7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/12

1.1

Európska komisia vydala dňa 2. decembra 2003 poradný dokument nazvaný Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, ktoré sa týka nového právneho rámca pre platby na vnútornom trhu.

1.1.1

Európska komisia vníma medzery právneho a technického charakteru v oblasti cezhraničných drobných platieb v eurách. Podľa Európskej komisie spočíva dôvod týchto cezhraničných medzier v nedostatočnom právnom rámci na európskej úrovni. Bol prijatý celý rad právnych aktov týkajúcich sa platieb – vrátane nariadenia č. 2560/2001/ES (1), ktoré zavádza princíp rovnakých poplatkov pre národné a cezhraničné platby v eurách, smernice č. 97/5/ES (2) týkajúcej sa ochrany používateľov elektronických platobných nástrojov – ale nie je zavedený žiaden jednotný právny rámec. Nevyhnutným predpokladom pre správne fungovanie vnútorného trhu pre tovary a služby je, aby bolo možné používať lacné, efektívne a bezpečné služby platobného styku. Komisia uvádza celý rad usmerňujúcich princípov, ktoré sa považujú za obzvlášť významné v kontexte platobnej legislatívy EÚ. Sú nasledovné: 1) efektívnosť ako trvalý cieľ; 2) bezpečnosť ako „conditione sine qua non“; 3) hospodárska súťaž: prístup k trhom a rovnosť šancí; 4) ochrana (3) klienta na vysokej úrovni; 5) zákonné ustanovenia musia byť technicky neutrálne; 6) zmena platobnej legislatívy musí pridávať určitú hodnotu; 7) charakter a budúcnosť právneho nástroja (právnych nástrojov).

1.2

Poradný dokument komisie je výsledkom prípravnej práce vykonanej počas relatívne dlhého obdobia a v roku 2004 má viesť k legislatívnej iniciatíve.

1.3

Komisia sa snaží, prostredníctvom odstránenia technických a právnych bariér, dosiahnuť efektívnosť služieb platobného styku, hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, adekvátnu ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť platieb, ako aj právnu istotu pre všetky strany zainteresované do platobného procesu.

1.4

Komisia uznáva snahy vykonané európskymi bankami (4). Európska platobná rada bola v skutočnosti založená v júni 2002. Rozhodovala o rozsiahlom pracovnom programe pre spoločnú oblasť platenia v eurách s návrhmi významných zmien v oblasti organizovania služieb platobného styku v Európskej únii. Medzi tieto plány patrí hlavne rozhodnutie prednostne zriadiť novú infraštruktúru (5) pre bezhotovostné platby v eurách s veľmi nízkymi cenami za transakciu a rýchlou dobou vykonania v dĺžke maximálne troch dní.

1.5

Podľa Komisie liberalizácia kapitálu umožnila cezhraničné prevody peňazí v rámci EÚ. Zároveň ešte stále nie je vnútorný trh, najmä pre drobné platby, tak efektívny ako na národnej úrovni. Rozdiely existujú tiež medzi národnými legislatívami a dohodami týkajúcimi sa služieb platobného styku na vnútornom trhu. Nový právny rámec by mal odstrániť, kde je to potrebné, tieto právne bariéry spoločnej platobnej oblasti, hlavne ak vytvárajú prekážku pre správne fungovanie platobných infraštruktúr a systémov v rámci celej EÚ, napríklad, pravidlá súvisiace s odvolaním platobného príkazu sa líšia v závislosti na tom, kde bol príkaz na vnútornom trhu zadaný. Univerzálnosť, používanie spoločných technických noriem a harmonizácia základných zákonných pravidiel sú veľmi dôležité.

1.6

Právna neistota je prvkom, ktorý bráni poskytovateľom a užívateľom služieb platobného styku vykonávať transakcie bez zdržanlivosti alebo vôbec. Ide napríklad o prípad priamych debetných transakcií, ktoré ešte neexistujú na úrovni EÚ (pozri prílohu 16). Je to tiež dôležité pre pravidelné, opakované platby (napr. trvalé príkazy za zahraničné noviny alebo platby komunálnym podnikom za letné sídlo v inom členskom štáte), pre ktoré nie je „domicilácia“ možná. Ak majú používatelia, napr. spotrebitelia a MSP, využívať úplný prínos vnútorného trhu, cezhraničné služby platobného styku musia byť tak efektívne ako na národnej úrovni. Nový právny rámec by mal preto vyplniť medzery v zákonoch a posilniť dôveru a prosperitu spotrebiteľov v spoločnej platobnej oblasti na vnútornom trhu.

1.7

Na vnútornom trhu je dôvera spotrebiteľa v transakcie platobného styku obzvlášť dôležitá, pretože ide často o cezhraničný rozmer a pretože dôvera je dôležitá pri využívaní potenciálu elektronického obchodovania na trhu EÚ. Článok 153 zmluvy preto vyžaduje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, čo je vodiaci princíp pre nový právny rámec. Je však nutné odhadnúť náklady na takúto ochranu, pretože ich bude nakoniec určitým spôsobom znášať klient.

1.8

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné mať jednotné a zrozumiteľné informácie pre vykonaním transakcie platobného styku a po jej vykonaní. V súčasnej platobnej legislatíve EÚ už v tomto ohľade existuje množstvo ustanovení, ktoré sa musia revidovať. Jednou z najťažších úloh je dosiahnuť správnu rovnováhu s ohľadom na obsah a objem informácií, aby ich dokázal užívateľ služieb platobného styku pochopiť a uvedomil si svoje práva a povinnosti.

1.9

Komisia považuje za veľmi dôležité aj právne záruky ochrany spotrebiteľa v prípade neuskutočnených, chybne autorizovaných a neautorizovaných transakcií platobného styku.

1.10

Dôležitú časť oznámenia predstavuje 21 príloh, z ktorých každá prináša špecifickú právnu a/alebo technickú otázku, týkajúcu sa efektívneho fungovania vnútorného trhu v oblasti platieb.

2.1

Výbor sa pripája k cieľu iniciatívy Komisie zriadiť jednotný a obsiahly právny rámec pre spoločnú európsku platobnú oblasť. Hoci určite existujú bariéry vnútorného trhu pre platby, sú výsledkom rozdielov národných legislatívnych systémov. Platby na vnútornom trhu sa dnes zväčša riadia národnými pravidlami a/alebo dohodami. Pri 98 % všetkých európskych drobných platieb realizovaných doma (6) je dopyt spotrebiteľov po cezhraničných platbách v EÚ zreteľne obmedzený.

2.2

Mnoho domácich trhov pre platby v Európe je vysoko efektívnych. Preto by sa legislatíva mala obmedziť na odstraňovanie bariér cezhraničným platbám, aby sa dosiahla spoločná úroveň efektívnosti. Zlepšenie cezhraničných platobných systémov preto nesmie mať negatívny vplyv na existujúce efektívne národné platobné systémy.

2.3

Komisia musí odstrániť právne prekážky, ktoré bránia vytváraniu trhových konvencií a dohôd v rámci celej EÚ, ale nesmie spôsobiť reguláciu aspektov, ktoré môžu byť dotknuté týmito konvenciami a dohodami. Vskutku je nutné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi autoreguláciou/koreguláciou a legislatívou EÚ.

2.4

Podľa EHSV (7) sa bude autoregulácia aj koregulácia podporovať. Mali by byť vydané záväzné predpisy vo všetkých oblastiach, v ktorých sa autoregulácia a koregulácia prejaví ako nevhodná resp. nedostatočná alebo kde nie je správne aplikovaná.

2.5

Výbor vskutku podporuje princíp rovnakej ochrany spotrebiteľa na základe toho, že ide o prvoradý cieľ zmluvy.

2.6

Vnútorný trh pre platby musí byť medzinárodne konkurencieschopný. Ak nový legislatívny rámec EÚ povedie k nárastu nákladov súvisiacich s platbami, existuje tu skutočné riziko, že podnikanie v oblasti platobného styku bude čoraz viac realizované aktérmi mimo Európy, ktorí nie sú členmi EÚ, a že legislatíva nesplní svoje ciele.

2.7

Šeky by nemali byť, podľa mienky Výboru, vylúčené z aplikačnej pôsobnosti nového nástroja pre platobný styk, pretože niektoré členské štáty tento platobný prostriedok ešte stále bežne používajú.

2.8

Okrem toho treba autoreguláciou dosiahnuť, aby sa kreditnými alebo debetnými kartami vydanými alebo povolenými peňažným inštitútom akreditovanom v jednom členskom štáte dali vyberať peniaze z automatov v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

3.4.1

Určovanie dátumov valuty nie je len otázkou platieb; dátumy valuty naozaj často nie sú špecificky prepojené na transakciu platobného styku – môže vyplynúť z akejkoľvek účtovnej operácie.

3.4.2

Ako Komisia pripúšťa, určovanie dátumov valuty je v prvom rade otázkou tvorby cien (t.j. produktového manažmentu alebo vzťahu s klientmi). Čo sa týka otázky produktového manažmentu, dátumy valuty závisia od účtovania, ktoré sa používa na výpočet pohybov na účte.

3.4.3

Dátumy valuty sa môžu líšiť banka od banky, klient od klienta v tej istej banke, alebo dokonca podľa odlišných operácií toho istého klienta v tej istej banke.

3.4.4

Výbor víta myšlienku požiadaviek transparentnosti pre poskytovateľov služieb platobného styku pri používaní dátumu valuty. Malo by dôjsť k zmierneniu finančného dopadu určovania dátumu valuty na klienta. Tiež by sa malo musí uvažovať so zbližovaním systému hodnoty v Európe. Napriek tomu, národné systémy tvorby cien sa výrazne líšia medzi jednotlivými európskymi členskými štátmi, takže ich zbližovanie v EÚ musí byť považované za strednodobý cieľ.

3.4.5

V tomto konvergentnom procese by bolo hlavne potrebné, aby dátum realizácie platobnej operácie súvisel s dátumom kedy dôjde k finančnému toku, ktorý zodpovedá platobnému príkazu vykonanému u poskytovateľa služieb.

3.5.1

Existujúce nariadenie č. 2560 sa vzťahuje na IBAN (8) a BIC (9), ktoré podporovali a sponzorovali európske orgány vrátane ESCB (Európsky systém centrálnych bánk). Štandard číslovania účtov IBAN je akceptovaný a veľmi dobre funguje v celej EÚ, čo dokazuje jeho úspech. Tento systém kódovania neumožňuje prenosnosť. Napriek tomu by mali banky garantovať klientovi aspoň to, že sú schopné toto číslo účtu ponechať, keď sa presúva do inej pobočky v rámci tej istej banky.

3.10.1

Aby sa zabezpečila právna istota pre klienta, mal by sa použiť vhodnejší prístup pre túto prílohu, aby sa prediskutovala definícia a komunikácia „bodu odvolateľnosti“ podľa použitého platobného nástroja. Výbor podporuje to, že klient by mal byť informovaný o podmienkach odvolateľnosti týkajúcich sa rôznych dotknutých platobných systémov a platobných nástrojov.

3.10.2

Tiež musí mať na mysli, že klienti platby nielen posielajú, ale aj prijímajú. Nadmerne dlhé obdobia odvolateľnosti by mali potom opačný účinok, pretože by poškodzovali klientov očakávajúcich tieto platby.

3.10.3

Ďalej je dôležité rozlišovať medzi odvolateľnosťou klientom a systémovou odvolateľnosťou. Kvôli jasnosti a právnej istote by sa uhradenie platobných príkazov, ako všeobecné pravidlo, nemalo odvolávať, keď sú zadané do systému, ako je definované v smernici o konečnosti úhrady.

3.10.4

Výbor zastáva názor, že otázka odvolateľnosti je zložitá a je potrebná ďalšia diskusia. Napriek tomu, poskytovateľ služieb platobného styku musí informovať svojho klienta o požiadavkách týkajúcich sa odvolateľnosti vo vzťahu k jednotlivej príslušnej platbe.

3.12.1

Výbor súhlasí, že poskytovateľ služieb platobného styku musí byť zodpovedný za presné vykonanie platobného príkazu a za dokladovanie, že transakcie bola presne nahraná, vykonaná a pripísaná na účet príjemcu. Je zodpovedný za časť platobného systému (v technickom slova zmysle), ktorú má od kontrolou. Zároveň je jasné, že poskytovateľ služieb platobného styku nemôže byť braný na zodpovednosť nad rámec jeho občianskej zodpovednosti, a určite nie, ak nebol nedbanlivý, alebo v prípade „vyššej moci“. Keďže tento princíp zodpovednosti za nedbanlivosť sa nepochybne používa vo všetkých členských štátoch, výbor spochybňuje potrebu regulácie EÚ. Zodpovednosť bez pochybenia je absolútnou výnimkou v občianskom práve (v zmysle kontinentálnej Európy). Ak môže poskytovateľ služieb platobného styku dokázať, že vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie chybného vykonania alebo nevykonania platby, nebude zodpovedný. Je povinnosťou poskytovateľa služieb dokázať, že bol prevod správne registrovaný, vykonaný a zaúčtovaný; táto povinnosť nesmie byť zmluvne obmedzená.

3.12.2

Výbor verí, že poskytovania služieb platobného styku môžu ponúknuť, že budú zodpovedné za reklamácie súvisiace so záležitosťami mimo ich kontrolu vo forme služby s pridanou hodnotou. Bolo by to prospešné pre klienta a viedlo by to k zvýšenej konkurencii.

3.13.1

S ohľadom na platby kartami, úverové inštitúcie už dodržiavajú ustanovenia odporúčania č. 97/489/CE, ktoré sa týka hlavne:

3.13.2

Za podvodnými transakciami tiež stojí organizovaný zločin. Prah 150 euro má potenciál na podporovanie podvodu. Preto výbor verí, že by sa mal zaviesť prah založený na riziku. Zodpovednosť držiteľa karty vo vyššie uvedenom prípade by mala byť percentuálnym podielom celkového úverového limitu jeho karty, s ktorým súhlasí vo svojej zmluve. Takýto čestný prístup by odrážal skutočné riziko a náklady, pričom by zároveň efektívnejšie odradzoval od podvodu, čím by sa znížili bežné náklady.

3.13.3

Pozitívnou cestou vpred je limitovaná aktualizácia odporúčania č. 97/489/ES v súlade s novým právnym rámcom. Výbor je toho názoru, že táto príloha by sa mala vykladať v spojení s príležitosťami na používanie elektronického podpisu vo vzťahu k smernici a elektronických podpisoch.

3.13.4

Môžeme pochybovať, či poskytovateľ služieb platobného styku môže presvedčivo dokázať – ak vôbec – či bol klient iniciátorom transakcie vykonanej technicky bezpečným elektronickým platobným nástrojom alebo nie. Najmä v prípade on-line bankových transakcií sa zdá, že poskytovatelia služieb platobného styku majú ťažkosti s poskytovaním takéhoto dôkazu, pretože tieto transakcie sa dajú vykonať na súkromných PC, ktoré sú mimo dosah kontroly poskytovateľa služieb platobného styku.

3.14.1

Princíp prevodu celej sumy príjemcovi je pre túto prílohu ústredný. Tento princíp je teraz veľmi dobre stanovený po nariadení č. 2560/2001 pre platby, ktoré sa dajú spracovať kompletne spôsobom STP (priame spracovanie), pokiaľ sú príslušné domáce platby uhrádzané v plnej výške bez zrážky na strane príjemcu.

3.14.2

Okrem toho existuje samoregulácia vo forme ICP (medzibanková konvencia o platbách) (12), ktorá dnes obmedzuje rozsah kreditných prevodov v eurách. ICP podporuje zrušenie možnosti korešpondenčných bánk, pokiaľ sa použijú, aby zrazili poplatky z prevádzanej sumy.

3.14.3

Každý právny rámec sa musí dostať mimo technické termíny používané v rámci špecifických formátov správ a systémov (napríklad SHARE, BEN, OUR), ktoré sú vo väčšine prípadov nevhodné v domácom kontexte. Výbor je toho názoru, že žiadne ďalšie ustanovenia by sa preto nemali vytvárať, aby nahradili smernicu č. 97/5/ES. Súčasné možnosti účtovania poplatkov existujú, aby poskytli klientom voľbu, ktorá je súčasťou podmienok dohodnutých medzi klientom a bankou. Riziku nadmerného zjednodušenia a obmedzenia voľby je nutné sa vyhnúť, pretože tieto voľby účtovania poplatkov sú odozvou na potreby trhu, ktoré idú nad rámec základného nástroja (nástrojov) kreditných prevodov v rámci EÚ a sú nutné na podporu rôznych platobných typov ako aj obchodovania na diaľku. Výbor by chcel, aby odvetvie zvýšilo transparentnosť použitých volieb účtovania poplatkov.

3.14.4

Výbor povzbudzuje Komisiu, aby odstránila rozdiel medzi vopred nastavenou voľbou „OUR“ smernice, mechanizmom účtovania poplatkov, ktorý neexistuje vo väčšine členských štátov a voľbou „SHA“, ktorú uprednostňuje nariadenie.

3.15.1

Výbor pripomína, že sa európske banky v Európskej platobnej rade dohodli na vopred nastavenej dobe vykonania kreditného prevodu v dĺžke 3 pracovných dní, kedy banka poskytuje služby (po dátume prijatia) prostredníctvom samoregulácie podľa konvencie CREDEURO. V skutočnosti sú 3 dni vopred nastavenou dobou, ktorá sa dá ďalej zlepšovať jednotlivými bankami. Keďže doba vykonanie je dôležitým prvkom služby, malo by byť zlepšenie služieb ponechané na konkurenčné sily.

3.15.2

Ďalšia potreba legislatívy by sa mala zvážiť, až keď iniciatívy sektora zlyhajú.

3.16.1

Legislatíva, ktorá sa má schváliť a/alebo zákonné bariéry, ktoré sa majú vybudovať, bude presnejšie identifikovať Európska platobná rada (EPC) a budú oznámené komisii, keď EPC formálne schváli paneurópsku schému priameho zaťažovania účtov. Právny rámec potrebný pre podporu paneurópskej schémy priameho zaťažovania účtov sa bude značne líšiť v závislosti na zvolenom modeli. Preto je výbor presvedčený, že by sa mala zvážiť úzka spolupráca odvetvia a tvorcu legislatívy (ES).

3.17.1

Táto príloha nesúvisí s otázkou platieb a preto je mimo rozsah nového legislatívneho rámca pre platby.

3.17.2

Nemalo by dochádzať k žiadnej diskriminácii medzi reguláciou hotovostných a bezhotovostných platieb. Celý rad regulačných a technických bariér bráni rozvoju cezhraničného prevozu hotovosti v euro zóne, hlavne medzi pobočkami národných centrálnych bánk v jednej krajine a pobočkami finančných inštitúcií v inej krajine.

3.17.3

Prístup k cezhraničným službám Národnej centrálnej banky (NCB) je súčasťou prirodzeného rozvoja používania spoločnej meny v euro zóne.

3.17.4

Hospodárska súťaž v sektore prevozu hotovosti by sa mala podporovať v euro zóne, aby sa maximalizovala efektívnosť, ale výbor vyslovuje potrebu vytvorenia licencie pre cezhraničný prevoz hotovosti a dostatočné kontroly pri jej aplikácii.

3.21.1

Výboru sa zdá, že otázka, na ktorú sa vzťahuje príloha 21 je čiastkovou otázkou prílohy 12 (nevykonanie alebo chybné vykonanie). Vskutku, je nutné uznať, že:

3.21.2

Poskytovateľom služieb platobného styku nesmie byť uložená žiadna zodpovednosť za platby, ktoré neboli zadané do systému v čase poruchy. Poskytovateľ služieb platobného styku má obmedzenú zodpovednosť v súlade so svojou občianskou zodpovednosťou a musí dokázať, že vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na zabráneniu poruchy.

3.21.3

V nedávnom prípade útokov elektronickou poštou na banky v Spojenom kráľovstve formou „krádeže identity“ jeden on-line poskytovateľ považoval stiahnutie on-line služby za kľúčovú odozvu na útok. Takéto útoky sú mimo priamu kontrolu poskytovateľa, v dôsledku priameho kontaktu elektronickou poštou medzi útočníkom a klientom. Poskytovatelia služieb platobného styku by mali informovať svojich klientov, ak je to možné, pred zastavením prevádzky systému z bezpečnostných dôvodov. Výbor považuje za nevhodné penalizovať poskytovateľa za prijatie opatrení na ochranu svojich klientov takýmto spôsobom Výbor ďalej povzbudzuje poskytovateľov služieb platobného styku, aby boli proaktívni v prevencii takýchto typov podvodu.

4.1

Nový legálny rámec by mal byť zhodný s európskou stratégiou spotrebiteľskej politiky, ktorá stanovuje dosiahnutie vysokej, spoločnej úrovne ochrany spotrebiteľa za kľúčový cieľ.

4.1.1

Výbor podporuje pokus Európskej komisie zvýšiť dôveru spotrebiteľa, právnu istotu a trhovú efektívnosť pri platbách na vnútornom trhu. Ďalej ide o pozitívny prístup zváženia autoregulácie a koregulácie ako možnej cesty vpred v niekoľkých oblastiach uvedených v prílohe 21.

4.2

Prednosť by sa mala dávať legislatívnym opatreniam týkajúcim sa prílohám 1, 2, 8, 12, 13, 18 a 19. Hlavne prílohy týkajúce sa požiadaviek na informácie o spotrebiteľovi (2), informácií pôvodcu platby (8) a otázok ochrany údajov (18) si urýchlenie vyžadujú pozornosť.

4.3

Malo by sa počítať so zlepšenou spoluprácou medzi komisiou a bankovníctvom týkajúcou sa zriadenia európskej schémy priameho zaťažovania účtov (Príloha 16), určenia toho, kto má právo poskytovať služby platobného styku (Príloha 01), ako aj oblasti bezpečnostnej certifikácie platobných nástrojov a komponentov (Príloha 07).

4.4

Čo sa týka ostatných príloh, výboru sa zdá, že autoregulácia a koregulácia by mohli byť vhodnejším spôsobom dosiahnutia cieľa komisie efektívneho vnútorného trhu pre platby. Je jasné, že ak nebudú autoregulačné opatrenia úspešné, malo by sa počítať s európskym nariadením.

4.5

V tom istom ohľade výbor navrhuje, že by sa celkový rámec mal sústrediť na zabezpečovanie transparentnosti pre klientov, a že by sa mal pokúsiť stavať čo možno najviac na existujúcich postupoch a autoregulačných pravidlách. Napríklad nie je nutné regulovať ďalej tam, kde už trh dosiahol ciele tvorcu legislatívy (napr. nie je okamžitá potreba aktualizovať smernicu o kreditných prevodoch, aby sa skrátili doby vykonania). Napriek tomu, v niektorých oblastiach je spoločný prístup tým správnym riešením.

4.6

Rozsah oznámenia je často širší než len platby a komisia musí zdôrazniť jasnejším spôsobom rozdiel medzi komerčnými službami a platobnými systémami. Akékoľvek legislatívne opatrenie súvisiace s platbami by malo vylúčiť otázky súvisiace s plnením iných záväzkov než samotných platieb.