1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty si zachovávajú právomoc prijať právne predpisy upravujúce maximálne množstvá vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, pokiaľ Európska komisia nestanovila tieto množstvá v súlade s článkom 5 ods. 4 tejto smernice bez toho, aby tým bola dotknutá Zmluva ES.

2.

Okrem povinnosti dodržiavať články 28 ES a 30 ES sú členské štáty tiež povinné inšpirovať sa prvkami uvedenými v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2002/46, vrátane požiadavky zhodnotenia rizík založenej na všeobecne akceptovaných vedeckých údajoch, na stanovenie maximálnych množstiev vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, až kým Európska komisia nestanoví tieto množstvá na základe odseku 4 uvedeného článku 5.

3.

Smernica 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je tá vo veci samej, keď pri stanovení maximálneho množstva minerálu, ktorý sa môže používať pri výrobe potravinových doplnkov, nie je možné presne vyčísliť príjem tohto minerálu z iných potravinových zdrojov a pokiaľ Európska komisia nestanovila maximálne množstvá vitamínov alebo minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov v súlade s článkom 5 ods. 4 tejto smernice, členský štát môže stanoviť pre uvedené maximálne množstvo nulovú hodnotu bez toho, aby dodržal postup upravený v článku 12 tejto smernice, ak existuje preukázané riziko, že tento príjem dosahuje hornú bezpečnú hladinu stanovenú pre predmetný minerál, a za splnenia podmienky, že neporuší články 28 ES a 30 ES.

4.

Článok 5 smernice 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že prispôsobené označenie by mohlo odradiť skupinu spotrebiteľov, ktorým je určené, od použitia pre nich priaznivej živiny v nižšej dávke, nie je relevantným prvkom na stanovenie maximálnych množstiev vitamínov alebo minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov. Zohľadnenie rôznych stupňov citlivosti jednotlivých skupín spotrebiteľov môže umožniť členskému štátu použiť na celú populáciu takéto maximálne množstvo prispôsobené osobitnej skupine spotrebiteľov, ako sú deti, len vtedy, ak sa toto opatrenie obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany zdravia osôb, ktoré patria do tejto skupiny, a ak je uvedené opatrenie primerané sledovanému cieľu, ktorý nie je možné dosiahnuť opatreniami menej obmedzujúcimi obchod v rámci Európskej únie, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

5.

Smernica 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje stanovenie maximálnych množstiev vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, keď v prípade, že neexistuje preukázané nebezpečenstvo pre zdravie osôb, neboli určené pre tieto vitamíny a minerály horné bezpečné hladiny, ibaže by takéto opatrenie bolo odôvodnené na základe zásady prevencie, ak vedecké zhodnotenie rizík odhalí, že pretrváva pochybnosť, pokiaľ ide o existenciu a dopad skutočných rizík na zdravie. Po tom, ako boli stanovené horné bezpečné hladiny, sa nedá vylúčiť možnosť stanoviť takéto maximálne množstvá na úroveň, ktorá je podstatne nižšia, ako je úroveň uvedených hladín, keďže stanovenie týchto maximálnych množstiev možno odôvodniť zohľadnením prvkov uvedených v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2002/46 a keďže takýto postup je v súlade so zásadou proporcionality. Je úlohou vnútroštátneho súdu vykonať toto posúdenie, a to individuálne od prípadu k prípadu.