4.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/42

1.1

víta vytvorenie európskeho partnerstva stanoveného na základe Solúnskeho programu pre západný Balkán a priority zdôraznené Európskou komisiou v súvislosti s Chorvátskom a očakáva, že bude zapojený do hodnotenia, ktoré bude vykonané na konci stanoveného obdobia v súvislosti s krátkodobými prioritami, najmä pokiaľ ide o politické priority ako demokracia, zásady právneho štátu, ľudské práva a ochrana menšín,

1.2

podčiarkuje nesmiernu dôležitosť posilnenia chorvátskych administratívnych kapacít a odbornej pripravenosti administratívneho personálu s cieľom čeliť nevyhnutnému boju proti korupcii ako aj prioritám, ktoré predpisujú záväzky vyplývajúce zo vstupu do EÚ,

1.3

nazdáva sa v tejto súvislosti, že priame partnerstvo s miestnymi a regionálnymi orgánmi správy členských štátov EÚ patrí k nástrojom, ktoré treba použiť pre skvalitnenie fungovania verejnej správy, vyzýva preto Radu pre pridruženie a stabilizáciu, aby sa obrátila aj na jeho schopnosti ponúknuť širokú škálu skúseností v tejto oblasti,

1.4

s potešením víta ústavné záruky pre národnostné menšiny, ktoré sú integrálnou súčasťou chorvátskej spoločnosti a ich náležité zastúpenie vo vládnych postoch na ústrednej, regionálnej i miestnej úrovni, ako aj všetky snahy o ochranu rómskej menšiny. Okrem toho priaznivo hodnotí vytvorenie zmiešaných medziministerských komisií so zastúpením menšín i ústrednej vlády,

1.5

zdôrazňuje potrebu zaručiť dvojjazyčnosť v miestnych orgánoch verejnej správy všade tam, kde existujú spoločenstvá pôvodného obyvateľstva a spoločenstvá patriace k jazykovej menšine odlišnej od chorvátčiny, a to nielen na obecnej a mestskej úrovni, ale aj na úrovni vyšších územných celkov, a preto zdôrazňuje potrebu prispôsobiť zákon o územiach regiónov, miest a obcí ústavnému zákonu o právach národnostných menšín a zákonu o jazykoch národnostných menšín tak, aby sa de facto zaviedlo používanie dvojjazyčných označení v tých regiónoch, mestách a obciach, v ktorých toto oficiálne označenie v chorvátčine aj jazyku menšiny stanovujú príslušné štatúty,

1.6

žiada, aby sa verejne zhodnotila koordinácia a existujúca spolupráca medzi zodpovednými ústrednými a miestnymi orgánmi v súvislosti s otázkami návratu utečencov do vlasti, rekonštrukcie a vrátenia ubytovaní, uplatňovania predpisov, ktoré stanovujú kompenzácie za stratu ubytovacích a/alebo nájomníckych práv, boja proti národnostnej alebo etnickej diskriminácii pri zamestnávaní, ktoré sú základom pre opätovné socio-ekonomické začlenenie navrátilcov, ktoré by malo byť plánované na základe regionálnych programov a ktoré by sa malo pokladať za integrovanú súčasť miestneho rozvoja,

1.7

berie na vedomie požiadavku národnostných menšín, aby chorvátsky volebný zákon uznal „dvojité hlasovanie“ (politické a etnické) pre národnostné menšiny v Chorvátsku v súlade s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o národnostných menšinách,

1.8

podčiarkuje nevyhnutnosť náležitého zastúpenia etnického pluralizmu vo verejných televíznych a rozhlasových vysielaniach.

2.1

s potešením víta vstúpenie dohody o stabilizácii a pridružení s Chorvátskom do platnosti, predstavujúcej právny rámec pre vzťahy medzi Chorvátskom a EÚ počas celého obdobia pred pristúpením a vyslovuje želanie, že sa skutočne podarí urýchliť proces integrácie a zároveň utužiť vzťahy medzi partnermi prostredníctvom široko koncipovaného partnerstva, ktoré by zapojilo chorvátske regionálne a miestne územné celky do procesu realizácie SAA,

2.2

pripomína, že SAA predvída konkrétne zriadenie parlamentného výboru pre pridruženie a stabilizáciu zameraného na podnecovanie dialógu medzi partnermi s cieľom nastoliť úzke väzby solidarity a nové formy spolupráce (1),

2.3

pozoruje predovšetkým vôľu SAA presadzovať politický dialóg medzi partnermi akýmkoľvek iným prostriedkom, ktorý by mohol účinne prispieť ku konsolidácii, rozvoju a zintenzívneniu takéhoto dialógu (2),

2.4

vyslovuje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že na rozdiel od predchádzajúcich kandidátskych krajín konkrétne zriadenie asociačného výboru regionálnych a miestnych zástupcov nie je obsiahnuté v SAA ani v Stabilizačnej a asociačnej rade a ani v rozhodnutí Rady, ktoré stanovuje jeho vnútorný poriadok,

2.5

preto žiada, aby sa Rada pre pridruženie a stabilizáciu s cieľom účinne prispieť ku konsolidácii, rozvoju a zintenzívneniu politického dialógu (3) zaviazal zriadiť zmiešaný poradný výbor medzi Chorvátskom a VR zameraný vďaka svojej povahe na podnecovanie politického dialógu, presadzovanie približovania Chorvátska k Európskej únii, regionálnej spolupráce a rozvoja dobrých susedských vzťahov, ako aj na podporu kultúry subsidiarity a rozvoja miestnej demokracie.

