19.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 18/80

1.1

EHSV sa stotožňuje s cieľmi, ktoré Komisia stanovila v súvislosti s úpravou spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Upozorňuje však na rozdiely medzi cieľmi stanovenými na európskej úrovni a praxou na vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti, ktoré by mohla ešte väčšmi prehĺbiť hospodárska kríza a jej sociálne a politické dôsledky.

1.2

Výbor sa domnieva, že prepracovanie smernice môže prispieť k vytvoreniu omnoho prispôsobenejšieho legislatívneho a inštitucionálneho rámca, ktorý umožní vyššiu a celistvejšiu úroveň pomoci osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu.

1.3

Výbor však upozorňuje, že aj v prípade tejto európskej politiky, existuje riziko, že vyzdvihované hodnoty strácajú význam kvôli nadmernej rétorike a vyhláseniam o dobrých úmysloch. Bolo by preto vhodné, aby sa v druhej etape uplatňovania tejto politiky, keď sa po fáze spolurozhodovania pristúpi k prijatiu rozhodnutia, dbalo na zabezpečenie uplatňovania legislatívnych podmienok umožňujúcich žiadateľom o azyl skutočný prístup na trh práce a k vzdelávacím programom.

1.4

Výbor upozorňuje na princíp uznávania úlohy občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, a najmä špecializovaných mimovládnych organizácií v oblasti azylu a ochrany utečencov a požaduje, aby mali plný prístup k všetkým postupom a miestam, ktoré súvisia s ich činnosťou. Upozorňuje však na skutočnosť, že tieto organizácie nemôžu preberať úlohu a zodpovednosť, ktorá v tejto oblasti prináleží vládam.

1.5

Výbor so znepokojením pozoruje nedostatočnú transparentnosť v rámci národných postupov a postupov Spoločenstva v prípadoch vyhostenia osôb, ktoré by mohli potrebovať medzinárodnú ochranu, pričom sú tieto postupy neodôvodnené v očiach občanov členských štátov a medzinárodného spoločenstva.

1.6

Výbor sa domnieva, že rozličná úroveň rozpočtových obmedzení vyplývajúca z hospodárskej krízy nemôže ospravedlniť nižšiu úroveň a kvalitu ochrany poskytnutej príslušným osobám.

1.7

Výbor podporuje cieľ zlepšiť medzinárodnú ochranu formou uznania kvalifikácie a lepšieho prístupu k odbornému vzdelávaniu, k pracovným miestam, integračným mechanizmom a bývaniu.

2.1

Vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vychádza zo záväzku efektívne uplatňovať Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov (1951) a z hodnôt, ktoré spoločne vyznávajú členské štáty v oblasti ľudských práv. Podľa záverov Európskej rady v Tampere a Haagskeho programu predstavuje CEAS najdôležitejší nástroj na vytvorenie spoločného azylového systému a systému jednotnej ochrany vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

2.2

V období rokov 1999 až 2006 sa dosiahol značný pokrok, vrátane prijatia štyroch nástrojov, ktoré tvoria platné acquis. Smernica 2004/83/ES Rady („kvalifikačná smernica“) umožnila stanoviť spoločné kritériá pre osoby, ktoré môžu požadovať medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť minimálnu úroveň výhod pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch. Haagskym a Štokholmským programom sa Európska komisia zaviazala zhodnotiť pokrok dosiahnutý v prvej etape a predložiť Rade a Európskemu parlamentu súbor opatrení s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010.

2.3

Od roku 2002 sa Európsky hospodársky a sociálny výbor zapojil do procesu prípravy a uplatňovania spoločného európskeho azylového systému prostredníctvom viacerých stanovísk, konkrétne k smernici, ktorú sa návrh usiluje prepracovať (1), k zelenej knihe o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme (2) a k akčnému plánu v oblasti azylu (3).

