Žaloba podaná 18. júla 2006 – Arkema France/Komisia

(Vec T-189/06)

(2006/C 212/69)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Arkema France (Puteaux, Francúzsko) (v zastúpení: A. Winckler, advokát, S. Sorinas, advokát, a P. Geffriaud, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2006) 1766, konečné znenie, z 3. mája 2006 vo veci COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a peroxoboritan, ktorým Komisia konštatovala, že podniky, ktorým bolo rozhodnutie určené, medzi nimi aj žalobkyňa, porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na dohodách a zosúladených postupoch spočívajúcich vo výmenách informácií medzi konkurentmi a dohodách o cenách a výrobných kapacitách, ako aj v dohľade nad vykonávaním týchto zmlúv v odvetví peroxidu vodíka a peroxiboritanu sodíka. Subsidiárne žiada zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená predmetným rozhodnutím.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že pripísaním zodpovednosti za porušenie, ktorého sa dopustila Arkema, spoločnostiam Elf Aquitane a Total na základe predpokladu vlastníctva takmer celého jej základného imania týmito spoločnosťami v období, keď došlo k skutkovým okolnostiam, sa Komisia dopustila právneho aj skutkového pochybenia pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa pripísateľnosti materskej spoločnosti zodpovednosti za konania dcérskej spoločnosti a porušila zásadu zákazu diskriminácie. Žalobkyňa tvrdí, že vyvrátila tento predpoklad kontroly počas vyšetrovania. Okrem toho uvádza, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 253 ES, ako aj zásadu správneho úradného postupu tým, že neodpovedala na všetky tvrdenia uvedené žalobkyňou vo svojej odpovedi na vyhlásenie o námietkach.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia sa dopustila právneho pochybenia, keď zvýšila „počiatočnú výšku“ pokuty uloženej spoločnosti Arkema o 200 % z dôvodu odradzujúceho účinku na základe obratu v jej materských spoločnostiach, ktorými boli Total a Elf Aquitaine, keďže predmetné porušenie nemohlo byť podľa žalobkyne pripísané jednej a/alebo druhej z týchto spoločností. Subsidiárne v rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že za predpokladu, že porušenie je pripísateľné materským spoločnostiam, Komisia porušila zásadu proporcionality a rovnosti zaobchádzania vynásobením „počiatočnej výšky“ pokuty uloženej spoločnosti Arkema koeficientom 3 (to znamená zvýšenie o 200 %) z dôvodu odradzujúceho účinku.

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie protiprávne zvýšilo „základnú výšku“ pokuty spoločnosti Arkema z dôvodu opakovaného porušenia. Žalobkyňa uvádza, že uplatnenie pojmu opakovaného porušenia bolo zjavne prehnané a v rozpore so zásadou právnej istoty vzhľadom na rozhodnutia Komisie o porušeniach na základe odlišných skutkových okolností. Okrem iného žalobkyňa vytýka Komisii, že porušila zásadu „ne bis in idem“ a zásadu proporcionality, keďže predchádzajúce uznania zodpovednosti už boli zohľadnené Komisiou v iných rozhodnutiach o zvýšení pokuty uloženej spoločnosti Arkema o 50 % z dôvodu opakovaného porušenia. Žalobkyňa tvrdí, že je znovu uznaná zodpovednou za rovnaké skutky.

Nakoniec žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie nie je skutkovo ani právne dôvodné, pretože žalobkyni nepriznáva zníženie o viac ako 30 % z výšky pokuty z dôvodu jej spolupráce počas konania. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, keď voči nej neuplatnila Oddiel B oznámenia Komisie o zhovievavosti (1), ktorým sa priznáva zníženie pokuty o 50 %.

(1)  Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, Ú. v. ES 92 C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155.