Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE0331

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov

    Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, p. 21–26 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    11.9.2009   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 218/21


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov“

    KOM(2008) 366 v konečnom znení

    2009/C 218/04

    Komisia sa 17. júna 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

    „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Regulačné aspekty nanomateriálov“

    Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán PEZZINI.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 170 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov (N&N) je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s napredovaním v hospodárskej a sociálnej oblasti vo svete.

    1.2

    EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchlene rozvíjať priemyselné viacodvetvové uplatnenia nanotechnológií a popritom aj

    hospodárske a sociálne prostredie,

    právne, daňové a finančné aspekty,

    a osobitnú pozornosť venovať etickým a environmentálnym aspektom, ako aj ochrane zdravia a bezpečnosti, a to počas celého životného cyklu vedeckých uplatnení N&N.

    1.3

    EHSV plne podporuje zásady uvedené v kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca.

    1.4

    EHSV vyjadruje znepokojenie nad pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

    1.5

    EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, predovšetkým pokiaľ ide o otázky rizika, a to tak v rámci predpisov, ako aj v kontexte etických a sociálnych aspektov. Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť všeobecne prijateľné riešenia riadenia rizika založené na spoľahlivosti, úplnosti a zodpovednosti.

    1.6

    Optimálny systém riadenia musí zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča pretvoriť európske stredisko na monitorovanie nanotechnológií ObservatoryNANO na stále pracovisko, aby mohlo poskytovať analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe a skúmať vplyv na spoločnosť, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť v spolupráci s ďalšími zainteresovanými európskymi agentúrami.

    1.7

    EHSV pokladá za potrebné vytvoriť okrem systému riadenia aj integrovaný referenčný regulačný rámec s cieľom reagovať jednoznačne a spoľahlivo na požiadavky vyvstávajúce najmä v súvislosti s bežnými postupmi klasifikácie, metrológie a overovania platnosti existujúcich a nových protokolov, ako aj prípravného a sprievodného výskumu.

    1.8

    Podľa EHSV je potrebné rozhodne konať v oblasti vzdelávania a interdisciplinárnej odbornej prípravy. Zároveň je nevyhnutné s pomocou špičkových pracovísk zahrnúť do tohto úsilia hodnotenie a prevenciu rizika.

    1.9

    EHSV pripisuje veľký význam rozvoju európskeho referenčného porovnávania iniciatív (benchmarking) v oblasti hodnotenia a prevencie rizika v Európe, USA, Japonsku a v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom.

    1.10

    Podľa názoru EHSV je potrebné aj prostredníctvom jednoznačných a transparentných mandátov Komisie podporovať činnosť CEN, CENELEC a ETSI v oblasti normalizácie technických predpisov na európskej úrovni, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni premietli do činnosti ISO v oblasti TC 229, aby sa tým uľahčilo bezpečné celosvetové obchodovanie s nanotechnológiami, nanovýrobkami a komplexnejšími systémami obsahujúcimi N&N.

    1.11

    EHSV odporúča posilniť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

    1.12

    EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe o akčnom pláne za rok 2009 zameraná konkrétne na tieto aspekty:

    pokrok dosiahnutý v integrovanom regulačnom rámci pre hodnotenie a prevenciu rizika,

    účinnosť a výsledky skúšobných protokolov,

    nové priority činnosti stanovené na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov v oblasti trvalo udržateľnej výroby, obchodu a spotreby produktov obsahujúcich nanotechnologické komponenty,

    referenčné porovnávanie (benchmarking) s USA, Japonskom a krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom v oblasti hodnotenia a prevencie rizika

    štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

    2.   Úvod

    2.1

    V uplynulých rokoch sa Komisia stala najväčším verejným investorom v oblasti N&N. V Šiestom rámcovom programe ES v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností vyčlenila 1,4 miliardy EUR a v prvom roku Siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) takmer 600 miliónov EUR, z ktorých bolo 28 miliónov vyčlenených pre výskum v oblasti bezpečnosti N&N, čím celkový objem prostriedkov určených pre tento sektor dosiahol približne 80 miliónov EUR (1).

    2.2

    Boli vytvorené rôzne európske technologické platformy zamerané na uplatnenia nanotechnológií, ako napríklad nanoelektronická platforma (ENIAC), platforma pre nanomedicínu a trvalo udržateľnú chémiu.

    2.3

    Vo svete celkové výdavky verejného a súkromného sektora v oblasti N&N v období rokov 2004 – 2006 dosiahli 24 miliárd EUR. Viac než 25 % tejto sumy vyčlenila Európa a z tohto podielu 5 až 6 % (2) predstavujú prostriedky Komisie.

    2.4

    V ustanoveniach týkajúcich sa siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3), ktoré sa vzťahujú na N&N, bola formulovaná požiadavka dodržiavať základné etické zásady, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ.

    2.5

    Správa o treťom medzinárodnom dialógu o zodpovednom výskume a vývoji v oblasti nanotechnológií poukázala na úsilie v týchto oblastiach:

    riadenie v oblasti nanotechnológií,

    nedostatky v spolupráci vyspelých a menej rozvinutých krajín,

    podporné nástroje (metrológia, normalizácia, definície a duševné vlastníctvo),

    zapojenie spoločnosti,

    dialóg s občanmi v jednotlivých krajinách.

    2.6

    Jednotlivé organizácie na medzinárodnej úrovni upozornili na svoje úsilie okrem iného nasledujúcimi iniciatívami:

    databáza OBSE o výskume v oblasti ľudského zdravia a bezpečnosti životného prostredia (Database on Human Health and Environmental Safety Research) a založenie databázy o výskume v oblasti bezpečnosti vyrobených nanomateriálov (Database of Research into the Safety of Manufactured Nanomaterials),

    spoločný program FAO a WHO pre potravinové normy (Joint FAO/WHO Food Standards Program), s cieľom vytvoriť neutrálne medzinárodné fórum pre otázky nanotechnológií z hľadiska potravinovej bezpečnosti a spoločne vypracovať ústretové dohody o týchto aspektoch,

    projekt OBSE na testovanie bezpečnosti vzorky vyrobených nanomateriálov (Safety Testing of a Representative Set of Manufactured Nanomaterials) a projekt OBSE v oblasti vyrobených nanomateriálov a usmernenia pre ich testovanie (Manufactured Nanomaterials and Test Guidelines),

    projekt OBSE na meranie expozície a jej zmiernenie (Exposure Measurement and Exposure Mitigation),

    projekt OBSE skúmajúci úlohu alternatívnych metód v nanotoxikológii (The role of Alternative Methods in Nanotoxicology),

    projekt OBSE skúmajúci vplyv nanotechnológií na podniky a podnikateľské prostredie (Impacts on companies and the Business Environment),

    projekt OBSE v oblasti komunikácie a zapojenia verejnosti (Communication and public engagement),

    projekt OBSE zameraný na celosvetové výzvy: voda a nanotechnológie (Global Challenges: Nano and Water),

    projekt OBSE zameraný na spoluprácu v oblasti hodnotenia rizika (Co-operation on Risk Assessment),

    špecializované strediská, ktoré spolupracujú s WHO pri skúmaní otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s výrobou a používaním nanotechnológií,

    projekt WHO a EÚ zameraný na zlepšenie politického poradenstva v oblasti životného prostredia a ochrany zdravia v súvislosti s nanotechnológiami (Enhanced Policy Advice on Environment and Health in Europe - Nanotechnologies),

    rozsiahlo koncipované snahy o dosiahnutie správneho zaobchádzania s chemickými výrobkami na celom svete, ktoré presadzuje sekcia pre chemické výrobky oddelenia pre technológiu, priemysel a hospodárstvo v rámci programu OSN pre životné prostredie (UNEP)

    okamžité opatrenia, ktoré iniciovala sekcia pre špičkovú technológiu a nové materiály (HTNM) medzinárodného strediska pre vedu a špičkovú technológiu (ICS) v talianskom Terste v oblasti hodnotenia nanotechnológií a potenciálneho rizika spojeného s ich vývojom a používaním,

    normy ISO TC 229 v oblasti nanotechnológií,

    stretnutie expertov UNIDO (december 2007): odporúčanie a špecifický akčný plán, hodnotenie nanotechnológií a súvisiaceho rizika, výskumná činnosť zameraná na etický, právny a spoločenský dosah N&N.

    2.7

    Vo svojej správe o príležitostiach a pochybnostiach nanovied a nanotechnológií (4) britská vedecká akadémia Royal Society odporúča, aby sa podľa možnosti čo najviac predchádzalo uvoľňovaniu vyrobených nanočastíc a nanorúrok do prostredia, kým sa nebude vedieť viac o ich vplyve na životné prostredie.

    2.8

    V mnohých predmetoch dennej spotreby (5) sú už prítomné nanomateriály, napríklad v podobe samočistiacich povrchov, ktoré obmedzujú používanie čistiacich prostriedkov, činidiel na odstraňovanie oxidov dusíka z ovzdušia, v podobe fotovoltaických článkov novej generácie, tepelnoizolačných materiálov, systémov na sekvestráciu CO2, vzduchových a vodných nanofiltrov, ako aj pri mnohých iných aplikáciách v medicínskej diagnostike a niektorých neinvazívnych terapiách.

    2.9

    Problémom je aj požiadavka prispôsobiť protokoly na hodnotenie rizika krátkodobej a dlhodobej toxicity nanomateriálom a javom vznikajúcim pri ich nahromadení a kombinácii s inými látkami ekosystému, v organických tkanivách a v ľudskom tele.

    2.10

    Normy a skúšanie v rámci hodnotenia rizika v komplexnom prostredí sa môžu pri hodnoteniach in vitro a in situ líšiť. Príslušný výskum (6) by sa nemal obmedzovať len na bežné ochranné produkty ako filtre, respirátory, ochranný odev, rukavice, ktoré by mali byť testované uhlíkovými nanočasticami s dĺžkou 10 až 50 nanometrov.

    2.11

    Ako vyzdvihuje Komisia a ako opakovane zdôraznil EHSV, „základným prvkom politiky EÚ v oblasti nanotechnológie sa stal integrovaný, bezpečný a zodpovedný prístup“. Nanotechnológie majú obzvlášť rozsiahle a rôznorodé uplatnenie a na to, aby sa stanovili a využili spoločné prvky a vzájomné závislosti tejto disciplíny, ktorá zasahuje do oblastí od jadrovej fyziky po technológiu plazmy a od nanomechaniky po spracovanie textilu, je potrebné získať o nej celkový prehľad.

    2.12

    Keďže nanoprocesy prebiehajú v nanoskopických rozmeroch (10-9), ktoré sú pre laikov len ťažko predstaviteľné, je potrebné už od začiatku viesť so spotrebiteľmi konštruktívny dialóg o nanomateriáloch, aby sa zistilo, či sú nebezpečné a dalo predísť ohrozeniu, ako aj rozptýliť prípadné neopodstatnené obavy.

    2.13

    EHSV zdôraznil nielen „zrýchlenie rozvoja priemyselných a viacodvetvových aplikácií a ekonomického a sociálneho, právneho, daňového a finančného prostredia, do ktorého sa musia zaradiť iniciatívy nových podnikov a inovatívnych profesijných profilov“, ale aj „zachovanie etických a environmentálnych aspektov, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť počas celej životnosti vedeckých aplikácií“ (7).

    2.14

    V jednom zo svojich novších stanovísk (8) EHSV opakovane zdôraznil potrebu viesť „otvorený a transparentný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorý by zaručil jej informovanosť o tejto problematike založenú na objektívnom zhodnotení rizík a možností N&N“, a venovať „stálu pozornosť zachovaniu etických a environmentálnych aspektov, ako aj aspektom, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov“.

    2.15

    V roku 2008 Komisia prijala odporúčanie (9) zamerané na zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a navrhla kódex správania vychádzajúci zo siedmich zásad:

    —   zmysluplnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N musia byť pre verejnosť pochopiteľné a mali by sa pri nich dodržiavať základné práva a ich používanie by malo slúžiť blahobytu jednotlivcov a spoločnosti,

    —   udržateľnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N by mali byť v súlade so zásadami etiky a trvalo udržateľného rozvoja, a preto nesmú byť škodlivé pre životné prostredie, najmä ľudí, zvieratá a rastliny,

    —   prevencia: dodržiavanie zásady prevencie (10) s cieľom predchádzať prípadným negatívnym účinkom N&N na zdravie a životné prostredie,

    —   účasť: transparentnosť, rešpektovanie zákonného práva na prístup k informáciám a otvorenosť voči všetkým zainteresovaným stranám,

    —   kvalita: prijatie najlepších vedeckých noriem, vrátane integrity výskumu a správnej laboratórnej praxe (11),

    —   inovácia: riadenie výskumných činností v oblasti N&N na dosiahnutie maximálnej tvorivosti, pružnosti a schopnosti plánovať v prospech inovácie a rastu,

    —   zodpovednosť: výskumníci a výskumné organizácie by mali prevziať zodpovednosť za sociálne a environmentálne účinky a za účinky na ľudské zdravie, ktoré sa môžu prejaviť v súčasnosti i budúcnosti,

    Odporúčanie ukladá členským štátom povinnosť predkladať výročnú správu o výsledkoch uplatňovania kódexu a osvedčených postupoch zavedených do praxe na ich dosiahnutie.

    2.16

    EHSV plne podporuje zásady uvedené v tomto kódexe a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca v oblasti nanovied a nanotechnológií.

    2.17

    EHSV vyjadruje znepokojenie nad stále príliš pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

    2.18

    Aj keď sa v súčasnej situácii zdá byť riziko spojené s vystavením pracovníkov a verejnosti vplyvu nanomateriálov ešte stále obmedzené, EHSV pokladá za nevyhnutné zintenzívniť dialóg s vedeckými kruhmi a priemyselnou sférou, aby sa tieto aspekty zahrnuli do všetkých výskumov o nanomateriáloch a ich uplatnení už od ich navrhovania a boli na ne vyčlenené primerané ľudské a finančné zdroje.

    2.19

    EHSV poukazuje na to, že veľká rozmanitosť disciplín a sektorov, ktorých sa táto problematika týka, má za následok množstvo zodpovedajúcich legislatívnych a regulačných nástrojov (viac než 90). Ustanovenia Spoločenstva tým kvôli svojej komplexnosti strácajú prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre občana resp. spotrebiteľa.

    2.20

    Čitateľnosť regulačného rámca by sa dala najmä pre MSP, spotrebiteľov a verejnosť zjednodušiť pomocou úsilia o legislatívnu osvetu, vytvorením tematickej interaktívnej internetovej stránky, rozvojom participatívnej demokracie so zaangažovaním organizácií občianskej spoločnosti a šírením príručiek obsahujúcich osvedčené postupy.

    2.21

    Optimálny systém riadenia musí dokázať zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča vytvoriť stále referenčné pracovisko, a to aj na základe skúseností strediska na monitorovanie nanotechnológií, ktoré začalo svoju činnosť v roku 2008 ako projekt financovaný Spoločenstvom (12): cieľom je poskytovať spoľahlivé, úplné a zodpovedné analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe, skúmať etické otázky, predvídať možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť a vypracúvať nové normy.

    2.22

    EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín (z právneho, etického a sociálneho hľadiska). Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť spoľahlivé riešenia v oblasti riadenia rizika založené na serióznych, úplných a zodpovedných analýzach, pričom je potrebné presne organizovať, dokumentovať a ďalej odovzdávať podrobné informácie o technicky vyrobených nanomateriáloch.

    3.   Návrhy Komisie

    3.1

    Komisia sa nazdáva, že je potrebné najmä:

    preskúmať dokumenty, ktorými sa podporuje vykonávanie právnych predpisov najmä v súvislosti s hodnotením rizík prijaté v kontexte súčasných právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že sa nimi bude účinne čeliť rizikám spojeným s nanomateriálmi a že sa čo najlepšie budú využívať získavané informácie,

    požiadať orgány a agentúry, aby venovali osobitnú pozornosť rizikám spojeným s nanomateriálmi, ktorých výroba a uvádzanie na trh podliehajú kontrole pred uvedením na trh,

    pristupovať k výskumu nanovied a nanotechnológií v EÚ zodpovedne a otvorene, v súlade s ustanoveniami kódexu správania pre zodpovedný výskum,

    preskúmať možnosť stanoviť systematické preventívne kontroly pri uvádzaní zdravotníckych pomôcok, ktoré predstavujú riziká spojené s nanomateriálmi, na trh,

    podrobnejšie rozpracovať právny rámec Spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na nanomateriály, najmä pokiaľ ide o metódy skúšania a hodnotenia rizík,

    urýchlene zlepšiť vedomostnú základňu vedeckých poznatkov, predovšetkým o toxických a ekotoxických účinkoch, ako aj metódach skúšania na získanie takýchto údajov, údaje o používaní nanomateriálov alebo výrobkov obsahujúcich nanomateriály a expozícii týmto materiálom v priebehu celého životného cyklu, charakterizácia nanomateriálov, vypracovanie jednotných noriem a nomenklatúry, ako aj analytických metód merania, aspekty ochrany zdravia pri práci,

    posilniť možnosť využitia nástrojov ako napr. ochranných doložiek, opatrení na sledovanie zdravia, kontrol trhu s potravinami, krmivami a pesticídmi, formálnych námietok voči normám, preventívnych opatrení, opatrení založených na nových dôkazoch alebo prehodnotení jestvujúcich údajov, postupov pri výkone dohľadu, vzájomnej výmeny informácií, systémov včasného varovania atď.

    4.   Všeobecné pripomienky

    4.1

    EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov, ktorý je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s celosvetovým rozvojom konkurencieschopnosti v hospodárskej a sociálnej oblasti, si už od začiatku vyžaduje prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, ktorý by umožnil stály dialóg s občianskou spoločnosťou ako podmienku na to, aby bol všeobecne prijateľný.

    4.2

    Hoci EHSV oceňuje úsilie Komisie analyzovať množstvo existujúcich opatrení Spoločenstva, nazdáva sa, že táto analýza by mala viesť k vytvoreniu koherentného rámca, ktorý by poskytol transparentný a pre užívateľov prístupný základ na štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorého sa EHSV opakovane dovolával (13).

    4.3

    Podľa EHSV je potrebné vypracovať výhľadové správy o hodnotení rizika v súvislosti s nanotechnológiami, ako aj integrovaný referenčný regulačný rámec a systém riadenia prepojený na medzinárodnej úrovni, s cieľom poskytovať jasné, spoľahlivé a úplné odpovede a umožniť preskúmať etické otázky, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť občanov, ako aj ďalší vývoj v tejto oblasti.

    4.4

    EHSV preto žiada, aby Spoločenstvo vyvíjalo ďalšie iniciatívy s cieľom

    zabezpečiť koherentný a pre užívateľov prístupný rámec, ktorý by zahrnul jednotlivé príslušné predpisy Spoločenstva,

    zistiť a riešiť požiadavky, ktoré vyvstávajú pre aktérov na trhu, orgány dohľadu, pracovníkov v sektore a konečných užívateľov pomocou dynamického mapovania potrieb a nedostatkov a stanoviť na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov usmernenia na ich zvládanie,

    vytvoriť stále európske referenčné pracovisko pre nanovedy, nanotechnológie a nanomateriály s európskym centrom na propagáciu a koordináciu (14), ktoré by zahŕňalo aj aspekty hodnotenia a prevencie rizika,

    zintenzívniť činnosť v oblasti vzdelávania a interdisciplinárnej odbornej prípravy a zahrnúť do nej hodnotenie a prevenciu rizika a zapojiť aj príslušné špičkové pracoviská,

    rozvinúť európske referenčné porovnávanie iniciatív (benchmarking) v oblasti hodnotenia a prevencie rizika v Európe, USA, Japonsku a v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom,

    opätovne získať vedúce postavenie Európy v oblasti trvalo udržateľného a bezpečného uplatnenia nanotechnológií, v oblasti metrológie a overovania existujúcich protokolov ako aj intenzívneho prípravného a sprievodného výskumu,

    prostredníctvom jednoznačných a transparentných mandátov podporovať štandardizáciu technických predpisov na európskej úrovni, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni premietli do činnosti ISO v oblasti TC 229, aby sa tým spružnil svetový obchod,

    umožniť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

    4.5

    EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe za rok 2009 vypracovanej podľa požiadaviek akčného plánu na roky 2005 až 2009 zameraná na pokrok dosiahnutý v predpisoch v oblasti hodnotenia a prevencie rizika, účinnosť skúšobných protokolov, pokroky dosiahnuté v problematike a na nové prioritné opatrenia.

    V Bruseli 25. februára 2009

    Predseda

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Mario SEPI


    (1)  Pozri Tomellini, R; Giordani, J. (edit.). Third International Dialogue on Responsible Research and Development of Nanotechnology, Brusel, 11. – 12. marca 2008.

    (2)  Pozri oznámenie Komisie zo 6. septembra 2007 na tému Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009. Prvá správa o implementácii 2005 – 2007, KOM(2007) 505 v konečnom znení.

    (3)  Pozri rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006; Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006.

    (4)  The Royal Society. Nanosciences and Nanotechnology: Opportunities and Uncertainties. Londýn, 29.7.2004.

    (5)  Ide napríklad o tenisové rakety, bicykle, televízne obrazovky, mnohé živice používané vo vojenskej oblastia aeronautike, spotrebnú elektroniku, ako aj elektromedicínske zariadenia.

    (6)  Pozri projekt NANOSAFE2 – prvá správa o šírení nanomateriálov na základe zásady prevencie.

    (7)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 22.

    (8)  Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 1.

    (9)  Pozri odporúčanie Komisie zo 7. februára 2008 o kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií [oznámené pod číslom K(2008) 424].

    (10)  Pozri článok 174 ods. 2 Zmluvy o EÚ a oznámenie Komisie o zásade prevencie, KOM(2001) 1 v konečnom znení.

    (11)  Pozri smernice 2004/9/ES a 2004/10/ES.

    (12)  Pozri „Observatory NANO“, projekt siedmeho rámcového programu.

    (13)  Pozri poznámky pod čiarou 6 a 7.

    (14)  Pozri Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 1.


    Top