11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/78

1.1

EHSV súhlasí s hlavnými cieľmi, ktoré predložila Komisia, avšak chcel by upozorniť na výrazné rozdiely medzi týmito cieľmi a európskou legislatívou, ako aj medzi zákonmi a postupmi jednotlivých členských štátov.

1.2

Výbor sa domnieva, že v tomto prípade, tak ako aj v prípade iných európskych politík, sa o ambíciách a hodnotách iba hovorí, pričom prax a zákony sú s nimi príliš často v rozpore.

1.3

EHSV zastáva názor, že v druhej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému (CEAS) by sa mali napraviť nedostatky, ktoré sa objavili v prvej fáze. Ešte pred začiatkom druhej fázy je preto potrebné kriticky zhodnotiť prvú fázu.

1.4

Vzhľadom na to, že v druhej fáze vytvárania spoločného európskeho azylového systému prijíma Rada EÚ rozhodnutia riadnym postupom a spolurozhodovaním s Európskym parlamentom, EHSV dúfa a zároveň si želá, aby bol pokrok rýchlejší a legislatíva kvalitnejšia. Výbor víta, že sa Komisia, prostredníctvom tohto oznámenia, zaviazala prijať v budúcnosti viacero politických a legislatívnych iniciatív.

1.5

Výbor sa domnieva, že pri harmonizácii európskej azylovej politiky a budovaní CEAS by mala byť zaručená vysoká kvalita bez oslabenia medzinárodných noriem ochrany utečencov. V rámci harmonizácie bude vždy zachovaný určitý priestor pre vnútroštátne legislatívne rozhodnutia. Avšak harmonizácia nesmie v žiadnom prípade slúžiť na zníženie súčasnej úrovne ochrany utečencov v jednotlivých členských štátoch. Práve naopak – musí zlepšiť legislatívu členských štátov, v ktorých je úroveň ochrany nedostačujúca.

1.6

Nové právne predpisy by mali žiadateľom o azyl umožniť prístup na trh práce a k vzdelávaniu.

1.7

EHSV žiada, aby bola uznaná práca mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú v oblasti azylu a utečenectva, a aby im bol daný plný prístup k postupom a miestam, ktoré súvisia s ich činnosťou.

1.8

Výbor víta skutočnosť, že EÚ dala prostredníctvom Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (1) nový podnet na rozvoj spoločného európskeho azylového systému.

2.1

Spoločný európsky azylový systém (CEAS) sa vyvíja v dvoch rozdielnych fázach. Prvá fáza sa začala na zasadnutí Európskej rady v Tampere (1999) po prijatí Amsterdamskej zmluvy, ktorá dala prisťahovaleckej a azylovej politike európsky rozmer. Táto fáza sa skončila v roku 2005.

2.2

V prvej fáze sa dosiahol pokrok vo vypracovávaní smerníc týkajúcich sa azylovej politiky, zlepšila sa spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj niektoré aspekty vonkajšieho rozmeru azylovej politiky.

2.3

Medzi tri najdôležitejšie legislatívne opatrenia patria: smernica 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, smernica 2003/9/ES o minimálnych normách pre prijímanie žiadateľov o azyl a smernica 2004/83/ES o normách pre uznanie postavenia utečenca a o obsahu tohto postavenia. Okrem toho boli prijaté normatívne zmeny v ďalších oblastiach, ako je určenie členského štátu, zodpovedného za vyhodnotenie žiadosti o azyl (Dublinský dohovor a nariadenie), systém EURODAC a smernica Rady 2001/55/ES o poskytovaní dočasnej ochrany.

2.4

V oblasti spolupráce členských štátov začal vyvíjať činnosť Eurasil – skupina národných expertov pod vedením Komisie. Takisto bol zriadený nástroj finančnej solidarity, a to vytvorením a obnovou Európskeho fondu pre utečencov.

2.5

V rámci vonkajšieho rozmeru azylovej politiky bol dosiahnutý pokrok v oblasti pomoci tretím krajinám pri zvládaní veľkého počtu utečencov (dôležité sú najmä regionálne programy ochrany) či premiestnením utečencov na území celej EÚ.

