7.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 295/4

(1)

Návrh rozhodnutia predložený Komisii podľa článku 7 a článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 sa týka kartelu výrobcov displejov z tekutých kryštálov (ďalej len „LCD“).

(2)

V oznámení námietok z 27. mája 2009 Komisia dospela k predbežnému záveru, že sa niektoré podniky podieľali na jedinom a pokračujúcom porušovaní článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP v sektore LCD panelov pre televízory, prenosné počítače a monitory. Toto porušovanie trvalo od 5. októbra 2001 do 25. mája 2006 v prípade všetkých podnikov s výnimkou jedného podniku, ktorý sa na ňom údajne podieľal od 5. októbra 2001 do 6. januára 2006.

(3)

V návrhu rozhodnutia sa dospelo k záveru, že tieto podniky porušili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, že sa podieľali na jedinej a pokračujúcej dohode a zosúladenom postupe v sektore LCD panelov pre televízory, prenosné počítače a monitory:

(4)

Každý z týchto podnikov (ďalej spoločne označovaných ako „strany“) dostal oznámenie námietok a mohol sa k uvedeným námietkam vyjadriť v súlade s článkom 27 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(5)

Pôvodne bola vyšetrovaním tejto veci poverená vyšetrovateľka Karen WILLIAMS. Po mojom vymenovaní za vyšetrovateľa dňa 16. septembra 2010 som prevzal zodpovednosť za túto vec.

(6)

V nadväznosti na oznámenie námietok vydané 27. mája 2009 bol stranám umožnený prístup k spisu prostredníctvom CD-ROM-u, ktorý im bol doručený 4. júna 2009. Strany takisto dostali prístup k ústnym a písomným oznámeniam o zhovievavosti v priestoroch Komisie.

(7)

Pripomienky týkajúce sa prístupu k spisu predložil najmä podnik LGD vo svojej odpovedi na oznámenie námietok a počas ústneho vypočutia. Podnik LGD tvrdil, že chýbajú niektoré preklady a že usporiadanie spisu, najmä umiestnenie nedôverných verzií, mu znemožnili posúdiť, akú pridanú hodnotu predstavovali informácie, ktoré poskytol, pre vyšetrovanie zo strany Komisie. Podniku LGD bol umožnený ďalší prístup k spisu, po ktorom tento podnik 1. februára 2010 predložil ďalšie pripomienky a požiadal o čiastočné oslobodenie od pokuty podľa článku 26 oznámenia o zhovievavosti. Aj keď si podnik LGD vo svojom stanovisku z 1. februára 2010 vyhradil právo na ďalšie pripomienky, žiadne ďalšie pripomienky nepredložil.

(8)

Na základe uvedených skutočností sa domnievam, že podnik LGD mohol v plnej miere uplatniť svoje právo na vypočutie, pokiaľ ide o jeho nárok na čiastočné oslobodenie od pokuty, a že ťažkosti s prístupom k spisu, aj keď sú poľutovaniahodné, neboli prekážkou jeho práva na vypočutie.

(9)

Adresátom oznámenia námietok bola pôvodne poskytnutá lehota na odpoveď do 10. júla 2009. Všetky strany požiadali o predĺženie z dôvodov, ktoré boli podľa vyšetrovateľa opodstatnené. Podniku CPT bola lehota na odpoveď predĺžená do 23. júla 2009, podnikom HannStar a Samsung do 24. júla 2009 a podnikom CMI, AUO a LGD do 28. júla 2009. V súvislosti s uvedeným problémom prístupu k spisu podnik LGD požiadal o ďalšie predĺženie, ktoré mu bolo poskytnuté do 11. augusta 2009. Všetky strany odpovedali v stanovenej lehote.

(10)

Ústne vypočutie sa konalo 22. – 23. septembra 2009 a zúčastnili sa na ňom zástupcovia všetkých strán.

(11)

Komisia počas ústneho vypočutia položila niektorým stranám niekoľko otázok a požiadala o písomné odpovede. Prístup k nedôverným verziám týchto odpovedí bol poskytnutý listom zo 6. apríla 2010.

