1.

V prejednávanom prejudiciálnom konaní ide v podstate o zlučiteľnosť vnútroštátneho konania o zjednodušenom vymáhaní odmeny advokáta („konanie o zaplatenie odmeny“) so smernicou 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 2 ).

2.

Táto otázka, ktorá vzniká aj v mnohých ďalších veciach, ktoré prejednáva Súdny dvor, je v Španielsku mimoriadne relevantná, keďže tam je momentálne prerušených viacero konaní o zaplatení odmeny, čakajúcich na rozhodnutie Súdneho dvora. ( 3 )

3.

Predtým, než sa Súdny dvor bude môcť venovať tejto otázke, bude musieť preskúmať, či v prípade súdneho tajomníka (ďalej len „Secretario Judicial“), ktorý predložil návrh a ktorý je poverený uskutočnením predmetného konania, ide o súdny orgán na účely článku 267 ZFEÚ.

4.

Ak by to Súdny dvor potvrdil, dalo by mu to príležitosť rozvíjať svoju judikatúru týkajúcu sa konkrétnych požiadaviek na efektívne zabezpečenie ochrany spotrebiteľa zaručenej právom Únie vo vnútroštátnych skrátených a exekučných konaniach. Súdny dvor bol v tejto súvislosti požiadaný nielen o stanovisko k smernici 93/13, ale aj k smernici 2005/29 o nekalých obchodných praktikách ( 4 ), ako aj k článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

5.

Článok 4 smernice 93/13 znie takto:

„1.   … nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom… na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy….

2.   Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj… služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.“

6.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

7.

Článok 7 ods. 1 a ods. 2 smernice 93/13 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2.   Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu požiadať [Prostriedky uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj ustanovenia, na základe ktorých môžu osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva oprávnený záujem na ochrane spotrebiteľov, v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami požiadať – neoficiálny preklad] súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho uplatňovania takých podmienok [a uplatniť primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania takých podmienok – neoficiálny preklad].“

8.

Smernica 93/13 podľa svojho článku 3 ods. 3 obsahuje v prílohe indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Bod 1 písm. q) tejto prílohy uvádza:

„Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

9.

Článok 3 ods. 2 smernice 2005/29 stanovuje:

„2.   Táto smernica sa nedotýka zmluvného práva, a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy.“

10.

Článok 6 ods. 1 písm. d) smernice 2005/29 vymedzuje „klamlivé činnosti“ takto:

„1.   Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil:

11.

Článok 7 ods. 1 vymedzuje „klamlivé opomenutia konania“ takto:

„1.   Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“

12.

Podľa článku 7 ods. 4 písm. c)

„4.   V prípade výzvy na kúpu sa za podstatné považujú nasledujúce informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu:

13.

Článok 11 smernice 2005/29 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia existenciu vhodných a účinných prostriedkov na boj proti nekalým obchodným praktikám s cieľom vynútiť súlad s ustanoveniami tejto smernice v záujme spotrebiteľov.

Tieto prostriedky zahŕňajú ustanovenia právnych predpisov, ktoré umožnia osobám alebo organizáciám, ktoré majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávnený záujem na boji proti nekalým obchodným praktikám, vrátane účastníkov hospodárskej súťaže:

…“

14.

Článok 12 smernice 2005/29 znie takto:

„Členské štáty prenesú na súdy alebo správne orgány právomoci, ktoré ich v občianskom súdnom konaní alebo správnom konaní uvedenom v článku 11 oprávňujú:

15.

Keďže tak preskúmanie charakteru Secretario Judicial ako súdneho orgánu, ako aj prejednanie prejudiciálnych otázok, ktoré sa vzťahujú na súlad španielskeho práva s právom EÚ, si vyžaduje výklad príslušných ustanovení španielskeho práva, treba následne tieto ustanovenia uviesť.

16.

Ley Orgánica 6/1985 del Poder Judicial (organický zákon o súdnej moci č. 6/1985, ďalej len „LOPJ“) ( 5 ) vo svojej knihe V hlave II (články 440 až 469a), s názvom „O profesijnej skupine Secretarios Judiciales“, upravuje právne postavenie a úlohy súdnych tajomníkov.

17.

Po podaní návrhu, z ktorého vychádza predmetné konanie, bol LOPJ zmenený organickým zákonom č. 7/2015 ( 6 ) a „Secretarios Judiciales“ boli premenovaní na „Letrados de la Administración de Justicia“. V súlade s prechodnými ustanoveniami organického zákona č. 7/2015 a s argumentmi účastníkov konania v prejednávanom prípade, ktorí vychádzajú z okamžitej uplatniteľnosti zmien zavedených týmto zákonom, sa ďalej použijú ustanovenia LOPJ zmenené a doplnené organickým zákonom č. 7/2015. Pre lepšie porozumenie však bude orgán, ktorý podal návrh, naďalej označovaný ako „Secretario Judicial“. ( 7 )

18.

Podľa článku 440 LOPJ Secretarios Judiciales sú úradníkmi správy súdnictva podriadení ministerstvu spravodlivosti. Články 442 a 450 LOPJ stanovujú, že kandidáti pre úrad Secretario Judicial sú vyberaní a vymenovaní v rámci výberového konania. Článok 443 ods. 2 LOPJ uvádza taxatívny výpočet prípadov, v ktorých Secretario Judicial stráca svoj úrad. Tieto prípady sa týkajú najmä odsúdenia za trestný čin alebo disciplinárnej sankcie zbavenia úradu. Podľa článku 468c ods. 2 druhého pododseku v spojení s článkom 468a ods. 1 LOPJ Secretarios Judiciales môžu byť zbavení úradu len vo vymenovaných prípadoch závažného pochybenia. Napokon článok 446 LOPJ upravuje systém zdržania sa rozhodovania vo veci a vylúčenia Secretarios Judiciales pre predpojatosť, ktorý v značnej miere zodpovedá systému vzťahujúcemu sa na sudcov.

19.

Článok 452 ods. 1 prvá veta LOPJ ďalej stanovuje, že Secretarios Judiciales pri výkone svojho úradu vždy rešpektujú princípy zákonnosti a nestrannosti, svoje overovacie právomoci vykonávajú samostatne a nezávisle a sú všeobecne viazaní pokynmi nadriadených. Článok 452 ods. 1 druhá veta LOPJ stanovuje, že úlohy Secretarios Judiciales s výnimkou overovacích právomocí uvedených v článku 451 ods. 3 LOPJ nemožno delegovať.

20.

Napokon článok 465 bod 8 LOPJ stanovuje, že Secretarios Judiciales nemôžu od svojich nadriadených dostávať nijaké inštrukcie vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, ktoré patria do ich právomoci:

„Secretarios de Gobierno majú tieto právomoci:

21.

Real Decreto 1608/2005 por el que se aprueba el Reglamento Orgánico del Cuerpo de Secretarios Judiciales (kráľovský dekrét č. 1608/2005 o schválení organického nariadenia vo vzťahu k Secretarios Judiciales, ďalej len „Real Decreto č. 1608/2005“) ( 8 ) tiež upravuje právny systém Secretarios Judiciales.

22.

Článok 16 písm. h) a článok 21 bod 2 Real Decreto č. 1608/2005 ešte raz potvrdzujú, že Secretarios Judiciales nemôžu od svojich nadriadených dostávať nijaké inštrukcie vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, ktoré patria do ich právomoci. Článok 16 písm. h) Real Decreto č. 1608/2005 znie takto:

„Secretarios de Gobierno majú vzhľadom na svoje konkrétne oblasti činnosti tieto právomoci:

23.

Článok 21 bod 2 Real Decreto č. 1608/2005 stanovuje:

„Secretario General de la Administración de Justicia má tieto právomoci:

24.

Podľa článku 81 ods. 1 písm. a) Real Decreto č. 1608/2005 Secretarios Judiciales majú individuálne právo na zachovanie svojho úradného postavenia, na skutočný výkon úloh prenesených na ich profesijnú skupinu, a na to, aby boli zbavení svojho úradu len v zákonom stanovených prípadoch a pri splnení zákonom stanovených podmienok.

25.

Konanie o zaplatenie odmeny dotknuté vo veci samej je upravené v Ley 1/2000 de Enjuiciamento Civil (občiansky súdny poriadok, ďalej len „LEC“). ( 9 ) Zákonom č. 13/2009, ( 10 ) ktorý zmenil a doplnil LEC, bola výlučná právomoc vzťahujúca na toto konanie, ktoré pôvodne patrilo do súdnej právomoci, prenesená na Secretarios Judiciales v záujme odbremenenia sudcov ( 11 ). Ustanovenia vzťahujúce sa na priebeh konania sa pritom nezmenili.