2.6

Druhá fáza vytvárania CEAS sa začala spustením Haagskeho programu (prijatého v novembri 2004), ktorý stanovuje rok 2010 za termín dosiahnutia hlavných cieľov CEAS, t. j.:

2.7

Pred prijatím nových iniciatív vypracovala Komisia v roku 2007 zelenú knihu  (2) s cieľom podnietiť diskusiu medzi rôznymi inštitúciami, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.

2.8

EHSV vydal k tejto zelenej knihe dôležité stanovisko (3), v ktorom odpovedal na otázky Komisie a predložil viaceré návrhy na rozvoj spoločného európskeho azylového systému.

2.9

Pripomienky k zelenej knihe zohľadnila Komisia pri vypracovávaní Plánu politiky v oblasti azylu. Toto stanovisko je preto potrebné chápať ako doplnok stanoviska výboru k zelenej knihe.

3.1

Oznámenie o pláne politiky v oblasti azylu predstavila Komisia spolu s oznámením o prisťahovaleckej politike. Výbor víta skutočnosť, že GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť EK zriadilo pred niekoľkými mesiacmi osobitné oddelenia, ktoré umožnia väčšiu špecializáciu, pričom treba mať na pamäti, že právne predpisy a medzinárodné dohovory v oblasti azylu sú pre členské štáty EÚ záväzné.

3.2

EHSV zastáva názor, že v druhej fáze vytvárania CEAS by sa mali napraviť nedostatky, ktoré sa vyskytli v prvej fáze. Ešte pred začiatkom druhej fázy je preto potrebné kriticky zhodnotiť prvú fázu. Výbor súhlasí s kritickým postojom Komisie. Domnieva sa však, že Európska rada a členské štáty by tiež mali uznať chyby a nedostatky prvej fázy a napraviť ich.

3.3

Hlavným nedostatkom prvej fázy bolo to, že prijaté legislatívne opatrenia ponechávali vnútroštátnej legislatíve príliš široký manévrovací priestor, v dôsledku čoho mohli členské štáty uplatňovať veľmi rozdielne politiky a právne predpisy. Z tohto dôvodu sa nepodarilo dosiahnuť potrebný stupeň harmonizácie.

3.4

O prijatí alebo zamietnutí žiadosti o azyl rozhodujú orgány členských štátov na základe vnútroštátnej neharmonizovanej legislatívy. Držia sa pri tom rozdielnych tradičných postupov v oblasti azylovej politiky a rozdielnym spôsobom hodnotia situáciu v krajinách pôvodu; spoločné európske postupy v tejto oblasti chýbajú. Úroveň ochrany v jednotlivých členských štátoch sa preto veľmi líši, v dôsledku čoho dochádza k sekundárnym pohybom utečencov v rámci EÚ.

3.5

Komisia uvádza, že „spoločné minimálne normy, ktoré boli dohodnuté, neviedli k vytvoreniu požadovaných rovnakých podmienok“ (4). EHSV sa domnieva, že táto neuspokojivá situácia vznikla v dôsledku uplatňovania zásady jednomyseľnosti, ktorou sa Rada až donedávna riadila. Výbor je presvedčený, že v záujme prekonania obmedzení Zmluvy by sa mal v súčasnosti, v oblasti spoločnej azylovej politiky, uplatňovať riadny legislatívny postup a spolurozhodovanie. Ostáva dúfať, že počas druhej fázy sa dosiahne väčší pokrok v oblasti harmonizácie.

3.6

EHSV upozorňuje, že je potrebné zlepšiť kvalitu ochrany zo strany EÚ. Ako sa uvádza v stanovisku k zelenej knihe, pri vytváraní CEAS je „základnou myšlienkou vybudovať z Európskej únie jednotný priestor ochrany pre utečencov, založený na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohovoru a na spoločných humanitárnych hodnotách, ktoré vyznávajú všetky členské štáty.“ (5)

3.7

Výbor sa preto domnieva, že harmonizácia európskej azylovej politiky a budovanie CEAS by mali prebiehať bez toho, aby bola obmedzená alebo oslabená platnosť medzinárodných noriem ochrany utečencov. EÚ by mala vypracovať spoločné právne predpisy, ktoré by nijako neznižovali normy ochrany, čiže svoju legislatívu by museli zmeniť tie členské štáty, v ktorých je úroveň ochrany nedostatočná.

