidlách stanovených pre rybolovné obdobia a výstroj, ktoré sa dajú cielene zamerať na ochranu zdecimovanej populácie lososa. Ak bude aj naďalej regulácia lovu lososa založená na ročne stanovovaných TAC, malo by sa aj v prípade lovu lososa na mori pristúpiť k postupnému znižovaniu miery úhynu na stanovenú úroveň, ako to bolo v plánoch riadenia iných zdrojov rýb. Náhle a radikálne zmeny v regulácii v prípade, keď to nie je úplne nevyhnutné sú z hľadiska odvetvia rybolovu veľmi problematické.

4.5   V oblasti hlavného povodia Baltského mora je lov lososa výlučne súčasťou takzvaného zmiešaného rybolovu, ktorý zahŕňa aj rôzne druhy lososa. Čím bližšie sa loví pri riekach, v ktorých sa losos voľne vyskytuje, tým lepšie sa dá lov zamerať na zásoby lososa z danej rieky. Pravidlá pre rybolov pomocou unášaného výstroja a monitorovanie tohto spôsobu rybolovu v hlavnom povodí Baltského mora budú zohrávať v budúcnosti hlavnú rolu pri obnove zdecimovanej populácie lososa na juhu. Bolo konštatované, že na jeseň sa lovom pomocou unášaných dlhých vlascov uloví viac lososov, ktoré nespĺňajú požiadavky na minimálnu dĺžku než akýmkoľvek iným spôsobom rybolovu. Časové obmedzenie tohto lovu by preto mohlo pomôcť znížiť počet rýb, ktoré musia byť odvrhnuté. Treba však súčasne poznamenať, že južné zásoby v Baltskom mori sa neobnovili, a to ani napriek drastickému zníženiu rybolovu v hlavnom povodí. To znamená, že na obnovu zdecimovanej populácie lososa nestačí len obmedziť rybolov na mori, ale musí sa obmedziť aj rybolov ústiach riek a riečnych vodách, a prijať opatrenia na obnovu neresísk, aby sa zabezpečila prirodzená reprodukcia.

4.6   Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje obavy v súvislosti s nesprávne vykazovanými úlovkami lososa. Žiada dôkladne objasniť túto záležitosť a domnieva sa, že je dôležité, aby sa lov lososa monitoroval primerane a účinne. Návrh Komisie by znamenal sústavný nárast monitorovacích povinností verejného sektora, čo by znamenalo zvýšenie nákladov. Aj potrebné zmeny IT systémov a najmä ich údržba, ako aj potreba zvýšiť ľudské a iné zdroje s cieľom monitorovať a skúmať súlad s regulačnými požiadavkami prinesú so sebou ďalšie náklady. EHSV vyzýva, aby boli na najvyššiu možnú mieru zvýšené monitorovacie zdroje a aby sa dostupné zdroje koncentrovali na monitorovanie lovu lososa, kým nebude schválený viacročný plán pre lososa a nebudú vyriešené problémy s vykazovaním. Pokiaľ ide o pravidlá na monitorovanie lovu lososa, EHSV sa domnieva, že prioritou by malo byť, aby všetky členské štáty účinne uplatňovanie existujúcich pravidiel monitorovania, ktoré boli v rozsiahlej miere vypracované za posledné roky. Európska komisia by mala dohliadať na implementáciu národných monitorovacích programov, na základe správ jednotlivých členských štátov.

4.7   Lososy sa vypúšťajú v rámci zarybňovania, priameho zarybňovania alebo kompenzačného zarybňovania na základe rozhodnutia súdu ako náhrada za stratený úlovok v dôsledku výstavby vodných elektrární. Návrhom by sa do siedmich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia zastavili iné formy vypúšťania lososa, než je zarybňovanie a priame zarybňovanie riek s možným výskytom lososa. Toto sedemročné obdobie na nahradenie kompenzačného zarybňovania inými ustanoveniami je príliš krátke, pretože sa dá predpokladať, že okrem prechodného procesu, ktorý si bude vyžadovať súdne konania na všetkých troch úrovniach, bude potrebný čas na plánovanie a zavedenie alternatívnych ustanovení do praxe.

