1

Dňa 10. apríla 2020 Dánske kráľovstvo v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámilo Európskej komisii opatrenie pomoci (ďalej len „predmetné opatrenie“) vo forme záruky na obnoviteľnú úverovú linku v maximálnej výške 1,5 miliardy švédskych korún (SEK) v prospech spoločnosti SAS AB. Cieľom tohto opatrenia je čiastočne nahradiť spoločnosti SAS škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19.

2

Dňa 15. apríla 2020 Komisia prijala rozhodnutie C(2020) 2416 final o štátnej pomoci SA.56795 (2020/N) – Dánsko – Náhrada škôd spôsobených spoločnosti SAS pandémiou COVID‑19 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v ktorom sa domnievala, že predmetné opatrenie na jednej strane predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a na druhej strane je zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

3

Žalobkyňa, Ryanair DAC, návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. júna 2020 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

4

Samostatným podaním do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 151 a 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Rozhodnutím z 15. júla 2020 Všeobecný súd (desiata komora) vyhovel návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

5

Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh desiatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

6

Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 29. júla 2020.

7

Podľa článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa predložila 12. augusta 2020 odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania.

8

Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 31. augusta, 4. a 21. septembra 2020 Dánske kráľovstvo, SAS a Francúzska republika podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 8., 15. a 30. septembra 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby určité údaje obsiahnuté v žalobe a jej skrátená verzia neboli oznámené Dánskemu kráľovstvu, spoločnosti SAS a Francúzskej republike.

9

Uzneseniami zo 17. septembra a 7. októbra 2020 predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil vstup Dánskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a spoločnosti SAS do konania ako vedľajších účastníkov konania a dočasne obmedzil oznámenie žaloby a skrátenej verzie žaloby na nie dôverné verzie predložené žalobkyňou, a to až do prípadných pripomienok vedľajších účastníkov konania k žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

10

Opatreniami na zabezpečenie priebehu konania oznámenými 7. októbra 2020 bolo Dánskemu kráľovstvu, Francúzskej republike a spoločnosti SAS povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

11

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

Komisia a SAS navrhujú, aby Všeobecný súd:

13

Francúzska republika a Dánske kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

14

Treba pripomenúť, že súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností každej prejednávanej veci posúdil, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52, a zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, T‑57/15, neuverejnený, EU:T:2016:470, bod 84). Preto treba najmä vzhľadom na úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu prejednať túto vec v skrátenom konaní, a dôležitosť, ktorá sa pre žalobkyňu, ako aj pre Komisiu a Dánske kráľovstvo spája s rýchlou odpoveďou vo veci, najprv preskúmať dôvodnosť žaloby bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti.

15

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na tom, že Komisia porušila požiadavku, podľa ktorej pomoc poskytnutá na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nie je určená na nápravu škody, ktorá vznikla len jednému poškodenému, druhý na tom, že Komisia nesprávne usúdila, že predmetné opatrenie bolo primerané vzhľadom na škodu spôsobenú spoločnosti SAS pandémiou COVID‑19, tretí na tom, že Komisia porušila rôzne ustanovenia týkajúce sa liberalizácie leteckej dopravy v Únii, štvrtý na tom, že Komisia porušila jej procesné práva, keď odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania napriek vážnym ťažkostiam, a piaty na tom, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ.

16

Žalobkyňa tvrdí, že mimoriadne udalosti v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa v zásade dotýkajú celých regiónov alebo odvetví, či dokonca celého hospodárstva. Toto ustanovenie je tak určené na náhradu škôd, ktoré utrpeli všetky obete týchto udalostí, a nie iba niektoré z nich.

17

Komisia, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a SAS spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

18

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa znenia článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ s vnútorným trhom je zlučiteľná pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami.

19

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa pandémia COVID‑19 musí považovať za „mimoriadnu udalosť“ v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pandémia COVID‑19 viedla k prerušeniu väčšej časti leteckej dopravy cestujúcich, a to najmä vzhľadom na zatvorenie hraníc viacerých členských štátov Únie, vrátane Dánska.

20

Z toho vyplýva, že žalobkyňa správne uvádza, že SAS nie je jediným podnikom, ani jedinou leteckou spoločnosťou, ktorej sa predmetná mimoriadna udalosť dotýka.

21

Ako však správne tvrdí Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, neexistuje žiadna povinnosť členských štátov poskytnúť pomoc určenú na náhradu škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

22

Konkrétnejšie na jednej strane hoci článok 108 ods. 3 ZFEÚ ukladá členským štátom povinnosť oznámiť Komisii svoje projekty v oblasti štátnej pomoci pred ich vykonaním, neukladá im povinnosť poskytnúť pomoc (uznesenie z 30. mája 2018, Jančev, C‑481/17, neuverejnené, EU:C:2018:352, bod 22).