26.

Po podaní návrhu vychádzajúcom z predmetného konania bol LEC zmenený a doplnený zákonom č. 42/2015 ( 12 ). Zmeny zavedené týmto zákonom sa však podľa prechodných ustanovení zákona č. 42/2015 neuplatnia na prebiehajúce konania. Ďalej sú preto uvedené ustanovenia LEC v znení uplatniteľnom na prejednávané konanie spred zmeny a doplnenia zákonom č. 42/2015. ( 13 )

27.

Článok 34 LEC upravuje konanie o zaplatení odmien právnym zástupcom a jeho odsek 2 druhý a tretí pododsek stanovujú:

„2.   …

Ak splnomocniteľ v uvedenej lehote podá námietku, súdny tajomník preskúma faktúru a procesné úkony, ako aj predložené listiny a v desaťdňovej lehote vydá nariadenie, ktorým určí sumu, ktorá sa má zaplatiť právnemu zástupcovi, s upozornením, že ak sa platba neuskutoční do piatich dní od doručenia nariadenia, dôjde k exekúcii.

Proti nariadeniu v zmysle predchádzajúceho pododseku nie je prípustný opravný prostriedok, ale toto nariadenie nemá ani len čiastočný vplyv na rozsudok, ktorý možno vydať v neskoršom riadnom súdnom konaní.“

28.

Článok 35 LEC upravuje konanie o zaplatenie odmeny advokátom a znie takto:

„1.   Advokáti môžu voči účastníkovi konania, ktorého obhajujú, uplatniť nárok na odmenu, ktorý im vznikol vo veci, ak predložia podrobné vyúčtovanie a formálne preukážu, že na túto odmenu majú nárok a že im nebola ešte zaplatená.

2.   Po uplatnení tejto pohľadávky Secretario Judicial uloží dlžníkovi povinnosť zaplatiť uvedenú sumu spolu s trovami alebo napadnúť faktúru v desaťdňovej lehote s upozornením, že ak nezaplatí ani nepodá námietky, dôjde k exekúcii.

Ak dlžník v uvedenej lehote napadne odmenu z dôvodu, že odmena nie je splatná, použije sa odsek 2 druhý a tretí pododsek predchádzajúceho článku.

V prípade napadnutia odmeny z dôvodu, že je neprimeraná, vykoná sa jej predbežná úprava v súlade s článkom 241 a nasl., ibaže advokát preukáže, že odporca predtým písomne súhlasil s predbežným rozpočtom, a vydá sa nariadenie, ktorým sa určí dlžná suma, s upozornením, že ak sa platba neuskutoční do piatich dní od doručenia nariadenia, dôjde k exekúcii.

Proti uvedenému nariadeniu nie je prípustný opravný prostriedok, ale toto nariadenie nemá ani len čiastočný vplyv na rozsudok, ktorý možno vydať v neskoršom riadnom súdnom konaní.

3.   Ak dlžník nepodá v stanovenej lehote námietku, nariadi sa exekúcia na sumu uvedenú vo vyúčtovaní spolu s trovami.“

29.

Článok 206 LEC má názov „Druhy rozhodnutí“ a jeho odsek 2 stanovuje:

„2.   Rozhodnutia Secretarios Judiciales sa nazývajú opatrenia a nariadenia.“

30.

Článok 207 LEC, ktorý má názov „Konečné rozhodnutia. Nenapadnuteľné rozhodnutia. Formálna právna sila rozhodnutej veci“, znie takto:

„1.   Konečné rozhodnutia sú rozhodnutia, ktorými končí konanie na prvom stupni, a rozhodnutia vydané v konaní o opravnom prostriedku proti takýmto rozhodnutiam.

2.   Nenapadnuteľnými rozhodnutiami sú také rozhodnutia, proti ktorým nie je prípustný nijaký opravný prostriedok buď preto, lebo zákon ho nestanovuje, alebo preto, lebo zákon ho síce stanovuje, ale zákonom stanovená lehota uplynula bez toho, aby ho niektorý z účastníkov konania podal.

3.   Nenapadnuteľné rozhodnutia nadobúdajú právnu silu rozhodnutej veci a súd, ktorý ich vydal, je v každom prípade viazaný ich obsahom.

4.   Po uplynutí lehôt stanovených na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu bez toho, aby bol opravný prostriedok podaný, nadobúda rozhodnutie právoplatnosť a právnu silu rozhodnutej veci, pričom súd, ktorý ho vydal, je v každom prípade viazaný jeho obsahom.“

31.

Článok 222 LEC má názov „Materiálna právna sila rozhodnutej veci“ a jeho odsek 1 stanovuje:

„1.   Právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaže k právoplatným rozsudkom bez ohľadu na to, či sa nimi žalobe vyhovuje alebo sa žaloba zamieta, podľa zákona vylučuje akékoľvek neskoršie konanie, ktorého predmet by bol rovnaký ako predmet konania, v ktorom bolo vydané toto rozhodnutie.“

32.

Článok 246 ods. 1 LEC, na ktorý odkazuje článok 35 ods. 2 tretí pododsek LEC, stanovuje:

„1.   Ak je napadnuté určenie odmeny advokáta z dôvodu, že je neprimerane vysoká, dotknutý advokát bude vypočutý v päťdňovej lehote a ak nesúhlasí s požadovaným znížením odmeny, advokátskej komore sa pošle overená kópia spisov alebo ich potrebnej časti na účely vyhotovenia odborného stanoviska.“

33.

Článok 517 LEC má názov „Výkon rozhodnutia. Exekučný titul“ a vo svojom odseku 1 a odseku 2 bode 9 stanovuje:

„1.   Výkon rozhodnutia sa musí zakladať na exekučnom titule, ktorý umožňuje výkon rozhodnutia.

2.   Výkon rozhodnutia umožňujú tieto exekučné tituly:

…

34.

Článok 552 LEC má názov „Zamietnutie nariadenie výkonu rozhodnutia. Opravné prostriedky“ a jeho odsek 1 znie:

„1.   Ak súd konštatuje, že zákonom stanovené predpoklady a požiadavky pre nariadenie výkonu rozhodnutia nie sú splnené, vydá uznesenie, ktorým výkon rozhodnutia zamietne.

Ak súd konštatuje, že niektorú z podmienok obsiahnutých v exekučnom titule, ktorý patrí medzi exekučné tituly uvedené v článku 557 ods. 1, možno považovať za nekalú, do 15 dní vypočuje účastníkov konania. Po ich vypočutí prijme príslušné rozhodnutie do piatich pracovných dní v súlade s článkom 561 ods. 1 bodom 3.a“

35.

Článok 556 LEC má názov „Námietky proti výkonu procesných alebo rozhodcovských rozhodnutí alebo mediačných dohôd“ a jeho odseky 1 a 2 stanovujú:

„1.   Ak je exekučným titulom procesné alebo rozhodcovské rozhodnutie ukladajúce povinnosť alebo mediačná dohoda, povinný môže v rámci desaťdňovej lehoty, ktorá sa počíta od doručenia uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, podať proti tomuto uzneseniu písomnú námietku, v ktorej poukáže na zaplatenie alebo dodržanie výroku rozsudku, rozhodnutia alebo dohody, a musí o tom predložiť listinný dôkaz.

Je tiež možné namietať, že výkon rozhodnutia bol premlčaný alebo, že bol uzavretý zmier s cieľom vyhnúť sa výkonu rozhodnutia, pod podmienkou, že uvedené dohody a zmiery sú predmetom notárskej zápisnice.

2.   Námietky podané v prípadoch podľa predchádzajúceho odseku nemajú odkladný účinok vo vzťahu k výkonu rozhodnutia.“

36.

Článok 557 LEC, ktorý má názov „Námietka proti výkonu iného ako súdneho alebo rozhodcovského rozhodnutia“, vo svojom odseku 1 bode 7a a v odseku 2 stanovuje:

„1.   Ak sa nariadi exekúcia na základe titulov uvedených v článku 517 ods. 2 bodoch 4, 5, 6 a 7, ako aj iných dokumentov, ktoré majú povahu exekučného titulu podľa článku 517 ods. 2 bodu 9, povinný môže podať námietky proti exekúcii v lehote a forme stanovenej podľa predchádzajúceho článku, len ak sú tieto námietky založené na niektorom z nasledujúcich dôvodov:

…

2.   Ak je podaná námietka podľa predchádzajúceho odseku, Secretario Judicial opatrením na zabezpečenie priebehu konania preruší výkon rozhodnutia.“

37.