3.1

pripomína, že spoločným a konečným cieľom rokovaní je úplné pristúpenie Chorvátska k Európskej únii,

3.2

vyslovuje želanie, aby akékoľvek prípadné prechodné opatrenia a ochranné ustanovenia boli vždy stanovené s ohľadom na záujmy EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o hospodársku súťaž a fungovanie vnútorného trhu,

3.3

podčiarkuje prirodzenú predurčenosť Chorvátska na vstup do EÚ, úprimnú vôľu chorvátskeho ľudu vstúpiť do EÚ. Začatie rokovaní umožnilo zabrániť strate záujmu o perspektívu Európskeho spoločenstva a spomaleniu politickej stabilizácie regiónu,

3.4

víta začatie rokovaní o pristúpení Chorvátska k EÚ, ku ktorému došlo na základe politického rozhodnutia, ktoré náležite zohľadnilo splnenie kodanských kritérií, ako aj podmienok stanovených Radou v roku 1997, viažucich sa na stabilizačný a asociačný proces (spolupráca s trestným tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii a regionálna spolupráca chápaná ako integrovaná súčasť dohody o stabilizácii a pridružení uzavretá s Chorvátskom); okrem toho zdôrazňuje potrebu monitorovať, naďalej konsolidovať a poprípade dovolávať sa hmatateľných pokrokov vo veci práv národnostných menšín, politiky návratu utečencov do vlasti, odstránenia diskriminácie vo veci nákupu nehnuteľností občanmi Spoločenstva a reformy súdnictva,

3.5

pripomína, požiadavku, aby že chorvátska vláda potvrdila svoju plnú ochotu spolupracovať s medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu aj počas celého priebehu rokovaní o pristúpení,

3.6

považuje začatie rokovaní za historickú príležitosť pre EÚ a Balkán a víta vytvorenie zvláštnej pracovnej skupiny („task-force“) pre Chorvátsko, ktorá sa vyjadrí o plnej spolupráci s MTTJ,

3.7

s potešením víta prijatie rámca pre rokovania Európskou komisiou a priaznivo hodnotí návrh na zvýšenie počtu negociačných kapitol na 35 rozdelením veľkých kapitol na útlejšie, čím sa následne zjednoduší, zefektívni a urýchli negociačný proces, najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku politiku; žiada, aby bol konzultovaný vo veci pravidelných výročných správ, ktoré Európska komisia zverejní o stave napredovania kandidatúry Chorvátska na vstup do EÚ,

3.8

žiada od Európskej komisie, aby ho zapojila do oficiálneho procesu monitorovania a hodnotenia acquis, aby jej mohol pomáhať pri posudzovaní stavu pripravenosti Chorvátska v špecifických negociačných oblastiach, v ktorých môže byť jeho príspevok výhodou, predovšetkým pokiaľ ide o žiadúcu spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi v súvislosti s problematikou súdržnosti (kapitola 22). vzhľadom na túto kapitolu požaduje, aby ho Európska komisia a Rada sústavne informovali o príslušnej referenčnej hodnote (benchmark),

3.9

zdôrazňuje, že na zabezpečenie rýchleho napredovania budúcich rokovaní a prijatia acquis communautaire musia chorvátske orgány skonsolidovať svoje schopnosti riadiť systém administratívy a súdnictva. Takýto predpoklad si vyžaduje efektívny a nezávislý súdny systém ako aj fungujúcu verejnú správu, ktorá by zodpovedala európskym štandardom a pozorne volila postupy výberu a prijímania personálu vo všetkých verejných orgánoch. Navrhuje preto, aby sa s formami spolupráce alebo priameho partnerstva rátalo už od obdobia pred začatím rokovaní aj medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi Chorvátska a členských štátov EÚ,

3.10

nabáda chorvátske orgány k tomu, aby pokračovali v zavádzaní protikorupčných opatrení a predovšetkým vo zvyšovaní povedomia verejnosti prostredníctvom Úradu pre potláčanie korupcie a organizovaného zločinu (USKOK),

3.11

vyslovuje želanie, že sa bude pokračovať v regionálnej spolupráci v balkánskej oblasti v súlade s uzneseniami solúnskeho programu z júna 2003 a v duchu cezhraničnej spolupráce, čo je postup dôkladne preverený v členských krajinách EÚ a dovoláva sa najmä urýchleného vyriešenia regionálneho sporu na námornej hranici so Slovinskom a v súvislosti s Piranským zálivom,

3.12

nabáda chorvátske vyššie územné celky, aby pokračovali vo svojej aktívnej politike cezhraničnej spolupráce a účasti v euroregiónoch a ich vytváraní, čím potvrdzujú, že im je vlastný európsky duch a že sú predurčené pre Európu.

4.1

s potešením víta rozhodnutie udeliť aj Chorvátsku prístup k predvstupovým finančným nástrojom (PHARE, ISPA a SAPARD) už od roku 2005 a k novému finančnému nástroju predvstupovej pomoci od roku 2007 a pripomína, že mechanizmus spolufinancovania by sa mal uplatňovať stále v súlade so správnym finančným riadením a pomerom medzi nákladmi a efektívnosťou,

4.2

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Európska komisia, ktorá je zodpovedná za efektívnu koordináciu začatých úsilí o podporu, monitorovala mieru preniknutia komunitárnych fondov Spoločenstva a zhodnotila dosah programov, ktoré boli doteraz uvedené do praxe v Chorvátsku, a to predovšetkým programov založených na priamej partnerskej spolupráci (pohraničná polícia, clo, štatistický úrad a azyl) a žiada, aby bol o tom v tejto súvislosti pravidelne informovaný,

4.3

žiada, aby Európska komisia po vypršaní platnosti národného strategického dokumentu na roky 2002-2006 podala hodnotenie efektívnosti opatrení zameraných na rozvoj administratívnych kapacít,

4.4

odporúča, aby chorvátske miestne a regionálne orgány tvorili v budúcnosti aktívnu súčasť mechanizmov na koordináciu predvstupovej pomoci vytvorených Európskou komisiou a boli zapojené do plánovania stratégií a stanovovania priorít regionálneho rozvoja; preto opakovane zdôrazňuje naliehavosť vyškolenia administratívneho personálu regionálnych a miestnych orgánov prostredníctvom predvstupových fondov na tento účel,

4.5

poukazuje na existujúce veľké rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými oblasťami NUTS II v Chorvátsku a podčiarkuje potrebu pri používaní európskych fondov uprednostniť opatrenia schopné znížiť počet nezamestnaných, predovšetkým v najviac znevýhodnených regiónoch,

4.6

poukazuje na výhodu vypracovania národnej politiky regionálneho rozvoja prostredníctvom jediného legislatívneho nástroja, aby sa predišlo rozporom v prístupe použitom doteraz v rôznych opatreniach a plánovania viacročných celoštátnych opatrení v oblasti regionálneho rozvoja,

4.7

žiada, aby sa Chorvátsko už od roku 2007 mohlo zapájať do projektov medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce plánovaných v rámci nového cieľa kohéznej politiky pre spoluprácu,

4.8

navrhuje zvážiť možnosť zapojiť zodpovedných predstaviteľov cezhraničných regiónov kandidátskych krajín aspoň ako pozorovateľov do budúcich európskych zoskupení cezhraničnej spolupráce (EZCS),

4.9

žiada od rozpočtových orgánov EÚ, aby vytvorili náležité finančné nástroje, ktoré by mohli chorvátske regionálne a miestne orgány využívať formou priameho partnerstva alebo spolupráce s orgánmi Európskej únie a VR na zabezpečenie informovanosti občanov o priaznivých dôsledkoch vstupu do Európskej únie.

5.1

pripomína, že uplatňovanie princípu subsidiarity v Chorvátsku predstavuje jeden z kľúčových nástrojov pre priblíženie európskej výzvy chorvátskym občanom,

5.2

kladne hodnotí zmeny a doplnenia chorvátskej ústavy v roku 2001 z hľadiska subsidiarity a regionálnej a miestnej samosprávy,

5.3

všíma si kritické pripomienky Európskej komisie v jej správe z roku 2003 o stabilizácii a pridružení Chorvátska a obzvlášť tie, ktoré sa týkajú pomalosti procesu decentralizácie a zdôrazňuje celkovo negatívny posudok, pokiaľ ide o schopnosť vyšších územných celkov, miest a obcí čeliť novým zodpovednostiam vzhľadom na nedostatok autonómie vo finančnej a riadiacej oblasti,

5.4

vyjadruje znepokojenie nad reálnym nedostatkom vlastných finančných prostriedkov a potrebnej autonómie pri vyrubovaní daní, čo je základom pre konsolidáciu procesu skutočnej decentralizácie,

5.5

požaduje, aby sa zákony o regionálnej a miestnej samospráve, predovšetkým v sektoroch vzdelávania a zdravotníctva niesli v duchu ústavnej reformy z roku 2001, neoslabujúc fakticky proces decentralizácie začatý v tom období, zdôrazňuje, že vytváranie nových miestnych administratívnych jednotiek musí byť zlučiteľné so základnými princípmi EÚ vo veci autonómie a miestnej demokracie.