EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62021CJ0631

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. novembra 2022.
Taxi Horn Tours BV proti gemeente Weert a i.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof 's-Hertogenbosch.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2014/24/EÚ – Zadávanie zákaziek – Článok 2 ods. 1 bod 10 – Pojem ‚hospodársky subjekt‘ – Zahrnutie verejnej obchodnej spoločnosti bez právnej subjektivity – Článok 19 ods. 2 a článok 63 – Spoločný podnik alebo využívanie kapacít iných subjektov združených osôb – Článok 59 ods. 1 – Povinnosť predložiť jeden alebo viacero jednotných európskych dokumentov pre obstarávanie (JED) – Účel JED.
Vec C-631/21.

Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2022:869

 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 10. novembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2014/24/EÚ – Zadávanie zákaziek – Článok 2 ods. 1 bod 10 – Pojem ‚hospodársky subjekt‘ – Zahrnutie verejnej obchodnej spoločnosti bez právnej subjektivity – Článok 19 ods. 2 a článok 63 – Spoločný podnik alebo využívanie kapacít iných subjektov združených osôb – Článok 59 ods. 1 – Povinnosť predložiť jeden alebo viacero jednotných európskych dokumentov pre obstarávanie (JED) – Účel JED“

Vo veci C‑631/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Gerechtshof 's‑Hertogenbosch (Odvolací súd 's‑Hertogenbosch, Holandsko) z 5. októbra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 14. októbra 2021, ktorý súvisí s konaním:

Taxi Horn Tours BV

proti

gemeente Weert,

gemeente Nederweert,

Touringcars VOF,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan, sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec (spravodajca),

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Taxi Horn Tours BV, v zastúpení: L. C. van den Berg, advocaat,

gemeente Weert a gemeente Nederweert, v zastúpení: N. A. D. Groot, advocaat,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. H. S. Gijzen, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2, 19, 59 a 63 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), ako aj vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/7 z 5. januára 2016, ktorým sa ustanovuje štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie (Ú. v. EÚ L 3, 2016, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Taxi Horn Tours BV na jednej strane a gemeente Weert a gemeente Nederweert (obec Weert a obec Nederweert, Holandsko) (ďalej spoločne len „obce“) a spoločnosťou Touringcars VOF na druhej strane, ktorého predmetom je zadanie verejnej zákazky na autobusovú dopravu spoločnosti Touringcars VOF.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2014/24

3

Odôvodnenia 14, 15 a 21 smernice 2014/24 stanovujú:

„(14)

Malo by sa spresniť, že pojem ‚hospodárske subjekty‘ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem ‚hospodársky subjekt‘ mal vzťahovať na všetky firmy [obchodné spoločnosti – neoficiálny preklad], pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti [združenia – neoficiálny preklad], družstevné spoločenstvá [spoločnosti – neoficiálny preklad], spoločnosti s ručením obmedzeným [akciové spoločnosti – neoficiálny preklad], univerzity, či už verejné, alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o ‚právnické osoby‘.

(15)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločná a nerozdielna zodpovednosť, osobitná forma sa môže vyžadovať v prípade, ak sa zákazka zadáva takýmto skupinám. …

(21)

Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do rozsahu týchto činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ [z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243)]. Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s ich pôsobením v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy však patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.“

4

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

10.   ‚hospodársky subjekt‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

…“

5

Článok 18 uvedenej smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.“

6

Článok 19 tej istej smernice, nazvaný „Hospodárske subjekty“, v odseku 2 stanovuje:

„Na postupoch obstarávania sa môžu zúčastňovať skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení. Verejní obstarávatelia od nich nemôžu vyžadovať, aby mali konkrétnu právnu formu na to, aby mohli predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.

Ak je to nevyhnutné, verejní obstarávatelia môžu v súťažných podkladoch spresniť, ako skupiny hospodárskych subjektov majú splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti uvedené v článku 58 za predpokladu, že je to opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané. Členské štáty môžu stanoviť štandardné podmienky pre spôsob, akým skupiny hospodárskych subjektov majú splniť tieto požiadavky.

…“

7

Článok 59 smernice 2014/24 s názvom „Jednotný európsky dokument pre obstarávanie“ v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostávajúci z aktualizovaného vlastného vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;

b)

spĺňa relevantné podmienky účasti stanovené podľa článku 58;

c)

v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 65.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov podľa článku 63, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku týkajúce sa týchto subjektov.

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostáva z formálneho vyhlásenia hospodárskeho subjektu, že relevantné dôvody na vylúčenie sa neuplatňujú a/alebo že relevantné podmienky účasti sú splnené, pričom sa v ňom poskytnú relevantné informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Ďalej sa v ňom identifikuje orgán verejnej moci alebo tretia strana zodpovedná za vydanie podporných dokumentov a obsahuje aj formálne prehlásenie v tom zmysle, že hospodársky subjekt bude schopný na požiadanie tieto podporné dokumenty bezodkladne poskytnúť.

Ak môže verejný obstarávateľ získať podporné dokumenty priamo na základe prístupu do databázy podľa odseku 5, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie vyžadované na tento účel, ako je internetová adresa databázy, akékoľvek identifikačné údaje a prípadne i potrebné vyhlásenie o súhlase.