V záujme urovnania sporu vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (Jediný súd pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) ako príslušný súd na návrh pani Hernándezovej Martínezovej uskutočnil konanie č. 206/2013. Na účely zastupovania v uvedenom konaní si pani Hernándezová Martínezová objednala služby advokáta, pána Margarita Panicella. Dňa 27. júla 2015 pán Margarit Panicello podal na Secretario Judicial des Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník Jediného súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) podľa článku 35 LEC žalobu o zaplatenie odmeny advokátovi.

38.

Secretario Judicial, ktorý je poverený vedením konania o zaplatenie odmeny, má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto konania s právom Únie, keďže príslušné vnútroštátne právne predpisy neumožňujú, aby ex offo preskúmal prípadnú existenciu nekalých podmienok v uzavretej zmluve alebo existenciu nekalých obchodných praktík advokáta. Tieto ustanovenia nepripúšťajú ani vykonanie akéhokoľvek dôkazu, okrem listinných dôkazov a znaleckých posudkov.

39.

Za týchto okolností Secretario Judicial rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie tieto prejudiciálne otázky:

40.

Treba preskúmať, či Secretario Judicial pri výkone svojej funkcie v konaní o zaplatenie odmeny je súdnym orgánom na účely článku 267 ZFEÚ. V prípade kladnej odpovede Súdny dvor rozhodne, či Secretario Judicial musí v konaní o zaplatenie odmeny ex offo preskúmať existenciu nekalých podmienok alebo nekalých obchodných praktík. Forma priebehu tohto konania o zaplatenie odmeny je tak rozhodujúca pre všetky otázky položené v prejednávanom prejudiciálnom konaní. Najprv preto treba načrtnúť sporné konanie.

41.

Konanie o zaplatenie odmeny upravené v článkoch 34 a 35 LEC advokátovi umožňuje, aby získal exekučný titul pre vymáhanie svojich odmien bez toho, aby došlo k sporovému konaniu o týchto pohľadávkach, pokiaľ sa takéto konanie nezačne na základe námietok podaných dlžníkom. Prejednávané konanie sa v tejto súvislosti podobá konaniu o platobnom rozkaze vo veciach Banco Español de Crédito a Finanmadrid. Aj toto konanie totiž predpokladá presun procesnej iniciatívy na dlžníka, tzv. „inverziu sporu“, čo znamená, že adresát je povinný začať kontradiktórne konanie, aby zabránil tomu, že sa platobný rozkaz stane vykonateľným. ( 14 )

42.

Konanie o zaplatenie odmeny, ktoré bolo vytvorené osobitne na účely vymáhania odmeny advokáta, na ktorú mu vznikol nárok v rámci určitého súdneho konania, nie je jediná možnosť advokáta ako vymôcť svoje odmeny. Odmeny možno vymáhať aj v riadnom súdnom konaní alebo v konaní o platobnom rozkaze.

43.

Konanie o zaplatenie odmeny musí byť vedené pred Secretario Judicial toho súdu, ktorý prejednával konanie, v ktorom bol činný advokát konajúci v mene svojho klienta, a jeho cieľom môže byť iba vymáhanie tých odmien, na ktoré vznikol nárok v rámci tohto konania.

44.

Ak advokát predloží Secretario Judicial svoj návrh na vyplatenie odmeny, Secretario Judicial preskúma, či nároky zodpovedajú advokátskym službám poskytnutým v súdnom konaní a vylúči nároky, za ktoré neprináleží náhrada. ( 15 ) Následne vyzve dlžníka na zaplatenie. Ak dlžník nepodá námietky, nariadi sa výkon rozhodnutia.

45.

Ak však dlžník namieta, že pohľadávka nie je dlžná, Secretario Judicial preskúma faktúru, procesné úkony a predložené listiny a následne vydá nariadenie, ktorým určí sumu, ktorá sa má zaplatiť advokátovi. ( 16 )

46.

Ak sa ďalej namieta, že pohľadávka je neprimerane vysoká a nie je k dispozícii odhadovaný rozpočet prijatý namietajúcou osobou, Secretario Judicial určí výšku pohľadávky v rámci konania o stanovení trov konania, ktoré je upravené v článku 241 a nasl. LEC; podľa článku 246 LEC toto konanie umožňuje vypočuť veriteľa a predložiť otázku advokátskej komore. ( 17 )

47.

Podľa znenia článkov 34 a 35 LEC iba v prípade podania námietky je výslovne stanovené, že Secretario Judicial vydá na účely určenia výšky nároku na odmenu nariadenie („decreto“). Secretario Judicial však prijme rozhodnutie aj vtedy, keď preskúmava faktúru advokáta, prípadne keď vylúči nároky, za ktoré neprináleží náhrada, keď podľa článku 35 ods. 2 prvého pododseku LEC vyzve dlžníka na zaplatenie faktúry a keď je táto požiadavka v dôsledku neexistencie námietky vykonateľná podľa článku 35 ods. 3 LEC. Pojem „rozhodnutie, ktoré prijal Secretario Judicial“, preto ďalej označuje tak nariadenie výslovne uvedené v článkoch 34 a 35 LEC, ktoré Secretario Judicial vydá v prípade podania námietky, ako aj rozhodnutie, ktoré prijme tým, že dlžníka vyzve na zaplatenie preskúmanej faktúry a táto požiadavka sa v dôsledku nepodania námietky stane vykonateľná. Možno predpokladať, že takéto rozhodnutie má tiež formu nariadenia („decreto“).

48.

Podľa článkov 34 a 35 LEC proti rozhodnutiu, ktoré prijal Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny, nie je prípustný opravný prostriedok, ale súd konajúci v neskoršom konaní ním nie je obsahovo viazaný. Nárok na odmenu, ktorý určil Secretario Judicial, môže byť teda zmenený v neskoršom riadnom súdnom konaní. Rozhodnutie Secretario Judicial má tak iba formálnu právnu silu rozhodnutej veci, ale nie materiálnu.

49.

Formálna právna sila rozhodnutej veci totiž podľa článku 207 LEC znamená iba to, že proti rozhodnutiu nie je prípustný nijaký opravný prostriedok buď preto, lebo zákon ho nestanovuje, alebo preto, lebo uplynula zákonom stanovená lehota. Naproti tomu materiálna právna sila rozhodnutej veci podľa článku 222 ods. 1 LEC znamená, že obsah prijatého rozhodnutia je záväzný aj pre neskoršie konania.

50.

Neexistencia materiálnej právnej sily rozhodnutia, ktoré prijme Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny, však v žiadnom prípade nebráni vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Dlžník je tak podľa článkov 34 a 35 LEC povinný zaplatiť sumu, ktorú stanovil Secretario Judicial, pretože v opačnom prípade nastane výkon rozhodnutia.

51.

Pokiaľ ide o samotný výkon rozhodnutia, podľa španielskeho práva existujú v závislosti od povahy vykonateľného rozhodnutia dve rozdielne exekučné konania. Ak ide o „procesné“ alebo rozhodcovské rozhodnutia, ( 18 ) ako aj mediačné dohody, povinný sa podľa článku 556 ods. 1 a 2 LEC môže v rámci námietky, ktorá nemá odkladný účinok, odvolávať iba na splnenie povinnosti, na premlčanie výkonu rozhodnutia alebo na zmier medzi účastníkmi konania. Naproti tomu, ak nejde ani o súdny, ani o rozhodcovský exekučný titul, ( 19 ) v tom prípade článok 557 LEC stanovuje podstatne širšie možnosti podania námietok s odkladným účinkom, ktoré najmä umožňujú namietať proti nekalým podmienkam. Okrem toho podľa článku 552 ods. 1 LEC súd, ktorý je poverený výkonom takéhoto rozhodnutia, ex offo preskúma prípadnú existenciu nekalých podmienok. ( 20 )

52.

Zdá sa, že otázka, do ktorej z týchto dvoch kategórií spadá rozhodnutie, ktoré prijal Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny, nie je definitívne uzavretá. Španielska vláda sa tak domnieva, že toto nariadenie patrí k rozhodnutiam uvedeným v článku 557 LEC, ktoré nie sú ani súdnymi, ani rozhodcovskými rozhodnutiami. Z toho vyplýva, že v rámci výkonu tohto rozhodnutia musí súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia ex offo preskúmať prípadnú existenciu nekalých podmienok. Tento predpoklad predstavuje základ argumentácie španielskej vlády, a to tak vzhľadom na charakter Secretario Judicial ako súdneho orgánu, ako aj vzhľadom na zodpovedanie položených prejudiciálnych otázok.

53.