2.4

V akčnom pláne v oblasti azylu (4) schválenom 17. júna 2008 Komisia navrhla, aby EÚ ukončila druhú etapu spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a prijala lepšie štandardy ochrany a zabezpečila ich jednotné uplatňovanie v členských štátoch. Prostredníctvom európskeho dohovoru o prisťahovalectve a azyle, ktorý Európska rada prijala 17. októbra 2008 EÚ, opätovne potvrdila podporu tejto politiky a stanovených cieľov.

2.5

Plán politiky predpokladá preskúmanie „kvalifikačnej smernice“ tak, aby sa z nej stal rozšírený balík, ktorý bude zahŕňať preskúmanie Dublinského nariadenia a nariadenia Eurodac, smernice o podmienkach prijatia (5), ako aj schválenie návrhu o vytvorení Európskeho podporného úradu pre azyl 19. februára 2009 (6). Medzi opatrenia patria tiež posilnenie vonkajšej dimenzie azylu, najmä prostredníctvom európskeho programu EÚ pre presídľovanie a rozvoja regionálnych programov ochrany.

2.6

Prepracovanie smernice môže prispieť k vytvoreniu legislatívneho a inštitucionálneho rámca, ktorý umožní vyššiu a celistvejšiu úroveň pomoci osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu. V druhej fáze bude po procese spolurozhodovania nasledovať prijatie rozhodnutia podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý stanovuje, že Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament sa na procese zúčastňuje ako spoluzákonodarca.

2.7

Prepracovanie smernice je nevyhnutné vzhľadom na nejednoznačnosť pôvodného znenia, pričom túto nejednoznačnosť považujú členské štáty za jednu z hlavných príčin súčasného zlého fungovania, ktoré sa prejavuje najmä v počte sporných rozhodnutí a rozdieloch medzi počtom schválených žiadostí.

2.8

Prepracovanie smernice umožní zosúladiť obsah smernice s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré predstavujú základ pre výklad acquis a všetkých postupov pri poskytovaní medzinárodnej ochrany.

2.9

Prepracovanie sa javí nevyhnutné aj vzhľadom na to, že smernica sa týka kľúčového prvku mechanizmu pri poskytovaní medzinárodnej ochrany. Štandardy uvedené v smernici dopĺňajú iné témy acquis, najmä smernicu týkajúcu sa azylového procesu. Toto prepracovanie spoločne s inými nástrojmi inštitucionálnej a finančnej podpory môže predstavovať výrazný pokrok na ceste k vytvoreniu fungujúceho a efektívneho spoločného európskeho azylového systému.

2.10

Výbor ako zástupca európskej organizovanej občianskej spoločnosti uvítal úsilie vynaložené na konzultácie s občianskou spoločnosťou a odborníkmi pri príprave azylovej politiky. Osobitne sa môžeme zmieniť o konzultáciách pri príprave zelenej knihy, ktorú Európska komisia predložila v júni 2007 (7) a v rámci príprav štúdií týkajúcich sa vykonávania smernice (správa Odysseus) alebo externej štúdie o úspechu azylovej politiky (8).

2.11

Výbor uznáva dôležitosť úlohy územných samospráv pri úspechu azylovej politiky, najmä pri integrácii osôb pod medzinárodnou ochranou. V tejto súvislosti vyjadruje EHSV želanie, aby bol do konzultácií o azylovej politike zapojený aj Výbor regiónov.

2.12

EHSV vyjadruje silné obavy nad praxou vlád členských štátov a agentúry Frontex pri vyhosťovaní osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (9). Tieto operácie, ktoré sú čoraz častejšie a rozsiahlejšie, sa musia odohrávať transparentne a s plnou zodpovednosťou (10). Výbor odporúča, aby Frontex a Európsky podporný úrad pre azyl v oblasti azylu spolupracovali s cieľom zabrániť porušovaniu ľudských práv. Vyhostiť osoby do krajín alebo oblastí, v ktorých je ohrozená ich bezpečnosť, predstavuje jasné porušenie zásady nenavracania osôb. Výbor požaduje, aby sa urýchlene vypracovala správa o činnosti agentúry Frontex a bezodkladne sa v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi stanovili predpisy, podľa ktorých agentúra postupuje pri vyhosteniach. Je potrebné uviesť, že posilnenie postavenia tejto agentúry bez zabezpečenia dodržiavania ľudských práv predstavuje hrozbu pre spoločný európsky azylový systém ako celok a spochybňuje dôveryhodnosť Európskej únie a jej členských štátov.

2.13

Výbor sa domnieva, že CEAS nemôže úspešne fungovať bez uplatňovania princípu solidarity medzi členským štátmi. Niektoré členské štáty sú totiž predovšetkým z dôvodu svojej zemepisnej polohy vystavené silnejšiemu imigračnému tlaku ako iné štáty. CEAS môže fungovať, len ak sa jednotlivé členské štáty budú podporovať, vrátane podpory špecializovaných agentúr EÚ.

3.1

EHSV víta návrh prepracovanej smernice, ktorej obsah zohľadňuje predchádzajúce odporúčania výboru, najmä v súvislosti so zaobchádzaním so žiadateľmi o ochranu a objasnením postavenia osôb, ktorým môže byť poskytnutá medzinárodná ochrana. Predtým ako začne skutočne fungovať spoločný európsky azylový systém, sú však ešte potrebné viaceré kroky. Tento systém totiž nebude realizovateľný bez jeho pevného zakotvenia vo všetkých spoločných hodnotách a princípoch, ktoré stavajú dôstojnosť a bezpečnosť človeka do centra pozornosti EÚ a členských štátov. Budovanie tohto priestoru je narušované nedostatkom nástrojov a zdrojov na zabezpečenie transparentného a efektívneho postupu pri poskytovaní medzinárodnej ochrany, spoločne s opatreniami a programami pre integráciu osôb pod ochranou do spoločnosti a ekonomiky členských štátov.

3.2

Možno pozorovať výrazný rozdiel medzi legislatívou na úrovni EÚ a legislatívou a postupmi jednotlivých štátov (11). Harmonizácia sa nemôže opierať o najmenšieho spoločného menovateľa v oblasti ochrany. Veľké rozdiely medzi postupmi jednotlivých štátov, ktoré sa prejavujú v rozdielnom počte schválených žiadostí, počte sporných rozhodnutí a sekundárnom pohybe žiadateľov o azyl, poukazujú na to, že sa neuplatňuje princíp solidarity medzi členskými štátmi.

3.3

EHSV viackrát zdôraznil niekoľko zásad, podľa ktorých majú členské štáty a inštitúcie EÚ dlhodobo postupovať (12): zásada nenavracania osôb, podľa ktorej utečenec nemôže byť vyhostený do krajiny, kde je ohrozená jeho sloboda, zásada dôvernosti informácií uvedených v každej žiadosti o azyl, ako aj zabezpečenie nezadržania žiadateľov o azyl len na základe ich žiadosti o toto postavenie.

3.4

V stanovisku k zelenej knihe o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme (13) výbor podporil tieto zásady a uviedol konkrétne odporúčania na zlepšenie zaobchádzania s osobami, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu. Európske a národné inštitúcie musia preto spolupracovať, aby zabezpečili, že osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu môžu kedykoľvek vstúpiť na územie EÚ a ich žiadosti budú posudzované seriózne a individuálne. Výbor tiež odporučil, aby sa zrušil zoznam krajín, ktoré sa považujú za bezpečné, a aby sa zriadil Európsky podporný úrad pre azyl.

3.5

Okrem objasnenia hodnôt a zásad, ktorými sa má riadiť činnosť v oblasti azylu, výbor odporúča aj angažovanosť v prospech napĺňania niektorých konkrétnych cieľov pre výrazné zlepšenie zaobchádzania s osobami, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, alebo im je táto ochrana poskytovaná. EHSV vyzýva na určenie súboru kľúčových ukazovateľov, podľa ktorých bude možné postupovať a hodnotiť pokrok vykonaný pri plnení týchto cieľov.