Hospodárske subjekty môžu opätovne použiť jednotný európsky dokument pre obstarávanie, ktorý už bol použitý v predchádzajúcom postupe obstarávania, za predpokladu, že potvrdia, že informácie, ktoré sú v ňom uvedené, sú naďalej správne.“

8

Článok 63 uvedenej smernice, nazvaný „Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov“, v odseku 1 stanovuje:

„Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“

Smernica 2014/25

9

Podľa článku 11 smernice 2014/25 s názvom „Dopravné služby“:

„Táto smernica sa vzťahuje na činnosti spojené s poskytovaním prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti v oblasti železničnej dopravy, automatizovaných systémov, električkovej, trolejbusovej, autobusovej alebo lanovej dopravy alebo prevádzkovaním takýchto sietí.

Čo sa týka dopravných služieb, sieť sa považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.“

Vykonávacie nariadenie 2016/7

10

Vykonávacie nariadenie 2016/7 v odôvodnení 1 uvádza:

„Jedným z hlavných cieľov smerníc [2014/24] a [2014/25] je zníženie administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a hospodárskych subjektov, a to najmä malých a stredných podnikov. Kľúčovým prvkom tohto úsilia je jednotný európsky dokument pre obstarávanie. Štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie by sa preto mal vypracovať takým spôsobom, aby sa odstránila nutnosť predkladať veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Majúc na pamäti rovnaký cieľ, štandardný formulár by mal takisto poskytovať relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na kapacity ktorých sa hospodársky subjekt spolieha, aby bolo možné overenie uvedených informácií uskutočniť spolu s overením v súvislosti s hlavným hospodárskym subjektom a za rovnakých podmienok.“

11

Príloha 1 tohto nariadenia s názvom „Pokyny“ stanovuje:

„Jednotný európsky dokument pre obstarávanie je vlastné vyhlásenie zo strany hospodárskych subjektov, ktoré predstavuje predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydávaných verejnými orgánmi alebo tretími stranami. Podľa článku 59 smernice [2014/24] ide o formálne vyhlásenie hospodárskeho subjektu, že sa nenachádza v jednej zo situácií, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené; že spĺňa príslušné podmienky účasti a že v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené na účely zníženia počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť. Jeho cieľom je znížiť administratívne zaťaženie vyplývajúce z požiadavky predkladať veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti.

Hospodárske subjekty môžu byť vylúčené z postupu obstarávania alebo môžu byť predmetom stíhania na základe vnútroštátneho práva v prípadoch závažného skresľovania skutočností pri vypĺňaní jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie alebo všeobecne pri poskytovaní informácií potrebných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti alebo v prípade, ak zadržali takéto informácie alebo ak hospodárske subjekty nemôžu predložiť podporné dokumenty.

Hospodárske subjekty môžu opätovne použiť informácie, ktoré poskytli v rámci jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, ktorý už bol použitý v predchádzajúcom postupe obstarávania, pokiaľ sú tieto informácie aj naďalej správne a naďalej relevantné. Najjednoduchším spôsobom, ako to urobiť, je vložiť informácie do nového jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie prostredníctvom vhodných funkcií, ktoré sú na tento účel zabezpečené v spomenutej elektronickej službe jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie. Opätovné využívanie informácií pomocou iných foriem kopírovania a prilepenia informácií, napríklad informácií uložených v zariadeniach informačných technológií hospodárskeho subjektu (počítače, tablety, servery…), bude samozrejme takisto možné.

Ako sa už uviedlo, jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostáva z formálneho vyhlásenia hospodárskeho subjektu, že sa naň nevzťahujú príslušné dôvody na vylúčenie, že spĺňa náležité podmienky účasti a že poskytne príslušné informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

Hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastňuje samostatne a ktorý nevyužíva kapacity iných subjektov, aby mohol splniť podmienky účasti, musí vyplniť jeden jednotný európsky dokument pre obstarávanie.

Hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastňuje samostatne, ale využíva kapacity jedného alebo viacerých iných subjektov, musí zabezpečiť, aby verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi doručil svoj vlastný jednotný európsky dokument pre obstarávanie spolu so samostatným jednotným európskym dokumentom pre obstarávanie, ktorý obsahuje príslušné informácie pre každý zo subjektov, ktorých kapacity využíva.

Napokon, ak sa skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení zúčastňujú na postupe verejného obstarávania spoločne, musí sa predložiť samostatný jednotný európsky dokument pre obstarávanie s informáciami požadovanými v častiach II až IV pre každý zúčastnený hospodársky subjekt.

Vo všetkých prípadoch, keď je viac ako jedna osoba členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu hospodárskeho subjektu alebo keď v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu, každá z týchto osôb bude možno musieť podpísať rovnaký jednotný európsky dokument pre obstarávanie, a to v závislosti od vnútroštátnych pravidiel vrátane pravidiel upravujúcich ochranu údajov.