3.8

Členské štáty budú mať pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa azylu vždy istý manévrovací priestor. Avšak EHSV bude podporovať iba také právne predpisy Spoločenstva, ktoré zaručia vysoký stupeň ochrany a obmedzia existujúci manévrovací priestor, ktorý bráni ich náležitému uplatňovaniu. Legislatívne nástroje v druhej fáze vytvárania CEAS by mali stanoviť kvalitné normy ochrany, ktoré budú v súlade so zásadami Ženevského dohovoru a umožnia prístup k azylovému konaniu všetkým osobám, ktoré to potrebujú.

4.1.1

Ako uvádza Komisia, v súčasnosti platná smernica o podmienkach prijímania poskytuje členským štátom široký priestor na rozhodovanie v dôležitých otázkach. To znamená, že podmienky prijímania v EÚ sú veľmi rozdielne.

4.1.2

EHSV podporuje návrh Komisie dosiahnuť vyšší stupeň harmonizácie a predísť tak sekundárnym pohybom. K jednotlivým návrhom sa výbor podrobnejšie vyjadril v stanovisku k zelenej knihe.

4.1.3

Výbor tiež víta skutočnosť, že nová smernica obsahuje normy pre prijímanie žiadateľov o doplnkovú ochranu, ako aj procesné záruky v súvislosti so zadržaním a internáciou a uľahčuje identifikáciu a uspokojenie potrieb zraniteľných osôb. EÚ musí chrániť najmä osoby (predovšetkým ženy a deti), ktoré boli týrané, znásilnené, zneužívané alebo boli vystavené iným druhom násilia.

4.1.4

Vo viacerých stanoviskách (6) EHSV navrhoval, aby nové právne predpisy umožnili žiadateľom o azyl prístup na trh práce a k vzdelávaniu. EHSV zdôraznil, že je dôležité zaistiť zjednodušený a harmonizovanejší prístup na trh práce a dbať, aby skutočnému prístupu k zamestnaniu nebránili nové zbytočné administratívne obmedzenia, pričom však právomoci členských štátov nesmú byť dotknuté.

4.1.5

Takisto aj sociálni partneri pôsobiaci v rôznych oblastiach môžu spolupracovať s utečencami a žiadateľmi o azyl, aby im uľahčili prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu. Spolupracovať s nimi môžu aj družstvá a iné subjekty sociálnej ekonomiky, vzdelávacie inštitúcie a špecializované mimovládne organizácie.

4.1.6

Výbor taktiež navrhol zmeny, ktoré by zabezpečili zlúčenie rodiny, lepšie podmienky pre vzdelávanie (najmä detí) a plný prístup k zdravotnej starostlivosti (7).

4.1.7

Smernica by mala takisto jasne zaručiť rovnaké podmienky prijímania pre všetkých žiadateľov o azyl, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v prijímacom centre alebo nie.

4.2.1

Komisia uviedla, že navrhne úpravu smernice o azylovom konaní, pretože táto smernica neviedla k požadovanej úrovni harmonizácie postupov členských štátov. EHSV podporuje vytvorenie jednotného spoločného azylového konania, ktoré, ako uvádza Komisia, „neponechá žiaden priestor na rozširovanie rozdielnych procesných úprav v členských štátoch“ (8). Výbor tiež podporuje zavedenie povinných procesných záruk.

4.2.2

EHSV však zastáva názor, že zmeny smernice o azylovom konaní by mali byť skutočne hĺbkové. Ide o smernicu, ktorá poskytuje najväčší manévrovací priestor; členské štáty ju prijali s jasným zámerom naďalej používať vlastné zavedené systémy.

4.2.3

Vytváranie CEAS si vyžaduje pružnejšie procedurálne predpisy, ktoré poskytujú lepšie záruky, zaisťujú vyrovnanosť rozhodnutí a ktoré zvyšujú ochranu počas odvolacieho konania.

