–

SC Blue Air – Airline Management Solutions SRL, v zastúpení: M. Popa, advokát,

–

rumunská vláda, v zastúpení: C.‑R. Canţăr, L. Liţu a A. Wellman, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: pôvodne T. Henze, M. Hellmann, E. Lankenau a A. Berg, neskôr M. Hellmann, E. Lankenau a A. Berg, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Nicolae a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4, 7, 8 a 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Radu‑Lucian Rusu a pani Oana‑Maria Rusuová na jednej strane a spoločnosť SC Blue Air – Airline Management Solutions SRL (ďalej len „Blue Air“) na druhej strane vo veci náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená z dôvodu odmietnutia nástupu do lietadla.

3

Článok 29 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaného 28. mája 1999 v Montreale a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491) stanovuje:

„Pri preprave cestujúcich, batožiny a nákladu môže byť podaná akákoľvek žaloba na náhradu škody, akokoľvek podložená, či už na základe tohto dohovoru alebo na základe zmluvy, alebo deliktu, alebo inak, za podmienok a obmedzení zodpovednosti, ktoré sú stanovené v tomto dohovore bez toho, aby bola dotknutá otázka, kto sú osoby oprávnené podať žalobu a aké sú ich práva. V prípade takej žaloby nie je možné získať náhradu trestnú, náhradu s prísnou pokutou alebo náhradu inej nenahraditeľnej škody.“

4

Odôvodnenia 1, 10 a 20 nariadenia č. 261/2004 uvádzajú:

…

…

5

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

6

Článok 4 ods. 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.“

7

Článok 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia znie:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…

…“

8

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 uvádza:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

9

Článok 12 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva cestujúcich na ďalšiu náhradu. Náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa môže od takej náhrady odpočítať.“

10

Článok 1350 codul civil (Občiansky zákonník) znie:

„1. Každá osoba si musí plniť svoje zmluvné záväzky.

2. Ak si bez oprávneného dôvodu uvedené záväzky nesplní, zodpovedá za ujmu spôsobenú druhej strane a za podmienok podľa zákona je povinná nahradiť túto ujmu.

3. Ak zákon nestanovuje inak, ani jedna strana nesmie vylúčiť uplatňovanie pravidiel o zmluvnej zodpovednosti a uplatňovať výhodnejšie pravidlá.“

11

Článok 1530 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Veriteľ má právo na náhradu škody spôsobenej dlžníkom, ktorá je priamym a nevyhnutným následkom nedôvodného alebo prípadne zavineného nesplnenia povinnosti.“

12

Článok 1531 Občianskeho zákonníka uvádza:

„1. Veriteľ má právo na náhradu škody v plnej výške vzniknutej z dôvodu neplnenia záväzkov.

2. Náhrada zahŕňa škodu, ktorá skutočne vznikla veriteľovi, a jeho ušlý zisk. Pri určovaní rozsahu škody sa musia zohľadniť aj výdavky, ktoré veriteľ v primeranom rozsahu vynaložil, aby zabránil ujme alebo ju zmiernil.

3. Veriteľ má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy.“

13

Článok 1533 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Dlžník je zodpovedný za vznik len tej škody, ktorú predvídal alebo mohol predvídať v čase uzavretia zmluvy a ktorá je následkom nesplnenia povinnosti okrem prípadu, keď je toto nesplnenie úmyselné alebo spôsobené hrubou nedbanlivosťou. Aj v tomto poslednom uvedenom prípade náhrada škody zahŕňa len to, čo je priamym a nevyhnutným dôsledkom nesplnenia povinnosti.“

14

Článok 1534 Občianskeho zákonníka uvádza:

„1. Ak sa veriteľ svojím zavineným konaním alebo opomenutím podieľal na vzniku škody, tak sa náhrada škody, na ktorú má právo, zníži. Toto ustanovenie sa uplatní aj vtedy, keď bola škoda čiastočne spôsobená okolnosťou, ktorej riziko prevzal na seba veriteľ.