…“

Holandské právo

Zákon o verejnom obstarávaní

12

Prostredníctvom Aanbestedingswet 2012 (zákon o verejnom obstarávaní) z 1. novembra 2012 (Stb. 2012, č. 542) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) sa do holandského práva preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 132) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 114). Niektoré aspekty tohto zákona upravuje Besluit van 11 februari 2013, houdende de regeling van enkele onderwerpen van de Aanbestedingswet 2012 (Aanbestedingsbesluit) (vyhláška z 11. februára 2013 upravujúca niektoré aspekty zákona o verejnom obstarávaní z roku 2012), ktorá v § 2 stanovuje:

„1.   Čestné vyhlásenie uvedené v § 2.84 zákona [o verejnom obstarávaní] obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

informácie o verejnom obstarávateľovi alebo podniku pôsobiacom v osobitnom odvetví a o postupe verejného obstarávania;

b)

informácie o hospodárskom subjekte;

c)

vyhlásenie týkajúce sa dôvodov vylúčenia;

d)

vyhlásenie o podmienkach spôsobilosti a vyhlásenie o technických špecifikáciách a podmienkach plnenia týkajúcich sa životného prostredia;

e)

vyhlásenie o spôsobe splnenia podmienok účasti;

f)

vyhlásenie o správnosti vyplneného čestného vyhlásenia a o oprávnení podpisujúceho;

g)

dátum a podpis.

3.   Vzor alebo vzory čestného vyhlásenia stanoví ministerský výnos.“

13

Z § 2.52 tohto zákona vyplýva:

„…

3.   Združenie hospodárskych subjektov môže predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.

4.   Verejní obstarávatelia nemôžu od združenia hospodárskych subjektov vyžadovať, aby mali konkrétnu právnu formu na to, aby mohli predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.“

14

§ 2.84 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje:

„1.   Čestné vyhlásenie je vyhlásenie hospodárskeho subjektu, v ktorom tento uvedie:

a)

či sa na neho uplatňujú dôvody na vylúčenie;

b)

či spĺňa podmienky spôsobilosti požadované v oznámení alebo v zadávacích podkladoch;

c)

či spĺňa technické špecifikácie a podmienky plnenia, ktoré sa týkajú životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat alebo ktoré sú založené na sociálnych aspektoch;

d)

či spĺňa podmienky účasti, a prípadne akým spôsobom.

2.   Údaje a informácie, ktoré sa môžu vyžadovať vo vyhlásení, a vzor alebo vzory takéhoto vyhlásenia sa stanovia správnym nariadením so všeobecnou pôsobnosťou alebo na jeho základe.“

15

Podľa § 2.85 tohto zákona:

„1.   Verejný obstarávateľ vyžaduje, aby hospodársky subjekt na podporu svojej žiadosti o účasť alebo svojej ponuky predložil čestné vyhlásenie v súlade so vzorom stanoveným na tento účel, a v tejto súvislosti stanovuje údaje a informácie, ktoré musia byť uvedené.

2.   Verejný obstarávateľ nevyžaduje od hospodárskeho subjektu, aby na podporu svojej žiadosti o účasť alebo ponuky poskytol údaje a informácie iným spôsobom ako prostredníctvom čestného vyhlásenia, ak ich možno požadovať v tomto vyhlásení.

3.   Verejný obstarávateľ môže od hospodárskeho subjektu požadovať, aby k čestnému vyhláseniu priložil len tie podporné dokumenty, ktoré sa netýkajú údajov a informácií, ktoré sa môžu požadovať v čestnom vyhlásení, pokiaľ nejde o podporné dokumenty uvedené v § 2.93 ods. 1 písm. a), pokiaľ patria do zoznamu v ňom uvedeného, alebo v § 2.93 ods. 1 písm. b).

4.   Hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 tohto článku môže poskytnúť čestné vyhlásenie, ktoré už použil, za predpokladu, že potvrdí, že informácie, ktoré sú v ňom uvedené, sú stále platné.“

Občiansky zákonník

16

Podľa § 7A:1655 Burgerlijk Wetboek (Občiansky zákonník):

„Spoločnosť založená podľa občianskeho práva je zmluva, ktorou dve alebo viaceré osoby berú na seba povinnosť niečo vložiť do spoločnosti na účely toho, aby si medzi sebou rozdelili prospech, ktorý z tohto vkladu vznikne.“

Obchodný zákonník

17

§ 16 Wetboek van Koophandel (Obchodný zákonník) stanovuje:

„Verejná obchodná spoločnosť je spoločnosť založená podľa občianskeho práva vytvorená s cieľom vykonávať obchodnú činnosť pod spoločným menom.“

18

Podľa § 17 ods. 1 tohto zákonníka:

„Každý spoločník, ktorý nebol zbavený oprávnenia zastupovať, je oprávnený konať, vynakladať a prijímať finančné prostriedky v mene spoločnosti a zaväzovať spoločnosť voči tretím osobám a tretie osoby voči spoločnosti.“

19

Z § 18 uvedeného zákonníka vyplýva:

„V prípade verejných obchodných spoločností každý spoločník spoločne a nerozdielne ručí za záväzky spoločnosti.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Taxi Horn Tours zabezpečovala do 1. augusta 2019 prepravu žiakov základnej školy v rámci hodín telesnej výchovy (ďalej len „preprava na telesnú výchovu“) na základe verejnej zákazky, ktorú jej zadali obce.