4.2.4

EHSV opakuje odporúčania, ktoré vyslovil v stanovisku k zelenej knihe (9):

4.2.5

Napriek výhradám výboru a protestom mimovládnych organizácií sú žiadatelia o azyl vo viacerých členských štátoch naďalej zadržiavaní v internačných zariadeniach. EHSV opakuje svoj nesúhlas s ďalším zadržiavaním žiadateľov o azyl. Ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením. Žiadatelia o azyl a ich rodiny by mali mať možnosť žiť dôstojne vo vhodnom sociálnom prostredí.

4.2.6

Výbor žiada väčšiu transparentnosť v súvislosti s internačnými zariadeniami, aby mohol byť Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informovaný o situácii v uvedených zariadeniach a o internovaných osobách, a aby týmto osobám mohli pomáhať mimovládne organizácie.

4.2.7

Ženevský dohovor zaručuje právo žiadať o azyl. Výbor preto neodporúča používať zoznamy „bezpečných krajín“ a „bezpečných tretích krajín“, ktoré môžu obmedzovať možnosť individuálneho posúdenia každej žiadosti.

4.2.8

EHSV opakovane pripomína, že zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl na hraniciach, ako aj a záruky, ktoré im majú byť poskytnuté, musia byť rovnaké ako v prípade osôb, ktoré svoju žiadosť o azyl predkladajú na území členského štátu.

4.3.1

Smernicou o minimálnych normách sa nedosiahla ani harmonizácia rozhodnutí ani kvalita ochrany. V EÚ naďalej pretrvávajú veľké rozdiely, a to až do takej miery, že niektorým osobám, nachádzajúcim sa v rovnakej situácii, môže byť v niektorých členských štátoch pridelený štatút utečenca a v iných zamietnutý. To isté sa dá povedať o doplnkovej ochrane.

4.3.2

Doplnková ochrana postupne nahrádza udelenie štatútu utečenca. Výbor sa domnieva, že jednotný postup by v žiadnom prípade nemal znamenať, že doplnková ochrana by oslabila štatút utečenca, ktorý je stanovený Ženevským dohovorom.

4.3.3

EHSV sa nazdáva, že systém „jednotné kontaktné miesto a jednotný postup“ môže postupy urýchliť. V prvom rade treba zvážiť udelenie štatútu utečenca a následne štatútu doplnkovej ochrany.

4.3.4

Výbor schvaľuje, aby sa na úrovni EÚ vypracovali minimálne normy pre udeľovanie štatútu utečenca a štatútu doplnkovej ochrany, s cieľom zaručiť vo všetkých členských štátoch minimálnu kvalitu ochrany a minimalizovať súčasné rozdiely.

4.3.5

Doplnková ochrana je doplňujúca k štatútu utečenca, ale úroveň práv by mala byť podobná, a preto výbor súhlasí s rešpektovaním práva na zlúčenie rodiny a práva na vstup na pracovný trh a finančnú pomoc.

4.3.6

Štatúty by mali byť skutočne jednotné na celom území EÚ, čím by sa zmenšili rozdiely v jednotlivých členských štátoch. Podľa návrhu Komisie by podmienky prístupu k doplnkovej ochrane mali byť jasne stanovené, aby sa pri udeľovaní spomínaných dvoch typov štatútu používali na celom území EÚ rovnaké kritériá. Výbor navrhuje harmonizáciu na najvyššej úrovni a nie znižovanie úrovne v členských štátoch so silnou humanitárnou tradíciou.

4.3.7

EHSV tiež vyzdvihuje, že je dôležité presnejšie definovať legislatívne opatrenia týkajúce sa pomoci zraniteľným osobám. Postupy by sa mali s ohľadom na tieto osoby prispôsobiť tak, aby sa hneď identifikovali ich potreby, aby im bola čo najrýchlejšie poskytnutá pomoc a aby im bola zaručená právna pomoc a pomoc zo strany špecializovaných mimovládnych organizácií.

