19.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 18/30

2.1.1

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať možnosť vytvoriť štatút európskej nadácie, ktorý by mal pomôcť nadáciám a ich financovateľom, pôsobiacim čoraz častejšie vo viacerých krajinách, čeliť občianskoprávnym i fiškálnym prekážkam, a dať novo vznikajúcim nadáciám od počiatku európsky rámec.

2.1.2

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh a služby zverejnilo v novembri 2009 výsledky verejnej konzultácie o štatúte európskej nadácie (4), v rámci ktorej sa získalo mnoho príspevkov vyjadrujúcich podporu tomuto štatútu, a to najmä zo sektora neziskových organizácií.

2.1.3

Európska komisia zverejnila vo februári 2009 štúdiu uskutočniteľnosti o štatúte európskej nadácie (5). Štúdia uvádza potenciálne prínosy štatútu európskej nadácie vo forme zníženia alebo odstránenia zbytočných finančných nákladov a administratívnej záťaže, čo uľahčí pôsobenie nadácií, ktoré chcú rozšíriť svoje aktivity do rôznych krajín EÚ.

2.1.4

V súvislosti so štatútom európskej nadácie jestvujú tiež dve odporúčania vyplývajúce z praxe:

2.1.5

Európsky parlament prijal 4. júla 2006 uznesenie o vyhliadkach v súvislosti s právom obchodných spoločností (8), v ktorom Komisiu vyzýva, aby pokračovala v príprave právnych predpisov Spoločenstva pre iné právne formy, ako napríklad pre európsku nadáciu.

2.1.6

Vo svojom stanovisku z roku 2009 o rôznych typoch podnikov (9) EHSV privítal začiatok práce na štatúte európskej nadácie a požiadal Komisiu, aby začiatkom roka 2010 uskutočnila hodnotenie vplyvu a vypracovala návrh nariadenia, ktoré by európskym nadáciám umožnilo pôsobiť na vnútornom trhu za rovnakých podmienok.

2.1.7

Súdny dvor vydal v roku 2006 rozhodnutie (10), že uplatňovanie rôznych daňových režimov v závislosti od toho, či verejnoprospešná nadácia má alebo nemá sídlo v danej krajine, je neoprávneným porušením zásadu voľného pohybu kapitálu, avšak iba v prípade, že členský štát uznal nadáciu podľa svojich zákonov za všeobecne prospešnú.

2.1.8

V súvislosti s cezhraničnými darmi (11) Dvor rozhodol, že daňové zákony, ktoré diskriminujú dotácie verejnoprospešným nadáciám so sídlom v inom členskom štáte EÚ sú v rozpore so Zmluvou o ES, pokiaľ sa prijímajúca organizácia so sídlom v inom členskom štáte považuje za rovnocennú s verejnoprospešnými nadáciami so sídlom v danom členskom štáte.

2.2.1

Európske nadácie sú odvetvím s významnou hospodárskou silou (12), pričom hodnota ich aktív sa pohybuje medzi 350 miliardami a približne 1 biliónom EUR a ročné výdavky dosahujú výšku 83 až 150 miliárd EUR. V značnom počte európskych krajín sa nadácie neustále rozrastajú.

2.2.2

Nadácie zohrávajú dôležitú úlohu na trhu práce. Štúdia uskutočniteľnosti o štatúte európskej nadácie identifikovala 110 000 nadácií, ktoré priamo poskytujú zamestnanie na plný úväzok 750 000 až 1 miliónu obyvateľov EÚ (13). Prostredníctvom dotácií a kapitálovej podpory organizácií a jednotlivcov zase stimulujú zamestnanosť a dobrovoľnícku činnosť.

2.2.3

Veľká väčšina nadácií v EÚ je založená na aktívach a zameriava sa na plnenie verejnoprospešných cieľov. Spravidla nemajú členov alebo podielnikov a sú to neziskové organizácie s právnou subjektivitou, ktoré prerozdeľujú prostriedky. Majú stabilný a spoľahlivý zdroj príjmov, ktoré sú viazané na verejnoprospešné účely. Ich príjmy môžu pochádzať z dotácií, finančných súm od jednotlivcov, rodín, podnikov a iných organizácií. Ich príjmy môžu mať podobu hnuteľného majetku: hotovosť, akcie, obligácie, umelecké diela, autorské práva, výskumné licencie, alebo nehnuteľného majetku: pozemkov a nehnuteľností, ako sú múzea a zariadenia na poskytovanie starostlivosti. Nadácie môžu svoje príjmy získavať aj z iných zdrojov: z dedičstiev a darov, verejných zbierok, vlastnej činnosti, zmlúv, výnosov z lotérií.

2.2.4

Nadácie v EÚ sa venujú oblastiam a projektom, ktoré sú priamo prínosom pre občanov a sú kľúčom k rozvoju Európy občanov v rôznych oblastiach počínajúc znalosťami, výskumom a inováciou, sociálnymi službami a zdravotnou starostlivosťou, lekárskym výskumov, životným prostredím, regionálnym rozvojom, zamestnanosťou a odbornou prípravou, ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva, až po podporu umenia a kultúry, medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

2.2.5

Čoraz väčší počet nadácií a ich financovateľov pôsobí vo viacerých krajinách. Čelia však administratívnym, občianskoprávnym a fiškálnym prekážkam, ktoré zistila štúdia uskutočniteľnosti:

2.3.1

Bolo by nereálne dúfať v harmonizáciu obrovského počtu zákonov, ktoré upravujú pôsobenie nadácií v členských štátoch (14), najmä vzhľadom na rozdiely medzi nimi pokiaľ ide o účel, požiadavky týkajúce sa zakladania, riadenia a zodpovednosti (15).

2.3.2

Žiaden z jestvujúcich európskych právnych nástrojov (16) vytvorených na podporu rastu cezhraničných aktivít súkromných podnikov a orgánov verejnej správy v EÚ alebo ich vzájomnej spolupráce nevyhovuje potrebám nadácií a ich osobitným vlastnostiam ako súkromným neziskovým organizáciám, ktoré prerozdeľujú finančné prostriedky a usilujú sa o napĺňanie verejného záujmu, pričom nemajú podielnikov alebo členov vykonávajúcich dohľad.

2.3.3

Je preto nevyhnutné zvážiť vytvorenie štatútu európskej nadácie, ktorý by nadácie mohli využívať a ktorý by bol prispôsobený ich potrebám, uľahčoval ich pôsobenie a spoluprácu v rámci jednotného trhu, a zároveň im umožnil združovať zdroje z rôznych krajín a dať európsky rozmer celému procesu vytvárania európskych nadácií na podporu verejnoprospešných účelov.

3.1.1

Štatút európskej nadácie je dobrou politickou voľbou, ktorá podporí činnosť verejnoprospešných nadácií v celej EÚ, pretože:

3.1.2

Štatút európskej nadácie by priniesol mnoho výhod:

3.2.1

Na to, aby bol štatút účinný, musí spĺňať niekoľko kľúčových zásad a mať určité základné znaky. Bol by to doplňujúci a voliteľný verejnoprospešný nástroj, ktorý by sa riadil predovšetkým európskym právom a dopĺňal národné a regionálne zákony.

3.2.2

Štatút by mal vychádzať zo zásad, ktoré sa budú musieť podrobnejšie rozpracovať v spolupráci so príslušnými subjektmi. Mal by:

4.1.1

Návrh štatútu európskej nadácie by uvádzal rôzne použiteľné zdroje práva: nariadenie EÚ o štatúte európskej nadácie, interné predpisy nadácie, ako aj ďalšie národné i európske právne predpisy.

4.1.2

Legislatíva týkajúca sa štatútu európskej nadácie by mala byť komplexná, avšak zároveň zrozumiteľná a prehľadná. Dôvod je jasný: jednoznačnosť pomôže európskym nadáciám dodržať zákon a orgánom povereným dohľadom zase pomôže zákon presadzovať.

4.1.3

Návrh štatútu európskej nadácie by mal vytvoriť rámec, na základe ktorého by európske nadácie vznikali, fungovali a niesli zodpovednosť za svoje pôsobenie. V oblastiach, ktoré bude právna úprava regulovať (napr. zakladanie, registrácia, účel kapitál, registrované sídlo, právna subjektivita, zodpovednosť vedenia, transparentnosť a zodpovednosť), by táto úprava mala byť komplexná a neodkazovať na národné právne predpisy. Zaručí sa tým jednota, zrozumiteľnosť a bezpečnosť, ktorú by štatút mal poskytnúť tretím stranám, partnerom a darcom.

4.1.4

Dohľad nad európskymi nadáciami by sa mohol delegovať príslušným kompetentným orgánom v členských štátoch na základe dohodnutých požiadaviek na udelenie štatútu európskej nadácie, ktoré sa týkajú registrácie, výkazníctva a dohľadu, stanovených v nariadení o štatúte európskej nadácie.

4.1.5

V otázkach, ktorým sa nevenujú právne predpisy týkajúce sa štatútu európskej nadácie, by sa uplatňovali ustanovenia iných právnych predpisov EÚ alebo členských štátov.

4.1.6

Pokiaľ ide o zdaňovanie, právomoc rozhodnúť o daňovom režime vzťahujúcom sa na európsku nadáciu zostáva v rukách členského štátu, v ktorom nadácia podlieha zdaňovaniu.

4.1.7

Členské štáty EÚ uplatňujú v prípade verejnoprospešných nadácií osobitný daňový režim (18). Uplatňovanie rozdielnych daňových režimov na domáce a zahraničné verejnoprospešné subjekty môže byť v rozpore so Zmluvou o ES, najmä pokiaľ ide o dary, dedičstvá, daň z dedičstva a z darovania a príjmy nadácií zo zahraničných zdrojov. Európska nadácia by tiež mala mať možnosť využívať daňové výhody, ktoré domáci zákonodarcovia poskytli domácim nadáciám, vrátane oslobodenia od dane z príjmov, darovania a dedičstva a dane z hodnoty resp. prevodu majetku (19).

4.1.8

Čo sa týka zdaňovania zakladateľov a darcov európskej nadácie: každý zakladateľ resp. darca, ktorý poskytne prostriedky európskej nadácii vo svojej domovskej alebo v inej krajine, si bude môcť uplatniť rovnakú odpočítateľnú položku zo základu dane alebo zálohu na dani, na akú by mal nárok, ak by jeho dar bol určený verejnoprospešnej organizácii v jeho domovskom členskom štáte.

4.1.9

Pokiaľ ide o nepriame dane, EHSV vo svojom stanovisku na tému „Rôzne typy podnikov“ (20) vyzval Komisiu, aby podporila členské štáty v skúmaní možnosti zavedenia kompenzačných opatrení pre podniky na základe ich potvrdeného spoločenského významu alebo ich preukázaného prínosu pre regionálny rozvoj.