27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/138

1.1

EHSV už niekoľko rokov považuje vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou za súčasť širokého strategického rámca, ktorý okrem čisto obchodných vzťahov, odráža aj prianie Európy stať sa kľúčovým partnerom v procese budovania sociálneho modelu založeného na právnom štáte, demokracii a dodržiavaní ľudských práv, mieri a solidarite medzi národmi (1).

1.2

Na strane druhej, z historického hľadiska predstavujú vzťahy s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou omnoho viac, ako len hľadanie hospodárskeho a geostrategického partnera. Obyvatelia Latinskej Ameriky dlhodobo udržiavajú s Európou kultúrne, politické, sociálne, jazykové a emocionálne putá, zdieľajú podobný pohľad na svet, na čo nielenže nemožno zabúdať, ale naopak, v rámci začínajúceho procesu rokovaní, je potrebné tieto putá vysoko oceniť.

1.3

Výbor po tom, ako začali rokovania medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou o vytvorení asociačnej dohody medzi týmito dvoma regiónmi vyzýva k tomu, aby sa všetko úsilie sústredilo na možnosť čo najskôr dosiahnuť dohodu vyhovujúcu obom stranám, ktorá by mohla byť vzorom pre súčasné a budúce rokovania s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou o vzájomných výhodách strategického partnerstva s Európskou úniou. Tieto výhody musia presahovať hranice obchodu a musia sa opierať o hospodársky a sociálny pokrok ako aj pokrok v trvalo udržateľnom rozvoji regiónu a zároveň zachovávať normy právneho štátu a dôstojnosť všetkých ľudí.

1.4

EHSV verí, že rokovania prispejú k tomu, aby vlády v krajinách Strednej Ameriky posilnili dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti. Tento dialóg by mal byť demokratický, transparentný a založený na praktických návrhoch rešpektovaných oboma stranami. EHSV tiež vyzýva poradný výbor systému integrácie Strednej Ameriky (CC-SICA) k tomu, aby s maximálnou mierou konsenzu pokračoval v úsilí o uzatvorenie dohôd, ktoré by odrážali postoj občianskej spoločnosti Strednej Ameriky ako celku k rokovaniam a umožnili prijatie záväzkov potrebných k pokračovaniu celého procesu.

1.5

EHSV odporúča, aby boli pri rokovaniach zohľadnené nasledujúce aspekty:

1.5.1

potreba podporiť organizovanú občiansku spoločnosť v Strednej Amerike, najmä posilnením inštitucionálnych právomocí CC-SICA ako poradného orgánu systému integrácie Strednej Ameriky. Európska únia by mala prispieť k tomu, aby jej rokovací partneri vo väčšej miere uznávali kľúčovú úlohu, ktorú CC-SICA zohráva a mal by naďalej zohrávať pri budovaní stabilnej regionálnej integrácie. Zároveň by mala analyzovať finančné opatrenia na podporu tejto štruktúry v súlade s cieľom schváleným Komisiou v dokumente o regionálnej spolupráci;

1.5.2

zavedenie sociálnych ustanovení potrebných na to, aby bola asociačná dohoda prínosom pre celú spoločnosť a aby sa stala rozhodujúcim faktorom pri konsolidácii demokracií, v boji proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti, ako aj pri rozvíjaní takého hospodárskeho modelu, ktorý neprispieva k šíreniu a prehlbovaniu nerovnosti. Dohoda by tiež mala prispieť k zlepšeniu sociálnej súdržnosti a rešpektovaniu biologickej rozmanitosti životného prostredia (v tomto zmysle by dohoda mala prispieť k začleneniu tisícov malých výrobcov, ktorí chcú využívať poľnohospodárske postupy ohľaduplnejšie voči životnému prostrediu). Na strane druhej, počas rokovaní o asociačnej dohode a jej následnom uplatňovaní by mala byť venovaná zvláštna pozornosť tomu, aby vlády rešpektovali a plnili medzinárodné pracovné normy MOP;

1.5.3

existencia systému všeobecných preferencií, jednostranného nástroja Európskej únie na podporu menej rozvinutých krajín. Časť dohody zameraná na obchod by preto mala krajinám Strednej Ameriky priniesť viac výhod ako sa predpokladá v spomenutom systéme, ktorý je, treba priznať, už aj tak dosť pozitívny;

1.5.4

je potrebné, aby organizovaná občianska spoločnosť dostávala pravidelné, včasné a relevantné informácie, aby mohla na inštitucionálnej úrovni monitorovať rokovania. Rovnako by mala byť poskytnutá možnosť konzultácie pred zahájením jednotlivých kôl rokovaní s cieľom zohľadniť názory organizovanej občianskej spoločnosti a usporiadať otvorené fóra so širšou účasťou a dať tým celej spoločnosti možnosť pozorne sledovať vývoj týchto rokovaní. V tomto zmysle by malo byť kľúčovým aspektom účasti občianskej spoločnosti vytvorenie spoločného monitorovacieho výboru rokovaní, ktorý by fungoval formou inštitúcie a mohol by sledovať všetky rokovania a vytvoriť prepojenie medzi rokovacím procesom a občianskou spoločnosťou ako celkom;

1.5.5

na záver, s cieľom zabezpečiť aby všetky kapitoly asociačnej dohody medzi EÚ a Strednou Amerikou skutočne počítali s účasťou organizovanej občianskej spoločnosti, EHSV odporúča, aby spoločný monitorovací výbor, ako inštitucionálny poradný orgán združujúci členov EHSV a CC-SICA a zakotvený v čl. 52 ods. 4 politickej dohody medzi oboma regiónmi, zahájil činnosť okamžite po podpise dohody s cieľom zabezpečiť monitorovanie tejto dohody.

2.1

Vo všeobecnosti neboli vzťahy medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou doteraz veľmi intenzívne, a to aj napriek tomu, že Európska únia výrazne prispela k mierovému a demokratizačnému procesu v regióne a zahájila proces dialógu na ministerskej úrovni, ktorý je v tomto regióne dodnes významným medzníkom – ministerský dialóg zo San José v roku 1984.

2.2

Európska únia a Stredná Amerika podpísali v roku 2003 dohodu s cieľom upevniť politický a kooperačný dialóg. Nedávno, na IV. summite hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti, ktorý sa uskutočnil v máji 2006, bola potvrdená vôľa čo najskôr pokročiť smerom k dosiahnutiu asociačnej dohody (2).

2.3

V apríli roku 2006 viedenské vyhlásenie prijaté na štvrtom stretnutí občianskej spoločnosti EÚ-LAKO potvrdilo, že asociačné dohody medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou by nemali byť obmedzené na obchodné a hospodárske aspekty, ale mali by skôr brať do úvahy politické a zároveň kultúrne a sociálne prvky s cieľom dospieť k väčšej sociálnej súdržnosti.

2.4

Rovnako v protokole o spolupráci podpísanom medzi EHSV a poradným výborom SICA boli stanovené hlavné usmernenia pre činnosť oboch inštitúcií, a to snažiť sa o začlenenie sociálneho rozmeru do budúcej asociačnej dohody medzi EÚ-SICA a podporovať iniciatívu, ktorá ma za cieľ vytvoriť spoločný poradný výbor organizovanej občianskej spoločnosti oboch regiónov v inštitucionálnom rámci budúcej asociačnej dohody. Možnosť úspešne dosiahnuť asociačnú dohodu jednoznačne súvisí s tým, aby organizovaná občianska spoločnosť v oboch regiónoch mohla efektívne sledovať rokovania a informovať celú spoločnosť o dosiahnutom pokroku, o ťažkostiach a úspechoch.