4.3.8

EHSV má výhrady voči tomu, aby tretie neštátne subjekty boli považované za zodpovedné za ochranu. Členské štáty sa nemôžu tejto zodpovednosti vzdať, ani ju nemôžu prenášať na niekoho iného. Intervencia a podpora zo strany neštátnych subjektov musí prebiehať pod dohľadom a zodpovednosťou členských štátov.

4.3.9

Napriek tomu práca, ktorú vykonávajú mimovládne špecializované organizácie a iní sociálni aktéri na pomoc utečencom a ich rodinám, musí byť uznaná a mať podporu verejných inštitúcií. EHSV žiada, aby bola uznaná práca mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú v oblasti azylu a utečenectva, a aby im bol umožnený plný prístup k postupom a miestam súvisiacim s ich činnosťou.

5.1

Skutočný prístup k možnosti požiadať o azyl spomína Komisia v zelenej knihe, aj v oznámení o Pláne v oblasti azylovej politiky. Podľa názoru EHSV je to záležitosť prvoradého významu. Je potrebné zaručiť, aby osoby žiadajúce medzinárodnú ochranu, mohli v členskom štáte EÚ požiadať o azyl.

5.2

Komisia vo svojom oznámení uvádza, že súčasný počet žiadostí o azyl dosahuje historické minimum. Výbor sa domnieva, že toto zníženie nenastalo preto, že by problémy vo svete boli vyriešené, alebo že by sa zlepšilo rešpektovanie ľudských práv, avšak v dôsledku toho, že EÚ stanovuje väčšie prekážky osobám žiadajúcim medzinárodnú ochranu pri ich snahe o vstup na územie EÚ.

5.3

Výbor požaduje zo strany EÚ väčší záväzok v boji proti kriminálnym sieťam, ktoré obchodujú s ľuďmi, ale domnieva sa, že v dôsledku niektorých politických opatrení v rámci „boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu“ vzniká v oblasti európskeho azylu vážna kríza. Vízový systém Eurodac, agentúra Frontex, sankcie dopravným spoločnostiam, dohody s tretími krajinami o opätovnom prijímaní a dohody o spolupráci v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu predstavujú pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu pri predkladaní žiadostí o azyl nové prekážky. EHSV už v niekoľkých stanoviskách uviedol (10), že boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu by vo vzťahu k azylu nemal vytvárať nové prekážky a že úradníci zodpovední za kontrolu hraníc by mali absolvovať príslušné školenie, aby bolo právo na azyl zaručené.

5.4

EHSV podporuje návrhy Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na vytvorenie skupín expertov v oblasti azylu, ktorí by sa zúčastňovali všetkých operácií na kontrolu hraníc, realizovaných zo strany EÚ.

5.5

EHSV nesúhlasí s tým, aby EÚ alebo členské štáty uzatvárali dohody o opätovnom prijímaní alebo o kontrole hraníc s krajinami, ktoré neratifikovali základné medzinárodné právne nástroje na ochranu práva na azyl. Rovnako vyjadruje svoju námietku voči opatreniam na vrátenie alebo repatriáciu, ktoré neprebiehajú za podmienok úplnej bezpečnosti a dôstojnosti.

5.6

K vráteniu (návrat alebo vyhostenie) osôb by nemalo dôjsť, pokiaľ členský štát nepreskúmal potrebu ochrany týchto osôb, alebo len v prípade, keď bude zaručené, že tieto potreby preskúma tretia krajina v rámci spravodlivého postupu a v súlade s medzinárodnými normami ochrany.

6.1

Na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) je potrebné, aby harmonizáciu právnych predpisov sprevádzala vzájomná spolupráca členských štátov. Táto praktická spolupráca sa zlepší po vytvorení Európskeho podporného úradu pre oblasť azylu (EASO), ktorý navrhla Komisia a s ktorým súhlasí aj EHSV.

6.2

EASO musí byť schopný jasne identifikovať rozdiely v azylovom konaní v členských štátoch, ako aj rozdiely v právnych predpisoch a navrhnúť príslušné zmeny. Musí mať tiež oprávnenie vypracovávať spoločné usmernenia pre interpretáciu a implementáciu rôznych procesných a podstatných aspektov acquis communautaire v oblasti azylu, tak ako navrhovala Komisia v zelenej knihe.