3.6

EHSV podporuje uplatňovanie európskeho systému analýzy a hodnotenia ohrozenia bezpečnosti jednotlivcov a skupín v tretích krajinách prostredníctvom Európskeho podporného úradu pre azyl. V súčasnosti sa používajú viaceré systémy hodnotenia rizík alebo politického násilia, ktoré používajú vnútroštátne orgány, ale aj mimovládne organizácie, univerzity a výskumné inštitúcie (14).

3.7

V prípade potreby je vhodné zapojiť do zbierania informácií aj Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), diplomatických predstaviteľov členských štátov, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie, ktoré majú kontakty s tretími krajinami a vykonávajú tam rôzne aktivity. Tento systém analýzy a hodnotenia poslúži pre vnútroštátne orgány ako orientačný bod pri efektívnejšom a rýchlejšom posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu. Bude predstavovať spoločný hodnotiaci základ a umožní posúdiť riziká v reálnom čase.

4.1

Pri predstavovaní právnych prvkov návrhu smernice Komisia uviedla súbor vymedzení pojmov, ktoré umožňujú prijať prísnejšie štandardy ochrany a pokračovať v harmonizácii existujúcich. V tomto duchu výbor navrhuje niektoré objasnenia a rozvinutie aspektov s cieľom prispieť k vytvoreniu jednotných postupov v súlade s hodnotami a princípmi Európskej únie.

4.2

Aktéri ochrany. Podľa výboru je neprimerané rozšíriť definíciu aktérov ochrany a vyslovuje poľutovanie nad tým, že neštátne subjekty ako napr. mimovládne a medzinárodné organizácie boli pôvodne zaradené do zoznamu aktérov ochrany. Hoci by (medzinárodné a mimovládne organizácie) mohli byť ochotné a aj schopné chrániť občanov určitej krajiny, konečná zodpovednosť neleží na nich. Medzinárodné organizácie sa zodpovedajú členským štátom a mimovládne organizácie svojim členom a prispievateľom. Jedinú platnú a účinnú strednodobú a dlhodobú ochranu môže poskytnúť štát, ktorý sa zodpovedá svojim občanom, ktorí majú prirodzene najväčší záujem o jej udržateľnosť a stabilitu. Hoci môžu aktéri ochrany poskytnúť krátkodobo užitočné, dokonca nevyhnutné služby, najmä pri riešení humanitárnych problémov, nemôžu niesť ani čiastočnú zodpovednosť za zabezpečenie ochrany osôb na príslušnom území. Prítomnosť týchto aktérov nemôže byť uvádzaná ako dôvod odmietnutia medzinárodnej ochrany.

4.3

Vnútroštátna ochrana. Vnútroštátna ochrana nestačí na zaistenie bezpečnosti potenciálnych žiadateľov o medzinárodnú ochranu. V niektorých prípadoch možno len malú časť príslušného štátu považovať za bezpečnú a je veľmi nepravdepodobné, že všetci, ktorí sú ohrození, sa tam môžu dostať. Existujú tiež prípady, keď o kontrolu nad príslušnou oblasťou súperia viaceré subjekty a je ťažké jednoznačne určiť, kto nesie zodpovednosť za zabezpečenie poriadku a bezpečnosti. Je preto dôležité objasniť túto definíciu. Vnútroštátna ochrana je platná, len ak je väčšina krajiny pod kontrolou ústrednej moci, ktorá koná v prospech zabezpečenia vnútorného poriadku a disponuje potrebnými prostriedkami, zabezpečuje minimálnu úroveň verejných služieb a primeranú ochranu práv a bezpečnosti občanov.