23

Na druhej strane pomoc môže byť určená na náhradu škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ bez ohľadu na skutočnosť, že nenapraví všetky tieto škody.

24

V dôsledku toho ani z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ani z článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ nevyplýva, že by členské štáty boli povinné nahradiť všetky škody spôsobené mimoriadnou udalosťou, takže by nemali byť povinné poskytnúť pomoc všetkým osobám poškodeným týmito škodami.

25

Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia len z toho dôvodu, že z predmetného opatrenia nemali prospech všetci poškodení, ktorí utrpeli škody spôsobené pandémiou COVID‑19.

26

Preto je potrebné prvý žalobný dôvod žalobkyne zamietnuť.

27

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v rozsahu, v akom povolila možnú nadmernú kompenzáciu škody, ktorú utrpela SAS.

28

Komisia, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a SAS spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

29

V tejto súvislosti treba poznamenať, že keďže ide o výnimku zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, ktorá je stanovená v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ustanovenie článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa má vykladať reštriktívne. V zmysle tohto ustanovenia sa teda môže poskytnúť len náhrada za hospodárske nevýhody priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami (rozsudok z 23. februára 2006, Atzeni a i./Komisia, C‑346/03 a C‑529/03, EU:C:2006:130, bod 79).

30

Z toho vyplýva, že na pomoc, ktorá môže byť vyššia ako straty, ktoré vznikli jej príjemcom, sa nevzťahuje článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑73/03, neuverejnený, EU:C:2004:711, body 40 a 41).

31

V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že cieľom predmetného opatrenia je čiastočne nahradiť spoločnosti SAS škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19. Hoci uviedla, že rozsah škody, ktorá vznikla SAS, ešte pri prijatí tohto rozhodnutia nebol známy, spresnila, že ide o „stratu pridanej hodnoty“, ktorá spočíva v rozdiele medzi príjmami za obdobie od marca 2019 do februára 2020 a príjmami za obdobie od marca 2020 do februára 2021, od ktorého boli odpočítané jednak variabilné náklady, ktorým sa predišlo a ktoré boli vypočítané na základe nákladov vzniknutých medzi marcom 2019 a februárom 2020, a jednak zisková marža, vzťahujúca sa na stratu príjmu. Výška škody bola predbežne ohodnotená s prihliadnutím na pokles leteckej dopravy v rozpätí medzi 50 a 60 % v období od marca 2020 do februára 2021 v porovnaní s období od marca 2019 do februára 2020 a zodpovedala sume od 5 do 15 miliárd SEK.

32

Za týchto podmienok sa Komisia domnievala, že aj za predpokladu, že by výška pomoci vyplývajúca z predmetného opatrenia zodpovedala garantovanej sume, teda 1,5 miliardy SEK, táto suma by zostala nižšia než škoda, ktorú utrpela SAS. Komisia okrem toho spresnila, že Dánske kráľovstvo sa zaviazalo vykonať následné ohodnotenie škody, ktorú SAS skutočne utrpela najneskôr 30. júna 2021, a požiadať o vrátenie poskytnutej pomoci, pokiaľ by táto pomoc presiahla uvedenú škodu, vzhľadom na všetku pomoc, ktorá mohla byť poskytnutá spoločnosti SAS z dôvodu pandémie COVID‑19, vrátane zahraničných orgánov a nórskych orgánov.

33

V prvom rade žalobkyňa po prvé tvrdí, že metóda výpočtu týkajúca sa ohodnotenia škody utrpenej spoločnosťou SAS, uvedená v napadnutom rozhodnutí, nie je dostatočne presná a neumožňuje správne posúdiť škodu, ktorú tento podnik utrpel. Tvrdí, že za týchto podmienok sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávneho skutkového posúdenia.

34

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala zohľadniť škody, ktoré utrpeli ostatné letecké spoločnosti v Dánsku.

35

Pokiaľ ide po prvé o ohodnotenie škody utrpenej spoločnosťou SAS, z bodu 31 vyššie vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala skutočnosti, ktoré sa mali zohľadniť na účely vyčíslenia škody, a to strata príjmov, variabilné náklady, ktorým sa predišlo, a úpravu ziskovej marže, ako aj obdobie, počas ktorého by sa táto škoda mohla prejaviť. Okrem toho Komisia spresnila, že stratu príjmu bolo potrebné určiť s prihliadnutím na všetky príjmy spoločnosti SAS a nielen na príjmy pochádzajúce z leteckej dopravy cestujúcich, a uviedla demonštratívny zoznam nákladov, ktoré vznikli spoločnosti SAS. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 34 až 37 napadnutého rozhodnutia, Komisia poznamenala záväzok dánskych orgánov jednak pristúpiť k podrobnému a konkrétnemu následnému vyčísleniu škody, ktorá vznikla spoločnosti SAS, a sumy pomoci, ktorá jej bola nakoniec poskytnutá, a jednak zaistiť, aby SAS nahradila prípadnú nadmernú kompenzáciu uvedenej škody.