2. Dlžník nie je povinný zaplatiť náhradu škody, ktorej sa veriteľ pri minimálnej obozretnosti mohol vyhnúť.“

15

Žalobcovia vo veci samej si v spoločnosti Blue Air rezervovali dve letenky, na základe ktorých mohli 6. septembra 2016 letieť z Bacău (Rumunsko) do Londýna (Spojené kráľovstvo), teda do miesta, kde sú usadení a kde pracujú.

16

V čase nástupu do lietadla boli žalobcovia vo veci samej informovaní, že let bude zabezpečený iným prístrojom, než bol pôvodne plánovaný, a že z dôvodu zníženej kapacity miest, ktoré sú k dispozícii na palube tohto druhého prístroja, už nie je možný ich nástup do lietadla.

17

Preprava žalobcov vo veci samej bola preto naplánovaná na iný let zabezpečený spoločnosťou Blue Air, a tak 11. septembra 2016 pricestovali do Londýna.

18

V nadväznosti na tieto udalosti Blue Air ponúkla každému žalobcovi vo veci samej bezplatnú letenku použiteľnú do 24. marca 2017, ktorú žalobcovia vo veci samej odmietli z dôvodu, že spôsobená škoda presiahla hodnotu letenky.

19

Blue Air následne ponúkla žalobcom vo veci samej na základe nariadenia č. 261/2004 náhradu vo výške 400 eur na osobu. V tejto súvislosti žalobcovia vo veci samej usúdili, že táto kompenzácia sa týkala len náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy, a nie majetkovej ujmy, na ktorú sa vzťahuje pojem „ďalšej náhrady“.

20

Žalobcovia vo veci samej sa teda obrátili na Judecătoria Bacău (Súd prvého stupňa Bacău, Rumunsko). Pred týmto súdom sa domáhali, aby bola spoločnosti Blue Air uložená povinnosť zaplatiť im 437 eur a 386 eur ako majetkovú ujmu vyplývajúcu zo zrážky zo mzdy. Žalobcovia vo veci samej následne poskytli spresnenia o sumách, ktoré im skutočne vznikli zo straty na zárobku. Okrem toho sa žalobcovia vo veci samej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1500 eur pre každého. Okrem toho uviedli, že voči pánovi Rusuovi bolo začaté konanie o prepustení, ale že v konečnom dôsledku mu bolo uložené len pokarhanie.

21

Blue Air tvrdila, že žalobcovia vo veci samej nemali nárok na náhradu nad 400 eur stanovených v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 z dôvodu, že výslovne nežiadali, aby boli čo najrýchlejšie prepravení spolu s inou leteckou spoločnosťou a inou trasou a súhlasili s letom naplánovaným na 11. septembra 2016. Blue Air navyše uviedla, že ak by žalobcovia vo veci samej požiadali o náhradný let, hľadala by taký, ktorý by im umožnil dopraviť sa do ich cieľového miesta.

22

Judecătoria Bacău (Súd prvého stupňa Bacău) čiastočne vyhovel žalobe, pričom uložil spoločnosti Blue Air povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov vo veci samej sumu 400 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a zamietol ostatné návrhy predložené týmito žalobcami.

23

Tak žalobcovia vo veci samej, ako aj Blue Air podali proti rozhodnutiu Judecătoria Bacău (Súd prvého stupňa Bacău) odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý považuje za potrebné objasniť niektoré aspekty súvisiace s výkladom článkov 4, 7, 8 a 12 nariadenia č. 261/2004.

24

Za týchto okolností Tribunalul Bacău (Odvolací súd Bacău, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Svojou prvou, druhou, piatou a deviatou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že suma stanovená v tomto ustanovení je určená na náhradu takej ujmy, akou je strata na zárobku, alebo či takáto ujma môže byť predmetom ďalšej náhrady stanovenej v článku 12 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho sa pýta, ako sa má určiť táto ujma z hľadiska uvedeného nariadenia.

