Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/031/46

    Vec T-416/04: Žaloba podaná dňa 18. októbra 2004: Anna Kontouli proti Rade Európskej únie

    Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2005, p. 23–23 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    5.2.2005   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 31/23


    Žaloba podaná dňa 18. októbra 2004: Anna Kontouli proti Rade Európskej únie

    (Vec T-416/04)

    (2005/C 31/46)

    Jazyk konania: angličtina

    Anna Kontouli, bydliskom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: V. Arkitidis, právnik, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 18. októbra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

    Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

    zrušil rozhodnutie Rady zo 16. júla 2004 o zamietnutí sťažnosti žalobkyne podanej v súlade s článkom 90 ods. 2 Služobného poriadku v súvislosti so stanovením vhodného opravného koeficientu pre jej dôchodok,

    nariadil Rade vyplatiť žalobkyni sumu vo výške rozdielu súm dôchodku, ktoré jej boli doteraz vyplatené a súm dôchodku, ktoré jej mali byť vyplatené, ak by sa bol na dôchodok žalobkyne uplatnil opravný koeficient platný pre Spojené kráľovstvo, a to od 1. mája 2003, kedy žalobkyni vznikol nárok na dôchodok; uvedený rozdiel má byť zvýšený o úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre jej refinančné operácie zvýšená o dva percentné body,

    zaviazal Radu vyplatiť žalobkyni odškodné vo výške 100 000,- eur za podstatnú mimozmluvnú a morálnu ujmu utrpenú žalobkyňou počas správneho konania pred podaním žaloby a počas rôznych ústnych a písomných jednaní s oddeleniami Rady, a

    zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    Žalobkyňa bola úradníčkou Rady a od 1. mája 2003 poberá invalidný dôchodok. Po svojom odchode do dôchodku žalobkyňa oznámila Rade, že si za svoje trvalé bydlisko určila Spojené kráľovstvo a na základe tejto informácie Rada od začiatku aplikovala na dôchodok žalobkyne opravný koeficient pre uvedenú krajinu. Avšak po usúdení, že žalobkyňa uviedla o svojom bydlisku protichodnú informáciu, Rada pozastavila uplatňovanie opravného koeficientu pre Spojené kráľovstvo a uplatňovala najprv sadzbu pre Belgicko a neskôr pre Grécko, kde sa nachádzalo pôvodné bydlisko žalobkyne. Žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá napadnutým rozhodnutím zo 16. júla 2004.

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa tvrdí, že v Spojenom kráľovstve má trvalé a oprávnené bydlisko od 1. mája 2003. Žalobkyňa je toho názoru, že Rada tým, že rozhodla inak, porušila článok 82 ods. 1 Služobného poriadku a dopustila sa podstatného omylu v právnom posúdení. Tiež tvrdí, že Rada svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnila a tým, že nenaplnila legitímne očakávania žalobkyne, porušila všeobecné zásady právnej istoty. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Rada porušila zásadu správneho úradného postupu a svoju povinnosť starostlivosti voči žalobkyni. Na záver žalobkyňa tvrdí, že značne utrpela celkovým postojom Rady voči nej a skutočnosťou, že jej dcéra musela zanechať doktorandské štúdiá v Grécku, aby sa mohla presťahovať do Spojeného kráľovstva a pracovať tam za účelom poskytnutia finančnej podpory. Žalobkyňa žiada, aby jej Súd prvého stupňa priznal náhradu za túto morálnu ujmu.


    Top