17.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 286/38

—

zapojiť väčší počet ľudí do práce a udržať ich v zamestnaní a zmodernizovať systémy sociálneho zabezpečenia,

—

zlepšiť prispôsobivosť pracovných síl a podnikov a zvýšiť flexibilitu trhov práce,

—

zvýšiť investície do ľudského kapitálu zlepšením vzdelávania a kvalifikácie.

2.2

Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že faktory uvedené nižšie neboli dostatočne zohľadnené, resp. že boli len uvedené, pričom im nebol priradený prioritný význam:

2.2.1

Politické opatrenia na podporu začlenenia mladých ľudí do trhu práce s cieľom zabezpečiť im prvé zamestnanie, ktoré by ponúkalo aj adekvátne perspektívy do budúcnosti. Pretrvávajúca (a v niektorých krajinách stále rastúca) nezamestnanosť mladých ľudí, ktoré postihuje aj absolventov vysokých škôl, stavia Európu pred veľkú výzvu, pretože budúcnosť spoločnosti, ktorá nedokáže zabezpečiť mladým ľuďom perspektívu, je neistá a otázna.

2.2.2

Opatrenia v súvislosti s prechodom na hospodárstvo založené na vedomostiach, predovšetkým opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest a zvýšenie produktivity práce. Výbor je presvedčený o tom, že zmeny, ktoré prebiehajú v súčasnosti, nie sú vnímané v ich celej komplexnosti a že dôvodom relatívnej neúčinnosti opatrení politík zamestnanosti je skutočnosť, že v nich nie sú dostatočne integrované zmeny, ktoré sa dejú pred našimi očami. Tento prechod na hospodárstvo založené na vedomostiach si vyžaduje prísnejšie a lepšie orientované záväzky voči odbornému a stálemu vzdelávaniu a neustále prispôsobovanie sa novým technológiám. V tomto smere je potrebné sa zamyslieť nad klasickým rozdeľovaním medzi sektormi a kategóriami v kvalifikovaných a nekvalifikovaných zamestnaniach, ktoré pochádzajú z priemyselnej doby a už neplatia v dobe založenej na poznatkoch.

2.2.3

Výbor ľutuje, že usmernenia vzťahujúce sa na inováciu a výskum sú zahrnuté výhradne v VUHP a že nemajú žiadny odraz v oblasti zamestnanosti, pričom ak by EÚ investovala viac do týchto sektorov, prispela by k vytvoreniu pracovných miest a to hlavne pre mladých ľudí. Táto lagúna zdôrazňuje nedostatok súdržnosti medzi VUHP a usmerneniami pre zamestnanosť.

2.2.4

Napriek tomu, že problematika rovnosti pohlaví v oblasti zamestnania je jednou z kľúčových otázok Lisabonskej stratégie, v ktorej je potrebné napredovať v zlúčení pracovného a rodinného života, je prekvapujúce, že neobsahuje špecifickú orientačnú stratégiu v oblasti rovnosti mužov a žien. Zároveň je výbor prekvapený z toho, že usmernenia lepšie nezdôraznili výzvu starnutia aktívnej populácie a potrebu lepšie bojovať proti diskriminácii na trhu práce z dôvodu veku, postihnutia alebo etnického pôvodu.

2.2.5

Imigračná politika a otázky poklesu populácie v Európe by mali byť riešené ako spolu súvisiace problémy. Komisia poukázala vo svojej správe o riadení migračných tokov (1), že počet zárobkovo činných osôb v Únii klesne do roku 2030 v dôsledku poklesu pôrodnosti o vyše 20 miliónov. Hoci migrácia sama o sebe nie je riešením demografickej situácie v krajinách EÚ, bude potrebné, aby Európa disponovala aktívnou politikou v oblasti prijímania ekonomických imigrantov (2) tak, aby tok ich príchod pomohol trhu práce v súlade s jeho potrebami a prispel k prosperite EÚ. Blízka spolupráca na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva je nevyhnutná. Táto demografická výzva však musí viesť k diskus ii na európskej úrovni o politike zameranej na rodiny a oblasť pôrodnosti.