4.8   Zákaz kompenzačného zarybňovania je oprávnený vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré toto zarybňovanie predstavuje, pokiaľ ide o genetickú rozmanitosť populácií lososa. Neexistuje však vedecký dôkaz, ktorý by toto tvrdenie podporoval. Úlovky z kompenzačného zarybnenia majú bezpochyby význam pre rybolov v ústiach riek a pobrežný rybolov vo vodách, v ktorých sa populácie lososa vyskytujú a podporujú aj zamestnanosť niekoľkých desiatok osôb ročne zamestnávaných podnikmi zaoberajúcimi sa akvakultúrou na pobreží. Kompenzačné zarybnenie by sa preto nemalo zakazovať, ak neexistuje presvedčivý vedecký dôkaz, že takáto činnosť škodí. EHSV sa tiež domnieva, že kvalita mladých lososov určených na vypustenie sa musí monitorovať a musí sa im odstrihnúť adipózna (tuková) plutva, aby sa v úlovku dali od vypustených lososov rozpoznať lososy, ktoré sa rozmnožujú prirodzene. Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje zarybňovanie pre genetickú rozmanitosť sa dá podľa možnosti minimalizovať tým, že sa pri odchove mladých lososov budú používať lososy chytené daný rok vo voľnej prírode, ktoré prešli prirodzeným výberom, namiesto lososov z populácií, ktoré treba chrániť.

4.9   Situácia vo Fínskom zálive je dokonalou ukážkou významu zarybňovania lososom. Ak by sa napríklad malo zakázať zarybňovanie v zahatanom ústí rieky Kymi, znamenalo by to prakticky koniec lovu lososa vo Fínskom zálive a koniec významného rekreačného rybolovu, ktorý sa prevádzkuje pod vodnou elektrárňou na rieke Kymi. Rybolov má obrovský význam pre rybársky cestovný ruch, a rovnaká situácia je aj na iných riekach v Pobaltí.

4.10   Napríklad zníženie kvót by znamenalo, že tento návrh bude mať obrovský hospodársky vplyv na komerčný rybolov, ako aj na sektory, ktoré sú závislé od primárnej produkcie, napríklad na spracovanie a predaj, či výrobcov rybárskeho výstroja. Dlhé migračné trasy lososov, rôzne metódy rybolovu a rôzne potreby regulácie na každom stupni migrácie znamenajú, že hospodárske vplyvy sa budú líšiť medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci nich. Keďže sezóna lovu lososa je veľmi krátka, väčšina rybárov chytá aj iné druhy rýb. Losos je však pre väčšinu z nich z hospodárskeho hľadiska najdôležitejším druhom, takže aj malé regulačné zmeny môžu spôsobiť výrazné zmeny v udržateľnosti rybárskeho priemyslu. Z hľadiska rybárov, ktorí budú možno musieť zanechať svoje povolanie, návrh zníži ponuku lososa a iných rýb, ktoré sa lovia spolu s ním, na spotrebu, spracovanie a predaj, čím sa zvýši závislosť od rýb vyprodukovaných mimo EÚ. Rybársky cestovný ruch v riečnych oblastiach tiež môže utrpieť finančnú ujmu v dôsledku prísnejších opatrení týkajúcich sa riečneho rybolovu a povinnosti dodržiavať TAC pre riečny rybolov. Z dlhodobého hľadiska by však návrh mohol mať ten vplyv, že sa zvýši počet pracovných miest v oblasti rybárskeho cestovného ruchu v riečnych oblastiach, ako sa budú obnovovať zásoby lososa v riekach.

4.11   Návrh má tiež finančný dosah na podniky pôsobiace v oblasti akvakultúry. Tieto podniky, ktoré odchovávajú mladé lososy na kompenzačné zarybnenie zamestnávajú desiatky osôb v oblastiach, kde je len veľmi málo iných pracovných príležitostí. Ak budú musieť tieto podniky v oblasti akvakultúry ukončiť svoju činnosť, pretože kompenzačné zarybnenie bude zrušené, situácia v oblasti zamestnanosti sa tu zhorší. Ukončenie činnosti by tiež znamenalo stratu dlhoročných skúseností a know-how v oblasti akvakultúry.

4.12   Negatívne vplyvy tohto návrhu nariadenia na zamestnanosť by sa mali zohľadniť pri uplatňovaní platných pravidiel prideľovania štrukturálnej pomoci EÚ a pri reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva. Možnosti podpory by mohli zahŕňať napríklad pomoc pri zastavení rybolovnej činnosti, alebo investície či odbornú prípravu na iné zameranie rybolovnej činnosti. EHSV sa však domnieva, že takáto pomoc by mala byť len sprievodným opatrením. Prioritou by malo byť zohľadniť pri plánovaní praktických opatrení pracovné miesta, pokiaľ ide o lov lososa a s ním súvisiaci priemysel, a to tak, aby sa negatívne vplyvy týchto opatrení znížili na minimum.