36

V dôsledku toho je potrebné sa domnievať, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci charakterizované mimoriadnou udalosťou v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorú predstavuje pandémia COVID‑19, jej evolutívnu povahu a nevyhnutne odhadovanú povahu vyčíslenia spôsobenej škody a výšky konečnej poskytnutej pomoci, Komisia v napadnutom rozhodnutí s dostatočnou presnosťou predložila metódu výpočtu smerujúcu k ohodnoteniu škody, ktorú utrpela SAS.

37

Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že metóda výpočtu, tak ako je definovaná v napadnutom rozhodnutí, umožňuje vyplatenie štátnej pomoci prevyšujúcej škodu, ktorú SAS skutočne utrpela. V tejto súvislosti okolnosť uvádzaná žalobkyňou, že Komisia v dokumente nazvanom „Pomoc na nápravu škôd spôsobených prírodnými katastrofami [článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ] Kontrolný zoznam pre členské štáty“, vyzýva členské štáty, aby predložili „podrobný program stanovujúci metódu výpočtu na účely posúdenia škody“, za predpokladu, že takáto metóda už existuje vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, nemôže preukazovať, že metóde výpočtu definovanej v napadnutom rozhodnutí chýba presnosť na účely uplatnenia článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

38

Za týchto okolností je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné domnievať sa, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani nesprávneho skutkového posúdenia, pokiaľ ide o ohodnotenie škody, ktorú utrpela SAS.

39

Pokiaľ ide po druhé o škodu, ktorú utrpeli ostatné letecké spoločnosti v Dánsku, žalobkyňa na základe svojej argumentácie rozvinutej v rámci prvého žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia mala zohľadniť všetkých poškodených predmetnou mimoriadnou udalosťou uvedenou v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Treba však pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 24 vyššie, členské štáty nie sú povinné poskytnúť pomoc všetkým poškodeným, ktorým vznikla škoda spôsobená takouto mimoriadnou udalosťou. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, poskytnutie pomoci len spoločnosti SAS nezáviselo od toho, či Komisia preukázala, že škoda spôsobená touto udalosťou sa týkala iba tohto podniku.

40

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemôže preskúmať primeranosť predmetného opatrenia pred marcom 2021. Tvrdí, že SAS získava celú pomoc takmer bezprostredne po prijatí napadnutého rozhodnutia, zatiaľ čo škoda, ktorú utrpela SAS, sa prejavovala postupne až do marca 2021 a že výška tejto škody zostáva hypotetická, najmä vzhľadom na neexistenciu metódy na jej výpočet.

41

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že predmetné opatrenie je zárukou na obnoviteľnú úverovú linku. Z toho vyplýva, že maximálna výška pomoci, teda garantovaná suma 1,5 miliardy SEK, bude vyplatená len za predpokladu, že SAS nebude schopná splatiť všetky sumy, ktoré jej boli požičané. Žalobkyňa však nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že keď bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, Komisia musela vedieť, že SAS sa nevyhnutne nachádza v takejto neschopnosti.

42

Výsledkom toho je, ako to navyše vyplýva z oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10), že výška pomoci v prospech spoločnosti SAS v skutočnosti zodpovedala rozdielu sadzieb, ktoré by boli poskytnuté spoločnosti SAS v čase prijatia napadnutého rozhodnutia pri existencii alebo pri neexistencii predmetného opatrenia.

43

Komisia odhadla maximálnu úrokovú sadzbu v prípade neexistencie predmetného opatrenia na 10,26 % bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila. V dôsledku toho suma pomoci vyplatenej spoločnosti SAS nemôže v prvom roku prekročiť 153,9 milióna SEK, od ktorých treba okrem toho odpočítať cenu tohto opatrenia fakturovanú spoločnosti SAS, ktorá podľa napadnutého rozhodnutia dosahuje minimálne 15 miliónov SEK ročne, ako aj úrokovú sadzbu dohodnutú spoločnosťou SAS vzhľadom na prijatie uvedeného opatrenia.

44

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že SAS môže poberať celú pomoc od prijatia napadnutého rozhodnutia.