26

Na úvod treba uviesť, že cieľom nariadenia č. 261/2004 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v situácii, keď im bol odmietnutý nástup do lietadla, ich let bol zrušený alebo má meškanie, pretože im to všetkým spôsobuje vážne problémy a nepohodlie spojené s leteckou dopravou (rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07, EU:C:2009:716, bod 44).

27

V tomto rámci v prvom rade článok 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 stanovuje náhradu určenú pre cestujúcich, ktorej výška sa mení najmä v závislosti od vzdialenosti letu. Tento článok 7 ods. 1 písm. b) predovšetkým stanovuje náhradu vo výške 400 eur v prípade všetkých letov v rámci Spoločenstva nad 1500 km a v prípade všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km.

28

Pokiaľ ide o sumy stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, majú za cieľ štandardne a bezprostredne nahradiť ujmy, ktorú predstavujú nepríjemnosti súvisiace, ako je to vo veci samej, najmä s odmietnutím nástupu do lietadla v leteckej doprave cestujúcich tak, aby títo cestujúci nemuseli čeliť starostiam spojeným s podaním žalôb o náhradu škody na príslušných súdoch (pozri analogicky rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 45).

29

Samotné znenie článku 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktorý odkazuje na článok 7 tohto nariadenia, totiž dotknutému leteckému dopravcovi ukladá povinnosť ihneď poskytnúť náhradu cestujúcim, ktorým bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla.

30

Takéto paušálne sumy sa vzťahujú na náhradu len tej ujmy, ktorá je takmer rovnaká pre všetkých dotknutých cestujúcich (pozri analogicky rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 43, ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 52).

31

Naproti tomu ani článok 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ani toto nariadenie ako celok nestanovujú náhradu individuálnych škôd súvisiacich s cestovaním dotknutých cestujúcich, ktorých náhrada si vždy vyžaduje posúdenie rozsahu spôsobených škôd v každom jednotlivom prípade, a preto nemôže byť predmetom neskoršej a individualizovanej náhrady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 43).

32

V predmetnej veci vznikla žalobcom vo veci samej po odmietnutí nástupu do lietadla strata na zárobku spôsobená nemožnosťou dostaviť sa na ich pracovisku v dôsledku oneskoreného príchodu do cieľového miesta.

33

Takáto strata na zárobku sa pritom musí považovať za individuálnu ujmu, ktorá súvisí s konkrétnou situáciou dotknutých cestujúcich, a vyžaduje si individuálne posúdenie rozsahu takto spôsobených škôd.

34

Na takúto ujmu sa preto nevzťahuje paušálna náhrada stanovená v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004.

35

V druhom rade treba uviesť, že podľa článku 12 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 261/2004 sa toto nariadenie uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté právo cestujúceho na ďalšiu náhradu.

36

Z tohto znenia vyplýva, že nariadenie č. 261/2004 nemôže brániť tomu, aby mohla byť poškodenému cestujúcemu poskytnutá náhrada za ujmu, ktorá mu bola spôsobená a ktorá sa má posudzovať individuálne a dodatočne v rozsahu, v akom mu vnútroštátne právo alebo medzinárodné právo priznáva právo na takúto náhradu za predpokladu, že toto právo dopĺňa paušálnu náhradu stanovenú týmto nariadením.

37

Náhrada sa pritom považuje za ďalšiu v zmysle článku 12 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ak vyplýva zo situácií stanovených v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré sú zdrojom nepríjemností, ktoré sa bezprostredne a štandardne nahrádzajú podľa uvedeného nariadenia.

38

V prejednávanej veci je nesporné, že strata na zárobku sa na jednej strane týka samotných žalobcov vo veci samej, ktorá sa má individuálne a dodatočne posúdiť, a na druhej strane vyplýva z odmietnutia nástupu do lietadla proti ich vôli, v súvislosti s ktorým možno nepríjemnosti bezprostredne a štandardne nahradiť podľa nariadenia č. 261/2004.

39

Za týchto podmienok treba takúto stratu na zárobku považovať za ujmu, ktorá môže byť predmetom ďalšej náhrady stanovenej v článku 12 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.

40

Po tretie, ako vyplýva z bodu 31 tohto rozsudku, keďže nariadenie č. 261/2004 nestanovuje náhradu individualizovaných škôd, akými sú strata na zárobku, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby na relevantnom právnom základe určil a posúdil jednotlivé prvky tejto ujmy, prípadne aj správanie poškodených cestujúcich, či rozsah náhrady uvedenej ujmy.

41

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú, druhú, piatu a deviatu otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že po prvé suma stanovená v tomto ustanovení nie je určená na náhradu takej ujmy, akou je strata na zárobku, po druhé, že táto ujma môže byť predmetom ďalšej náhrady stanovenej v článku 12 ods. 1 tohto nariadenia, a po tretie, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na relevantnom právnom základe určil a posúdil jednotlivé prvky uvedenej ujmy, ako aj rozsah jej náhrady.

42

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 261/2004, a najmä jeho článok 12 ods. 1 druhá veta, vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušnému vnútroštátnemu súdu odpočítať náhradu priznanú na základe tohto nariadenia od ďalšej náhrady, ale v tejto súvislosti mu neukladá nijakú povinnosť. Okrem toho si kladie otázku, na základe akých podmienok môže príslušný vnútroštátny súd vykonať toto odpočítanie.

43

V tejto súvislosti článok 12 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 261/2004 stanovuje, že náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa môže odpočítať od ďalšej náhrady.

44

Z tohto jasného znenia teda vyplýva, že článok 12 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 261/2004 neukladá povinnosť vykonať takéto odpočítanie, pričom nijako nebráni ani tomu, aby k tomuto odpočítaniu prípadne došlo.

45

Ako už bolo totiž uvedené v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku, práve vnútroštátne alebo medzinárodné právo môžu dotknutému cestujúcemu priznať právo na ďalšiu náhradu, pretože samotné nariadenie č. 261/2004, ako vyplýva z jeho článku 12 ods. 1 prvej vety, sa uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté toto právo.

46

Okrem toho z článku 12 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, pričom obe jeho vety treba vykladať spoločne, že toto nariadenie nemožno vykladať tak, že ukladá nejaké podmienky, ktoré môžu obmedziť právomoc príslušného vnútroštátneho súdu vykonať prípadné odpočítanie náhrady priznanej týmto nariadením od ďalšej náhrady. Existencia takýchto podmienok je teda nezlučiteľná s článkom 12 ods. 1 druhou vetou uvedeného nariadenia.

47

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 261/2004, a najmä jeho článok 12 ods. 1 druhá veta, sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje príslušnému vnútroštátnemu súdu odpočítať náhradu priznanú na základe tohto nariadenia od ďalšej náhrady, ale v tejto súvislosti mu neukladá nijakú povinnosť, pričom uvedené nariadenie neurčuje príslušnému vnútroštátnemu súdu podmienky, na základe ktorých by mohol toto odpočítanie vykonať.

48

Svojou šiestou a ôsmou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi ukladá povinnosť poskytnúť dotknutým cestujúcim úplné informácie o všetkých možnostiach stanovených v druhom z týchto uvedených ustanovení, alebo či toto ustanovenie ukladá tiež dotknutým cestujúcim povinnosť, aby sa na tieto účely aktívne podieľali na hľadaní informácií.

49

V tejto súvislosti v prvom rade článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 predovšetkým stanovuje, že ak prevádzkujúci letecký dopravca odmietne cestujúcim proti ich vôli nástup do lietadla, poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 tohto nariadenia.

50

Ďalej článok 8 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, v odseku 1 stanovuje, že cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi troma možnosťami, ktoré sú v tomto ustanovení spresnené, a to v podstate po prvé medzi náhradou nákladov na letenku a prípadne spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti, po druhé medzi presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto a pri najbližšej príležitosti a po tretie medzi presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúcich, za predpokladu voľných miest.

51

Okrem toho odôvodnenie 10 nariadenia č. 261/2004 je zhrnutím podstaty uvedenej voľby tým, že uvádza, že cestujúci, ktorým bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, by mali mať možnosť zrušiť svoj let a nechať si nahradiť náklady na letenku alebo pokračovať vo svojej preprave lietadlom za uspokojivých podmienok.

52

Napokon z odôvodnenia 20 nariadenia č. 261/2004 predovšetkým vyplýva, že cestujúci, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla, by mali byť plne informovaní o svojich právach, aby mohli účinne uplatniť tieto práva.

53

Zo znenia týchto ustanovení v spojení s odôvodneniami nariadenia č. 261/2004 po prvé vyplýva, že letecký dopravca, ktorý odoprel cestujúcim nástup do lietadla, je povinný poskytnúť týmto cestujúcim pomoc najmä tým, že im za podmienok, ktoré sú stanovené v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, konkrétne v písmenách a), b) a c), dá na výber z niektorých možností.

54

Po druhé z toho vyplýva, že takáto ponuka musí cestujúcim, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla, poskytovať informácie potrebné na to, aby sa im umožnilo vykonať účinnú voľbu, a to s cieľom buď aby zrušili svoj let a nechali si nahradiť náklady na letenku, alebo pokračovali vo svojej preprave do konečného cieľového miesta za porovnateľných prepravných podmienok pri najbližšej príležitosti alebo v neskoršom dátume.

55

Po tretie z toho vyplýva, že priznanie takéhoto práva nemôže cestujúcemu, ktorému je odmietnutý nástup do lietadla a ktorý má právo na pomoc od dotknutého leteckého dopravcu, a to vrátane práva na poskytnutie informácií potrebných na to, aby mohol urobiť účinnú a informovanú voľbu, ukladať povinnosť aktívne sa podieľať na hľadaní údajov, ktoré musí obsahovať ponuka tohto dopravcu.

56

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na šiestu a ôsmu otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi ukladá povinnosť poskytnúť dotknutým cestujúcim úplné informácie o všetkých možnostiach stanovených v druhom z týchto uvedených ustanovení, pričom dotknutí cestujúci nemajú nijakú povinnosť, aby sa na tieto účely aktívne podieľali na hľadaní informácií.

57

Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že na účely tohto ustanovenia musí prevádzkujúci letecký dopravca preukázať, že presmerovanie letu sa uskutočnilo pri najbližšej príležitosti, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že toto dôkazné bremeno spočíva na strane dotknutých cestujúcich.

58

Ako vyplýva z bodov 53 a 54 tohto rozsudku, letecký dopravca, ktorý odoprel cestujúcim nástup do lietadla, je povinný poskytnúť týmto cestujúcim pomoc, aby im umožnil vykonať efektívnu a informovanú voľbu medzi jednotlivými možnosťami, ktoré článok 8 ods. 1 tohto nariadenia spresňuje v písmenách a), b) a c).

59

Prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi teda prináleží ponúknuť dotknutým cestujúcim aj možnosť spočívajúcu v presmerovaní letu do konečného cieľového miesta za porovnateľných prepravných podmienok a pri najbližšej príležitosti v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004.

60

Prevádzkujúci letecký dopravca musí na základe konkrétnej ponuky zohľadniť a prepojiť viacero relevantných skutočností, ktoré túto ponuku určujú, a to najmä čas príletu do konečného cieľového miesta na základe zamýšľané presmerovania letu, podmienky, za ktorých sa zamýšľané presmerovanie môže uskutočniť, ako aj to, či dotknuté presmerovanie môže uskutočniť svojimi prostriedkami alebo potrebuje pomoc ďalšieho leteckého dopravcu, prípadne v závislosti od dostupnosti tohto leteckého dopravcu.

61

Zodpovednosť za ponúknutie a organizovanie presmerovania letu podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004, ktorú má dotknutý letecký dopravca, ukladá povinnosť preukázať, že takto organizované presmerovanie letu sa uskutočnilo pri najbližšej príležitosti.

62

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na siedmu otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely tohto ustanovenia musí prevádzkujúci letecký dopravca preukázať, že presmerovanie letu sa uskutočnilo pri najbližšej príležitosti.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: