27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/76

1.1

Výbor víta skutočnosť, že sa prijatím obnovenej stratégie pre udržateľný rozvoj na summite EÚ v júni 2006 zreteľne rozprúdila diskusia. Najmä záväzok predkladať dvojročné správy o dosiahnutých výsledkoch prispeje k tomu, že verejnosť a zákonodarcovia budú konkrétnejšie informovaní o pozitívnom vývoji a o problémoch s implementáciou.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojich predchádzajúcich stanoviskách k trvalo udržateľnému rozvoju v podstate uvítal rôzne dokumenty predložené Komisiou, Radou a Európskou radou, no zároveň položil aj kritické otázky a v niektorých prípadoch vypracoval rozsiahle návrhy, ktorými sa však tieto inštitúcie často vôbec nezaoberali. Aj pri tejto príležitosti zaujíma výbor kritický postoj ku skutočnosti, že ciele vytýčené vo väčšine prioritných oblastí sú aj naďalej príliš nejasné. Za obzvlášť problematické považuje to, že nie je jasné, aké nástroje sa majú použiť.

1.3

EHSV víta predovšetkým hlavné ciele a základné zásady politiky stanovené v obnovenej stratégii a vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby ich brali vážne a v plnej miere ich zohľadňovali.

1.4

Výbor dúfa, že prvá správa o dosiahnutých výsledkoch, ktorá sa má uverejniť v septembri 2007, poskytne presnejšie informácie – okrem iného – aj o tom,

1.5

Je pochopiteľné, že na základe čoraz dramatickejších vplyvov na klímu sa oblasti klímy a energie venuje osobitná pozornosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor však zastáva názor, že

2.1

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v roku 2001 prijala prvú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (STUR) EÚ. V decembri 2005 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade oznámenie „O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti“ (2), v ktorom sa mali stanoviť „ďalšie konkrétne činnosti pre nadchádzajúce roky“.

2.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa v posledných rokoch v mnohých stanoviskách venoval stratégii trvalo udržateľného rozvoja. Zakaždým zdôraznil nesmierny význam trvalo udržateľného rozvoja pre našu spoločnosť. Výbor v zásade vždy podporil rôzne prístupy Komisie v tejto oblasti a súhlasil s názorom Európskej rady, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja je nadradenou stratégiou Európskej únie, podľa ktorej cieľov sa musí riadiť aj lisabonská stratégia.

2.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor v stanoviskách k trvalo udržateľnému rozvoju často vyjadril kritické pripomienky a nastolil konštruktívne otázky, na niektoré z nich však Komisia ani Rada dodnes neodpovedali.

2.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa v poslednom stanovisku k tejto veci zaoberal uvedeným oznámením Komisie z decembra 2005. Vyjadril sa kriticky ku skutočnosti, že Komisia v akčnom programe, ktorý označila za ambiciózny, nesplnila ani odporúčanie EHSV z apríla 2004, ani svoj vlastný prísľub z júna 2005, pretože v rozpore s tým, čo prisľúbila, opäť neuviedla žiadne jasné ciele, ktoré chce dosiahnuť v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

2.4.1

V tomto stanovisku výbor pripomenul, že stratégia by mala opísať cestu k dosiahnutiu určitých cieľov. Ak sa v stratégii neurčia konkrétne ciele, zákonite nastanú problémy s určením nástrojov, pretože keď nevieme presne, kam ideme, nemôžeme ani určiť cestu, ktorou pôjdeme. Výbor sa nazdáva, že v oznámení sa ponechalo viac otvorených otázok, než sa prinieslo odpovedí a orientácie.

2.4.2

Výbor už v stanovisku z roku 2004 (3) zdôraznil, že ak sa širokej verejnosti alebo zúčastneným sociálnym partnerom neoznámia ciele ani nástroje, teda ak nie je isté, „čo to vlastne konkrétne je trvalo udržateľný rozvoj a čím sa bude budúci rozvoj líšiť od situácie, v ktorej žijeme dnes, […] [vzniknú] obavy a odpor v potenciálne ovplyvnených sektoroch“. Výbor musí žiaľ konštatovať, že ani posledné tri roky nepriniesli dostatočné objasnenie tejto problematiky, čo vôbec neprospieva dôveryhodnosti politiky trvalo udržateľného rozvoja.

2.5

Rakúske predsedníctvo v prvom polroku 2006 pravdepodobne túto celkovú situáciu vnímalo veľmi podobne. Z tohto dôvodu viac-menej odložilo bokom oznámenie Komisie z roku 2005 a vypracovalo nový samostatný dokument, ktorým sa neskôr zaoberali hlavy štátov a predsedovia vlád na summite v júni 2006, na ktorom bol tento dokument schválený ako „obnovená stratégia“ (4).

2.6

V obnovenej stratégii sa Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru na základe jeho doterajšej angažovanosti v tejto téme priznáva významná úloha. Podľa bodu 39 má v budúcnosti „zohrávať aktívnu úlohu pri jej osvojovaní okrem iného prostredníctvom svojho fungovania ako katalyzátor podnietenia diskusie na úrovni Európskej únie a vyzýva sa, aby pripravoval príspevky k dvojročnej správe Komisie o pokroku“.

2.7

Výbor by chcel predložením tohto stanoviska splniť uvedenú požiadavku a svoje povinnosti v tejto oblasti. Najskôr uvedie niekoľko základných a všeobecných poznámok k obnovenej stratégii (bod 3), potom sa bude venovať v krátkosti otázkam načrtnutým v obnovenej stratégii (bod 4) a na záver predstaví svoje názory na určité podstatné časti správy o pokroku, ktorá sa má vypracovať do septembra 2007 (bod 5).

3.1

Ak chce najdôležitejšia politická inštitúcia Európskej únie preskúmať a obnoviť jednu zo svojich politík tak, ako to urobila Európska rada pri stratégii trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, potom občianska spoločnosť očakáva, že sa v príslušnom dokumente ujasní

3.2

V tomto dokumente je, žiaľ, márne hľadať súvislosti a zistenia podobnej revízie. Predkladá sa jednoducho obnovená stratégia.

3.3

V stratégii z Göteborgu sa na základe oznámenia Komisie riešili tieto štyri prvoradé tematické okruhy:

3.4

Ďalšie dve témy, ktoré vtedy vo svojom návrhu uvádzala Komisia – odstránenie chudoby a starnutie obyvateľstva – sa do göteborskej stratégie nedostali. Európska rada nijako nezdôvodnila vynechanie týchto tém, čo Európsky hospodársky a sociálny výbor kritizoval v stanovisku z apríla 2004 (5) ako „neprimeraný signál“. Z viacerých strán sa ozývala kritika stratégie preto, že nebola sústredená v jednom dokumente, ktorý by sa mohol komunikovať a propagovať na verejnosti a preto, že vonkajší rozmer sa riešil v osobitnom procese, ktorého výsledkom bol samostatný dokument.

3.5

V obnovenej stratégii sa uvádza sedem kľúčových výziev, stanovujú sa operatívne ciele a úlohy v týchto oblastiach:

3.6

Ako vidno z porovnania pôvodného prístupu s novým, obnovená stratégia nepriniesla žiadne veľké zmeny priorít. Iba sa v nej dopĺňajú témy göteborskej stratégie o kľúčové otázky uvedené už v oznámení Komisie z roku 2001 – odstránenie chudoby, starnutie obyvateľstva a trvalo udržateľná spotreba a výroba.

3.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor to veľmi dobre chápe, pretože jednako témy z roku 2001, ale aj tie, ktoré boli vtedy zamietnuté, sa zatiaľ nevyriešili, a tak je dnes potreba ich riešenia na politickej úrovni pálčivejšia než kedykoľvek predtým. Práve so zreteľom na doposiaľ nedostatočné politické kroky sa do stredobodu pozornosti dostáva odpoveď na otázku, čím sa vlastne nová stratégia líši od starej a ako sa hodnotia doterajšie výsledky starej stratégie. Táto otázka je dôležitá najmä preto, aby neboli vznesené námietky, že predkladanie nových dokumentov vedie skôr k znejasneniu, a nie politickému posilneniu nevyhnutného procesu. EHSV viackrát poukázal na to, že sa politika trvalo udržateľného rozvoja nedá hodnotiť podľa množstva dokumentov vytvorených správou a politikou, ale iba podľa konkrétnych účinných opatrení.

3.8

Táto obnovená stratégia je založená na vynikajúcom súbore zásad trvalo udržateľného rozvoja, ktoré je potrebné prepracovať na súbor cieľov a opatrení pre každú zo siedmich vybraných prvoradých oblastí. Okrem toho obsahuje aj určité opatrenia v súvislosti s komplexnými otázkami a vývoj postupov realizácie a monitorovania pokroku. V tomto ohľade predstavuje obnovená stratégia určite zlepšenie oproti predchádzajúcim stratégiám.

3.9

Prvé ukazovatele naznačujú, že tie časti stratégie, ktoré sa zaoberajú klimatickými zmenami a využívaním energie, sa v súčasnosti riešia najviac. To je správne, no nesmie to viesť k tomu, aby boli zanedbané iné centrálne časti stratégie. Toto preskúmanie realizácie ponúka výbornú príležitosť venovať sa tejto otázke a pokúsiť sa dať stratégii väčšiu váhu a hnaciu silu vo všetkých kľúčových oblastiach, ktoré obsahuje. Výbor chce znova zdôrazniť, že trvalo udržateľný rozvoj je komplexný integračný prístup, a nie zoznam možností, z ktorých je možné poskladať si vlastné „menu“. Ciele a úlohy v súvislosti s klimatickými zmenami sú dostatočne jednoznačné, presné a naliehavé na to, aby skutočne podnietili ďalšie kroky. Ostatné témy stratégie trvalo udržateľného rozvoja sú naopak príliš nejasné a nedostatočne časovo nevymedzené na to, aby dokázali podnietiť väčšie zmeny.

3.10

Rozsah stratégie. Sedem tém obnovenej stratégie predstavuje oproti nedostatočným štyrom témam predchádzajúcej stratégie určité zlepšenie. Napriek tomu však neboli zohľadnené určité dôležité oblasti. Európsky hospodársky a sociálny výbor mimochodom už v prieskumnom stanovisku z apríla 2004 (6) požadoval, aby sa jedna celá kapitola venovala poľnohospodárstvu. Výbor teraz opakuje svoju požiadavku so zreteľom na skutočnosť, že už niekoľkokrát vyjadril veľké pochybnosti o tom, či je vôbec možné v podmienkach svetového trhu dosiahnuť trvalo udržateľné poľnohospodárstvo tak, ako to vyžaduje európsky poľnohospodársky model. Pochybnosti výboru o tom, či sa spoločná poľnohospodárska politika skutočne vyvíja tým správnym smerom, posilňuje aj skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád pristúpili k hromadnému kráteniu zdrojov vyčlenených na finančné obdobie rokov 2007 až 2013 určených na druhý pilier SPP, ktorý je mimoriadne dôležitý pre rozvoj udržateľného poľnohospodárstva. Európsky hospodársky a sociálny výbor toto už niekoľkokrát kritizoval a znovu kladie otázku, ako je možné toto rozhodnutie spojiť s politikou trvalo udržateľného rozvoja. Diskusia na tému poľnohospodárstvo v obnovenej stratégii v bode s názvom prírodné zdroje nie je z hľadiska tejto problematiky dostatočná.

3.11

Z otázky, či európska poľnohospodárska politika orientovaná na globálne, otvorené trhy vôbec môže byť trvalo udržateľná, automaticky vyplýva všeobecná otázka pravidiel globálnej výroby a obchodovania. Svetová obchodná organizácia je inštitúcia založená na dohodách určených na podporu globálneho voľného obchodu. Európsky hospodársky a sociálny výbor však viackrát poukázal na to, že slobodný liberálny obchod vôbec nemusí byť automaticky aj trvalo udržateľný. Bohužiaľ, obnovená stratégia nehovorí nič o tom, ako sa má z voľného obchodovania stať obchod v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Táto skutočnosť predstavuje veľký nedostatok! Aj v tejto súvislosti musí žiaľ Európsky hospodársky a sociálny výbor poukázať na to, že riadiace orgány Európskej únie doteraz nedokázali vyriešiť túto otázku, ktorú výbor predložil už pred troma rokmi (7), aj keď Európsky hospodársky a sociálny výbor s potešením konštatuje, že Európska únia v posledných rokoch prejavila značné úsilie rokovať o nových pravidlách celosvetového obchodu s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou.

3.11.1

Globálny rozmer je pre európsku stratégiu trvalo udržateľného rozvoja prirodzene veľmi významný, keďže európske hospodárstvo je ovplyvnené aj vývojom, ktorý sa odohráva mimo nášho hospodárskeho priestoru. Stratégia EÚ musí byť preto v súlade s globálnym prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju a aktívne ho podporovať. V obnovenej stratégii sa táto skutočnosť zohľadňuje odkazom na podporu rozvojových cieľov milénia, Kjótsky protokol, program OSN na ochranu životného prostredia (UNEP) a iné celosvetové iniciatívy. V stratégii sa okrem toho uznáva nevyhnutnosť, že globalizácia musí byť podriadená trvalo udržateľnému rozvoju. Obsahuje odkaz na akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ktorý Komisia vypracuje v roku 2007. EHSV však zastáva názor, že je potrebná dôkladnejšia analýza, ak chceme nájsť riešenie problémov globálnej nerovnosti. Snaha krajín, ktoré sa nachádzajú vo fáze industrializácie a ktoré sa oprávnene snažia dosiahnuť oveľa vyššiu životnú úroveň, dosiahnuť rast povedie takmer s istotou ku katastrofálnym dôsledkom pre globálne zdroje a systémy. Stratégia sa preto zaoberá hranicami, po ktoré možno zaťažiť planétu, ktorá 200 rokov znáša útrapy nerovnomerne prebiehajúcej industrializácie.

3.11.2

EHSV preto navrhuje, aby Komisia vypracovala oznámenie o možnostiach pri správe a prideľovaní spoločných celosvetových zdrojov. Ťažiskom tohto oznámenia by bol dlhodobý rámec na stabilizáciu koncentrácie skleníkových plynov na bezpečnej úrovni prostredníctvom medzinárodnej účasti na záväznom celosvetovom systéme emisných práv. Po uplynutí dohodnutej lehoty, v rámci ktorej by sa vyrovnali emisie na obyvateľa, by boli tieto práva rozdelené rovnomerne. Na základe tohto prístupu, ktorý bol už často predmetom diskusie a ktorý je známy pod názvom „contraction and convergence“, možno zohľadniť dôsledky nárastu obyvateľstva, priemyselných kapacít a globalizácie ako aj požiadavky vyváženého a konkrétneho prerozdelenia zemskej atmosféry ako spoločného zdroja.

3.12

Jednoznačnosť cieľov. Trvalo udržateľný rozvoj sa vo všeobecnosti prijíma ako celkový cieľ spoločnosti. Aby však v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja mohol vzniknúť skutočný podnet, musí sa vykonávať na základe konkrétnych merateľných cieľov a úloh vychádzajúcich z podrobnej analýzy. Obnovená stratégia síce obsahuje mnoho cieľov a opatrení, neponúka však vysvetlenie, ako súvisia s kvantifikovanou analýzou údajov a vývoja či kvalitatívnou analýzou tematických okruhov a problémov. Preto v mnohých prípadoch nie je jasné, z akých dôvodov sa vybrali práve dané ciele a opatrenia, ako sa majú hodnotiť príslušné výsledky a do akej miery môžu vôbec prispieť k všeobecne trvalo udržateľnému rozvoju. Toto preskúmanie malo ponúknuť príležitosť na zlepšenie a vysvetlenie všetkých týchto bodov, aby bolo v budúcnosti naozaj možné dosiahnutý pokrok hodnotiť systematickejšie.

3.13

Po týchto skôr kritických pripomienkach by chcel výbor poukázať aj na pozitívne stránky. V obnovenej stratégii sa v porovnaní s platformou činnosti Komisie predloženou v decembri 2005 vyskytujú jednoznačne konkrétnejšie ciele, napríklad v súvislosti s obmedzením emisií ovplyvňujúcich klímu alebo hospodárnym využívaním energie. Niektoré ciele sú zreteľnejšie najmä vďaka záverom, ku ktorým Európska rada dospela na zasadnutí v marci 2007, predovšetkým v oblasti klimatických zmien a čiastočne aj energetickej politiky.

3.14

Nástroje vykonávania stratégie. Z obnovenej stratégie, ani zo záverov Európskej rady z marca 2007 však nie je jasné, aké nástroje sa majú využiť na dosiahnutie konkrétnejších cieľov, teda aká stratégia sa má vlastne použiť. Zaujímavé je však to, že – síce iba medzi riadkami – v obnovenej stratégii je možné nájsť aspoň náznaky možných nástrojov. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sú však ešte stále príliš málo konkrétne, a preto by sa mala správa o pokroku využiť na to, aby sa v týchto bodoch uviedli konkrétne informácie a tým sa riešila príslušná otázka a poskytla určitá orientácia (pozri bod 5).

4.1

V revidovanej stratégii sa zdôrazňuje význam začlenenia dynamiky procesu lisabonskej stratégie do širších cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Na toto tvrdenie však nenadväzuje žiadna seriózna analýza, ktorá by hovorila o tom, ako sa musia zmeniť vzory globálneho rastu a rozvoja, aby sme v budúcnosti mohli vytvoriť udržateľnejší svet. Následky trvalo neudržateľného vývoja sú čoraz výraznejšie. Prejavujú sa veľmi výrazne prostredníctvom fatálnych dôsledkov klimatických zmien, ale aj v neustálom úbytku biodiverzity vo svete, vo zväčšujúcej sa priepasti medzi chudobnými a bohatými, v dohľadnom vyčerpaní surovín atď.

4.2

Následky sa dramaticky prejavia na hospodárstve. V niektorých regiónoch hrozí, že sa dnešná hospodárska základňa úplne rozpadne. Napríklad vo Švajčiarsku už banky neposkytujú úvery investorom, ktorí plánujú investovať do infraštruktúry zimných športov, ak sa plánované zariadenia majú nachádzať v nadmorskej výške do 1 500 metrov nad morom. Budúcnosť poľnohospodárstva a cestovného ruchu v Stredomorí je pri ďalšom otepľovaní a vysúšaní čoraz neistejšia.

4.3

Verejné výdavky Európskej únie určené na ochranu pobrežia pred eróziou a zaplavením sa pohybujú v odhadovanej výške 3,2 miliardy EUR v porovnaní s hodnotou 2,5 miliardy EUR v roku 1986. Podľa štúdií erózia pobrežia v období rokov 1990 až 2020 spôsobí ročné výdavky priemerne vo výške 5,4 miliardy EUR. Pomocou tejto vysokej sumy je možné odvrátiť alebo zmierniť iba časť prejavujúcich sa negatívnych následkov.

4.4

Musíme čeliť vážnemu stavu: žijeme v hospodárskom systéme, v ktorom sa napríklad náklady spojené so zdravotníckymi službami a poškodením životného prostredia, napríklad miliardové škody spôsobené orkánom Cyril začiatkom roka 2007, na makroekonomickej úrovni hodnotia pozitívne, pretože prispievajú k zvýšeniu hrubého národného produktu. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že Európska rada sa v obnovenej stratégii konečne – aj keď žiaľ tiež len okrajovo – začala venovať tomuto rozporuplnému stavu. Európska rada úplne oprávnene požaduje v bode 20 obnovenej stratégie, aby sa „ústredný systém účtovníctva národného dôchodku mohol rozšíriť okrem iného zahrnutím koncepcií statických a dynamických údajov a netrhovej práce a ďalej rozvinúť satelitnými účtami, ako napr. environmentálnymi výdavkami a materiálovými tokmi“.

4.5

Na tomto mieste výbor pripomína svoj postoj z roku 2004, podľa ktorého „považuje za náležité, aby sa v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja úplne diskutovalo o otázkach, ktoré sa doposiaľ pokladali takmer za tabu. Jednou z týchto otázok je otázka neustáleho hospodárskeho rastu ako nadradeného cieľa a kľúčového aspektu každej politiky“  (8). Výbor tým chce vyjadriť, že nemôže ísť výlučne o kvantitatívny rast, ale že sa svojho miesta musí ujať nová myšlienka rastu, ktorej stredobodom sú kvalitatívne ciele zamerané na kritériá trvalo udržateľného rastu. Komisia a Rada by mali správu o pokroku, ktorú majú predložiť, využiť na to, aby

4.6

Na viacerých prípadoch je možné preukázať, že hospodársky a environmentálnopolitický rozvoj nemusí stále viesť k zvýšeniu HDP, ale napriek tomu dokáže vytvoriť nové pracovné príležitosti a zmierniť znečistenie životného prostredia. Ak klasické nehospodárne žiarovky nahradia energeticky úsporné žiarovky, zníži sa spotreba elektrickej energie a HDP sa tým aj po započítaní vykonaných investícií skôr zníži. Napriek tomu si Európsky hospodársky a sociálny výbor želá, aby sa v tejto oblasti zvýšil „rast“, a takisto v oblasti izolácie budov, úsporných motorov, energeticky hospodárnych prístrojov, atď.

4.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor preto víta skutočnosť, že Komisia skúma alternatívne meradlá spoločenského blahobytu k HNP a v rámci tejto práce prejavuje veľký záujem.

4.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor už niekoľkokrát zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj sa nedá dosiahnuť bezplatne. Okrem toho viackrát zdôraznil skutočnosť, že sa na makroekonomickej úrovni musia udiať zásadné štrukturálne zmeny, či už chceme, alebo nie. Úlohou politiky má byť opatrne zaviesť nevyhnutné zmeny tak, aby sa predišlo väčším rozporom a negatívnejším následkom.

4.9

Pokiaľ ide o zodpovednosť za riešenie týchto problémov, výbor so zreteľom na mikroekonomickú úroveň opäť pripomína, že nielen od politikov sa vyžaduje, aby stanovili správne rámcové podmienky. Potrebné kroky sa vyžadujú aj od hospodárstva a jednotlivých občanov. Komisia už niekoľko rokov právom pripomína sociálnu zodpovednosť podnikov, ktorá sa v rámci sociálneho dialógu týka oblastí hospodárstva, sociálnych vecí a životného prostredia.

4.10

Európska rada v obnovenej stratégii poukazuje na to (9), že stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ„tvorí celkový rámec, v ktorom … sa môžu hospodárske, sociálne a environmentálne ciele navzájom posilňovať“. Európska rada ďalej vyjadrila presvedčenie, že stredobodom všetkých politických rozhodnutí Európskej únie musí byť vyvážené posúdenie sociálnych, environmentálnych a hospodárskych rozmerov trvalo udržateľného rozvoja a zohľadnenie „vonkajšieho rozmeru trvalo udržateľného rozvoja a náklady spôsobené nečinnosťou“. Lenže keď príde reč na finančné prostriedky, obnovená stratégia sa už neorientuje na sociálny dialóg, ale na inštitucionálny dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi na jednej strane a hospodárskymi podnikmi na druhej strane s cieľom stanoviť výkonné ciele pre produkty a procesy.

4.11

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, aké dôležité je so všetkými spoločenskými silami viesť skutočnú širokú diskusiu o politických opatreniach, ktoré je potrebné prijať, aké dôležité je neustále pripomínať a naozaj brať vážne hlavné ciele a zásady stanovené v obnovenej stratégii. Je to jediný spôsob, ako sa možno vyhnúť potenciálnym chybám, zabezpečiť široké prijatie spoločnosťou a pozdvihnúť trvalo udržateľný rozvoj na skutočnú základnú zásadu politického konania.

4.11.1

Príkladom toho, ako sa to z hľadiska postupov robiť nemá, sú rozhodnutia Európskej rady o 10-percentnom podiele biopalív v rámci rozhodnutí o energetickom balíku namiesto pôvodne dohodnutej hodnoty 5,75 %. Európsky hospodársky a sociálny výbor výslovne podporuje cieľ stanovený Európskou radou znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 20 až 30 % (podľa angažovanosti partnerov mimo Európy) a uznáva aj jej dlhodobejší cieľ (zníženie o 60 až 80 % do roku 2050). Podiel biopalív musí podporovať nielen tento cieľ, ale musí zodpovedať aj ostatným hlavným zásadám.

4.11.2

Na základe toho treba zohľadňovať výsledky v oblasti využívania energií, ochrany prírody a životného prostredia a vplyv možnej konkurencie využitia pôdy (na národnej a celosvetovej úrovni). O tom, že otázky trvalo udržateľného rozvoja sa v žiadnom prípade neriešia primerane a vyčerpávajúco, svedčia aj diskusie, ktoré v súčasnosti naberajú na intenzite, napríklad o nadmerne vysokom použití fosílnych energií pri výrobe biopalív údajne bez obsahu CO2  (10), o ich skutočnej relevantnosti pre klímu (11) alebo o ich účinkoch na potravinársku výrobu (12). Európsky hospodársky a sociálny výbor sa bude tejto nesmierne dôležitej téme venovať v osobitnom stanovisku.

4.12

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje potešenie z toho, že sa diskusia o hospodárskopolitických a finančných dôsledkoch debaty o trvalo udržateľnom rozvoji dostala na vecnú, odbornú úroveň okrem iného aj predložením hodnotiacej správy pána Nicholasa Sterna. V tejto hodnotiacej správe sa uvádzajú výpočty, podľa ktorých je napríklad na rozsiahle odvrátenie klimatických zmien potrebné iba jedno percento HDP. Energetický podnik Vattenfall v štúdii, ktorú predložil na svetovom hospodárskom fóre v Davose, dospel k záveru, že sa to dá dosiahnuť ešte lacnejšie. Aj keď sa 1 % HDP vyjadrené konkrétnou sumou môže zdať obrovskou čiastkou, tieto finančné prostriedky treba porovnať s inými oblasťami politiky, ktoré stoja tiež veľa peňazí. Realizácia takzvaných projektov TINA v súvislosti s hodnotením potrieb dopravnej infraštruktúry (13) v oblasti dopravy by si napríklad do roku 2015 vyžadovali ročné investície vo výške približne 1,5 % HDP už len v určených dopravných koridoroch, a teda by boli drahšie, ako to, čo vypočítal Nicholas Stern na zmiernenie negatívnych klimatických vplyvov.

4.13

Nejde tu však iba o peniaze, ale v mnohých prípadoch o štrukturálne zmeny. V obnovenej stratégii sa napríklad vyžaduje oddelenie hospodárskeho rastu a dopytu po doprave s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta túto požiadavku. Zároveň to znamená, že sa musí kriticky preskúmať napríklad takzvaná výroba „práve včas“ (just in time), ktorou sa podniky zbavujú nákladov na skladovanie a využívajú nákladné vozidlá alebo nákladné vlaky ako sklady na kolesách.

4.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor musí žiaľ konštatovať, že sa pozoruhodne rýchlo objavujú rozpory medzi nárokmi a pravdepodobnou skutočnosťou. Pretože presne trinásť dní potom, čo Európska rada prijala tento operačný cieľ a úlohu, predložila Komisia Európskej únie dokument Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (14), v ktorom sa na obdobie rokov 2000 až 2020 predpokladá zvýšenie HDP o 52 %, cestnej nákladnej dopravy o 55 % a leteckej dopravy o 108 %. Želané oddelenie sa realizuje najmä v oblasti železničnej nákladnej dopravy (+ 13 %) a železničnej osobnej dopravy (+ 19 %).

4.15

Európsky hospodársky a sociálny výbor s veľkým údivom konštatuje, že podľa všetkého medzi vypracovaním strednodobého preskúmania bielej knihy o doprave a obnovenou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja neexistuje žiaden súlad, pretože o tomto zreteľnom rozpore medzi nárokmi a skutočnosťou politiky sa vôbec nerozpráva ako o probléme. Zdá sa, že Komisia sa v sektore dopravy takpovediac vzdala prvého konkrétneho cieľa, oddelenia hospodárskeho rastu a rastu mobility. Komisia musí v budúcnosti sústrediť všetky sily na to, aby takéto rozpory vôbec nevznikli. V sektore dopravy sa musia znovu hľadať možnosti usporiadania miest, obcí a jednotlivých činností tak, aby sa zámerne skrátili dopravné trasy namiesto toho, aby ľudia a tovary museli prekonávať čoraz väčšie vzdialenosti, kým prídu do svojho cieľa. Pre tento účel je potrebné prispôsobiť daňovú politiku a politiku územného plánovania, ako aj primerane skoordinovať činnosť na všetkých úrovniach správy, a to od úrovne EÚ až po miestne orgány.

4.16

Dá sa povedať, že obnovená stratégia v otázke riešenia čoraz väčších problémov dopravy sklamala. Európsky hospodársky a sociálny výbor musí konštatovať, že Európska únia medzičasom začala vystupovať konkrétnejšie pri hľadaní riešení problémov energetickej politiky ako v oblasti dopravy, ktorej negatívny vplyv na klímu, životné prostredie a ochranu prírody neustále narastá.

4.17

V správe o pokroku stratégie trvalo udržateľného rozvoja treba vyhodnotiť možné následky v porovnaní s inými nástrojmi a preskúmať závery Európskej rady z marca 2007 (15), podľa ktorých by sa systém obchodu s emisiami mohol rozšíriť aj na pozemnú a lodnú dopravu.

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta skutočnosť, že podľa bodu 33 obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Komisia v budúcnosti každé dva roky (počnúc septembrom 2007) predloží správu o pokroku pri vykonávaní obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Európskej únii a členských štátoch, do ktorej zahrnie aj budúce priority, smerovania a činnosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor si od toho sľubuje, že sa v tejto správe objavia odpovede na otázky, ktoré doposiaľ neboli zodpovedané.

5.2

Práve pri nejasne spomenutých riadiacich a ekonomických nástrojoch politiky je to veľmi dôležité. Napríklad v bode 22 sa uvádza, že „najvhodnejšie ekonomické nástroje by sa mali použiť na podporu trhovej transparentnosti a cien, ktoré odrážajú skutočné hospodárske, sociálne a environmentálne náklady výrobkov a služieb (určenie správnych cien)“. Týmto sa dostávame k výzve internalizovať externé náklady a potrebné nástroje, ktorú aj Európsky hospodársky a sociálny výbor niekoľkokrát predložil. Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že táto diskusia prebiehala niekoľko rokov viac-menej bez úspechu. S trojročným meškaním Komisia na konci marca 2007 predložila zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, ktorou túto debatu znovu rozprúdila. Európsky hospodársky a sociálny výbor bude dbať o to, aby sa v rámci správ o pokroku rozhýbal postup pri hľadaní riešenia tejto otázky, ktorá je ústrednou témou trvalo udržateľného rozvoja.

5.3

V bode 23 Európska rada, respektíve hlavy štátov a predsedovia vlád, vyzývajú členské štáty, aby zvážili „ďalšie kroky na posun zdaňovania z práce na zdroje a spotrebu energie alebo znečistenie, aby sa prispelo k cieľom EÚ zvýšiť zamestnanosť a nákladovo efektívne znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie“. Európsky hospodársky a sociálny výbor tento krok víta a žiada Komisiu, aby tejto kapitole venovala väčšiu pozornosť v správe o pokroku a predniesla konkrétne návrhy, akým spôsobom to bude možné vykonať. Pritom bude nutné podrobne preskúmať environmentálnopolitické vplyvy a rozdelenie zaťaženia, aby sa prerozdelenie daní nedotklo práve vrstvy sociálne slabších.

5.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor ďalej víta oznámenie o tom, že Komisia by mala do roku 2008 „predložiť plán reformy dotácií v jednotlivých odvetviach, ktoré majú závažné negatívne účinky na životné prostredie a nie sú zlučiteľné s trvalo udržateľným rozvojom“. Výbor podporuje aj cieľ „postupne odstrániť tieto dotácie“, pričom pokladá za prospešné, keby sa určil a zároveň preveril presný harmonogram postupného odstraňovania týchto dotácií, takto ušetrené prostriedky by sa prípadne previedli do nového fondu trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie, ktorý by mohli využívať členské štáty v prípade, že určité opatrenie na zachovanie životného prostredia bude spojené s neprimerane vysokými nákladmi z hľadiska ich rozpočtu (článok 175 ods. 5 a článok 174 ods. 1, Zmluvy z Nice).

5.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opätovne upozorňoval, aké dôležité je pre občanov, podniky a ostatné zúčastnené strany, aby mali jasný prehľad o konkrétnych politických plánoch a odôvodneniach takýchto plánov. Len tak budú ľudia ochotní podporiť a aktívne sa podieľať na potrebnom procese. Z tohto dôvodu je správne, že Európska rada poverila Komisiu, aby vytvorila „laickú príručku k tejto stratégii vrátane osvedčených postupov a osvedčených politík v členských štátoch“ (pozri bod 26). Žiaľ, aj v tomto prípade chýba konkrétny harmonogram, mala by sa tým zaoberať správa o pokroku.

5.6

Stratégia obsahuje záväzok zlepšiť legislatívny proces prostredníctvom väčšieho nasadenia hodnotení vplyvu a intenzívnejšieho zapojenia príslušných kruhov. Výbor schvaľuje tento záväzok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili skúsenosti s metodikou hodnotenia vplyvu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, aby zabezpečili, že sa táto metodika bude uplatňovať vo všetkých oblastiach politiky a potrebných opatrení.

5.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor pripisuje veľký význam prístupu, v rámci ktorého by mala Komisia „vypracovať konkrétnu a realistickú víziu Európskej únie na jej ceste k trvalo udržateľnému rozvoju počas nasledujúcich päťdesiatich rokov“ (bod 27). Aj v tomto prípade vzniká otázka, čo konkrétne a dokedy treba predkladať. Výbor už teraz požaduje, aby sa v takejto vízii objavili výhľady, ktoré presiahnu rok 2060, pretože na základe záväzkov a hlavných cieľov určených v dokumente obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (16) by sa mali rozhodnutia o budúcom smerovaní spoločnosti, a to aj z dlhodobého hľadiska, prijímať podľa možnosti čo najskôr. Európska rada na summite začiatkom marca 2007 v podstate začala vyhlásením, že sa „do roku 2050 emisie celkovo znížia o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990“ (17). Možno máme dostatok zásob určitých fosílnych alebo neobnoviteľných surovín na viac ako päťdesiat rokov, ale tieto zásoby sú jednoducho konečné, takže je správne už v tejto chvíli uvažovať o politike na obdobie viac ako päťdesiat rokov, ak to myslíme vážne so zabezpečením rovnosti medzi generáciami.

5.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor by uvítal, keby sa tieto komplexné hľadiská, ktoré sa majú uplatňovať na všetkých úrovniach politickej koncepcie (Únia a členské štáty), zohľadňovali aj v rámci jednotlivých častí stratégie, aby sa tak stali účinnými. Zároveň sa neuvádza, ako sa to má zabezpečiť; zrejme preto, lebo podľa súčasnej podoby textov (čo potvrdzuje aj návrh ústavnej zmluvy) sú právomoci Európskej únie v tejto oblasti zdieľané a členské štáty majú na starosti financovanie a vykonávanie politiky životného prostredia (článok 175 ods. 4, Zmluvy z Nice). Z tohto dôvodu sa nešpecifikujú účastníci.

5.9

V obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja sa uvádza, že každý členský štát vymenuje predstaviteľa, ktorý bude fungovať ako kontaktná osoba pre STUR. Výbor predpokladá, že správa o pokroku bude informovať o tom, či táto nominácia prebehla a ako sa spolupráca rozvíja.

5.10

Prvá správa o pokroku by mala informovať aj o tom, či si všetky členské štáty pripravili svoju (prvú) národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktorú mali dokončiť do júna 2007. Výbor si v tejto súvislosti kladie otázku, kto preskúma tieto národné stratégie a podľa akých kritérií a aké dôsledky bude mať situácia, keď členský štát nebude mať dokončenú národnú stratégiu alebo ak bude nekompetentná.

5.11

V bode 41 hovorí Európska rada o dobrovoľných partnerských previerkach národných stratégií, ktoré by mali začať v roku 2006 prvou skupinou členských štátov. Správa o pokroku by mala informovať o tom, aké výsledky priniesli tieto previerky a aké dôsledky z nich vyplývajú pre európsku stratégiu.

5.12

Európsky hospodársky a sociálny výbor plne uznáva, že členské štáty a regionálne či miestne správy disponujú v mnohých otázkach trvalo udržateľného rozvoja právomocami a vo viacerých otázkach musia vypracovať vlastný prístup a profil úloh. Zároveň však vyjadruje presvedčenie, že ak sa má pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja udržať na potrebnej úrovni, musia sa v Komisii vybudovať ďalšie kapacity, aby sa mohli monitorovať všetky výsledky a zaviesť nové opatrenia vtedy, keď sa vykonávanie stratégie omešká a vznikne potreba prístupu zo strany Spoločenstva. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje pochybnosť, že samotná koordinácia a výmena osvedčených postupov sú dostačujúce. Privítal by, keby mal možnosť každý rok dostať súhrn skúmaných výsledkov členských štátov.

5.13

V rámci stratégie sa odporúča vytvorenie alebo posilnenie národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj. Národné rady zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja a môžu prispieť k rozhýbaniu opatrení v členských štátoch, zapojeniu občianskej spoločnosti do opatrení trvalo udržateľného rozvoja a pozorovaniu pokroku. Medzi ich povinnosti patrí aj uplatňovanie zásady trvalo udržateľného rozvoja a zachovávanie dynamickej rovnováhy medzi jej hospodárskou, sociálnou a environmentálnou súčasťou. Európsky hospodársky a sociálny výbor nezaznamenal v súvislosti s týmto odporúčaním žiaden väčší pokrok a tejto téme sa bude venovať ešte v tomto roku, no neskôr. Predbežne však vyzýva, aby sa táto otázka riešila aj spolu s členskými štátmi v rámci preskúmania vykonávania.

5.14

Členské štáty a Komisia by mali tiež preskúmať, ako možno zabezpečiť koordináciu otázok trvalo udržateľného rozvoja v rámci ich vlastných štruktúr. Trvalo udržateľný rozvoj je komplexnou a integrovanou koncepciou, ktorá by mala presahovať špecifické témy jednotlivých rezortov a vládnych orgánov a zároveň ich meniť. Skúsenosti ukázali, že je to možné len vtedy, ak v rámci vlády bude zriadený silný centrálny orgán na podporu trvalo udržateľného rozvoja disponujúci vedomosťami a autoritou, ktoré by mu umožňovali spochybniť zásady špecifické pre určitý rezort alebo iný vládny orgán. Správa o pokroku by mala informovať aj o tom, v ktorých oblastiach Komisia vidí potrebu zlepšenia v rámci vlastných útvarov. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje presvedčenie, že toto zlepšenie je potrebné (porovnaj body 4.15 a 4.16).

5.15

Stratégia oprávnene poukazuje na to, že trvalo udržateľný rozvoj musí byť rozsiahlym spôsobom začlenený do kompetencií a praxe regionálnych a miestnych samospráv na všetkých úrovniach. Niektoré miestne a regionálne samosprávy v Európe sa v minulosti veľmi vyznamenali pri zohľadňovaní zásady trvalo udržateľného rozvoja do svojej práce a vypracovaní inovatívnych odpovedí na klimatické zmeny a iné otázky trvalo udržateľného rozvoja. Preskúmanie realizácie predstavuje dobrú príležitosť na vyhodnotenie pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni a na preskúmanie toho, ako lepšie informovať o osvedčených postupoch.

5.16

V bode 45 sa uvádza, že najneskôr v roku 2011 sa musí rozhodnúť, kedy bude potrebné začať preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Európsky hospodársky a sociálny výbor s týmto postupom nesúhlasí. Ak sa v rámci správ o pokroku ukáže, že Európa má problémy na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju, potom stratégia (cesta k dosiahnutiu cieľa) nie je správna. V takom prípade je nevyhnutné vykonať preskúmanie okamžite, a nie až v roku 2011.