4.4

Požiadavka „príčinnej súvislosti“. Je osobitne aktuálna v prípadoch, keď sú obeťou prenasledovania mimovládne subjekty. V prípadoch prenasledovania, kde štát neposkytuje ochranu, sú žiadosti o medzinárodnú ochranu odôvodnené. Je dôležité venovať tejto súvislosti veľkú pozornosť vo všetkých situáciách, keď štát priamo alebo nepriamo odmietne chrániť svojich občanov.

4.5

Príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Výbor uvítal doplnenie hľadiska pohlavia ako súčasť definície sociálnych skupín, ktoré sa môžu ocitnúť v rizikovej situácii. Bolo by tiež vhodné širšie interpretovať vo všetkých oblastiach Ženevský dohovor s cieľom lepšie zohľadniť situácie, keď sú väčšmi ohrozené ženy. Výbor tiež upozorňuje na sexuálnu orientáciu ako dôvod prenasledovania. V niektorých spoločnostiach súvisí bezpečnosť a blaho občanov s ich pohlavím. EHSV podporuje myšlienku, aby sa vykonávali konzultácie týkajúce sa azylovej politiky s organizáciami a inštitúciami, ktoré majú poznatky z tejto oblasti s cieľom získať ucelený pohľad na riziká spojené s pohlavím jednotlivca. Výbor tiež odporúča, aby problematika rovnosti pohlaví bola zohľadnená v rámci aktivít Európskeho podporného úradu pre azyl prostredníctvom vytvorenia špecializovaných štruktúr.

4.6

Skončenie postavenia utečenca. Výbor podporuje navrhovanú zmenu, ktorá je podľa neho v súlade s hodnotami a princípmi azylovej politiky. Štatút osoby pod medzinárodnou ochranou možno skončiť až vo chvíli, keď návrat do krajiny pôvodu nepredstavuje riziko pre osoby, ktoré boli pod takouto ochranou.

4.7

Rozlišovanie podľa obsahu dvoch štatútov ochrany. Vývoj vyjadruje potešenie nad smerovaním k zjednoteniu dvoch štatútov ochrany. Viackrát vyjadril svoju podporu tomuto vývoju, ktorý môže v budúcnosti zabezpečiť komplexnejšiu ochranu osôb v rizikovej situácii a ich lepšiu integráciu v členských štátoch EÚ. Zároveň však zjednotenie dvoch štatútov ochrany nesmie mať priamo či nepriamo za následok zníženie úrovne ochrany a kvality jej obsahu.

4.8

Obsah ochrany. Obsah ochrany je citlivou zložkou azylovej politiky. Rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú výraznejšie ako pri poskytovaní samotnej medzinárodnej ochrany Je absolútne nevyhnutné, aby v rámci vývoja azylovej politiky Komisia poskytla potrebné zdroje na dôkladné a konkrétnejšie preskúmanie politiky a národných programov v tejto oblasti. Pri absencii proaktívnych opatrení bude poskytovanie medzinárodnej ochrany zbavené svojej podstaty a vyústi do diskriminácie osôb s týmto štatútom. Výbor odporúča zapojiť odbory a zamestnávateľov do vykonávania azylovej politiky na národnej úrovni.

4.9

Výbor víta začlenenie ustanovení o uznávaní a rovnosti diplomov a kvalifikácií, ako opatrení uľahčujúcich prístup osôb pod medzinárodnou ochranou k programom odborného vzdelávania. Ide o dôležité kroky na ceste k integrácii týchto osôb do ekonomiky a spoločnosti a na ceste k ich kvalitnejšiemu životu. Prístup na trh práce je dôležité podporovať prostredníctvom aktívnych opatrení na boj proti diskriminácii a podnecovaním hospodárskych aktérov.

4.10

Rodinní príslušníci. Výbor uvítal objasnenie pojmu rodinní príslušníci a domnieva sa, že umožní presnejšie a jednotnejšie posudzovať žiadosti o medzinárodnú ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.11

Výbor uvítal použitie kritéria „najlepší záujem dieťaťa“ pri rozhodovaní o poskytnutí medzinárodnej ochrany.