6.3

Tento európsky úrad by sa mohol pretransformovať na stredisko výmeny osvedčených postupov, ako aj stredisko vzdelávacích aktivít v oblasti azylu, predovšetkým vzdelávania pohraničnej stráže. Tiež by mohol pôsobiť ako stredisko na monitorovanie a analýzu výsledkov nových stratégií, ktoré EÚ uplatňuje v oblasti azylovej politiky. Rovnako by mohol byť aj miestom, kde by sa sústreďovala a riadila činnosť skupiny expertov v oblasti azylu.

6.4

Európsky podporný úrad pre oblasť azylu (EASO) by mal používať sieťový prístup, spolupracovať so sieťou odborníkov Eurasil a udržiavať úzke vzťahy s UNHCR a špecializovanými MVO. Európsky parlament a EHSV budú o aktivitách EASO informovaní a konzultovaní.

7.1.1

Haagsky program hovorí o tom, že jedným z cieľov CEAS je pomáhať členským štátom, ktorých azylový systém je pod silným tlakom, a to si vyžaduje zlepšiť mechanizmy spolupráce a solidarity. Komisia má tiež v pláne upraviť určité aspekty v nariadení Dublin II i v systéme Eurodac. Potrebné je vyváženejšie rozdelenie žiadostí o azyl a obmedzenie sekundárnych pohybov.

7.1.2

EHSV pripomína, že dublinské nariadenie bolo vypracované za predpokladu, že azylové systémy členských štátov budú podobné, čo však stále nie je pravda. Nie je prijateľné presúvať žiadateľov o azyl z jedného štátu, kde sú väčšie procedurálne záruky, do iného, kde sú záruky menšie. V stanovisku k zelenej knihe výbor navrhoval (11), aby „mal žiadateľ o azyl slobodnú voľbu pri výbere krajiny, v ktorej podá žiadosť o azyl a aby z tohto dôvodu členské štáty už teraz uplatňovali humanitárnu doložku ustanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 343/2003.“

7.1.3

UNHCR navrhol, aby dublinské nariadenie obsahovalo nové ustanovenia týkajúce sa: definície členov rodiny, odkladného účinku odvolaní a časového obmedzenia na prepravu. Okrem toho je potrebné podstatne skrátiť obdobie zadržania žiadateľa o azyl čakajúceho na presun.

7.1.4

Výbor má určité výhrady voči návrhu Komisie v súvislosti so systémom Eurodac, ktorý spočíva v odblokovaní údajov vnútroštátnych orgánov o utečencoch, pretože by mohlo byť porušené právo na súkromie a oslabená ochrana, ktorú mnohé osoby potrebujú.

7.1.5

EHSV podporuje návrh Komisie na vytvorenie skupín expertov v oblasti azylu, ktorí by v určitých prípadoch mohli dočasne pomáhať členským štátom, a tiež spracovávať dokumentáciu v prípade, keď budú azylové systémy členských štátov preťažené.

7.1.6

Európsky fond pre utečencov by sa mal využívať na zlepšenie finančnej solidarity EÚ voči členským štátom, ktoré čelia silným tlakom zo strany prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

7.1.7

Solidarita medzi členskými štátmi EÚ by sa mala zlepšiť, pričom treba mať na pamäti členské štáty s malou rozlohou, ako napr. Malta, ktoré čelia veľkému prílevu žiadateľov o azyl prekračujúcemu ich prijímaciu kapacitu.

7.1.8

Solidaritu je možné uplatňovať prostredníctvom premiestňovania utečencov v rámci členských krajín EÚ, spolupráce EASO, ako aj prostredníctvom riadenia Európskeho fondu pre utečencov.

7.1.9

EHSV podporuje pilotné projekty EP na podporu dobrovoľného premiestnenia utečencov a žiadateľov o azyl v rámci EÚ.