21

Po rozhodnutí nepredĺžiť túto zákazku obce zorganizovali otvorené verejné obstarávanie európskeho významu na prepravu na telesnú výchovu na obdobie od 1. januára 2020 do konca školského roka 2027/2028. Kritériom hodnotenia ponúk bolo kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

22

Príručka pre toto verejné obstarávanie, ktorú vypracovali obce, najmä stanovovala, že s cieľom zabezpečiť správnosť a platnosť ponuky musí zamestnanec oprávnený zastupovať a zaväzovať podnik podpísať jednotný európsky dokument pre obstarávanie (JED), ponuku a jej prílohy. Okrem toho mali skupiny dopravných podnikov, ktoré predložili ponuku, určiť kontaktnú osobu. Každý člen takejto skupiny mal spoločne a nerozdielne ručiť za plnenie prepravnej zmluvy. Napokon táto príručka uvádzala, že ponuka musí byť úplná a obsahovať najmä riadne vyplnený a platne podpísaný JED.

23

Obce, ktoré dostali dve ponuky, a to jednu od spoločnosti Touringcars a druhú od spoločnosti Taxi Horn Tours, informovali Taxi Horn Tours o svojom zámere zadať zákazku spoločnosti Touringcars.

24

Taxi Horn Tours podala na Rechtbank Limburg (súd v Limburgu, Holandsko) návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala jednak zamietnutia ponuky spoločnosti Touringcars a jednak toho, aby bola zákazka zadaná jej.

25

Po tom, čo bol tento návrh zamietnutý rozhodnutím z 12. februára 2020, obce uzavreli so spoločnosťou Touringcars zmluvy o preprave na telesnú výchovu od 1. marca 2020.

26

Taxi Horn Tours podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Gerechtshof 's‑Hertogenbosch (Odvolací súd 's‑Hertogenbosch, Holandsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd uvádza, že ponuku spoločnosti Touringcars predložil F, ktorý tiež predložil JED v mene tejto spoločnosti. Vzniká teda otázka, či Touringcars bola oprávnená predložiť len jeden JED pre túto verejnú obchodnú spoločnosť, alebo či mal každý spoločník predložiť svoj vlastný JED.

27

V tejto súvislosti Taxi Horn Tours tvrdí, že Touringcars je stálym združením podnikov jej dvoch spoločníkov, a teda skupinou podnikov. Konania a vyhlásenia oboch spoločníkov by sa preto mali posudzovať s ohľadom na ich vlastný JED.

28

Obce naopak navrhujú rozlišovať medzi dočasnými združeniami a stálymi združeniami. Pojem „skupina hospodárskych subjektov“ v zmysle práva Únie v oblasti verejného obstarávania odkazuje na dočasné združenie. Verejná obchodná spoločnosť je pritom združením, ako je uvedené v odôvodnení 14 smernice 2014/24, a teda ako celok nepredstavuje skupinu hospodárskych subjektov, ale jeden hospodársky subjekt. Okrem toho podľa obcí možno posúdenie spoločníkov vykonať s ohľadom na časť III bod A JED týkajúcu sa dôvodov na vylúčenie, podľa ktorej musia hospodárske subjekty uviesť dôvody týkajúce sa odsúdenia za trestný čin.

29

Vnútroštátny súd uvádza, že Touringcars je verejná obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra, ktorá bola založená 1. januára 2011 na dobu neurčitú. Táto spoločnosť zamestnáva 82 osôb a vykonáva „príležitostnú osobnú cestnú prepravu, taxislužbu a predaj a opravu osobných motorových vozidiel a ľahkých úžitkových vozidiel“. Spoločníkmi spoločnosti Touringcars sú K BV, ktorá zamestnáva 39 osôb, a F Touringcars BV, ktorá nemá zamestnancov. F je riaditeľ spoločnosti Touringcars a má všeobecné plnomocenstvo. Obaja spoločníci prevádzkujú svoj vlastný dopravný podnik. K je konateľ spoločnosti K BV, zatiaľ čo F je splnomocneným zástupcom spoločnosti K BV a má funkciu obchodného riaditeľa. Napokon jediným konateľom a akcionárom spoločnosti F Touringcars BV je F Beheer BV, ktorej jediným konateľom a akcionárom je F.

30

V liste z 27. januára 2020 K uviedol, že v januári 2011 ako konateľ oprávnený konať samostatne a nezávisle udelil F všeobecné plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti K BV. Odvtedy F zabezpečuje celé riadenie tejto spoločnosti. V tom istom čase K BV založila spolu so spoločnosťou F Touringcars BV verejnú obchodnú spoločnosť pod názvom „Touringcars VOF“. V rámci tejto poslednej uvedenej spoločnosti F a K viedli pravidelné porady, ale spoločnosť skutočne riadil F.