2.2.6

Opatrenia na podporu miestnych iniciatív a rozvoja podnikov všetkých foriem. Demografia podnikov v Európskej únii vykazuje len veľmi nízku dynamiku (s výnimkou niektorých nových členských štátov) a je prejavom klímy, ktorá nie je veľmi naklonená podnikateľskej iniciatíve. Okrem toho možno konštatovať veľmi vysokú mieru zatvárania malých podnikov, ktoré nezvládajú prechod do fázy dozrievania a ďalšieho rozvoja. Opatrenia, ktoré by boli zamerané proti týmto trendom, sú známe (odbúranie administratívno-technických prekážok, ktoré treba prekonať pri zakladaní podniku, reforma zdanenia pri presúvaní podnikov, postup proti monopolom a boj proti deformáciám hospodárskej súťaže, zamedzenie príliš dlhých lehôt splatnosti a nadmerného oneskorovania platieb, európske nástroje na uľahčenie prístupu na jednotný trh, atď.), no v praxi sa realizujú len zriedka. Výbor zdôrazňuje dôležitosť tejto problematiky a vyjadruje želanie, aby aktuálne programy politiky EÚ pre podnikanie boli v súlade s usmerneniami politiky rastu a zamestnanosti.

2.3.1

EHSV konštatuje, že nové usmernenia sa zakladajú na kvantitatívnom vyhodnotení výsledkov, ktoré boli doposiaľ dosiahnuté v rámci Lisabonskej stratégie. Tieto výsledky vykazujú mierne zlepšenie (miera zamestnanosti sa zvýšila zo 61,9 % v roku 1999 na 62,9 % v roku 2003). Nemožno si však na ich základe robiť ilúzie o celkovej bilancii politiky zamestnanosti v EÚ, ktorá sa ďaleko líši od cieľov stanovených na obdobie do roku 2010. EHSV by preto uprednostnil podrobnejšie vyhodnotenie výsledkov, pri ktorom by neboli zohľadnené len ďalšie parametre (zamestnanosť mladých ľudí, miera zamestnanosti žien a starších pracovníkov...), ale aj rozdiely vo výsledkoch jednotlivých členských štátov a prípadne v najvýznamnejších prípadoch aj výsledky jednotlivých regiónov alebo odvetví. V budúcnosti EHSV v spolupráci s národnými HSV a podobnými orgánmi, by mohli vykonať porovnávacie hodnotenie dosiahnutých výsledkov na základe pozorovaní v občianskej spoločnosti. Táto úloha je v súlade s odporúčaniami Európskej rady z marca 2005, v ktorých EHSV, národné HSV a im podobné orgány sú vyzvané na to, aby sa plne zúčastnili na uplatňovaní Lisabonskej stratégie.

2.4.1

EHSV konštatuje, že integrované usmernenia členských štátov sú vo všeobecnosti dostatočne flexibilné a umožňujú nachádzanie lokálnych riešení, ktoré najlepšie zodpovedajú reformným potrebám. Odhliadnuc od príslušnej národnej politiky sú aj politickí aktéri, sociálni partneri, hospodárske organizácie a iní aktéri občianskej spoločnosti stále častejšie konfrontovaní na regionálnej alebo miestnej úrovni s problematikou zamestnanosti a vyvíjajú konkrétne iniciatívy. V poslednej správe Európskej únie o súdržnosti bola mimochodom zdôraznená rôznorodosť miestnych a regionálnych stratégií v oblasti zamestnanosti.

2.4.2

Výbor dôrazne vyjadruje poľutovanie, že nové všeobecné usmernenia sa explicitne nevyjadrujú k špecifickým cieľom v oblasti zamestnanosti a trhu práce – vzďaľujú sa tak od predchádzajúceho prístupu, ktorý navrhoval jasný rámec a jasné záväzky pre všetky členské štáty proti voluntaristickým politikám zamestnanosti. Tieto nové hlavné smery už nie sú pilierom, o ktorý by sa členské štáty mohli oprieť. Opatrenia členských štátov zamerané na politiku zamestnanosti sa však už, na druhej strane, ani nemôžu merať konkrétnymi a v mnohých oblastiach kvantifikovanými európskymi cieľmi do takej miery ako predtým.

2.4.3

Výbor naopak vyjadruje potešenie nad návrhom Komisie, aby si každý členský štát po konzultácii s národným parlamentom a sociálnymi partnermi stanovil vlastné špecifické kvantitatívne ciele. Hlavné usmernenia by mali byť vykonávané práve na národnej úrovni. Príslušné ciele by mali realisticky zohľadniť perspektívy vývoja v každej krajine, aby spoločne posilnili dynamiku celku. Krajiny, ktorým sa už podarilo dosiahnuť niektorých cieľov z Lisabonu v otázke stupňa zamestnanosti, by sa preto mali usilovať o ďalšie zlepšenie.

3.1

„ Usmernenie . Realizovať politiky zamestnanosti zamerané na dosiahnutie úplnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a zlepšenie sociálnej a teritoriálnej súdržnosti. Politiky by mali prispieť k tomu, aby sa v Európskej únii (EÚ) dosiahla priemerná celková miera zamestnanosti 70 %, miera zamestnanosti žien najmenej 60 % a miera zamestnanosti starších pracovníkov (55 až 64 rokov) najmenej 50 %, a aby sa znížila nezamestnanosť a neaktívnosť. Členské štáty by mali stanoviť vnútroštátne ciele pre mieru zamestnanosti na roky 2008 a 2010 (integrované usmernenie č. 16).“

3.1.1

EHSV poukázal vo svojom stanovisku s názvom „Politika zamestnanosti: Úloha EHSV po rozšírení a z pohľadu Lisabonského procesu“ (3) na nasledovné:

V tomto kontexte je jasné, že ciele politiky zamestnanosti môžu byť dosiahnuté iba vtedy, ak sa podarí naštartovať trvalý konjunkturálny rast. Musia byť vytvorené zodpovedajúce rámcové podmienky, ktoré posilňujú externý i interný dopyt, aby sa zvýšil potenciál pre hospodársky rast a dosiahla plná zamestnanosť. EHSV poukázal v tejto súvislosti v poslednom čase viackrát na skutočnosť, že je pre tento účel potrebný „zdravý makroekonomický kontext“ na európskej úrovni. K tomu patrí predovšetkým makropolitika, ktorá prenecháva členským štátom v čase hospodárskej stagnácie priestor pre konjunkturálno-politické opatrenia v hospodárskej a finančnej politike a v čase hospodárskeho rastu vytvorí zodpovedajúci priestor.

3.1.2

V európskej diskusii o zamestnanosti je dnes v stredobode pozornosti nutnosť zvýšenia kvót zamestnanosti. Strategickým cieľom Lisabonu je podpora zamestnanosti ako najlepšej prevencie proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. To implikuje stratégiu „zlepšovania kvality práce“, nielen na kvantitatívnej úrovni. V tomto zmysle musí byť európska cesta k plnej zamestnanosti spojená s primeranými mzdami, zvýšením kvalifikácie (osobitne prostredníctvom stáleho vzdelávania), sociálnou istotou a vysokým pracovnoprávnym štandardom. EHSV vyzýva, aby v rámci realizácie spoločnosti založenej na vedomostiach bola venovaná zvýšená pozornosť kvalite práce nezávisle od výrobného sektora.

3.1.3

Inovačná schopnosť podnikov akéhokoľvek druhu je rozhodujúca pre európsku hospodársku dynamiku. Bez nových a vylepšených produktov a služieb, bez dodatočného nárastu produktivity sa dostane Európa v oblasti hospodárstva a politiky zamestnanosti do nevýhody. Pokrok v produktivite znamená aj zmeny pracovného sveta, ktoré však neprinášajú vždy pozitívne saldo, resp. neprinášajú ho ihneď. Podniky však môžu práve zlepšením kvality všetkých kategórií pracovných miest zlepšiť svoje vlastné kapacity v oblasti inovácie a produktivity.

3.1.4

Okrem toho treba venovať pozornosť boju proti diskriminácii a presadzovaniu rovnosti príležitostí. Členské štáty by mali byť v tejto súvislosti povzbudzované, aby postupovali vo svojich národných akčných plánoch podľa zodpovedajúcich opatrení na boj proti diskriminácii., osobitne v mzdovej oblasti miezd a v stupni zamestnanosti žien.

3.2

„Usmernenie. Podporovať celoživotný prístup k práci: obnovenou snahou budovať profesné dráhy mladých ľudí a znižovať nezamestnanosť mladých; ráznymi krokmi na odstránenie rozdielov medzi mužmi a ženami v zamestnanosti, nezamestnanosti a plate; lepším zladením požiadaviek pracovného a súkromného života vrátane zabezpečenia prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a zariadení starostlivosti o ostatné závislé osoby; modernými systémami dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, zabezpečením ich primeranosti, finančnej udržateľnosti a schopnosti reagovať na meniace sa potreby s cieľom podporovať zapojenie sa do pracovného procesu a dlhší produktívny vek vrátane primeraných stimulov k práci a odrádzania od predčasného dôchodku; podporou pracovných podmienok, ktoré napomáhajú aktívnemu starnutiu. (integrované usmernenie č. 17). Pozri tiež integrované usmernenie ‚Chrániť ekonomickú udržateľnosť’ (č. 2).“

3.2.1

EHSV vyjadril svoj súhlas s predloženými návrhmi.

3.2.2

Výbor v plnej miere podporuje „Európsky pakt pre mládež“, ktorý bol schválený Európskou radou na jej zasadaní v dňoch 22. a 23. marca 2005 a ktorého cieľom je prijať v rámci cieľov Lisabonskej stratégie rôzne opatrenia pre európsku mládež. Vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy k „Bielej knihe politiky pre mládež“ (4) výbor odporúča, „aby sa členské štáty s podporou Spoločenstva zaviazali dosiahnuť kvantitatívny cieľ v oblasti zníženia nezamestnanosti mladých ľudí“.

3.2.2.1

Výbor preto žiada, aby bolo prijaté osobitné usmernenie pre zamestnanosť mladých ľudí, ktoré by malo obsahovať nasledovné: mechanizmy na podporu pri hľadaní prvého zamestnania, prijatie do prvého pracovného pomeru s perspektívou do budúcnosti, zlepšenie odborného vzdelávania, európske programy, ktoré dôslednejšie podporia mobilitu mladých pracovníkov, odstránenie prekážok mobility (predovšetkým pre učňov, praktikantov a mladých ľudí, ktorí si hľadajú svoje prvé zamestnanie.) a podporu pre vytváranie nových aktivít a zakladanie podnikov.

3.2.3

EHSV naliehavo opätovne vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o zosúladenie rodinného a pracovného života. Ide pritom o celospoločenskú úlohu. Predovšetkým pri vytváraní opatrovateľských zariadení pre deti vzniká možnosť zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti, naďalej zostať v zamestnaní, resp. po určitej prestávke sa opäť rýchlo vrátiť na trh práce.

3.2.4

Aby bolo skutočne možné podporiť „aktívne starnutie“, je podľa názoru EHSV potrebné vytvoriť rámcové hospodárske a politické podmienky na to, aby pracujúci boli motivovaní predĺžiť si svoju kariéru a zároveň je potrebné podporiť ich spoločenské aktivity a zapojenie do občianskeho života.

3.2.5

Čo sa týka systémov sociálneho zabezpečenia, v súčasnosti ide o vytvorenie vyváženého prepojenia modernizácie a zlepšenia za účelom ich prispôsobenia súčasným podmienkam (ako napr. demografickému vývoju), avšak pri zachovaní ich ochranných sociálnych funkcií (5) V tomto zmysle záruka dlhodobej finančnej životnosti by mala zohľadňovať kritériá sociálnej príslušnosti, univerzálneho prístupu a vysokej kvality poskytovaných služieb.

3.2.6

Výbor považuje vysoký počet priamych dotácií spojených so zamestnanosťou za nebezpečný trend, pretože tieto dotácie zapríčiňujú deformáciu hospodárskej súťaže, nerovnosti a v prípade dotácií na nekvalifikované pracovné miesta, tieto znižujú mzdy, a tým pádom aj kvalitu zamestnania. Výbor by preto uprednostnil všeobecné aktívne opatrenia a vytvorenie štruktúr, ktorých dôsledkom bude začlenenie do spoločnosti, zlúčenie prosfesionálneho a rodinného života a rovnosť príležitostí. V tejto súvislosti je tiež potrebné vziať do úvahy špecifické potreby jednotlivých členských krajín, predovšetkým vo vzťahu k problémom regionálnej nezamestnanosti.

3.3

„Usmernenie. Zabezpečiť začleňujúce trhy práce pre uchádzačov o prácu a ľudí so znevýhodnením: aktívnymi a preventívnymi opatreniami trhu práce zahŕňajúcimi včasnú identifikáciu potrieb, pomoc pri hľadaní pracovných miest, poradenstvo a odbornú prípravu ako súčasť personalizovaných akčných plánov, poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti potrebných na podporu začlenenia ľudí so znevýhodnením do trhu práce a na podporu sociálnej a teritoriálnej súdržnosti a odstránenia chudoby; a trvalým skúmaním daňových systémov a systémov dávok vrátane riadenia a podmienečnosti dávok a znižovania vysokých daňových sadzieb na hranici účinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa práca vyplácala, a zabezpečiť primerané úrovne sociálnej ochrany (integrované usmernenie č. 18).“

3.3.1

Ako bolo už uvedené v stanovisku o „Usmerneniach pre opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti“ z roku 2003 (6), zdôrazňuje EHSV, že „pojem ‚znevýhodnené osoby'’sa vzťahuje na početné skupiny osôb v rôznej situácii v oblasti zamestnanosti. Predovšetkým v prípade ľudí s osobitnými potrebami je nutný špecifický prístup vzhľadom na podmienky a pojmové odlíšenie týchto osôb a ich zamestnania. Mnohé z týchto osôb a možno aj ďalšie skupiny osôb sa ani vôbec neuchádzajú o pracovné miesto na trhu práce. To by im však nemalo znemožňovať ďalšie vzdelávanie v rámci akčných plánov v oblasti zamestnanosti a zbierať odborné, resp. pracovné skúsenosti.“

3.3.2

Čo sa týka osôb s osobitnými potrebami, zdôraznil EHSV vo svojich predošlých stanoviskách, že je potrebné zaviesť väčšie stimuly pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú postihnutých ľudí, a tiež pre vytvorenie zodpovedajúcich predpokladov pre oboznámenie týchto ľudí s modernými technológiami. Výbor zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálneho hospodárstva a tretieho sektora v oblasti inovácií a zamestnanosti na zlepšenie začlenenia postihnutých do trhu práce tak, ako to vyzdvihla Európska rada v marci 2005.

3.3.3

V zmysle svojich doteraz prezentovaných názorov EHSV zdôrazňuje, aký dôležitý je v rámci individuálnych akčných plánov návrh na usmernenie a ďalšie vzdelávanie.

3.3.4

EHSV ďalej poukazuje na nasledovné: „Vytvorenie prístupu na trh práce za rovnakých podmienok je pre sociálnu integráciu imigrantov a utečencov rozhodujúce: dosahuje sa ním nielen hospodárska nezávislosť týchto osôb, ale aj ich právo na dôstojný život a účasť na spoločenskom živote. Potrebné je však odstránenie štrukturálnych a inštitucionálnych prekážok, ktoré znemožňujú slobodný prístup na trh práce.“ (7)

3.3.5

Výbor poukazuje aj na skutočnosť, že sociálna výpomoc, ktorá je taktiež samostatným právom, a prijatie pracovného miesta musia byť vnímané a riešené ako dva samostatné problémy. V niektorých krajinách sa ľudia často bránia vstúpiť do pracovného pomeru, pretože by to znamenalo stratu sociálnych dávok tvoriacich podstatnú časť ich príjmu. Ak títo ľudia vstúpia do pracovného pomeru, prichádza de facto k zhoršeniu ich materiálnej situácie (pretože dôvody pre poberanie sociálnych dávok naďalej pretrvávajú: rodinný stav, postihnutie, atď.). Preto sa armáda ľudí, ktorí sú dnes označovaní ako „chudobní pracujúci“, stále rozrastá. V tomto smere výbor zastáva aj názor, že boj proti chudobe a otázky zamestnanosti treba oddeliť a každú oblasť treba riešiť osobitne a že by členské štáty mali v tejto súvislosti prijať cielenejšie politické opatrenia, ktoré by pôsobili v zmysle Lisabonskej stratégie.

3.4

„Usmernenie. Zlepšiť súlad s potrebami trhu práce: modernizáciou a posilnením inštitúcií trhu práce, najmä služieb zamestnanosti; vyššou transparentnosťou príležitostí zamestnania a odbornej prípravy na vnútroštátnej a európskej úrovni na uľahčenie mobility v Európe; lepším predvídaním kvalifikačných potrieb, nedostatkov a problémov trhu práce; primeraným riadením ekonomickej migrácie. (Integrované usmernenie č. 19).“

3.4.1

EHSV opätovne poukazuje na význam mobility v súvislosti so zamestnanosťou. Pod pojmom mobilita sa rozumie zabezpečenie vyhovujúcej úrovne infraštruktúry, dostupnú dopravu a bývanie ako aj dostatočnú úroveň všetkých služieb vo všeobecnom záujme. Spolu s geografickou mobilitou by mala rásť aj sociálna mobilita, aby sa zabezpečilo prepojenie medzi profesiami v rovnakom sektore, vrátane sektorov, ktoré nie sú priamo napojené na hospodárstvo založené na vedomostiach.

3.4.2

EHSV poukázal na úlohu, ktorú môžu zohrať imigranti pri pokrytí potrieb trhu práce a podporiť rast v Európskej únii. Výbor znovu pripomína potrebu nediskriminačných politík vzťahujúcich sa na migrujúcich pracovníkov ako aj prijatie opatrení na prijatie a integráciu spomínaných imigrantov a ich rodín.

3.5

„Usmernenie. Podporovať pružnosť v spojení s istotou zamestnania a znižovať segmentáciu trhu: úpravami právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, podľa potreby zmenami miery pružnosti poskytovanej zmluvami na dobú neurčitú a na dobu určitú; lepším predvídaním a pozitívnym riadením zmien, vrátane ekonomickej reštrukturalizácie, predovšetkým zmien spojených s otvorením trhu, aby sa minimalizovali ich sociálne náklady a uľahčila sa adaptabilnosť; podporou pri zmenách pracovného postavenia vrátane odbornej prípravy, samostatnej zárobkovej činnosti, založenia podnikateľského subjektu a geografickej mobility; podporovaním a rozširovaním inovačných a pružných foriem organizácie práce vrátane lepšieho zabezpečenia zdravia a bezpečnosti a rôznorodosti zmluvných dojednaní a dojednaní o pracovnom čase s cieľom zlepšiť kvalitu a produktivitu práce; zavádzaním nových technológií na pracoviskách, energickými opatreniami na premenu nenahlásenej práce na riadne zamestnanie. (Integrované usmernenie č. 20) Pozri tiež integrované usmernenie ‚Podporovať vyššiu koherentnosť medzi makroekonomickými a štrukturálnymi politikami’ (č. 4).“

3.5.1

Podľa názoru EHSV „je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a istotou na trhoch práce, aby mali podniky možnosť ponúkať úspešne viac zamestnania a aby zároveň pracovníci dostali potrebnú istotu. EHSV víta vyvážený prístup k tejto problematike, ktoré predložila pracovná skupina v kapitole ‚Podpora flexibility a istoty na trhu práce’. Hoci spoločenské a štrukturálne predpoklady v členských štátoch majú rôznu podobu, možno v tejto súvislosti napriek tomu identifikovať spoločné aspekty, na ktoré by mal byť podľa názoru EHSV kladený osobitný dôraz.“

3.5.1.1

EHSV by chcel upozorniť Komisiu a Radu na riziká zvyšovania pracovnej neistoty mladších a starších pracovníkov, čo by oslabilo ich pozíciu pri kolektívnom vyjednávaní o platoch, pracovných podmienkach (najmä práve na dôchodkové zabezpečenie) a tým znížilo úroveň sociálneho zabezpečenia a Európskeho sociálneho modelu, ktorý podporujú európske inštitúcie inter alia pri medzinárodnom vyjednávaní a v konzultačných orgánoch.

3.5.1.2

Bolo by vhodné oddeliť „zmeny spojené s otváraním trhov“ od postupného poklesu pracovných miest, platov a životných podmienok státisícov európskych pracujúcich a občanov. Výbor tiež zdôrazňuje, že makroekonomické opatrenia, ktoré si vyžiadalo usmernenie číslo 4 a sú načrtnuté v riadku 20, majú veľký humánny a hospodársky význam, ktorý by mala dôkladnejšie Komisia zohľadniť pri hodnotení dopadu ešte predtým, ako tieto opatrenia vstúpia do platnosti. Ako výbor naznačil predtým, sám urobí komparatívne zhodnotenie skúseností s implementáciou v každom členskom štáte.

3.5.2

Výbor zdôrazňuje, že flexibilitu nemožno zamieňať s ilegálnou prácou, hoci sú obe spomínané v tom istom usmernení. Zabezpečenie flexibility zmlúv alebo platov nebude mať vážny dopad na problematiku ilegálnej práce, ktorú je potrebné riešiť osobitne.

3.5.2.1

Výbor kladie dôraz osobitne na boj proti ilegálnemu zamestnávaniu. V stanovisku z vlastnej iniciatívy (CESE 325/2004) predložil výbor množstvo návrhov, ako úspešne postupovať proti tomuto problému:

3.5.2.2

Je potrebné vytvoriť viac stimulov pre nahlásené pracovné pomery.

3.5.2.3

Nenahlásená práca a nízke mzdy sú problémami, ktoré sa týkajú predovšetkým žien a ostatných znevýhodnených skupín. Preto je potrebné dôkladne preskúmať ich situáciu, aby bolo možné prijať cielené opatrenia.

3.5.2.4

Je potrebné preskúmať legislatívu upravujúcu podnikanie s cieľom odbúrať byrokratické zaťaženie, predovšetkým pri zakladaní podnikov.

3.5.2.5

Ilegálnu prácu nemožno považovať za ospravedlniteľný delikt. Sankcie musia mať preto takú účinnosť, aby sa predovšetkým ilegálna práca vykonávaná systematicky, resp. organizovane nevyplatila.

3.5.2.6

Pri vyhodnotení prechodných opatrení vzhľadom na „slobodný pohyb pracovníkov“ alebo lepšie povedané vzhľadom na obmedzenie slobodného pohybu pre štátnych príslušníkov nových členských krajín EÚ je potrebné analyzovať zbytočné ťažkosti, s ktorými sú konfrontovaní zamestnávatelia i zamestnanci, pričom je nutné zohľadniť vývoj pri dokladovaní odbornosti, demografické a kultúrne trendy ako aj trendy v oblasti potreby mobility. Je skutočne potrebné preskúmať, či tieto opatrenia obmedzujú mobilitu v rámci Európskej únie a či prišlo k nárastu ilegálneho zamestnávania pracovníkov z uvedených krajín.

3.5.3

Výbor si s prekvapením všimol, že Komisia vo svojich pripomienkach k tomuto usmerneniu nespomenula jediné slovo o význame začlenenia dotknutých, najmä pracujúcich a ich zástupcov, do reštrukturalizácie hospodárstva. Tento fakt je o to prekvapujúcejší, že sa o danej téme detailne diskutovalo v nedávno publikovanom oznámení Komisie o reštrukturalizácii a zamestnanosti, čo výbor výslovne uvítal a k danej problematike sa vyjadrí v osobitnom stanovisku.

3.6

„Usmernenie. Zabezpečiť vývoj miezd a ostatných nákladov práce, ktorý priaznivo vplýva na zamestnanosť: presadzovaním správneho rámca systémov dojednávania miezd, pri plnom rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov, ktorý odráža rozdiely v produktivite a trendy trhov práce na sektorovej a regionálnej úrovni; a monitorovaním a podľa potreby revidovaním štruktúry a úrovne nemzdových nákladov práce a ich vplyvu na zamestnania, najmä slabo platené a ktoré vstupujú na trh práce po prvýkrát. (Integrované usmernenie č. 21). Pozri tiež integrované usmernenie ‚Zabezpečiť, aby vývoj miezd prispieval k makroekonomickej stabilite a rastu’ (č. 5).“

3.6.1

EHSV konštatoval v stanovisku na tému „Hlavné smery hospodárskej politiky v rokoch 2003 – 2005“ (8) predloženému v roku 2003 nasledovné:

„Výbor zásadne víta požiadavku formulovanú v ‚Hlavných smeroch’ o zosúladení vývoja nominálnej mzdy na jednej strane a rastu produktivity a inflácie na strane druhej v strednodobej perspektíve. Ak by však viacnásobne sa vyskytujúca požiadavka na dohodnutie mierneho, skromného, primeraného alebo zdržanlivého nárastu miezd mala znamenať, že nárast miezd bude slabší ako nárast produktivity, potom sa výbor s touto požiadavkou nestotožňuje, pretože by tak bola narušená rovnováha medzi faktormi na strane ponuky a faktormi na strane dopytu.

Pri argumentácii výlučne zo strany ponuky znižuje nižší nárast miezd relatívne náklady faktoru práca a môže tým pôsobiť smerom k rastu zamestnanosti. Táto argumentácia však prehliada fakt, že mzdy nepredstavujú len nákladový faktor na strane ponuky, ale predstavujú aj najväčší určujúci faktor vnútorného dopytu na strane dopytu. Výrazná zdržanlivosť pri rokovaní o mzdách teda oslabuje celkový dopyt a tým aj rast a zamestnanosť.“...

3.6.2

Výbor sa prikláňa k zásade kontraktačnej slobody medzi zmluvnými stranami.

3.6.3

Výbor zastáva taktiež názor, že okrem otázok odmeny za prácu, je potrebné sa zaoberať aj vývojom kúpnej sily domácností. Kúpna sila počas posledných 20 rokov stagnovala alebo dokonca poklesla v niektorých členských štátoch. Rastúcou mierou zdanenia (často na miestnej úrovni), výrazných nárastom cien nehnuteľností a zvýšením cien energií bolo zvýšenie miezd čiastočne „vykompenzované“ a tým bol prakticky eliminovaný zamýšľaný účinok. To má dôsledky na spotrebu a rast. Výbor žiada, aby sa v Únii inicioval proces úvah o okruhu uvedených otázok, do ktorého sa aj on zapojí.

3.7

„Usmernenie. Zvyšovať a zlepšovať investície do ľudského kapitálu: vytvorením účinných stratégií celoživotného vzdelávania na základe európskych záväzkov, vrátane vhodných stimulov a mechanizmov deľby nákladov pre podniky, orgány verejnej moci a fyzické osoby; predovšetkým značným znížením počtu žiakov, ktorí opúšťajú školu predčasne; lepším prístupom k prvotnému odbornému, strednému a vyššiemu vzdelaniu vrátane učňovského vzdelávania a prípravy podnikateľov; a vyšším zapojením do celoživotnej nepretržitej a odbornej prípravy na pracovisku, najmä nízko kvalifikovaných a starších pracovníkov; (Integrované usmernenie č. 22). Pozri tiež integrované usmernenie ‚Zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a vývoja’ (č. 12).“

3.7.1

EHSV schvaľuje a podporuje návrhy Komisie, ktoré zodpovedajú odporúčaniam vyjadreným v mnohých jeho stanoviskách. Avšak vyjadruje želanie, aby tieto odporúčania boli zavedené do podoby stanovenia explicitných kvantitatívnych cieľov. Výbor v tejto súvislosti pripomína spoločnú zodpovednosť všetkých aktérov (jednotlivých, verejných a všetkých podnikateľských subjektov) pri zabezpečení životaschopnosti a nevyhnutného financovania investícií do vzdelávania.

3.8

„Usmernenie. Prispôsobovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy s ohľadom na nové kvalifikačné požiadavky: lepšou identifikáciou pracovných potrieb a základných odborných znalostí a lepším predvídaním budúcich kvalifikačných požiadaviek; rozšírením ponuky nástrojov vzdelávania a odbornej prípravy; rozvíjaním rámcov na podporu transparentnosti kvalifikácie, jej účinného uznávania a validácie neoficiálneho a neformálneho vzdelávania; zabezpečením príťažlivosti, otvorenosti a vysokokvalitných noriem pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy. (Integrované usmernenie č. 23.)“

3.8.1

EHSV súhlasí aj s týmito návrhmi a pripomína, že už dlhší čas požaduje, aby bolo vyvinuté väčšie úsilie na vytvorenie „európskeho vzdelávacieho priestoru“. (9) EHSV opäť zdôrazňuje potrebu rozvoja celoživotného vzdelávania a zvýšenia úlohy sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Výbor zdôrazňuje, že je tiež veľmi dôležité podniknúť kroky – a síce celkovo v Európe i na medzinárodnej úrovni – smerom k transparentnosti a harmonizácii kvalifikácií.