31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 161/112

A.

keďže Komisia vo svojom oznámení vyjadrila obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií vo vzťahu k vysokým úrovniam schodkov a zadlženosti, a to najmä vzhľadom na starnutie obyvateľstva, a keďže vo väčšine členských štátov sa vypočítalo, že vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval bude päť až dvadsaťnásobný v porovnaní s vplyvom súčasnej hospodárskej krízy,

B.

keďže Pakt stability a rastu napriek revízii v roku 2005 nestačil na to, aby sa zabránilo súčasnej kríze,

C.

keďže existuje naliehavá potreba hlbšie preskúmať klesajúcu mieru pôrodnosti v Európskej únii, ako aj jej príčiny a dôsledky s cieľom zvrátiť tento znepokojujúci trend,

D.

keďže fiškálna politika nie je udržateľná, ak znamená nadmernú akumuláciu dlhu verejných financií,

E.

keďže vzhľadom na prognózy, o ktoré sa oznámenie opiera, ako aj skutočnosť, že starnutie obyvateľstva bude mať závažný vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií európskych krajín, je časový horizont politiky do roku 2060 primeraný,

F.

keďže v dôsledku zvýšenia dlhu a schodku členských štátov počas krízy a predpokladaného demografického vývoja sa z fiškálnej udržateľnosti stane akútny problém,

G.

keďže dlhodobé demografické zmeny vo všetkých členských štátoch EÚ, najmä starnutie obyvateľstva, majú dosah na financovanie vnútroštátnych programov dôchodkového zabezpečenia,

H.

keďže niektoré členské štáty neprijali dostatočné opatrenia na zníženie administratívnych výdavkov, získanie kontroly nad výdavkami na zdravotnú starostlivosť a uskutočnenie reformy zdravotníckych a dôchodkových systémov a keďže všetky ostatné členské štáty by mali prijať najlepšie postupy v tejto oblasti,

I.

keďže schodky a miera zadlženosti všetkých členských štátov sa v priebehu roka 2009 zvýšili z dôvodu poklesu daňových príjmov zapríčineného krízou, ako aj realizácie mimoriadnych opatrení na oživenie,

J.

keďže Európska rada v reakcii na prvé známky oživenia v septembri 2009 odporučila, aby sa fiškálne politiky „preorientovali smerom k dlhodobej udržateľnosti verejných financií“, a zdôraznila, že „stratégie ukončenia krízy je potrebné vypracovať koordinovaným spôsobom hneď, ako sa oživenie potvrdí, a zohľadniť pritom špecifickú situáciu jednotlivých krajín“,

K.

keďže v tomto období bolo možné pozorovať priamoúmerný vzťah medzi vhodnou politikou verejných financií a odolnosťou hospodárstva danej krajiny,

L.

keďže zvyšovanie verejného dlhu kladie veľkú záťaž na budúce generácie,

M.

keďže verejný dlh v niektorých členských štátoch sa zvýšil v takej miere, že podkopáva stabilitu a jeho výsledkom sú vysoké verejné výdavky na splácanie úrokov na úkor čoraz dôležitejších výdavkov na zdravotnícke a dôchodkového systémy,

N.

keďže vyššie verejné zadlžovanie narúša finančné trhy tým, že sa zvyšujú úrokové sadzby, čo má nepriaznivé následky na domácnosti a na investície do nových pracovných miest,

O.

keďže nedostatok účinného riadenia v oblasti štatistiky alebo nezávislých štatistických inštitúcií v členských štátoch podkopáva integritu a udržateľnosť verejných financií,

P.

keďže iné časti sveta, ktoré donedávna konkurovali produkciou tovaru s nízkou kvalitou, teraz vstupujú do segmentov s vysokou kvalitou; keďže títo konkurenti používajú vyspelé technológie, pričom stále vyplácajú pomerne nízke hodinové mzdy, nemusia zápasiť s nepriaznivým demografickým vývojom a jednotliví zamestnanci za život celkovo odpracujú veľké množstvo hodín; keďže plná zamestnanosť bola v Európe naposledy dosiahnutá pred ropnou krízou z roku 1973, ale napriek tomu zostáva cieľom, o ktorého dosiahnutie sa EÚ musí snažiť v súlade s duchom zmlúv a bez toho, aby sa vzdala vysokej úrovne sociálnej ochrany a ľudského rozvoja,

Q.

keďže existuje viacero prostriedkov na skrátenie stabilizačného intervalu, napríklad zvýšenie všeobecnej produktivity a predovšetkým zvýšenie produktivity služieb sociálneho zabezpečenia, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zvýšenie miery pôrodnosti alebo zvýšenie počtu prisťahovalcov,

R.

keďže demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami miery plodnosti, ktoré do veľkej miery závisia od stimulov a príspevkov pre matky, ako aj migračných tokov,

S.

keďže súčasná miera zadlženosti a úroveň schodku ohrozuje samotnú existenciu sociálneho štátu,

T.

keďže nedostatočné uplatňovanie štrukturálnych reforiem a nedostatočná konsolidácia verejných financií budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť,

U.

keďže mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu a keďže jeho riadne dodržiavanie by zmiernilo negatívne dôsledky krízy,

V.

keďže udržateľnosť verejných financií má kľúčový význam nielen pre Európu ako celok, ale konkrétne aj pre rozpočet Európskej únie,

W.

keďže všeobecné zásady a základné predpoklady udržateľnosti by sa mali uplatňovať aj na rozpočet Európskej únie, hoci je v súčasnosti obmedzený na približne 1 % z celkového európskeho HND,

1.

vyjadruje hlboké obavy o dlhodobú udržateľnosť verejných financií v dôsledku finančných a hospodárskych kríz; pripomína, že úsilie vyvinuté v rámci Paktu stability a rastu pred vypuknutím kríz bolo vo veľmi veľkej miere zamerané na riešenie čoraz väčšieho demografického problému; uznáva, že toto úsilie bolo z veľkej časti zmarené v dôsledku toho, že bolo potrebné dramaticky zvýšiť verejné výdavky s cieľom zabrániť celosvetovému kolapsu finančného systému a zmierniť sociálne dôsledky týchto problémov;

2.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že ešte pred tým, ako kríza vôbec začala, boli výsledky viacerých členských štátov v oblasti konsolidácie verejných financií neuspokojivé napriek tomu, že hospodárske podmienky boli priaznivé; zdôrazňuje, že tým došlo k porušeniu preventívnej časti Paktu stability a rastu, najmä po jeho reforme z roku 2005, a k podstatnému oslabeniu schopnosti členských štátov vykonávať proticyklické opatrenia po vypuknutí krízy, čo viedlo k ďalšej neistote, vyššej nezamestnanosti a väčším sociálnym problémom;

3.

uvedomuje si, že súčasnú úroveň verejných výdavkov nemožno udržať navždy; víta rozhodnutie Európskej rady, že o balíku nadväzujúcich podporných opatrení rozhodne až po dôkladnej analýze výsledkov súčasného balíka opatrení a až keď sa jasne preukáže, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia;

4.

uznáva, že kroky zamerané na zabránenie kolapsu finančného systému boli úspešné, hoci aj naďalej je veľmi potrebné zachovať obozretnosť; očakáva zníženie finančnej záťaže súvisiacej so záchranou bankového sektora; oceňuje koordinovaný prístup centrálnych bánk, ktorý umožnil dosiahnuť tento cieľ; v plnej miere podporuje reformu systému obozretného dohľadu a reformu rámca finančnej architektúry;

5.

zdôrazňuje, že cieľom Paktu stability a rastu z dlhodobého hľadiska musí byť rovnováha alebo prebytok, čo si vyžaduje hospodárenie s prebytkom v priaznivých hospodárskych obdobiach a transparentné financovanie systémov dôchodkového zabezpečenia v rámci verejných rozpočtov alebo prostredníctvom súkromných systémov;

6.

zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast, ako aj pre zachovanie vhodnej úrovne verejných výdavkov; zdôrazňuje, že vysoká miera zadlženosti a úroveň schodkov ohrozujú udržateľnosť a budú mať nepriaznivý vplyv na výdavky na zdravotníctvo, dôchodkový systém a zamestnanosť;

7.

vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o vysokú mieru zadlženosti a úroveň schodkov v členských štátoch; varuje pred využívaním krízy ako zámienky na to, aby sa neuskutočnila konsolidácia verejných financií, neznížili sa verejné výdavky a nezaviedli sa štrukturálne reformy, pretože všetko uvedené je nevyhnutné na to, aby sa opäť dosiahol rast a zamestnanosť;

8.

zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie úrovne schodku a miery zadlženosti sú nevyhnutné na zachovanie moderného sociálneho štátu a systému prerozdelenia, ktorý dbá o spoločnosť ako celok, no podporuje predovšetkým jej menej privilegované vrstvy;

9.

zdôrazňuje, že ak bude verejný dlh a úrokové miery aj naďalej rásť, náklady v podobe splátok úrokov už súčasné i budúce generácie nebudú schopné niesť bez toho, aby došlo k ohrozeniu modelov sociálneho štátu;

10.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mnoho členských štátov porušuje Pakt stability a rastu; vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že členské štáty neskonsolidovali svoje verejné financie v časoch pred krízou, keď boli hospodárske podmienky priaznivé; súhlasí s vyhlásením Komisie, že udržateľnosť dlhu mala mať veľmi významné miesto a jednoznačnú úlohu pri postupoch dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísne dodržiavanie Paktu stability a rastu;

11.

varuje pred náhlym ukončením podpory reálnemu hospodárstvu, aby sa predišlo vzniku ďalšieho hospodárskeho poklesu; upozorňuje na neželané negatívne účinky buď predčasného zrušenia podporných opatrení, alebo pridlhého otáľania s prijatím nápravných opatrení v oblasti udržateľnosti verejných financií; pripomína, že tieto opatrenia mali výslovne byť včasné, cielené a dočasné; víta prácu Komisie na stratégii ukončenia súčasných núdzových opatrení; podporuje Komisiu v diferencovanom prístupe k stratégiám ukončenia v jednotlivých krajinách z hľadiska rozsahu a času; usudzuje, že ukončovanie opatrení v prvej skupine krajín sa začne v roku 2011; nabáda členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zaviesť stratégie ukončenia čo najskôr a čo najdôraznejšie;

12.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o miere pôrodnosti v Európskej únii s cieľom odhaliť príčiny a dôsledky jej klesajúceho trendu, ako aj riešenia a alternatívy v súvislosti s týmto problémom;

13.

domnieva sa, že fiškálna stratégia ukončenia by mala začať pred menovou stratégiou ukončenia, aby sa mohla menová stratégia ukončenia správne uplatňovať, čím sa zaistí, že ECB, ktorá úspešne zabránila nástupu deflácie, rovnako dobre zabezpečí, aby inflácia nezničila proces obnovy; chápe, že ECB naznačila, že ak včas nedôjde k fiškálnym obmedzeniam, bude, žiaľ, nútená uplatňovať prísnejšiu menovú politiku, ako sa očakávalo;

14.

zdôrazňuje, že zníženie finančných stimulov musí byť spojené s úsilím o vytvorenie dynamickejšieho a konkurencieschopnejšieho vnútorného trhu, ktorý bude príťažlivejší pre investície;

15.

zdôrazňuje, že postupné a kontrolované ukončenie vytvárania schodkov má kľúčový význam pre udržanie nízkych úrokových sadzieb a obmedzeného dlhového zaťaženia, čím sa zabezpečí schopnosť zachovať výdavky na sociálne zabezpečenie a životnú úroveň domácností;

16.

zdôrazňuje, že nízke úrokové sadzby podporujú investície a obnovu; uvedomuje si dôsledky intenzívneho zadlžovania vlád na úrokové sadzby; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že to viedlo k veľkým rozpätiam v úrokových sadzbách v rámci EÚ; upozorňuje členské štáty, aby zohľadňovali vplyv svojich rozhodnutí o rozpočtových otázkach na trhové úrokové sadzby; zastáva názor, že zdravé verejné financie sú nevyhnutným predpokladom bezpečných pracovných miest; zdôrazňuje, že zvyšovaním nákladov na požičiavanie vlády zvyšujú aj zaťaženie svojich vlastných rozpočtov;

17.

poukazuje na skutočnosť, že proticyklické účinky Paktu stability a rastu môžu fungovať, len ak členské štáty účinne dosahujú rozpočtové prebytky v priaznivých hospodárskych obdobiach; v tejto súvislosti vyzýva aj na lepšie uplatňovanie preventívnej časti Paktu stability a rastu; žiada, aby došlo k zmene prístupu, keď sa finančné prostriedky najprv minú a až neskôr splácajú, na zásadu, že treba šetriť, pretože v budúcnosti môže nastať núdzová situácia; pripomína, že Pakt stability a rastu od členských štátov vyžaduje, aby ich rozpočet bol zo strednodobého hľadiska vyrovnaný alebo v prebytku, čo znamená že schodok na úrovni 3 % nie je cieľ, ale najväčšia povolená odchýlka, čo platí aj po reforme Paktu stability a rastu;

18.

žiada, aby sa súčasne s uplatňovaním podporných balíkov vykonávali štrukturálne reformy s cieľom zabrániť vzniku ďalších kríz, zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov, zintenzívniť rast a zvýšiť zamestnanosť;

19.

zdôrazňuje, že v situácii, keď je potrebné dosiahnuť stabilné verejné financie, by najneskôr v roku 2011 mali všetky členské štáty začať so znižovaním stabilizačného intervalu;

20.

uznáva, že fiškálne stimuly a neobmedzené automatické stabilizátory sa ukázali ako úspešné, a navrhuje, aby Komisia od členských štátov požadovala, aby sa snažili o vyrovnaný rozpočet vyčlenením prebytkov štátneho rozpočtu na vyrovnanie dlhu, keď hospodárstvo začne smerovať k udržateľnému oživeniu;

21.

zdôrazňuje osobitný význam opatrení na podporu zamestnanosti a dlhodobých investícií zameraných na zvyšovanie potenciálu pre hospodársky rast a vyššiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

22.

zdôrazňuje, že vzhľadom na demografické výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, by protikrízové opatrenia nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie, pretože ich náklady budú musieť splatiť súčasné i budúce generácie;

23.

podporuje myšlienku, že väčšia koordinácia hospodárskych politík v Európskej únii je nevyhnutná a vedie k ďalším synergiám;

24.

uznáva, že Pakt stability a rastu nie je postačujúcim nástrojom na harmonizáciu fiškálnych a hospodárskych politík členských štátov;

25.

podporuje preto revíziu mechanizmov potrebných na to, aby sa ekonomiky členských štátov EÚ vrátili späť na cestu konvergencie;

26.

navrhuje, aby Komisia vypracovala vhodný mechanizmus spolupráce s MMF v osobitných prípadoch, keď členské štáty získavajú od MMF úver na podporu platobnej bilancie;

27.

zdôrazňuje, že vysoká inflácia nie je odpoveďou na potrebu fiškálnych opatrení, pretože by viedla k vysokým ekonomickým nákladom a ohrozila by udržateľný a inkluzívny rast;

28.

súhlasí s Komisiou v tom, že „úspešná fiškálna expanzia na odvrátenie recesie a dlhodobejšia fiškálna udržateľnosť nie sú nezlučiteľné“, ale varuje pred rizikom nadmernej a umelej expanzie založenej na vyšších verejných výdavkoch, ktoré by tento prístup mohli ľahko ohroziť;

29.

zastáva názor, že riadenie verejných financií na základe radu špecifických krátkodobých rozhodnutí zaručí dlhodobú udržateľnosť verejných financií a že práve v kontexte týchto postupných krátkodobých rozhodnutí treba prostredníctvom zabezpečenia štruktúry na najbližšie obdobie riešiť otázku udržateľnosti verejného dlhu;

30.

domnieva sa, že rozpočtová politika musí predovšetkým formou prerozdeľovania premeniť dostupné úspory na investície, ktoré zvyšujú rast, napríklad investície do výskumu a vývoja, modernizácie priemyselnej základne, rozvoja ekologickejšieho, inteligentnejšieho, inovatívnejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva EÚ a do riešenie výzvy v oblasti vzdelávania;

31.

zdôrazňuje, že významná časť verejných a sociálnych výdavkov môže byť produktívna, ak sa vynakladajú na projekty, ktoré majú pozitívny dosah na akumuláciu hmotného a ľudského kapitálu a na podporu inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné kontrolovať nárast dlhového zaťaženia, aby sa zabezpečilo, že narastajúce náklady na úroky nepôjdu na úkor kľúčových výdavkov na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje, že vzhľadom na čoraz obmedzenejšie zdroje je nevyhnutné zvyšovať kvalitu verejných výdavkov;

32.

zdôrazňuje, že úloha systémov sociálnej ochrany ako sociálnych záchytných sietí sa prejavila ako obzvlášť účinná v časoch krízy; zdôrazňuje, že stabilita verejných financií je základnou podmienkou na to, aby to tak bolo aj v budúcnosti;

33.

zdôrazňuje, že dlhodobá udržateľnosť povinných dôchodkových systémov závisí nielen od demografického vývoja, ale aj od produktivity aktívneho obyvateľstva (ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu), od skutočného veku odchodu do dôchodku a od podielu HDP vyčleneného na financovanie týchto systémov; ďalej zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií a zníženie miery zadlženosti a úrovne schodkov sú významnými faktormi udržateľnosti;

34.

pripomína, že meniaca sa demografická situácia, najmä starnúce obyvateľstvo, znamená, že v mnohých členských štátoch je občas potrebné vykonať reformu verejných systémov dôchodkového zabezpečenia, najmä čo sa týka príspevkovej základne, ak majú tieto systémy byť aj naďalej finančne udržateľné;

35.

zdôrazňuje, že dlhové zaťaženie rastie, ak je reálna úroková miera vyššia ako miera rastu HDP, a že keď dlhové zaťaženie rastie, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

36.

domnieva sa, že výška úrokových sadzieb spojená so zadlžovaním štátov je odrazom trhového hodnotenia udržateľnosti dlhu daného členského štátu;

37.

poukazuje na to, že v dôsledku narastajúcich schodkov je zadlžovanie drahšie, čo je sčasti spôsobené skutočnosťou, že keď dlhové zaťaženie rastie rýchlejšie ako hospodársky rast a schopnosť splácať dlhy, riziká sú podľa hodnotenia trhov vyššie;

38.

zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza najjasnejším možným spôsobom zvýraznila priamu súvislosť medzi stabilitou finančných trhov a udržateľnosťou verejných financií; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné prijať prísnejšie a integrované právne predpisy v oblasti dohľadu nad finančnými trhmi, ktoré by mali zahŕňať silné mechanizmy na ochranu spotrebiteľov a investorov;

39.

vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdie na posúdenie kvality dlhu členských štátov;

40.

poznamenáva, že ak majú byť verejné financie členských štátov dôveryhodné, vyžaduje si to účinnú a skutočne nezávislú správu štatistiky a riadny dohľad Komisie;

41.

navrhuje predovšetkým, aby Komisia vyhodnotila účinky fiškálnych výdavkov, ktoré vynaložili členské štáty s cieľom oživiť svoje hospodárstva, a to z hľadiska vplyvu na výrobu, stav verejných financií a tiež z hľadiska stimulovania a ochrany zamestnanosti v krátko- i dlhodobom horizonte;

42.

poznamenáva, že Pakt stability a rastu je stále základom pravidiel potrebných na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a že v priaznivých hospodárskych obdobiach by mali členské štáty hospodáriť s prebytkom verejných financií a ku schodku by sa mali uchyľovať len v nepriaznivých časoch;

43.

zdôrazňuje, že prvoradým cieľom nedávnych špekulatívnych útokov na niektoré európske hospodárstva bolo samotné euro a európska hospodárska konvergencia; v tomto zmysle vyslovuje presvedčenie, že európske problémy si vyžadujú európske riešenia, ktoré by mali spočívať vo vnútorných prostriedkoch na zabránenie vzniku akéhokoľvek rizika platobnej neschopnosti spojením vnútroštátnej fiškálnej disciplíny a finančných podporných mechanizmov poslednej inštancie;

44.

žiada, aby sa štrukturálny deficit používal ako jeden z ukazovateľov na zisťovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

45.

považuje obnovenú stratégiu rastu a zamestnanosti za kľúčový faktor prispievajúci k udržateľným verejným financiám v Európskej únii; vyslovuje presvedčenie, že je potrebné modernizovať hospodárstvo Európskej únie, a predovšetkým jej priemyselnú základňu; vyzýva na prerozdelenie rozpočtových výdavkov EÚ a členských štátov tak, aby bolo viac investícií vyčlenených na výskum a inovácie; poukazuje na to, že ak má byť nová stratégia EÚ do roku 2020 úspešná, potrebuje záväzné nástroje;

46.

zdôrazňuje, že dlhodobú udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ treba neprestajne monitorovať, aby sa dal hodnotiť rozsah dlhodobých výziev; tiež zdôrazňuje, že treba pravidelne zverejňovať informácie o otvorených záväzkoch verejného sektora a sociálnych systémov, napr. systémov dôchodkového zabezpečenia;

47.

žiada Komisiu, aby zvážila zaradenie zníženia dlhodobých stabilizačných intervalov verejných financií medzi kľúčové prvky stratégie EÚ do roku 2020;

48.

vyzýva členské štáty, aby po prekonaní stabilizačného intervalu znížili pomer štátneho dlhu k HDP na maximálne 60 %;

49.

zdôrazňuje, že rozpätia úrokových sadzieb na kapitálových trhoch sú hlavnými indikátormi solventnosti členských štátov;

50.

je mimoriadne znepokojený rozdielnou kvalitou štatistík, ktorú možno pozorovať všeobecne v rámci EÚ a osobitne v rámci eurozóny;

51.

zdôrazňuje, že dlhodobá trvalá udržateľnosť verejných financií je v podstatnej miere spojená aj s rozpočtom EÚ a jeho financovaním;

52.

v tejto súvislosti zdôrazňuje veľmi pozitívnu úlohu rozpočtu EÚ – hoci výrazne obmedzovanú viacročným finančným rámcom – pri zmierňovaní účinkov krízy prostredníctvom financovania Európskeho plánu obnovy a prerozdelenia finančných prostriedkov smerom k prioritným oblastiam; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou hospodárskych a fiškálnych politík členských štátov zameraných na boj proti hospodárskej a finančnej kríze a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií;

53.

konštatuje, že nárast nezamestnanosti a vládneho dlhu, ako aj spomalenie rastu v dôsledku hospodárskej krízy sú v rozpore s cieľom udržateľnosti verejných financií; konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty pristúpili ku konsolidácii svojich financií a zlepšili likviditu verejných financií s cieľom znížiť náklady dlhu, a že je tiež potrebné urobiť to vyváženým spôsobom, v primeranom časovom horizonte a so zreteľom na konkrétne podmienky v členských štátoch; zdôrazňuje však, že nerozvážne znižovanie prostriedkov v oblasti verejných investícií, výskumu, vzdelávania a rozvoja bude mať negatívny dosah na vyhliadky rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a preto sa domnieva, že je potrebné naďalej podporovať dlhodobé investície do týchto oblastí a rozširovať ich tam, kde je to potrebné;

54.

zdôrazňuje, že súčasné oživenie je stále krehké a že vo väčšine členských štátov nezamestnanosť ďalej stúpa, pričom najviac sú postihnutí mladí ľudia; je pevne presvedčený, že o konci hospodárskej krízy nemožno hovoriť, pokiaľ výrazne a trvalo neklesne nezamestnanosť, a upozorňuje na skutočnosť, že európske sociálne štáty preukazujú svoju hodnotu tým, že zabezpečujú stabilitu a prispievajú k obnove;

55.

považuje za nevyhnutné náležite zhodnotiť sociálny dosah krízy a jej vplyv na zamestnanosť a stanoviť na úrovni EÚ stratégiu obnovy založenú na podpore zamestnanosti, odbornej príprave, investíciách vedúcich k vyššej hospodárskej aktivite, zvýšení konkurencieschopnosti a produktivity podnikov, najmä MSP, a oživení priemyslu, pričom sa zabezpečí prechod na konkurencieschopné, trvalo udržateľné hospodárstvo; domnieva sa, že tieto ciele musia byť jadrom stratégie EÚ do roku 2020;

56.

zastáva názor, že stratégia na oživenie hospodárstva by za žiadnych okolností nemala spôsobiť ďalšie štrukturálne nerovnováhy a výrazné rozdiely v príjmoch, ktoré sú prekážkou produktivity a konkurencieschopnosti hospodárstva, ale skôr by mala zaviesť reformy potrebné na odstránenie týchto nerovnováh; domnieva sa, že finančnými a daňovými opatreniami členských štátov sa musia chrániť mzdy, dôchodky, príspevky v nezamestnanosti a kúpna sila domácností bez toho, aby došlo k ohrozeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií alebo schopnosti členských štátov poskytovať v budúcnosti základné verejné služby;

57.

konštatuje, že predpokladané starnutie populácie v najbližších desaťročiach predstavuje bezprecedentnú výzvu pre krajiny EÚ; preto sa domnieva, že protikrízové opatrenia by v zásade nemali mať dlhodobý vplyv na verejné financie a nadmerne zaťažovať budúce generácie splácaním súčasných dlhov;

58.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby oživenie hospodárstva bolo spojené s cielenými politikami zameranými na riešenie štrukturálnej nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a žien, pričom cieľom by bol nárast počtu kvalitných pracovných miest, a teda aj zvýšenie produktivity práce a investícií; v tomto ohľade sa domnieva, že dôležité sú politiky na zlepšenie kvality ľudského kapitálu, napr. politiky v oblasti vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti zamerané na rozvoj produktívnejšej a dlhšie aktívnej pracovnej sily a politiky zamerané na predĺženie obdobia pracovnej činnosti; žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili politiky a opatrenia zamerané na zamestnanosť a trh práce tak, aby sa stali základom stratégie EÚ do roku 2020;

59.

domnieva sa, že udržateľnosť verejných financií vo veľkej miere závisí od schopnosti zvýšiť mieru zamestnanosti s cieľom reagovať na demografické výzvy a výzvy súvisiace s rozpočtom s osobitným ohľadom na udržateľnosť dôchodkových systémov; domnieva sa, že existujúci európsky ľudský kapitál možno v strednodobom horizonte podporiť vhodnými migračnými politikami vedúcimi k integrácii migrantov na pracovnom trhu a k udeleniu občianstva;

60.

zdôrazňuje, že vyššie úrovne zamestnanosti sú nevyhnutné, ak sa má EÚ vyrovnať so starnutím obyvateľstva, a zdôrazňuje, že vysoká účasť na pracovnom trhu je predpokladom pre hospodársky rast, sociálnu integráciu a trvalo udržateľné a konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo;

61.

zastáva názor, že stratégia EÚ do roku 2020 by sa mala prijať vo forme dohovoru o hospodárskej a sociálnej politike a o politike v oblasti zamestnanosti, ktorého cieľom bude udržať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a ktorý bude zameraný na integráciu všetkých osôb do trhu práce, ktorá najlepšie chráni občanov pred sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že všetky politiky by sa mali vzájomne podporovať s cieľom dosiahnuť pozitívnu súčinnosť; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala zakladať na usmerneniach a podľa možností na ukazovateľoch a porovnávacích kritériách, ktoré budú merateľné a porovnateľné na vnútroštátnej i európskej úrovni;

62.

domnieva sa, že politika v oblasti verejných financií koordinovaná na úrovni EÚ a zameraná na udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta, ako aj prijatie reforiem potrebných na zaručenie udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia sú jednou z potrebných odpovedí na dôsledky finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy a na výzvy súvisiace s demografickými zmenami a s globalizáciou;

63.

zdôrazňuje, že dlhodobá rovnováha povinných dôchodkových systémov nezávisí len od demografického vývoja, ale aj od produktivity ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá ovplyvňuje potenciálnu mieru rastu, a od podielu HDP vyhradeného na financovanie uvedených systémov;

64.

zdôrazňuje význam očakávanej zelenej knihy o reforme dôchodkových systémov a považuje za nevyhnutné vypracovať a zmluvne i daňovo podporovať rozvoj trvalo udržateľných, bezpečných, dostatočne diverzifikovaných dôchodkových systémov financovaných z rôznych zdrojov, ktoré budú súvisieť s výkonnosťou pracovných trhov alebo s finančnými trhmi a ktoré by mohli mať formu podnikových systémov, pričom budú zahŕňať verejný, doplnkový zamestnávateľský a individuálny systém; z tohto dôvodu považuje za dôležitú „dôchodkovú gramotnosť“ občanov EÚ;

65.

zdôrazňuje, že v dlhodobom meradle tvoria implicitné dôchodkové záväzky jednu z najväčších častí celkového verejného dlhu a že členské štáty by mali pravidelne zverejňovať informácie o svojich implicitných dôchodkových záväzkoch podľa spoločne dohodnutej metodiky;

66.

zastáva názor, že potreba udržateľných verejných financií a vhodných systémov sociálneho zabezpečenia a začlenenia si vyžaduje zvýšenie kvality a efektívnosti správy a verejných výdavkov a že je potrebné podnietiť členské štáty, aby zvážili opatrenia na rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia prostredníctvom postupného výrazného znižovania daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by to mohlo pomôcť obmedziť chudobu, zaručiť sociálnu súdržnosť a podporiť hospodársky rast a produktivitu, ktoré sú hlavnými faktormi konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu;

67.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ECB a vládam členských štátov.