3.1

V súčasnosti prebiehajú vzťahy medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou formou politického dialógu a spolupráce a v rámci obchodných vzťahov prostredníctvom systému všeobecných preferencií, ktorý EÚ spustila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a ku ktorému sa v súčasnosti pridáva špeciálny systém podpory trvalo udržateľného rozvoja a dobrého riadenia a správy, vrátane boja proti pašovaniu drog (SVP+).

3.2

EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Strednej Ameriky s 12 % celkového obchodu po USA (46 %). Čo sa týka spolupráce a podpory rozvoja, EÚ je naďalej najväčším prispievateľom k pomoci Latinskej Amerike, pričom v období rokov 2000-2006 dosiahli rozpočtové dotácie výšku 563,2 miliónov eur. K tomu treba pripočítať sumu 74,5 miliónov eur poskytnutých pod záštitou memoranda medzi Komisiou a generálnym sekretariátom SICA, ako aj vyše 279 miliónov eur na pomoc poskytnutú po prírodných katastrofách, ktoré zasiahli región, najmä po hurikáne Mitch a zemetrasení v Salvádore. EÚ prisľúbila zvýšiť rozvojovú pomoc v rokoch 2007-2013 na 840 mil. eur. Zvyšuje sa tiež objem európskych priamych investícií v Strednej Amerike.

3.3

Vzťahy medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou však siahajú omnoho ďalej ako len do oblasti obchodu a spolupráce a vytvárajú širšiu strategickú víziu, ktorá zahŕňa v súčasnosti citlivé oblasti ako bezpečnosť a boj proti terorizmu, ochranu životného prostredia a vytvorenie modelu trvalo udržateľného rozvoja, fenomén migrácie a potrebu jej kontroly, či už v prospech prijímajúcich krajín alebo krajín, ktoré exportujú pracovnú silu, ako aj zavedenie nového svetového hospodárskeho poriadku založeného na postupoch dobrého riadenia a správy rešpektujúcich ľudské, hospodárske a sociálne práva.

3.4

Rozhodnutie prijaté vo Viedni v máji roku 2006 o zahájení rokovaní so Strednou Amerikou s cieľom dosiahnuť vytvorenie asociačnej dohody so Strednou Amerikou, predstavuje samo o sebe výzvu a príležitosť, ktoré nemožno nevyužiť.

3.5

Keďže európska stratégia, ktorej cieľom je podpísanie asociačných dohôd, je založená na medziregionálnom dialógu, je potrebné analyzovať súčasný stav integrácie regiónu Strednej Ameriky.

3.5.1

Integrácia Strednej Ameriky je starým projektom, ktorého korene siahajú k samotnej nezávislosti štátov v tomto regióne. Prostredníctvom protokolu z Tegucigalpy z roku 1991 a všeobecnej zmluvy o hospodárskej integrácii Strednej Ameriky z roku 1993 dostal tento projekt nový impulz.

3.5.2

Napriek väčšinovému konsenzu v oblasti regionálnej integrácie, je pravdou, že dosiahnutý pokrok bol len veľmi nevýrazný, či už z dôvodu ťažkostí pri realizácii rozhodnutí prijatých na politickej úrovni alebo dokonca následkom veľkých nedostatkov v hospodárskej oblasti, či nedostatočnej regionálnej solidarity. Avšak možno povedať, že od roku 2002 integrácia zjavne nabrala smer výraznejšieho pokroku (3).

3.5.3

Slabosť regionálnych inštitúcií, ktorá znemožňuje prijímať rozhodnutia na nadnárodnej úrovni, rozdiely v rozvoji ekonomík krajín, ktoré tvoria tento región a takmer neexistujúce zapájanie sociálnych sektorov pri prijímaní rozhodnutí a zvyšovaní povedomia o prínosoch regionálnej integrácie sú však faktory, ktoré kladú prekážky výraznejšiemu pokroku v procese integrácie.

3.5.4

Napriek všetkým ťažkostiam však existujú niektoré faktory, ktoré procesu regionálnej integrácie dodávajú určitú dávku optimizmu, a to najmä tradície a kultúra zjednocujúce jednotlivé krajiny, ďalej je to relatívne stabilný a presvedčivý právny a inštitucionálny rámec, ako aj pociťovaná a preukázaná potreba reformy niektorých inštitúcií (napríklad PARLACEN (4)) spôsobom, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu účinnosť stratégií pre uplatnenie regionálnych politík. Zvyšovanie povedomia a intenzívnejšie zapojenie občianskej spoločnosti sú tiež faktormi optimizmu a dôvery.

3.5.5

Počas nedávnych stretnutí zmiešanej komisie EÚ a Strednej Ameriky, ktoré sa konali v apríli 2007, sa vlády štátov Strednej Ameriky zaviazali predložiť legislatívny rámec, ktorý by bol základom pre vytvorenie stredoamerickej colnej únie, spolu s harmonogramom jej uplatňovania až do ukončenia rokovaní o asociačnej dohode. Znamenalo by to významný a rozhodujúci krok v smerovaní stredoamerickej integrácie a možnosť dosiahnuť dohodu medzi oboma regiónmi.

3.6

Proces rokovaní, ktoré boli začaté v súčasnosti, predstavuje výnimočnú príležitosť využiť vzájomné výhody v rôznych oblastiach, ktoré môžu a mali by byť využité. Ako príklad možno uviesť nasledujúce aspekty:

3.6.1

Rozvoj a posilnenie colnej únie a odstránenie ekonomických a colných prekážok medzi krajinami v danom regióne, čo podporuje aj Európska únia, môže výrazne prispieť k tomu, aby bola Stredná Amerika schopná posilniť svoje hospodárstvo zvýšením úrovne jeho konkurencieschopnosti voči aktuálnym a potenciálnym hospodárskym partnerom. Svojím spôsobom to umožní prípadné európske investície v regióne, ako aj implementáciu spolupráce s cieľom podporiť rozvoj.

3.6.2

Výraznejšia a harmonickejšia sociálna súdržnosť prispeje k posilneniu mladých demokracií v Strednej Amerike, pričom zníži predpoklad vzniku konfliktov a zvýši právnu bezpečnosť, čím umožní, aby bola výmena medzi oboma regiónmi založená na jasných, vzájomne dohodnutých a rešpektovaných pravidlách. Ako preukázalo niekoľko po sebe nasledujúcich prieskumov, ktoré uskutočnila Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibskú oblasť Spojených národov – CEPAL, politický, hospodársky a sociálny vývoj krajín závisí do značnej miery od úrovne sociálnej súdržnosti, ktorú sa im podarí dosiahnuť. Z toho vyplýva potreba zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť do celého procesu rokovaní.

3.6.3

Ďalšou oblasťou záujmu oboch regiónov je snaha nájsť riešenia a predvídať prírodné katastrofy a znížiť tak zraniteľnosť krajín Strednej Ameriky. Tento región je veľmi vystavený spomenutým fenoménom, čo následne spôsobuje vysoké straty na životoch a zhoršenie životných a pracovných podmienok miliónov ľudí. Rokovania by mali túto otázku brať do úvahy a snažiť sa nájsť preventívne a účinné opatrenia, ktoré by pomohli zvládať tieto fenomény. Zároveň by tieto opatrenia zjednodušili poskytovanie pomoci v urgentných prípadoch a znížili náklady na medzinárodné zásahy poskytnuté zo solidárnosti.

3.6.4

A nakoniec, aj keď táto problematika ešte zďaleka nie je vyčerpaná, je potrebné spomenúť zhodu medzi EÚ a Strednou Amerikou v záujme bezodkladne chrániť životné prostredie a diverzitu prostredníctvom konkrétnych politík, programov a krokov. Na jednej strane rokovania podnecujú rozumné využívanie prírodných zdrojov, zákaz používania foriem a produktov škodlivých voči prírode, dodržiavanie pracovných a odborových práv poľnohospodárskych pracovníkov, uznanie potreby chrániť prírodné rezervácie, na strane druhej bude asociačná dohoda významným prínosom nielen pre regióny, ale aj pre vytvorenie asociačného modelu nového typu, ktorý poslúži ako príklad pre ďalšie rokovania.

4.1

Krajiny Strednej Ameriky patria medzi najchudobnejšie krajiny Latinskej Ameriky s obrovskými nedostatkami v hospodárskom rozvoji a výraznou sociálnou zraniteľnosťou, ktoré vážne ohrozujú sociálnu súdržnosť v každej z krajín a v regióne ako celku. K tejto zraniteľnosti prispieva aj zvýšená miera chudoby a prílišná nerovnomernosť v rozdelení bohatstva.

4.2

Keďže ide o región, kde aktuálne prebiehajú demokratizačné procesy, o región sužovaný diktatúrami a ozbrojenými konfliktmi, ktoré zanechali ďalekosiahle následky (jedinou výnimkou je Kostarika), je možné stručne stanoviť niektoré najdôležitejšie prekážky v rozvoji regiónu:

4.3

Z ekonomického pohľadu zaznamenal región Strednej Ameriky významný hospodársky rast, ktorý sa však ukázal ako nedostatočný na prekonanie sociálnych problémov, ktorým čelí. Za posledné roky sa priemerná ročná miera regionálneho rastu pohybovala medzi 3,2 % a 3,5 %. Nedostatočná konkurencieschopnosť ekonomík stredoamerických štátov, relatívne s výnimkou Kostariky a Salvádoru, spôsobuje slabé umiestnenie týchto krajín v hodnotení Svetového ekonomického fóra v oblasti konkurencieschopnosti za rok 2006 – 53. miesto (Kostarika), 61. miesto (Salvádor), 75. miesto (Guatemala), 93. miesto (Honduras), 95. miesto (Nikaragua) spomedzi 125 krajín.

4.4

Vzhľadom na sociálnu situáciu je potrebné spomenúť, že stredoamerická spoločnosť je veľmi komplexná a diverzifikovaná, obsahuje komunity domorodého obyvateľstva a významnú komunitu ľudí afrického pôvodu, ktoré boli vo všeobecnosti opomínané, ak nie marginalizované.

4.5

V prípade domorodých komunít sa často stáva, že sú spájané s chudobnými vidieckymi oblasťami, pričom sa zabúda na významný fenomén migrácie smerom k mestám. Tento fenomén je spôsobený čoraz horšou situáciou vidieckej ekonomiky, čo ešte viac rozširuje chudobné štvrte obkolesujúce veľkomestá.

4.6

Obyvateľom afrického pôvodu, ktorí sú roztrúsení vo všetkých krajinách (s výnimkou Salvádoru) sa nedostalo dostatočnej politickej a sociálnej pozornosti, čo spôsobilo, že sa stávajú obeťami rasovej, pracovnej a sociálnej diskriminácie.

4.7

Nerovnosť medzi mužmi a ženami premietnutá do všetkých sociálno-ekonomických ukazovateľov je javom, ktorý vzhľadom na svoj rozsah nemožno ignorovať. Výrazne nelichotivá situácia žien v stredoamerickej spoločnosti, či už vzhľadom na nezamestnanosť alebo nestabilné zamestnanie, na kvalitu zamestnania alebo získanú mzdu, alebo vzhľadom na zanedbanie vzdelávania, ktoré zasahuje najmä dievčatá, je takmer dramatická o to viac, že značné percento z týchto žien je z rôznych dôvodov hlavou rodiny.

4.8

Nedostatok aktuálnych, dôveryhodných a porovnateľných štatistických údajov o situácii dievčat a žien zjavne odráža nedostatočnú pozornosť venovanú tejto problematike, a to aj napriek tomu, že regionálne vlády podpísali a ratifikovali medzinárodné dohovory, ako napríklad dohovor MOP na túto tému alebo Dohovor Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Situácia v oblasti násilia páchaného na ženách (v dvoch rôznym podobách, ako domáce násilie a pracovné násilie) je naďalej veľmi znepokojujúca aj napriek úsiliu vyvíjanému hnutiami žien.

4.9

Tento celkový stav chudoby, ktorý okrem Kostariky zasahuje prakticky polovicu, prípadne väčšiu časť obyvateľstva, miera nelegálnej práce dosahujúca úroveň približne 40 %, viac ako nedostatočný rozpočet pre sociálne odvetvia akými sú zdravotníctvo a vzdelávanie a nezamestnanosť sú charakteristickými črtami regiónu, ktoré je potrebné zohľadniť v snahe pochopiť nedostatočnú sociálnu súdržnosť v týchto krajinách.

4.10

Rovnako dôležité je zdôrazniť všeobecnú absenciu politiky dodržiavania ľudských práv. Vyzdvihnúť treba najmä nerešpektovanie pracovných a odborových práv, a to aj napriek tomu, že viaceré stredoamerické krajiny ratifikovali množstvo dohovorov MOP, prostredníctvom ktorých sa prirodzene zvýšila zodpovednosť vlád za dodržiavanie týchto práv. Uplatňovanie občianskych a odborových práv v tomto regióne môže v mnohých prípadoch znamenať nadmerné osobné náklady a môže dôjsť až k stratách na životoch.

5.1

V procese prípravy budúcej asociačnej zmluvy je potrebné vyzdvihnúť niektoré kritériá, ktoré bude treba zohľadniť a ktoré by mali podľa názoru EHSV predstavovať základné prvky pre dosiahnutie úspechu, a to nielen spomínanej dohody, ale aj ako súčasť globálnejšej stratégie pre celú Latinskú Ameriku.

5.2

Rozdiely. Jeden z hlavných prvkov, ktoré je potrebné vziať do úvahy, sú obrovské rozdiely medzi oboma regiónmi vo viacerých aspektoch – územná rozloha, obyvateľstvo, HDP, obchodné vzťahy, sociálno-ekonomický rozvoj.

5.2.1

Existencia takých významných rozdielov medzi oboma regiónmi podmieňuje povinnú implementáciu kompenzačných opatrení s cieľom zaručiť úspech asociačnej dohody, aby tak dohoda prispela k súdržnosti obchodných a kooperačných politík a aby sa tieto politiky neodlišovali vo svojich cieľoch.

5.3

Podpora sociálnej súdržnosti. Toto kritérium by malo byť jedným z hlavných kritérií budúcej dohody, a to nielen preto, že sociálna súdržnosť je strategickým prvkom pôsobenia Európskej únie vo vzťahu s tretími krajinami, je však aj kľúčovým prvkom samotného rozvoja stredoamerického regiónu, ktorý čelí obrovským problémom chudoby a sociálneho vylúčenia.

5.3.1

Preto je v procese rozvoja sociálnych politík v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia ako aj daňovej politiky potrebné prijať nutné a adekvátne opatrenia, aby celá spoločnosť mohla využívať prínos hospodárskeho rozvoja a príležitosti, ktoré prinesie asociačná dohoda.

5.4

Posilnenie demokracie a inštitúcií. V spoločnosti, ktorá je tak rôznorodá a tak rozdelená chudobou, dlhými obdobiami diktatúry a občianskych vojen, akou je Stredná Amerika, je potrebné, aby bola asociačná dohoda príležitosťou na posilnenie demokracie, najmä participatívnej demokracie, a príslušných inštitúcií.

5.4.1

Jednotlivé inštitúcie, ktoré bojujú za ochranu ľudských práv, práv domorodých obyvateľov a obyvateľov afrického pôvodu, práv žien, pracujúcich alebo za ochranu životného prostredia žiadajú o väčšie zapojenie do procesu prijímania rozhodnutí v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti, a to aj napriek ťažkostiam, ktorým čelia v snahe zviditeľniť sa ako plnohodnotní partneri. Je dôležité, aby bola dohoda stimulujúcim faktorom pre uznanie takéhoto zapojenia.

5.4.2

V konkrétnom prípade poradného výboru systému integrácie Strednej Ameriky (CC-SICA), konzultačného orgánu vytvoreného článkom 12 protokolu z Tegucigalpy, by mala byť uznaná a podporovaná jeho úloha ako zástupcu organizovanej občianskej spoločnosti a mali by mu byť poskytnuté logistické a rozpočtové prostriedky, pomocou ktorých by mohol plniť svoju misiu.

5.4.3

EHSV uznáva CC-SICA ako svojho inštitucionálneho partnera a v apríli 2006 s ním podpísal dohodu založenú na spoločnom záväzku ochraňovať princípy demokracie, ľudské práva, hospodárske a sociálne práva, ako aj na vôli zúčastniť sa na dialógu a procese vytvárania užších ekonomických zväzkov a spolupráce medzi Európskou úniou a systémom integrácie Strednej Ameriky.

5.5

Posilnenie regionálnej integrácie. Regionálnu integráciu nemožno vnímať len ako požiadavku Európy s cieľom uzavrieť obchodnú dohodu, ale aj ako príležitosť k tomu, aby krajiny Strednej Ameriky mohli riešiť svoje ekonomické problémy a využiť synergie, ktoré táto integrácia môže vytvoriť.

5.5.1

V rámci tejto problematiky však nemožno presadzovať maximalistickú víziu. Regionálna integrácia je proces, ktorý trvá určitú dobu a vyžaduje si podporu a neustále vyvíjané úsilie. V tomto zmysle by mala dohoda priniesť niekoľko opatrení (okrem iných napríklad vytvorenie kompenzačných colných fondov a hospodárskych a sociálnych kohéznych fondov), ktoré by stimulovali, podporovali a zjednodušovali integračný proces stredoamerického regiónu.

5.6

Vytvoriť sociálny rozmer asociačnej dohody. Asociačná dohoda obsahuje tri hlboko prepojené piliere – politický, obchodný a kooperačný – pretože všetky sú dôležité a pri rokovaniach nemožno nadhodnotiť pilier, ktorý sa môže javiť ako najkomplexnejší a najzložitejší.

5.6.1

V politickej oblasti by mala asociačná dohoda zaviesť opatrenia na podporu dobrého riadenia a správy, mala by obsahovať sociálny rozmer, ktorého cieľom je dosiahnuť vyššiu úroveň sociálnej súdržnosti, ako aj klauzuly zohľadňujúce úlohu žien a ochranu ľudských práv, pracovných práv a práv v oblasti životného prostredia, ale aj práv domorodého obyvateľstva a obyvateľstva afrického pôvodu.

5.6.2

Dohoda by tiež mala venovať pozornosť situácii v oblasti emigrácie v Strednej Amerike, ktorá môže mať opačný vplyv na rozvoj krajín v tomto regióne (prevod peňazí, únik mozgov a aktívnej pracovnej sily). Tento prístup by mal brať do úvahy rešpektovanie dôstojnosti a práv prisťahovalcov, ktorí žijú a pracujú v Európskej únii.

5.6.3

V oblasti spolupráce by mala dohoda zabezpečiť kontinuitu a tiež posilnenie podpory regionálneho rozvoja a pomoci pri prekonávaní politických, ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov poskytnutej zo strany Spoločenstva. Dohoda by mohla, a podľa názoru EHSV aj mala, zabezpečiť podporu inštitúcií špecializovaných v určitých oblastiach, ako napr. MOP, UNESCO alebo WHO, aby preskúmali vývoj najchúlostivejších prvkov.

5.6.4

Avšak, aby Európa splnila očakávania krajín stredoamerického regiónu, ktoré už majú skúsenosti s inými medzinárodnými dohodami (konkrétne CAFTA, podpísaná so Spojenými štátmi americkými), mala by preukázať, že táto dohoda sleduje širšie ciele presadzujúce globálnu sociálnu víziu inšpirovanú základnými princípmi samotnej EÚ, vrátane hospodárskeho modelu, ktorý by bol schopný dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj regiónu.

6.1

Asociačná dohoda medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky by mala byť politickou prioritou Únie, pretože má strategický význam pre regionálnu spoluprácu EÚ s ostatnými partnermi v Latinskej Amerike.

6.2

Spomínaná dohoda by sa mala v rovnakej miere zaoberať všetkými jej zložkami – politickou, obchodnou a kooperačnou.

6.3

Dohoda by mala brať na vedomie, že partnermi pri rokovaniach sú najchudobnejšie krajiny Latinskej Ameriky a že obrovské rozdiely medzi oboma regiónmi si vyžadujú posilnenie programov spolupráce s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom, ktoré by sa mohli vyskytnúť, ako aj zabezpečenie adekvátnej miery otvorenosti v oblasti obchodu.

6.4

Ďalej by dohoda mala zvážiť opatrenia na podporu konkurencieschopnosti podnikov, ktoré by zabezpečili právnu stabilitu investícií a vytvoriť kompenzačné nástroje uplatňované v prípade prirodzených ťažkostí vyskytujúcich sa pri vytváraní jednotného stredoamerického trhu spôsobených rozdielmi medzi ekonomikami v samotnom regióne.

6.5

Asociačná dohoda by mala rozhodujúcim spôsobom prispieť k posilneniu sociálnej súdržnosti v regióne, aby bol jej prínos prístupný všetkým a nie len niektorým odvetviam, ktoré sú už samy osebe zvýhodnené.

6.6

Mala by tiež obsahovať sociálno-pracovný rozmer, a to najmä v súvislosti s dodržiavaním noriem MOP. Asociačná dohoda by mala zaväzovať zmluvné strany k dodržiavaniu princípov a hodnôt stanovených v Ústave Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a jej základných nástrojov v sociálnej oblasti, ako napr. Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci (1998), Tripartitná deklarácia MOP o nadnárodných spoločnostiach a sociálnej politike (1977, pozmenené v 2000), uznesenie Medzinárodnej konferencie práce o odborových právach a ich vzťahu s občianskymi slobodami (1970).

6.7

Dohoda by mala obsahovať jasný sociálny rozmer, nie len s cieľom zdôrazniť otázky z pracovnej oblasti, ale aj chrániť životné prostredie a dosiahnuť celkový pokrok regiónu a jeho obyvateľov.

6.8

Dohoda by mala venovať pozornosť zraniteľnejším skupinám obyvateľstva, akými sú ženy, domorodé obyvateľstvo a obyvateľstvo afrického pôvodu.

6.9

Ďalej by mala dohoda vytvoriť mechanizmy potrebné na zabezpečenie účasti občianskej spoločnosti od začiatku rokovaní až po samotnú implementáciu.

6.10

V tomto zmysle by bolo potrebné podporiť poskytnutie pomoci konzultačným orgánom organizovanej občianskej spoločnosti, najmä CC-SICA, ktorý je inštitucionálnym orgánom integrácie stredoamerického regiónu, aby mal k dispozícii ľudské, logistické a finančné zdroje potrebné na plnenie svojej misie.

6.11

Rovnako by mal byť bezodkladne vytvorený spoločný výbor pre monitorovanie rokovaní zložený z členov EHSV a CC-SICA, ku ktorému by sa mohli na základe spoločného súhlasu oboch strán pripojiť ďalšie organizácie považované za potrebné a relevantné s cieľom analyzovať proces rokovaní.

6.12

A na záver by mali byť zahájené diskusie medzi CC-SICA a EHSV o zložení, úlohách a spôsobe fungovania budúceho spoločného poradného výboru, inštitucionálneho konzultačného orgánu budúcej asociačnej dohody.