(12)

Komisia 6. apríla 2010 zaslala stranám list (ďalej len „list“), v ktorom uviedla možnosť, že do svojho rozhodnutia začlení niektoré dokumenty predložené […] v odpovedi na oznámenie námietok z 11. augusta. Tieto dokumenty boli pripojené k listu, v ktorom sa uvádzalo, že „nové informácie potvrdzujú a podporujú námietky, ktoré už boli uvedené v oznámení námietok“.

(13)

Podnik AUO vo svojej odpovedi na tento list tvrdil, že Komisia mu neposkytnutím dokumentov pred ústnym vypočutím bránila v jeho práve na vypočutie. Podnik AUO vo svojich pripomienkach k niektorým dokumentom […] takisto požadoval, aby Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako tieto dokumenty potvrdzujú a podporujú námietky, ktoré už boli uvedené v oznámení námietok. Podnik CMI vo svojej odpovedi na list uviedol, že bez sprevádzajúceho vysvetlenia toho, čo majú dané dokumenty preukazovať, je ťažké pochopiť, ako ich Komisia zamýšľa použiť.

(14)

Napriek tvrdeniam podnikov AUO a CMI sa domnievam, že právo strán na vypočutie, pokiaľ ide o nové dokumenty […], bolo Komisiou rešpektované. V prvom rade sa nedomnievam, že informácie Komisie o dokumentoch […] boli poskytnuté v nevhodnom čase. Nie je možné Komisiu žiadať, aby už pred ústnym vypočutím určila, ktoré časti odpovedí na oznámenie námietok bude pravdepodobne chcieť použiť v konečnom rozhodnutí. Po druhé, stranám bola poskytnutá možnosť, aby k novým dokumentom […] predložili písomné pripomienky. Právo na ústne vypočutie sa vzťahuje len na námietky, o ktoré sa Komisia opiera, a v liste neboli pridané žiadne ďalšie námietky k tým, ktoré už boli uvedené v oznámení námietok. Komisia preto nebola povinná strany ústne vypočuť konkrétne v súvislosti s týmito dokumentmi. Po tretie, aj keď v liste mohlo byť konkrétnejšie uvedené, s ktorými námietkami dokumenty súvisia, domnievam sa, že kontext, v ktorom by Komisia dokumenty mohla použiť, bol v tomto prípade dostatočne jasný na to, aby k nim strany mohli vyjadriť svoje pripomienky a uplatniť tak v plnej miere svoje právo na vypočutie.

(15)

Po preskúmaní návrhu rozhodnutia som dospel k názoru, že sa zaoberá iba námietkami, ku ktorým strany dostali možnosť vyjadriť sa (2).

(16)

Napriek tomu sa však ďalej v texte budem zaoberať niektorými pripomienkami, ktoré v priebehu konania strany predložili v súvislosti s právom na vypočutie, a to najmä pokiaľ ide o úradnú právomoc a výpočet výšky pokuty.

(17)

V odpovediach na oznámenie námietok niektoré zo strán (3) kritizovali Komisiu za to, že náležite neuviedla, akú má v tejto veci právomoc. Poukazovalo sa najmä na to, že oznámenie námietok obsahuje iba veľmi obmedzenú analýzu tejto záležitosti, z ktorej vyplývalo, že Komisia má právomoc výlučne na základe toho, že predmetné správanie, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, ovplyvňovalo obchod v rámci Spoločenstva a EHP. Jedna strana argumentovala tým, že by jej právo na vypočutie bolo porušené, pokiaľ by sa rozhodnutie prijalo na základe dôvodov uvedených v oznámení námietok.

(18)

Návrh rozhodnutia sa touto kritikou zaoberá a zahŕňa prepracovanejšiu analýzu, v ktorej sa uvádzajú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa v tomto prípade stanovuje právomoc. Ide najmä o skutočnosť, že kartel mal globálnu pôsobnosť a bol zameraný okrem iného na priamy predaj zákazníkom z EHP.

(19)

Aj keď je pravda, že právne posúdenie právomoci Komisie uvedené v oznámení námietok bolo pomerne obmedzené, domnievam sa, že právo strán na vypočutie bolo v dostatočnej miere dodržané. Oznámenie námietok obsahovalo bezvýhradné vyhlásenie, podľa ktorého Komisia zastáva názor, že tento prípad patrí do jej právomoci. Strany na toto vyhlásenie obšírne reagovali, a to tak písomne, ako aj pri ústnom vypočutí. Základné skutočnosti, o ktoré sa návrh rozhodnutia opieral s cieľom podporiť právny záver, že Komisia má v tejto veci právomoc, už boli uvedené v oznámení námietok. Strany si preto na základe týchto skutočností mohli svoj názor overiť predtým, ako bolo rozhodnutie prijaté. Na záver konštatujem, že aj keď by bolo vhodnejšie, aby oznámenie námietok obsahovalo rozsiahlejšiu analýzu právomoci, domnievam sa, že tento nedostatok neviedol v tomto prípade k porušeniu práva na vypočutie.

(20)

V odseku 352 oznámenia námietok sa uvádza, že „Komisia má v úmysle zohľadniť a zahrnúť do svojho posúdenia skutočnosť, že výrobok, ktorého sa toto konanie týka, je začleňovaný do iných konečných výrobkov“. Viaceré strany predložili pripomienky k tomuto odseku vo svojich odpovediach na oznámenie námietok a na ústnom vypočutí. Niektoré strany tvrdili, že odsek 352 je veľmi nejasný, takže nemohli náležite uplatniť svoje právo na vypočutie.

(21)

V prvom rade treba podotknúť, že pokiaľ ide o stanovenie pokuty, Komisia musí v oznámení námietok uviesť iba základné skutkové a právne prvky, ktoré môžu viesť k pokute, napr. závažnosť a trvanie údajného porušovania a skutočnosť, že k nemu dochádzalo „úmyselne alebo z nedbanlivosti“ (4). Preto aj pri akceptovaní tvrdenia, že v odseku 352 neboli jasne uvedené metódy, ktoré Komisia zamýšľala použiť na výpočet prípadnej pokuty, bolo konanie Komisie v medziach judikatúry.

(22)

V každom prípade po ústnom vypočutí Komisia tieto obavy strán v plnej miere riešila. Dňa 4. marca 2010 Komisia zaslala list podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003, v ktorom strany žiadala o poskytnutie informácií o obrate na účely výpočtu prípadnej pokuty. Strany boli vyzvané, aby okrem iného poskytli údaje o svojom priamom a nepriamom predaji v rámci EHP (5). Po tom, ako strany na túto žiadosť odpovedali, im bol 6. apríla 2010 zaslaný list, v ktorom sa výslovne uvádzalo, že „Komisia má v úmysle použiť (údaje požadované v žiadosti o informácie zo 4. marca) ako základ na výpočet hodnoty predaja a tým (v súlade s usmerneniami o pokutách z roku 2006) aj na výpočet základu pre stanovenie pokuty“.

(23)

Tak v žiadosti o informácie zo 4. marca 2010, ako aj v liste Komisie zo 6. apríla 2010 sa jasne uvádzalo, že Komisia mala v úmysle pri výpočte pokuty zohľadňovať okrem iného aj niektoré nepriame predaje v rámci EHP („priamy predaj v rámci EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov“). Z toho vyplýva, že strany mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k tejto otázke, a túto možnosť aj využili, čím bolo ich právo na vypočutie v plnej miere rešpektované. Ako už bolo uvedené, Komisia tým konala nad rámec požiadaviek judikatúry.

(24)

Po písomných pripomienkach strán a po ich ústnom vypočutí bolo trvanie porušovania skrátené […].

(25)

Návrh rozhodnutia nie je určený niekoľkým podnikom, ktoré boli adresátmi oznámenia námietok a ktoré Komisia pôvodne zamýšľala zahrnúť do spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za predmetné porušovanie právnych predpisov.

(26)

Na základe uvedených skutočností zastávam názor, že právo na vypočutie zúčastnených strán bolo dodržané.