Španielska argumentácia je však sotva prijateľná. Ak totiž podrobne sledujeme reťazec odkazov v ustanoveniach LEC o výkone rozhodnutí (články 517, 556 a 557 LEC), zistíme, že rozhodnutia, ktoré prijal Secretario Judicial, sa vykonávajú tak ako súdne rozhodnutia.

54.

Španielska vláda zakladá svoj predpoklad na tom, že článok 557 LEC v súvislosti s definíciou rozhodnutí, ktoré nie sú ani súdnymi, ani rozhodcovskými rozhodnutiami, odkazuje na článok 517 ods. 2 LEC, ktorý vymedzuje všetky vykonateľné rozhodnutia a vo svojom bode 9 uvádza „iné ‚procesné‘ rozhodnutia alebo listiny, ktoré sú podľa tohto… zákona vykonateľné“ ( 21 ), ku ktorým patria rozhodnutia prijaté podľa článkov 34 a 35 LEC.

55.

Článok 557 ods. 1 LEC však odkazuje iba na iné „vykonateľné listiny“ uvedené v článku 517 ods. 2 bode 9 LEC ( 22 ), a nie na iné „‚procesné‘ rozhodnutia“ („resoluciones procesales“), ktoré sú tam tiež spomenuté. Na tie sa totiž vzťahuje článok 556 LEC, ktorý sa podľa svojho výslovného znenia týka práve výkonu „‚procesných‘ rozhodnutí“.

56.

Nariadenia („decretos“), ktoré vydal Secretario Judicial podľa článkov 34 a 35 LEC v konaní o zaplatenie odmeny, navyše nepatria medzi „vykonateľné listiny“ uvedené v článku 517 ods. 2 bode 9, ale medzi tam uvedené „‚procesné‘ rozhodnutia“ („resoluciones procesales“). Podľa článku 206 ods. 2 LEC nariadenia („decretos“), ktoré vydal Secretario Judicial, patria medzi rozhodnutia prijímané týmto orgánom („resoluciones“). Nariadenia („decretos“), ktoré Secretario Judicial vydal v konaní o zaplatenie odmeny, sú tak nepochybne „‚procesné‘ rozhodnutia“ („resoluciones procesales“) v zmysle článku 556 LEC, a preto ich treba na účely výkonu rozhodnutia klásť na roveň súdnym rozhodnutiam.

57.

Španielska vláda nevedela ani na výslovnú výzvu na pojednávaní uviesť žiadne zásadné argumenty proti tomuto výkladu zakladajúcemu sa na výslovnom znení ustanovení LEC a obmedzila sa na vágny odkaz na „systematický výklad“ týchto ustanovení bez toho, aby sa presnejšie vyjadrila k zneniu dotknutých ustanovení.

58.

Na rozdiel od tohto argumentu však aj systematický výklad LEC potvrdzuje, že rozhodnutia, ktoré prijal Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny, podliehajú z hľadiska ich výkonu systému upravenému v článku 556 LEC rovnako ako súdne rozhodnutia. Zákonom č. 13/2009, ktorým bolo konanie o zaplatenie odmeny prenesené do právomoci Secretarios Judiciales, ( 23 ) bol totiž zmenený aj názov článku 556 LEC z „Námietky proti výkonu súdnych alebo rozhodcovských rozhodnutí…“ („Oposición a la ejecución de resoluciones judiciales o arbitrales…“) na „Námietky proti výkonu ‚procesných‘ alebo rozhodcovských rozhodnutí“ („Oposición a la ejecución de resoluciones procesales o arbitrales“); preambula zákona č. 13/2009 výslovne vysvetľuje, že sa tak stalo so zreteľom na nové právomoci Secretario Judicial založené týmto zákonom. Ako uvádza preambula zákona č. 13/2009, pojem „‚procesné‘ rozhodnutia“ („resoluciones procesales“) teraz označuje tak súdne rozhodnutia, ako aj rozhodnutia, ktoré prijali Secretarios Judiciales. ( 24 )

59.

Tieto vyjadrenia – na rozdiel od názoru španielskej vlády – potvrdzujú úmysel španielskeho zákonodarcu, aby sa do právomoci Secretarios Judiciales neprenieslo iba konanie o zaplatenie odmeny, ktoré bolo predtým vyhradené súdom, ale aby sa tiež zabezpečilo, že rozhodnutia, ktoré prijmú Secretarios Judiciales v rámci tohto konania, budú vykonávané ako súdne rozhodnutia podľa článku 556 LEC.

60.

V prejednávanom prejudiciálnom konaní treba preto vychádzať z toho, že rozhodnutia, ktoré prijme Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny, sú z hľadiska ich výkonu rovnocenné súdnym rozhodnutiam. To znamená, že v rámci výkonu nie je stanovená povinnosť preskúmania nekalých podmienok ex offo, ani možnosť podania námietky s odkladným účinkom proti existencii takýchto podmienok.

61.

Predtým, než sa začnem venovať otázke, či je načrtnuté konanie o zaplatenie odmeny zlučiteľné s právom Únie, vysvetlím najprv otázku práva Secretario Judicial položiť prejudiciálnu otázku, ako aj ďalšie otázky prípustnosti.

62.

Secretario Judicial vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o jeho postavenie ako súdneho orgánu na účely článku 267 ZFEÚ, pretože v Španielsku z formálneho hľadiska nie je považovaný za súčasť súdnej moci, ale za úradníka, ktorý je zamestnancom ministerstva spravodlivosti. Napokon však usudzuje, že má právo položiť prejudiciálnu otázku. Zatiaľ čo Komisia s týmto hodnotením súhlasí, španielska vláda mu vehementne odporuje.

63.

Otázku, či orgán, ktorý predložil návrh, je súdnym orgánom na účely článku 267 ZFEÚ, treba posúdiť výlučne z hľadiska práva Únie. Zaradenie orgánu podľa vnútroštátneho práva pritom nie je rozhodujúce. Platí to aj v prípade posúdenia inštitúcie vo vnútroštátnej judikatúre, a teda aj v prípade judikatúry španielskeho ústavného súdu, ktorú spomenul Secretario Judicial a o ktorej sa diskutovalo na pojednávaní, na základe ktorej rozhodnutie, ktoré prijal Secretario Judicial v inom ako v prejednávanom dotknutom konaní, nebolo kvalifikované ako súdny akt v zmysle španielskeho ústavného procesného práva.

64.

V tejto súvislosti pri posudzovaní z hľadiska práva Únie, či orgán má povahu súdneho orgánu, sú naproti tomu rozhodujúce mnohé skutočnosti, akými sú právny základ orgánu, skutočnosť, či je stálym orgánom, záväzný charakter jeho rozhodnutí, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť. ( 25 )

65.

Okrem toho vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor iba vtedy, ak prejednávajú spor a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím, ktoré má povahu súdneho rozhodnutia. ( 26 )

66.

Právo orgánu položiť prejudiciálnu otázku je teda potrebné posudzovať na základe kritérií týkajúcich sa jednak jeho zloženia, jednak jeho funkcie. V tejto súvislosti môže byť vnútroštátny orgán „súdnym orgánom“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, ak vykonáva súdne funkcie, avšak nie vtedy, ak vykonáva iné funkcie, predovšetkým funkcie správnej povahy. ( 27 )

67.

Okrem toho na preukázanie, či vnútroštátny orgán, ktorému zákon priznáva funkcie inej povahy, treba považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, treba overiť, aká je špecifická povaha jeho funkcií, ktoré vykonáva v konkrétnom normatívnom kontexte, v ktorom žiada Súdny dvor o rozhodnutie. ( 28 )

68.

V prejednávanom prípade tak treba preskúmať, či Secretario Judicial konkrétne vzhľadom na jeho funkciu vykonávanú v konaní o zaplatenie odmeny podľa článku 35 LEC má byť považovaný za súdny orgán na účely článku 267 ZFEÚ.

69.

Bezproblémový je zákonný základ činnosti Secretario Judicial, ako aj jeho stály charakter. ( 29 ) Navyše v rámci konania o zaplatenie odmeny upraveného v článkoch 34 a 35 LEC nie sú pochybnosti ani o uplatnení právnych noriem zo strany Secretario Judicial.

70.

V prejednávanom prípade je však naproti tomu sporná otázka nezávislosti tohto orgánu, ako aj otázka, či predmetné konanie o zaplatenie odmeny je povinným sporovým konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o právnom spore a ktoré sa má skončiť prijatím rozhodnutia súdnej povahy.

71.

Pojem súdnej nezávislosti zahŕňa podľa ustálenej judikatúry dve hľadiská: vonkajšie a vnútorné.

72.

Pokiaľ ide najskôr o vnútorné hľadisko nezávislosti, toto hľadisko súvisí s pojmom nestrannosti a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. ( 30 )

73.

Vnútorná nezávislosť Secretario Judicial je v rámci konania o zaplatenie odmeny zabezpečená tým, že voči advokátovi a jeho klientovi má postavenie nezávislej tretej osoby. Článok 452 ods. 1 prvá veta LOPJ ďalej stanovuje, že Secretario Judicial vykonáva svoje úlohy nestranne. A napokon jeho právny systém vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci a vylúčeniu pre predpojatosť zodpovedá v najvyššej možnej miere systému súdov. ( 31 )

74.

Vonkajšie hľadisko nezávislosti predpokladá, že orgán, ktorý má rozhodnúť, je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo nátlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti s prejednávanými spormi. ( 32 )

75.

Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti navyše stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre predpojatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom. V tejto súvislosti na splnenie podmienky nezávislosti orgánu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania judikatúra požaduje najmä to, aby prípady odvolávania členov tohto orgánu boli výslovne upravené právnymi predpismi. ( 33 )

76.

Vo vzťahu k Secretarios Judiciales treba najskôr konštatovať, že sú vymenovaní v rámci výberového konania. Ďalej majú individuálne právo zachovať si svoje úradné postavenie, právo na skutočný výkon úloh prenesených na ich profesijnú skupinu a právo byť odvolaní len v zákonom stanovených prípadoch a pri splnení zákonom stanovených podmienok. ( 34 ) Napokon môžu byť zbavení svojho úradu len z dôvodu odsúdenia za trestný čin alebo v prípadoch závažného pochybenia, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované a dostatočne presne vymedzené. ( 35 )

77.

Právomoc Secretarios Judiciales vo veci konania o zaplatenie odmeny navyše nemožno preniesť na iných úradníkov. ( 36 ) Uplatniteľné ustanovenia však predovšetkým stanovujú, že Secretarios Judiciales v konaniach o individuálnych prípadoch konajú výlučne v súlade s právomocami, ktoré na nich boli prenesené, a nie na základe príkazov. Ako to Secretario Judicial výslovne zdôrazňuje vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nadriadený orgán v žiadnom prípade nesmie ovplyvňovať prebiehajúce konanie alebo udeľovať im pokyny v konkrétnych veciach. ( 37 ) Secretarios Judiciales sú preto napriek svojmu postaveniu úradníka a nie súdu v rámci vnútroštátneho systému, ako aj napriek svojej všeobecnej viazanosti pokynmi nadriadeného úradu ( 38 ) pri výkone svojich úloh, ktoré na nich boli prenesené v konkrétnom konaní o zaplatenie odmeny, nepochybne nezávislí.

78.

Na rozdiel od názoru španielskej vlády, ktorý vyjadrila na pojednávaní, v tejto súvislosti treba vychádzať z toho, že právne predpisy, ktoré zakazujú, aby Secretarios Judiciales prijímali od nadriadeného orgánu v konkrétnom prípade pokyny ( 39 ), sa vzťahujú aj na konanie o zaplatenie odmeny. Je pravda, že tieto predpisy uvádzajú iba overovacie právomoci Secretario Judicial, ako aj právomoc tohto orgánu prijímať rozhodnutia týkajúce sa priebehu konania. Znenie spomínaných ustanovení však pochádza ešte z obdobia pred prenesením právomoci vo veci konania o zaplatenie odmeny na Secretarios Judiciales. Je preto nepochybné, že princíp zákazu viazanosti pokynmi sa analogicky uplatní aj na rozhodnutia, ktoré prijme Secretario Judicial v rámci konania o zaplatenie odmeny.

79.

Secretarios Judiciales tak vo svetle vyššie uvedených kritérií požívajú vo vzťahu k svojmu postaveniu, ako aj výkonu svojich úloh v konaní o zaplatenie odmeny dostatok záruk na to, aby vyhoveli kritériu nezávislosti.

80.

Nemožno preto prijať opačný názor španielskej vlády, ktorý sa zakladá iba na znení článku 452 LOPJ a podľa ktorého Secretarios Judiciales konajú samostatne a nezávisle iba v rámci výkonu svojej overovacej právomoci, zatiaľ čo v rámci iných úloh sú viazaní pokynmi. V tejto súvislosti treba mimochodom poznamenať, že aj znenie spomínaných ustanovení pochádza ešte z obdobia pred prenesením právomoci vo veci konania o zaplatenie odmeny na Secretarios Judiciales, a preto nezohľadňuje nové úlohy tohto orgánu, podobné tým súdnym.

81.

Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že Secretario Judicial napriek svojmu charakteru úradníka správy súdnictva je pri výkone svojej právomoci v konaní o zaplatenie odmeny dostatočne nezávislý na to, aby bol považovaný za súdny orgán na účely článku 267 ZFEÚ.

82.

Medzi účastníkmi konania je sporná otázka charakteru Secretario Judicial ako súdneho orgánu v dotknutom konaní o zaplatenie odmeny, a to vo vzťahu ku kontradiktórnemu a sporovému charakteru tohto konania, ako aj vo vzťahu k záväznosti jeho rozhodnutí, resp. k otázke, či sa má konanie ukončiť rozhodnutím, ktoré má povahu súdneho rozhodnutia.

83.

Pokiaľ ide o prvé hľadisko, najprv treba konštatovať, že konanie o zaplatenie odmeny vykazuje určité kontradiktórne prvky. ( 40 ) Je pravda, že v rámci tohto konania je teoreticky možné, že advokát získa exekučný titul bez prejednania jeho pohľadávky v sporovom konaní, pokiaľ dlžník nepodá námietku. ( 41 ) Konanie sa však stane kontradiktórnym najneskôr na základe podania takejto námietky odporcom, lebo Secretario Judicial musí v takomto prípade nielen preskúmať pohľadávku advokáta, ale musí ho aj vypočuť. ( 42 )

84.

Podľa vyjadrenia španielskej vlády sa však konanie o zaplatenie odmeny nezakladá na právnom spore, v ktorom by mal rozhodnúť Secretario Judicial. Tento orgán sa totiž obmedzuje na preskúmanie poskytnutých advokátskych služieb a na stanovenie sumy, ktorú má klient zaplatiť advokátovi.

85.

Túto námietku však treba zamietnuť, pretože v konaní o zaplatenie odmeny prebieha právny spor, konkrétne spor o skutočne alebo údajne neuhradený nárok na odmenu. ( 43 ) Nariadenie vykonateľnosti nároku, resp. stanovením jeho výšky Secretario Judicial tak vyrieši tento právny spor. Prostredníctvom kontroly nároku na základe predložených dokumentov pritom nevyhnutne vykoná aj posúdenie dôkazov, ako aj určité preskúmanie dôvodnosti nároku. Toto zistenie neodporuje skutočnosti, že v prejudiciálnych otázkach, ktoré sa majú ďalej prejednať, je položená otázka, či preskúmanie a dokazovanie vykonané v konaní o zaplatenie odmeny je v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa.

86.

Proti sporovému charakteru tohto konania nesvedčí ani skutočnosť, že konanie o zaplatenie odmeny bolo prenesené na Secretarios Judiciales preto, aby sa tým odbremenili súdy od úloh, ktoré nepatria do jadra sudcovskej činnosti. Platí to o to viac, keďže priebeh konania a vykonateľnosť konečného rozhodnutia sa v rámci prenesenia konania o zaplatenie odmeny na Secretarios Judiciales nezmenili. ( 44 ) Podľa vnútroštátneho orgánu, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, poverenie Secretario Judicial konaním o zaplatenie odmeny práve preto vyvolalo na vnútroštátnej úrovni debatu, či je prenesenie kvázisúdnych právomocí na administratívne orgány spravodlivosti v súlade s princípmi právneho štátu. A napokon ani incidenčný charakter konania o zaplatenie odmeny a jeho závislosť od predchádzajúceho skončeného súdneho konania ( 45 ) nesvedčí o tom, že by konanie o zaplatenie odmeny, ktoré sa v tejto súvislosti podobá konaniu o stanovení trov konania, ktoré pozná aj Súdny dvor, nebolo sporovým konaním vedúcim k vyriešeniu prebiehajúceho právneho sporu.

87.

Pokiaľ ide o záväzný charakter konania o zaplatenie odmeny, treba ďalej konštatovať, že právomoc Secretario Judicial v rámci tohto konania nie je závislá na súhlase účastníkov konania a jeho rozhodnutia sú pre nich záväzné. ( 46 )

88.

Na jednej strane jurisdikcia Secretarios Judiciales v konaní o zaplatenie odmeny má záväzný charakter v tom zmysle, že toto konanie je stanovené zákonom, a teda nezávisle od akýchkoľvek dohôd medzi účastníkmi konania. Skutočnosť, že advokát môže v záujme vymáhania svojich odmien využiť aj iné konania, tak neodporuje záväznému charakteru konania o zaplatenie odmeny: akonáhle totiž advokát iniciuje takéto konanie, dotknutý klient sa stane jeho účastníkom automaticky a nemôže tomu odporovať. V tejto súvislosti treba mimochodom zdôrazniť, že Súdny dvor už v rozsudku Consorci Sanitari del Maresme uznal fakultatívnu právomoc za záväznú jurisdikciu. ( 47 ) Prejednávaný prípad je v tomto rozsahu podobne koncipovaný.

89.

Aj keby sporný nárok na odmenu, ako odznelo aj na pojednávaní, bol zároveň predmetom tak konania o zaplatenie odmeny, ako aj riadneho konania a nespôsobilo by to prekážku začatej veci, táto okolnosť by nebola argumentom proti súdnemu charakteru Secretario Judicial v konaní o zaplatenie odmeny. V opačnom prípade by sa musel spochybniť aj súdny charakter riadneho súdu, ktorý sa sporným nárokom zaoberá paralelne popri Secretario Judicial, ktorý je v prejednávanom prípade nesporný.

90.

Na druhej strane ani argumenty, ktoré španielska vláda uviedla vo vzťahu k účinkom rozhodnutia prijatého v konaní o zaplatenie odmeny, nemôžu spochybniť záväzný charakter, resp. súdnu povahu tohto rozhodnutia.

91.

Neexistencia materiálnej právnej sily rozhodnutej veci ( 48 ) v prvom rade v prejednávanom prípade nemôže brániť súdnej povahe rozhodnutia prijatého v konaní o zaplatenie odmeny. Rozhodnutie, ktoré prijal Secretario Judicial, má totiž bez ohľadu na možnosť jeho neskoršieho napadnutia v osobitnom konaní rovnaké účinky voči účastníkom konania o zaplatenie odmeny ako súdne rozhodnutie. Keďže nie je napadnuteľné, má formálnu právnu silu rozhodnutej veci a zakladá tak voči dlžníkovi samostatne vykonateľný exekučný titul, resp. v danom prípade samostatne účinnú povinnosť veriteľa strpieť zníženie pohľadávky. ( 49 ) Vykazuje tým určitú paralelu s rozhodnutiami, ktoré boli prijaté v konaní o uloženie predbežného opatrenia. Takéto rozhodnutia sú tiež okamžite vykonateľné, a predsa nie sú záväzné pre rozhodnutia v neskoršom konaní o merite veci.

92.

Čo sa týka samotného výkonu rozhodnutia, argument španielskej vlády, podľa ktorého vykonateľným exekučným titulom nie je nariadenie, ktoré prijal Secretario Judicial, ale faktúra advokáta, nie je presvedčivý. V záujme premeny faktúry advokáta na vykonateľný exekučný titul je totiž rovnako ako v prípade platobného rozkazu týkajúceho sa súm v pôvodne požadovanej výške potrebné konanie o zaplatenie odmeny.

93.

V tejto súvislosti z vyššie uvedeného preskúmania ustanovení týkajúcich sa výkonu rozhodnutia ( 50 ) prijatého v konaní o zaplatenie odmeny vyplýva, že tento výkon rozhodnutia podlieha rovnakému systému ako výkon súdnych rozhodnutí. Tým sa dlžníkovi bráni predovšetkým v tom, aby zdržiaval výkon rozhodnutia podaním námietky s odkladným účinkom. Tento aspekt silne nasvedčuje tomu, že v prejednávanom prípade ide o rozhodnutie súdnej povahy.

94.

Otázka, či povinnosť preskúmať prípadnú existenciu nekalých podmienok patrí do právomoci Secretario Judicial alebo naopak – ako tvrdí španielska vláda – do právomoci súdu rozhodujúceho o výkone rozhodnutia, je napokon na účely posúdenia charakteru Secretario Judicial ako súdneho orgánu irelevantná. Súdny dvor totiž bude musieť v rámci preskúmania prejudiciálnych otázok z hľadiska ich obsahu rozhodnúť, či právo Únie vzhľadom na priebeh konania o zaplatenie odmeny a následného výkonu rozhodnutia vyžaduje, aby Secretario Judicial preskúmal existenciu nekalých podmienok.

95.

V rámci zhrnutia preto zastávam názor, že Secretario Judicial je v konaní o zaplatenie odmeny súdnym orgánom na účely článku 267 ZFEÚ, pretože nezávisle a samostatne rozhoduje o právnom spore v rámci sporového konania a prijíma rozhodnutie súdnej povahy.

96.

Zatiaľ čo Komisia kladie otázku, či má Súdny dvor dostatok informácií na to, aby odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Secretario Judicial, španielska vláda sa domnieva, že otázky výkladu položené Súdnemu dvoru nie sú relevantné pre rozhodnutie v konaní vo veci samej.

97.

Na otázku dostatočnosti informácií, ktoré poskytol Secretario Judicial, treba dať napokon, súhlasiac s Komisiou, kladnú odpoveď. Návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž napriek svojej stručnosti opisuje nielen charakter právneho sporu, o ktorom sa má rozhodnúť, a dotknutého konania, ako aj problém prípadného neuvedenia informácií o cene klientke, ale aj právne základy konania o zaplatenie odmeny, ako aj pochybnosti Secretario Judicial o zlučiteľnosti tohto konania s právnymi aktmi Únie, ktoré majú byť vyložené.

98.

Rozsiahle námietky predložené španielskou vládou na pojednávaní, podľa ktorých Secretario Judicial neposkytol dostatok informácií na účely presného zistenia podmienok dohodnutých medzi advokátom a jeho klientkou, treba preto zamietnuť. Tieto námietky mimochodom neberú do úvahy skutočnosť, že Súdny dvor sa v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nemá vyjadriť k zlučiteľnosti obsahu akýchkoľvek podmienok so smernicou 93/13, ale k zlučiteľnosti konania o zaplatenie odmeny s touto smernicou.

99.

Vysvetlenia Secretario Judicial týkajúce sa právneho a skutkového rámca sporu vo veci samej sú tak dostatočné, aby bolo možné dať užitočnú odpoveď na položené otázky. Účastníkom konania okrem toho skutočne umožnili, aby predložili pripomienky. Potvrdzuje to aj obsah pripomienok predložených Súdnemu dvoru.

100.

Vyššie uvedené tvrdenia sa síce zakladajú na intenzívnom zisťovaní, ale potvrdili iba stručné vyjadrenia Secretario Judicial. Ak by španielska vláda nebola v konečnom dôsledku živila neodôvodnené pochybnosti voči údajom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, toto zisťovanie by bolo zbytočné.

101.

Španielska vláda tvrdí, že v spore vo veci samej nie je relevantný výklad smernice 93/13 a smernice 2005/29, ani výklad článku 47 Charty.

102.

Pokiaľ ide najprv o smernicu 93/13, položené otázky podľa španielskej vlády nie sú relevantné pre rozhodnutie, ktoré má prijať Secretario Judicial. Preskúmanie existencie nekalých podmienok totiž nie je úlohou tohto orgánu, ale súdu, ktorý sa bude neskôr zaoberať výkonom rozhodnutia.

103.

Túto námietku treba zamietnuť.

104.

Po prvé, ako som uviedla vyššie, ( 51 ) nie je preukázané, že súd konajúci vo veci výkonu rozhodnutia, ktoré prijal Secretario Judicial, ex offo preskúmava existenciu nekalých podmienok.

105.

Po druhé smernica 93/13 sa podľa ustálenej judikatúry vzťahuje na zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú právomoci vnútroštátneho súdu pri posúdení nekalej povahy zmluvných podmienok. ( 52 ) Konanie o zaplatenie odmeny, ktoré vedie Secretario Judicial, tak patrí do pôsobnosti tejto smernice. Otázka, či preskúmanie existencie nekalých podmienok ex offo prináleží tomuto orgánu alebo súdu, ktorý sa bude následne zaoberať výkonom rozhodnutia, môže mať význam vo vzťahu k zlučiteľnosti konania o zaplatenie odmeny so smernicou 93/13. Túto otázku však treba vysvetliť v rámci materiálneho preskúmania položených prejudiciálnych otázok a nie v rámci relevantnosti, a tým aj prípustnosti týchto prejudiciálnych otázok.

106.

Pokiaľ ide o smernicu 2005/29, podľa španielskej vlády táto smernica nestanovuje, že vnútroštátny súd ex offo preskúmava existenciu nekalých obchodných praktík, ale členským štátom iba ukladá povinnosť, aby prijali osobitné opatrenia na zabránenie takýchto praktík.

107.

Španielska vláda touto argumentáciou v každom prípade opomenula hranicu oddeľujúcu prípustnosť a obsahové posúdenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Otázka, či smernica 2005/29 vyžaduje, aby vnútroštátne súdy ex offo preskúmavali existenciu nekalých obchodných praktík, sa totiž týka samotného výkladu tejto smernice a nie jej relevantnosti pre spor vo veci samej. V prípade otázky, či v rámci určitej prejudiciálnej otázky je nevyhnutný výklad právneho aktu, však nejde o výklad tohto právneho aktu, ale o výklad na začiatku položenej otázky, či je takýto výklad nevyhnutný na účely posúdenia predmetnej situácie z hľadiska práva Únie.

108.

Secretario Judicial v tejto súvislosti vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne poukazuje na to, že nie je doložené záznamom, že by bol pán Margarit Panicello vopred informoval pani Hernándezovú Martínezovú o nákladoch na jeho službu. Secretario Judicial sa preto domnieva, ako ďalej uviedol, že je znepokojujúce vyžadovať od pani Hernándezovej Martínezovej zaplatenie pomerne vysokej sumy bez možnosti preskúmania, či neoznámenie ceny predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

109.

Smernica 2005/29 sa ďalej vzťahuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k službe. ( 53 ) Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa smernice 93/13 zmluva medzi advokátom a jeho klientkou o poskytnutí právnych služieb sa má v zmysle smernice 2005/29 považovať za obchodnú transakciu vzťahujúcu sa na službu. ( 54 )

110.

Ak by teda Secretario Judicial konštatoval, že pán Margarit Panicello svoju klientku skutočne neinformoval o cene služby a toto podnietilo klientku k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktoré by inak nebola neurobila, opomenutie informovania o cene by sa tak malo kvalifikovať ako nekalá obchodná praktika v zmysle smernice 2005/29. ( 55 )

111.

Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, že by otázka výkladu smernice 2005/29 nijako nesúvisela so skutkovým stavom alebo predmetom konania vo veci samej alebo že by nebola relevantná pre rozhodnutie v danom konaní. ( 56 )

112.

Podľa španielskej vlády konanie o zaplatenie odmeny podľa článku 51 Charty nepatrí do jeho pôsobnosti, keďže neexistuje nijaké ustanovenie práva Únie o vymáhaní odmien advokátmi. Výklad článku 47 Charty tak nemôže byť relevantný pre rozhodnutie v konaní vo veci samej.

113.

S touto argumentáciou nemožno súhlasiť.

114.

Z rozsudku vo veci Åkerberg Fransson totiž vyplýva, že pokiaľ vnútroštátna právna úprava spadá do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor musí v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania poskytnúť všetky výkladové prvky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby vnútroštátny súd posúdil súlad tejto právnej úpravy so základnými právami. ( 57 )

115.

V prejednávanom prípade nie je otázne, že ustanovenia upravujúce konanie o zaplatenie odmeny patria do pôsobnosti práva Únie, keďže zmluva, o ktorú ide v konaní vo veci samej, bola uzavretá medzi advokátom a spotrebiteľom, a tak patrí do pôsobnosti smernice 93/13. ( 58 ) Táto smernica sa navyše vzťahuje na zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú právomoci vnútroštátneho súdu pri posúdení nekalej povahy zmluvných podmienok. ( 59 )

116.

Súdny dvor okrem toho už konštatoval, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo smernice 93/13 proti používaniu nekalých podmienok, je teda súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej aj v článku 47 Charty, ktorú je vnútroštátny súd povinný rešpektovať. ( 60 )

117.

Zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s požiadavkami smernice 93/13 vo vzťahu ku kontrolným právomociam treba preto posudzovať aj vo svetle požiadavky súdnej ochrany zakotvenej v článku 47 Charty.

118.

V konečnom dôsledku sú tak prejudiciálne otázky relevantné pre rozhodnutie v spore vo veci samej.

119.

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný a Súdny dvor ho musí zodpovedať.

120.

Ďalej sa budem venovať najprv prvej časti prvej prejudiciálnej otázky a druhej prejudiciálnej otázke, ktoré sa týkajú zlučiteľnosti konania o zaplatenie odmeny so smernicami 93/13 a 2005/29 v spojení s článkom 47 Charty. Potom sa budem zaoberať treťou prejudiciálnou otázkou, pri ktorej ide o to, či právomoci Secretario Judicial spĺňajú požiadavky smernice 93/13 vzťahujúce sa na vykonávanie dôkazov v konaní o zaplatenie odmeny.

121.

Keďže nerovnosť medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi možno vyrovnať iba pozitívnym zásahom prostredníctvom tretej strany, je úlohou vnútroštátnych súdov, aby zabezpečili účinné uplatnenie práv, ktoré sú spotrebiteľom priznané podľa smernice 93/13. Vnútroštátne súdy musia preto ex offo preskúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13. ( 61 )

122.

Pokiaľ viem, Súdny dvor doposiaľ ešte nekonštatoval, že takáto povinnosť existuje aj v oblasti smernice 2005/29 a vnútroštátny súd tak musí ex offo preskúmať existenciu nekalých obchodných praktík.

123.

Komisia zastáva názor, že príslušná judikatúra týkajúca sa smernice 93/13 je uplatniteľná na smernicu 2005/29. Španielska vláda proti takejto pôsobnosti namieta, pretože články 11 a 12 smernice 2005/29 neukladali členským štátom všeobecnú povinnosť zabezpečiť ex offo preskúmanie nekalých obchodných praktík, ale povinnosť prijať osobitné opatrenia na zabránenie takýchto praktík.

124.

V prejednávanej veci však nie je nutné odpovedať na otázku všeobecnej uplatniteľnosti zásad vytvorených v súvislosti so smernicou 93/13 a týkajúcich sa ex offo preskúmania existencie nekalých podmienok vnútroštátnymi súdmi na smernicu 2005/29.

125.

Ako totiž vyplýva z tvrdení Secretario Judicial, v situácii, o akú ide v spore vo veci samej, by prípadná existencia nekalých obchodných praktík spočívajúca v neinformovaní o cene bola relevantná nie sama osebe, ale len v rámci posúdenia nekalej povahy podmienok zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi advokátom a jeho klientkou.

126.

V tejto súvislosti zistenie nekalej povahy určitej obchodnej praktiky predstavuje jeden z dôvodov, na ktorom možno zakladať posúdenie nekalej povahy podmienok, pretože podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 nekalá povaha podmienok sa posudzuje vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. Tomu neodporuje skutočnosť, že zistenie nekalej povahy obchodnej praktiky nie je spôsobilé, aby automaticky a samo osebe založilo nekalú povahu zmluvnej podmienky, pretože článok 3 ods. 2 smernice 2005/29 stanovuje, že „táto smernica sa nedotýka zmluvného práva, a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy“ ( 62 ).

127.

Vnútroštátny súd má preto v situácii, o akú ide v prejednávanom prípade, povinnosť pri preskúmaní existencie nekalých podmienok zohľadniť aj prípadnú existenciu nekalých obchodných praktík, a teda aj smernicu 2005/29.

128.

Z toho vyplýva, že v súvislosti s nevyhnutnosťou preskúmania ex offo existencie nekalých podmienok sa zásady vytvorené v rámci smernice 93/13 uplatnia na smernicu 2005/29 v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, v rozsahu, v akom musí byť preskúmanie nekalosti v zmysle smernice 93/13 vykonané v prípade nevyhnutnosti vo svetle preskúmania poctivosti v zmysle smernice 2005/29.

129.

Nie je to v rozpore s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13. Je pravda, že podľa tohto ustanovenia sa posúdenie nekalej povahy zmluvných podmienok netýka primeranosti ceny k službám, ktoré predstavujú protiplnenie. Jednako to však platí len vtedy, ak sú podmienky stanovené jasne a zrozumiteľne.

130.

V situácii, o akú ide v prejednávanom prípade, je zaiste možné, že zmluvná podmienka, pre ktorej posúdenie by chýbajúca informácia o cene mohla byť relevantná, sa týka primeranosti ceny vo vzťahu k poskytnutej službe. V takomto prípade však dotknutá podmienka nie je práve jasne a zrozumiteľne koncipovaná, takže článok 4 ods. 2 smernice 93/13 nebráni posúdeniu jeho obsahu vnútroštátnym súdom. ( 63 )

131.

Prvú časť prvej prejudiciálnej otázky, ako aj druhú prejudiciálnu otázku treba v súlade s doposiaľ uvedenými úvahami chápať v tom zmysle, že Secretario Judicial chce vedieť, či vnútroštátna právna úprava, akou je tá v konaní o zaplatenie odmeny, ktorá orgánu, ktorý má vo veci rozhodnúť, neumožňuje ex offo preskúmať existenciu nekalých podmienok alebo nekalých obchodných praktík, je v rozpore so smernicou 93/13 v spojení so smernicou 2005/29, ako aj s článkom 47 Charty.

132.

Konanie, ktoré podnikateľovi umožňuje, aby dosiahol výkon pohľadávky voči spotrebiteľovi bez toho, aby bola ex offo preskúmaná existencia nekalých podmienok alebo nekalých obchodných praktík vo fáze konania vedúceho k výkonu rozhodnutia, je v rozpore so smernicou 93/13 v spojení so smernicou 2005/29, ako aj s článkom 47 Charty. Ak je konanie rozdelené na prvú fázu, v ktorej je získaný exekučný titul, a na druhú fázu, v ktorej dochádza k samotnému výkonu rozhodnutia, v tom prípade musí byť preskúmanie nekalosti a poctivosti vykonané aspoň v jednej z týchto dvoch fáz. ( 64 )

133.

Vo svetle tohto princípu môže vzniknúť dojem, že na otázku, ktorú položil Secretario Judicial, stačí odpovedať takto: nemožnosť, aby Secretario Judicial, ktorý je poverený uskutočnením konania o zaplatenie odmeny, preskúmal nekalosť a poctivosť, je v rozpore so smernicou 93/13 v spojení so smernicou 2005/29, ako aj s článkom 47 Charty len vtedy, ak ani súd, ktorý je následne poverený výkonom rozhodnutia, ktoré prijal Secretario Judicial, nie je oprávnený vykonať takéto preskúmanie. Táto odpoveď by zodpovedala stanovisku, ktoré v prejednávanom prípade zaujala španielska vláda.

134.

Takúto odpoveď však treba zamietnuť.

135.

Ak sa totiž posúdi konanie vedúce k prijatiu a k výkonu rozhodnutia prijatého v konaní o zaplatenie odmeny ako celok, vyjde najavo, že nie je účelné, aby sa preskúmanie nekalosti a poctivosti presunulo do fázy výkonu rozhodnutia. ( 65 ) To by totiž znamenalo, že od spotrebiteľa by v predchádzajúcom konaní, smerujúcom k prijatiu exekučného titulu, pod hrozbou následnej exekúcie žiadali, aby zaplatil pohľadávku potenciálne spočívajúcu na nekalých podmienkach alebo nekalých obchodných praktikách.

136.

Presunutie preskúmania nekalosti a poctivosti do fázy výkonu rozhodnutia preto treba odmietnuť tak z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu účinného uplatnenia dotknutých pravidiel práva Únie. Takýmto presunutím by totiž vzniklo nezanedbateľné riziko, že dlžník by z dôvodu prirodzenej autority rozhodnutia, ktoré prijal Secretario Judicial, okamžite po doručení tohto rozhodnutia uskutočnil platbu bez toho, aby bolo vôbec potrebné následné exekučné konanie. Existencia vykonateľného rozhodnutia totiž už sama osebe vyvíja nezanedbateľný tlak na spotrebiteľa, aby splnil svoje (domnelé) platobné povinnosti, najmä keď je konanie vedúce k prijatiu exekučného titulu koncipované – ako je to v prejednávanom prípade – ako sporové konanie smerujúce k prijatiu rozhodnutia súdnej povahy. Ako Komisia správne zdôraznila na pojednávaní, námietku v exekučnom konaní okrem toho v žiadnom prípade nemožno klásť na roveň možnosti napadnúť rozhodnutie, ktoré prijal Secretario Judicial. Platí to o to viac, že – ako som uviedla vyššie ( 66 ) – takáto námietka podaná v exekučnom konaní nemá v prejednávanom prípade odkladný účinok.

137.

Stanovenie preskúmania nekalosti a poctivosti nie v rámci konania pred Secretario Judicial, ale v rámci následného exekučného konania, by tak spôsobilo zaplatenie pohľadávok titulovaných v konaní o zaplatenie odmeny, jednako však potenciálne nekalých. Takéto riešenie by bolo zjavne v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorú vyžaduje smernica 93/13 v spojení so smernicou 2005/29 a s článkom 47 Charty.

138.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby na prvú časť prvej prejudiciálnej otázky a na druhú prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že smernica 93/13 v spojení so smernicou 2005/29, ako aj s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je sporná právna úprava vo veci samej, ktorá neumožňuje, aby orgán poverený uskutočnením konania o zaplatenie odmeny ex offo preskúmal existenciu nekalých podmienok v zmluve uzavretej medzi advokátom a spotrebiteľom alebo existenciu nekalých obchodných praktík.

139.

Secretario Judicial sa svojou treťou prejudiciálnou otázkou pýta, či právna úprava konania o zaplatenie odmeny porušuje smernicu 93/13 z dôvodu, že obmedzuje právomoci tohto orgánu týkajúce sa vykonania dôkazov, a tým aj právo spotrebiteľa na vykonanie dôkazov.

140.

V prvom rade vznikajú pochybnosti o prípustnosti tejto otázky, pretože Secretario Judicial uvažuje nad tým, že jeho obmedzené preskúmavacie právomoci v konaní o zaplatenie odmeny by mohli zabrániť tomu, aby preskúmal také prvky, ako napríklad prípadná zmena zmluvných podmienok, čiastočne zaplatená odmena alebo bežná prax pri zaplatení odmeny, ktoré nesúvisia s existenciou nekalých podmienok. Otázku, ktorú položil Secretario Judicial, však možno chápať aj v tom zmysle, že chce vedieť, či obmedzenia vzťahujúce sa na vykonanie dokazovania v konaní o zaplatenie odmeny bránia efektivite smernice 93/13.

141.

Úloha vnútroštátnych súdov smerujúca k uplatneniu smernice 93/13 sa neobmedzuje iba na samotnú právomoc rozhodnúť o prípadnej nekalosti zmluvných podmienok, ale zahŕňa okrem toho aj povinnosť preskúmať túto otázku ex offo. ( 67 ) Vnútroštátne súdy teda majú aktívnu úlohu v ochrane spotrebiteľa v rámci smernice 93/13. Okrem toho z požiadaviek práva Únie kladených na efektivitu súdneho preskúmania uplatňovania smernice 93/13 vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy nesmú prakticky znemožniť alebo neprimerane sťažiť výkon práv spotrebiteľov, ktoré im boli v tejto smernici priznané. ( 68 )

142.

Situácia, v ktorej súd môže disponovať informáciami o nekalosti podmienok, ale nemôže ich preskúmať z dôvodu obmedzenia jeho preskúmavacích právomocí, je preto zjavne problematická. ( 69 )

143.

V prejednávanom prípade z ustanovení LEC týkajúcich sa konania o zaplatenie odmeny vyplýva, že Secretario Judicial využil na účely preskúmania pohľadávky nielen spis súdneho konania, za ktorého uskutočnenie je žiadaná odmena, ale aj faktúru advokáta, ako aj ďalšie dokumenty, ako napríklad odhadovaný rozpočet alebo zmluvu. Okrem toho, ak je pohľadávka napadnutá z dôvodu neprimeranosti výšky odmeny, Secretario Judicial musí vypočuť advokáta a pokiaľ tento odmietne zníženie pohľadávky, spis postúpi na preskúmanie advokátskej komore. ( 70 ) Tieto preskúmavacie právomoci sú spravidla dostatočné na účely preskúmania existencie nekalých podmienok a ich posúdenia.

144.

Ako Komisia zdôrazňuje, nanajvýš v prípade zmluvy, ktorá bola uzavretá iba ústne, môžu byť potrebné širšie preskúmavacie právomoci, predovšetkým možnosť vypočuť svedkov, na účely posúdenia existencie nekalých podmienok. Podľa Komisie však možno ustanovenia LEC vo svetle súvisiacej judikatúry španielskeho ústavného súdu vykladať v súlade s právom Únie v tom zmysle, že preskúmavacie právomoci Secretario Judicial môžu ísť v odôvodnených prípadoch nad rámec preskúmania listinných dôkazov, a teda môžu zahŕňať aj vypočutie svedkov.

145.

Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že vnútroštátna právna úprava, akou je sporná právna úprava vo veci samej, neodporuje smernici 93/13, pokiaľ táto právna úprava pripúšťa dostatočné dokazovanie na účely účinného preskúmania existencie nekalých podmienok. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť to.

146.

Vo svetle doposiaľ uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník Jediného súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) takto: