—

Thurner Hotel GmbH, v zastúpení: C. Linser a P. Linser, Rechtsanwälte,

—

rakúska vláda, v zastúpení: G. Eberhard, splnomocnený zástupca,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a E. Pedrosa, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin, splnomocnený zástupca,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012 (Ú. v. EÚ L 283, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 1896/2006“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Thomas Cook Belgium NV (ďalej len „Thomas Cook“) so sídlom v Belgicku a spoločnosťou Thurner Hotel GmbH (ďalej len „Thurner Hotel“) so sídlom v Rakúsku, ktorého predmetom je európske konanie o platobnom rozkaze.

3

Odôvodnenie 9 nariadenia č. 1896/2006 znie:

„Účelom tohto nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze…“

4

Odôvodnenie 16 tohto nariadenia stanovuje:

„Súd by mal návrh preskúmať, vrátane otázky právomoci a označenia dôkazov na základe informácií poskytnutých v tlačive návrhu. Súdu by to umožnilo preskúmať prima facie obsah pohľadávky a okrem iného vylúčiť zjavne neopodstatnené pohľadávky alebo neprípustné návrhy. Preskúmanie nemusí nevyhnutne uskutočniť sudca.“

5

Odôvodnenie 25 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Po uplynutí lehoty na podanie odporu v určitých výnimočných prípadoch by odporca mal byť oprávnený požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu. Preskúmanie vo výnimočných prípadoch by nemalo znamenať, že odporca má druhú možnosť namietať voči pohľadávke. Počas preskúmania by sa predmet pohľadávky nemal hodnotiť v rozsahu, ktorý nevyplýva z výnimočných okolností, ktorých sa odporca dovoláva. Iné výnimočné okolnosti by mohli zahŕňať situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na falošných [nepravdivých – neoficiálny preklad] informáciách uvedených v tlačive návrhu.“

6

Podľa odôvodnenia 29 tohto nariadenia je cieľom tohto nariadenia „zavedenie jednotného, rýchleho a účinného mechanizmu na vymáhanie nepopretých peňažných pohľadávok v Európskej únii“.

7

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je:

…“

8

Podľa článku 5 tohto nariadenia „členský štát pôvodu“ je definovaný ako „členský štát, v ktorom je európsky platobný rozkaz vydaný“.

9

Článok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právomoc“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením [Rady] (ES) č. 44/2001 [z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42)].“

10

V článku 7 ods. 2 tohto nariadenia sa uvádza:

„Návrh [na vydanie európskeho platobného rozkazu] obsahuje:

…

…“

11

Článok 8 nariadenia č. 1896/2006, nazvaný „Preskúmanie návrhu“, znie:

„Súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v [článkoch 6 a 7] a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. Toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným postupom.“

12

Článok 12 ods. 1 a 3 až 5 nariadenia č. 1896/2006 znie:

„1.   Ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.

…

3.   V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

alebo

4.   V európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že

…

5.   Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14 a 15.“

13

Článok 16 ods. 1 až 3 tohto nariadenia znie:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu…

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.“

14

Článok 20 uvedeného nariadenia s názvom „Preskúmanie vo výnimočných prípadoch“ v odseku 2 stanovuje:

„Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.“

15

Článok 5 nariadenia (ES) č. 44/2001 stanovuje:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

…“

16

Článok 23 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. …

…“

17

Dňa 3. septembra 2009 cestovná kancelária Thomas Cook uzavrela so spoločnosťou Thurner Hotel zmluvu o poskytovaní hotelierskych služieb.

18

Thurner Hotel podala na Bezirksgericht für Handelssachen Wien (Okresný súd pre obchodné veci vo Viedni) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti spoločnosti Thomas Cook na zaplatenie sumy 15232,28 eura z dôvodu neuhradenia faktúr za služby, ktoré poskytla Thurner Hotel na základe uvedenej zmluvy. Thurner Hotel uviedla, že príslušnosť súdu sa riadi miestom plnenia uvedených služieb.

19

Dňa 26. júna 2013 bol spoločnosti Thomas Cook doručený európsky platobný rozkaz v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1896/2006.

20

Táto spoločnosť podala odpor 25. septembra 2013, t. j. po uplynutí lehoty 30 dní stanovenej v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, pričom súčasne požiadala Bezirksgericht für Handelssachen Wien o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 tohto nariadenia.

21

Thomas Cook v tejto súvislosti tvrdila, že Thurner Hotel jej príslušné faktúry neposkytla, resp. prinajmenšom ich neposkytla včas, a že sporná pohľadávka sa zakladá na nepravdivých informáciách. Okrem toho Thomas Cook vzniesla námietku nepríslušnosti rakúskych súdov, poukazujúc na existenciu doložky o určení príslušnosti belgických súdov obsiahnutej vo všeobecných podmienkach spornej zmluvy. S odvolaním sa na článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 Thomas Cook uviedla, že nepríslušnosť súdu pôvodu je dôvodom na preskúmanie v zmysle tohto ustanovenia.

22

Uznesením z 28. októbra 2013 Bezirksgericht für Handelssachen Wien zamietol uvedený návrh z dôvodu, že možnosť preskúmania upravená v článku 20 ods. 2 tohto nariadenia musí byť vykladaná reštriktívne. Podľa názoru tohto súdu vydanie európskeho platobného rozkazu nepríslušným súdom nie je okolnosťou, ktorá by umožnila dlžníkovi požiadať o preskúmanie tohto rozkazu na základe uvedeného ustanovenia.

23

Thomas Cook sa proti tomuto uzneseniu odvolala na Handelsgericht Wien, pričom tvrdila, že spor na prvostupňovom súde nebol z právneho hľadiska správne posúdený a že na základe článku 20 ods. 2 nariadenia č. 18969/2006 musí mať možnosť požiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu.

24

Handelsgericht Wien uvádza, že rakúska právna veda sa prikláňa k reštriktívnemu výkladu článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, nie je však jednotná v otázke, či vydanie európskeho platobného rozkazu nepríslušným súdom predstavuje platný dôvod v zmysle tohto ustanovenia. Handelsgericht Wien navyše zdôrazňuje, že „výnimočné okolnosti“ stanovené v tomto ustanovení, ktorých existencia je podmienkou preskúmania európskeho platobného rozkazu, toto nariadenie nedefinuje.

25

Za týchto okolností sa Handelsgericht Wien rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

26

Svojimi dvoma otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 vykladať v tom zmysle, že za okolností ako v prejednávanej veci bráni tomu, aby mohol odporca, ktorému bol v súlade s týmto nariadením doručený európsky platobný rozkaz, požiadať o preskúmanie tohto platobného rozkazu s tvrdením, že súd pôvodu sa chybne vyhlásil za príslušný na základe údajne nepravdivých informácií poskytnutých navrhovateľom v tlačive návrhu na vydanie tohto rozkazu.

27

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že z článku 12 ods. 3 nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že v európskom platobnom rozkaze, ktorý bol v súlade s týmto nariadením doručený odporcovi, je tento odporca poučený o tom, že má možnosť buď zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v tomto rozkaze, alebo v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia podať proti tomuto rozkazu odpor na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia uvedeného rozkazu.

28

Súdny dvor v tejto súvislosti v bode 30 rozsudku Goldbet Sportwetten (C‑144/12, EU:C:2013:393) konštatoval, že táto možnosť odporcu podať odpor má kompenzovať skutočnosť, že systém zavedený nariadením č. 1896/2006 neupravuje jeho účasť na európskom konaní o platobnom rozkaze, a to tak, že mu umožňuje odporovať pohľadávke po vydaní európskeho platobného rozkazu.

29

Pokiaľ ide o možnosť preskúmania európskeho platobného rozkazu, platí, že po uplynutí lehoty na podanie odporu sa toto preskúmanie môže uskutočniť iba vo „výnimočných prípadoch“, ako to vyplýva zo samotného názvu článku 20 uvedeného nariadenia.

30

V tomto smere zo znenia článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 vyplýva, že pri nedodržaní lehoty stanovenej na podanie odporu možno uskutočniť preskúmanie európskeho platobného rozkazu iba vtedy, ak bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný vzhľadom na požiadavky stanovené v nariadení č. 1896/2006 alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

31

Keďže normotvorca Únie zamýšľal obmedziť postup preskúmania iba na výnimočné situácie, uvedené ustanovenie sa musí vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok Komisia/Rada, C‑111/10, EU:C:2013:785, bod 39 a citovanú judikatúru).

32

V prvom rade je potrebné určiť, či v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, bol európsky platobný rozkaz „zjavne“ chybne vydaný vzhľadom na požiadavky stanovené v nariadení č. 1896/2006.

33

Podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu obsahuje okrem iného označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva, ako aj skutočnosti odôvodňujúce príslušnosť tohto súdu.

34

Podľa článku 8 uvedeného nariadenia tento súd čo najskôr na základe tlačiva návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu (ďalej len „tlačivo návrhu“) preskúma, či sú splnené požiadavky stanovené v článku 6 tohto nariadenia, podľa ktorého sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Únie, najmä s nariadením č. 44/2001, a či sa pohľadávka javí opodstatnená. Ak podmienky uvedené v článku 8 nariadenia č. 1896/2006 sú splnené, súd vydá v súlade s článkom 12 ods. 1 uvedeného nariadenia európsky platobný rozkaz čo najskôr, obvykle do 30 dní od podania návrhu, prostredníctvom vzorového tlačiva E, uvedeného v prílohe V tohto nariadenia.

35

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyplýva, že Thomas Cook namietala nepríslušnosť súdu pôvodu s odkazom na existenciu doložky o určení príslušnosti belgických súdov nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach spornej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Thurner Hotel.

36

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že článok 23 nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že ak sa zmluvné strany, z ktorých aspoň jedna z nich má bydlisko či sídlo v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pričom táto právomoc súdu je výlučná, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

37

Ak sa tento článok uplatní na situáciu v prejednávanej veci, treba konštatovať, ako to vyplýva z odôvodnenia 16 nariadenia č. 1896/2006, že súd by mal návrh preskúmať, vrátane otázky príslušnosti a označenia dôkazov, na základe údajov poskytnutých v tlačive návrhu. Podľa článku 8 tohto nariadenia tento súd čo najskôr na základe tlačiva návrhu preskúma, či sú splnené požiadavky stanovené najmä v článkoch 6 a 7 uvedeného nariadenia a či sa pohľadávka javí opodstatnená.

38

Okrem toho článok 12 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1896/2006 spresňuje, že v európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a ktoré súd neoveroval, a článok 12 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia špecifikuje, že tento rozkaz sa stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16. To tiež jednoznačne vyplýva z európskeho platobného rozkazu doručeného odporcovi prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia č. 1896/2006.

39

Za okolností prejednávanej veci teda odporca, ktorý chce namietať nepríslušnosť súdu pôvodu z dôvodu údajne nepravdivých informácií poskytnutých navrhovateľom v tlačive návrhu, tak musí urobiť v lehote na podanie odporu stanovenej v článku 16 nariadenia č. 1896/2006.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto možnosť namietania nepríslušnosti je uľahčená tým, že v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedeného nariadenia odporca nie je povinný uviesť dôvody namietania a môže sa obmedziť iba na popretie pohľadávky.

41

Keďže cieľom konania zavedeného nariadením č. 1896/2006 bolo zosúladiť rýchlosť a efektivitu súdneho konania s rešpektovaním práva na obhajobu, odporca musí vykonať svoje práva v stanovených lehotách, a teda má k dispozícii iba obmedzené prostriedky obrany proti výkonu európskeho platobného rozkazu.

42

Ďalej je potrebné pripomenúť, že ako zdôraznil generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, overenie príslušnosti súdom pôvodu v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze môže nastoliť zložité právne otázky, akou je napríklad platnosť doložky o určení príslušnosti, ktorej posúdenie by si mohlo vyžadovať hlbšie preskúmanie než preskúmanie, ktoré je potrebné vykonať v zmysle článku 8 nariadenia č. 1896/2006.

43

Z toho vyplýva, že za konkrétnych okolností prejednávanej veci sa nemožno domnievať, že európsky platobný rozkaz voči odporcovi bol zjavne chybne vydaný vzhľadom na požiadavky stanovené v nariadení č. 1896/2006.

44

Po druhé je potrebné určiť, či v situácii ako v prejednávanej veci treba predpokladať, že tento platobný rozkaz bol „zjavne“ chybne vydaný z dôvodu iných „výnimočných okolností“ v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

45

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia 25 tohto nariadenia, ktoré zodpovedá odôvodneniu 25 zmeneného a doplneného návrhu nariadenia KOM(2006) 57 v konečnom znení, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, vyplýva, že tieto „iné výnimočné okolnosti“ by mohli označovať najmä situáciu, keď je európsky platobný rozkaz založený na nepravdivých informáciách uvedených navrhovateľom v tlačive návrhu.

46

V prejednávanej veci však odporca, ako bolo zdôraznené v bode 35 tohto rozsudku, na podporu svojho na návrhu na preskúmanie namietal nepríslušnosť súdu pôvodu, keď tvrdil, že obidve strany dotknutej zmluvy vo veci samej sa dohodli na určení súdnej príslušnosti belgických súdov.

47

Za týchto okolností, keďže odporca po tom, ako mu bol doručený európsky platobný rozkaz v súlade s nariadením č. 1896/2006, nemohol nevedieť o existencii takejto doložky o určení súdnej príslušnosti, mohol posúdiť údajnú nepravdivosť informácií o príslušnosti súdu pôvodu poskytnutých navrhovateľom v tlačive návrhu v prejednávanej veci. Mal teda možnosť túto nepravdivosť údajov namietať v rámci odporu upraveného v článku 16 nariadenia č. 1896/2006.

48

Preskúmanie európskeho platobného rozkazu upravené v článku 20 nariadenia č. 1896/2000 by teda, ako sa uvádza v odôvodnení 25 toho nariadenia, nemalo priznať odporcovi druhú možnosť namietať voči pohľadávke.

49

Z toho vyplýva, že v situácii ako v prejednávanej veci sa nemožno domnievať, že tento platobný rozkaz bol chybne vydaný z dôvodu „výnimočných okolností“ v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

50

Takýto výklad uvedeného ustanovenia je podporený cieľom, ktorý sleduje uvedené nariadenie. Z odôvodnenia 9 a z článku 1 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vyplýva, že účelom tohto nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze. Odôvodnenie 29 nariadenia č. 1896/2006 dopĺňa, že cieľom tohto nariadenia je zavedenie jednotného, rýchleho a účinného mechanizmu na vymáhanie týchto pohľadávok.

51

Tento cieľ by bol spochybnený, ak by za okolností prejednávanej veci mal byť článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 vykladaný tak, že odporcovi umožňuje požiadať o preskúmanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu.

52

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností ako v prejednávanej veci bráni tomu, aby mohol odporca, ktorému bol v súlade s týmto nariadením doručený európsky platobný rozkaz, požiadať o preskúmanie tohto platobného rozkazu s tvrdením, že súd pôvodu sa chybne vyhlásil za príslušný na základe údajne nepravdivých informácií poskytnutých navrhovateľom v tlačive návrhu na vydanie tohto rozkazu.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 20 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby za okolností ako v prejednávanej veci mohol odporca, ktorému bol v súlade s týmto nariadením doručený európsky platobný rozkaz, požiadať o preskúmanie tohto platobného rozkazu s tvrdením, že súd pôvodu sa chybne vyhlásil za príslušný na základe údajne nepravdivých informácií poskytnutých navrhovateľom v tlačive návrhu na vydanie tohto rozkazu.