7.2.1

Veľká väčšina utečencov žije v rozvojových krajinách (z 8,7 milióna utečencov, ktorým bol štatút utečenca priznaný UNHCR, 6,5 milióna žije v rozvojových krajinách). EHSV si želá, aby Európska únia vzala na seba novú zodpovednosť v oblasti pomoci a solidarity s rozvojovými krajinami a aby zlepšila svoju schopnosť ochrany.

7.2.2

Regionálne programy ochrany sú jedným z možných postupov, ktorý sleduje EHSV, ale je ich zatiaľ málo a sú len v skúšobnej fáze. Vyhodnotenie týchto programov by malo viesť k novým návrhom na ich rozšírenie a pretransformovanie na nový záväzný mechanizmus, pomocou ktorého by EÚ mohla zlepšiť postavenie utečencov vo svete. V stanovisku výboru k zelenej knihe sa uvádza, že výbor si „kladie otázku o účelnosti zriaďovania azylových zariadení v niektorých krajinách ako sú nové nezávislé štáty (Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko), ktoré ani zďaleka neposkytujú všetky záruky pre podmienky prijímania žiadateľov o azyl. Zdôrazňuje, že tieto programy sú skôr zamerané na obmedzenie snahy utečencov dostať sa na hranice Európskej únie ako na zlepšenie ich ochrany“.

7.2.3

Ďalším dôležitým mechanizmom, ktorým by EÚ mala prejaviť svoj záväzok, je presídlenie utečencov. Presídlenie znamená prijatie osôb, ktorým bol tretími krajinami priznaný štatút utečenca, aby sa mohli trvalo zdržiavať v niektorom členskom štáte EÚ. Presídľovanie po prvý krát podporila EÚ na zasadnutí Európskej rady v novembri 2004 a odvtedy sa zrealizovalo niekoľko programov presídlenia, avšak bolo ich veľmi málo. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že z celkového počtu miest na presídlenie vo svete, ktoré boli poskytnuté v roku 2007, iba 5 % bolo v EÚ a iba sedem členských štátov malo vypracované programy presídlenia.

7.2.4

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby sa aktívne zapájali do rozvoja programov presídlenia a súhlasí s tým, aby EÚ mala v tejto oblasti vypracovaný spoločný program, aby presídlenie utečencov v EÚ nebolo len symbolickým opatrením, ale aby malo primeraný rozmer a mohlo sa tak stať efektívnym mechanizmom na prerozdelenie utečencov vo svete. Európske programy presídlenia by mali byť pripravované v spolupráci s UNHCR a špecializovanými MVO.

7.2.5

Výbor súhlasí s tým, že je potrebné uľahčiť vstup na územie EÚ tým osobám, ktoré potrebujú ochranu, a preto vyžaduje, aby systémy na kontrolu hraníc rešpektovali právo na azyl a aby bol vízový režim využívaný pružne.

7.2.6

Výbor upozorňuje, že spoločné spracovávanie žiadostí mimo územia EÚ, na veľvyslanectvách alebo konzulárnych úradoch v členských štátoch, by mohlo v skutočnosti priniesť pozitívne výsledky: mohlo by prispieť k boju proti prevádzačstvu a znížiť následný počet úmrtí na mori. Hoci sa neočakáva, že spoločné spracovávanie žiadostí o azyl by malo priniesť nejaké zníženie príslušných noriem, je potrebné sa vážne zaoberať otázkou odstránenia všetkých typov rizika takéhoto spracovávania.

—

na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch“, spravodajca: pán Mengozzi, pomocný spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002;

—

na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“, spravodajcovia: pán Rodríguez García Caro, pán Pariza Castaños, pán Cabra de Luna, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006;

—

na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.

—

na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o otvorenej metóde koordinácie imigračnej politiky Spoločenstva“neoficiálny preklad ; spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. ES C 221, 17.9.2002.

—

na tému: „Návrh nariadenia Rady o vytvorení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach“, hlavný spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 108, 30.4.2004.

—

na tému: „Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 2002/463/ES, ktorým sa prijíma akčný program pre administratívnu spoluprácu v oblasti vonkajších hraníc, víz, azylu a imigrácie (program ARGO)“, spravodajca: pán Pariza Castaños, Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005.

—

na tému „Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme“, spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008.