31

Vnútroštátny súd uvádza, že verejná obchodná spoločnosť je vzhľadom na ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka v spojení s § 7A:1655 Občianskeho zákonníka zmluvou, ktorej predmetom je spolupráca medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktoré sa zaviažu niečo vložiť do spoločnosti s cieľom vykonávať obchodnú činnosť pod spoločným menom a dosiahnuť spoločný zisk.

32

Uvedený súd okrem toho uvádza rozsudok z 19. apríla 2019, v ktorom Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol po prvé, že verejná obchodná spoločnosť je zmluvným právnym vzťahom uzavretým s cieľom vykonávať obchodnú činnosť pod spoločným menom v rámci trvalého združenia. Hoci verejná obchodná spoločnosť nemá právnu subjektivitu, holandské právne predpisy a judikatúra jej v prípade, keď koná v právnych vzťahoch, poskytujú nezávislé postavenie vo vzťahu k spoločníkom posudzovaným samostatne. Verejná obchodná spoločnosť tak môže vystupovať pred súdom vo vlastnom mene alebo môže byť predmetom konkurzu vo vlastnom mene. Po druhé neexistencia právnej subjektivity má za následok, že verejná obchodná spoločnosť nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností. Ak spoločník koná v mene verejnej obchodnej spoločnosti, robí tak v mene všetkých spoločníkov tejto spoločnosti (ďalej len „spolu‑spoločníci“) a zaväzuje ich. Zmluva uzavretá s verejnou obchodnou spoločnosťou by sa teda mala považovať za zmluvu uzatvorenú so spolu‑spoločníkmi v ich postavení spoločníka. Po tretie, keďže § 18 Obchodného zákonníka stanovuje, že každý spoločník spoločne a nerozdielne ručí za záväzky spoločnosti, každý spoločník ručí za všetky záväzky spolu‑spoločníkov. Po štvrté veriteľ spoločnosti môže konať tak proti všetkým spolu‑spoločníkom, ako aj proti každému spoločníkovi samostatne. Veriteľ spoločnosti teda môže voči každému spoločníkovi podať súčasne dve žaloby, to znamená jednu vo vzťahu ku všetkým spolu‑spoločníkom na oddelený majetok verejnej obchodnej spoločnosti a druhú voči osobe spoločníka na jeho súkromný majetok.

33

Taxi Horn Tours tvrdí, že Touringcars používa prostriedky, ktoré jej dali k dispozícii vlastné podniky spolu‑spoločníkov.

34

Vnútroštátny súd sa preto pýta, či sa vyhodnotenie prihlášky subjektov, ktoré dlhodobo spolupracujú v rámci samostatného spoločného podniku, do verejného obstarávania môže obmedziť len na spoločný podnik, alebo sa musí vzťahovať aj na každú z osôb, ktoré sú spoločníkmi. Preto je potrebné určiť, či sa hospodársky subjekt môže obmedziť na predloženie len jedného JED, pokiaľ sa skladá zo združených fyzických a/alebo právnických osôb.

35

Za týchto okolností Gerechtshof 's‑Hertogenbosch (Odvolací súd 's‑Hertogenbosch) rozhodol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor o výklad článkov 2, 19, 59 a 63 smernice 2014/24 a vykonávacieho nariadenia 2016/7, pričom mu položil tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Ak majú združené osoby (fyzické alebo právnické osoby) spoločný podnik (v tomto prípade vo forme verejnej obchodnej spoločnosti):

musí v takom prípade každá zo združených osôb zvlášť predložiť jednotný európsky dokument pre obstarávanie, alebo

musí predložiť jednotný európsky dokument pre obstarávanie každá zo združených osôb a ich spoločný podnik každý za seba, alebo

musí jednotný európsky dokument pre obstarávanie predložiť iba spoločný podnik?

2.

Záleží pritom na tom,

či je spoločný podnik dočasným alebo nie dočasným (trvalým) podnikom,

že samotné združené osoby sú podnikatelia,

že združené osoby prevádzkujú vlastný podnik, ktorý je [podobný] so spoločným podnikom, a v každom prípade je aktívny na tom istom trhu,

že spoločný podnik nie je právnickou osobou,

že spoločný podnik však môže mať vlastný (od majetku spoločníkov oddelený) majetok (a môže sa ním ručiť),

či je spoločný podnik podľa vnútroštátneho práva oprávnený zastupovať združené osoby pri odpovedaní na otázky v jednotnom európskom dokumente pre obstarávanie,

že podľa vnútroštátneho práva v prípade verejnej obchodnej spoločnosti spoločníci preberajú na seba povinnosti zo zákazky a spoločne a nerozdielne ručia za splnenie týchto povinností (a teda nie samotná verejná obchodná spoločnosť)?

3.

Ak má význam viacero faktorov uvedených v druhej otázke, aký je vzájomný vzťah týchto faktorov? Majú niektoré faktory väčší význam ako iné faktory alebo dokonca rozhodujúci význam?

4.

Platí, že v prípade spoločného podniku sa v každom prípade vyžaduje samostatný jednotný európsky dokument pre obstarávanie združenej osoby, keď sa na realizovanie zákazky majú použiť (aj) prostriedky, ktoré patria k vlastnému podniku tejto osoby (ako je personál a prevádzkové prostriedky)?

5.

Musí spoločný podnik spĺňať určité požiadavky na to, aby mohol byť považovaný za jediný hospodársky subjekt? Ak áno, o aké požiadavky ide?“

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

36

Ako vyplýva z odôvodnenia 21 smernice 2014/24, na verejné zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktoré patria do rámca týchto činností, sa vzťahuje smernica 2014/25.

37

Podľa článku 11 smernice 2014/25 sa táto smernica vzťahuje najmä na „na činnosti spojené s poskytovaním prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti v oblasti… autobusovej dopravy…“.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že ani návrh na začatie prejudiciálneho konania, ani písomné pripomienky predložené Súdnemu dvoru neumožňujú určiť, či sú splnené podmienky takto stanovené v tomto ustanovení, a teda či je táto smernica uplatniteľná na spor vo veci samej.

39

Návrh na začatie prejudiciálneho konania však treba vyhlásiť za prípustný, keďže odpoveď na položené otázky by mohla byť formulovaná rovnako na základe smernice 2014/24 alebo smernice 2014/25 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2018, Rudigier, C‑518/17, EU:C:2018:757, bod 44). Odôvodnenia 17 a 18, ako aj článok 2 bod 6, článok 37 ods. 2, článok 79 a článok 80 ods. 3 smernice 2014/25 totiž v podstate zodpovedajú odôvodneniam 14 a 15, ako aj článku 2 ods. 1 bodu 10, článku 19 ods. 2, článku 56 ods. 3, článku 59 ods. 1 a článku 63 smernice 2014/24.

40

Za týchto podmienok okolnosť, že vnútroštátny súd pred podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor neurčil, ktorá zo smerníc 2014/24 alebo 2014/25 bola uplatniteľná na spor vo veci samej, nemôže spochybniť prezumpciu relevantnosti, ktorá sa spája s prejudiciálnymi otázkami položenými vnútroštátnymi súdmi, ktorú možno vyvrátiť len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým keď je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Únie uvedených v týchto otázkach nemá nijaký vzťah k realite ani k predmetu sporu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C‑415/93, EU:C:1995:463, bod 61, a z 28. novembra 2018, Amt Azienda Trasporti e Mobilità a i., C‑328/17, EU:C:2018:958, bod 33).

O veci samej

41

Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 59 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkom 2 ods. 1 bodom 10 a článkom 63 tejto smernice, ako aj s prílohou 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7 vykladať v tom zmysle, že spoločný podnik, ktorý hoci nie je právnickou osobou, má formu spoločnosti spravujúcej sa vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri tohto členského štátu, ktorý môže mať dočasný alebo trvalý charakter a ktorého spolu‑spoločníci pôsobia na tom istom trhu ako on sám a spoločne a nerozdielne ručia za riadne plnenie záväzkov, ktoré na seba prevzal, musí verejnému obstarávateľovi poskytnúť svoj vlastný JED a/alebo JED každého zo spolu‑spoločníkov.

42

Na úvod treba uviesť, že podľa sedemnásteho až devätnásteho odseku prílohy 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7:

„Hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastňuje samostatne a ktorý nevyužíva kapacity iných subjektov, aby mohol splniť podmienky účasti, musí vyplniť jeden jednotný európsky dokument pre obstarávanie.

Hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastňuje samostatne, ale využíva kapacity jedného alebo viacerých iných subjektov, musí zabezpečiť, aby verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi doručil svoj vlastný jednotný európsky dokument pre obstarávanie spolu so samostatným jednotným európskym dokumentom pre obstarávanie, ktorý obsahuje príslušné informácie pre každý zo subjektov, ktorých kapacity využíva.

Napokon, ak sa skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení zúčastňujú na postupe verejného obstarávania spoločne, musí sa predložiť samostatný jednotný európsky dokument pre obstarávanie s informáciami požadovanými v častiach II až [V] pre každý zúčastnený hospodársky subjekt.“

43

V tejto súvislosti z článku 2 ods. 1 bodu 10 smernice 2014/24 v spojení s jej odôvodnením 14 vyplýva, že pojem „hospodársky subjekt“ sa má vykladať extenzívne tak, aby zahŕňal každú osobu alebo subjekt, ktorý ponúka poskytovanie služieb na trhu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolil pre svoju činnosť, a bez ohľadu na to, či ide o právnickú osobu alebo nie.

44

Z toho vyplýva, že verejnú obchodnú spoločnosť v zmysle holandského práva možno považovať za „hospodársky subjekt“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 10 tejto smernice.

45

Uvedená smernica však používa aj široké chápanie pojmu „skupina hospodárskych subjektov“. Podľa článku 19 ods. 2 prvého pododseku tej istej smernice sa totiž na postupoch verejného obstarávania môžu zúčastňovať skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení a verejní obstarávatelia od nich nemôžu vyžadovať, aby mali konkrétnu právnu formu na to, aby mohli predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.

46

Treba teda určiť, či verejnú obchodnú spoločnosť v zmysle holandského práva treba považovať za hospodársky subjekt alebo skupinu hospodárskych subjektov v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 10 a článku 19 ods. 2 smernice 2014/24.

47

V tejto súvislosti, na rozdiel od toho, čo tvrdia obce, holandská vláda a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, pojem „skupina hospodárskych subjektov“ v zmysle článku 19 ods. 2 tejto smernice nemôže byť obmedzený len na dočasné združenia s vylúčením skupín alebo združení podnikov, ktoré majú trvalý charakter. Toto ustanovenie sa totiž týka „skupín hospodárskych subjektov, vrátane dočasných združení“. Z tohto znenia jasne vyplýva, že dočasné združenia sú spomenuté iba ilustratívne. Pojem „skupina hospodárskych subjektov“ sa preto nemôže vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na dočasné združenia. Preto by sa nemalo rozlišovať medzi skupinami hospodárskych subjektov podľa toho, či majú dočasný alebo trvalý charakter.

48

Okrem toho z článku 59 ods. 1 smernice 2014/24 vyplýva, že JED sleduje tri ciele. Tento dokument je totiž aktualizované čestné vyhlásenie ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími osobami s cieľom potvrdiť po prvé, že dotknutý hospodársky subjekt sa nenachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 57 tejto smernice, ktorá musí alebo môže viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu, po druhé, že spĺňa uplatniteľné podmienky účasti, ktoré boli stanovené v súlade s článkom 58 uvedenej smernice, a po tretie, prípadne, že spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené v súlade s článkom 65 tej istej smernice.

49

Cieľom JED je tak poskytnúť verejnému obstarávateľovi presný a verný obraz o situácii každého hospodárskeho subjektu, ktorý sa uchádza o účasť na verejnom obstarávaní alebo ktorý zamýšľa predložiť ponuku. Týmto spôsobom JED konkretizuje cieľ článkov 57 a 63 smernice 2014/24, ktorým je umožniť verejnému obstarávateľovi uistiť sa o bezúhonnosti a spoľahlivosti každého z uchádzačov, a teda o neexistencii narušenia vzťahu dôvery s dotknutým hospodárskym subjektom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júna 2019, Meca, C‑41/18, EU:C:2019:507, bod 29, a z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 35).

50

V tejto súvislosti treba uviesť, že medzi informáciami, ktoré musí hospodársky subjekt uviesť v JED, sa nenachádzajú zdroje spolu‑spoločníkov spoločného podniku. Je tiež irelevantné, že spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti v zmysle holandského práva pôsobia v rovnakej oblasti činnosti alebo na tom istom trhu ako táto verejná obchodná spoločnosť, keďže túto informáciu nemožno verejnému obstarávateľovi oznámiť prostredníctvom JED spoločného podniku.

51

Okrem toho existencia spoločného a nerozdielneho ručenia medzi verejnou obchodnou spoločnosťou a spolu‑spoločníkmi nemôže stačiť na to, aby sa verejný obstarávateľ mohol uistiť o splnení kvalitatívnych podmienok účasti. V štádiu skúmania prípustnosti prihlášok totiž verejný obstarávateľ uskutoční retrospektívne posúdenie s cieľom posúdiť, či uchádzač disponuje kvalitami, na základe ktorých možno predvídať, že predmetná zákazka bude skutočne vykonaná. Za týchto podmienok absenciu týchto kvalít nemožno nahradiť právnym vzťahom perspektívnej povahy, na základe ktorého sú členovia verejnej obchodnej spoločnosti zo zákona povinní spoločne a nerozdielne ručiť za záväzky takejto spoločnosti (uznesenie z 30. septembra 2022, ĒDIENS & KM.LV, C‑592/21, neuverejnené, EU:C:2022:746, bod 33).

52

Preto, aby sa verejný obstarávateľ mohol uistiť o jeho integrite, je spoločný podnik, akým je verejná obchodná spoločnosť v zmysle holandského práva, povinný uviesť všetky dôvody na vylúčenie ktoréhokoľvek spolu‑spoločníka alebo osoby zamestnanej jedným zo spolu‑spoločníkov, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu spoločného podniku alebo ktorá má v rámci tohto podniku právomoc zastupovať, rozhodovať alebo ovládať.

53

Okrem toho na účely preukázania svojej spoľahlivosti treba spoločný podnik, akým je verejná obchodná spoločnosť v zmysle holandského práva, považovať za podnik, ktorý sa chce samostatne zúčastniť na verejnom obstarávaní alebo predložiť ponuku, len ak preukáže, že môže vykonať predmetnú zákazku výlučne s použitím vlastných zamestnancov a vybavenia, teda zdrojov, ktoré naň jeho spolu‑spoločníci previedli v súlade so spoločenskou zmluvou a ktorými môže voľne disponovať. V takom prípade postačuje, aby táto spoločnosť poskytla verejnému obstarávateľovi svoj vlastný JED.

54

V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, do akej miery sa môže na takúto spoločnosť vzhľadom na osobitosti spojené s jej právnou formou osobnej spoločnosti a väzby medzi ňou a spolu‑spoločníkmi vzťahovať tento prípad.

55

Naopak, ak sa takáto spoločnosť domnieva, že na vykonanie verejnej zákazky musí využiť zdroje spolu‑spoločníkov, musí sa považovať za spoločnosť, ktorá využíva kapacity iných subjektov v zmysle článku 63 smernice 2014/24. V takom prípade musí spoločnosť predložiť nielen svoj vlastný JED, ale aj JED každého zo spolu‑spoločníkov, ktorých kapacity plánuje využiť.

56

Samozrejme, ako tvrdia obce, holandská vláda a Komisia, v odôvodnení 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7 sa uvádza, že „jedným z hlavných cieľov smerníc [2014/24] a [2014/25] je zníženie administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a hospodárskych subjektov, a to najmä malých a stredných podnikov. Kľúčovým prvkom tohto úsilia je [JED]…“.

57

Tento cieľ zníženia administratívneho zaťaženia však predstavuje len jeden z cieľov týchto smerníc. Z tohto dôvodu musí byť najmä v súlade s cieľom podporovať rozvoj zdravej a efektívnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastňujúcimi sa na verejnom obstarávaní, ktorý patrí do samotnej podstaty pravidiel Únie týkajúcich sa postupov verejného obstarávania a je chránený najmä zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2017, Archus a Gama, C‑131/16, EU:C:2017:358, bod 25, ako aj z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 43).

58

Povinnosť spoločného podniku, akým je verejná obchodná spoločnosť v zmysle holandského práva, predložiť verejnému obstarávateľovi JED za seba a JED za každého zo svojich spolu‑spoločníkov v prípade, že sa domnieva, že na účely plnenia verejnej zákazky musí použiť zdroje týchto spolu‑spoločníkov, nie je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorú zaručuje článok 18 ods. 1 smernice 2014/24, najmä preto, že ako vyplýva tak z článku 59 ods. 1 posledného pododseku smernice 2014/24, ako aj z prílohy 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7, hospodárske subjekty môžu poskytnúť JED, ktorý už bol použitý v skoršom konaní, za predpokladu, že potvrdia, že informácie v ňom obsiahnuté sú stále platné a relevantné.

59

Napokon povinnosť spoločného podniku, akým je verejná obchodná spoločnosť v zmysle holandského práva, predložiť svoj vlastný JED, ako aj JED pre každého zo spoločníkov, ktorých kapacity chce využiť, nepochybne predstavuje administratívnu záťaž, ale v žiadnom prípade ju nemožno považovať za povinnosť zmeniť svoj právny režim.

60

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 59 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkom 2 ods. 1 bodom 10 a článkom 63 tejto smernice, ako aj s prílohou 1 vykonávacieho nariadenia 2016/7 sa má vykladať v tom zmysle, že spoločný podnik, ktorý hoci nie je právnickou osobou, má formu spoločnosti spravujúcej sa vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri tohto členského štátu, ktorý môže mať dočasný alebo trvalý charakter a ktorého spoločníci pôsobia na tom istom trhu ako on sám a spoločne a nerozdielne ručia za riadne plnenie záväzkov, ktoré na seba prevzal, musí verejnému obstarávateľovi predložiť len svoj vlastný JED, ak zamýšľa samostatne sa zúčastniť na verejnom obstarávaní alebo predložiť ponuku a ak preukáže, že predmetnú zákazku môže vykonať výlučne vlastnými zamestnancami a vybavením. Naopak, ak sa tento spoločný podnik domnieva, že na plnenie verejnej zákazky potrebuje využiť vlastné zdroje niektorých spoločníkov, treba ho považovať za subjekt, ktorý využíva kapacity iných subjektov v zmysle článku 63 smernice 2014/24, a potom musí predložiť nielen svoj vlastný JED, ale aj JED každého zo spoločníkov, ktorých kapacity má v úmysle využiť.

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

 

Článok 59 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v spojení s článkom 2 ods. 1 bodom 10 a článkom 63 tejto smernice, ako aj s prílohou 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/7 z 5. januára 2016, ktorým sa ustanovuje štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie,

 

sa má vykladať v tom zmysle, že:

 

spoločný podnik, ktorý hoci nie je právnickou osobou, má formu spoločnosti spravujúcej sa vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri tohto členského štátu, ktorý môže mať dočasný alebo trvalý charakter a ktorého spoločníci pôsobia na tom istom trhu ako on sám a spoločne a nerozdielne ručia za riadne plnenie záväzkov, ktoré na seba prevzal, musí verejnému obstarávateľovi predložiť len svoj vlastný jednotný európsky dokument pre obstarávanie (JED), ak zamýšľa samostatne sa zúčastniť na verejnom obstarávaní alebo predložiť ponuku a ak preukáže, že predmetnú zákazku môže vykonať výlučne vlastnými zamestnancami a vybavením. Naopak, ak sa tento spoločný podnik domnieva, že na plnenie verejnej zákazky potrebuje využiť vlastné zdroje niektorých spoločníkov, treba ho považovať za subjekt, ktorý využíva kapacity iných subjektov v zmysle článku 63 smernice 2014/24, a potom musí predložiť nielen svoj vlastný JED, ale aj JED každého zo spoločníkov, ktorých kapacity má v úmysle využiť.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: holandčina.

Začiatok