45

Po druhé sa Komisia v každom prípade domnievala, že škoda, ktorú utrpela SAS, ohodnotená na minimálne 5 miliárd SEK, je vyššia ako suma zaručená predmetným opatrením, teda 1,5 miliardy SEK. Hoci posúdenie škody závisí od prognóz o znížení leteckej dopravy, žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol spochybniť toto posúdenie. Konkrétne nespochybňuje hypotézu, z ktorej vychádzala Komisia, o znížení leteckej dopravy v období od marca 2020 do februára 2021, v porovnaní s obdobím od marca 2019 do februára 2020 v rozpätí medzi 50 a 60 %. Nespochybňuje ani to, že škoda, ktorú SAS utrpela v dôsledku pandémie COVID‑19, dosahuje aspoň 5 miliárd SEK.

46

Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže dôvodne spochybňovať primeranosť predmetného opatrenia.

47

V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nezohľadnila pomoc poskytnutú Nórskym kráľovstvom a Švédskym kráľovstvom, ani pomoc, ktorá mohla byť poskytnutá pred marcom 2021.

48

V tejto súvislosti stačí uviesť, že na jednej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že škoda, ktorú utrpela SAS, ohodnotená na minimálne 5 miliárd SEK, je vyššia ako kumulované zaručené sumy vyplývajúce z predmetného opatrenia a zo schémy pomoci predtým prijatej Švédskym kráľovstvom, na ktorú bola SAS oprávnená, teda 3 miliardy SEK. Na druhej strane Komisia výslovne odkázala na všetku pomoc, ktorá mohla byť poskytnutá spoločnosti SAS z dôvodu škôd spôsobených pandémiou COVID‑19 pred prvým štvrťrokom 2021. Okrem uvedenej švédskej schémy osobitne odkázala aj na schému pomoci prijatú Nórskym kráľovstvom, na ktorú bola SAS oprávnená. Dánske kráľovstvo sa tak zaviazalo žiadať o vrátenie pomoci vyplývajúcej z predmetného opatrenia, pokiaľ by táto pomoc kumulovaná spolu s inými, vrátane tých, ktoré poskytli zahraničné orgány, prekročila škodu, ktorú SAS skutočne utrpela.

49

V dôsledku toho žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že Komisia nezohľadnila pomoc poskytnutú Nórskym kráľovstvom a Švédskym kráľovstvom, ani pomoc, ktorá mohla byť poskytnutá pred marcom 2021.

50

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že Komisia nezohľadnila konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z diskriminačnej povahy predmetného opatrenia.

51

V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely posúdenia zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom výhoda, ktorú táto pomoc poskytuje svojmu príjemcovi, nezahŕňa prípadný hospodársky zisk, ktorý príjemca dosiahol využívaním tejto výhody. Takýto zisk môže byť odlišný od výhody, ktorú predstavuje uvedená pomoc, a dokonca sa môže ukázať ako neexistujúci, a to aj bez toho, aby táto okolnosť mohla odôvodniť odlišné posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, bod 92).

52

V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia správne zohľadnila výhodu poskytnutú spoločnosti SAS, tak ako vyplýva z predmetného opatrenia, ako to vyplýva z bodov 40 až 46 vyššie. Naopak Komisii nemožno vytýkať, že neurčila existenciu prípadného hospodárskeho zisku vyplývajúceho z tejto výhody.

53

Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže Komisii dôvodne vytýkať, že nezohľadnila prípadnú konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z diskriminačnej povahy, ktorú namieta.

54

V dôsledku toho treba druhý žalobný dôvod žalobkyne zamietnuť.

55

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu zákazu diskriminácie, ako aj slobodné poskytovanie služieb a slobodu usadiť sa z dôvodu, že predmetné opatrenie poskytuje výhodnejšie podmienky vyhradené podnikom so sídlom v Dánsku.

56

Komisia, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a SAS spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

57

Treba pripomenúť, že štátna pomoc, ktorá porušuje ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom (rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, bod 44; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51).

58

Zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 66; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 5. júna 2018, Montero Mateos, C‑677/16, EU:C:2018:393, bod 49).

59

Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a tým ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej spadá dotknutý akt (rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 26).

60

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (rozsudok zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, EU:C:1984:183, bod 25), pričom keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 55].

61

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie povoľuje diskriminačné zaobchádzanie, ktoré nie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa predmetného opatrenia, t. j. náhrady škôd spôsobených pandémiou COVID‑19. Domnieva sa, že cieľ zachovania prepojenia Dánska, ako aj prepojenia v rámci Škandinávie, ktorý je tiež uvedený v tomto rozhodnutí, porušuje článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a vyžaduje zohľadnenie iných leteckých spoločností v rozsahu, v akom predstavujú 68 % celej vnútrozemskej a medzinárodnej leteckej dopravy cestujúcich v Dánsku. Okrem toho cieľ zachovania prepojenia v rámci Škandinávie predstavuje diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. Rovnako kritérium členského štátu, ktorý udelil spoločnosti SAS jej prevádzkovú licenciu, použité v napadnutom rozhodnutí, predstavuje diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti.

62

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, cieľom predmetného opatrenia nie je okrem cieľa čiastočne nahradiť spoločnosti SAS škodu vyplývajúcu z pandémie COVID‑19, zachovať prepojenie Dánska, ako aj „dostupnosť v rámci Škandinávie“.

63

Na jednej strane treba totiž uviesť, že žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na body 21 až 26 napadnutého rozhodnutia. Tieto odseky sa však nachádzajú v bode nazvanom „Príjemca“, ktorý sa obmedzuje na opis príjemcu predmetného opatrenia, teda SAS. Na druhej strane z bodu nazvaného „Cieľ opatrenia“ tohto rozhodnutia a konkrétnejšie z jeho odseku 5 vyplýva, že cieľom predmetného opatrenia je len čiastočne nahradiť spoločnosti SAS škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19.

64

Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že predmetné opatrenie bolo spoločnosti SAS poskytnuté z dôvodu, že táto spoločnosť bola držiteľkou prevádzkovej licencie v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3) vydanej Dánskym kráľovstvom. Je pravda, že Komisia sa v bode napadnutého rozhodnutia nazvanom „Príjemca“ domnievala, že SAS je jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá je držiteľom licencie vydanej Dánskym kráľovstvom, ktorá je „dôležitá pre dostupnosť smerom do, z a v rámci [tohto členského štátu]“. Treba však uviesť, že vzhľadom na to, že cieľom predmetného opatrenia nie je zabezpečiť dostupnosť Dánska, túto úvahu Komisie nemožno vykladať tak, že jej cieľom je odôvodniť, že predmetné opatrenie malo priniesť prospech len spoločnosti SAS.

65

Po druhé treba uviesť, že individuálna pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, zo svojej podstaty prináša prospech len jednému podniku, s vylúčením všetkých ostatných podnikov, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou príjemcu tejto pomoci. Takáto individuálna pomoc tak svojou povahou zavádza rozdielne zaobchádzanie, či dokonca diskrimináciu, ktorá je však inherentná individuálnej povahe uvedeného opatrenia. Tvrdiť, ako to robí žalobkyňa, že predmetná individuálna pomoc je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, v podstate znamená systematické spochybnenie zlučiteľnosti akejkoľvek individuálnej pomoci s vnútorným trhom len z dôvodu jej vnútorne výlučnej a tým diskriminačnej povahy, hoci právo Únie umožňuje členským štátom poskytovať individuálnu pomoc, pokiaľ sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 107 ZFEÚ.

66

V tejto súvislosti bolo navyše v bode 24 vyššie uvedené, že pokiaľ ide konkrétnejšie o článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, členské štáty nie sú povinné nahradiť všetky škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a v dôsledku toho poskytnúť pomoc všetkým, ktorí boli týmito škodami poškodení.

67

Po tretie treba uviesť, že vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 59 vyššie žalobkyňa správne tvrdí, že všetky letecké spoločnosti pôsobiace v Dánsku boli dotknuté obmedzeniami týkajúcimi sa pandémie COVID‑19 a že v dôsledku toho všetky letecké spoločnosti, rovnako ako SAS, utrpeli škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania svojich letov v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19.

68

Aj za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že rozdielne zaobchádzanie zavedené predmetným opatrením v rozsahu, v akom prináša prospech len spoločnosti SAS, by bolo možné považovať za diskrimináciu, je však potrebné overiť, či je odôvodnené legitímnym cieľom a či je nevyhnutné, vhodné a primerané na jeho dosiahnutie (pozri body 58 a 60 vyššie). V rozsahu, v akom žalobkyňa poukazuje na článok 18 prvý odsek ZFEÚ, treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v oblasti pôsobnosti Zmlúv „bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia“. Preto treba overiť, či je tento rozdiel v zaobchádzaní prípustný z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý je právnym základom napadnutého rozhodnutia. Toto preskúmanie na jednej strane znamená, že cieľ predmetného opatrenia spĺňa požiadavky stanovené týmto posledným uvedeným ustanovením, a na druhej strane, že spôsoby priznania predmetného opatrenia, teda v prejednávanej veci skutočnosť, že toto opatrenie prináša prospech len SAS, umožňujú dosiahnuť tento cieľ a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

69

Pokiaľ ide o cieľ predmetného opatrenia, žalobkyňa nespochybňuje, že náhrada škody vyplývajúcej zo zrušenia alebo preprogramovania letov leteckej spoločnosti v dôsledku zavedenia obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19 umožňuje napraviť škody spôsobené touto pandémiou. Ako bolo poznamenané v bode 19 vyššie, žalobkyňa tiež nespochybňuje, že pandémia COVID‑19 predstavuje mimoriadnu udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

70

Pokiaľ ide o podmienky poskytnutia predmetného opatrenia, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že SAS, ktorej operácie sa sústredili v Dánsku, vo Švédsku a v Nórsku, predstavuje dve tretiny leteckej dopravy v rámci Škandinávie, 33 % dopravy na letisku v Kodani (Dánsko), 32 % celkovej domácej a medzinárodnej dopravy v Dánsku a 40 % domácej konektivity Dánska. Samotná žalobkyňa uznáva, že „podiel na trhu predstavuje prijateľný ukazovateľ škôd, ktoré utrpeli letecké spoločnosti“.

71

Žalobkyňa však tvrdí, že takáto okolnosť neumožňuje odôvodniť rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z predmetného opatrenia. Domnieva sa totiž, že tento rozdiel v zaobchádzaní nie je primeraný, keďže toto opatrenie priznáva spoločnosti SAS celú pomoc určenú na náhradu škody spôsobenej pandémiou COVID‑19, zatiaľ čo SAS utrpela menej ako 35 % tejto škody.

72

V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SAS bola z dôvodu svojich významnejších podielov na trhu ovplyvnená obmedzeniami týkajúcimi sa pandémie COVID‑19 viac ako ostatné letecké spoločnosti pôsobiace v Dánsku. To navyše potvrdzujú údaje uvedené v prílohe A.3.2 žaloby, z ktorých vyplýva, že SAS mala v Dánsku najväčší podiel na trhu vo výške 34 % a že tento podiel na trhu bol výrazne vyšší ako trhový podiel jej najbližšieho konkurenta a žalobkyne, ktorí mali v uvedenom poradí podiel na trhu len vo výške 18 % a 9 %.

73

Okrem toho z údajov uvedených v bode 70 vyššie konkrétnejšie vyplýva, že SAS je proporčne významnejšie dotknutá týmito obmedzeniami než žalobkyňa, ktorá uskutočňovala, ako to vyplýva z prílohy A.3.2 žaloby, len malú časť svojej činnosti s destináciou v Dánsku a z tohto štátu, na rozdiel od spoločnosti SAS, pre ktorú je táto časť oveľa väčšia.

74

V dôsledku toho treba konštatovať, že rozdielne zaobchádzanie v prospech spoločnosti SAS je primerané na účely nápravy škôd vyplývajúcich z týchto obmedzení a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, v súlade s dôvodmi už uvedenými v bodoch 40 až 49 vyššie.

75

Navyše žalobkyňa nepreukázala, že vzhľadom na malú výšku predmetného opatrenia, pripomenutú v bode 43 vyššie, by s prihliadnutím na ohodnotenie škody vzniknutej spoločnosti SAS, pripomenuté v bode 31 vyššie, rozdelenie uvedenej sumy medzi všetky letecké spoločnosti so sídlom v Dánsku nezbavilo uvedené opatrenie potrebného účinku.

76

Z toho vyplýva, že bolo odôvodnené priznať výhodu predmetného opatrenia len SAS a že predmetné opatrenie neporušuje zásadu zákazu diskriminácie.

77

Treba pripomenúť, že na jednej strane cieľom ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa slobody usadiť sa je zabezpečiť zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte podľa podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov (pozri rozsudok zo 6. októbra 2015, Finanzamt Linz, C‑66/14, EU:C:2015:661, bod 26 a citovanú judikatúru).

78

Na druhej strane slobodné poskytovanie služieb bráni uplatneniu akejkoľvek vnútroštátnej právnej úpravy, v dôsledku ktorej je sťažené poskytovanie služieb medzi členskými štátmi oproti poskytovaniu služieb len v rámci jedného členského štátu bez ohľadu na existenciu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2003, Stylianakis, C‑92/01, EU:C:2003:72, bod 25). Treba však konštatovať, že podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave, konkrétne hlava VI Zmluvy o FEÚ. Slobodné poskytovanie služieb v doprave teda v rámci primárneho práva podlieha osobitnému právnemu režimu (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 36). V dôsledku toho sa článok 56 ZFEÚ, ktorý zakotvuje slobodné poskytovanie služieb, ako taký nevzťahuje na oblasť leteckej dopravy (rozsudok z 25. januára 2011, Neukirchinger, C‑382/08, EU:C:2011:27, bod 22).

79

Opatrenia na liberalizáciu služieb leteckej dopravy teda možno prijať výlučne na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 38). Ako správne uvádza žalobkyňa, normotvorca Únie prijal nariadenie č. 1008/2008 na základe tohto ustanovenia, ktorého cieľom je práve vymedziť podmienky uplatnenia zásady slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2003, Stylianakis, C‑92/01, EU:C:2003:72, body 23 a 24).

80

V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyňa v podstate tvrdí, že predmetné opatrenie predstavuje prekážku slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb z dôvodu jeho diskriminačnej povahy.

81

Hoci je pravda, že predmetné opatrenie sa týka individuálnej pomoci, z ktorej má prospech len SAS, žalobkyňa nepreukázala, v čom je táto výlučná povaha spôsobilá odradiť ju od usadenia sa v Dánsku alebo od poskytovania služieb z tejto krajiny a s destináciou v tejto krajine. Žalobkyňa najmä neidentifikovala skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by viedli k tomu, že toto opatrenie by vytváralo obmedzujúce účinky, ktoré by išli nad rámec toho, čo spôsobuje vznik zákazu podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale ktoré, ako bolo posúdené v bodoch 58 až 76 vyššie, sú však potrebné a primerané na náhradu škôd spôsobených spoločnosti SAS mimoriadnou udalosťou, ktorú predstavuje pandémia COVID‑19, v súlade s požiadavkami stanovenými článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

82

V dôsledku toho predmetné opatrenie nemôže predstavovať prekážku slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže Komisii dôvodne vytýkať, že nepreskúmala zlučiteľnosť tohto opatrenia so slobodou usadiť sa a slobodným poskytovaním služieb.

83

Za týchto podmienok treba tretí žalobný dôvod žalobkyne zamietnuť.

84

Žalobkyňa tvrdí, že preskúmanie uskutočnené Komisiou bolo nedostatočné, najmä pokiaľ ide o primeranosť predmetného opatrenia, ako aj jeho zlučiteľnosť so zásadou zákazu diskriminácie a so zásadami týkajúcimi sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa. Nedostatočnosť tohto preskúmania však svedčí o existencii vážnych ťažkostí, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania a k tomu, aby žalobkyňa mohla predložiť svoje pripomienky a ovplyvniť tak uvedené preskúmanie.

85

Komisia, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a SAS spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

86

Treba poznamenať, ako to v podstate tvrdí Komisia, že štvrtý žalobný dôvod žalobkyne má v skutočnosti subsidiárnu povahu pre prípad, že by Všeobecný súd neskúmal dôvodnosť posúdenia pomoci ako takej. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že cieľom takéhoto žalobného dôvodu je umožniť dotknutej osobe, aby sa v tomto postavení považovala za oprávnenú na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, čo by jej bolo inak zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 48, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 44). Všeobecný súd preskúmal prvé tri žalobné dôvody týkajúce sa dôvodnosti posúdenia pomoci ako takej, takže takýto žalobný dôvod je pozbavený jeho uvádzaného účelu.

87

Navyše treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nemá samostatný obsah. V rámci takého žalobného dôvodu totiž žalobca môže na účely zachovania procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať iba dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59), ako nedostatočná alebo neúplná povaha preskúmania uskutočneného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní alebo existencia sťažností pochádzajúcich od tretích osôb. Treba teda uviesť, že štvrtý žalobný dôvod v súhrne preberá tvrdenia uvedené v rámci prvého až tretieho žalobného dôvodu bez toho, aby poukázal na osobitné skutočnosti týkajúce sa prípadných vážnych ťažkostí.

88

Z týchto dôvodov treba konštatovať, že keďže Všeobecný súd preskúmal uvedené žalobné dôvody z vecného hľadiska, nie je potrebné skúmať dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

89

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ tým, že neposúdila konkurenčnú výhodu poskytnutú spoločnosti SAS, nevysvetlila spôsob, akým stanovila výšku predmetného opatrenia, neposúdila škody spôsobené pandémiou COVID‑19 a neoverila, či toto opatrenie bolo v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, ako aj so zásadami týkajúcimi sa slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa. Úvahy Komisie tak buď chýbajú, alebo sú tautologické, alebo kontradiktórne.

90

Žalobkyňa na pojednávaní dodala, že mimoriadna udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, o ktorú ide v prejednávanej veci, nebola v napadnutom rozhodnutí jasne identifikovaná. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie odkazovalo na obmedzenia v oblasti cestovania, ktoré boli zrušené medzi polovicou júna a začiatkom júla 2020, zatiaľ čo škoda predbežne odhadnutá Dánskym kráľovstvom zodpovedala „strate pridanej hodnoty“ medzi rokmi 2019 a 2020 a rokmi 2020 a 2021.

91

Komisia, Dánske kráľovstvo, Francúzska republika a SAS spochybňujú argumentáciu žalobkyne.

92

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí preskúmať vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, EU:C:2004:379, bod 66, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79).

93

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o povahu predmetného aktu, napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci predbežného preskúmania pomoci, ktoré upravuje článok 108 ods. 3 Zmluvy o FEÚ a ktorého cieľom je iba umožniť Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti dotknutej pomoci bez začatia formálneho zisťovania, ako ho stanovuje odsek 2 uvedeného článku, určeného na to, aby mohla Komisia získať úplné informácie o všetkých údajoch, ktoré súvisia s touto pomocou.

94

Takéto rozhodnutie, ktoré sa musí prijať v krátkych lehotách, pritom musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá závažné ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 65).

95

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o hodnotu konkurenčnej výhody a výšky pomoci, treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila, že Dánske kráľovstvo nemohlo určiť výšku predmetného opatrenia, keďže SAS ešte nedohodla obnoviteľnú úverovú linku s využitím tohto opatrenia ku dňu prijatia tohto rozhodnutia. Odhadla však sadzbu, ktorá by spoločnosti SAS bola uložená v prípade neexistencie uvedeného opatrenia, ako bolo uvedené v bode 43 vyššie. Okrem toho posúdila zlučiteľnosť tohto opatrenia s vnútorným trhom, pričom zohľadnila jeho nominálnu hodnotu.

96

Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa odkazuje na konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z diskriminačnej povahy predmetného opatrenia, stačí konštatovať, ako vyplýva z bodu 52 vyššie, že Komisia nemusela takúto výhodu zohľadniť na účely posúdenia zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, takže ju ani nemusela spomenúť v napadnutom rozhodnutí.

97

Napokon Komisia na jednej strane ohodnotila škodu, ktorú utrpela SAS, na sumu medzi 5 až 15 miliardami SEK a na druhej strane uviedla skutočnosti pripomenuté v bode 35 vyššie, ktoré museli byť zohľadnené na účely výpočtu tejto škody Dánskym kráľovstvom.

98

Po druhé, pokiaľ ide o zásadu zákazu diskriminácie a zásady slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, treba nepochybne pripomenúť, že ak sa príjemcovia, na ktorých sa akt vzťahuje, na jednej strane a ostatní vylúčení prevádzkovatelia na druhej strane nachádzajú v porovnateľnej situácii, inštitúcia Únie, ktorá je autorom aktu, je v rámci osobitného odôvodnenia povinná uviesť, v čom spočíva objektívna odôvodnenosť takto stanoveného rozdielu v zaobchádzaní (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 82). V prejednávanej veci však treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti pripomenuté v bode 70 vyššie, ktoré umožňujú pochopiť dôvod, pre ktorý sa Komisia domnievala, že bolo odôvodnené, aby SAS ako jediná mohla mať prospech z predmetného opatrenia.

99

Po tretie, čo sa týka mimoriadnej udalosti, o ktorú ide v prejednávanej veci, treba poznamenať, ako bolo uvedené v bode 19 vyššie a ako vyplýva z bodov 51 až 56 napadnutého rozhodnutia, že Komisia sa domnievala, že pandémia COVID‑19 predstavuje takúto udalosť.

100

Okrem toho, hoci je pravda, že v odseku 3 napadnutého rozhodnutia sú špecificky spomenuté obmedzenia a odporúčania v oblasti cestovania prijaté Dánskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a Nórskym kráľovstvom v priebehu apríla a mája 2020, treba na jednej strane uviesť, že cieľom predmetného opatrenia uvedeného v odseku 5 tohto rozhodnutia je čiastočne odškodniť SAS za škodu vyplývajúcu zo zrušenia alebo preprogramovania jej letov v nadväznosti na zavedenie obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19, bez toho, aby tieto obmedzenia boli presne identifikované. V dôsledku toho z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že škoda, ktorú utrpela SAS, bola obmedzená na škodu vyplývajúcu z obmedzení uvedených v odseku 3 tohto rozhodnutia, a nie na prípadné obmedzenia, ktoré mohli byť rovnako prijaté v kontexte pandémie COVID‑19 po vydaní uvedeného rozhodnutia. Na druhej strane treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nevylučuje, že obmedzenia uvedené v odseku 3 tohto rozhodnutia môžu mať vplyv na leteckú dopravu aj po ich zrušení v súlade s predpokladmi Komisie uvedenými v bode 31 vyššie. V dôsledku toho treba uviesť, že neexistovali rozpory, na základe ktorých by nebolo možné domnievať sa, že škoda, ktorú utrpela SAS, vyplývala z obmedzení v oblasti cestovania v kontexte pandémie COVID‑19 a zároveň, že táto škoda mohla vzniknúť až do roku 2021.

101

Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a v dôsledku toho treba zamietnuť piaty žalobný dôvod žalobkyne.

102

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

103

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie v súlade s návrhmi Komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

104

Dánske kráľovstvo a Francúzska republika znášajú na základe článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

105

SAS znáša na základe článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto: