1

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska oznámilo 22. októbra 2013 opatrenia na podporu bloku C jadrovej elektrárne Hinkley Point (ďalej len „Hinkley Point C“). Príjemcom oznámených opatrení je spoločnosť NNB Generation Company Limited (ďalej len „NNBG“), dcérska spoločnosť spoločnosti EDF Energy plc (ďalej len „EDF“).

2

Európska komisia 18. decembra 2013 rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania oznámených opatrení. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie7. marca 2014 (Ú. v. EÚ C 69, 2014, s. 60).

3

Komisia 8. októbra 2014 prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/658 o opatrení pomoci SA.34947 (2013/C) (ex 2013/N), ktorú Spojené kráľovstvo zamýšľa zaviesť na podporu pre jadrovú elektráreň Hinkley Point C (Ú. v. EÚ L 109, 2015, s. 44, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

4

Opatrenia oznámené Spojeným kráľovstvom sú opísané v bode 2 napadnutého rozhodnutia.

5

Prvým oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.1 napadnutého rozhodnutia, je rozdielová zmluva. Ide o nástroj, ktorý má zabezpečiť stabilitu cien pri predajoch elektrickej energie spoločnosti NNBG počas fázy prevádzky Hinkley Point C. V zmluve je stanovené, že NNBG bude predávať elektrickú energiu vyrobenú v tomto bloku na trhu. Výška príjmov spoločnosti NNBG však bude stabilizovaná rozdielovou zmluvou. Na tento účel bude realizačná cena, pôvodne vypočítaná na základe predpokladaných stavebných a prevádzkových nákladov spoločnosti NNBG a zahŕňajúca primeraný zisk, porovnaná s referenčnou cenou, ktorá bude zodpovedať váženému priemeru veľkoobchodných cien stanovených Spojeným kráľovstvom pre všetkých prevádzkovateľov podporovaných rozdielovou zmluvou a ktorá bude odrážať trhové ceny. V prípade spoločnosti NNBG je relevantnou referenčnou cenou trhová cena základného odberu, ktorá platí pre všetkých výrobcov elektriny pre základný odber. Keď bude referenčná cena nižšia ako realizačná cena, NNBG dostane kompenzačnú platbu zodpovedajúcu rozdielu medzi týmito dvomi cenami. Toto právo na kompenzačnú platbu bude obmedzené maximálnou hranicou produkcie. Naopak, keď bude referenčná cena vyššia ako realizačná cena, bude NNBG povinná zaplatiť rozdiel medzi týmito dvomi cenami druhému účastníkovi rozdielovej zmluvy (ďalej len „zmluvný partner spoločnosti NNBG“). Zmluvným partnerom spoločnosti NNBG bude Low Carbon Contracts Company Ltd, subjekt, ktorý bude financovaný na základe právnej povinnosti zaväzujúcej solidárne všetkých licencovaných dodávateľov elektrickej energie. Budú zavedené dva mechanizmy podielu na zisku, z ktorých prvý sa týka výrobných nákladov a druhý miery návratnosti vlastných zdrojov. Budú určené dva dátumy novej kalkulácie prevádzkových nákladov, z ktorých prvý nastane po 15 rokoch a druhý po 25 rokoch od dátumu spustenia prvého reaktora.

6

Rozdielová zmluva upravuje za určitých podmienok kompenzáciu pre NNBG v prípade určitých zmien právnych predpisov. Okrem toho za určitých podmienok dostane NNBG kompenzáciu, ak dôjde k predčasnému odstaveniu jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov a v prípade problémov súvisiacich s poistením jadrovej zodpovednosti za škodu. V týchto prípadoch budú môcť tak investori spoločnosti NNBG, ako aj Spojené kráľovstvo požiadať o prevod spoločnosti NNBG na vládu Spojeného kráľovstva a uvedeným investorom bude vyplatená kompenzácia.

7

Druhým oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.3 napadnutého rozhodnutia, je dohoda medzi ministrom pre energetiku a zmenu klímy Spojeného kráľovstva a investormi spoločnosti NNBG (ďalej len „dohoda ministra“). Táto dohoda dopĺňa rozdielovú zmluvu. Stanovuje, že ak po predčasnom odstavení jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov zmluvný partner spoločnosti NNBG nebude vyplácať investorom spoločnosti NNBG kompenzačné platby, dohodnutú kompenzáciu zaplatí investorom tento minister. Táto zmluva tiež upravuje mechanizmy podielu na zisku.

8

Tretím oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.2 napadnutého rozhodnutia, je úverová záruka Spojeného kráľovstva za dlhopisy, ktoré vydá NNBG, ktorá zabezpečuje včasné splatenie istiny a úrokov prípustného dlhu a môže dosiahnuť výšku až 17 miliárd libier šterlingov (GBP). Sadzba poplatku za záruku, ktorú Komisia povolila v uvedenom rozhodnutí, dosahuje 295 bázických bodov.

9

V bode 7 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že tri vyššie uvedené oznámené opatrenia (ďalej len „dotknuté opatrenia“) predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

10

V bodoch 9 a 10 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, či dotknuté opatrenia by mohli byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V tejto súvislosti v bode 9.1 tohto rozhodnutia uviedla, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s existujúcou právnou úpravou trhu. V bode 9.2 uvedeného rozhodnutia Komisia skonštatovala, že cieľom verejného záujmu, ktorý Spojené kráľovstvo sleduje týmito opatreniami, je podpora jadrovej energie a konkrétnejšie vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Podľa úvah Komisie vysvetlených v bode 9.3 toho istého rozhodnutia je zásah Spojeného kráľovstva potrebný na dosiahnutie tohto cieľa v primeranom čase. V bode 9.4 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, či dotknuté opatrenia predstavujú vhodné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa a či majú stimulačný účinok. V bodoch 9.5 a 9.6 rozhodnutia Komisia preskúmala primeranosť dotknutých opatrení a skonštatovala, že ak sa upraví sadzba poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov a zmenia sa mechanizmy podielu na zisku, treba dotknuté opatrenia považovať za potrebné a že celkovo je riziko narušenia hospodárskej súťaže obmedzené a negatívne účinky daných opatrení sú vyvážené ich pozitívnymi účinkami. Na základe týchto úvah Komisia v bode 10 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že dotknuté opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

11

Článok 1 prvý odsek napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Pomoc pre Hinkley Point C vo forme rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky, ako aj všetkých súvisiacich prvkov, ktoré Spojené kráľovstvo zamýšľa poskytnúť, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ].“

12

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2015 podala Rakúska republika žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

13

Komisia 18. septembra 2015 podala vyjadrenie k žalobe.

14

Rakúska republika 5. novembra 2015 podala repliku.

15

Komisia 15. januára 2016 podala dupliku.

16

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. novembra 2015 Slovenská republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 9. decembra 2015 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Slovenská republika 14. marca 2016 predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

17

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2015 Luxemburské veľkovojvodstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rakúskej republiky. Rozhodnutím predsedu komory z 18. decembra 2015 bolo Luxemburskému veľkovojvodstvu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Rakúskej republiky. Luxemburské veľkovojvodstvo 24. marca 2016 predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

18

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2015 Maďarsko podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory zo 6. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Maďarsko 24. marca 2016 predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

19

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. novembra 2015 Spojené kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory zo 6. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Spojené kráľovstvo 23. marca 2016 predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

20

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. novembra 2015 Francúzska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Francúzska republika 18. marca 2016 predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

21

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. decembra 2015 Česká republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Česká republika 24. marca 2016 predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

22

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. decembra 2015 Poľská republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Poľská republika 24. marca 2016 predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

23

Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. decembra 2015 Rumunsko podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto členskému štátu povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Rumunsko 24. marca 2016 predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

24

Rakúska republika 21. júla 2016 predložila svoje pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania, ktoré predložili Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo.

25

Komisia 19. júla 2016 predložila svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložilo Luxemburské veľkovojvodstvo.

26

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil písomné otázky Rakúskej republike, Spojenému kráľovstvu a Komisii. Títo účastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách.

27

Komisia 14. septembra 2017 predložila návrh na dokazovanie, ku ktorému bol priložený dokument. Tento návrh a tento dokument boli založené do spisu a ostatní účastníci konania dostali príležitosť predložiť k nim svoje pripomienky.

28

Listami z 18. a 28. septembra 2017 Slovenská republika a Spojené kráľovstvo predložili pripomienky k správe pre pojednávanie.

29

Prednesy Komisie, Českej republiky, Francúzskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarska, Rakúskej republiky a Spojeného kráľovstva a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 5. októbra 2017.

30

Luxemburské veľkovojvodstvo a Rakúska republika navrhujú, aby Všeobecný súd:

31

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

32

Česká republika a Slovenská republika navrhujú, aby Všeobecný súd:

33

Maďarsko navrhuje, aby Všeobecný súd:

34

Francúzska republika, Poľská republika, Rumunsko a Spojené kráľovstvo navrhujú, aby Všeobecný súd:

35

Žaloba sa zakladá na desiatich žalobných dôvodoch.

36

Prvým žalobným dôvodom Rakúska republika tvrdí, že Komisia na jednej strane nesprávne uznala existenciu trhu oddeleného od trhu jadrovej energie a na druhej strane nesprávne vychádzala zo zlyhania tohto trhu.

37

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na údajnej nesprávnosti konštatovania Komisie, že technológia používaná v Hinkley Point C je nová.

38

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia nesprávne skonštatovala, že dotknuté opatrenia predstavujú investičnú pomoc. Podľa Rakúskej republiky predstavujú tieto opatrenia prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

39

Štvrtým žalobným dôvodom Rakúska republika uvádza, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, výstavba Hinkley Point C nesleduje dosiahnutie cieľa „spoločného“ záujmu.

40

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach.

41

Šiesty žalobný dôvod má preukázať údajnú nesprávnosť záveru Komisie, podľa ktorého boli dotknuté opatrenia v súlade so zásadou proporcionality.

42

V rámci siedmeho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že Spojené kráľovstvo malo začať v prípade Hinkley Point C verejné obstarávanie.

43

Ôsmym žalobným dôvodom Rakúska republika tvrdí, že Komisia nerešpektovala vlastné oznámenie o uplatňovaní článkov [107] a [108] Zmluvy o [FEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, ďalej len „oznámenie o zárukách“).

44

Deviaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia.

45

Desiaty žalobný dôvod sa týka porušenia práva byť vypočutý.

46

V prejednávanej žalobe Rakúska republika spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého dotknuté opatrenia mohli byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

47

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

48

Ako vyplýva z judikatúry, na to, aby pomoc mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí sledovať rozvoj činnosti, ktorá predstavuje cieľ verejného záujmu a musí byť vhodná, potrebná a primeraná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia,T‑177/07, EU:T:2010:233, bod 125).

49

So zreteľom na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ treba najprv preskúmať štvrtý žalobný dôvod, ktorý sa týka cieľa verejného záujmu určeného Spojeným kráľovstvom, a to podpory jadrovej energie a konkrétnejšie vybudovania nových kapacít na výrobu jadrovej energie, potom posúdiť druhý žalobný dôvod založený najmä na údajnej nesprávnosti konštatovania Komisie, že technológia používaná v Hinkley Point C bola nová, potom prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila pochybení pri definícii dotknutého trhu a nesprávne konštatovala, že došlo k zlyhaniu trhu, ako aj piaty a ôsmy žalobný dôvod, ktoré sú založené na nedostatočnom vymedzení dotknutých opatrení a nedodržaní oznámenia o zárukách a napokon šiesty žalobný dôvod týkajúci sa zásady proporcionality.

50

S prihliadnutím na výsledok preskúmania týchto dôvodov bude posúdený tretí žalobný dôvod založený na tom, že dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

51

Následne bude preskúmaný siedmy žalobný dôvod založený na tom, že Spojené kráľovstvo malo v prípade Hinkley Point C začať verejné obstarávanie, a desiaty žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý.

52

Deviaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia sa delí na šesť častí týkajúcich sa úvah Komisie, ktorých dôvodnosť je spochybnená v rámci prvého až šiesteho žalobného dôvodu. Tieto časti budú preskúmané spoločne so súvisiacimi žalobnými dôvodmi.

53

Pred preskúmaním žalobných dôvodov uvedených Rakúskou republikou však treba rozhodnúť o jej tvrdeniach založených na neprípustnosti vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania predloženého Maďarskom.

54

Rakúska republika tvrdí, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložilo Maďarsko, treba zamietnuť ako neprípustné. Podľa jej názoru vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania nemôže mať iný cieľ ako podporu návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. Zdôrazňuje, že Maďarsku bolo povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie, ktorá navrhuje zamietnutie návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a že toto rozhodnutie sa zakladá na článku 107 ZFEÚ. V uvedenom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania však Maďarsko tvrdí, že článok 107 ZFEÚ sa neuplatňuje na oblasť jadrovej energie. Ak by sa tieto tvrdenia uznali, malo by to podľa Rakúskej republiky za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Maďarsko teda nepodporuje návrhy Komisie.

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 142 rokovacieho poriadku vedľajšie účastníctvo nemôže mať iný cieľ ako úplnú alebo čiastočnú podporu návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. Tieto ustanovenia však nebránia tomu, aby vedľajší účastník konania uviedol tvrdenia odlišné od tvrdení účastníka konania, ktorého v konaní podporuje, pod podmienkou, že tieto tvrdenia nemenia rámec sporu a že vedľajšie účastníctvo stále smeruje k podpore návrhov predložených hlavným účastníkom konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T‑459/93, EU:T:1995:100, bod 21).

56

Pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania predložené Maďarskom, v prvom rade treba uviesť, že návrhy tohto členského štátu sa pridržiavajú návrhov Komisie, pretože Maďarsko navrhuje zamietnutie návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podaného Rakúskou republikou.

57

V druhom rade treba uviesť, že z vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložilo Maďarsko, vyplýva, že tento členský štát nepopiera, že za daných okolností bola Komisia oprávnená prijať napadnuté rozhodnutie na základe článku 107 ZFEÚ.

58

Za týchto okolností, aj keby niektoré z tvrdení uvádzaných Maďarskom, týkajúcich sa právomoci Komisie na prijatie rozhodnutí založených na článkoch 107 a 108 ZFEÚ v oblasti jadrovej energie, bolo treba považovať za tvrdenia, ktoré menia rámec sporu, na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, to neodôvodňuje zamietnutie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania predloženého Maďarskom ako neprípustného v celom rozsahu.

59

Štvrtý žalobný dôvod a piata časť deviateho žalobného dôvodu sa týkajú záveru Komisie uvedeného v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého cieľ, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo dotknutými opatreniami, a to cieľ podpory jadrovej energie, predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu.

60

V prvom rade budú preskúmané tvrdenia, ktoré Rakúska republika uvádza v rámci piatej časti deviateho žalobného dôvodu, ktoré majú preukázať, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o záver, podľa ktorého cieľ, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu. V druhom rade budú posúdené tvrdenia, ktoré Luxemburské veľkovojvodstvo a Rakúska republika vysvetľujú na podporu štvrtého žalobného dôvodu, ktoré majú spochybniť dôvodnosť úvah Komisie uvedených v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia.

61

V rámci piatej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o záver, podľa ktorého cieľ, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu, keďže v uvedenom rozhodnutí Komisia dostatočne nevysvetlila súvislosť medzi ustanoveniami Zmluvy Euratom a pravidlami o štátnej pomoci upravenými v Zmluve o FEÚ. Úvahy uvedenej inštitúcie v tejto súvislosti sú nezrozumiteľné a nepostačujúce.

62

Komisia popiera toto tvrdenie.

63

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe daného aktu a musí jasne a jednoznačne odhaľovať úvahy inštitúcie, ktorá je jeho autorom, takým spôsobom, ktorý umožní dotknutým osobám poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonať jeho preskúmanie (rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:416, bod 137). Požiadavka odôvodnenia musí byť posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, má byť posudzovaná nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, T‑533/10, EU:T:2014:629, bod 199).

64

S prihliadnutím na túto judikatúru treba preskúmať, či je dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o záver, podľa ktorého cieľ, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu.

65

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že je pravda, že v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia sa Komisia výslovne nevyjadrila k súvislosti medzi ustanoveniami Zmluvy Euratom a článkom 107 ZFEÚ. Treba však zdôrazniť, že najmä z bodu 7 uvedeného rozhodnutia, nazvaného „Existencia štátnej pomoci“, vyplýva, že Komisia sa domnievala, že článok 107 ZFEÚ sa uplatňoval na dotknuté opatrenia. Treba tiež zdôrazniť, že v bode 9.2 tohto rozhodnutia, nazvanom „Ciele spoločného záujmu“, Komisia založila svoj záver, podľa ktorého podpora jadrovej energie predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu, najmä na článku 2 písm. c) a článku 40 Zmluvy Euratom. Z tohto bodu 9.2 teda vyplýva, že Komisia sa domnievala, že pri uplatnení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ bolo potrebné zohľadniť ustanovenia Zmluvy Euratom.

66

V druhom rade treba pripomenúť, že treba zohľadniť kontext, v ktorom sa nachádza napadnuté rozhodnutie, ktorého súčasťou je predchádzajúca prax Komisie, o ktorej platí, že ju členské štáty poznajú. Prístup Komisie v uvedenom rozhodnutí je však v súlade s jej predchádzajúcou praxou, podľa ktorej opatrenia členského štátu, ktoré sa týkali oblasti upravovanej Zmluvou Euratom, museli byť preskúmané aj s prihliadnutím na článok 107 ZFEÚ vzhľadom na to, že neboli nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy Euratom, išli nad rámec týchto cieľov alebo vyvolávali alebo hrozili vyvolaním narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (pozri v tejto súvislosti rozhodnutie Komisie 2005/407/ES z 22. septembra 2004 o štátnej pomoci, ktorá sa bude realizovať v Spojenom kráľovstve pre spoločnosť British Energy plc, Ú. v. EÚ L 142, 2005, s. 26, odôvodnenie 239) a podľa ktorej cieľ, na ktorý sa vzťahuje Zmluva Euratom, mohol predstavovať cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Komisie 2006/643/ES zo 4. apríla 2006 o štátnej pomoci, ktorú Spojené kráľovstvo plánuje poskytnúť na zriadenie Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení, Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 37, odôvodnenie 162).

67

So zreteľom na tieto skutočnosti treba dospieť k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že aj keď sa dotknuté opatrenia týkali jadrovej energie, v rozsahu, v akom predstavovali štátnu pomoc, bolo potrebné posúdiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Z tohto odôvodnenia tiež dostatočne jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že pri uplatňovaní tohto ustanovania, najmä pokiaľ ide o posúdenie podpory jadrovej energie ako cieľa verejného záujmu v zmysle tohto ustanovania, bolo potrebné zohľadniť ustanovenia Zmluvy Euratom. Toto odôvodnenie teda umožňovalo Rakúskej republike, aby poznala dôvody uvedeného rozhodnutia, a umožňuje Všeobecnému súdu, aby vykonal svoje preskúmanie.

68

Piatu časť deviateho žalobného dôvodu založeného na porušení povinnosti odôvodnenia treba teda zamietnuť.

69

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú spochybniť dôvodnosť úvah Komisie uvedených v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia. Tieto členské štáty v podstate tvrdia, že na rozdiel od konštatovaní Komisie podpora jadrovej energie nezodpovedá žiadnemu spoločnému záujmu.

70

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo, popierajú tieto tvrdenia.

71

Pred preskúmaním tvrdení Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú spochybniť záver Komisie, podľa ktorého podpora jadrovej energie predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu, treba najprv rozhodnúť o tom, v akom rozsahu sa článok 107 ZFEÚ uplatňuje na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie a v akom rozsahu treba pri jeho uplatňovaní zohľadniť ciele Zmluvy Euratom.

72

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 107 ZFEÚ na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie, treba pripomenúť, že podľa článku 106a ods. 3 Zmluvy Euratom sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchyľujú od ustanovení Zmluvy Euratom. Ustanovenia Zmluvy Euratom teda predstavujú špeciálne pravidlá vo vzťahu k ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, a preto sa od nich odchyľujú v prípade rozporu.

73

Skutočnosť, že ustanovenia Zmluvy Euratom predstavujú špeciálne pravidlá vo vzťahu k ustanoveniam Zmluvy o FEÚ však nebráni tomu, aby sa článok 107 ZFEÚ uplatňoval na opatrenia sledujúce cieľ, na ktorý sa vzťahuje Zmluva Euratom. Pokiaľ totiž Zmluva Euratom neobsahuje v tejto súvislosti špeciálne ustanovenia, možno na takéto opatrenia uplatniť ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa politiky Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 1990, Grécko/Rada, C‑62/88, EU:C:1990:153, bod 17; z 12. apríla 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑61/03, EU:C:2005:210, bod 44, a zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe‑Ems, C‑5/14, EU:C:2015:354, body 69 až 82; pozri rovnako analogicky stanovisko 1/94 (Dohody pripojené k dohode o založení WTO) z 15. novembra 1994, EU:C:1994:384, bod 24].

74

Treba teda uviesť, že Zmluva Euratom neobsahuje podrobné pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré by mohli brániť uplatneniu pravidiel uvedených v hlave VII kapitole 1 Zmluvy o FEÚ. Zmluva Euratom najmä neupravuje podrobné pravidlá o štátnej pomoci.

75

Je pravda, že niektoré ustanovenia Zmluvy Euratom, ako napríklad jej článok 2 písm. c) a ustanovenia upravené v jej hlave II kapitole 4 sa týkajú investícií v oblasti jadrovej energie. Tieto ustanovenia však nestanovujú podmienky, za ktorých by štátnu pomoc vzťahujúcu sa na investície v oblasti jadrovej energie bolo možné napriek narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré spôsobí, považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

76

Článok 107 ZFEÚ sa teda má uplatňovať na dotknuté opatrenia, aj keď sledujú cieľ, na ktorý sa vzťahuje Zmluva Euratom.

77

Tento záver nie je spochybnený článkom 106a ods. 1 Zmluvy Euratom, ktorý vymenúva určité ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, ktoré sa vzťahujú na Zmluvu Euratom. Ako vyplýva z druhého odôvodnenia protokolu č. 2, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva Euratom, ktorý je prílohou Lisabonskej zmluvy (Ú. v. EÚ C 306, 2007, s. 199), toto ustanovenie iba prispôsobuje uvedenú Zmluvu novým pravidlám stanoveným Zmluvou o EÚ a Zmluvou o FEÚ, najmä v inštitucionálnej a finančnej oblasti. Naproti tomu z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že všetky ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, ktoré v ňom nie sú uvedené, sa nemajú uplatňovať na opatrenia sledujúce ciele patriace do pôsobnosti Zmluvy Euratom. Takéto chápanie článku 106a ods. 1 Zmluvy Euratom by nebolo v súlade s odsekom 3 tohto článku, z ktorého možno vyvodiť, že ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ sa v zásade majú uplatňovať v oblasti jadrovej energie a že iba v rozsahu, v akom Zmluva Euratom obsahuje špeciálne pravidlá, sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neuplatnia.

78

Článok 107 ZFEÚ sa teda uplatňuje na dotknuté opatrenia. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie však treba zohľadniť ustanovenia a ciele Zmluvy Euratom.

79

So zreteľom na úvahy vysvetlené v bodoch 72 až 78 vyššie treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú spochybniť záver Komisie, nachádzajúci sa v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého cieľ podpory jadrovej energie, ktorý Spojené kráľovstvo sleduje dotknutými opatreniami, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, predstavuje cieľ „spoločného“ záujmu.

80

V prvom rade Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že ak cieľ neberie do úvahy oprávnené záujmy jediného členského štátu, nemožno ho posúdiť ako cieľ spoločného záujmu a tiež zdôrazňujú, že určité členské štáty vždy odmietali myšlienku, že budovanie nových jadrových reaktorov predstavuje cieľ spoločného európskeho záujmu.

81

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

82

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

83

Po druhé treba uviesť, že je pravda, že v bode 125 rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia (T‑177/07, EU:T:2010:233), Všeobecný súd skonštatoval, že na to, aby bola pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí sledovať cieľ „spoločného“ záujmu a byť vhodná, potrebná a primeraná.

84

Odkaz na sledovanie cieľa „spoločného“ záujmu v rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia (T‑177/07, EU:T:2010:233), však nemožno chápať ako požiadavku, podľa ktorej iba ciele, ktoré sú v záujme všetkých členských štátov alebo väčšiny z nich možno zohľadniť pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

85

Pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ treba totiž rozlišovať medzi na jednej strane cieľom sledovaným jedným členským štátom, ktorý môže spočívať najmä v rozvoji činnosti a na druhej strane podmienkou, podľa ktorej štátna pomoc nesmie zmeniť podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

86

Nemožno sa domnievať, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ obmedzuje ciele, ktoré môžu sledovať členské štáty, na ciele, ktoré sú v záujme všetkých alebo väčšiny členských štátov Únie. Keď v tejto súvislosti Všeobecný súd odkázal v bode 125 rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia (T‑177/07, EU:T:2010:233), na „spoločný“ záujem, iba poukázal na to, že malo ísť o verejný záujem a nie iba o súkromný záujem príjemcu pomoci.

87

Pokiaľ ide o spoločný záujem spomenutý na konci článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, treba pripomenúť, že jeho cieľom je vytvoriť rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami vyplývajúcimi z opatrenia pomoci a zabraňuje schváleniu opatrení, ktoré menia podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Je teda súčasťou neskoršej etapy preskúmania vykonávaného pri uplatňovaní uvedeného ustanovenia. Nemožno z neho preto vyvodiť, že ciele verejného záujmu, ktoré môže sledovať členský štát, sa obmedzujú na ciele, ktoré sú spoločné všetkým alebo väčšine členských štátov.

88

Práve so zreteľom na tieto úvahy treba chápať konštatovanie Komisie, nachádzajúce sa v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého dotknuté opatrenia sledujú cieľ „spoločného“ záujmu. Toto odôvodnenie sa objavuje v bode 9.2 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia rozhodovala o otázke, či podpora jadrovej energie predstavuje cieľ, ktorý možno legitímne sledovať podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V uvedenom odôvodnení teda Komisia iba konštatovala, že vzhľadom na ustanovenia Zmluvy Euratom bolo Spojené kráľovstvo oprávnené vymedziť podporu jadrovej energie ako cieľ verejného záujmu v zmysle uvedeného ustanovenia. Naproti tomu v tomto odôvodnení Komisia nekonštatovala, že tento cieľ bol spoločný všetkým alebo väčšine členských štátov. Nerozhodovala v ňom ani o otázke, či dotknuté opatrenia menia podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Zo štruktúry tohto rozhodnutia totiž jasne vyplýva, že túto otázku Komisia preskúmala neskôr, a to v bodoch 9.3 až 9.6 toho istého rozhodnutia.

89

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatočne nezohľadnila, že určité členské štáty, vrátane Rakúskej republiky, vždy odmietali myšlienku výstavby nových jadrových reaktorov.

90

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia Komisia nerešpektovala, že potreba pomoci a jej vplyv na obchod medzi členskými štátmi mali byť posúdené z pohľadu Únie. V tejto súvislosti uvádza, že pojmy spoločného záujmu uvedené v článku 34 ZEÚ a článku 142 ZFEÚ sa rovnako týkajú záujmu všetkých členských štátov.

91

Tieto tvrdenia treba zamietnuť.

92

V tejto súvislosti stačí uviesť, že v odôvodneniach 366 až 374 napadnutého rozhodnutia Komisia nespochybnila, že v rozsahu, v akom článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ stanovuje, že štátna pomoc nesmie meniť podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, treba zohľadniť záujem Únie a všetkých členských štátov. Ako totiž bolo vysvetlené v bode 88 vyššie, v uvedených odôvodneniach Komisia nerozhodovala o tejto rovnováhe záujmov, ale iba o otázke, či bolo Spojené kráľovstvo oprávnené vymedziť podporu jadrovej energie ako cieľ verejného záujmu.

93

V treťom rade Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybniť záver Komisie, podľa ktorého je členský štát oprávnený sledovať cieľ podpory jadrovej energie, a konkrétnejšie tvorby nových kapacít pre výrobu jadrovej energie, ako cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Po prvé článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom nie je adresovaný členským štátom. Po druhé toto ustanovenie sa týka iba základných zariadení potrebných pre rozvoj jadrovej energie. Hinkley Point C sa však nejaví ako takéto základné zariadenie. Po tretie cieľ podpory jadrovej energie už bol dosiahnutý, pretože v celej Európe boli vybudované mnohé jadrové elektrárne. Po štvrté Komisia nezohľadnila historický kontext Zmluvy Euratom a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú.

94

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

95

V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bodoch 80 až 89 vyššie, cieľ verejného záujmu sledovaný dotknutým opatrením nemusí podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nevyhnutne predstavovať cieľ, ktorý je spoločný všetkým alebo väčšine členských štátov.

96

Treba tiež pripomenúť, že ako bolo vysvetlené v bodoch 72 až 78 vyššie, pri uplatnení článku 107 ZFEÚ na opatrenia sledujúce cieľ, na ktorý sa vzťahuje Zmluva Euratom, treba zohľadniť ustanovenia a ciele Zmluvy Euratom. Z článku 1 druhého odseku Zmluvy Euratom však vyplýva, že poslaním Spoločenstva Euratom je prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne v členských štátoch a k rozvoju vzťahov s inými krajinami vytváraním predpokladov potrebných pre urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov. Podľa článku 2 písm. c) Zmluvy Euratom na účely plnenia svojho poslania Spoločenstvo Euratom v súlade s ustanoveniami uvedenej Zmluvy uľahčuje investovanie a zabezpečuje, najmä podporovaním podnikových iniciatív, vytváranie základných zariadení potrebných pre rozvoj jadrovej energie v Spoločenstve.

97

Vzhľadom na článok 1 druhý odsek a článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že Spojené kráľovstvo bolo oprávnené vymedziť podporu jadrovej energie a konkrétnejšie podporu vytvárania nových kapacít pre výrobu jadrovej energie, ako cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Na jednej strane totiž tento cieľ súvisí s cieľom Spoločenstva Euratom spočívajúcim v uľahčení investícií v jadrovej oblasti a z článku 192 prvého odseku Zmluvy Euratom vyplýva, že členské štáty napomáhajú Spoločenstvu Euratom pri plnení jeho poslania. Na druhej strane z článku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ vyplýva, že každý členský štát má právo zvoliť si medzi rôznymi zdrojmi energie tie, ktoré uprednostňuje.

98

Žiadne z tvrdení uvedených Rakúskou republikou nemôže spochybniť tento záver.

99

Po prvé Rakúska republika v podstate tvrdí, že Komisia nezohľadnila historický kontext Zmluvy Euratom a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Eufóriu z jadrovej energie v čase uzavretia Zmluvy Euratom dnes v mnohých členských štátoch vystriedal jasný skepticizmus veľkej časti populácie smerujúci až k úplnému odmietnutiu a opusteniu tejto formy výroby energie. Na rozdiel od iných ustanovení primárneho práva ustanovenia Zmluvy Euratom boli sotva revidované a sú teda pravidlami, ktoré predchádzajú Zmluve o FEÚ.

100

Tieto tvrdenia treba zamietnuť.

101

Na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, sú totiž ustanovenia Zmluvy Euratom plne účinné a túto Zmluvu nemožno považovať za právo predchádzajúce Zmluve o FEÚ. Na jednej strane totiž treba pripomenúť, že podľa článku 208 Zmluvy Euratom sa táto Zmluva uplatňuje na dobu neurčitú a že z prvého odôvodnenia preambuly protokolu č. 2, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva Euratom, ktorý je prílohou Lisabonskej zmluvy, vyplýva, že ustanovenia Zmluvy Euratom naďalej vyvolávajú svoje právne účinky. Na druhej strane z tohto protokolu vyplýva, že Lisabonská zmluva zmenila a potvrdila nielen Zmluvu o FEÚ a Zmluvu o EÚ, ale aj Zmluvu Euratom.

102

V tejto súvislosti treba tiež zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky, podľa ktorého z vyhlásenia č. 54 vyhlásení pripojených k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, vyplýva, že Zmluva Euratom je prekonaná. Samotná skutočnosť, že päť členských štátov vyhlásilo, že ustanovenia Zmluvy Euratom neboli vecne zmenené od nadobudnutia jej účinnosti a že bola nevyhnutná aktualizácia, totiž nemôže spochybniť záver, podľa ktorého sú ustanovenia Zmluvy Euratom plne účinné.

103

Okrem toho, pokiaľ sa Rakúska republika odvoláva na spoločné vyhlásenie splnomocnencov k uplatňovaniu Zmluvy Euratom v rámci aktov o podmienkach pristúpenia Nórskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a úpravách zakladajúcich zmlúv Európskej únie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 382), stačí uviesť, že z tohto vyhlásenia vyplýva, že členské štáty sa rozhodujú podľa svojej vlastnej politickej orientácie vyrábať alebo nevyrábať jadrovú energiu. Nemožno z neho vyvodiť, že podpora jadrovej energie členským štátom nemôže predstavovať cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorý sa členský štát môže rozhodnúť sledovať.

104

Po druhé Rakúska republika tvrdí, že článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom sa týka iba základných zariadení potrebných na rozvoj jadrovej energie a že cieľ podpory jadrovej energie už bol dosiahnutý.

105

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a že toto ustanovenie odkazuje na rozvoj činnosti. Treba teda konštatovať, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že výstavba Hinkley Point C mala za cieľ rozvíjať činnosť v zmysle uvedeného ustanovenia. Podľa článku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je totiž Spojené kráľovstvo oprávnené zvoliť si medzi rôznymi zdrojmi energie. Treba tiež uviesť, že ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia a z odôvodnení 6 a 7 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, výstavba Hinkley Point C mala nahradiť zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, ktorých odstavenie sa plánovalo. Okrem toho nie je sporné, že technológia, ktorá sa mala použiť v uvedenom bloku, je vyspelejšia ako technológia používaná v existujúcich elektrárňach.

106

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Hinkley Point C nebol základným zariadením potrebným na rozvoj jadrovej energie a na tom, že cieľ podpory jadrovej energie už bol dosiahnutý.

107

Po tretie tvrdenie Rakúskej republiky, že článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom nie je adresovaný členským štátom, treba tiež zamietnuť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci sa toto ustanovenie nevzťahuje priamo na členské štáty, ale na Spoločenstvo Euratom, Spojené kráľovstvo bolo oprávnené zohľadniť ho, a to s prihliadnutím na článok 192 prvý odsek uvedenej Zmluvy, podľa ktorého členské štáty napomáhajú Spoločenstvu Euratom pri plnení jeho poslania.

108

Po štvrté Rakúska republika uvádza, že ak by sa podpora jadrovej energie považovala za cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, bolo by možné ospravedlniť každé opatrenie sledujúce tento cieľ. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia Komisia iba skonštatovala, že podpora jadrovej energie je cieľom verejného záujmu. Naproti tomu v uvedenom odôvodnení Komisia nepreskúmala, či vzhľadom na tento cieľ boli dotknuté opatrenia vhodné, potrebné a primerané. Túto otázku totiž preskúmala až v bodoch 9.3 až 9.6 uvedeného rozhodnutia.

109

Treba preto zamietnuť všetky tvrdenia, ktoré majú preukázať, že ustanovenia Zmluvy Euratom neumožňujú domnievať sa, že podpora jadrovej energie, a konkrétnejšie tvorba nových kapacít na výrobu jadrovej energie, predstavujú cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

110

V štvrtom rade sa Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo odvolávajú na existenciu rozporu medzi na jednej strane podporou jadrovej energie a na druhej strane zásadami ochrany životného prostredia, obozretnosti, zásady „znečisťovateľ platí“ a trvalej udržateľnosti, ako aj niektorými cieľmi stanovenými v článku 194 ods. 1 ZFEÚ, ako je napríklad podpora energetickej efektívnosti, vývoj nových zdrojov energie a podpora energetických sietí. Podľa týchto členských štátov nemala Komisia bezpodmienečne uprednostniť cieľ podpory jadrovej energie, ale mala zohľadniť rozpor existujúci medzi podporou jadrovej energie a vyššie uvedenými zásadami. V tejto súvislosti Luxemburské veľkovojvodstvo spomína tiež riziko vyplývajúce z teroristických útokov.

111

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

112

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na ciele sledované Zmluvou Euratom sa nemožno domnievať, že zásady, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, bránia tomu, aby členský štát vymedzil podporu jadrovej energie ako cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Pokiaľ ide o zásady, ktoré tieto členské štáty vyvodzujú zo Zmluvy o FEÚ, treba pripomenúť, že podľa článku 106a ods. 3 Zmluvy Euratom sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchyľujú od ustanovení Zmluvy Euratom.

113

Okrem toho tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že Komisia bezpodmienečne uprednostnila cieľ podpory jadrovej energie, treba zamietnuť. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v bode 9.2 napadnutého rozhodnutia Komisia iba skonštatovala, že podpora jadrovej energie predstavuje cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Naproti tomu v tomto štádiu svojej analýzy neskúmala primeranosť dotknutých opatrení.

114

Pokiaľ teda Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo chcú svojimi tvrdeniami preukázať, že podpora jadrovej energie nemôže predstavovať cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, treba tieto tvrdenia zamietnuť. Pokiaľ však tieto tvrdenia majú spochybniť závery Komisie o primeranosti dotknutých opatrení, budú zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu založeného na porušení zásady proporcionality.

115

V piatom rade Rakúska republika tvrdí, že z objasňujúcich jadrových programov pravidelne zverejňovaných Komisiou vyplýva, že v súlade s článkom 40 Zmluvy Euratom investície do jadrovej energie nemožno považovať za ciele spoločného záujmu.

116

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

117

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že vzhľadom na povahu objasňujúcich jadrových programov (pozri článok 40 Zmluvy Euratom), úvahy vysvetlené v bodoch 79 až 115 vyššie, ktoré sa zakladajú na ustanoveniach Zmluvy Euratom a Zmluvy o FEÚ, nemôžu byť spochybnené konštatovaniami Komisie nachádzajúcimi sa v týchto programoch.

118

Po druhé, a to v každom prípade, treba uviesť, že z objasňujúcich jadrových programov spomínaných Rakúskou republikou nijako nevyplýva, že podpora jadrovej energie nepredstavuje činnosť, ktorej rozvoj možno uľahčiť podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

119

Na jednej strane, pokiaľ sa Rakúska republika odvoláva na to, že z bodu 7 objasňujúceho jadrového programu zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konečnom znení, vyplýva, že prináleží členským štátom, aby si vybrali alebo nevybrali jadrovú energiu, to totiž potvrdzuje právo Spojeného kráľovstva podporovať túto energiu (pozri bod 97 vyššie).

120

Na druhej strane, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že zo strany 18 jadrového objasňujúceho programu z 25. septembra 1996, KOM(1996) 339 v konečnom znení, z bodu 3.3 jadrového objasňujúceho programu z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konečnom znení, a z bodu 4.2 jadrového objasňujúceho programu zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konečnom znení, vyplýva, že vzhľadom na konkurencieschopnosť jadrovej energie nemožno v tejto oblasti poskytnúť žiadnu štátnu pomoc, stačí uviesť, že toto tvrdenie nemôže spochybniť záver Komisie, podľa ktorého podpora jadrovej energie môže predstavovať cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto tvrdenie totiž môže spochybniť iba záver Komisie o potrebnosti dotknutých opatrení. Je preto neúčinné v tomto kontexte, ale bude zohľadnené pri preskúmaní prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa záverov Komisie o potrebnosti zásahu štátu.

121

Treba preto zamietnuť tvrdenia založené na jadrových objasňujúcich programoch zverejňovaných Komisiou.

122

V šiestom rade Rakúska republika tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne nevysvetlila svoje úvahy týkajúce sa cieľov diverzifikácie a bezpečnosti dodávok energie. Luxemburské veľkovojvodstvo zase tvrdí, že bezpečnosť dodávok nie je garantovaná, pretože urán musí byť dovážaný z krajín nachádzajúcich sa mimo Únie.

123

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z odôvodnení 366 až 374 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia považovala podporu jadrovej energie za cieľ verejného záujmu, ktorý môže sám osebe odôvodniť dotknuté opatrenia. Naproti tomu keď v odôvodnení 374 tohto rozhodnutia uviedla, že podpora jadrovej energie umožňovala tiež prispieť k cieľom diverzifikácie a bezpečnosti dodávok energie, nekonštatovala, že tieto ďalšie dva ciele boli cieľmi, ktoré samy osebe a nezávisle umožňovali odôvodniť dotknuté opatrenia. Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že podrobne nevysvetlila svoje úvahy týkajúce sa cieľov diverzifikácie a bezpečnosti dodávok energie obsiahnuté v bode 9.2 tohto rozhodnutia.

124

Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.

125

V siedmom rade Rakúska republika uvádza aj tvrdenia založené po prvé na nesprávnej definícii trhu, po druhé na neexistencii zlyhania trhu v odvetví výstavby a prevádzkovania jadrových elektrární, po tretie na kvalifikácii dotknutých opatrení ako investičnej pomoci a po štvrté na ovplyvnení podmienok obchodu medzi členskými štátmi.

126

V tejto súvislosti stačí uviesť, že tieto tvrdenia sa vzťahujú na etapy preskúmania podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré nasledujú po vymedzení sledovaného cieľa verejného záujmu. Tieto tvrdenia preto nemôžu preukázať pochybenie Komisie pri kvalifikácii podpory jadrovej energie ako cieľa verejného záujmu v zmysle tohto ustanovenia.

127

Tieto tvrdenia sú teda neúčinné, pokiaľ boli uvedené na podporu prejednávaného žalobného dôvodu. Prvé tvrdenie založené na nesprávnej definícii trhu a druhé tvrdenie založené na neexistencii zlyhania trhu však budú zohľadnené pri preskúmaní prvého žalobného dôvodu založeného na tom, že Komisia uznala existenciu oddeleného trhu jadrovej energie a na tom, že trh elektrickej energie nezlyhával. Tretie tvrdenie týkajúce sa kvalifikácie dotknutých opatrení ako investičnej pomoci bude preskúmané v rámci tretieho žalobného dôvodu založeného na tom, že dotknuté opatrenia mali byť kvalifikované ako prevádzková pomoc. Štvrté tvrdenie založené na ovplyvnení podmienok obchodu medzi členskými štátmi bude preskúmané v rámci šiesteho žalobného dôvodu, ktorý má preukázať údajnú nesprávnosť záveru Komisie, podľa ktorého dotknuté opatrenia rešpektovali zásadu proporcionality.

128

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod s výnimkou tvrdení uvedených v bodoch 114, 120 a 125 vyššie.

129

Tento žalobný dôvod sa týka konštatovaní Komisie nachádzajúcich sa v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie majú dosiahnuť cieľ verejného záujmu, ktorým je podpora jadrovej energie a podľa ktorých by tieto investície neboli uskutočnené bez zásahu Spojeného kráľovstva.

130

Rakúska republika sa domnieva, že tieto konštatovania sú nesprávne.

131

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že technológia, ktorá mala byť použitá v Hinkley Point C, je novou technológiou. Nejde o novú technológiu, ale o odskúšanú technológiu, teda variantu tlakovodného reaktora, ktorý sa používa už desaťročia a je veľmi podobný množstvu reaktorov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke.

132

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

133

Na úvod treba uviesť, že toto tvrdenie Rakúskej republiky vychádza z predpokladu, že v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že technológia, ktorá sa mala použiť v Hinkley Point C, je novou technológiou.

134

Tento predpoklad je však nesprávny.

135

Je pravda, že v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia v jeho nemeckej verzii sa nachádza výraz „Investitionen in neue Nukleartechnologien“, ktorý odkazuje na investície do nových jadrových technológií.

136

Ako však vyplýva z prvej strany napadnutého rozhodnutia, iba znenie v anglickom jazyku je autentické. V odôvodnení 392 tohto rozhodnutia v jeho anglickej verzii sa však nachádza výraz „new nuclear investment“, ktorý odkazuje na investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie a v tomto odôvodnení sa ďalej uvádza, že tieto investície majú dosiahnuť cieľ verejného záujmu uvedený v bode 9.2 uvedeného rozhodnutia a že dotknuté opatrenia sú potrebné najmä vzhľadom na tento osobitný typ investícií. V uvedenom odôvodnení sa teda neodkazuje na nové jadrové technológie, ale na investície do takýchto nových kapacít.

137

Toto chápanie odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia okrem toho potvrdzujú odôvodnenia 375 až 391 uvedeného rozhodnutia, ktoré predchádzajú záveru nachádzajúcemu sa v odôvodnení 392 tohto rozhodnutia a v ktorých Komisia vôbec neodkazuje na použitie novej jadrovej technológie.

138

Tvrdenie Rakúskej republiky sa teda zakladá na nesprávnom chápaní odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia a musí byť zamietnuté.

139

V druhom rade treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia nespresnila, ktorá hospodárska činnosť v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ má byť podporená dotknutými opatreniami. V tejto súvislosti stačí uviesť, že z odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že ide o podporu jadrovej energie.

140

V treťom rade treba preskúmať tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom vyžadujú rozvoj činnosti a že jednoduché nahradenie nespĺňa túto podmienku. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že článok 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1), usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1) a oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 1), bránia tomu, aby opatrenia, ktoré majú iba umožniť, aby podnik využíval najnovšie technické postupy alebo vyhovel účinným bezpečnostným alebo environmentálnym normám, boli považované za zlučiteľné s vnútorným trhom.

141

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o nariadenie č. 651/2014, stačí uviesť, že toto nariadenie upravuje iba štandardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nie je pre Komisiu záväzné pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

142

Po druhé, pokiaľ ide o usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 a oznámenie Komisie – Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, treba uviesť, že tvrdenia Rakúskej republiky sa týkajú na jednej strane cieľa prekročiť rámec noriem Únie v oblasti ochrany životného prostredia a cieľa zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie, ktoré sú uvedené v bode 18 písm. a) týchto usmernení, a na druhej strane cieľov týkajúcich sa výskumu, vývoja a inovácií. V napadnutom rozhodnutí však Komisia neposudzovala zlučiteľnosť dotknutých opatrení so zreteľom na tieto ciele. Tieto tvrdenia treba preto zamietnuť.

143

Po tretie treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vyžaduje iba to, aby opatrenia pomoci boli určené na uľahčenie rozvoja určitých činností. Článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom má zase uľahčiť investície a zabezpečiť vytváranie základných zariadení potrebných na rozvoj jadrovej energie v Spoločenstve. Žiadne z týchto dvoch ustanovení teda nevyžaduje, aby bola preukázaná existencia technologickej inovácie.

144

Po štvrté treba uviesť, že za okolností prejednávanej veci cieľ podpory jadrovej energie, a konkrétnejšie cieľ podpory podnikov, aby investovali do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, spĺňa požiadavky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a v článku 2 písm. c) Zmluvy Euratom. Na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, skutočnosť, že tieto nové kapacity mali nahradiť zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, neumožňuje konštatovať, že nedochádza k rozvoju v zmysle týchto ustanovení. Keďže totiž zastarávajúce jadrové elektrárne musia byť zatvorené (pozri odôvodnenie 510 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 6 a 7 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania), jadrová energetika v Spojenom kráľovstve by bola menej rozvinutá bez investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. V každom prípade treba uviesť, že nie je sporné, že technológia, ktorá má by používaná v Hinkley Point C, je vyspelejšia ako technológia používaná v jadrových elektrárňach, ktorú má nahradiť. Aj keď totiž Rakúska republika popiera, že ide o od základu novú technológiu, uznáva, že táto technológia je vyspelejšia.

145

Aj tieto tvrdenia treba preto zamietnuť, a teda zamietnuť treba druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

146

Prvý žalobný dôvod a prvá a druhá časť deviateho žalobného dôvodu, ako aj tvrdenia vysvetlené v rámci štvrtého žalobného dôvodu založené na jadrových objasňujúcich programoch, pochybeniach pri definícii trhu a neexistencii zlyhania trhu (body 120 a 125 vyššie), sa týkajú úvah, ktoré Komisia vysvetlila v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, kde skonštatovala, že bez zásahu štátu by nové kapacity na výrobu jadrovej energie neboli zrealizované v primeranom čase.

147

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo sa domnievajú, že tieto úvahy nie sú dostatočne odôvodnené a sú nesprávne. Tieto členské štáty v podstate uvádzajú tri skupiny tvrdení. V prvom rade tvrdia, že Komisia nebola oprávnená dospieť k záveru o potrebnosti zásahu Spojeného kráľovstva. Iba v prípade, ak by bola zistila, že liberalizovaný trh výroby a dodávky elektrickej energie by zlyhával, mohla by vyhlásiť dotknuté opatrenia za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Úvahy Komisie v tejto súvislosti však nie sú dostatočne odôvodnené a v každom prípade sú zjavne nesprávne. V druhom rade tieto členské štáty uvádzajú, že Komisia nesprávne vychádzala z existencie trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární a že v tejto súvislosti dostatočne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie. V treťom rade Rakúska republika tvrdí, že prístup Komisie bol predpojatý v prospech jadrovej energie.

148

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia nebola oprávnená dospieť k záveru o potrebnosti zásahu Spojeného kráľovstva. Podľa týchto členských štátov mohli byť dotknuté opatrenia vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ iba v prípade, ak by Komisia skonštatovala, že liberalizovaný trh výroby a dodávky elektrickej energie zlyhával. Výroba a dodávka elektrickej energie však mohli byť zabezpečené pomocou iných technológií, než je jadrová technológia. Komisia preto nebola oprávnená konštatovať zlyhanie trhu.

149

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo sa domnievajú, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

150

Na úvod treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ výslovne neobsahuje podmienku týkajúcu sa existencie zlyhania trhu. Toto ustanovenie totiž iba vyžaduje, aby pomoc sledovala cieľ verejného záujmu a aby bola vhodná, potrebná a primeraná (pozri bod 48 vyššie). Pri uplatňovaní tohto ustanovenia je preto relevantnou otázka, či by cieľ verejného záujmu sledovaný členským štátom bol dosiahnutý bez jeho zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, T‑162/13, neuverejnený, EU:T:2016:341, bod 77).

151

Hoci totiž existencia zlyhania trhu môže predstavovať relevantnú skutočnosť na účely vyhlásenia zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, neexistencia zlyhania trhu nemá nevyhnutne za následok, že podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nie sú splnené (rozsudky z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, T‑162/13, neuverejnený, EU:T:2016:341, body 78 a 79, a z 18. januára 2017, Andersen/Komisia, T‑92/11 RENV, neuverejnený, EU:T:2017:14, bod 69). Zásah štátu možno považovať za potrebný v zmysle tohto ustanovenia napríklad vtedy, keď trhové sily nie sú schopné samy osebe v primeranom čase dosiahnuť cieľ verejného záujmu sledovaný členským štátom, aj keď tento trh ako taký nemožno považovať za zlyhávajúci.

152

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať výhrady Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú spochybniť záver Komisie, že zásah Spojeného kráľovstva bol potrebný na dosiahnutie cieľa verejného záujmu, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Tieto výhrady sa zakladajú po prvé na tom, že Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré sa investície do Hinkley Point C mali považovať za investície osobitnej povahy vyžadujúce zásah štátu, po druhé na vecných a formálnych pochybeniach, ktoré ovplyvnili úvahy Komisie nachádzajúce sa v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, po tretie na tom, že Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré ciele bezpečnosti zásobovania a dekarbonizácie nemohli byť dosiahnuté bez štátnej pomoci, a po štvrté na tom, že Komisia mala podrobnejšie vysvetliť, v akej miere bude Hinkley Point C využívať nové technológie.

153

Rakúska republika tvrdí, že v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia spomenula osobitnú povahu investícií do Hinkley Point C, avšak bez uvedenia dôvodov, pre ktorá sa tieto investície mali považovať za investície osobitnej povahy.

154

Komisia popiera tieto tvrdenia.

155

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodila záver z úvah vysvetlených v odôvodneniach 381 až 391 uvedeného rozhodnutia. V odôvodneniach 382 a 383 tohto rozhodnutia teda Komisia najmä uviedla, že investície do jadrovej energie sú spojené so značným rizikom vyplývajúcim z kombinácie vysokých počiatočných kapitálových nákladov, dlhého času výstavby a dlhého obdobia prevádzky na vrátenie investičných nákladov. Podľa jej názoru neexistovali trhovo založené finančné nástroje alebo iné typy zmlúv umožňujúce zaistenie proti týmto značným rizikám, čo bolo javom špecifickým pre niekoľko technológií vrátane jadrovej energie. Nástroje, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, totiž podľa Komisie neposkytujú časové horizonty dlhšie ako 10 alebo 15 rokov, či už vo forme dlhodobých zmlúv, alebo nástrojov na zaistenie sa proti rizikám. V tejto súvislosti Komisia tiež odkázala najmä na mimoriadne dlhé a zložité životné cykly jadrových elektrární na rozdiel od väčšiny inej energetickej infraštruktúry a vlastne na rozdiel od väčšiny iných investícií do infraštruktúry všeobecne. Najprv zdôraznila, že vybudovanie jadrovej elektrárne trvá zvyčajne osem až desať rokov, pričom náklady vznikajú pred tvorbou akýchkoľvek príjmov a riziká znáša len investor. Ďalej uviedla, že prevádzková doba v trvaní 60 rokov sa vyznačuje tvorbou príjmov, tie sú však založené na neistom vývoji veľkoobchodných cien. Okrem toho nasledujúce obdobie vyraďovania z prevádzky môže trvať štyridsať rokov, pričom sa musia vyhradiť prostriedky na odstavenie zariadenia. Navyše uskladnenie a spracovanie vysoko rádioaktívneho jadrového odpadu sa zvyčajne vykonáva na mieste, predtým, ako sa odpad prevezie do úložiska, kde sa má odpad podľa predpokladov skladovať tisíce rokov. Napokon existuje riziko blokovania vyvolávajúce neistotu u súkromných investorov z dôvodu, že ďalšie vlády môžu so zreteľom na kontroverznú povahu jadrovej technológie zastávať rôzne názory na jej vhodnosť.

156

Treba uviesť, že z úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 382 a 383 napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré by podľa nej najmä vzhľadom na neexistenciu trhovo založených finančných nástrojov a iných typov zmlúv umožňujúcich zaistenie proti značným rizikám, investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neboli bez zásahu Spojeného kráľovstva zrealizované v primeranom čase.

157

Výhradu založenú na neuvedení dostatočných dôvodov v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnuť.

158

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázať nesprávnosť úvah Komisie vysvetlených v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých vzhľadom na neexistenciu trhovo založených finančných nástrojov a iných typov zmlúv umožňujúcich zaistenie proti značným rizikám, s ktorými sú spojené investície do jadrovej energie, bol zásah štátu potrebný na dosiahnutie cieľa podpory jadrovej energie a konkrétnejšie cieľa vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Podľa týchto členských štátov sa Komisia v tejto súvislosti dopustila vecných a formálnych pochybení.

159

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia. Komisia tvrdí, že niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, že boli uvedené oneskorene.

160

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 ZFEÚ má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy. Súdne preskúmanie výkonu tejto voľnej úvahy sa teda obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C‑351/98, EU:C:2002:530, bod 74, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑372/97, EU:C:2004:234, bod 83).

161

Hoci však Komisia v ekonomických záležitostiach disponuje voľnou úvahou, neznamená to, že súd Únie sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Únie musí totiž nielen preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podložiť závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto preskúmania mu však neprináleží nahradiť ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným. Navyše je potrebné uviesť, že v prípadoch, keď inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má zásadný význam kontrola dodržiavania určitých procesných záruk. Podľa judikatúry sa medzi týmito zárukami nachádza povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti daného prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (pozri rozsudok z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, EU:C:2007:698, body 56 až 58 a citovanú judikatúru).

162

S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmať tvrdenia, ktorá uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo.

163

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že samotná skutočnosť, že určitý podnik sa nemôže financovať na trhu sám, nestačí na zistenie, že cieľ verejného záujmu sledovaný členským štátom nemožno dosiahnuť bez jeho zásahu.

164

Toto tvrdenie treba zamietnuť.

165

V tejto súvislosti stačí uviesť, že v odôvodneniach 381 až 391 napadnutého rozhodnutia sa Komisia neobmedzuje na preskúmanie individuálnej situácie spoločnosti NNBG alebo investorov tejto spoločnosti, ale vyjadruje sa všeobecnejšie k otázke, či by bez zásahu Spojeného kráľovstva boli v tomto členskom štáte vybudované nové kapacity na výrobu jadrovej elektrárne, a to vzhľadom na neexistenciu trhovo založených finančných nástrojov a iných typov zmlúv umožňujúcich zaistenie proti značným rizikám, s ktorými sú spojené investície do jadrovej energie.

166

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že záver Komisie nachádzajúci sa v odôvodneniach 382 a 383 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého neexistovali vhodné finančné nástroje pre investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, sa nezakladá na dostatočne spoľahlivom a podrobnom preskúmaní a nie je dostatočne odôvodnený.

167

Po prvé Rakúska republika tvrdí, že Komisia nezohľadnila iné formy investovania, ako je napríklad financovanie medzinárodným združením alebo individuálne pomoci, ktoré by boli poskytnuté finančníkmi, ktorí majú možnosť poskytnúť na to dostatočné prostriedky.

168

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodneniach 381 až 392 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sú investície do jadrovej energie spojené so značnými rizikami, a skonštatovala, že neexistujú trhovo založené finančné nástroje alebo iné typy zmlúv umožňujúce zaistenie proti týmto rizikám. Okrem toho Komisia vymodelovala viaceré scenáre a následne skonštatovala, že za týchto okolností existuje vysoký stupeň neistoty o tom, či by súkromné investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie boli zabezpečené v reálnom čase.

169

Vzhľadom na tieto skutočnosti jednoduchý odkaz Rakúskej republiky na možnosť financovania medzinárodným združením alebo prostredníctvom individuálnej pomoci, ktorá by mohla byť poskytnutá finančníkmi, ktorí majú možnosť poskytnúť v tejto súvislosti dostatočné prostriedky, nemôže preukazovať, že tieto úvahy Komisie sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

170

Na preukázanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť totiž dôkazy predložené žalobcom dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohľadnené v rozhodnutí stalo neprijateľným (rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, EU:T:1996:195, bod 59, a zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia, T‑8/06, neuverejnený, EU:T:2009:386, bod 78).

171

Rakúska republika však nevysvetlila dôvody, pre ktoré by značné riziká spojené s investíciami do jadrovej energie najmä z dôvodu kombinácie vysokých počiatočných kapitálových nákladov, dlhého času výstavby a dlhého obdobia prevádzky na vrátenie investičných nákladov, ako aj mimoriadne dlhé a zložité životné cykly, neistý vývoj veľkoochodných cien, výdavky na vyraďovanie z prevádzky, ako aj riziko blokovania, nebránili aj financovaniu medzinárodným združením alebo individuálnej pomoci.

172

Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

173

Po druhé Rakúska republika tvrdí, že problém chýbajúcich dlhodobých cenových signálov sa týka aj iných technológií a musí byť preto považovaný za typickú vlastnosť trhu, ktorú treba zohľadniť pri posúdení rizika projektu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, na trhu elektrickej energie neexistujú stabilné cenové signály na najbližších desať až pätnásť rokov. Na najlikvidnejších európskych burzách elektrickej energie majú ponúkané produkty v tomto momente životnosť až sedem rokov. Ani v prípade elektrární používajúcich technológie s kratšou dobou prevádzkovania ako jadrové elektrárne sa na značnú časť ich životnosti nevzťahujú dostupné cenové signály.

174

V tejto súvislosti stačí uviesť, že aj keby toto tvrdenie Rakúskej republiky bolo dôvodné, nemôže spochybniť záver Komisie o neexistencii vhodných finančných nástrojov pre investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Naopak tvrdenie založené na tom, že ani pre kratšie obdobia, než je obdobie desiatich až pätnástich rokov, ktoré Komisia zohľadnila, neexistovali stabilné cenové signály, môže posilniť úvahy Komisie o existencii faktorov brániacich investíciám do takýchto nových kapacít.

175

Po tretie treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že vo svojej analýze sa Komisia nemala obmedziť na finančné trhy v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti treba uviesť, že v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že neexistujú trhovo založené finančné nástroje a iné typy zmlúv na zaistenie proti značným rizikám spojeným s investíciami do kapacít na výrobu jadrovej energie. Z tohto odôvodnenia však nijako nevyplýva, že pri svojom preskúmaní sa Komisia obmedzila na finančné nástroje dostupné v Spojenom kráľovstve.

176

Po štvrté Rakúska republika uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti nie je dostatočné.

177

Na jednej strane Rakúska republika tvrdí, že Komisia neuviedla dôvod, pre ktorý treba vychádzať výlučne z finančných trhov v Spojenom kráľovstve. Toto tvrdenie treba zamietnuť. Ako totiž bolo uvedené v bode 175 vyššie, toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že Komisia sa obmedzila na uvedené finančné trhy.

178

Na druhej strane Rakúska republika tvrdí, že v každom prípade v odôvodneniach 381 až 392 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne nespomenula finančné trhy, ktoré zohľadnila. V tejto súvislosti treba uviesť, že dôvody vysvetlené v týchto odôvodneniach sú dostatočné na to, aby umožnili uvedenému členskému štátu poznať dôvody prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie. Ak sa totiž tento členský štát domnieval, že existovali finančné nástroje, ktoré neboli ovplyvnené faktormi uvedenými Komisiou, mohol v tejto súvislosti predniesť tvrdenia počas konania na Všeobecnom súde, čo by tomuto súdu umožnilo preskúmať dôvodnosť tejto úvahy Komisie.

179

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť tvrdenia, ktoré majú spochybniť záver Komisie o neexistencii vhodných finančných nástrojov.

180

V treťom rade Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybniť úvahy Komisie založené na riziku politického blokovania.

181

Na úvod treba uviesť, že zatiaľ čo v odôvodnení 384 napadnutého rozhodnutia bola Komisia zdržanlivá voči tomu, či blokovanie, ktoré identifikovala, možno považovať za zlyhanie trhu, zároveň konštatovala, že toto riziko môže „predstavovať faktor sťaženia investícií do [nových kapacít na výrobu] jadrovej energie, najmä so zreteľom na dlhé časy potrebné na výstavbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky jadrových elektrární“. Táto inštitúcia teda konštatovala, že z pohľadu potenciálnych investorov je riziko politického blokovania faktorom brániacim investíciám do takýchto nových kapacít.

182

Po prvé Rakúska republika tvrdí, že k blokovaniu dochádza iba v prípade, keď jedna zo zmluvných strán dlhodobej zmluvy, ktorá nie je úplne definovaná v čase jej uzavretia, má značnú voľnosť, ktorá jej umožňuje správať sa oportunisticky, hoci druhá zmluvná strana sa zaviazala plniť vopred napríklad tým, že vynaloží vysoké, neprevoditeľné investície. Na rozdiel od úvah Komisie to nie je prípad v prejednávanej veci.

183

V tejto súvislosti treba uviesť, že z odôvodnení 384 a 385 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj keď všetky technológie môžu byť v zásade dotknuté politickým blokovaním, jadrové projekty sú vo všeobecnosti viac vystavené tomuto riziku. V tejto súvislosti Komisia uviedla najmä na jednej strane to, že ďalšie vlády môžu zastávať rôzne názory na vhodnosť jadrovej technológie, čo môže vyvolať neistotu u súkromných investorov, a na druhej strane to, že táto neistota je väčšia v prípade jadrovej technológie so zreteľom na jej kontroverznú povahu, dlhšie lehoty a vysoké investície.

184

Pokiaľ ide o tvrdenia Rakúskej republiky, treba uviesť, že Rakúska republika sa obmedzuje na jednej strane na vysvetlenie toho, čo rozumie pod blokovaním, a na druhej strane na tvrdenie, že podnik investujúci do kapacít na výrobu jadrovej energie sa nenachádza v takejto situácii.

185

Treba teda konštatovať, že argumentácia vysvetlená Rakúskou republikou nemôže preukazovať, že úvahy Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach 384 a 385 napadnutého rozhodnutia sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením (pozri body 160, 161 a 170 vyššie). Rakúska republika najmä neuvádza tvrdenia, v dôsledku ktorých by sa mohla stať neprijateľnou úvaha Komisie, podľa ktorej riziko opísané v bode 183 vyššie predstavuje faktor brániaci investíciám do výstavby a prevádzky nových jadrových elektrární.

186

Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

187

Po druhé Rakúska republika uvádza, že riziko zmeny politického kontextu nie je rizikom špecifickým pre jadrové elektrárne, ale všeobecným rizikom, ktoré sa týka všetkých projektov sporných v očiach verejnosti, zvlášť tých, ktoré vyžadujú významné zdroje. Takéto riziko preto nemôže predstavovať faktor, ktorý treba korigovať prostredníctvom štátnej pomoci.

188

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že v odôvodneniach 384 a 385 napadnutého rozhodnutia Komisia nijako nevylúčila, že riziko zmeny politického kontextu môže existovať aj pre iné projekty a môže brániť investíciám do takýchto projektov.

189

Na druhej strane treba konštatovať, že Rakúska republika neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré môže spochybniť prijateľnosť úvahy Komisie, podľa ktorej riziko zmeny politického kontextu ťažko dolieha na jadrovú technológiu najmä z dôvodu kontroverznej povahy tejto technológie, pravdepodobnosti tohto rizika, rozsahu tejto zmeny, ktorá môže viesť až k úplnému opusteniu jadrového priemyslu, veľmi dlhej doby návratnosti a veľmi vysokých súm investícií.

190

Toto tvrdenie Rakúskej republiky preto nemôže preukazovať existenciu zjavného pochybenia v úvahe Komisie.

191

Po tretie Rakúska republika tvrdí, že v prípade vyvlastnenia je so zreteľom na ochranu investícii a majetkových práv zaručené finančné odškodnenie.

192

Na jednej strane, pokiaľ má toto tvrdenie preukázať, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že je zaručené finančné odškodnenie, treba ho zamietnuť. V tejto súvislosti treba totiž uviesť, že Komisia preskúmala otázku, v akom rozsahu je zaručené odškodnenie v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point. V odôvodnení 192 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania tak Komisia vysvetlila, že keď vnútroštátne orgány zaplatia náhradu škody spôsobenej verejnými orgánmi, nejde o štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že všeobecné zásady, z ktorých vychádzajú právne predpisy Spojeného kráľovstva a právo Únie, umožňujú vznik práva na kompenzáciu v prípade odňatia vlastníckeho práva.

193

Na druhej strane v prípade, ak má tvrdenie Rakúskej republiky preukázať, že vzhľadom na zaručené finančné odškodnenie je zjavne nesprávne domnievať sa, že riziko politického blokovania predstavuje faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, treba ho rovnako zamietnuť. Samotná skutočnosť, že možno požadovať odškodnenie na základe všeobecných zásad, z ktorých vychádza právo Spojeného kráľovstva a právo Únie, totiž nebráni tomu, aby riziko politického blokovania malo odradzujúci účinok na potenciálnych investorov. Vzhľadom na sumy investícií, o ktoré ide v prejednávanej veci, samotná možnosť získať v prípade vyvlastnenia, prípadne až po možnom spore, finančnú kompenzáciu neurčitej výšky, nemôže úplne odstrániť prekážku pre investície, vyplývajúcu z rizika politického blokovania. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že napriek tomu, že možno požadovať odškodnenie, riziko politického blokovania predstavuje faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

194

Po štvrté Rakúska republika tvrdí, že bolo nesprávne urobiť prevádzkovateľov Hinkley Point C „imúnnymi“ voči budúcim demokraticky prijatým politickým rozhodnutiam. Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že takéto politické rozhodnutia nemožno považovať za zlyhania trhu.

195

Pokiaľ chcú svojimi tvrdeniami Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdiť, že budúce demokraticky prijaté rozhodnutia by nemali byť zohľadnené pri preskúmaní otázky, či existujú faktory brániace investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, tieto tvrdenia treba zamietnuť. V rámci tohto preskúmania bola totiž Komisia oprávnená zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu brániť vytvoreniu takýchto nových kapacít v primeranom čase trhovými silami bez zásahu štátu. Nebolo teda zjavne nesprávne zohľadniť v tejto súvislosti neistotu, ktorá môže vyplynúť z rizika politického blokovania a ktorá z dôvodov spomenutých v bode 189 vyššie zvlášť zaťažuje jadrovú oblasť.

196

Pokiaľ sa týmto tvrdením Rakúska republika neobmedzuje na spochybnenie potrebnosti zásahu Spojeného kráľovstva ako takého, ale chce tiež tvrdiť, že ide o nadmernú náhradu z dôvodu, že konkrétne opatrenia, a to rozdielová zmluva, dohoda ministra a úverová záruka, idú nad rámec toho, čo je potrebné na prekonanie zistených prekážok, ide o tvrdenie, ktoré sa vzťahuje na úvahy Komisie o potrebnosti dotknutých opatrení a ktoré sa prekrýva s tvrdeniami vysvetlenými v rámci šiesteho žalobného dôvodu. Toto tvrdenie je teda neúčinné v tomto kontexte, ale bude zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu.

197

Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia, ktoré majú spochybniť úvahy Komisie založené na možnosti politického blokovania, treba zamietnuť s výnimkou tvrdenia týkajúceho sa dodržania zásady proporcionality, ktoré bude preskúmané v rámci šiesteho žalobného dôvodu.

198

V štvrtom rade Rakúska republika tvrdí, že výstavba iných jadrových elektrární bola financovaná bez poskytnutia štátnej pomoci. V tejto súvislosti odkazuje najmä na výstavu jadrových elektrárni v Flamanville (Francúzsko) a Olkiluoto (Fínsko).

199

Na úvod treba pripomenúť, že v odôvodneniach 381 až 392 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdila, že z dôvodu, že s investíciami do jadrovej energie sú spojené značné riziká a že neexistujú trhovo založené finančné nástroje alebo iné typy zmlúv umožňujúce zaistenie proti týmto rizikám, je veľmi neisté, či by trh zabezpečil investície do novej jadrovej energie v reálnom čase. Treba tiež pripomenúť, že Komisia nezaložila tento záver iba na identifikácii týchto faktorov, ale aj na modelovaní rôznych scenárov.

200

Treba teda preskúmať, či tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že jadrové elektrárne s rovnakým typom reaktora, ako má byť použitý v Hinkley Point C, sú vybudované vo Flamanville a v Olkiluoto bez poskytnutia štátnej pomoci, môže mať za následok neprijateľnosť týchto posúdení Komisie.

201

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že z bodu 25 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyplýva, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia už bolo známe, že projekty výstavby elektrární vo Flamanville a v Olkiluoto spôsobili významné dodatočné náklady.

202

Po druhé treba uviesť, že podľa údajov Komisie a Francúzskej republiky, ktoré Rakúska republika ani Luxemburské veľkovojvodstvo nepopreli, boli rozhodnutia investovať do projektov výstavby spomenutých Rakúskou republikou prijaté pred nehodou jadrového reaktora vo Fukušime (Japonsko).

203

Po tretie treba pripomenúť, že tieto projekty boli navrhnuté za odlišných rámcových podmienok. Ako uviedla Komisia, pričom Rakúska republika, ani Luxemburské veľkovojvodstvo to podrobne nespochybnili, rozhodnutie investovať do výstavby jadrovej elektrárne vo Flamanville bolo prijaté v roku 2005, teda pred svetovou finančnou krízou v roku 2007 a v roku 2008, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po začatí tejto krízy. Pokiaľ ide o jadrovú elektráreň v Olkiluoto, treba uviesť, že z jadrového objasňujúceho programu zo 4. októbra 2007 KOM(2007) 565 v konečnom znení vyplýva, že investícia do tejto elektrárne bola získaná vďaka uzavretiu zmluvy medzi akcionármi, ktorá zabezpečovala pevnú cenu energie pre vlastníkov/investorov. Okrem toho podľa údajov Komisie, ktoré Rakúska republika, ani Luxemburské veľkovojvodstvo podrobne nespochybnili, akcionári tejto elektrárne sú v podstate výrobcami papiera a vyrobená elektrická energia je medzi nich rozdelená za skutočné výrobné náklady.

204

Po štvrté Komisia sa odvoláva na to, že veľkoobchodná cena elektrickej energie v Únii veľmi klesla od rozhodnutí investovať do výstavby jadrových elektrární vo Flamanville a Olkiluoto (od 35 do 45 % medzi rokmi 2008 a 2012), čo Rakúska republika ani Luxemburské veľkovojvodstvo nepopreli.

205

Vzhľadom na tieto okolnosti treba konštatovať, že tvrdenie založené na tom, že jadrové elektrárne s rovnakým typom reaktora, ako má byť použitý v Hinkley Point C, sú vo Flamanville a v Olkiluoto vybudované bez poskytnutia štátnej pomoci, nemôže samo osebe mať za následok neprijateľnosť posúdení Komisie vysvetlených v odôvodneniach 381 až 392 napadnutého rozhodnutia.

206

Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

207

V piatom rade Rakúska republika tvrdí, že existujú úplne porovnateľné projekty infraštruktúry (vodné elektrárne, tunely, veľké organizácie v oblasti farmaceutického výskumu, genetického inžinierstva a vesmírnych projektov), ktoré vyžadujú od prevádzkovateľa, aby sa vysporiadal s vysokými investičnými nákladmi, dlhými lehotami výstavby a dlhou dobou prevádzkovania.

208

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že v odôvodneniach 381 až 385 napadnutého rozhodnutia Komisia nijako nevylúčila, že aj pre iné projekty infraštruktúry môžu existovať faktory brániace investíciám.

209

Na druhej strane iba zmienka o tom, že aj iné nešpecifikované projekty infraštruktúry sa tiež musia vysporiadať s vysokými investičnými nákladmi, dlhými lehotami výstavby a dlhou dobou prevádzkovania, nemôže mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 381 až 392 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia najmä zohľadnila riziká vlastné výrobe jadrovej energie a neexistenciu trhovo založených finančných nástrojov alebo iných typov zmlúv umožňujúcich zaistenie proti týmto rizikám. Okrem toho treba pripomenúť, že riziko politického blokovania a úplného opustenia jadrovej technológie pre jej kontroverznú povahu je vlastné investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

210

Aj toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

211

V šiestom rade treba preskúmať tvrdenia, ktoré Rakúska republika vyvodzuje z jadrových objasňujúcich programov a ktoré uviedla v rámci štvrtého žalobného dôvodu (pozri bod 120 vyššie). Rakúska republika tvrdí, že z niektorých z týchto programov vyplýva, že jadrová energia je konkurencieschopná a že na projekty realizované v tejto oblasti nesmie byť poskytnutá štátna pomoc. Tieto tvrdenia majú v podstate preukázať, že na rozdiel od toho, čo skonštatovala Komisia, nové kapacity na výrobu jadrovej energie bolo možné vybudovať v primeranom čase bez zásahu Spojeného kráľovstva.

212

V tejto súvislosti treba preskúmať obsah jadrových objasňujúcich programov, na ktoré odkazuje Rakúska republika.

213

Pokiaľ ide o jadrový objasňujúci program zo 4. októbra 2007 KOM(2007) 565 v konečnom znení, treba uviesť, že je pravda, že v bode 4.2 tohto dokumentu Komisia identifikovala tendenciu, podľa ktorej v niektorých členských štátoch boli nové jadrové elektrárne spravidla budované bez dotácie, čo svedčí o tom, že jadrová technológia je v čoraz väčšej miere vnímaná ako konkurencieschopná. Treba však tiež uviesť, že v bode 4.3 tohto dokumentu Komisia konštatovala, že existuje neistota v súvislosti s budúcimi cenami elektrickej energie, so štruktúrou a s podmienkami trhu a politík v oblasti energetiky a klimatickej zmeny, ktorá znamená veľké riziko pre dlhodobé investovanie do sektoru energetiky a dotýka sa najmä jadrovej energetiky v dôsledku vysokých kapitálových investícií spojených s výstavbou novej jadrovej elektrárne a pomerne dlhého obdobia do momentu, keď takáto investícia začne vykazovať zisk. V tomto bode je rovnako uvedené, že investori uprednostňujú investície s kratšou dobou výstavby a kratším obdobím výnosnosti. Okrem toho v bodoch 4.2 a 4.3 tohto dokumentu Komisia uviedla, že nemala k dispozícii potvrdené údaje z výstavby nových jadrových elektrární, pretože žiadna nová elektráreň nebola postavená už viac ako desať rokov, čo sťažovalo presný odhad nákladov na poslednú generáciu reaktorov.

214

Pokiaľ ide o jadrový objasňujúci program z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konečnom znení, treba uviesť, že je pravda, že v bode 3.3 tohto programu sa Komisia domnievala, že je dôležité zabezpečiť v Únii, aby projekty v oblasti jadrovej energetiky neboli zvýhodnené žiadnou štátnou pomocou. Treba však uviesť, že v bodoch 3.3, 3.3.1 a 3.3.2 tohto programu Komisia zdôraznila, že jadrová elektráreň má výrazne vyššie stavebné náklady ako rovnocenná elektráreň so spaľovaním uhlia alebo plynu, že výška počiatočnej investície a čas potrebný na splatenie znamenajú veľké riziko pre súkromné spoločnosti a že v poslednom čase kolísavosť na globálnych úverových trhoch pravdepodobne spôsobí, že veľké investičné projekty sa dostanú pod tlak. Komisia dospela k záveru, že hoci výstavbu nových jadrových elektrární financujú súkromní prevádzkovatelia a kapitálový trh, môžu byť opodstatnené niektoré opatrenia na uľahčenie financovania najmä preto, že vo všeobecnosti sa investičné prostredie pre veľkých dlžníkov sťažilo.

215

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, neexistuje rozpor medzi úvahami Komisie nachádzajúcimi sa v jadrových objasňujúcich programoch spomenutých v bodoch 213 a 214 vyššie a úvahami Komisie vysvetlenými v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia.

216

V každom prípade treba pripomenúť, že dotknuté jadrové objasňujúce programy odrážajú situáciu v čase ich vypracovania. Nezohľadňujú teda okolnosti, ktoré nastali po ich vypracovaní, ako sú napríklad dôsledky nehody jadrového reaktora vo Fukušime.

217

Na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, preto obsah dotknutých jadrových objasňujúcich programov nemôže preukazovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

218

V siedmom rade Rakúska republika v podstate uvádza, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď zohľadnila veľkosť projektu ako faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Takéto kritérium malo byť zohľadnené pri uplatnení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ podľa oznámenia Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 188, 2014, s. 4).

219

Aj toto tvrdenie treba zamietnuť.

220

Na rozdiel od toho, čo uvádza Rakúska republika, totiž nič nebráni tomu, aby pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a konkrétnejšie pri preskúmaní otázky, či je potrebný zásah štátu, Komisia zohľadnila veľkosť oznámeného projektu.

221

S výnimkou tvrdenia o prípadnej nadmernej náhrade (pozri bod 196 vyššie), ktoré bude zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu, treba zamietnuť všetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú spochybniť záver Komisie, podľa ktorého by bez zásahu Spojeného kráľovstva cieľ sledovaný týmto členským štátom, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, nebol dosiahnutý v primeranom čase, pričom nie je potrebné rozhodnúť o tvrdení Komisie, že niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, že boli uplatnené oneskorene.

222

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú, že na rozdiel od konštatovaní Komisie ciele bezpečnosti zásobovania a dekarbonizácie by mohli byť dosiahnuté bez dotknutých opatrení.

223

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia. Komisia sa tiež domnieva, že niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, že boli uplatnené oneskorene.

224

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že prejednávaná výhrada sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Záver Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného kráľovstva sa totiž nezakladá na úvahe, podľa ktorej ciele bezpečnosti zásobovania a dekarbonizácie nemohli byť dosiahnuté bez štátnej pomoci. Naopak, ako vyplýva z odôvodnení 378 až 380 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že sa nezdá, že dosiahnutie týchto cieľov odôvodňuje, aby boli vynakladané investície konkrétne do výroby jadrovej energie, ale všeobecnejšie investície do nízkouhlíkovej výroby a do riešení na internalizáciu pozitívnej externality dostupnosti elektrickej energie.

225

V druhom rade treba pripomenúť, že úvahy Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného kráľovstva vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia sa zakladajú na cieli podpory jadrovej energie a konkrétnejšie na cieli vytvárania nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Ako však bolo vysvetlené v bodoch 153 až 221 vyššie, tvrdenia, ktoré uvádzajú Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, nemôžu preukázať, že tieto úvahy nie sú dostatočne odôvodnené alebo že sú vecne nesprávne.

226

Výhradu založenú na tom, že ciele bezpečnosti zásobovania a dekarbonizácie by bolo možné dosiahnuť bez štátnej pomoci, treba preto zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o tvrdení Komisie založenom na oneskorení niektorých z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou.

227

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Komisia mala podrobnejšie vysvetliť, v akej miere bude Hinkley Point C využívať nové technológie, stačí pripomenúť, že toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom chápaní odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia (pozri body 131 až 138 vyššie). Toto tvrdenie treba preto tiež zamietnuť.

228

V dôsledku toho treba zamietnuť všetky výhrady, ktoré majú spochybniť záver Komisie, podľa ktorého bol zásah Spojeného kráľovstva potrebný na dosiahnutie cieľa verejného záujmu, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo.

229

Rakúska republika uvádza, že Komisia sa dopustila pochybení v súvislosti s definíciou trhu. Podľa jej názoru uvedená inštitúcia v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od prístupu v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, nevychádzala z liberalizovaného trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie, ale z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární. Táto inštitúcia teda neuplatnila pravidlá upravujúce definíciu trhu a odchýlila sa od svojej praxe týkajúcej sa definície trhu.

230

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo sa domnievajú, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

231

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala liberalizovaný trh pre výrobu a dodávky elektrickej energie ako trh dotknutý opatreniami štátnej pomoci. V odôvodnení 340 uvedeného rozhodnutia totiž Komisia konštatovala, že dotknuté opatrenia narúšali hospodársku súťaž a ovplyvňovali obchod, pričom odkázala na ich účinky na liberalizovanom trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie. Z bodu 9.6 tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že pri zvažovaní výhod a nevýhod vyplývajúcich z týchto opatrení Komisia zohľadnila narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na uvedenom trhu.

232

Treba preto zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární.

233

V druhom rade, pokiaľ chce svojimi tvrdeniami Rakúska republika tvrdiť, že Komisia nepreskúmala, do akej miery bolo možné výstavbu a prevádzku jadrových elektrární považovať za relevantný trh, stačí uviesť, že pri preskúmaní otázky, či bol zásah Spojeného kráľovstva potrebný na dosiahnutie cieľa, ktorý tento členský štát sledoval, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie, Komisia nebola povinná rozhodnúť o tejto otázke. Aj tieto tvrdenia treba preto zamietnuť.

234

V treťom rade, pokiaľ ide o ostatné tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa definície trhu, ktorú použila Komisia, stačí uviesť, že tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnych predpokladoch, podľa ktorých v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární alebo mohla vyhlásiť dotknuté opatrenia za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ iba v prípade, ak by bola skonštatovala zlyhanie tohto trhu. Z toho vyplýva, že aj tieto tvrdenia treba zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenie týkajúce sa definície trhu.

235

Rakúska republika tiež tvrdí, že prístup Komisie bol predpojatý v prospech jadrovej energie.

236

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo sa domnievajú, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

237

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ umožňuje vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak táto pomoc sleduje rozvoj činnosti, ktorá predstavuje cieľ verejného záujmu, je vhodná, potrebná a primeraná a že podľa článku 2 písm. c) Zmluvy Euratom a článku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je členský štát oprávnený domnievať sa, že podpora jadrovej energie predstavuje takýto cieľ (pozri bod 97 vyššie).

238

V druhom rade, pokiaľ chce Rakúska republika svojím tvrdením preukázať, že dotknuté opatrenia nemožno vzhľadom na ich účinky na investície do iných zdrojov energie, než je jadrová energia, považovať za primerané, stačí uviesť, že toto tvrdenie má spochybniť primeranosť dotknutých opatrení. V bode 9.3 napadnutého rozhodnutia však Komisia iba preskúmala, či bol zásah Spojeného kráľovstva potrebný. Z toho vyplýva, že v tomto kontexte treba toto tvrdenie zamietnuť ako neúčinné. Toto tvrdenie však bude zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu, ktorým chce Rakúska republika spochybniť najmä úvahy Komisie týkajúce sa primeranosti týchto opatrení.

239

Pokiaľ teda majú tvrdenia Rakúskej republiky spochybniť záver Komisie, že zásah Spojeného kráľovstva bol potrebný, treba ich zamietnuť.

240

Napokon treba zamietnuť tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, podľa ktorých Komisia nebola oprávnená konštatovať existenciu zlyhania trhu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ neobsahuje výslovnú podmienku týkajúcu sa zlyhania trhu a že úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, ktorých prijateľnosť nie je spochybnená tvrdeniami týchto členských štátov, umožňujú konštatovať, že bez zásahu Spojeného kráľovstva by investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neboli zrealizované v primeranom čase. Aj keby za týchto okolností Komisia nebola oprávnená konštatovať existenciu zlyhania trhu, nespochybnilo by to jej záver, že zásah Spojeného kráľovstva bol potrebný na dosiahnutie cieľa verejného záujmu, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo.

241

S výnimkou tvrdení založených na údajnom poskytnutí imunity proti riziku politického blokovania a údajnej neprimeranosti dotknutých opatrení z dôvodu ich účinkov na investície do iných zdrojov energie, než je jadrová energia (pozri body 196 a 238 vyššie), ktoré budú zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu, treba preto zamietnuť prvý žalobný dôvod, prvú a druhú časť deviateho žalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na existencii zlyhania trhu, ako aj tvrdenia uvádzané v rámci štvrtého žalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na jadrových objasňujúcich programoch a ktoré sa týkajú úvah Komisie o definícii trhu, ako aj jej úvah o existencii zlyhania trhu.

242

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. Bez ich dostatočného vymedzenia nebola teda uvedená inštitúcia schopná rozhodnúť o tom, či dotknuté opatrenia mohli byť schválené podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

243

Na podporu ôsmeho žalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia nedodržala oznámenie o zárukách. V podstate tvrdia, že v rozpore s požiadavkami uvedeného oznámenia Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke a že v tejto súvislosti nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti.

244

V rámci štvrtej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že napadnuté rozhodnutie nebolo v tejto súvislosti dostatočne odôvodnené.

245

Komisia, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika a Rumunsko tvrdia, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

246

V prvom rade treba odpovedať na otázku, či a v akej miere je Komisia pred posúdením zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ povinná určiť presnú sumu zodpovedajúcu grantovému ekvivalentu opatrenia pomoci. V druhom rade budú posúdené tvrdenia, ktoré majú preukázať, že Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. V treťom rade budú preskúmané tvrdenia založené na porušení povinnosti odôvodnenia.

247

Rakúska republika v podstate tvrdí, že až po vyčíslení presnej sumy grantového ekvivalentu dotknutých opatrení mohla Komisia rozhodovať o ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

248

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na to, aby Komisia mohla vyhlásiť opatrenie pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí zistiť, že sleduje cieľ verejného záujmu určený členským štátom a že s prihliadnutím na tento cieľ je vhodné a potrebné a že nemení ani podmienky obchodu, ani podmienky hospodárskej súťaže v miere neprimeranej s prihliadnutím na výhody, ktoré z neho vyplývajú (pozri bod 48 vyššie).

249

Naproti tomu článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ výslovne nevyžaduje, aby Komisia vyčíslila presnú sumu grantového ekvivalentu, ktorá vyplýva z opatrenia pomoci. Ak je teda Komisia schopná dospieť k záveru o vhodnosti, potrebnosti a primeranosti opatrenia pomoci bez výslovného uvedenia tejto presnej sumy, nemožno jej vytýkať, že túto sumu nevyčíslila.

250

Tvrdenia Rakúskej republiky nemôžu spochybniť toto chápanie článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Ani právna úprava, ani judikatúra, na ktoré sa odvoláva tento členský štát, totiž neumožňujú preukázať existenciu zásady, podľa ktorej by Komisia bola povinná vyčísliť presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúcu z opatrenia pomoci pred preskúmaním jeho primeranosti s prihliadnutím na toto ustanovenie.

251

Po prvé Rakúska republika uvádza články 7 a 8 nariadenia č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj odôvodnenia 23 a 25 tohto nariadenia. V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 7 tohto nariadenia upravuje spôsob výpočtu intenzity pomoci a oprávnených nákladov. Článok 8 toho istého nariadenia zase upravuje pravidlo kumulácie, ktoré treba rešpektovať pri zisťovaní toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť podľa článku 4 nariadenia a maximálne intenzity pomoci podľa kapitoly III tohto nariadenia. Odôvodnenia 23 a 25 uvedeného nariadenia sa vzťahujú na tieto dve ustanovenia. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, však nemožno z týchto článkov, ani z týchto odôvodnení vyvodiť, že iba opatrenie pomoci, ktorého grantový ekvivalent bol vyčíslený podľa týchto pravidiel, môže byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Dotknuté nariadenie totiž upravuje iba štandardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nezaväzuje Komisiu pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.

252

Po druhé Rakúska republika sa odvoláva na bod 69 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. V tejto súvislosti stačí uviesť, že tento bod iba uvádza, že pomoc v oblasti životného prostredia a energetiky sa považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie požadovanej ochrany životného prostredia alebo cieľa v oblasti energetiky. Z tohto bodu teda nemožno vyvodiť, že pri preskúmaní opatrenia pomoci s prihliadnutím na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ je Komisia povinná vyčísliť presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutého opatrenia pred preskúmaním jeho primeranosti. V každom prípade treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zohľadnila cieľ podpory jadrovej energie, ktorý nepatrí medzi ciele, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia.

253

Po tretie, pokiaľ ide o prílohu I časť I nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), treba uviesť, že obsahuje štandardný formulár pre oznamovanie štátnej pomoci a že podľa bodu 5 tohto formulára v ňom treba uviesť celkovú výšku pomoci. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, však z neho nemožno vyvodiť, že Komisia nie je oprávnená vyhlásiť opatrenie pomoci za zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak presne nevyčíslila grantový ekvivalent vyplývajúci z tohto opatrenia. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

254

Po štvrté Rakúska republika sa odvoláva na článok 26 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). V tejto súvislosti stačí uviesť, že toto ustanovenie upravuje iba povinnosť členských štátov predložiť Komisii výročné správy o všetkých existujúcich schémach pomoci. Nemožno však z neho vyvodiť, že Komisia nie je oprávnená rozhodovať o zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak nevyčíslila presnú sumu grantového ekvivalentu obsiahnutého v tomto opatrení. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

255

Po piate na podporu svojho tvrdenia, že Komisia je povinná vyčísliť presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutých opatrení, Rakúska republika uvádza, že z oznámenia Komisie, ktorým sa menia oznámenia Komisie o usmerneniach EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí, o usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, o štátnej pomoci na filmy a iné audiovizuálne diela, o usmerneniach o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií a o usmerneniach o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 30), vyplýva, že s cieľom zabezpečiť transparentnosť v prípade pomoci prekračujúcej 500000 eur, sú členské štáty povinné uverejniť meno príjemcu pomoci, výšku a cieľ pomoci. V tejto súvislosti stačí uviesť, že z tejto povinnosti členských štátov nemožno vyvodiť, že Komisia bola povinná vyčísliť presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutých opatrení. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

256

Po šieste, pokiaľ sa Rakúska republika odvoláva na to, že povinnosť Komisie určiť skutočnú sumu pomoci vyplýva z bodu 25 rozsudku z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia (C‑480/98, EU:C:2000:559), stačí uviesť, že z tohto bodu nijako nemožno vyvodiť takýto záver. V uvedenom bode totiž Súdny dvor iba pripomína, že žiadne ustanovenie práva Únie od Komisie nevyžaduje, aby pri nariadení vrátenia pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, určila presnú sumu pomoci, ktorú treba vrátiť, ale že stačí, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo údaje umožňujúce jeho adresátovi, aby túto sumu určil sám bez neprimeraných ťažkostí. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

257

Tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázať, že Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach, treba preskúmať s prihliadnutím na úvahy vysvetlené v bodoch 247 až 249 vyššie.

258

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia neboli ešte určené všetky podmienky dotknutých opatrení. V druhom rade, rovnako ako Luxemburské veľkovojvodstvo, Rakúska republika tvrdí, že Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v rôznych dotknutých opatreniach. V treťom rade sa odvoláva na to, že Komisia dostatočne nezohľadnila náklady na správu a uskladnenie jadrového odpadu. V štvrtom rade uvádza, že Komisia nezohľadnila prípadnú budúcu štátnu pomoc.

259

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia neboli ešte určené všetky podmienky dotknutých opatrení a že tieto podmienky boli následne predmetom ďalších rokovaní a úprav.

260

Komisia popiera tieto tvrdenia. Uvádza najmä, že toto tvrdenie je neprípustné, keďže Rakúska republika nespresnila informácie, ktoré chýbali.

261

Argumentáciu Komisie založenú na neprípustnosti tvrdenia Rakúskej republiky treba zamietnuť.

262

Treba totiž uviesť, že tvrdenie Rakúskej republiky sa týka najmä toho, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia boli Komisii predložené iba hlavné finančné podmienky projektu Hinkley Point C, ktoré už boli dohodnuté zmluvnými stranami, a že nemala príležitosť preskúmať ostatné parametre projektu (pozri odôvodnenia 73 a 551 napadnutého rozhodnutia).

263

Pokiaľ ide o dôvodnosť tvrdenia Rakúskej republiky, treba pripomenúť, že podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ musí byť Komisia v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. Opatrenia pomoci teda musia byť Komisii oznámené v čase, keď sú ešte v štádiu zámeru, t. j. pred ich vykonaním a v čase, keď ešte môžu byť zmenené v závislosti od prípadných pripomienok Komisie.

264

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že keďže článok 108 ods. 3 ZFEÚ neobsahuje žiadne formálne kritérium, prináleží každému členskému štátu, aby určil, v akom štádiu legislatívneho alebo správneho konania sa rozhodne predložiť zámer pomoci na preskúmanie Komisii pod podmienkou, že tento zámer nebude vykonaný predtým, ako Komisia vyhlási pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia,T‑188/95, EU:T:1998:217, bod 118).

265

V prejednávanej veci Komisia preskúmala projekt Hinkley Point C, ktorý jej oznámilo Spojené kráľovstvo. V tejto súvislosti z odôvodnení 73 a 551 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedená inštitúcia preskúmala dotknuté opatrenia s prihliadnutím na údaj orgánov Spojeného kráľovstva, podľa ktorého zvyšok podmienok, ako aj konečné dokumenty o financovaní budú obsahovať štandardné doložky, ktoré by pre podobný projekt požadoval akýkoľvek investor. Z tohto vyplýva, že schválenie Komisie sa vzťahovalo iba na prvky pomoci, ktoré vyplývali z uvedeného projektu tak, ako jej bol oznámený.

266

Pokiaľ ide o riziko, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika, že obsah dotknutých opatrení môže byť ešte neskôr zmenený, stačí pripomenúť, že schválenie Komisie sa týkalo iba projektu, ktorý jej bol oznámený. Každá neskoršia zmena, ktorá by mohla ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom, teda musí byť predmetom nového oznámenia Komisii. V odôvodneniach 73 a 551 napadnutého rozhodnutia tak Komisia vyzvala orgány Spojeného kráľovstva, aby jej oznámili konečné dokumenty v prípade, ak by obsahovali zmenu opatrení v porovnaní s dokumentmi, ktoré jej boli predložené.

267

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť argumentáciu Rakúskej republiky založenú v podstate na tom, že bola ešte možná zmena podmienok dotknutých opatrení.

268

V rámci piateho a ôsmeho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázať, že Komisia dostatočne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. Okrem toho Komisia nezohľadnila kumuláciu týchto opatrení.

269

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázať, že v napadnutom rozhodnutí neboli dostatočne vymedzené podmienky rozdielovej zmluvy.

270

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že samotná skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia nevyčíslila presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúceho z rozdielovej zmluvy, nemôže preukazovať, že Komisia sa dopustila pochybenia (pozri body 247 až 256 vyššie). V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na fungovanie rozdielovej zmluvy (pozri body 5 a 6 vyššie) presné vyčíslenie sumy grantového ekvivalentu, ktorý z nej vyplýva, v každom prípade nebolo ani možné. Táto suma totiž závisí od vývoja referenčnej ceny, ktorá zodpovedá trhovej cene. Ide teda o neistú cenu, ktorú možno ťažko určiť vopred.

271

V druhom rade treba preskúmať, ktoré skutočnosti Komisia zohľadnila, keď skúmala primeranosť prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že na trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie existujú faktory brániace tomu, aby nové kapacity na výrobu jadrovej energie boli vybudované v primeranom čase. V bode 2.1 uvedeného rozhodnutia Komisia opísala fungovanie rozdielovej zmluvy, ktorá má za následok stabilizáciu cien. Následne v bodoch 9.5.2 a 9.5.3.2 tohto rozhodnutia Komisia preskúmala, či stanovená realizačná cena bola primeraná najmä vzhľadom na miery návratnosti, ktoré boli použité na účely jej určenia. Na základe svojej analýzy požadovala Komisia úpravy mechanizmu podielu na zisku.

272

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenia Rakúskej republiky, treba uviesť, že s výnimkou tvrdenia založeného na tom, že Komisia nevyčíslila presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúceho z rozdielovej zmluvy, ktoré už bolo preskúmané v bodoch 247 až 256 vyššie, tento členský štát neuvádza žiadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že na základe skutočností uvedených v bode 271 vyššie Komisia nebola schopná preskúmať primeranosť prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve.

273

V štvrtom rade, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že Komisia mala preskúmať účinok blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a účinky dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu, treba uviesť, že tento členský štát neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že na základe skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii, nebola schopná posúdiť tieto účinky. Okrem toho, pokiaľ má toto tvrdenie spochybniť záver Komisie o primeranosti dotknutých opatrení, bude zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu týkajúceho sa dodržania zásady proporcionality.

274

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť aj tvrdenia, ktoré majú preukazovať, že neboli dostatočne vymedzené podmienky rozdielovej zmluvy.

275

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia neurčila výhody, ktoré majú byť poskytnuté v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point.

276

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 6 vyššie, rozdielová zmluva stanovuje, že NNBG bude chránená proti určitým zmenám právnych predpisov a že v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov a v prípade problémov súvisiacich s poistením jadrovej zodpovednosti za škody bude vyplatená kompenzácia. V prípade takéhoto predčasného odstavenia budú môcť tak investori spoločnosti NNBG, ako aj Spojené kráľovstvo požiadať o prevod spoločnosti NNBG na vládu Spojeného kráľovstva a uvedeným investorom bude vyplatená kompenzácia. Ako vyplýva z bodu 7 vyššie, dohoda ministra stanovuje, že ak po predčasnom odstavení z politických dôvodov zmluvný partner spoločnosti NNBG nebude vyplácať investorom spoločnosti NNBG kompenzačné platby, dohodnutú kompenzáciu im zaplatí tento minister.

277

Treba tiež uviesť, že ako vyplýva z odôvodnení 317 až 322 napadnutého rozhodnutia, táto kompenzácia spočíva v náhrade za odňatie vlastníckeho práva založenej na všeobecných zásadách, z ktorých vychádzajú právne predpisy Spojeného kráľovstva a Únie. V uvedenom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že platba náhrady škody na tomto základe, ktorá má zaručiť investorom spoločnosti NNBG, že ich situácia sa nezmení v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov, ako taká nepredstavuje štátnu pomoc. Ako prvok pomoci preto Komisia identifikovala iba existenciu osobitnej dohody, ktorá oslobodzuje NNBG alebo jej investorov od akýchkoľvek poplatkov alebo straty času, ktoré by im vznikli pri uplatňovaní ich práv vyplývajúcich z týchto všeobecných zásad v súdnom alebo mimosúdnom konaní. Inými slovami, výhoda, ktorú identifikovala Komisia, sa obmedzuje na osobitné zmluvné právo, ktoré im umožňuje získať rýchlu a istú platbu.

278

V prvom rade v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, Komisii nemožno vytýkať, že nevyčíslila grantový ekvivalent vyplývajúci z tejto osobitnej dohody. V tejto súvislosti treba uviesť, že grantový ekvivalent vyplývajúci z takej dohody je ťažko vyčísliteľný. Treba tiež pripomenúť, že hoci Komisia nevyčíslila výhodu vyplývajúcu z dohody ministra, zohľadnila ju. Ako totiž vyplýva z odôvodnení 337 a 479 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohľadnila mechanizmus kompenzácie za zmeny právnych predpisov zakladajúci právo na kompenzáciu, keď určovala miery návratnosti a primeranú realizačnú cenu stanovenú pre rozdielovú zmluvu.

279

V druhom rade je pravda, že presné podmienky mechanizmu kompenzácie neboli Komisii známe v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia schválila iba projekt oznámený Spojeným kráľovstvom a že podľa údajov tohto členského štátu mal tento mechanizmus zaručiť investorom spoločnosti NNBG, že v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov sa ich situácia nezmení. Ak by sa teda po prijatí napadnutého rozhodnutia Spojené kráľovstvo rozhodlo vyplatiť kompenzáciu prekračujúcu sumu, ktorá by bola potrebná na kompenzáciu za odňatie vlastníckeho práva, išlo by o výhodu, na ktorú by sa nevzťahovalo napadnuté rozhodnutie a ktorá by teda musela byť oznámená Komisii.

280

V treťom rade Rakúska republika uvádza, že Komisia dostatočne nevymedzila prvok pomoci vyplývajúci z kompenzácie, pretože nepreskúmala, či kompenzácia stanovená v rámci pomoci v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point má kompenzovať náklady na demontáž, monitorovanie a iné podobné náklady a neposúdila výhody vyplývajúce z práva prevodu.

281

V tejto súvislosti treba znovu pripomenúť, že podľa projektu, ktorý Spojené kráľovstvo oznámilo Komisii, mala kompenzácia zaručiť investorom spoločnosti NNBG, že v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov im bude vyplatená kompenzácia, ak dôjde k odňatiu ich vlastníckeho práva. Z toho vyplýva, že ak by jadrová elektráreň Hinkley Point bola odstavená a NNBG by bola prevedená na Spojené kráľovstvo, ktoré by prevzalo náklady na demontáž, monitorovanie a iné podobné náklady, bolo by to potrebné zohľadniť v rámci kompenzácie. Ak by sa tieto náklady dostatočne neodrazili pri výpočte kompenzácie, išlo by o pomoc, ktorú by Spojené kráľovstvo bolo povinné oznámiť Komisii.

282

Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

283

V štvrtom rade treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že pri svojom preskúmaní zlučiteľnosti dohody ministra s vnútorným trhom Komisia prehliadla, že z tejto dohody nebude mať prospech NNBG, ale jej investori, a že z práva prevodu nebude mať prospech NNBG, ale jej vlastníci. V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že dotknuté opatrenia majú mať stimulačný účinok na investície, a preto sa týkali v prvom rade investorov spoločnosti NNBG, hoci z právneho hľadiska boli určité práva poskytnuté spoločnosti NNBG. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, sa teda Komisia v tejto súvislosti nedopustila pochybenia.

284

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatočne neurčila výhody, ktoré majú byť poskytnuté v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point.

285

V rámci piateho a ôsmeho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že Komisia dostatočne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke. Bez dostatočného vymedzenia tohto opatrenia nebola Komisia schopná náležite preskúmať proporcionalitu tejto záruky.

286

Na úvod treba pripomenúť postup Komisie v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o úverovú záruku.

287

Ako vyplýva z bodu 7.8 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že rozdielová zmluva, dohoda ministra a úverová záruka spolu súviseli, pretože všetky tieto opatrenia boli potrebné na výstavbu Hinkley Point C. Komisia tiež skonštatovala, že tak, ako bola úverová záruka oznámená Spojeným kráľovstvom, predstavovala štátnu pomoc.

288

V tejto súvislosti treba zohľadniť aj úvahy, ktoré Komisia vysvetlila v bode 9.5.1 napadnutého rozhodnutia. V tomto bode Komisia vysvetlila, že sadzba poplatku za úverovú záruku, ktorú pôvodne oznámilo Spojené kráľovstvo, bola nižšia ako trhová sadzba, ktorú by NNBG musela platiť v prípade, ak by takáto záruka bola ponúkaná na trhu.

289

V napadnutom rozhodnutí však Komisia neschválila úverovú záruku tak, ako bola pôvodne oznámená Spojeným kráľovstvom. Ako totiž vyplýva z bodu 9.5.3.1 uvedeného rozhodnutia a z opisu úverovej záruky, ktorú Komisia vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom v bode 2.2 tohto rozhodnutia, schválenie sa vzťahuje na úverovú záruku s upravenou sadzbou poplatku. Podľa odôvodnení 475 a 476 toho istého rozhodnutia mala táto úprava obmedziť prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke na minimum.

290

V bode 9.5.3.1 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že riziková kategória BB+ alebo Ba1, ktorú Spojené kráľovstvo považovalo za primeranú, náležite neodrážala riziko, ktoré bolo spojené s úverovou zárukou. Podľa jej názoru bolo potrebné úverovej záruke prideliť rating BB alebo Ba a pre tento rating musela byť sadzba poplatku za uvedenú záruku vo výške 250 bázických bodov, navrhnutá Spojeným kráľovstvom, upravená na vyššiu úroveň zodpovedajúcu tomuto ratingu, teda na úroveň 295 bázických bodov. Komisia porovnala túto upravenú sadzbu poplatku so sadzbou poplatku vo výške 291 bázických bodov, ktorá zodpovedá priemeru 102 európskych podnikových swapov na úverové zlyhanie v rizikovej kategórii BB. Okrem toho Komisia porovnala sadzbu poplatku vo výške 295 bázických bodov so strednou hodnotou 286 bázických bodov pre rizikovú kategóriu BB a domnievala sa, že s prihliadnutím na túto poslednú uvedenú sadzbu mala byť sadzba poplatku za takúto garanciu upravená smerom nahor z dôvodu dôb splatnosti, ktoré Komisia identifikovala.

291

V reakcii na obavy Komisie Spojené kráľovstvo zvýšilo sadzbu poplatku za úverovú záruku z 250 na 295 bázických bodov tak, aby táto sadzba zodpovedala sadzbe poplatku, ktorý by NNBG musela platiť na súkromnom trhu v prípade, ak by na ňom bola ponúkaná takáto záruka. Ako vyplýva z odôvodnenia 476 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že táto úprava umožňovala obmedziť prvok pomoci obsiahnutý v uvedenej záruke na minimum.

292

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že tieto úvahy sú nesprávne. V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia nemala skonštatovať, že projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. V druhom rade tvrdí, že Komisia mala určiť rizikovú kategóriu úverovej záruky bez zohľadnenia ostatných dotknutých opatrení. V treťom rade, rovnako ako Luxemburské veľkovojvodstvo, Rakúska republika uvádza tvrdenia založené na tom, že Komisia pri svojom hodnotení úverovej záruky dostatočne nezohľadnila kritériá stanovené v oznámení o zárukách.

293

Rakúska republika uvádza, že Komisia nemala skonštatovať, že projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. Takýto prístup je v rozpore s úvahami Komisie založenými na existencii zlyhania trhu.

294

Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

295

V tejto súvislosti stačí uviesť, že rating BB alebo Ba, ktorý Komisia považovala za primeraný (pozri odôvodnenie 465 napadnutého rozhodnutia), zodpovedá projektom s vysokou mierou rizika, pre ktoré je však napriek tomu pravdepodobný pozitívny všeobecný výsledok.

296

V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, teda Komisia nevychádzala z úvahy, že projekt zahŕňal relatívne nízku pravdepodobnosť zlyhania.

297

Toto tvrdenie Rakúskej republiky treba preto zamietnuť.

298

Rakúska republika tvrdí, že pri posúdení úverovej záruky nemala Komisia zohľadniť účinky ostatných dotknutých opatrení, ale mala vychádzať zo svojho zistenia nachádzajúceho sa v odôvodnení 390 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bez štátnej pomoci by sa čisto obchodné investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neuskutočnili.

299

Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia treba zamietnuť.

300

V tejto súvislosti treba uviesť, že nič nebránilo tomu, aby Komisia pri posúdení pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu, ktoré vykonala, na určenie sadzby poplatku za úverovú záruku zodpovedajúcu sadzbe, ktorá by bola ponúkaná na trhu, zohľadnila účinky rozdielovej zmluvy a dohody ministra. Tri dotknuté opatrenia totiž vytvárajú jednotný celok a rozdielová zmluva a dohoda ministra majú práve prekonať prekážky, ktoré bránia investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktoré identifikovala Komisia. Účinky týchto opatrení, najmä tok výnosov zaručený rozdielovou zmluvou, boli teda významnými faktormi pri analýze pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu. Naproti tomu prístup, o ktorom uvažuje Rakúska republika, podľa ktorého by tieto faktory neboli zohľadnené v rámci tejto analýzy, by neprimerane zvyšovali riziko, ktoré treba zohľadniť pri posúdení úverovej záruky.

301

Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zohľadnila účinky rozdielovej zmluvy pri odhade pravdepodobnosti zlyhania projektu, ktorý vykonala v rámci posúdenia úverovej záruky. Treba preto zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia nemala zohľadniť účinky ostatných dotknutých opatrení pri posúdení rizika zlyhania projektu na účely stanovenia primeranej sadzby poplatku za záruku.

302

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia založené v podstate na tom, že pri posúdení úverovej záruky Komisia nedostatočne zohľadnila určité kritériá stanovené v oznámení o zárukách. V tejto súvislosti uvádzajú tvrdenia založené na nedostatočnom určení dĺžky záruky, nedostatočnom určení maximálnej výšky krytia pôžičky, na tom, že sadzba poplatku za úverovú záruku nebola dostatočne vysoká, a na existencii finančných ťažkostí, ktoré mala EDF.

303

Komisia, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika a Rumunsko tvrdia, že tieto tvrdenia treba zamietnuť. V tejto súvislosti Komisia najmä uvádza, že v prejednávanej veci oznámenie o zárukách nebolo relevantné.

304

Na úvod treba pripomenúť, že v odôvodneniach 336 až 339 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, že úverová záruka predstavuje štátnu pomoc. V tejto súvislosti najmä vysvetlila, že aj keby platilo, že upravená sadzba poplatku za úverovú záruku obmedzila pomoc na minimum, vzhľadom na bezprecedentnú povahu projektu, financovania a záruky, pre ktoré neexistujú presné porovnateľné referenčné hodnoty, nemožno cenu, ktorú NNBG platí za úverovú záruku, považovať za trhovú cenu, pretože trh neposkytuje a ani by neposkytol žiadny podobný mechanizmus. Žiaden z účastníkov konania nespochybnil tento záver.

305

Treba tiež pripomenúť, že ako to vyplýva z odôvodnení 463 až 477 napadnutého rozhodnutia, Spojené kráľovstvo v reakcii na obavy Komisie týkajúce sa podhodnotenia rizika spojeného s úverovou zárukou, upravilo na 295 bázických bodov sadzbu poplatku za uvedenú záruku a Komisia sa domnievala, že táto upravená sadzba poplatku predstavuje správny približný odhad hypotetickej trhovej sadzby za nástroj, ktorý trh neponúka.

306

Treba uviesť, že svojimi tvrdeniami založenými na nedodržaní kritérií stanovených v oznámení o zárukách chcú Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo preukázať, že úvaha Komisie, podľa ktorej upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov predstavuje správny približný odhad hypotetickej trhovej sadzby za nástroj, ktorý trh neponúka, je nesprávna. Tieto členské štáty v podstate tvrdia, že pri posúdení otázky, či táto sadzba poplatku predstavovala takýto správny približný odhad, Komisia opomenula zohľadniť kritériá, ktoré by zohľadnil investor v trhovom hospodárstve, a to neurčitú dĺžku uvedenej záruky, neprimerane vysokú sumu maximálneho krytia pôžičky a skutočnosť, že EDF má finančné ťažkosti. Okrem toho tieto členské štáty tvrdia, že táto sadzba poplatku nebola dostatočne vysoká.

307

Treba tiež uviesť na jednej strane, že záver Komisie, podľa ktorého upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov predstavovala správny približný odhad hypotetickej trhovej sadzby, sa zakladá na úvahe, podľa ktorej by hypotetický investor v trhovom hospodárstve vyžadoval takúto sadzbu poplatku a na druhej strane, že tvrdenia Luxemburského veľkovojvodstva a Rakúskej republiky majú preukázať, že takýto investor by zohľadnil faktory, ktoré Komisia nezohľadnila, a že by vyžadoval vyššiu sadzbu poplatku.

308

Aj keby sa za týchto okolností oznámenie o zárukách neuplatňovalo v prejednávanej veci, ako to uvádza Komisia, tvrdenia týchto členských štátov založené na nedostatočnom určení dĺžky záruky, nedostatočnom určení maximálnej výšky krytia pôžičky, na tom, že sadzba poplatku za úverovú záruku nebola dostatočne vysoká, a na existencii finančných ťažkostí, ktoré mala EDF, nemožno považovať za irelevantné iba z dôvodu, že na podporu svojich tvrdení sa tieto štáty odvolávajú na kritériá stanovené v oznámení o zárukách.

309

Bez ohľadu na to, či Komisia bola v prejednávanej veci povinná zohľadniť kritériá stanovené v oznámení o zárukách, však tvrdenia, ktoré uvádzajú Luxemburské veľkovojvodstvo a Rakúska republika, treba zamietnuť, a to z nasledujúcich dôvodov.

310

Rakúska republika uvádza, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že nebola určená dĺžka úverovej záruky. V tejto súvislosti tento členský štát odkazuje na kritérium uvedené v bode 4.1 treťom odseku písm. b) oznámenia o zárukách.

311

Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie treba zamietnuť.

312

Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 3.2 písm. b) oznámenia o zárukách, jednou z podmienok vyžadovaných bodom 3 uvedeného oznámenia na to, aby štát mohol konštatovať, že podľa tohto oznámenia neexistuje výhoda, je, aby bol rozsah záruky časovo obmedzený. Okrem toho z bodu 4.1 písm. b) uvedeného oznámenia vyplýva, že pri výpočte grantového ekvivalentu obsiahnutého v záruke podľa tohto oznámenia sa musí zohľadniť dĺžka záruky. Z tohto posledného bodu tiež vyplýva, že Komisia sa v zásade domnieva, že neobmedzené záruky sú nezlučiteľné s článkom 107 ZFEÚ.

313

Pokiaľ ide o tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou, v prvom rade treba zamietnuť jej tvrdenie, že úverová záruka bola časovo neobmedzená. V tejto súvislosti stačí uviesť, že z odôvodnenia 49 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto záruka nie je neobmedzená, ale vzťahuje sa na včasné zaplatenie istiny a úrokov prípustného dlhu. Treba tiež uviesť, že z odôvodnenia 432 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že obdobie splatnosti zaručeného dlhu má podľa predpokladov váženú priemernú životnosť 27,4 rokov, pričom obdobia splatnosti dlhopisov sa pohybujú od 8 do 41 rokov.

314

V druhom rade, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že pri určení upravenej sadzby poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov Komisia dostatočne nezohľadnila dĺžku uvedenej záruky, po prvé treba uviesť, že v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že táto sadzba poplatku zohľadňovala najmä jej obavy z mimoriadne dlhej doby splatnosti dlhopisov, ktoré sa majú emitovať. Po druhé treba uviesť, že Rakúska republika neuvádza žiadne ďalšie podrobné tvrdenie, ktoré by malo za následok neprijateľnosť záveru Komisie, podľa ktorého vzhľadom na splatnosť dlhopisov bola táto sadzba poplatku stanovená tak, aby odrážala cenu, ktorá by bola zaplatená poskytovateľovi záruky v trhovom hospodárstve.

315

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa dĺžky záruky.

316

Rakúska republika uvádza, že Komisia neurčila výšku maximálneho krytia pôžičky. V tejto súvislosti odkazuje na bod 4.1 písm. c) oznámenia o zárukách.

317

Komisia popiera tieto tvrdenia.

318

Na úvod treba uviesť, že podľa bodu 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách na to, aby členský štát mohol vylúčiť existenciu výhody podľa bodu 3 tohto oznámenia, nesmie záruka v zásade kryť viac ako 80 % nesplatenej pôžičky alebo iného finančného záväzku. Z bodu 3.2. písm. c) tohto oznámenia tak vyplýva, že Komisia sa domnieva, že keď záruka kryje finančný záväzok v celom rozsahu, veriteľ má menšiu motiváciu riadne posúdiť, zaistiť a minimalizovať riziká vyplývajúce z poskytnutia pôžičky a hlavne správne vyhodnotiť úverovú bonitu dlžníka, a že je možné, že verejný poskytovateľ záruky neposúdi vždy starostlivo riziko z dôvodu chýbajúcich prostriedkov. Okrem toho bod 4.1 písm. c) toho istého oznámenia stanovuje, že toto kritérium musí byť zohľadnené pri výpočte prvku pomoci obsiahnutého v záruke.

319

Treba však tiež uviesť, že podľa bodu 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách sa táto hranica neuplatňuje na záruky, ktoré kryjú dlhové cenné papiere v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/22/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/109 (Ú. v. EÚ L 76, 2008, s. 50). Podľa uvedeného článku 2 ods. 1 písm. b) sa dlhovými cennými papiermi rozumejú dlhopisy alebo iné formy prevoditeľných sekuritizovaných dlhov, s výnimkou cenných papierov rovnocenných akciám v spoločnostiach alebo cenných papierov, ktoré by po prevedení alebo po výkone práv z nich vyplývajúcich viedli k vzniku práva nadobúdať akcie či cenné papiere rovnocenné akciám.

320

V prvom rade treba uviesť, že úverová záruka sa vzťahuje na cenné papiere emitované v súlade s podmienkami európskeho programu pre strednodobé cenné papiere, a teda na dlhové cenné papiere v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2004/109. Treba preto zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že úverová záruka nie je v súlade s kritériom týkajúcim sa výšky maximálneho krytia pôžičky stanoveným v bode 3.2 písm. c) a v bode 4.1 písm. c) oznámenia o zárukách.

321

V druhom rade bod 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách v žiadnom prípade nevylučuje, že existenciu výhody možno vylúčiť v prípade prekročenia hranice 80 %. Z tohto bodu totiž vyplýva, že keď uvedená hranica nie je dodržaná, musí členský štát notifikovať opatrenie a odôvodniť svoje tvrdenie, podľa ktorého dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Aj keby teda táto hranica bola prekročená, nestačilo by to pre konštatovanie, že záver Komisie, podľa ktorého upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov zodpovedala sadzbe poplatku, ktorú by požadoval poskytovateľ záruky v trhovom hospodárstve, bol zjavne nesprávny.

322

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenie založené na prekročení hranice uvedenej v bode 3.2 písm. c) a bode 4.1 treťom odseku písm. c) oznámenia o zárukách.

323

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že EDF, materská spoločnosť spoločnosti NNBG, má finančné problémy. Domnievajú sa, že dôkazné prostriedky, ktoré predložili počas konania na Všeobecnom súde, umožňujú preukázať túto skutočnosť. Podľa týchto členských štátov sa za výnimočných okolností prvok pomoci môže ukázať rovnako vysoký ako suma skutočne krytá úverovou zárukou. Hoci tieto dôkazné prostriedky neboli predložené v správnom konaní, Komisia mala zohľadniť skutočnosti, na ktoré tieto dokumenty odkazujú. V tejto súvislosti tieto členské štáty odkazujú na bod 3.2 písm. a) a bod 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách.

324

Komisia a Francúzska republika sa domnievajú, že tieto tvrdenia treba zamietnuť. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že dokumenty, z ktorých vychádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, jej neboli predložené v správnom konaní a že preto nebola povinná zohľadniť okolnosť, na ktorú sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo.

325

Na úvod treba uviesť, že podľa bodu 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách je jednou z podmienok umožňujúcich členskému štátu vylúčiť existenciu výhody podľa tohto oznámenia, aby dlžník nemal finančné problémy a podľa bodu 4.1 písm. a) uvedeného oznámenia sa táto okolnosť musí zohľadniť pri výpočte prvku pomoci. Ako vyplýva z bodu 4.1 písm. a) druhého odseku, Komisia sa domnieva, že pri podnikoch, ktoré majú ťažkosti, by poskytovateľ záruky v trhovom hospodárstve, pokiaľ by existoval, v čase poskytnutia záruky účtoval vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti a že ak by sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný pôžičku splatiť, javila ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba by nemusela existovať a vo výnimočných prípadoch by sa prvok pomoci v záruke mohol ukázať taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou.

326

V prvom rade treba preskúmať tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že z dôvodu, že EDF bola podnikom v ťažkostiach, sa mala Komisia domnievať, že prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke bol taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou.

327

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa bodu 9 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem [podnikov – neoficiálny preklad] v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia o podnikoch v ťažkostiach“), na ktoré odkazuje oznámenie o zárukách, je podnik v ťažkostiach, keď nie je schopný, či už prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo pomocou finančných prostriedkov, ktoré je schopný získať od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť stratám, ktoré by ho bez vonkajšej intervencie verejných orgánov takmer s určitosťou odsúdili na vylúčenie z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

328

Na podporu svojho tvrdenia, že EDF mala finančné ťažkosti, Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo predkladajú tieto dôkazné prostriedky:

329

Po prvé, pokiaľ ide o článok, ktorý sa 27. februára 2011 objavil na internetovej stránke, treba uviesť, že tento článok sa týka finančnej situácie spoločnosti EDF a že odkazuje na zadlženie tejto spoločnosti. Vzhľadom na to, že v tomto článku sa uvádza, že EDF dostala rating AA od ratingovej agentúry, však z neho nemožno vyvodiť, že zadlženie tejto spoločnosti dosiahlo takú úroveň, že bolo možné takmer s určitosťou očakávať, že táto spoločnosť bude vylúčená z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Tento rating totiž zodpovedá vysokej kvalite a investícii, ktorá je v zásade bezpečná.

330

Po druhé z článku, ktorý sa 8. apríla 2013 objavil v denníku v Spojenom kráľovstve, možno vyvodiť iba to, že pôvodný partner spoločnosti EDF pre projekt Hinkley Point C opustil jadrovú energetiku a že vzhľadom na dlh, ktorý mala EDF vo výške 39 miliárd eur, nebolo isté, že môže tento projekt realizovať sama. Naproti tomu z toho článku nemožno vyvodiť, že EDF bola podnikom vo finančných ťažkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v ťažkostiach.

331

Po tretie, pokiaľ ide o článok, ktorý sa 1. marca 2012 objavil vo francúzskom denníku a články, ktoré sa objavili v nemeckom hospodárskom denníku 26. februára a 6. októbra 2014, treba uviesť, že tieto články sa netýkajú spoločnosti EDF, ale dotknutej spoločnosti. V čase prijatia napadnutého rozhodnutia však táto spoločnosť a EDF boli odlišnými spoločnosťami a ani Rakúska republika, ani Luxemburské veľkovojvodstvo nepredložili dôkazy umožňujúce konštatovať, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia vedela alebo mala vedieť, že v budúcnosti bude spoločnosť spomínaná v uvedených článkoch čiastočne prevzatá spoločnosťou EDF. Naopak v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa údajov Komisie, ktoré Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo nespochybnili, bola dohoda o čiastočnom prevzatí dotknutej spoločnosti spoločnosťou EDF podpísaná až 29. júla 2015, teda dlho po 8. októbri 2014, keď bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. Tieto články preto nemôžu preukazovať existenciu finančných ťažkostí, ktoré mala EDF v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Tieto úvahy platia aj pre referenčné dokumenty uverejnené dotknutou spoločnosťou v prvých štvrťrokoch 2012, 2013 a 2014, ako aj pre článok, ktorý sa objavil na internetovej stránke v rozsahu, v akom obsahujú informácie týkajúce sa dotknutej spoločnosti.

332

Po štvrté, pokiaľ ide o články, ktoré sa objavili vo francúzskom denníku 5. júna 2015 a 17. a 18. februára 2016, ako aj článok, ktorý sa objavil v hospodárskom a finančnom denníku v Spojenom kráľovstve 12. marca 2016, treba uviesť, že tieto články boli uverejnené po prijatí napadnutého rozhodnutia.

333

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci sa musí posúdiť v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v čase jeho prijatia (rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, EU:C:1986:302, bod 16). V prejednávanej veci však Komisia nemohla mať k dispozícii tieto informácie, pretože články uvedené v bode 332 vyššie boli uverejnené po prijatí napadnutého rozhodnutia a nič v spise nenasvedčuje tomu, že Komisia mohla mať k dispozícii informácie, ktoré tieto články obsahovali, pred prijatím tohto rozhodnutia.

334

V každom prípade aj keby Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo predložili články uvedené v bode 328 vyššie, aby preukázali existenciu okolností, ku ktorým došlo pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nemohli by preukázať, že pred týmto prijatím bola EDF podnikom vo finančných ťažkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v ťažkostiach. Keďže sa totiž v týchto článkoch odkazuje na likvidáciu dotknutej spoločnosti a jej čiastočné prevzatie spoločnosťou EDF, treba pripomenúť, že k týmto udalostiam došlo po tomto prijatí (pozri bod 331 vyššie). Okrem toho treba uviesť, že z týchto článkov nemožno vyvodiť, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia dosiahlo zadlženie spoločnosti EDF taký rozmer, že by to túto spoločnosť bez vonkajšej intervencie takmer s určitosťou odsúdilo na vylúčenie z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

335

Po piate Rakúska republika tvrdí, že zo strany 5 osobitnej správy francúzskeho Dvora audítorov o medzinárodnej stratégii spoločnosti EDF z novembra 2015 vyplýva, že táto spoločnosť bola na konci roka 2009 „v nestabilnej finančnej situácii“ a zo strany 7 tej istej správy zase to, že „finančná situácia [tejto spoločnosti] bola nestabilná a to dokonca aj za cenu ďalšieho zadlžovania“.

336

V tejto súvislosti stačí uviesť, že z osobitnej správy francúzskeho Dvora audítorov o medzinárodnej stratégii spoločnosti EDF z novembra 2015 nemožno vyvodiť, že v deň prijatia napadnutého rozhodnutia bola EDF podnikom s finančnými ťažkosťami v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v ťažkostiach. Na jednej strane sa totiž na strane 5 tejto správy uvádza, že „na konci roka 2009 bola [EDF] v nestabilnej finančnej situácii“, ale následne je v nej uvedené, že „sa zač[al] nový cyklus zodpovedajúci kontrolnému obdobiu [Dvora audítorov], v ktorom dominovali prevody v celkovej výške takmer 13 [miliárd eur]“. Na druhej strane treba skonštatovať, že formulácia nachádzajúca sa na strane 7 tejto správy, podľa ktorej „najväčšou obavou štátu ako akcionára bolo, že skupina bude naďalej vyplácať vysokú dividendu napriek tomu, že jej finančná situácia bola nestabilná a to dokonca aj za cenu ďalšieho zadlžovania“ nepreukazuje, že zadlženie spoločnosti EDF by ju takmer s určitosťou odsúdilo k vylúčeniu z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

337

Po šieste, pokiaľ ide o článok nezávislej organizácie z 13. decembra 2012, z tohto článku vyplýva, že výdavky na výstavbu jadrových elektrární vo Flamanville a Olkiluoto stúpli. V prvom rade však z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia vzala do úvahy tieto okolnosti. Ďalej treba uviesť, že z tohto článku nemožno vyvodiť, že EDF alebo dotknutá spoločnosť mali finančné ťažkosti. Napokon, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v tomto článku o tejto spoločnosti, stačí odkázať na úvahy vysvetlené v bode 331 vyššie. Ani tento článok teda nemôže preukazovať existenciu zjavného pochybenia Komisie.

338

Dôkazné prostriedky, ktoré predložila Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, teda nemôžu preukazovať, že EDF mala finančné ťažkosti v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v ťažkostiach. Treba preto zamietnuť tvrdenie týchto členských štátov, podľa ktorého vzhľadom na to, že EDF bola podnikom v ťažkostiach, sa Komisia mala domnievať, že prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke bol taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou.

339

V druhom rade, pokiaľ majú tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, preukazovať, že vzhľadom na finančnú situáciu, v ktorej sa nachádzala EDF, by investor v trhovom hospodárstve nesúhlasil so sadzbou poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov, stačí uviesť, že tieto členské štáty neuviedli podrobné tvrdenia, ktoré by mohli preukázať, že úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.5.3.1 napadnutého rozhodnutia boli neprijateľné. Tieto členské štáty najmä neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že bolo zjavne nesprávne vychádzať z ratingu BB alebo Ba, ani žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že po prvé, porovnanie medzi priemerom 102 európskych podnikových swapov na úverové zlyhanie v rizikovej kategórii BB a strednou hodnotou 286 bázických bodov pre uvedenú rizikovú kategóriu, ktoré Komisia vykonala, alebo po druhé úprava sadzby poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov, ku ktorej sa pristúpilo v reakcii na obavy Komisie (pozri bod 290 vyššie), boli neprijateľné.

340

Treba preto zamietnuť aj tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že Komisia opomenula zohľadniť kritériá stanovené v bode 3.2 písm. a) a v bode 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách, pričom nie je potrebné rozhodovať o tvrdení Komisie, podľa ktorého dokumenty predložené týmito členskými štátmi neboli predložené v správnom konaní.

341

V replike Rakúska republika tvrdí, že podľa bodu 3.4 písm. f) šiesteho odseku oznámenia o zárukách je minimálna výška poplatku za riziko 400 bázických bodov. Komisia nevysvetlila, prečo úverová záruka, za ktorú bola stanovená upravená sadzba poplatku vo výške 295 bázických bodov, bola menej riziková.

342

Komisia a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

343

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že kritérium spomenuté v bode 3.4 písm. f) šiestom odseku oznámenia o zárukách, na ktoré odkazuje bod 4.2 tohto oznámenia, sa uplatňuje iba na záručné schémy a nie na individuálne záruky. Úverová záruka však nepredstavuje záručnú schému v zmysle bodu 1.3 písm. a) tohto oznámenia.

344

V druhom rade treba v každom prípade konštatovať, že v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, výška 400 bázických bodov uvedená v bode 3.4 písm. f) šiestom odseku oznámenia o zárukách sa nevzťahuje priamo na sadzbu poplatku za záruku. Ako totiž vyplýva z bodu 3.4 písm. f) tohto oznámenia poplatky musia pokrývať bežné riziká súvisiace s poskytnutím záruky, administratívne náklady schémy a ročnú odmenu za dostatočný kapitál. Ročná odmena za dostatočný kapitál sa skladá z poplatku za riziko prípadne zvýšeného o bezrizikovú úrokovú sadzbu. Výška 400 bázických bodov spomenutá v bode 3.4 písm. f) šiestom odseku tohto oznámenia sa teda týka iba bežného poplatku za kapitálové riziko, ktorý musí byť zahrnutý do poplatku za záruku účtovaného prijímateľom. Z toho vyplýva, že v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, sadzbu poplatku za úverovú záruku nemožno priamo porovnávať so sadzbou 400 bázických bodov uvedenou v tomto bode.

345

V treťom rade treba ad abundantiam uviesť, že bod 3.4 písm. f) šiesty odsek oznámenia o zárukách iba spresňuje časť metodológie umožňujúcej členskému štátu stanoviť sadzbu poplatku zodpovedajúcu sadzbe, ktorú by vyžadoval poskytovateľ záruky v trhovom hospodárstve. Tento bod však nijako nebráni tomu, aby Komisia namiesto tejto metodológie využila odlišný prístup na určenie tejto sadzby tým, že ako východiskový bod zohľadní sadzby poplatkov vyžadované poskytovateľmi záruky v trhovom hospodárstve v prípade porovnateľných projektov a tieto sadzby upraví s prihliadnutím na osobitnosti daného projektu. Tento bod teda nebráni prístupu, ktorý Komisia nasledovala v prejednávanej veci (pozri bod 290 vyššie).

346

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť aj tvrdenie založené na tom, že Komisia nezohľadnila metódu výpočtu uvedenú v bode 3.4 písm. f) šiestom odseku a v bode 4.2 oznámenia o zárukách.

347

Tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo a ktoré sa zakladajú na nedodržaní kritérií upravených v oznámení o zárukách, teda nemôžu preukazovať existenciu zjavného pochybenia ovplyvňujúceho úvahy Komisie nachádzajúce sa v bodoch 475 a 476 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výške 295 bázických bodov zodpovedala sadzbe, ktorú by NNBG musela platiť v prípade, ak by takáto záruka bola ponúkaná na trhu.

348

Treba preto zamietnuť tieto tvrdenia, pričom nie je potrebné rozhodovať o otázke, či bola Komisia v prejednávanej veci povinná zohľadniť kritériá upravené v oznámení o zárukách.

349

Všetky tvrdenia, ktoré sa týkajú úverovej záruky, treba v dôsledku toho zamietnuť.

350

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že Komisia nezohľadnila zásadu kumulácie, ktorá vyžaduje, aby všetky dotknuté opatrenia bolo možné vymedziť v ich celosti.

351

V prvom rade, pokiaľ sa Rakúska republika týmto tvrdením znovu odvoláva na to, že Komisia bola povinná vypočítať presnú sumu grantového ekvivalentu pre dotknuté opatrenia alebo že dostatočne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v rôznych dotknutých opatreniach, treba toto tvrdenie zamietnuť s poukazom na body 247 až 349 vyššie.

352

V druhom rade, pokiaľ chce týmto tvrdením Rakúska republika uviesť, že Komisia dostatočne nezohľadnila kumulatívny účinok troch dotknutých opatrení, treba zdôrazniť, že toto tvrdenie sa týka existencie nadmernej náhrady. Toto tvrdenie bude preto zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu, ktorý sa týka proporcionality dotknutých opatrení.

353

Aj toto tvrdenie treba v dôsledku toho zamietnuť a spolu s ním všetky tvrdenia, ktoré majú preukazovať, že prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatočne vymedzené.

354

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatočne neurčila výdavky na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie.

355

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že opatrenie pomoci, ktoré Komisia vyhlásila za zlučiteľné, sa týka iba rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky. Naproti tomu sa napadnuté rozhodnutie netýka prípadnej štátnej pomoci poskytnutej Spojeným kráľovstvom na krytie výdavkov na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie.

356

V druhom rade treba uviesť, že ako to vyplýva z odôvodnenia 461 napadnutého rozhodnutia, pri svojom posúdení dotknutých opatrení Komisia zohľadnila informácie o výdavkoch na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, ktoré boli uvedené vo finančnom modeli pre Hinkley Point C. Ako totiž Komisia správne uvádza, keďže išlo o výdavky, ktoré musí znášať prevádzkovateľ elektrárne, bolo ich potrebné zohľadniť pri výpočte úrovne návratnosti potrebnej na vytvorenie dostatočného stimulačného účinku.

357

V treťom rade treba uviesť, že v odôvodneniach 460 a 461 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne pripomenula, že akýkoľvek prvok ďalšej pomoci týkajúci sa výdavkov na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, ktorý nebol zahrnutý v dotknutých opatreniach, musí byť oznámený osobitne.

358

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba dospieť k záveru, že Komisia konala v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 263 až 266 vyššie. Tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia dostatočne neurčila výdavky na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, treba preto zamietnuť.

359

Tento záver nemôže byť spochybnený tým, že 20. júla 2015, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia, Spojené kráľovstvo oznámilo metódu tarifikácie pre zmluvy o preprave jadrového odpadu a že rozhodnutím z 9. októbra 2015 vo veci SA.34962, Waste Contract for New Nuclear Power Stations (Ú. v. EÚ C 161, 2016, s. 1), Komisia posúdila túto metódu ako štátnu pomoc a vyhlásila ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. K týmto skutočnostiam totiž došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto nemôžu spochybniť jeho zákonnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, T‑533/10, EU:T:2014:629, bod 75). Okrem toho, ak sa Rakúska republika domnievala, že opatrenie pomoci schválené rozhodnutím z 9. októbra 2015 nemalo byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, prináležalo jej uplatniť tieto tvrdenia v žalobe proti tomuto rozhodnutiu. Naproti tomu takéto tvrdenia nie sú relevantné v rámci prejednávanej žaloby, predmetom ktorej je návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nevzťahuje na túto metódu tarifikácie.

360

V rámci piateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v budúcnosti prípadne môže byť poskytnutá v prospech Hinkley Point C ďalšia pomoc vo forme verejnej záruky.

361

K tomuto tvrdeniu stačí uviesť, že odkazuje na skutočnosti, ktoré prípadne môžu nastať po dni prijatia napadnutého rozhodnutia a ktoré preto nemôžu spochybniť jeho zákonnosť (pozri bod 359 vyššie). V každom prípade, pokiaľ sa Rakúska republika domnieva, že akákoľvek ďalšia pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, tieto tvrdenia nemožno zohľadniť v rámci prejednávanej žaloby, ktorá sa vzťahuje iba na návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých opatrení.

362

V dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia, ktoré majú preukazovať, že prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatočne vymedzené.

363

Pokiaľ ide o tvrdenia založené na porušení povinnosti odôvodnenia, ktoré Rakúska republika uvádza v rámci štvrtej časti deviateho žalobného dôvodu, stačí uviesť, že tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého bola Komisia povinná podrobnejšie vymedziť dotknuté opatrenia. Tieto tvrdenia treba preto zamietnuť.

364

Tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že metóda, ktorú použila Komisia, aby definovala prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke, je nezrozumiteľná, treba tiež zamietnuť. Ako totiž už bolo vysvetlené v bodoch 285 až 349 vyššie, z napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že Komisia upravila podmienky úverovej záruky oznámenej Spojeným kráľovstvom tak, aby bol prvok pomoci obsiahnutý v tejto záruke obmedzený na minimum.

365

Aj tvrdenia týkajúce sa porušenia povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnuť.

366

V dôsledku toho treba zamietnuť piaty a ôsmy žalobný dôvod, ako aj štvrtú časť deviateho žalobného dôvodu s výnimkou tvrdenia založeného na účinku blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a na účinkoch dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu (pozri bod 273 vyššie) a tvrdenia založeného na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila kumulatívny účinok troch dotknutých opatrení (pozri bod 352 vyššie), ktoré budú zohľadnené pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu.

367

Šiesty žalobný dôvod, druhá výhrada tretej časti a šiesta časť deviateho žalobného dôvodu sa týkajú úvah Komisie vysvetlených v bodoch 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých dotknuté opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality. V odôvodnení 548 uvedeného rozhodnutia Komisia skonštatovala, že pod podmienkou, že dôjde k úprave sadzby poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov a zmene mechanizmu podielu na zisku, bolo narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z uvedenia Hinkley Point C do prevádzky na potrebnom minime a bolo vyvážené pozitívnymi účinkami opatrení.

368

V prvom rade treba preskúmať šiesty žalobný dôvod, ktorý má preukázať existenciu pochybení pri preskúmaní proporcionality dotknutých opatrení. V druhom rade bude preskúmaná druhá výhrada tretej časti a šiesta časť deviateho žalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú najmä na nedostatočnom odôvodnení.

369

Na podporu šiesteho žalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú, že úvahy Komisie vysvetlené v bodoch 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia sú zjavne nesprávne.

370

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že aby bolo opatrenie pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 pís. c) ZFEÚ, musí byť vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa verejného záujmu. Okrem toho zmena podmienok obchodu a skreslenie hospodárskej súťaže, ktoré toto opatrenie spôsobuje, nesmú byť neprimerané vo vzťahu k pozitívnym účinkom, ktoré z neho vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, EU:T:1998:140, body 282 a 283, a z 26. februára 2015, Francúzsko/Komisia, T‑135/12, neuverejnený, EU:T:2015:116, bod 60).

371

Treba tiež pripomenúť, že ako už bolo vysvetlené v bodoch 79 až 128 vyššie, Spojené kráľovstvo bolo oprávnené nielen vybrať si jadrovú technológiu ako zdroj energie, ktorý mal tvoriť súčasť jeho energetického balíka, ale vzhľadom na článok 2 písm. c) a článok 192 prvý odsek Zmluvy Euratom bolo rovnako oprávnené definovať výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie ako cieľ verejného záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

372

Pokiaľ ide o rozsah preskúmania, ktoré musí Všeobecný súd vykonať za týchto okolností, treba zdôrazniť, že Komisia má pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ širokú mieru voľnej úvahy. Preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom je teda obmedzené (pozri body 160 a 161 vyššie).

373

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva uvedené na podporu šiesteho žalobného dôvodu, ktoré možno rozdeliť na tri časti, z ktorých prvá sa týka vhodnosti dotknutých opatrení, druhá ich potrebnosti a tretia zváženia ich pozitívnych a negatívnych účinkov.

374

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú, že v rozpore s tým, čo zdôraznila Komisia, dotknuté opatrenia neboli vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorým je zlepšenie bezpečnosti zásobovania, ani cieľa, ktorým je diverzifikácia dodávateľov elektrickej energie a dekarbonizácia.

375

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že dotknuté opatrenia nie sú vhodné na zlepšenie bezpečnosti zásobovania a na dosiahnutie diverzifikácie dodávateľov elektrickej energie.

376

Na jednej strane Rakúska republika tvrdí, že pokiaľ ide o bezpečnosť zásobovania, jadrová energia neponúka žiadnu výhodu v porovnaní s inými, ekologickejšími a menej zaťažujúcimi, zdrojmi energie. Predovšetkým sú členské štáty závislé od dovozu uránovej rudy. Ďalej sú jadrové elektrárne veľmi citlivé na nárast teploty pre ich vysokú potrebu studenej vody. Okrem toho malé decentralizované elektrárne sú menej nákladné a možno ich rýchlo uviesť do chodu a vypnúť, čo dáva oveľa väčšiu možnosť reagovať na dopyt po elektrickej energii, ktorý sa rýchlo vyvíja. Navyše poruchu v malej elektrárni možno zvládnuť oveľa ľahšie ako poruchu v jadrovej elektrárni. Okrem toho v rôznych scenároch, o ktorých uvažovala, Komisia nezohľadnila ani plán vnútorného prepojenia, ktorý má najmä integrovať obnoviteľné zdroje energie, ani budúci technický vývoj. Okrem toho podľa Rakúskej republiky dôjde v budúcnosti k značnému nárastu kapacít na výrobu energie v Spojenom kráľovstve. Napokon Komisia dostatočne nezvážila možnosť vyriešiť prípadné nedostatky zásobovania využitím rôznych opatrení energetickej účinnosti.

377

Na druhej strane Rakúska republika uvádza, že dotknuté opatrenia neprispievajú k diverzifikácii dodávateľov elektrickej energie, ale majú opačný účinok. Rozšírenie jadrovej elektrárne Hinkley Point obmedzuje verejné prostriedky, značne znižuje rozpočet vyčlenený na obnoviteľné energie a bráni pokračovaniu v projektoch prevádzkovania a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia tak prispievajú k udržiavaniu jadrovej energie na úkor obnoviteľných energií, a teda k zachovaniu súčasnej štruktúry zásobovania, ktorá sa vyznačuje významným podielom jadrovej energie. Tieto opatrenie sú preto v rozpore s údajne sledovaným cieľom, ktorým je diverzifikácia dodávateľov elektrickej energie.

378

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že dotknuté opatrenia nie sú vhodné na dosiahnutie cieľa dekarbonizácie. Jadrová energia sa ukazuje podstatne drahšia ako napríklad veterná alebo vodná energia. Ak by podľa Rakúskej republiky uvedené opatrenia boli venované týmto spôsobom výroby elektrickej energie, mohli by sa emisie oxidu uhličitého ďalej znižovať.

379

Komisia, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

380

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 9.2 napadnutého rozhodnutia Komisia identifikovala podporu jadrovej energie a konkrétnejšie vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie ako cieľ verejného záujmu sledovaný dotknutými opatreniami. Ako bolo vysvetlené pri preskúmaní štvrtého žalobného dôvodu, Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo neuviedli tvrdenia, ktoré môžu spochybniť tento záver.

381

Treba teda uviesť, že tvrdenia Rakúskej republiky sa obmedzujú na spochybnenie vhodnosti dotknutých opatrení na sledovanie iných cieľov, ako je zlepšenie bezpečnosti zásobovania, diverzifikácia dodávateľov a dekarbonizácia. Naproti tomu tieto tvrdenia nemajú spochybniť vhodnosť týchto opatrení na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu určeného Spojeným kráľovstvom, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktorý Komisia zohľadnila. Z toho vyplýva, že tieto tvrdenia Rakúskej republiky nemôžu spochybniť dôvodnosť úvah Komisie o vhodnosti týchto opatrení. Treba ich preto zamietnuť ako neúčinné v tomto kontexte.

382

Treba však uviesť, že niektoré z tvrdení Rakúskej republiky sa v podstate týkajú zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí. Tieto tvrdenia budú zohľadnené pri preskúmaní tretej časti šiesteho žalobného dôvodu, ktorá sa týka zváženia týchto účinkov.

383

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že dotknuté opatrenia idú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktorými sú zlepšenie bezpečnosti zásobovania, diverzifikácia dodávateľov a dekarbonizácia, a teda spôsobujú neprimerané narušenie hospodárskej súťaže. Mechanizmus pomoci obsiahnutý v rozdielovej zmluve, ktorý vďaka garantovanej základnej cene umožňuje investovať do kapacít na výrobu jadrovej energie, môže ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na trhu s energiou v Spojenom kráľovstve. Elektráreň Hinkley Point C by predovšetkým mala motiváciu vyrábať elektrickú energiu aj pri jej záporných cenách. To by malo negatívne účinky na tento trh, ktoré by sa prejavili vo forme porúch a znevýhodňovalo by to alternatívnych dodávateľov elektrickej energie. Výrobcovia obnoviteľných energií by bez podmienok porovnateľných s podmienkami obsiahnutými v rozdielovej zmluve boli vytlačení z trhu.

384

V tejto súvislosti Rakúska republika v prvom rade tvrdí, že zvýšenie ponuky elektrickej energie vyrobenej jadrovými elektrárňami následkom ich dotovania ovplyvní nákladovú krivku v ich prospech, spôsobí poruchy trhu s energiou a môže viesť k vylúčeniu technológií spôsobilých účinne stabilizovať siete, najmä plynových elektrární. Podľa jej názoru to ohrozí vytvorenie efektívnej kombinácie výrobných kapacít založenej na flexibilných plynových elektrárňach spojených s nestálou veternou energiou tým, že to povedie k nerentabilnosti prevádzkovania a zachovania stúpajúceho počtu plynových elektrární. Rakúska republika sa totiž domnieva, že plynové elektrárne budú mať najhoršie problémy udržať sa na trhu v roku 2030, zatiaľ čo dotované jadrové elektrárne, ako je Hinkley Point C, budú mať vysoké miery pokrytia vďaka poskytnutej pomoci a budú mať motiváciu neuvážene zásobovať sieť počas fáz, keď už táto sieť bude dostávať významné dodávky elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov. To by ohrozilo bezpečnosť zásobovania z dôvodu predvídateľného poklesu flexibilných výrobných kapacít.

385

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že v rozpore s tým, čo si myslí Komisia, dotknuté opatrenia nemajú stimulačný účinok vhodný na realizáciu investícií. S prihliadnutím na následky týchto opatrení stimulačný účinok, ktorý Komisia predpokladá v prospech príjemcu, nie je vhodný na dosiahnutie želaného cieľa. Tieto opatrenia vytvárajú skreslené stimulačné štruktúry na výrobu elektrickej energie, ktoré za určitých trhových podmienok môžu dokonca ohroziť bezpečnosť zásobovania namiesto toho, aby ju garantovali. Navyše sa môžu objaviť narušenia trhu a poruchy a prejaviť sa tak na vnútroštátnom, ako aj európskom trhu s elektrickou energiou. Predovšetkým podpora jadrovej energie vedie k potenciálnej nadkapacite neflexibilnej výroby. Vzhľadom na dotačný mechanizmus by pri záporných cenách NNBG ako prevádzkovateľ Hinkley Point C nebola ekonomicky stimulovaná k tomu, aby znížila množstvo vyrobenej elektrickej energie v prípade nadmernej ponuky, ale naopak aby ju naďalej vyrábala na zásobovanie siete bez akéhokoľvek zohľadnenia situácie v sieti. To by nútilo výrobcov obnoviteľných energií, predovšetkým prevádzkovateľov veterných turbín, ktoré chce Spojené kráľovstvo rozvíjať, umelo znižovať svoje dodávky, aby neohrozili stabilitu siete. Podľa Rakúskej republiky sa títo výrobcovia stiahnu z trhu, budú musieť platiť záporné ceny za svoju výrobu a stratia svoje dotácie alebo možnosť získať prípadné dotácie. Elektráreň Hinkley Point C priamo prispieva k tomu, že scenár záporných cien je ešte pravdepodobnejší. Keďže jadrová elektráreň má akokoľvek, či už so štátnou pomocou alebo bez nej, iba obmedzené možnosti reagovať na ceny na trhu, na vrcholy dopytu a na všetko, čo by mohlo ohroziť stabilitu siete, elektráreň dotovaná prostredníctvom rozdielovej zmluvy tak špecifickejšie prispieva k negatívnemu ovplyvňovaniu trhových podmienok pre konkurenčné technológie a zatiaľ čo dostáva značné dotácie, môže vylúčiť z trhu technológie s nižšími hraničnými nákladmi. Rakúska republika napokon dodáva, že cena elektrickej energie vyrobenej elektrárňou Hinkley Point C za megawathodinu bude dvakrát vyššia ako cena v súčasnosti ponúkaná na trhu.

386

V treťom rade Rakúska republika tvrdí, že dotknuté opatrenia neprimerane znevýhodňujú ostatné technológie. V rozpore s úvahami Komisie nemôžu byť iné technológie podobne dotované pomocou rozdielových zmlúv. Pomoc na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie podlieha určitým, veľmi prísnym kritériám, ktoré sú jasne definované nariadením č. 651/2014 a usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. Dotknuté opatrenia a predovšetkým rozdielová zmluva však nespĺňajú žiadnu z týchto podmienok. Naopak tieto opatrenia spôsobujú dokonca vytlačenie výrobcov obnoviteľnej energie z trhu, pretože títo výrobcovia nemôžu získať pomoc porovnateľnú s pomocou poskytovanou prevádzkovateľom jadrových elektrární. Navyše takéto opatrenia umožňujú spoločnosti NNBG, aby využívala dotácie bez zohľadnenie situácie v sieti, zatiaľ čo napríklad veterné turbíny musia uprednostniť stabilitu siete pred svojimi dodávkami elektrickej energie, a teda pred svojou možnosťou využiť prípadné dotácie.

387

Komisia, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

388

Na úvod treba uviesť, že tvrdenia Rakúskej republiky sa v podstate sústreďujú na tri výhrady, z ktorých prvá sa zakladá na tom, že dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cieľov zlepšenia bezpečnosti zásobovania, diverzifikácie dodávateľov a dekarbonizácie, druhá na tom, že menšie elektrárne by boli postačujúce a tretia na tom, že Komisia dostatočne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady.

389

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cieľov zlepšenia bezpečnosti zásobovania, diverzifikácie dodávateľov a dekarbonizácie.

390

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zohľadnila cieľ verejného záujmu súvisiaci s vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie (pozri bod 380 vyššie). Tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cieľov zlepšenia bezpečnosti zásobovania, diverzifikácie dodávateľov a dekarbonizácie, preto nemôžu spochybniť dôvodnosť úvah Komisie. Tieto tvrdenia teda treba zamietnuť.

391

V druhom rade treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že menšie, prípadne modulárne elektrárne by boli dostatočné, keďže tieto elektrárne môžu byť rýchlejšie uvedené do chodu a keďže poruchu v takejto elektrárni možno zvládnuť ľahšie, ako keby k nej došlo v elektrárni Hinkley Point. V rozsahu, v akom sa toto tvrdenie týka nejadrových elektrární, totiž stačí pripomenúť, že takéto elektrárne nie sú vhodné na dosiahnutie cieľa podpory jadrovej energie sledovaného dotknutými opatreniami. Pokiaľ ide o zvyšok, stačí uviesť, že Rakúska republika nevysvetľuje dôvody, pre ktoré by výstavba viacerých menších jadrových elektrární, ktoré majú vytvoriť rovnaký základný odber jadrovej energie ako elektráreň Hinkley Point C, mohla mať obmedzenejší účinok na podmienky obchodu a na hospodársku súťaž ako výstavba uvedenej elektrárne.

392

V treťom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že Spojené kráľovstvo prijalo tri opatrenia, ktorých individuálna suma je už mimoriadne vysoká. V napadnutom rozhodnutí Komisia iba odôvodnila každé z týchto opatrení zvlášť, avšak bez zohľadnenia ich kumulovaného účinku. Toto tvrdenie a tvrdenie uvedené v rámci piateho žalobného dôvodu, podľa ktorého Komisia nezohľadnila kumulatívny účinok dotknutých opatrení (pozri bod 352 vyššie), sa prekrývajú. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenie uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, podľa ktorého nebolo potrebné poskytnúť „imunitu“ prevádzkovateľom Hinkley Point C (pozri bod 196 vyššie).

393

Po prvé treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia preskúmala dotknuté opatrenia iba individuálne, ale nezohľadnila ich kumulovaný účinok. Na jednej strane totiž z odôvodnenia 337 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že tieto opatrenia sú vzájomne prepojené. Na druhej strane z odôvodnení 407 a 479 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pri preskúmaní proporcionality uvedených opatrení Komisia zohľadnila toto prepojenie. V týchto odôvodneniach totiž Komisia skonštatovala, že miera návratnosti, na základe ktorej bola vypočítaná realizačná cena pre rozdielovú zmluvu, bola v súlade so súborom opatrení, ktoré tvorili jej rámec. Dohoda ministra a úverová záruka sú však súčasťou týchto opatrení. Z toho vyplýva, že Komisia pri posúdení potrebnosti prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve zohľadnila prvky pomoci obsiahnuté v ostatných dvoch opatreniach.

394

Po druhé treba uviesť, že Rakúska republika neuvádza žiadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že prvky pomoci obsiahnuté v rôznych dotknutých opatreniach sú neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorým je podnietiť rozhodnutie investovať do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

395

Pokiaľ ide najprv o úverovú záruku, treba pripomenúť, že Komisia požadovala, aby bola výška poplatku zmenená s cieľom znížiť prvok pomoci obsiahnutý v tejto záruke na minimum. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že preskúmanie ôsmeho žalobného dôvodu neodhalilo zjavné pochybenia Komisie v tejto súvislosti (pozri body 285 až 349 vyššie).

396

Pokiaľ ide ďalej o dohodu ministra, treba pripomenúť, že prvok pomoci obsiahnutý v tejto dohode sa obmedzuje na zmluvné právo, ktoré v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov, oslobodzuje investorov spoločnosti NNBG od poplatkov alebo straty času, ktoré by im vznikli pri uplatňovaní ich práv vyplývajúcich zo všeobecných zásad, ktorými sa riadia náhrady za odňatie vlastníckeho práva (pozri bod 277 vyššie).

397

Pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky, že spoločnosti NNBG a jej investorom nebolo potrebné poskytnúť „imunitu“ proti každému právnemu riziku, na jednej strane treba uviesť, že dotknuté opatrenia nechránia NNBG pred každým rizikom, ale že táto spoločnosť je vystavená najmä riziku spojenému so zdržaním alebo s nedokončením výstavby Hinkley Point C, riziku nízkeho výkonu, ako aj riziku slabých výsledkov. Na druhej strane vzhľadom na cieľ sledovaný uvedenými opatreniami, ktorý spočíva vo vytvorení stimulačného účinku na investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, nemožno považovať za zjavne nesprávne využitie nástroja, akým je dohoda ministra na potlačenie rizík, ktorým budú tieto investície vystavené, s cieľom znížiť výšku realizačnej ceny garantovanej rozdielovou zmluvou.

398

Napokon, pokiaľ ide o rozdielovú zmluvu, treba uviesť, že Rakúska republika neuvádza žiadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že úvaha Komisie, podľa ktorej realizačná cena neprevyšovala sumu, ktorá bola potrebná na podnietenie rozhodnutia investovať do Hinkley Point C, bola zjavne nesprávna. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že realizačná cena bola stanovená so zreteľom na miery návratnosti a že v bodoch 9.5.3.2 a 9.5.3.3 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, že pod podmienkou, že dôjde k zmene mechanizmov podielu na zisku, sú tieto miery v súlade s mierami návratnosti, ktoré by mal byť schopný dosiahnuť projekt veľkosti porovnateľnej s projektom výstavby Hinkley Point C, ktorý sa vyznačuje porovnateľnou úrovňou neistoty. Rakúska republika však neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že tieto úvahy boli postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

399

Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia, ktoré majú spochybniť potrebnosť dotknutých opatrení, treba zamietnuť.

400

V tejto súvislosti však Rakúska republika uvádza aj tvrdenia, ktoré sa týkajú zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení vykonaného Komisiou. Tieto tvrdenia budú zohľadnené v rámci tretej časti prejednávaného žalobného dôvodu, ktorá sa týka tohto zváženia účinkov.

401

Tretia časť sa týka záveru Komisie nachádzajúceho sa v odôvodneniach 547 a 548 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého vzhľadom na úpravu sadzby poplatku za úverovú záruku a záväzky, ktoré prevzala EDF, bolo riziko narušenia hospodárskej súťaže, spôsobené dotknutými opatreniami, obmedzené a bolo vyvážené ich pozitívnymi účinkami.

402

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo popierajú tento záver. Podľa týchto členských štátov sú nevýhody, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení, neprimerané výhodám, ktoré prinášajú. Rakúska republika tvrdí, že v rozpore s tým, čo uvádza Komisia, sú prípadné výhody vyplývajúce z uvedených opatrení neporovnateľné s nevýhodami, ktoré z nich vyplývajú, ako je najmä narušenie hospodárskej súťaže na úkor iných výrobcov elektrickej energie a vytvorenie značných porúch na trhu s elektrickou energiou. V prvom rade Komisia nezohľadnila negatívne účinky týchto opatrení na iných výrobcov elektrickej energie, predovšetkým značné negatívne účinky na výrobcov obnoviteľnej energie. Navyše tieto opatrenia vytvárajú stimulačné účinky vyvolávajúce poruchy. V druhom rade Komisia pri svojom zvážení opomenula niektoré podstatné hľadiská, ktoré rovnako svedčili proti schváleniu dotknutých opatrení. Po prvé neboli dostatočne posúdené účinky na trhu s elektrickou energiou. Po druhé napadnuté rozhodnutie je precedensom pre mnoho jadrových zariadení, ktoré sú plánované, ale nie sú v súčasnosti realizované, pretože bez štátnej pomoci nie sú rentabilné. Po tretie neboli dostatočne zohľadnené značné dôsledky na spotrebiteľov. Samotná skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí boli sotva preskúmané iné možné riešenia na pokrytie budúcich potrieb elektrickej energie v Spojenom kráľovstve, umožňuje dospieť k záveru o nedostatočnom zohľadnení blaha spotrebiteľov. Liberalizovaný sektor, ako je ten s elektrickou energiou, by mal byť v zásade schopný fungovať bez podstatnej verejnej podpory. Suma opatrení, ktoré budú musieť znášať daňovníci v Spojenom kráľovstve, je preto o to prekvapivejšia. Po štvrté neboli dostatočne zohľadnené účinky na životné prostredie, najmä pokiaľ ide o uskladnenie odpadu, ktoré sa tiež týkajú spotrebiteľov alebo daňovníkov.

403

Komisia, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

404

Tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou možno rozdeliť do štyroch skupín. Prvá skupina tvrdení má spochybniť pozitívne účinky dotknutých opatrení, ktoré Komisia zohľadnila. Druhá skupina tvrdení sa týka záveru Komisie, podľa ktorého narušenia hospodárskej súťaže spôsobené uvedenými opatreniami, boli obmedzené. Tretia skupina tvrdení sa týka zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov týchto opatrení, ktoré vykonala Komisia. Štvrtá skupina tvrdení sa zakladá na tom, že Komisia nezohľadnila skutočnosti, ktoré boli relevantné.

405

V prvom rade, pokiaľ ide o pozitívne účinky dotknutých opatrení zohľadnené Komisiou, treba uviesť, že z odôvodnení 2 až 11 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyplýva, že tieto opatrenia sú súčasťou súboru opatrení energetickej politiky prijatých Spojeným kráľovstvom v rámci reformy trhu s elektrickou energiou. Táto stratégia má zabezpečiť bezpečnosť zásobovania, diverzifikáciu zdrojov a dekarbonizáciu. Ako vyplýva z odôvodnení 199, 404 a 508 až 511 napadnutého rozhodnutia, v období rokov 2021 až 2030 bude Spojené kráľovstvo potrebovať nové kapacity na výrobu elektrickej energie schopné dodať približne 60 gigawattov. Vzhľadom na plánované odstavenie existujúcich jadrových a uhoľných elektrární má výstavba Hinkley Point C obmedziť pokles príspevku jadrovej energie k celkovým potrebám elektrickej energie. Podľa zistení Komisie nie je možné vyriešiť budúci nedostatok kapacít na výrobu energie, spôsobený jednak zvýšením dopytu a jednak odstavením existujúcich jadrových a uhoľných elektrární, iba využitím obnoviteľných energií. V tejto súvislosti Komisia zohľadnila skutočnosť, že jadrová energia predstavuje spôsob zásobovania elektrickou energiou pre základný odber, teda formu nepretržitej výroby energie, ktorá nie je na rozdiel od množstva technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov nepravidelná. Komisia tiež vysvetlila, že výkon rovnocenný tomu, ktorý by mala poskytovať elektráreň Hinkley Point C, zodpovedá 14 GW veternej energie získavanej na pevnine alebo 11 GW veternej energie získavanej na mori a domnievala sa, že nie je reálne očakávať, že by takéto kapacity boli vybudované v rovnakom čase.

406

V druhom rade treba zdôrazniť, že hoci vhodnosť a potrebnosť dotknutých opatrení musí byť posúdená s prihliadnutím na cieľ verejného záujmu spočívajúci vo vytvorení nových kapacít na výrobu jadrovej energie, pri zvažovaní výhod a nevýhod uvedených opatrení treba zohľadniť všetky pozitívne účinky vyvolané takýmito novými kapacitami.

407

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, vrátane tvrdení uvedených na podporu prvej a druhej časti šiesteho žalobného dôvodu (pozri body 382 a 398 vyššie), treba uviesť, že tieto členské štáty v podstate uvádzajú sedem výhrad, ktoré majú spochybniť úvahy Komisie o pozitívnych účinkoch dotknutých opatrení. Po prvé Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybniť existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie v Spojenom kráľovstve. Po druhé tvrdí, že koncept veľkého základného odberu je prežitkom. Po tretie rovnako ako Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že v prípade jadrovej energie nie je garantované zabezpečenie zásobovania uránom. Po štvrté uvádza, že jadrové elektrárne sú citlivé na nárast tepla. Po piate sa odvoláva na dôsledky, ktoré by mala porucha v jadrovej elektrárni Hinkley Point. Po šieste Luxemburské veľkovojvodstvo spochybňuje úvahu Komisie, podľa ktorej je jadrová energia formou energie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Po siedme Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú, že výstavba Hinkley Point C nebude ukončená načas.

408

Rakúska republika tvrdí, že zistenie Komisie o existencii budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie je zjavne nesprávne. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia v rôznych scenároch, ktoré preskúmala, nezohľadnila zmeny na trhu s elektrickou energiou vyplývajúce z takých opatrení, ako sú inteligentné merače, inteligentné siete, inteligentné domy a úložné kapacity. Podľa jej názoru Komisia dostatočne nezohľadnila ani možnosť dovozu elektrickej energie z iných členských štátov a možnosť značného nárastu kapacít na výrobu elektrickej energie v Spojenom kráľovstve.

409

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že pokiaľ ide o existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie, Komisia zohľadnila odhady vykonané Spojeným kráľovstvom. Ako vyplýva z odôvodnení 250 až 258 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v týchto odhadoch tento členský štát zohľadnil zvýšenie iných výrobných kapacít než kapacít na výrobu jadrovej energie, opatrenia energetickej efektívnosti a možnosť dovozu energie z iných členských štátov prostredníctvom prepojení. Je pravda, ako to vyplýva z odôvodnení 259 až 263 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že v čase prijatia tohto rozhodnutia mala Komisia pochybnosti o analýze vykonanej Spojeným kráľovstvom. Najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že po dôkladnom preskúmaní Komisia uznala Spojeným kráľovstvom identifikovanú potrebu nových kapacít na výrobu energie schopných dodať 60 GW v období od roku 2021 do roku 2030. Z toho vyplýva, že treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky, že Komisia nezohľadnila budúci vývoj trhu s elektrickou energiou.

410

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že zo správy Komisie s názvom „Investment perspectives in the electricity market“ (Perspektívy investovania do trhu s elektrickou energiou) z júla 2015 vyplýva, že kapacity na výrobu energie v Spojenom kráľovstve sa budú zvyšovať, treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci sa musí posúdiť v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia (rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, EU:C:1986:302, bod 16). V prejednávanej veci však správa, z ktorej vychádza Rakúska republika, bola uverejnená po prijatí napadnutého rozhodnutia a nič v spise nenasvedčuje tomu, že Komisia mohla mať informácie, ktorá táto správa obsahovala, k dispozícii pred jeho prijatím. V každom prípade iba tvrdenie, že došlo k nárastu kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a teda nepravidelných kapacít v Spojenom kráľovstve, nemôže mať na následok neprijateľnosť úvah Komisie, podľa ktorých vzhľadom na nárast dopytu a odstavenie existujúcich jadrových a uhoľných elektrární, sa Spojené kráľovstvo bude musieť vysporiadať s nedostatkom kapacít na výrobu energie.

411

Všetky tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú spochybniť zistenie Komisie o existencii budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie, treba preto zamietnuť.

412

Rakúska republika uvádza, že koncept veľkého základného odberu je prekonaný. Podľa jej názoru je potrebné uprednostniť malé flexibilné elektrárne.

413

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že v odôvodnení 404 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že nepravidelná povaha mnohých obnoviteľných technológií im neumožňuje, aby boli prijateľnou alternatívou pre technológiu pre základný odber, ako je jadrová energia, že výkon rovnocenný tomu, ktorý by mala poskytovať elektráreň Hinkley Point C, zodpovedá 14 GW veternej energie získavanej na pevnine alebo 11 GW veternej energie získavanej na mori a že bolo nereálne očakávať, že takéto kapacity na výrobu veternej energie možno vybudovať v rovnakom čase, ako je čas plánovaný na výstavbu Hinkley Point C.

414

V druhom rade treba preskúmať, či tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môžu mať za následok neprijateľnosť týchto úvah.

415

Po prvé Rakúska republika predkladá rozhovor z 11. septembra 2015 s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom podniku, ktorý spravuje okrem iného siete pre prepravu elektrickej energie v Spojenom kráľovstve. Uvádza, že z tohto rozhovoru vyplýva, že myšlienka využívania veľkých jadrových elektrární je prekonaná.

416

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že dotknutý rozhovor bol distribuovaný po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto nemôže spochybniť jeho zákonnosť (pozri bod 410 vyššie). To platí tým skôr, že predseda predstavenstva a generálny riaditeľ podniku v niektorých svojich víziách zohľadnil nové skutočnosti, ktoré nastali v priebehu roka 2015, a teda po prijatí napadnutého rozhodnutia.

417

Na druhej strane treba v každom prípade konštatovať, že v dotknutom rozhovore nie je spochybnená užitočnosť jadrovej energie ako spoľahlivého zdroja výroby elektrickej energie. Okrem toho hoci je v tomto rozhovore spochybnená užitočnosť základného odberu pre spotrebiteľov na základe odhadu, podľa ktorého si elektrickú energiu vyrobí sám spotrebiteľ, rovnako sa v ňom uvádza, že rýchlosť tohto vývoja nie je známa. Navyše nie je spochybnené, že základný odber zostane dôležitý pre zákazníkov, ktorí sú podnikateľmi. Okrem toho treba uviesť, že ďalším odhadom vysloveným v tomto rozhovore je, že dopyt po elektrickej energii stúpne v priebehu 20. rokov 21. storočia. Vzhľadom na tieto úvahy a vzhľadom na právo Spojeného kráľovstva vybrať si medzi rôznymi zdrojmi energie, ako aj právo zvoliť si všeobecnú štruktúru svojho energetického zásobovania a vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou v tejto súvislosti disponuje (pozri bod 372 vyššie), treba dospieť k záveru, že dotknutý rozhovor nemôže preukazovať, že úvahy Komisie uvedené v bode 413 vyššie sú zjavne nesprávne.

418

Po druhé Rakúska republika tvrdí, že potreba flexibilných zdrojov v budúcnosti stúpne v porovnaní s potrebou základného odberu, pričom sa odvoláva na správu Komisie s názvom „Investment perspectives in the electricity market“ (Perspektívy investovania do trhu s elektrickou energiou). V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že z dôvodov uvedených v bode 410 vyššie táto správa nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V každom prípade toto tvrdenie nemôže mať za následok neprijateľnosť zistení Komisie, podľa ktorých nie je reálne očakávať, že kapacity na výrobu flexibilných a nízkouhlíkových energií môžu byť vytvorené v rovnakom čase, ako je čas plánovaný na výstavbu Hinkley Point C.

419

Po tretie Rakúska republika uvádza, že z článku s názvom „Will the U. S. Ever Need to Build Another Coal or Nuclear Power Plant?“ uverejneného 22. apríla 2009 v americkom časopise vyplýva, že predseda Americkej federálnej komisie pre reguláciu energie sa domnieval, že koncept základného odberu by sa mohol stať prežitkom.

420

V tejto súvislosti stačí uviesť, že aj keď z tohto článku vyplýva, že predseda Americkej federálnej komisie pre reguláciu energie sa domnieval, že v budúcnosti by sa koncept základného odberu mohol stať prežitkom, treba konštatovať, že z tohto článku tiež vyplýva, že tento názor nie je ani zďaleka prijímaný jednomyseľne a že iní odborníci sa domnievali, že jadrová energia bude v budúcnosti naďalej zohrávať významnú úlohu. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Spojené kráľovstvo pri určení svojho energetického balíka, preto ani tento článok nemôže preukazovať, že úvahy Komisie zhrnuté v bode 413 vyššie sú zjavne nesprávne.

421

Tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že koncept veľkého základného odberu je prekonaný, treba v dôsledku toho rovnako zamietnuť.

422

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že známe zásoby uránu nie sú neobmedzené. Okrem toho jadrové palivo musí byť z veľkej časti dovážané z krajín, ktorých politická situácia nie je stabilná.

423

V prvom rade treba preskúmať, či tvrdenie založené na obmedzenosti známych zásob uránu môže spochybniť prijateľnosť úvah Komisie o výhodách, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení.

424

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že z odôvodnenia 383 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predpokladaná prevádzková životnosť pre Hinkley Point C je 60 rokov. Na druhej strane podľa zhrnutia „červenej knihy“ uverejnenej Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA) a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré predložila Komisia, sú zásoby uránu dostatočné na nasledujúcich 150 rokov. Z toho vyplýva, že tvrdenie o obmedzenosti zásob nemôže mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie.

425

Tento záver nie je spochybnený tvrdením Rakúskej republiky, podľa ktorého zo strany 10 objasňujúceho jadrového programu Komisie zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konečnom znení, vyplýva, že primerane zabezpečené a vyťažiteľné známe zásoby uránu pri konkurenčných cenách môžu zabezpečovať potreby jadrového priemyslu aspoň na najbližších 85 rokov pri súčasných úrovniach spotreby.

426

Po prvé totiž treba uviesť, že tento objasňujúci program odkazuje na odhad nachádzajúci sa v predchádzajúcej verzii „červenej knihy“ spomenutej v bode 424 vyššie, zatiaľ čo odhad 150 rokov vychádza z novšej verzie tejto knihy.

427

Po druhé v každom prípade platí, že aj keby primerane zabezpečené a vyťažiteľné známe zásoby uránu pri konkurenčných cenách mohli zabezpečovať potreby jadrového priemyslu iba na najbližších 85 rokov pri súčasných úrovniach spotreby, táto doba je dlhšia ako predpokladaná prevádzková životnosť Hinkley Point C a Rakúska republika neuviedla žiadnu podrobnú skutočnosť, ktorá by mohla preukazovať, že rozvoj jadrovej energie je taký, že známe zásoby uránu budú vyčerpané pred uplynutím tejto doby.

428

Po tretie v tejto súvislosti treba zohľadniť aj možnosť používať už použité palivá alebo palivá pochádzajúce z demontáže jadrových zbraní. K tejto možnosti Rakúska republika iba uvádza, že zo strany 18 výročnej správy Zásobovacej agentúry Euratomu za rok 2014 vyplýva, že členské štáty zabezpečujú iba 21 % recyklačných kapacít, čo nie je postačujúce pre uspokojenie potrieb Únie. V tejto súvislosti však stačí uviesť, že zo strán 18 a 33 tohto dokumentu vyplýva, že v celosvetovom meradle existuje konverzná nadkapacita a že potreby výrobcov elektrickej energie v Únii sú zabezpečené v krátkodobom i strednodobom horizonte.

429

Tvrdenie založené na obmedzenosti zásob uránu preto nemôže preukazovať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia ovplyvňujúceho úvahy Komisie.

430

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Únia je silne závislá na dovozoch jadrového paliva pochádzajúceho z tretích štátov, na jednej strane treba pripomenúť vyššie spomenutú možnosť recyklácie už použitého paliva alebo paliva pochádzajúceho z demontáže jadrových zbraní a existenciu uránových baní na území Únie, hoci vo veľmi obmedzenej miere.

431

Na druhej strane skutočnosť, že veľmi veľká časť uránu je dovážaná z tretích štátov, nemôže sama osebe preukazovať, že Hinkley Point C nebude môcť dosiahnuť plánovanú produkciu elektrickej energie.

432

Rakúska republika však tvrdí, že uvedené dovozy pochádzajú z veľkej časti z krajín, ktorých politická situácia nie je stabilná.

433

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že časť dodávok pochádza z Kanady a Austrálie a že Rakúska republika neuvádza tvrdenia, ktoré majú spochybniť stabilitu politickej situácie v týchto krajinách.

434

Po druhé, podľa údajov Komisie, ktorá odkazuje na stranu 2 jadrového objasňujúceho programu z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konečnom znení, sa zásoby uránu nachádzajú v geopoliticky stabilných zónach a sú značne rozptýlené, čo môže znížiť riziko, že prípadné problémy v jednej alebo viacerých z týchto zón spôsobia nedostatok uránu pre členské štáty. Rakúska republika neuvádza žiadne podrobné tvrdenia, ktoré môžu spochybniť tieto údaje.

435

Po tretie treba v tejto súvislosti zohľadniť aj údaje Komisie, potvrdené na stranách 4 a 11 oznámenia Komisie týkajúceho sa jadrového objasňujúceho programu zo 4. októbra 2007, podľa ktorých sú európske podniky spoluvlastníkmi baní v tretích štátoch a medzinárodné dohody uľahčujúce obchod s jadrovými materiálmi a technológiami boli uzavreté s Austráliou, Kanadou, Spojenými štátmi, Japonskom a Kazašskou republikou.

436

Po štvrté treba pripomenúť, že závislosť na palivách dovážaných z tretích štátov nie je špecifikom jadrovej energie, ale existuje aj pre iné technológie, ako sú napríklad plynové elektrárne.

437

Tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že veľmi veľká časť uránu musí byť dovážaná z tretích štátov, preto nemôže mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie o pozitívnych účinkoch dotknutých opatrení.

438

Všetky tvrdenia, ktoré sa týkajú zásob uránu, treba v dôsledku toho zamietnuť.

439

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Komisia nemala uprednostniť dovoz uránovej rudy z tretích štátov pred dovozom elektrickej energie z iných členských štátov, treba uviesť, že toto tvrdenie sa týka zváženia výhod a nevýhod dotknutých opatrení. Z tohto dôvodu bude toto tvrdenie zohľadnené pri preskúmaní tohto zváženia.

440

Rakúska republika tvrdí, že jadrové elektrárne sú veľmi citlivé na nárast teploty vzhľadom na ich vysokú potrebu studenej vody. Počas vĺn horúčav musia byť preto jadrové elektrárne vypnuté.

441

V prvom rade treba uviesť, že Rakúska republika neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla preukazovať, že za obvyklých klimatických podmienok sú jadrové elektrárne zvlášť citlivé na meteorologické podmienky, na rozdiel od obnoviteľných zdrojov energií, ako je napríklad veterná alebo solárna energia.

442

V druhom rade treba preskúmať, či tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že vlny horúčav môžu ovplyvniť fungovanie jadrových elektrární, môže mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie zhrnutých v bode 405 vyššie.

443

Rakúska republika uvádza, že citlivosť jadrových elektrární na vlny horúčav vyplýva z dokumentu s názvom „Nuclear Free Local Authorities briefing“ z 9. decembra 2014.

444

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa tohto dokumentu hlavný dôvod nespoľahlivosti niektorých jadrových reaktorov súvisí s tým, že ide o zastarávajúce reaktory, ktorých prevádzková životnosť už uplynula. Na jednej strane má však výstavba Hinkley Point C práve nahradiť zastarávajúce jadrové elektrárne. Na druhej strane treba konštatovať, že Rakúska republika neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že elektráreň Hinkley Point C, ktorá sa bude nachádzať v Somersete na pobreží Spojeného kráľovstva, by mohla byť zvlášť vystavená vlnám horúčav a problémom s chladením.

445

V každom prípade treba uviesť, že aj keby za výnimočných okolností fungovanie Hinkley Point C bolo dotknuté vlnou horúčavy, nemohlo by to spochybniť kapacity na výrobu energie vyplývajúce z výstavby tohto bloku, ktoré Komisia zohľadnila vo svojich úvahách zhrnutých v bode 405 vyššie, ako také. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy aj tvrdenie Komisie, že vlny horúčav majú za následok zvýšenie výkonu solárnej energie a že teda existuje určitý kompenzačný účinok, ktorý môže vyvážiť prípadne dôsledky príliš vysokých teplôt na výrobu jadrovej energie.

446

Vzhľadom na tieto úvahy treba dospieť k záveru, že tvrdenie založené na účinkoch vĺn horúčav nemôže preukazovať, že úvahy Komisie o pozitívnych účinkoch dotknutých opatrení sú zjavne nesprávne.

447

Rakúska republika sa odvoláva na komplikácie, ktoré môžu byť spôsobené poruchou v jadrovej elektrárni a zvlášť poruchou v elektrárni takej veľkosti, akou bude budúca jadrová elektráreň Hinkley Point.

448

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že na jednej strane podľa údajov Komisie bude výrobu v jadrovej elektrárni Hinkley Point zabezpečovať viacero jadrových blokov využívajúcich rôzne technológie, čo umožní naplánovať údržbu tak, aby výroba pre základný odber bola zachovaná, a na druhej strane, že Rakúska republika neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť tieto údaje.

449

V druhom rade treba uviesť, že samotná skutočnosť, že fungovanie Hinkley Point C môže byť ovplyvnené príležitostnými poruchami, nemôže spochybniť kapacity na výrobu energie vyplývajúce z tohto bloku, ktoré Komisia zohľadnila vo svojich úvahách zhrnutých v bode 405 vyššie, ako také.

450

Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na možných dôsledkoch porúch nemôže mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie o výhodách vyplývajúcich z dotknutých opatrení.

451

Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že úvaha Komisie, podľa ktorej je jadrová energia technológiou s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, je zjavne nesprávna. Jadrová technológia spôsobuje značné emisie oxidu uhličitého vzhľadom na uhlík produkovaný počas ťažby a spracovania uránu a počas výstavby a demontáže jadrových elektrární.

452

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia neidentifikovala dekarbonizáciu ako cieľ verejného záujmu, ktorý môže samostatne odôvodniť dotknuté opatrenia. Ako však už bolo vysvetlené v bode 405 vyššie, pri zvažovaní výhod a nevýhod dotknutých opatrení Komisia zohľadnila skutočnosť, že tieto opatrenia sú súčasťou celkovej stratégie Spojeného kráľovstva pre reformu jeho trhu s elektrickou energiou, ktorá má za cieľ najmä dekarbonizáciu. Za týchto okolností treba preskúmať, či tvrdenia uvádzané Luxemburským veľkovojvodstvom môžu preukazovať, že úvaha, podľa ktorej sú dotknuté opatrenia súčasťou tejto celkovej stratégie, je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením.

453

Luxemburské veľkovojvodstvo v podstate zakladá svoje tvrdenia, podľa ktorých jadrová technológia nie je technológiou s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, na štúdii uverejnenej v roku 2008 s názvom „Valuing the greenhouse gas emissions from nuclear power“.

454

V prvom rade, pokiaľ ide o obsah danej štúdie, treba uviesť, že z nej nevyplýva, že jadrová energia je formou energie s vysokými emisiami uhlíka. Naopak, ako správne zdôrazňuje Komisia, z tejto štúdie vyplýva, že priemerná hodnota emisií oxidu uhličitého spôsobených kapacitami na výrobu jadrovej energie dosahuje 66 g ekvivalentu oxidu uhličitého v porovnaní s emisiami pochádzajúcimi zo solárnej energie a biomasy, ktoré sa nachádzajú medzi 13 a 41 g ekvivalentu oxidu uhličitého, zatiaľ čo fosílne palivá ako je plyn, ropa, nafta a uhlie sa nachádzajú medzi 443 g a 1050 g ekvivalentu oxidu uhličitého.

455

V druhom rade treba zdôrazniť, že Komisia uvádza, že v budúcnosti sa priemerná hodnota emisií oxidu uhličitého spôsobených kapacitami na výrobu jadrovej energie zníži. Intenzita emisií uhlíka pochádzajúca zo spotreby elektrickej energie potrebnej na ťažbu surovín, výstavbu a demontáž jadrovej elektrárne sa môže znížiť vzhľadom na to, že táto elektrická energia bude prinajmenšom čiastočne nahradená elektrickou energiou, ktorá nespôsobuje žiadne alebo spôsobuje nižšie emisie oxidu uhličitého. Tieto tvrdenia Rakúska republika ani Luxemburské veľkovojvodstvo nepopreli.

456

V treťom rade treba uviesť, že Komisia zase predkladá inú štúdiu, ktorá pochádza z roku 2012 a v ktorej sú analyzované výsledky rôznych štúdií s porovnateľným predmetom, ako mala štúdia predložená Luxemburským veľkovojvodstvom. Treba však zdôrazniť, že zo strany 90 tejto štúdie, ktorá je o štyri roky novšia ako štúdia predložená Luxemburským veľkovojvodstvom, vyplýva, že podľa názoru vedeckej doktríny predstavujú emisie oxidu uhličitého spôsobené jadrovou energiou iba zlomok emisií spôsobených používaním fosílnych zdrojov na výrobu energie a že sú porovnateľné s emisiami spôsobenými obnoviteľnými technológiami.

457

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba dospieť k záveru, že tvrdenia uvádzané Luxemburským veľkovojvodstvom nemôžu preukazovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že výstavba Hinkley Point C je súčasťou celkovej stratégie Spojeného kráľovstva pre reformu jeho trhu s elektrickou energiou, ktorej cieľom je najmä dekarbonizácia.

458

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo ďalej tvrdia, že elektráreň Hinkley Point C bude dokončená a prevádzkyschopná až po nedostatkoch v zásobovaní, ktoré predpovedá Spojené kráľovstvo.

459

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že ak NNBG nedodrží stanovený harmonogram, riskuje, že stratí výhody, ktoré jej priznáva rozdielová zmluva, a že je preto motivovaná tento harmonogram dodržať.

460

V druhom rade treba v každom prípade uviesť, že uvedenie Hinkley Point C do prevádzky je naplánované na rok 2023. Aj keby k skutočnému uvedeniu do prevádzky došlo po tomto dátume, nie je vylúčené, že Hinkley Point C môže prispieť k uspokojeniu potreby nových kapacít na výrobu jadrovej energie schopných dodať 60 GW, ktorú Spojené kráľovstvo identifikovalo pre obdobie od roku 2021 do roku 2030.

461

Vzhľadom na tieto úvahy treba aj tvrdenie založené na neskorom dokončení výstavby Hinkley Point C zamietnuť.

462

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení uvedených Rakúskou republikou nemôže spochybniť úvahy Komisie o pozitívnych účinkoch dotknutých opatrení.

463

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázať, že záver Komisie, podľa ktorého narušenia hospodárskej súťaže spôsobené dotknutými opatreniami sú obmedzené, je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenia uvedené v rámci prvej a druhej časti šiesteho žalobného dôvodu (pozri body 382 a 398 vyššie), tvrdenie založené na ovplyvnení podmienok obchodu medzi členskými štátmi (pozri bod 125 vyššie), ako aj tvrdenie založené na účinku blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a účinkoch dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu, ktoré boli vysvetlené v rámci piateho žalobného dôvodu (pozri bod 273 vyššie).

464

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že dotknuté opatrenia vyvolajú negatívne účinky na vnútornom trhu a na trhu s energiou zvlášť.

465

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 7.9 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že dotknuté opatrenia majú potenciál narušiť hospodársku súťaž, pokiaľ ide o výrobu a dodávky elektrickej energie, a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Komisia sa tiež domnievala, že uvedenými opatreniami by sa mohli potenciálne narušiť investičné rozhodnutia a vytlačiť alternatívne investície. Okrem toho, v rámci svojho preskúmania vysvetleného v bode 9.6 uvedeného rozhodnutia Komisia identifikovala určité negatívne účinky týchto opatrení v oblasti narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. V odôvodnení 548 tohto rozhodnutia však Komisia dospela k záveru, že narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplynú z uvedenia Hinkley Point C do prevádzky, sú na potrebnom minime a sú vyvážené pozitívnymi účinkami týchto opatrení. Tento záver sa zakladá najmä na preskúmaní, ktoré Komisia vykonala v bodoch 9.6.1 až 9.6.5 napadnutého rozhodnutia.

466

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že v bode 9.6.1 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala narušenia investícií, ktoré budú spôsobené dotknutými opatreniami a ich vplyv na obchodné toky. V odôvodnení 511 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že tieto opatrenia majú iba nevýznamný vplyv na obchodné toky, ceny a investície. Tento záver sa zakladá na troch úvahách vysvetlených v uvedenom bode, ako aj na úvahe nachádzajúcej sa v bode 403 napadnutého rozhodnutia.

467

Po prvé, v odôvodneniach 503 až 505 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, že rozšírené využívanie rozdielových zmlúv môže značne narušiť alebo úplne zrušiť úlohu cien ako investičných signálov a v skutočnosti viesť k cenovej regulácii výroby elektriny na úrovniach zvolených vládou. V rozdielových zmluvách sa vyžaduje, že výrobcovia musia predávať na trhu, čím sú zachovávané niektoré stimuly, ktoré sa vzťahujú na nepodporované trhové subjekty. Komisia však uviedla, že tieto stimuly sú zachované najmä na prevádzkovej úrovni a nie v oblasti investičných rozhodnutí, ktoré sa budú pravdepodobne riadiť stabilitou a istotou výnosov, ktoré zabezpečuje rozdielová zmluva. V každom prípade sú deformácie trhu vyplývajúce z rozdielovej zmluvy na prevádzkovej úrovni veľmi obmedzené pre výrobcov jadrovej energie, ktorí majú nízke hraničné prevádzkové náklady, a preto budú pravdepodobne predávať na trhu bez ohľadu na cenovú úroveň a pohybovať sa na prvých pozíciách nákladovej krivky.

468

Po druhé, pokiaľ ide o budovanie prepojovacích vedení a smer a intenzitu obchodných tokov, v odôvodneniach 506 až 508 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že výstavba Hinkley Point C by mala mať minimálny účinok na veľkoobchodné ceny Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že z vykonaného modelovania vyplýva, že ceny Spojeného kráľovstva sa následkom fungovania tejto jadrovej elektrárne znížia o menej ako 0,5 %, čo sa zas premietne do kumulatívneho a všeobecného zníženia výnosov prepojovacích vedení o menej ako 1,7 % do roku 2030. Tento výsledok vyplýva z toho, že aj keby hraničné náklady elektriny vyrobenej v tejto elektrárni boli nižšie ako cena existujúcich elektrární, jej celková kapacita bude malou časťou celkovej kapacity Spojeného kráľovstva a z toho, že zníženie veľkoobchodných cien a výnosov prepojovacích vedení možno predpokladať aj bez výstavby tohto bloku. Podľa Komisie tento výsledok vychádzal z najhoršieho scenára, pretože v prípade neexistencie tejto elektrárne bolo možné očakávať, že Spojené kráľovstvo sa bude usilovať o iné typy nízkouhlíkovej výroby v miere, aká bude uskutočniteľná (a nie v celkovej kapacite poskytovanej elektrárňou Hinkley Point C, ktorá je príliš veľká na to, aby mohla byť nahradená len nízkouhlíkovými zdrojmi). Zníženie veľkoobchodných cien a výnosov prepojovacích vedení možno teda podľa Komisie predpokladať aj v prípade neexistencie Hinkley Point C.

469

Po tretie, pokiaľ ide o narušenia obchodu, v odôvodneniach 509 a 510 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že Hinkley Point C bude mať zanedbateľný vplyv na ceny mimo Spojeného kráľovstva, ktorý bol kvantifikovaný na najviac 0,1 %. To by sa prejavilo v znížení cezhraničných tokov o menej ako 1 %. V tejto súvislosti Komisia tiež vysvetlila, že podľa výsledkov modelovania alternatívnych scenárov, v ktorých sa projekt jadrovej elektrárne Hinkley Point nerealizoval, bolo vytlačenie alternatívnych investícií obmedzené. Konkrétne, predpovede zmenšujúcej sa ponuky ponechávajú široký priestor na vstup iných výrobcov a na rozšírenie kapacity iných výrobných technológií bez ohľadu na investície do Hinkley Point C, najmä so zreteľom na časové rozvrhnutie zatvorenia existujúcich jadrových a uhoľných elektrární. Spojené kráľovstvo potrebuje, aby v období rokov od 2021 do 2030 boli do prevádzky uvedené nové kapacity na výrobu energie schopné dodať približne 60 GW, z čoho Hinkley Point C poskytne 3,2 GW. Je nemožné, aby tento budúci nedostatok kapacity na výrobu energie vyplnili len nízkouhlíkové zdroje.

470

Po štvrté, v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že rozdielová zmluva neprimerane nediskriminuje iné technológie, pretože tieto technológie môžu byť dostatočne podporené pomocou rovnakého typu nástroja na trhu kapacít vytvorenom Spojeným kráľovstvom, ale s úpravami potrebnými na zohľadnenie rozdielov medzi technológiami.

471

Z toho vyplýva, že tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia nezohľadnila negatívne účinky dotknutých opatrení na vnútornom trhu, treba zamietnuť.

472

V druhom rade treba zdôrazniť, že niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou majú preukázať, že záver Komisie o obmedzenej povahe narušení hospodárskej súťaže spôsobených dotknutými opatreniami je zjavne nesprávny. Po prvé Rakúska republika tvrdí, že rozdielová zmluva mení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární. Po druhé Rakúska republika uvádza, že táto zmluva má nevhodné stimulačné účinky. Po tretie táto zmluva výrazne zvyšuje frekvenciu záporných cien. Po štvrté v rozpore s úvahami Komisie uvedené opatrenia poskytujú nevhodnú výhodu jadrovej technológii. Po piate Komisia dostatočne nezohľadnila význam prepojení energetických sietí.

473

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

474

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že rozdielová zmluva mení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární, ktoré by mali vysoké hraničné náklady a problémy udržať sa na trhu v roku 2030. Podľa jej názoru by odchod plynových elektrární z trhu ohrozil vytvorenie efektívnej kombinácie výrobných kapacít založenej na flexibilných plynových elektrárňach spojených s nestálou veternou energiou.

475

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že pri svojom preskúmaní Komisia nevylúčila, že rozdielová zmluva môže mať účinky na trhu s energiou. Ako však vyplýva najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia, domnievala sa, že vytlačenie alternatívnych investícií je obmedzené jednak vzhľadom na potrebu nových kapacít na výrobu elektrickej energie v Spojenom kráľovstve, ktoré musia byť uvedené do prevádzky v období rokov 2021 až 2030 a schopné dodať približne 60 GW, z ktorých iba 3,2 GW dodá Hinkley Point C, a jednak vzhľadom na to, že výstavba Hinkley Point C sa neprejaví rozšírením časti výrobnej kapacity pre základný odber, ale predstavuje substitučnú investíciu, ktorá má nahradiť časť výroby najstarších jadrových a uhoľných elektrární vyrábajúcich pre základný odber. V odôvodnení 403 uvedeného rozhodnutia Komisia tiež zohľadnila, že riziko vylúčenia plynových elektrární je obmedzené vytvorením trhu pre výrobné kapacity Spojeným kráľovstvom, ktoré chce pritiahnuť investície do nových plynových elektrární.

476

Treba preskúmať, či tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môžu mať za následok neprijateľnosť týchto úvah Komisie.

477

Podľa Rakúskej republiky nepriaznivé účinky rozdielovej zmluvy na prevádzkovateľov plynových elektrární a nepriamo na výrobcov veternej energie preukazuje štúdia z mája 2012 s názvom „Assessment of the dispatch distortions under the Feed‑in Tariff with Contract for Differences policy“ (ďalej len „štúdia z mája 2012“).

478

Treba však uviesť, že obsah štúdie z mája 2012 nemôže preukazovať, že zistenia Komisie o obmedzených účinkoch vytlačenia alternatívnych investícií sú zjavne nesprávne. Naopak na stranách 12 a 13 uvedenej štúdie je vysvetlené, že vykonané modelovanie a analýza nepreukázali pre základný odber podstatné narušenia z dôvodu rozdielovej zmluvy. Pokiaľ ide o strany 6, 7, 36 a nasl. tejto štúdie, na ktorých Rakúska republika zakladá svoje tvrdenie, je pravda, že z nich vyplýva, že kombinácia neflexibilnej technológie, ako je jadrová technológia, a nepravidelnej technológie, ako je veterná energia ,môže vytvoriť scenáre, pri ktorých výroba energie prevýši dopyt, čo by malo za následok obmedzenie výroby plynových elektrární. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, však z tejto štúdie nemožno vyvodiť, že výstavba Hinkley Point C spôsobí významné vylúčenie plynových elektrární. Treba naopak uviesť, že zo strany 30 tejto štúdie vyplýva, že jadrová energia zaznamená do roku 2030 iba mierny nárast existujúcich výrobných kapacít, zatiaľ čo dôjde k značnému nárastu výroby veternej energie a že pridanie veternej kapacity tiež zmení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární.

479

Okrem toho treba zdôrazniť, že Rakúska republika neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť úvahy Komisie založené na budúcom nedostatku kapacít, na tom, že výstavba Hinkley Point C predstavuje iba substitučnú investíciu, a na existencii trhu vytvoreného Spojeným kráľovstvom, ktoré chce pritiahnuť investície do nových plynových elektrární.

480

Vzhľadom na tieto úvahy treba dospieť k záveru, že tvrdenia Rakúskej republiky založené na zmene nákladovej krivky nemôžu preukazovať, že zistenia Komisie týkajúce sa negatívnych účinkov dotknutých opatrení sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

481

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že mechanizmus rozdielovej zmluvy vytvára nevhodný stimulačný účinok pre spoločnosť NNBG. Táto spoločnosť má vzhľadom na rozdielovú zmluvu motiváciu zachovať svoje dodávky na vysokej úrovni bez ohľadu na stabilitu siete. Podpora jadrovej energie teda môže viesť k potenciálnej nadkapacite neflexibilnej výroby elektrickej energie, čo by nútilo výrobcov obnoviteľných energií znížiť svoje dodávky do siete, aby neohrozili jej bezpečnosť. Títo výrobcovia by z tohto dôvodu stratili dotácie, ktoré im boli poskytnuté. Za týchto okolností by bolo ťažké pre iných výrobcov elektrickej energie, aby sa presadili na trhu alebo naň vstúpili.

482

Po prvé, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia v otázke stimulačného účinku dotknutých opatrení na vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, jej argumentáciu treba zamietnuť. Táto argumentácia totiž nemôže spochybniť úvahy Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach 393 až 406 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých tieto opatrenia umožňujú prekonať hlavné prekážky, ktoré bránia investíciám do takýchto nových kapacít.

483

Po druhé, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že úvaha Komisie, podľa ktorej má rozdielová zmluva iba bezvýznamný vplyv na investície, je zjavne nesprávna, treba jej argumentáciu rovnako zamietnuť.

484

Najprv treba pripomenúť, že jav spočívajúci v tom, že počas niektorých veľmi veterných dní výroba veternej energie stúpne a môže prevýšiť dopyt, možno dať do priamej súvislosti s nepravidelnou povahou tejto technológie, a že riziko takéhoto javu stúpa s podielom tohto zdroja energie v energetickom balíku. V tejto súvislosti treba uviesť, že ako to vyplýva zo strán 30 a 36 štúdie z mája 2012, v nadväznosti na nárast využívania vetra do roku 2030 bude musieť prevádzkovateľ sústavy prijať opatrenia na obmedzenie veternej výroby vo veľmi veterných obdobiach.

485

Ďalej treba zdôrazniť, že dôvod, pre ktorý bude Hinkley Point C vyrábať elektrickú energiu bez ohľadu na výrobu veterných elektrární, spočíva v samotnej povahe jadrovej technológie, ktorá predstavuje neflexibilný zdroj energie. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, to teda nie je rozdielová zmluva, ktorá môže stimulovať NNBG, aby zachovala svoju úroveň výroby počas veľmi veterných období, ale technické dôvody vlastné tejto technológii.

486

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 14 napadnutého rozhodnutia, NNBG bude môcť dostať vyrovnávacie platby na základe svojej výroby iba do výšky hranice určenej v rozdielovej zmluve. Táto zmluva teda nebude stimulovať k výrobe nad túto hranicu.

487

Navyše treba konštatovať, že Rakúska republika neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť úvahy Komisie, podľa ktorých majú dotknuté opatrenia iba bezvýznamný vplyv na investície. Ako vyplýva z odôvodnení 510 a 511 napadnutého rozhodnutia, tieto úvahy sa zakladajú na odhadoch, podľa ktorých vzhľadom na zmenšujúcu sa ponuku budú iní výrobcovia a iné výrobné technológie schopní nájsť svoje miesto na trhu, ako aj na zistení, že výstavba Hinkley Point C sa neprejaví rozšírením kapacity základného odberu, ale pôjde o substitučnú investíciu, ktorá má čiastočne nahradiť odstavenie najstarších jadrových elektrární a uhoľných elektrární. V tejto súvislosti treba tiež zohľadniť, že ak dôjde k obmedzeniu kapacít na výrobu energie pochádzajúcej z veterných parkov prevádzkovateľom sústavy, existuje právo na kompenzáciu podľa vyrovnávacieho mechanizmu v prípade, keď ceny nebudú záporné.

488

Vzhľadom na tieto úvahy treba dospieť k záveru, že tieto tvrdenia Rakúskej republiky nemôžu mať za následok neprijateľnosť záveru Komisie o obmedzených účinkoch dotknutých opatrení na investície do veterných elektrární.

489

V treťom rade Rakúska republika uvádza, že rozdielová zmluva zvýši frekvenciu záporných cien. Podľa jej názoru bude elektráreň Hinkley Point C zvlášť stimulovaná k výrobe, keď budú ceny záporné, a negatívne ovplyvní podmienky na trhu pre konkurenčné technológie.

490

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 497 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohľadnila riziko, že EDF môže zmeniť referenčnú cenu ponúknutím kapacity za veľmi nízku alebo dokonca zápornú cenu. Po preskúmaní tejto otázky v bode 9.6.2 uvedeného rozhodnutia sa však domnievala, že toto riziko bolo zanedbateľné. Na druhej strane podľa údajov Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 506 až 508 tohto rozhodnutia by výstavba Hinkley Point C mala mať minimálny vplyv na veľkoobchodné ceny v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že z vykonaného modelovania vyplýva, že ceny vo Veľkej Británii sa následkom prevádzkovania Hinkley Point C znížia o menej ako 0,5 %. Komisia tiež uviedla, že tento výsledok vyplýval z toho, že síce hraničné náklady elektrickej energie vyrobenej elektrárňou Hinkley Point C budú nižšie ako ceny existujúcich elektrární, ale že jej celková kapacita bude malou časťou celkovej kapacity vo Veľkej Británii a že k zníženiu veľkoobchodných cien by došlo aj bez Hinkley Point C.

491

Treba preskúmať, či tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môžu mať za následok neprijateľnosť týchto úvah Komisie.

492

V tejto súvislosti treba uviesť, že jediné tvrdenie, ktoré Rakúska republika uvádza v tomto smere, sa zakladá na tom, že podľa strany 53 štúdie z mája 2012 pridanie 3 GW jadrovej kapacity k neflexibilnej ponuke elektrickej energie zdvojnásobí pravdepodobnosť záporných cien, zatiaľ čo ak by jadrová kapacita bola o 3 GW nižšia, pravdepodobnosť záporných cien by klesla o dve tretiny.

493

K tomuto tvrdeniu treba uviesť, že Rakúska republika nepreukázala, že na projekt výstavby Hinkley Point C možno hľadieť ako na prípad pridania 3 GW jadrovej kapacity, o ktorom sa uvažuje na strane 53 štúdie z mája 2012. Je pravda, že podľa údajov Komisie má Hinkley Point C vyrobiť 3,2 GW. Podľa údajov Komisie však výstavba Hinkley Point C predstavuje iba substitučnú investíciu, ktorá má nahradiť časť výroby najstarších jadrových elektrární a uhoľných elektrární vyrábajúcich pre základný odber.

494

V každom prípade aj keby v takej situácii, aká existuje v prejednávanej veci, v ktorej Komisia vysvetľuje, že modelovala rôzne scenáre a na základe tohto modelovania dospela k záveru, že ceny v Spojenom kráľovstve sa následkom prevádzkovania Hinkley Point C znížia o menej ako 0,5 %, bolo tvrdenie založené na tom, že pravdepodobnosť záporných cien stúpne, dôvodné, nestačilo by to na preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia Komisie. Z toho, že pravdepodobnosť záporných cien stúpne, totiž nemožno vyvodiť, že je zjavne nesprávny záver Komisie, podľa ktorého sa ceny vo Veľkej Británii následkom prevádzkovania Hinkley Point C znížia o menej ako 0,5 %.

495

Aj tvrdenie Rakúskej republiky založené na zvýšení pravdepodobnosti záporných cien treba preto zamietnuť.

496

V štvrtom rade Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že nie je dostatočne podložená a je nesprávna úvaha Komisie nachádzajúca sa v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej využitie rozdielovej zmluvy nemá za následok nevhodnú výhodu v porovnaní s inými technológiami vzhľadom na to, že aj iné technológie môžu byť podobne podporené pomocou rozdielových zmlúv. V tejto súvislosti tieto členské štáty odkazujú na nariadenie č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a na usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020.

497

Na jednej strane, pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na nariadení č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ, stačí pripomenúť, že toto nariadenie upravuje iba štandardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nezaväzuje Komisiu pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (pozri bod 251 vyššie). Samotná skutočnosť, že dotknuté opatrenia nespĺňajú požiadavky upravené v tomto nariadení, teda nemôže preukazovať, že úvaha Komisie v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia je zjavne nesprávna.

498

Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020, najprv treba uviesť, že tieto členské štáty netvrdia, že Komisia sa dopustila pochybenia tým, že tieto usmernenia neuplatnila na dotknuté opatrenia. Tieto štáty iba vytýkajú Komisii, že v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia skonštatovala, že iné technológie než jadrová technológia a samotná jadrová technológia môžu byť podporené podobným spôsobom, hoci podmienky, za ktorých možno poskytnúť pomoc iným technológiám, než je jadrová technológia, sú prísnejšie ako podmienky, ktoré uplatnila Komisia v uvedenom rozhodnutí na jadrovú technológiu.

499

V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, Komisia v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia nekonštatovala, že iné technológie možno podporiť pomocou rozdielových zmlúv, ktoré upravujú rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre Hinkley Point C. V tejto súvislosti totiž Komisia iba uviedla, že použitie nástroja predstavovaného rozdielovou zmluvou neprimerane nediskriminuje iné technológie vzhľadom na to, že tento typ nástroja možno použiť aj na podporu iných technológií. Naproti tomu v tomto odôvodnení Komisia výslovne uznala, že môžu byť potrebné úpravy na zohľadnenie rozdielov medzi technológiami.

500

Treba preto zamietnuť argumentáciu, ktorou Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že nie je dostatočne podložená a je nesprávna úvaha Komisie nachádzajúca sa v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej využitie rozdielovej zmluvy nemá za následok nevhodnú výhodu v porovnaní s inými technológiami vzhľadom na to, že aj iné technológie možno podobne podporiť pomocou rozdielových zmlúv.

501

V piatom rade Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia dostatočne nezohľadnila účinky výstavby Hinkley Point C na prepojenia energetických sietí.

502

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že v odôvodneniach 506 až 509 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že výstavba a prevádzkovanie Hinkley Point C by mali mať minimálny vplyv na veľkoobchodné ceny v Spojenom kráľovstve. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že z vykonaného modelovania vyplýva, že ceny vo Veľkej Británii sa následkom prevádzkovania uvedenej elektrárne znížia o menej ako 0,5 %, čo sa zas premietne do kumulatívneho a všeobecného zníženia výnosov prepojovacích vedení o menej ako 1,7 % do roku 2030. Komisia teda zohľadnila účinky výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C na prepojenia.

503

Po druhé, hoci Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia dostatočne nezohľadnila tieto účinky, treba uviesť, že neuvádzajú žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok neprijateľnosť úvah Komisie týkajúcich sa prepojení energetických sietí.

504

Treba preto zamietnuť argumentáciu, v ktorej Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že Komisia dostatočne nezohľadnila účinky výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C na prepojenia energetických sietí a v dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú preukazovať, že Komisia nezohľadnila negatívne účinky, ktoré dotknuté opatrenia vyvolajú na trhu s energiou alebo rozsah týchto účinkov.

505

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré majú spochybniť zváženie pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení, ktoré vykonala Komisia. Tieto členské štáty sa v podstate domnievajú, že pozitívne účinky uvedených opatrení sú menšie ako ich negatívne účinky. Okrem negatívnych účinkov už spomenutých v bodoch 382, 384 a 400 vyššie, teda účinku vytlačenia iných výrobcov z trhu, obmedzenia dodávok veterných elektrární počas veľmi veterných období, účinkoch na ceny a menej výhodných podmienok rozdielovej zmluvy, ktoré sú dostupné iným výrobcom, Rakúska republika uvádza, že ďalším negatívnym účinkom týchto opatrení je zachovanie súčasnej štruktúry zásobovania, ktorá sa vyznačuje významným podielom jadrovej energie. Okrem toho Rakúska republika tvrdí, že Komisia neprikladala dostatočnú váhu cieľom, ktorými sú podpora energetickej efektívnosti a úspory, vývoj nových energií a podpora prepojenia energetických sietí, ktoré sú stanovené v článku 194 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenia týkajúce sa zváženia účinkov spomenuté v bodoch 238 a 439 vyššie, ktoré sa zakladajú na tom, že Komisia bola predpojatá v prospech jadrovej energie a že nemala uprednostniť dovoz uránovej rudy z tretích štátov pred dovozom elektrickej energie z iných členských štátov.

506

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že v odôvodneniach 502 až 511 a 547 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že riziko narušenia hospodárskej súťaže bolo obmedzené, najmä pokiaľ ide o účinky dotknutých opatrení na alternatívne investície a na ceny. Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo však neuviedli žiadne tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť tento záver.

507

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia Rakúskej republiky založené na zachovaní súčasnej štruktúry zásobovania, treba pripomenúť, že podľa údajov Komisie má projekt výstavby Hinkley Point C iba zabrániť tomu, aby sa drasticky znížil príspevok jadrovej energie k celkovým potrebám elektrickej energie. Vzhľadom na právo Spojeného kráľovstva určiť svoj energetický balík a zachovať jadrovú energiu ako zdroj v tomto balíku, ktoré vyplýva z článku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ, ako aj z článku 1 druhého odseku, z článku 2 písm. c) a z článku 192 prvého odseku Zmluvy Euratom, nemožno rozhodnutie zachovať jadrovú energiu v štruktúre zásobovania považovať za zjavne neprimerané vo vzťahu k pozitívnym účinkom, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení.

508

V treťom rade, pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorú sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, že počas veľmi veterných období sú veterné elektrárne povinné obmedziť svoju výrobu, aby neohrozili stabilitu siete, po prvé treba zdôrazniť, že tento jav vyplýva z nepravidelnej povahy veternej technológie. Po druhé skutočnosť, že neflexibilný základný odber vyrábaný jadrovými elektrárňami môže posilniť tento účinok, nestačí sama osebe na preukázanie neprimeranosti negatívnych účinkov dotknutých opatrení vo vzťahu k pozitívnym účinkom, ktoré z nich vyplývajú. Na jednej strane totiž Spojenému kráľovstvu vzhľadom na jeho právo určiť svoj energetický balík a zachovať v ňom jadrovú energiu ako zdroj energie, nemožno vytýkať, že prijalo opatrenia potrebné na zachovanie jadrovej energie vo svojom energetickom balíku, aj keď to môže mať negatívne účinky na výrobcov nepravidelnej energie. Na druhej strane a to v každom prípade, podľa zistení Komisie, ktoré neboli spochybnené tvrdeniami Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, nie je možné vyplniť budúci nedostatok kapacít na výrobu energie schopných dodať 60 GW, ktorý identifikovalo Spojené kráľovstvo, iba využitím iných nízkouhlíkových zdrojov.

509

V štvrtom rade Rakúska republika uvádza, že pri zvažovaní účinkov dotknutých opatrení Komisia neprikladala dostatočnú váhu cieľu, ktorým je uprednostniť dovoz elektrickej energie z iných členských štátov a cieľu efektívnosti. V tejto súvislosti stačí na jednej strane pripomenúť, že podľa zistení Komisie, ktoré boli zhrnuté v bodoch 405 a 466 až 470 vyššie, je vplyv dotknutých opatrení na prepojenia naďalej obmedzený a že v Spojenom kráľovstve existuje budúci nedostatok kapacít na výrobu energie schopných dodať 60 GW, z ktorých iba 3,2 GW bude dodávať Hinkley Point C, a na druhej strane že prijateľnosť týchto zistení nebola úspešne spochybnená tvrdeniami, ktoré uviedla Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo. Za týchto okolností tvrdenie založené na tom, že Komisia neprikladala dostatočnú váhu cieľu, ktorým je uprednostniť dovoz elektrickej energie z iných členských štátov a cieľu efektívnosti, nemôže preukazovať neprimeranosť negatívnych účinkov dotknutých opatrení vo vzťahu k pozitívnym účinkom, ktoré z nich vyplývajú.

510

V piatom rade treba pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má právo určiť zloženie svojho energetického balíka a zachovať v ňom jadrovú energiu ako zdroj. Vzhľadom na toto právo samotná skutočnosť, že Spojené kráľovstvo na to, aby vytvorilo stimulačný účinok na výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie, aby tak prekonalo prekážky, ktoré tomu bránili, pripravilo rozdielovú zmluvu na výstavbu a prevádzkovanie Hinkley Point C, ktorá obsahuje výhodnejšie podmienky ako rozdielové zmluvy dostupné iným technológiám, nestačí sama osebe na preukázanie neprimeranosti negatívnych účinkov dotknutých opatrení vo vzťahu k pozitívnym účinkom, ktoré z nich vyplývajú.

511

Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré majú preukazovať, že Komisia sa dopustila zjavne neprávneho posúdenia pri zvážení účinkov dotknutých opatrení, treba zamietnuť.

512

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú, že pri zvažovaní účinkov dotknutých opatrení Komisia opomenula zohľadniť skutočnosti, ktoré boli relevantné, ako sú napríklad účinky týchto opatrení na životné prostredie, riziko terorizmu a náklady na uskladnenie jadrového odpadu, ako aj dôsledky ich financovania. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenia, ktoré Rakúska republika uviedla v rámci štvrtého žalobného dôvodu, podľa ktorých Komisia tým, že bezpodmienečne uprednostnila článok 2 písm. c) Zmluvy Euratom, porušila zásadu ochrany životného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu „znečisťovateľ platí“ a zásadu trvalej udržateľnosti (pozri bod 114 vyššie).

513

Komisia, Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

514

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila zásadu ochrany životného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu „znečisťovateľ platí“ a zásadu trvalej udržateľnosti.

515

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že dotknutými opatreniami Spojené kráľovstvo nechcelo špecificky realizovať zásady, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo. Komisia preto nebola povinná zohľadniť tieto zásady pri identifikácii výhod, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení.

516

Po druhé, pokiaľ ide o nevýhody dotknutých opatrení, treba pripomenúť, že pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ musí Komisia zvážiť výhody dotknutých opatrení a ich negatívny vplyv na vnútorný trh. Hoci však ochranu životného prostredia treba zahrnúť do vymedzenia a vykonávania politík Únie, najmä tých, ktorých cieľom je vytvoriť vnútorný trh, táto ochrana nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súčastí tohto vnútorného trhu, definovaného ako oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Pri identifikácii negatívnych účinkov dotknutých opatrení preto Komisia nebola povinná zohľadniť mieru, v akej sú dotknuté opatrenia škodlivé pre realizáciu tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, T‑57/11, EU:T:2014:1021, body 189 až 191). To platí aj pre zásadu obozretnosti, zásadu „znečisťovateľ platí“ a zásadu trvalej udržateľnosti, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika.

517

Po tretie, pokiaľ chcú Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo svojimi tvrdeniami preukázať, že opatrenia, ktoré sú v rozpore s právom Únie, nemôže Komisia schváliť, treba na jednej strane uviesť, že okrem zásady ochrany životného prostredia, zásady obozretnosti, zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady trvalej udržateľnosti, sa tieto členské štáty neodvolávajú na žiadnu právnu úpravu Únie v oblasti životného prostredia, ktorá nebola rešpektovaná. Na druhej strane, ak tieto členské štáty tvrdia, že uvedené zásady bránia poskytnutiu štátnej pomoci v prospech výstavby alebo prevádzkovania jadrovej elektrárne, toto tvrdenie treba rovnako zamietnuť, pretože takýto výklad nie je v súlade s článkom 106a ods. 3 Zmluvy Euratom.

518

Z toho vyplýva, že všetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila zásadu ochrany životného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu „znečisťovateľ platí“ a zásadu trvalej udržateľnosti, treba zamietnuť.

519

V druhom rade tvrdenie Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila riziko vyplývajúce z terorizmu, treba zamietnuť z analogických dôvodov. Dotknuté opatrenia totiž neboli opatreniami, ktoré mali špecificky chrániť pred terorizmom, a ochrana pred terorizmom nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súčastí tohto vnútorného trhu, definovaného ako oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Okrem toho treba uviesť, že Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo sa neodvolávajú na žiadnu právnu úpravu týkajúcu sa bezpečnosti jadrových elektrární, ktorá nebola rešpektovaná.

520

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia opomenula zohľadniť náklady na uskladnenie jadrového odpadu, stačí odkázať na preskúmanie vykonané v bodoch 354 až 358 vyššie.

521

V štvrtom rade Rakúska republika uvádza, že Komisia dostatočne nezohľadnila negatívne dôsledky dotknutých opatrení na spotrebiteľov, ktorí musia znášať ich cenu najmä v postavení daňovníkov.

522

V tejto súvislosti treba po prvé spresniť, že pokiaľ ide o platby, ktoré majú byť vykonávané na základe rozdielovej zmluvy, spotrebitelia nebudú dotknutí ako daňovníci, pretože tieto platby sú financované prostredníctvom poplatku dodávateľov (pozri odôvodnenie 329 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, nemožno z napadnutého rozhodnutia vyvodiť, že Komisia nezohľadnila záujmy spotrebiteľov elektrickej energie pri preskúmaní proporcionality. Komisia totiž nielenže preskúmala účinky dotknutých opatrení na ceny elektrickej energie a skonštatovala, že nebolo potrebné očakávať významné účinky, ale tiež dbala na to, aby uvedené opatrenia neviedli k nadmernej náhrade. Komisia tak upravila sadzbu poplatku za úverovú záruku a v odôvodnení 491 uvedeného rozhodnutia výslovne uviedla, že zmeny v mechanizme podielu na zisku sa pravdepodobne prejavia v tom, že sa zníži úroveň podpory, ktorú budú poskytovať dodávatelia a v konečnom dôsledku spotrebitelia.

523

Po druhé, pokiaľ ide o úverovú záruku, z odôvodnenia 339 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto záruka využíva prostriedky Spojeného kráľovstva. V tomto kontexte preto spotrebitelia môžu byť dotknutí v postavení daňovníkov. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že treba rozlišovať dotknuté opatrenia na jednej strane a ich financovanie na druhej strane. Dane, ktoré slúžia na financovanie pomoci, totiž nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o štátnej pomoci okrem prípadu, keď sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, že tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto opatrenia. Aby sa daň alebo časť dane mohli považovať za neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci, musí nevyhnutne existovať záväzný vzťah určenia medzi daňou a pomocou podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy v tom zmysle, že výnos dane je záväzne určený na financovanie pomoci. Pokiaľ takýto vzťah existuje, výnos dane priamo ovplyvňuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest, C‑174/02, EU:C:2005:10, body 25 a 26). Treba však na jednej strane konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu skutočnosť umožňujúcu konštatovať existenciu takéhoto vzťahu medzi úverovou zárukou a jej financovaním a na druhej strane, že Rakúska republika neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať existenciu takéhoto vzťahu.

524

Treba preto zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila účinky opatrení na spotrebiteľov, najmä v ich postavení daňovníkov.

525

V piatom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že projekt Hinkley Point C obmedzoval verejné prostriedky a bránil realizácii projektov prevádzkovania a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

526

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ majú členské štáty právo vybrať si medzi rôznymi zdrojmi energie. Rozhodnutie Spojeného kráľovstva poskytnúť pomoc v prospech podpory jadrovej energie teda nemožno samo osebe spochybniť napriek tomu, že znamená, že verejné prostriedky vyčlenené na tento projekt nie sú k dispozícii pre iné projekty.

527

Po druhé treba zdôrazniť, že Rakúska republika neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá má preukázať, že pre poskytnutie dotknutých opatrení v prospech Hinkley Point C nie je Spojené kráľovstvo schopné plniť svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie v oblasti ochrany životného prostredia.

528

Po tretie treba pripomenúť, že v odôvodnení 510 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že bez ohľadu na investície do Hinkley Point C zostáva na trhu široký priestor na vstup iných výrobcov a výrobných technológií a na rozšírenie ich kapacity a že v odôvodnení 403 uvedeného rozhodnutia Komisia zohľadnila skutočnosť, že rozdielová zmluva neprimerane nediskriminuje iné technológie, pretože tieto technológie môžu byť dostatočne podporené pomocou rovnakého typu nástroja na trhu kapacít vytvorenom Spojeným kráľovstvom, ale s úpravami potrebnými na zohľadnenie rozdielov medzi technológiami. Treba tiež pripomenúť, že tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva preskúmané v bodoch 463 až 511 vyššie nemôžu preukazovať, že sa Komisia v tejto súvislosti dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

529

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že projekt Hinkley Point C obmedzuje verejné prostriedky a bráni realizácii projektov prevádzkovania a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, a preto aj všetky tvrdenia založené na tom, že Komisia opomenula zohľadniť relevantné faktory.

530

V dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia, ktoré sa týkajú zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení, a teda šiesty žalobný dôvod v celom rozsahu, ako aj tvrdenia týkajúce sa potrebnosti dotknutých opatrení uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu (pozri bod 196 vyššie) a piateho žalobného dôvodu (pozri body 273 a 352 vyššie), a všetky tvrdenia týkajúce sa zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení uvedené v rámci štvrtého žalobného dôvodu (pozri body 114 a 125 vyššie) a prvého žalobného dôvodu (pozri bod 238 vyššie).

531

V rámci druhej výhrady v tretej časti a v rámci šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia v podstate založené na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o preskúmanie proporcionality dotknutých opatrení.

532

V rámci prvej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pokiaľ ide o možné alternatívy dotovania Hinkley Point C. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie nepredstavilo ponuky výrobcov alternatívnych energií. Na druhej strane toto rozhodnutie „mlčí“, pokiaľ ide o opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti.

533

Komisia popiera tieto tvrdenia.

534

V tejto súvislosti treba uviesť, že z bodu 9.2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že cieľom verejného záujmu, ktorý sledujú dotknuté opatrenia, je podpora jadrovej energie a konkrétnejšie vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Dôvod, pre ktorý ponuka dodávateľov alternatívnej energie nepredstavovala alternatívu dotovania Hinkley Point C, teda jasne vyplýva z tohto bodu.

535

Navyše, pokiaľ ide o opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti, stačí uviesť, že z odôvodnení 250 až 254 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyplýva, že Spojené kráľovstvo identifikovalo budúci nedostatok kapacít na výrobu elektrickej energie a že pri určení rozsahu tohto budúceho nedostatku vzalo do úvahy opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti. Keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z tohto budúceho nedostatku a keďže odôvodnenie rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania je súčasťou kontextu napadnutého rozhodnutia, nemožno odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovať v tejto súvislosti za nedostatočné (pozri bod 63 vyššie).

536

Okrem toho pre prípad, že Rakúska republika chce touto výhradou spochybniť dôvodnosť vyššie uvedeného odôvodnenia, stačí pripomenúť, že táto výhrada už bola preskúmaná a zamietnutá pri preskúmaní šiesteho žalobného dôvodu.

537

Prvú výhradu v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

538

V rámci druhej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že Komisia neopísala scenáre, na ktoré odkázala v odôvodnení 416 napadnutého rozhodnutia.

539

Komisia popiera toto tvrdenie.

540

Na úvod treba uviesť, že odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia sa nachádza v bode 9.5.1 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia opísala úverovú záruku oznámenú Spojeným kráľovstvom a najmä sadzbu poplatku za túto záruku, ktorá bola pôvodne stanovená týmto členským štátom. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že za daných okolností bolo možné použiť dve metódy na stanovenie sadzby poplatku za túto záruku, ktorá by zodpovedala trhovým podmienkam. Jednou z týchto metód je model očakávanej straty, ktorý spája obchodný plán spoločnosti s jej finančnou štruktúrou v rôznych scenároch vedúcich k riziku zlyhania.

541

Rakúska republika sa domnieva, že Komisia neopísala tieto scenáre.

542

V tejto súvislosti treba uviesť, že v odôvodneniach 424 až 427 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobnejšie vysvetlila model očakávanej straty a jeden zo scenárov, o ktorom v tomto kontexte uvažovalo Spojené kráľovstvo. Treba tiež uviesť, že Komisia sa domnievala, že sadzba poplatku za úverovú záruku oznámená Spojeným kráľovstvom neodrážala sadzbu zodpovedajúcu trhovým podmienkam. Z tohto dôvodu v odôvodneniach 463 až 477 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila, do akej miery bolo potrebné zmeniť sadzbu poplatku za uvedenú záruku, aby bol prvok pomoc obsiahnutý v úverovej záruke obmedzený na minimum. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila kritériá, ktoré použila a scenáre, ktoré zvážila.

543

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba zamietnuť výhradu založenú na tom, že odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené.

544

V rámci tretej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v bode 9.5.2 napadnutého rozhodnutia Komisia vychádzala zo správy TESLA 4, ale neuviedla údaje, ktoré sa na ňu vzťahovali. Jej úvahy o finančnom riziku preto nie sú zrozumiteľné.

545

Komisia popiera toto tvrdenie.

546

V prvom rade treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na porušení povinnosti odôvodnenia. V tejto súvislosti treba uviesť, že v odôvodneniach 434 až 458 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne preskúmala výšku realizačnej ceny a miery návratnosti na základe údajov z rôznych zdrojov. V odôvodneniach 446 a 447 uvedeného rozhodnutia Komisia zohľadnila správu TESLA 4 vypracovanú interne spoločnosťou NNBG. Treba však uviesť, že z verejnej verzie tohto rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že Komisia neprezradila údaje z tejto správy, aby chránila obchodné tajomstvo.

547

V druhom rade pre prípad, že Rakúska republika chce svojím tvrdením spochybniť dôvernú povahu týchto údajov alebo rozhodnutie Komisie tieto údaje zakryť, stačí zdôrazniť, že v tejto súvislosti neuvádza žiadne podrobné tvrdenie.

548

Výhradu týkajúcu sa správy TESLA 4 treba preto zamietnuť.

549

V rámci štvrtej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že nie je zrozumiteľné, že v bode 9.5.3.3 napadnutého rozhodnutia bol uverejnený mechanizmus podielu na zisku, a nie prahové hodnoty podielov na zisku z výstavby.

550

Komisia popiera tieto tvrdenia.

551

V tejto súvislosti treba uviesť, že z odôvodnenia 487 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že prahové hodnoty podielov na zisku z výstavby tvorili predmet obchodného tajomstva. Okrem toho treba uviesť, že Rakúska republika neuvádza žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť dôvernú povahu týchto informácií alebo dôvodnosť rozhodnutia Komisie tieto informácie neodhaliť.

552

Tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa prahových hodnôt podielov na zisku z výstavby treba preto tiež zamietnuť.

553

V rámci piatej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné, pokiaľ ide o dotácie spojené s dodatočnými nákladmi vzťahujúcimi sa na demontáž zariadení, ako aj na spracovanie a uskladnenie rádioaktívneho odpadu.

554

Komisia popiera tieto tvrdenia.

555

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že ako to vyplýva z odôvodnení 460 a 461 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohľadnila iba nákladové položky pre výdavky týkajúce sa nakladania s odpadom a jeho uskladnenia a nákladové položky pre poplatky za zodpovednosť a poplatky za vyraďovanie z prevádzky, ktoré boli zahrnuté do finančného modelu pre Hinkley Point C. Naproti tomu sa uvedené rozhodnutie nevzťahuje na ďalšie prvky pomoci týkajúce sa tohto typu výdavkov. Komisia preto nebola povinná odôvodniť toto rozhodnutie v tejto súvislosti.

556

V rámci šiestej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že Komisia mala podrobnejšie odôvodniť, prečo sa v rozpore so svojou rozhodovacou praxou nedomnievala, že neuskutočnenie verejného obstarávania zvýraznilo účinky dotknutých opatrení na hospodársku súťaž.

557

Komisia popiera tieto tvrdenia.

558

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že v bode 9.1 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19), v znení zmien, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), v znení zmien, sa neuplatňovali na dotknuté opatrenia.

559

Po druhé v odôvodneniach 359 až 364 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že verejné obstarávanie použité Spojeným kráľovstvom bolo založené na jasnom, transparentnom a nediskriminačnom rámci, ktorý mohol byť z hľadiska transparentnosti a nediskriminácie považovaný za rovnocenný s postupom verejného obstarávania. V tejto súvislosti v odôvodnení 363 uvedeného rozhodnutia Komisia výslovne uviedla, že Spojené kráľovstvo viedlo diskusie s inými investormi do projektov pre nové kapacity na výrobu jadrovej energie než bola spoločnosť NNBG.

560

Po tretie treba uviesť, že dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že dotknuté opatrenia neviedli k nadmernej náhrade, vyplývajú dostatočne z bodu 9.5 napadnutého rozhodnutia.

561

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba prejednávanú výhradu zamietnuť.

562

V rámci siedmej výhrady v šiestej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala značné zvýšenie všeobecného blaha a blaha všetkých spotrebiteľov. V tejto súvislosti však Komisia nevysvetlila, v akej miere boli zohľadnené externé náklady vytvorené napríklad spracovaním a uskladnením jadrového odpadu alebo rizikami nehôd. Okrem toho odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 9.4 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vhodnosti nástrojov nie je zrozumiteľné. V tejto súvislosti sa Komisia dostatočne nevyjadrila k účinkom dotknutých opatrení na trhu s elektrickou energiou.

563

Komisia popiera tieto tvrdenia.

564

V tejto súvislosti treba uviesť, že v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyjadrila k otázke, či bol zásah Spojeného kráľovstva potrebný na dosiahnutie cieľa verejného záujmu, ktorý Spojené kráľovstvo sledovalo, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie a v bode 9.4 napadnutého rozhodnutia k otázke, či dotknuté opatrenia, najmä rozdielovú zmluvu, možno považovať za vhodné nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. V tejto súvislosti Komisia zohľadnila najmä skutočnosť, že iné technológie môžu byť podporované podobne prostredníctvom rozdielových zmlúv a nepravidelnej povahy mnohých technológií pre obnoviteľné energie. V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, však Komisia v uvedených bodoch nezvážila úplne všetky relevantné pozitívne a negatívne účinky týchto opatrení. Takéto zváženie totiž vykonala v neskoršom štádiu svojho preskúmania v bode 9.6 napadnutého rozhodnutia.

565

Z toho vyplýva, že v bodoch 9.3 a 9.4 napadnutého rozhodnutia nebola Komisia povinná vyjadriť sa ku všetkým pozitívnym a negatívnym účinkom dotknutých opatrení, ani tieto účinky zvážiť. Okrem toho, pokiaľ v odôvodnení 389 uvedeného rozhodnutia Komisia spomenula zlepšenie blaha spoločnosti ako celku a blaha všetkých spotrebiteľov, nejde o záver vyplývajúci z takéhoto zváženia všetkých účinkov. V uvedenom odôvodnení Komisia iba konštatovala, že vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie je pozitívnym účinkom týchto opatrení.

566

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť aj výhradu založenú na nedostatočnom odôvodnení bodov 9.3 a 9.4 napadnutého rozhodnutia.

567

V rámci druhej výhrady v tretej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, že v bode 8.1.7 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia oprela vážne pochybnosti o zlučiteľnosti dotknutých opatrení s vnútorným trhom o správu, ktorá dospela k záveru, že tieto opatrenia by mohli viesť k vážnym narušeniam hospodárskej súťaže. V napadnutom rozhodnutí však Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré boli tieto pochybnosti rozptýlené.

568

Komisia popiera tieto tvrdenia.

569

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že ako vyplýva z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, úvahy Komisie v bode 8.1.7 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania boli predbežnými posúdeniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia, T‑273/06 a T‑297/06, EU:T:2009:233, bod 126 a citovanú judikatúru). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za nedostatočné iba z dôvodu, že sa úplne nezhoduje s odôvodnením nachádzajúcim sa v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. V rozhodnutí prijatom na konci konania vo veci formálneho zisťovania totiž Komisia nie je povinná uviesť analýzu zahŕňajúcu všetky úvahy obsiahnuté v rozhodnutí o začatí tohto konania.

570

Po druhé treba zohľadniť skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa po dôkladnom preskúmaní účinkov dotknutých opatrení na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi domnievala, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že pochybnosti Komisie sa týkali takých opatrení, aké boli oznámené Spojeným kráľovstvom. Naproti tomu schválenie v napadnutom rozhodnutí sa vzťahovalo na opatrenia tak, ako boli zmenené s cieľom zohľadniť tieto pochybnosti.

571

Po tretie, pokiaľ Rakúska republika uvádza, že zmeny oznámených opatrení nemohli odstrániť pôvodne vzniknuté pochybnosti, treba uviesť, že v tejto súvislosti neuvádza žiadne podrobné tvrdenie.

572

Po štvrté treba v každom prípade zdôrazniť, že Komisia v odôvodnení 402 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania výslovne uviedla, že správa, na ktorú sa odkazuje v jeho bode 8.1.7, nevyhnutne nevyjadruje jej stanovisko.

573

Vzhľadom na tieto úvahy treba dospieť k záveru, že v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, samotná skutočnosť, že Komisia podrobne nevysvetlila dôvody, pre ktoré nemala aj ona pochybnosti, ktoré boli vyjadrené v správe uvedenej v bode 8.1.7 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, neznamená, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné.

574

V dôsledku toho treba zamietnuť druhú výhradu v tretej časti deviateho žalobného dôvodu a šiestu časť deviateho žalobného dôvodu.

575

Tretí žalobný dôvod a prvá výhrada v tretej časti deviateho žalobného dôvodu sa týkajú odôvodnení 344 až 347 napadnutého rozhodnutia. V týchto odôvodneniach Komisia vysvetlila, že opatrenia zahŕňajúce prevádzkovú pomoc nie sú v zásade v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ale že dotknuté opatrenia treba považovať za zodpovedajúce investičnej pomoci, pretože mali spoločnosti NNBG umožniť, aby sa zaviazala investovať do výstavby Hinkley Point C. V tejto súvislosti sa Komisia najmä domnievala, že z hľadiska finančných modelov sa čistá súčasná hodnota platieb realizačnej ceny môže považovať za ekvivalent jednorazovej platby umožňujúcej spoločnosti NNBG pokryť stavebné náklady.

576

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo sa domnievajú, že tieto úvahy sú nesprávne. V prvom rade tvrdia, že Komisia mala kvalifikovať dotknuté opatrenia ako prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V druhom rade Rakúska republika uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.

577

Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdia, že dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. V tejto súvislosti treba zohľadniť aj tvrdenie uvedené v rámci štvrtého žalobného dôvodu a spomenuté v bode 125 vyššie, ktoré sa týka kvalifikácie dotknutých opatrení ako investičnej pomoci.

578

Komisia, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

579

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prevádzkovú pomoc, ktorá má zachovať existujúci stav alebo odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by obvykle musel znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo obvyklých činností, nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, EU:C:2000:537, body 88 až 91; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, EU:C:2000:467, bod 30, a z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, C‑459/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:515, body 33 až 36).

580

Takáto pomoc totiž nemôže spĺňať požiadavky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Prevádzková pomoc, ktorá je obmedzená na zachovanie existujúceho stavu, tak nemôže uľahčovať rozvoj v zmysle uvedeného ustanovenia. Pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na zníženie bežných prevádzkových výdavkov, ktoré by podnik v každom prípade musel znášať v rámci svojej obvyklej činnosti, zase nemožno považovať za pomoc, ktorá sleduje cieľ verejného záujmu v zmysle tohto ustanovenia. Okrem toho pomoc, prostredníctvom ktorej sú podnikom poskytnuté výhody bez toho, aby táto pomoc bola určená na splnenie cieľa verejného záujmu sledovaného členským štátom, ktorý ju poskytuje a ktorú preto môžu tieto podniky použiť na financovanie ich existujúcich bežných prevádzkových nákladov, nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa toho istého ustanovenia. Táto pomoc totiž zvýhodňuje tieto podniky vo vzťahu k ich konkurentom bez toho, aby to bolo odôvodnené plnením cieľa verejného záujmu.

581

Treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia nespochybnila judikatúru citovanú v bode 579 vyššie. Naopak v odôvodnení 344 uvedeného rozhodnutia odkázala na prvý odsek bodu 8.1 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v ktorom citovala túto judikatúru.

582

Naproti tomu, ako vyplýva z odôvodnení 344 až 347 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že judikatúra citovaná v bode 579 vyššie sa neuplatňuje na dotknuté opatrenia pre špecifickosť projektu a preto, že tieto opatrenia mali umožniť spoločnosti NNBG, aby sa zaviazala investovať do výstavby Hinkley Point C.

583

V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo, tento prístup nie je nesprávny. Nič totiž nebráni tomu, aby opatrenie pomoci, ktoré sleduje cieľ verejného záujmu, pričom je vhodné a potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, nemení podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, a teda spĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, bolo vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa tohto ustanovenia bez ohľadu na to, či má byť kvalifikované ako investičná alebo prevádzková pomoc. Navyše treba pripomenúť, že aj prevádzkovú pomoc možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, keď sú splnené tieto podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, T‑162/13, neuverejnený, EU:T:2016:341, body 116 a 117).

584

Pokiaľ ide o dotknuté opatrenia, treba po prvé pripomenúť jednak to, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zistila, že tieto opatrenia sledujú cieľ verejného záujmu, konkrétne vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktorý nemožno dosiahnuť v primeranom čase bez zásahu štátu, a jednak to, že Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo neuviedli tvrdenia, ktoré by mohli spochybniť toto zistenie. Uvedené opatrenia preto nemožno považovať za pomoc, ktorá sa obmedzuje na zachovanie existujúceho stavu. Naopak, podľa zistení Komisie by bez týchto opatrení neboli v primeranom čase zrealizované žiadne investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

585

Po druhé treba pripomenúť, že podľa záverov Komisie, ktoré neboli vyvrátené tvrdeniami Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, sú dotknuté opatrenia vhodné a potrebné na dosiahnutie tohto cieľa a nemenia podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Za týchto okolností dotknuté opatrenia nemožno považovať za pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na zníženie bežných prevádzkových výdavkov, ktoré by podnik v každom prípade musel znášať v rámci svojej obvyklej činnosti. Dotknuté opatrenia mali naopak za cieľ vytvoriť stimulačný účinok na výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie znížením rizík spojených s investíciami, aby zabezpečili ich rentabilitu.

586

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo. V prvom rade tieto členské štáty uvádzajú tvrdenia týkajúce sa rozdielovej zmluvy. V druhom rade uvádzajú tvrdenia týkajúce sa dohody ministra. V treťom rade uvádzajú tvrdenia týkajúce sa stanovenej kompenzácie. V štvrtom rade tieto členské štáty tvrdia, že v napadnutom rozhodnutí mala Komisia jasne rozlišovať medzi prevádzkovou pomocou a investičnou pomocou.

587

V prvom rade Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázať, že táto zmluva je neoddeliteľne spojená s prevádzkou Hinkley Point C. V tejto súvislosti tvrdia, že táto zmluva sa vzťahuje na bežné výdavky spoločnosti NNBG, a teda sa neobmedzuje iba na dotovanie výstavby bloku C tejto elektrárne, ale týka sa aj bežnej prevádzky, a že objem pomoci má priamo závisieť od vyrobenej energie.

588

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že opatrenie pomoci možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak spĺňa požiadavky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ bez ohľadu na jeho kvalifikáciu ako prevádzkovej alebo investičnej pomoci (pozri bod 583 vyššie).

589

Pokiaľ ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva založené na tom, že nie je možné zistiť vzťah medzi platbami vykonávanými podľa rozdielovej zmluvy a investíciami do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, stačí uviesť, že rozdielová zmluva má garantovať stabilné príjmy počas dostatočne dlhého obdobia, aby stimulovala dotknutý podnik investovať prostriedky potrebné na vybudovanie takýchto nových kapacít. V podstate teda ide o nástroj na zaistenie sa pred rizikom vo forme stabilizácie cien, ktorý ponúka bezpečnosť a stabilitu príjmov. Na rozdiel od nenávratnej dotácie, ktorá sa poskytuje v celom rozsahu vopred alebo v závislosti od postupu výstavby, však má rozdielová zmluva stimulačný účinok na investície tým, že garantuje určitú a stabilnú cenovú úroveň.

590

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa rozdielovej zmluvy dostane NNBG platbu iba vtedy, keď bude referenčná cena nižšia ako realizačná cena. Naproti tomu, keď bude referenčná cena vyššia ako realizačná cena, bude NNBG povinná nahradiť rozdiel medzi týmito dvomi cenami (pozri bod 5 vyššie). Aj keď teda poskytnutie a suma pomoci závisia od okolností, ktoré sprevádzajú prevádzkovanie Hinkley Point C a výrobu elektrickej energie týmto blokom, existuje jasný vzťah medzi touto sumou a sledovaným cieľom verejného záujmu. Tieto podmienky totiž majú zabezpečiť, aby výška platby podľa rozdielovej zmluvy zodpovedala úrovni, ktorú treba dosiahnuť na spustenie investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

591

Po druhé v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, skutočnosť, že v prípade, ak by elektráreň Hinkley Point C nebola dokončená, NNBG by nedostala pomoc podľa rozdielovej zmluvy, nemôže spochybniť vzťah medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cieľom verejného záujmu, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Treba totiž uviesť, že v takomto prípade by nedošlo k dosiahnutiu sledovaného cieľa verejného záujmu. Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ však nebráni podmienkam rozdelenia rizík, ktoré alokujú technické riziko realizácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci.

592

Po tretie Rakúska republika uvádza, že rozdielová zmluva umožňuje vykonať novú kalkuláciu realizačnej ceny a že v tomto rámci budú zohľadnené nielen investičné, ale aj prevádzkové náklady.

593

V tejto súvislosti treba uviesť, že realizačná cena schválená Komisiou v napadnutom rozhodnutí zohľadňuje nielen cenu výstavby Hinkley Point C, ale aj prevádzkové náklady tohto bloku. Tieto náklady totiž ovplyvňujú rentabilitu projektu, a teda majú vplyv na výšku, ktorú musí realizačná cena dosiahnuť, aby vyvolala rozhodnutie investovať do nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

594

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že za 15 a 25 rokov môže byť realizačná cena predmetom novej kalkulácie a že v rámci tejto kalkulácie (pozri bod 5 vyššie) sa zohľadnia skutočnosti vzťahujúce sa na prevádzkové náklady, nemôže spochybniť vzťah medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cieľom všeobecného záujmu, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Vzhľadom na to, že prevádzkové náklady, na základe ktorých bola vypočítaná realizačná cena, musia byť odhadnuté ex ante a že prevádzková životnosť Hinkley Point C bude veľmi dlhá, má totiž možnosť takejto novej kalkulácie zmierniť riziká týkajúce sa dlhodobých nákladov pre obe zmluvné strany s cieľom zvýšiť alebo znížiť výšku realizačnej ceny zaručenej rozdielovou zmluvou.

595

Z toho vyplýva, že hoci sa platby, ktoré budú vykonávané podľa rozdielovej zmluvy, týkajú prevádzky Hinkley Point C, ako aj výroby a predaja jadrovej energie touto elektrárňou, nemôže to spochybniť vzťah medzi týmito platbami a pôvodným investičným rozhodnutím.

596

Aj keby teda NNBG použila časť platieb, ktoré dostane na základe rozdielovej zmluvy na úhradu bežných prevádzkových nákladov Hinkley Point C, nemohlo by to narušiť vzťah existujúci medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cieľom verejného záujmu, a to vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

597

Argumentácii Rakúskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva, ktorá má preukázať, že táto zmluva je neoddeliteľne spojená s prevádzkou Hinkley Point C, nemožno v dôsledku toho vyhovieť.

598

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že náklady spojené s vyraďovaním jadrovej elektrárne z prevádzky, uskladnením odpadu alebo aj náklady súvisiace so zodpovednosťou a monitorovaním takejto elektrárne predstavujú náklady zvyčajne vyplývajúce z bežnej prevádzky jadrovej elektrárne. Predovšetkým prevzatie nákladov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu by sa nemalo považovať za investičnú pomoc, ale za prevádzkovú pomoc.

599

Aj túto argumentáciu treba zamietnuť. Ako totiž bolo vysvetlené v bodoch 593 a 594 vyššie, náklady spojené s vyraďovaním jadrovej elektrárne z prevádzky, uskladnením odpadu alebo aj náklady súvisiace so zodpovednosťou a monitorovaním takejto elektrárne, ktoré Komisia zohľadnila v napadnutom rozhodnutí (pozri body 354 až 359 vyššie), majú vplyv na miery návratnosti, od ktorých závisí rozhodnutie investovať do výstavby Hinkley Point C. Zohľadnenie týchto nákladov pri určení realizačnej ceny preto nemôže spochybniť vzťah existujúci medzi platbami vykonávanými podľa rozdielovej zmluvy na jednej strane a na druhej strane cieľom verejného záujmu sledovaným Spojeným kráľovstvom, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

600

V treťom rade treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia Komisia sama uznala, že rozdielová zmluva predstavuje prevádzkovú pomoc. V tejto súvislosti treba uviesť, že v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádza v bode 9.1 uvedeného rozhodnutia, Komisia preskúmala, či dotknuté opatrenia boli zlučiteľné s existujúcou právnou úpravou trhu, a vysvetlila, že rozdielová zmluva pre Hinkley Point C sa nepovažuje za verejnú zákazku ani za obstarávaciu činnosť, pretože iba stanovuje podmienky na výkon činnosti výroby elektrickej energie s použitím jadrovej technológie. Ako však bolo vysvetlené v bodoch 577 až 600 vyššie, samotná skutočnosť, že rozdielová zmluva bude mať vplyv na podmienky, za ktorých bude elektráreň Hinkley Point C vyrábať jadrovú energiu, nemôže spochybniť jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

601

V štvrtom rade, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že rozdielová zmluva bude stimulovať NNBG, aby vyrábala elektrickú energiu aj vtedy, keď budú ceny nižšie ako hraničné náklady alebo budú záporné, stačí pripomenúť, že toto tvrdenie už bolo preskúmané a zamietnuté pri posúdení šiesteho žalobného dôvodu (pozri body 481 až 488 vyššie) a že nemôže spochybniť zlučiteľnosť rozdielovej zmluvy s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

602

V dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia Luxemburského veľkovojvodstva a Rakúskej republiky týkajúce sa rozdielovej zmluvy.

603

Pokiaľ ide o dohodu ministra, Rakúska republika tvrdí iba to, že v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point by prevod spoločnosti NNBG znamenal celkové prevzatie správy ožarovaných materiálov verejnými orgánmi. V tejto súvislosti stačí odkázať na body 280 až 282 a 354 až 359 vyššie, z ktorých vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí Komisia neschvaľuje štátnu pomoc vzťahujúcu sa na celkové prevzatie správy ožarovaných materiálov verejnými orgánmi v takejto situácii. Toto tvrdenie treba preto tiež zamietnuť.

604

Na podporu tretieho žalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské veľkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré sa týkajú stanovenej kompenzácie.

605

V prvom rade Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že prevádzková podpora je s najväčšou pravdepodobnosťou prehnaná. Je mimoriadne pravdepodobné, že trhová cena za elektrickú energiu ďalej klesne a že pomoc vyplácaná na základe rozdielovej zmluvy predstavuje veľmi vysokú dotáciu počas 35 rokov výroby energie, ktorá je oveľa vyššia, ako sa stanovilo a odhadlo v čase zavedenia mechanizmu pomoci.

606

V tejto súvislosti treba uviesť, že na podporu svojho tvrdenia, že suma pomoci vyplácanej podľa rozdielovej zmluvy je prehnaná, Luxemburské veľkovojvodstvo uvádza iba to, že trhová cena za elektrickú energiu ďalej klesne. Táto okolnosť samotná však nemôže preukazovať prehnanosť platieb. Vzhľadom na cieľ verejného záujmu sledovaný Spojeným kráľovstvom, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, by totiž sumu pomoci bolo možné považovať za prehnanú iba vtedy, ak by sa preukázalo, že nižšia suma by postačovala na vyvolanie rozhodnutia investovať do takýchto nových kapacít. Naproti tomu samotná skutočnosť, že cena platená podľa rozdielovej zmluvy by prípadne mohla byť nižšia ako budúca trhová cena, neumožňuje sama osebe preukázať existenciu nadmernej náhrady. V každom prípade treba v tejto súvislosti pripomenúť existenciu dvoch dátumov stanovených pre novú kalkuláciu prevádzkových nákladov, z ktorých prvý nastane po 15 rokoch a druhý po 25 rokoch od dátumu spustenia prvého reaktora. Tieto nové kalkulácie umožnia zvýšiť alebo znížiť realizačnú cenu na základe známych skutočných prevádzkových nákladov a revidovaných odhadov týchto nákladov pre niektoré nákladové položky určené v rozdielovej zmluve (pozri odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.

607

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že investičné náklady sú prípustné iba do výšky sumy potrebnej na dosiahnutie spoločného záujmu a že súčasná existencia viacerých odlišných opatrení pomoci umožňuje dospieť k záveru, že dotknuté opatrenia sa týkajú skôr skutočného prevádzkovania Hinkley Point C ako jej výstavby.

608

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že tvrdenia týkajúce sa existencie nadmernej náhrady boli preskúmané a zamietnuté v bodoch 392 až 398 vyššie a že v prejednávanom kontexte Rakúska republika neuvádza žiadne ďalšie tvrdenia, ktoré by mohli preukazovať túto existenciu. Tento členský štát najmä neuvádza žiadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovať, že platby, ktoré budú vykonávané podľa rozdielovej zmluvy, prekračujú úroveň toho, čo je potrebné na stimulovanie investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že keď bude referenčná cena vyššia ako realizačná cena, bude NNBG povinná platiť rozdiel medzi týmito dvomi cenami svojmu zmluvnému partnerovi.

609

Tvrdenia týkajúce sa kompenzácie stanovenej v dotknutých opatreniach treba preto tiež zamietnuť.

610

Rakúska republika tvrdí, že z bodu 77 rozsudku z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia (C‑351/98, EU:C:2002:530), vyplýva, že Komisia mala jasne rozlišovať medzi prevádzkovou pomocou a investičnou pomocou.

611

Aj toto tvrdenie treba zamietnuť.

612

Ako totiž jasne vyplýva z bodov 76 a 77 rozsudku z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia (C‑351/98, EU:C:2002:530), vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, sa uplatňovali pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia (Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3) a tieto pravidlá výslovne rozlišovali medzi investičnou pomocou na jednej strane a prevádzkovou pomocou na druhej strane. V tomto prípade bola Komisia, ktorá bola viazaná týmito pravidlami, povinná kvalifikovať danú pomoc v závislosti od kategórií upravených týmito pravidlami.

613

Z rozsudku z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia (C‑351/98, EU:C:2002:530), však nemožno vyvodiť, že Komisia je povinná odkázať na tieto kategórie mimo oblasti pôsobnosti pravidiel Spoločenstva pre štátnu pomoc na ochranu životného prostredia.

614

Aj toto tvrdenie treba preto zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia, ktoré majú preukázať, že dotknuté opatrenia sú nezlučiteľné s vnútorným trhom z dôvodu, že ide o prevádzkovú pomoc.

615

V rámci tretieho žalobného dôvodu a v rámci prvej výhrady v tretej časti deviateho žalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení. Skutočnosť, že Komisia sa náhle odchýlila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe bez dôkladného odôvodnenia, je porušením povinnosti odôvodnenia. Ak chcela Komisia vykonať svoju voľnú úvahu radikálne novým spôsobom, mala podľa Rakúskej republiky v tejto súvislosti poskytnúť podrobné odôvodnenie. V tejto súvislosti Rakúska republika tiež tvrdí, že Komisia dostatočne nevysvetlila dôvody, pre ktoré po tom, čo uvedené opatrenia kvalifikovala ako prevádzkovú pomoc v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ich následne v rámci napadnutého rozhodnutia kvalifikovala ako investičnú pomoc.

616

Komisia, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia.

617

V prvom rade treba pripomenúť, že je pravda, že v odôvodneniach 344 až 347 napadnutého rozhodnutia Komisia skonštatovala, že prevádzková pomoc v zásade nespĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V tejto súvislosti však Komisia odkázala na bod 8.1 prvý odsek rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v ktorom spomenula judikatúru citovanú v bode 579 vyššie. Z tohto odôvodnenia teda nemožno vyvodiť, že Komisia sa domnievala, že pomoc, ktorá sleduje cieľ verejného záujmu, ktorá je vhodná a potrebná na dosiahnutie toho cieľa a ktorá nemení podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom a ktorá teda spĺňa požiadavky stanovené uvedeným ustanovením, nemožno podľa tohto ustanovenia vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Okrem toho v uvedených odôvodneniach Komisia vysvetlila, že dotknuté opatrenia mali spoločnosti NNBG umožniť, aby sa zaviazala investovať do výstavby Hinkley Point C pri zohľadnení charakteristík a rizikového profilu projektu, čím sa minimalizovala potrebná suma pomoci a ďalšie opatrenia potrebné na stimulovanie investícií. Komisia tiež vysvetlila, že z hľadiska finančných modelov sa čistá súčasná hodnota platieb realizačnej ceny môže považovať za ekvivalent jednorazovej platby, čo spoločnosti NNBG umožňuje pokryť stavebné náklady.

618

V druhom rade treba zdôrazniť, že odôvodnenie kvalifikácie dotknutých opatrení v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzuje na odôvodnenia 344 až 347 uvedeného rozhodnutia a že v bode 9 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré boli splnené podmienky článku 107 ods. 3 písm. c), keď podrobne vysvetlila cieľ sledovaný dotknutými opatreniami, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie (pozri bod 9.2 tohto rozhodnutia), okolnosti, ktoré spôsobovali, že bol potrebný zásah štátu (pozri bod 9.3 toho istého rozhodnutia) a primeranú povahu týchto opatrení (pozri body 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia).

619

Komisia teda neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení.

620

Žiadne z tvrdení, ktoré uvádza Rakúska republika, nemôže spochybniť tento záver.

621

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že vzhľadom na to, že v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 a v predchádzajúcej rozhodovacej praxi Komisia zakotvila zásadu, podľa ktorej prevádzková pomoc nebola zlučiteľná s vnútorným trhom, mala táto inštitúcia podrobnejšie vysvetliť dôvody, na základe ktorých sa odchýlila od tejto zásady.

622

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že z judikatúry nemožno vyvodiť, že pomoc, ktorá spĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez ohľadu na jej kvalifikáciu ako prevádzkovej alebo investičnej pomoci (pozri body 577 až 586 vyššie).

623

Po druhé treba zamietnuť tvrdenia Rakúskej republiky založené na predchádzajúcej praxi Komisie.

624

Na jednej strane v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, jej tvrdenie nemá žiadnu oporu v odôvodneniach 396 a 397 rozhodnutia Komisie zo 4. júna 2008 o štátnej pomoci C 41/05 poskytnutej Maďarskom v rámci dlhodobých zmlúv o nákupe elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 53), ktoré sa navyše týkali uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, a nie uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Je pravda, že v odôvodnení 396 tohto rozhodnutia sa Komisia domnievala, že niektoré dotácie, o ktoré išlo v tejto veci, ktoré boli vyplácané až po uvedení jadrovej elektrárne do prevádzky a kryli bežné výdavky, predstavovali prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Ako však vyplýva z odôvodnenia 397 tohto rozhodnutia, išlo o pomoc, v súvislosti s ktorou maďarské orgány a dotknuté osoby nepreukázali ani regionálne nevýhody spojené s konkrétnymi regiónmi, ani dodržanie zásady proporcionality.

625

Na druhej strane, pokiaľ Rakúska republika tvrdí, že Komisia zakotvila v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 zásadu, podľa ktorej prevádzková pomoc nebola zlučiteľná s vnútorným trhom, stačí uviesť, že v rozpore s tým, čo uvádza tento členský štát, z uvedených usmernení nevyplýva, že prevádzkovú pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Naopak z bodu 3.3.2.1 týchto usmernení vyplýva, že Komisia sa domnieva, že za určitých podmienok môže byť prevádzková pomoc v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V každom prípade treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia zohľadnila cieľ podpory jadrovej energie, ktorý nepatrí k cieľom uvedeným v týchto usmerneniach.

626

V druhom rade Rakúska republika uvádza, že v bode 8.1 svojho rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa Komisia domnievala, že dotknuté opatrenia predstavovali prevádzkovú pomoc, ktorá môže byť nezlučiteľná s vnútorným trhom. Komisia mala podrobnejšie vysvetliť dôvody, pre ktoré už v rámci napadnutého rozhodnutia nemala tieto pochybnosti.

627

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že ako vyplýva z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, úvahy Komisie v bode 8.1 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sú predbežnými posúdeniami. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia teda nemožno považovať za nedostatočné z dôvodu, že sa nezhoduje s odôvodnením rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. V napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na záver konania vo veci formálneho zisťovania, preto Komisia nebola povinná uviesť analýzu zahŕňajúcu všetky úvahy obsiahnuté v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, na ktoré odkazuje Rakúska republika (pozri bod 569 vyššie).

628

Okrem toho treba pripomenúť, že ako bolo vysvetlené v bode 618 vyššie a v bode 8.1 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, Komisia iba odkázala na judikatúru spomenutú v bode 579 vyššie týkajúcu sa prevádzkovej pomoci, ktorá z dôvodov vysvetlených v bode 580 vyššie nespĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V čase, keď Komisia prijala rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, totiž mala pochybnosti o zlučiteľnosti dotknutých opatrení s vnútorným trhom podľa uvedeného ustanovenia. Po dôkladnom preskúmaní a zmenách dotknutých opatrení (úprava sadzby poplatku za bankovú záruku a mechanizmov podielu na zisku) však pochybnosti Komisie mohli byť rozptýlené.

629

Tvrdenie založené na bode 8.1 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania preto treba tiež zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia založené na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení.

630

Z toho vyplýva, že treba zamietnuť tretí žalobný dôvod v celom rozsahu, ako aj tvrdenie uvedené v rámci štvrtého žalobného dôvodu, ktoré sa zakladá na tom, že dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri bod 125 vyššie) a prvú výhradu v tretej časti deviateho žalobného dôvodu.

631

Tento žalobný dôvod sa týka úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 348 až 365 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, či dotknuté opatrenia boli zlučiteľné s existujúcou právnou úpravou trhu.

632

V odôvodneniach 350 až 358 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä vysvetlila, že pravidlá verejného obstarávania zakotvené v smernici 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a v smernici 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa nevzťahovali na dotknuté opatrenia, pretože tieto opatrenia nezahŕňali žiadne obstarávania tovaru, prác ani služieb. Na základe dostupných informácií nebolo možné usúdiť, že rozdielová zmluva sa týkala nadobudnutia prác, služieb či tovarov a že sa teda považovala za koncesiu alebo verejnú zákazku. Podľa Komisie v tejto zmluve neboli stanovené žiadne osobitné požiadavky na dodanie tovaru, prác alebo poskytnutie služieb verejnému obstarávateľovi alebo tretím osobám. Dotknuté opatrenia nezakladali žiaden vzájomne záväzný záväzok, ktorý by bolo možné vykonať na súde. Navyše nie je určený počet rozdielových zmlúv, ktoré môžu uzavrieť výrobcovia jadrovej energie, okrem určenia, ktoré vyplýva z obmedzeného počtu miest vhodných na výstavbu jadrových elektrární.

633

V odôvodneniach 359 až 364 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, že článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), nebol porušený. Tento článok nevyžaduje použitie verejného obstarávania, ale je v ňom stanovené, že možno použiť rovnocenné postupy, pokiaľ ide o transparentnosť a nediskrimináciu, na základe uverejnených kritérií. Výberový proces, ktorý použilo Spojené kráľovstvo na určenie zmluvného partnera pripraveného investovať do novej kapacity na výrobu jadrovej energie a uzavrieť rozdielovú zmluvu, bol založený na jasnom, transparentnom a nediskriminačnom rámci, ktorý možno považovať za rovnocenný verejnému obstarávaniu, pokiaľ ide o transparentnosť a nediskrimináciu.

634

Rakúska republika sa domnieva, že tieto úvahy sú nesprávne.

635

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky založené na tom, že Spojené kráľovstvo nevyhlásilo verejné obstarávanie týkajúce sa projektu Hinkley Point C. V druhom rade bude preskúmané tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že postup použitý Spojeným kráľovstvom bol diskriminačný.

636

Rakúska republika tvrdí, že podľa smerníc 2004/17 a 2004/18, článku 8 smernice 2009/72 a zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú súčasťou Zmluvy o FEÚ, malo Spojené kráľovstvo vyhlásiť verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C. Tieto pravidlá sú neoddeliteľne späté s predmetom dotknutých opatrení a ich porušenie zaväzuje Všeobecný súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie.

637

Komisia, Maďarsko a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia. V tejto súvislosti Komisia najmä uvádza, že zákonnosť dotknutých opatrení nezávisí od dodržania ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie.

638

V prvom rade budú preskúmané tvrdenia založené na porušení smerníc 2004/17 a 2004/18. V druhom rade budú preskúmané tvrdenia založené na porušení článku 8 smernice 2009/72 a zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú súčasťou Zmluvy o FEÚ.

639

Rakúska republika tvrdí, že za okolností prejednávanej veci bolo Spojené kráľovstvo podľa smerníc 2004/17 a 2004/18 povinné vyhlásiť verejné obstarávanie týkajúce sa projektu Hinkley Point C. Tento projekt je zákazkou, verejnou zákazkou alebo prinajmenšom koncesiou v zmysle týchto smerníc. Tento projekt mal byť posúdený ako celok s prihliadnutím na všetky plánované fázy, ako aj jeho účel. Takéto preskúmanie by odhalilo, že dotknuté opatrenia zakladali vzájomný záväzok týkajúci sa poskytovania služby. Výstavba Hinkley Point C a následné dodávky elektrickej energie do verejnej siete budú slúžiť na uspokojenie konkrétnej potreby Spojeného kráľovstva ako verejného obstarávateľa. Protiplnením Spojeného kráľovstva je dohodnutá pomoc. Rakúska republika tvrdí, že nemá k dispozícii dostatok informácií, aby posúdila, či dotknuté opatrenia mali byť kvalifikované ako zákazka alebo koncesia.

640

Komisia, Maďarsko a Spojené kráľovstvo popierajú tieto tvrdenia. V tejto súvislosti Komisia najmä tvrdí, že podľa jej rozhodnutia 2006/211/ES z 8. marca 2006, ktorým sa ustanovuje, že článok 30 ods. 1 smernice 2004/17 sa uplatňuje na výrobu elektrickej energie v Anglicku, Škótsku a vo Walese (Ú. v. EÚ L 76, 2006, s. 6), sa uvedená smernica neuplatňuje na dotknuté opatrenia.

641

V prvom rade treba preskúmať tvrdenia, ktoré majú preukázať existenciu zákazky v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnej zákazky v zmysle smernice 2004/18.

642

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 sa zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby uskutočňujú na základe zmlúv s peňažným plnením uzatvorených písomne medzi jedným alebo viacerými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými zhotoviteľmi, dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 sú verejné zákazky zmluvy s peňažným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie služieb.

643

Článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/17 a článok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 spresňujú, že zákazky na práce (smernica 2004/17) a verejné zákazky na práce (smernica 2004/18) sú zákazky, ktorých predmetom je buď vykonanie prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s určitými určenými činnosťami, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám špecifikovaným obstarávateľom (smernica 2004/17) a verejným obstarávateľom (smernica 2004/18).

644

Podľa článku 1 ods. 2 písm. c) prvého pododseku smernice 2004/17 a článku 1 ods. 2 písm. c) prvého pododseku smernice 2004/18 je predmetom zákazok na dodávku tovaru (smernica 2004/17) a verejných zákazok na dodávku tovaru (smernica 2004/18) nákup, lízing, prenájom alebo kúpa výrobkov na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti.

645

Článok 1 ods. 2 písm. d) prvý pododsek smernice 2004/17 a článok 1 ods. 2 písm. d) prvý pododsek smernice 2004/18 spresňujú, že zákazky na služby (smernica 2004/17) a verejné zákazky na služby (smernica 2004/18) sú iné zákazky ako zákazky na práce alebo na dodávku tovaru (smernica 2004/17) a iné verejné zákazky ako verejné zákazky na práce alebo na dodávku tovaru (smernica 2004/18).

646

S prihliadnutím na tieto ustanovenia treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázať, že dotknuté opatrenia mali byť kvalifikované ako zákazka v zmysle smernice 2004/17 alebo verejná zákazka v zmysle smernice 2004/18.

647

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že úverová záruka a dohoda ministra nepredstavujú ani zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17, ani verejnú zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18.

648

V druhom rade treba preskúmať, či Komisia mala kvalifikovať rozdielovú zmluvu ako zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 alebo verejnú zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18.

649

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ako to vyplýva najmä z odôvodnení 219, 312, 313 a 356 napadnutého rozhodnutia, rozdielová zmluva neumožňuje Spojenému kráľovstvu vyžadovať od spoločnosti NNBG ani aby vybudovala elektráreň Hinkley Point C, ani aby dodávala elektrickú energiu. Rozdielová zmluva neupravuje žiadnu osobitnú požiadavku, ani pokiaľ ide o práce, ktoré má vykonať NNBG, ani pokiaľ ide o elektrickú energiu, ktorá sa má dodať. Ani v prípade, ak by NNBG nedokončila výstavbu uvedeného bloku alebo nevyrábala elektrickú energiu, by Spojené kráľovstvo nemalo právo na náhradu škody od spoločnosti NNBG. Tento členský štát však bude môcť jednostranne vypovedať rozdielovú zmluvu, ak výstavba nebude ukončená k stanovenému dátumu splnenia.

650

Vzhľadom na tieto charakteristiky rozdielovej zmluvy sa v rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, nemožno domnievať, že táto zmluva má uspokojiť konkrétnu potrebu Spojeného kráľovstva ako verejného obstarávateľa. Naopak predmetom rozdielovej zmluvy je poskytnutie dotácie a prostredníctvom tejto dotácie Spojené kráľovstvo iba stimuluje NNBG a jej investorov k splneniu cieľa verejného záujmu sledovaného týmto členským štátom, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie.

651

Z toho vyplýva, že rozdielová zmluva neupravuje záväznú povinnosť spoločnosti NNBG vzťahujúcu sa na vykonávanie prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18. Treba preto zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že dotknuté opatrenia predstavujú zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 alebo verejnú zákazku v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18.

652

V druhom rade treba preskúmať tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že Komisia nezohľadnila, že dotknuté opatrenia predstavovali koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18.

653

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 3 písm. a) 2004/17 a článku 1 ods. 3 smernice 2004/18 je koncesia na práce (smernica 2004/17) a verejná koncesia na práce (smernica 2004/18) zákazka rovnakého druhu ako zákazka na práce (smernica 2004/17) alebo verejná zákazka na práce (smernica 2004/18) s tým rozdielom, že protiplnením za práce je buď len právo na využívanie diela, alebo toto právo spojené s peňažným plnením.

654

Podľa článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17 a článku 1 ods. 4 smernice 2004/18 je koncesia na služby zákazka rovnakého druhu ako zákazka na služby (smernica 2004/17) alebo verejná zákazka na služby (smernica 2004/18) s tým rozdielom, že protiplnením za poskytovanie služieb je buď len právo na využívanie služby, alebo toto právo spojené s peňažným plnením.

655

S prihliadnutím na tieto ustanovenia treba preskúmať tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázať, že dotknuté opatrenia mali byť kvalifikované ako koncesia na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejná koncesia na práce v zmysle smernice 2004/18.

656

V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že úverová záruka a dohoda ministra nepredstavujú ani koncesiu na práce v zmysle článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 2004/17, ani verejnú koncesiu na práce v zmysle článku 1 ods. 3 smernice 2004/18.

657

V druhom rade treba preskúmať, či Komisia mala kvalifikovať rozdielovú zmluvu ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18.

658

Podľa článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17 a článku 1 ods. 4 smernice 2004/18 sa zákazky a verejné zákazky na jednej strane a koncesie na druhej strane líšia, len pokiaľ ide o protiplnenie vyplácané uchádzačovi. Ako však vyplýva z úvah vysvetlených v bodoch 649 až 651 vyššie, rozdielovú zmluvu nemožno kvalifikovať ako zákazku alebo verejnú zákazku najmä preto, že neupravuje povinnosť spoločnosti NNBG vykonávať práce, dodávať tovar alebo poskytovať služby. Z toho vyplýva, že uvedenú zmluvu nemožno kvalifikovať ani ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18.

659

Tento výklad je okrem toho potvrdený odôvodnením 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1), z ktorého vyplýva, že samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, nepredstavuje koncesiu v zmysle tejto smernice.

660

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď sa domnievala, že dotknuté opatrenia nepredstavovali ani zákazku, ani koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17, a ani verejnú zákazku alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18.

661

Žiadne z tvrdení, ktoré uvádza Rakúska republika, nemôže spochybniť tento záver.

662

V prvom rade Rakúska republika tvrdí, že v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala existenciu zmluvných povinností spoločnosti NNBG a že takéto povinnosti predstavovali typickú zložku verejnej zákazky.

663

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je pravda, že v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „sa zdá, že v rozdielovej zmluve je stanovený súbor týchto prísnych doložiek, ktoré motivujú NNBG, aby plnila svoje záväzky podľa zmluvy“. V tomto odôvodnení a v odôvodnení 313 uvedeného rozhodnutia však Komisia rovnako skonštatovala, že NNBG nebola povinná ani vybudovať Hinkley Point C, ani dodávať elektrickú energiu. Zmluvné povinnosti, na ktoré Komisia odkázala v odôvodnení 312 tohto rozhodnutia, preto nemôžu odôvodniť kvalifikáciu rozdielovej zmluvy ako zákazky alebo koncesie na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo ako verejnej zákazky alebo verejnej koncesie na práce v zmysle smernice 2004/18.

664

V rozpore s tým, čo uvádza Rakúska republika, ani z úvahy Komisie nachádzajúcej sa v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozdielovej zmluve predstavujú „typické zmluvné záväzky, ktoré by sa akékoľvek zmluvné strany snažili začleniť do podobného obchodu“, nemožno vyvodiť, že išlo o povinnosti, ktoré môžu odôvodniť kvalifikáciu rozdielovej zmluvy ako zákazky alebo koncesie na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo ako verejnej zákazky alebo verejnej koncesie na práce v zmysle smernice 2004/18. Z tohto odôvodnenia a z jeho kontextu totiž jasne vyplýva, že keď Komisia odkázala na „podobný obchod“, nemala na mysli uzavretie dohody vzťahujúcej sa na zákazku, verejnú zákazku alebo koncesiu, ale uzavretie dohody upravujúcej stimuly vo forme dotácie na splnenie cieľa verejného záujmu. Ide teda o povinnosti, ktoré sú obvykle obsiahnuté v subvenčných dohodách.

665

Tvrdenie Rakúskej republiky založené na odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnuť.

666

V druhom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia dostatočne nezohľadnila okolnosť, že NNBG fakticky nemôže odstúpiť od zmlúv pre možnú výšku investičných nákladov, ktoré sú nevratné. Teoretická možnosť jednostranného ukončenia zmluvy nemôže úplne vylúčiť uplatnenie smerníc 2004/17 a 2004/18.

667

V tejto súvislosti treba uviesť, že toto tvrdenie nemôže spochybniť úvahu spomenutú v bode 650 vyššie, podľa ktorej rozdielová zmluva neupravuje žiadnu osobitnú požiadavku, ani pokiaľ ide o práce, ktoré má vykonať NNBG, ani pokiaľ ide o elektrickú energiu, ktorú má vyrobiť alebo dodávať. V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že z odôvodnenia 13 napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že NNBG bude povinná zachovávať vopred stanovenú minimálnu úroveň výkonu, a na tom, že hoci nedosiahnutie tejto minimálnej úrovne by malo za následok iba stratu pomoci, vzhľadom na značné investované sumy sa to rovná povinnosti vybudovať a prevádzkovať Hinkley Point C. Z tohto odôvodnenia a z odôvodnenia 313 uvedeného rozhodnutia totiž jasne vyplýva, že NNBG nie je povinná zabezpečiť vopred stanovenú úroveň výroby, keďže tieto odôvodnenia iba stanovujú, že ak nedosiahne faktor zaťaženia 91 %, nezíska výnosy, ktoré očakáva z projektu. Neexistuje teda žiadna zmluvná povinnosť spoločnosti NNBG dodržať tento faktor zaťaženia.

668

Bez osobitných zmluvných požiadaviek vzťahujúcich sa na práce, ktoré má vykonať NNBG alebo elektrickú energiu, ktorú má vyrobiť alebo dodať, teda nebolo uplatnenie ustanovení smernice 2004/17 a smernice 2004/18 dôvodné.

669

V každom prípade bez zmluvnej povinnosti vykonať práce, dodať tovar alebo poskytnúť služby v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18 nemožno vylúčiť, že napriek ekonomickým stimulom, ktoré majú zabezpečiť, aby NNBG vybudovala a prevádzkovala Hinkley Point C, sa tento podnik rozhodne túto elektráreň z ekonomických dôvodov nedokončiť alebo neprevádzkovať.

670

Vzhľadom na tieto úvahy treba zamietnuť tvrdenie Rakúskej republiky založené na tom, že NNBG bola fakticky povinná zabezpečiť určitú úroveň výroby.

671

V treťom rade Rakúska republika tvrdí, že pravidlá verejného obstarávania nemožno neuplatniť iba preto, že projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C navrhla a určujúcim spôsobom definovala EDF.

672

Toto tvrdenie treba zamietnuť.

673

V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že Komisia nevylúčila uplatnenie smerníc 2004/17 a 2004/18 preto, že projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C určujúcim spôsobom definovala EDF, ale vylúčila ich preto, že rozdielová zmluva neupravovala zmluvnú povinnosť vykonať práce, dodať tovar alebo poskytnúť služby v zmysle týchto smerníc.

674

V štvrtom rade v súvislosti s tvrdením Rakúskej republiky založenému na tom, že nemá k dispozícii dostatok informácií, aby určila, či dotknuté opatrenia mali byť kvalifikované ako zákazka, verejná zákazka alebo koncesia, stačí uviesť, že Rakúska republika má k dispozícii dostatočné informácie, aby sa vyjadrila k otázke, či rozdielová zmluva upravuje povinnosť spoločnosti NNBG vykonať práce, dodať tovar alebo poskytnúť služby, a keďže takáto povinnosť v každom prípade z dôvodov vysvetlených v bodoch 640 až 661 vyššie neexistuje, nemožno dotknuté opatrenia kvalifikovať ani ako zákazku, ani ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17, ani ako verejnú zákazku či verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18.

675

V piatom rade Rakúska republika tvrdí, že Komisia mala preskúmať projekt ako celok s prihliadnutím na zložitosť zmluvného mechanizmu sprevádzajúceho výstavbu a prevádzkovanie Hinkley Point C. Toto tvrdenie treba zamietnuť. Bez povinnosti spoločnosti NNBG vykonať práce, dodať tovar alebo poskytnúť služby by totiž dokonca ani celkový pohľad na dotknuté opatrenia neumožňoval domnievať sa, že mali byť kvalifikované ako zákazka, verejná zákazka alebo koncesia v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18.