—

Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V., v zastúpení: J. Kummer a P. Wassermann, Rechtsanwälte,

—

Teekanne GmbH & Co. KG, v zastúpení: A. Meyer, Rechtsanwalt,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a C. Madaleno, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a K. Herbout‑Borczak, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 1 bodu 2 smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, s. 14, ďalej len „smernica 2000/13“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V. (Spolkové združenie na ochranu spotrebiteľov, ďalej len „BVV“) a spoločnosťou Teekanne GmbH & Co. KG (ďalej len „Teekanne“) z dôvodu údajne klamlivej povahy označenia potraviny.

3

Smernica 2000/13 bola podľa článku 53 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, s. 18) s účinnosťou od 13. decembra 2014 zrušená. Vzhľadom na obdobie, keď došlo k skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej, sa však táto vec naďalej riadi smernicou 2000/13.

4

Podľa odôvodnení 6, 8 a 14 tejto smernice:

…

…

5

Článok 1 ods. 1 a 3 písm. a) uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica sa týka označovania potravín, ktoré vo svojej podstate má poskytnúť informáciu konečnému spotrebiteľovi a určitých aspektov týkajúcich sa prezentácie a reklamy potravín.

…

3.   Na účely tejto smernice:

6

Článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) tej istej smernice stanovuje:

„Použité označenie a metódy [tohto označenia – neoficiálny preklad] nesmú:

7

Článok 3 ods. 1 smernice 2000/13 stanovuje:

„V súlade s článkami 4 až 17 a na základe výnimiek, ktoré obsahujú, na označení potravín je povinné jedine uvedenie nasledovných údajov:

…“

8

Článok 6 tejto smernice znie takto:

„1.   Zložky sa vymenujú v súlade s týmto článkom a s prílohami I, II, III a IIIa.

…

…

5.   V zozname zložiek sa uvedú všetky zložky potraviny v zostupnom poradí na základe hmotnosti, ako je zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny. Zoznam sa uvedie za vhodným nadpisom, ktorý obsahuje slovo ‚zložky‘.

…

6.   Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami stanovenými v článku 5.

Avšak:

…

…

7.   Ustanovenia spoločenstva alebo v prípade, keď neexistujú takéto ustanovenia, vnútroštátne ustanovenia môžu ustanoviť, aby bol názov, pod ktorým sa konkrétna potravina predáva, doplnený o sprievodné údaje týkajúce sa určitej zložky alebo zložiek.

…“

9

Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463) vo svojom článku 8 nazvanom „Ochrana záujmov spotrebiteľa“ stanovuje:

„1.   Potravinové právo sa zameria na ochranu záujmov spotrebiteľa a poskytne spotrebiteľovi podklady na informované rozhodnutia v súvislosti s potravinami, ktoré konzumuj[e]. Zameria sa na predchádzanie:

10

Článok 16 tohto nariadenia stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté konkrétnejšie ustanovenia potravinového práva, označovanie etiketami, reklama a uvádzanie potravín alebo krmív na trh, vrátane ich tvaru, vzhľadu alebo balenia, použitých obalových materiálov, spôsobu, akým sú propagované a úpravy, v akej sú vystavované a informácií, ktoré sa o nich sprístupňujú prostredníctvom akýchkoľvek médií, nesmú zavádzať spotrebiteľov.“

11

Zákon o nekalej súťaži (Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb), v jeho znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (BGBl. 2010 I, s. 254, ďalej len „UWG“), vo svojom § 4 bode 11 stanovuje:

„Príklady nekalých obchodných praktík

Nekalej obchodnej praktiky sa dopustí najmä ten, kto

…

12

§ 5 ods. 1 bod 1 UWG stanovuje:

„Klamlivé obchodné praktiky

13

§ 11 zákonníka o potravinách, tovaroch bežnej spotreby a krmivách (Lebensmittel, Bedarfsgegenstände und Futtermittelgesetzbuch) s názvom „Ustanovenia na ochranu pred uvedením do omylu“ v jeho znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (ďalej len „LFGB“) vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Je zakázané umiestňovať na trh potraviny s klamlivým označením, údajom alebo úpravou alebo prezentovať potraviny vo všeobecnosti alebo v jednotlivom prípade s použitím klamlivých zobrazení alebo iných tvrdení. O uvádzanie do omylu ide najmä vtedy, ak

…“

14

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Teekanne predáva ovocný čaj pod názvom „Felix Himbeer‑Vanille Abenteuer“ („Felix malinovo‑vanilkové dobrodružstvo“) (ďalej len „ovocný čaj“). Obal tohto čaju tvorí skladacia papierová škatuľka vo forme kvádra, ktorá obsahuje 20 vrecúšok.

15

Na tomto obale sa nachádza určité množstvo prvkov rôznej veľkosti, farieb a druhov písma, najmä obrázky malín a kvetov vanilky, slová „ovocný čaj s prírodnými arómami“ a „ovocný čaj s prírodnými arómami – malinovo‑vanilková príchuť“, ako aj grafické zobrazenie pečate v zlatom kruhu s údajom „iba prírodné zložky“.

16

Podľa vnútroštátneho súdu ovocný čaj neobsahuje žiadnu zložku alebo aromatickú prísadu vanilky alebo maliny. Na jednej zo strán obalu je uvedený nasledujúci zoznam zložiek: „Ibištek, jablko, listy sladkej černice, pomarančová kôra, šípky, aromatická prísada s príchuťou vanilky, citrónová kôra, aromatická prísada s príchuťou maliny, černice, jahody, čučoriedka, baza“.

17

BVV podalo proti spoločnosti Teekanne žalobu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd v Düsseldorfe), lebo sa domnieva, že údaje na obale ovocného čaju môžu uvádzať spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o zloženie tohto čaju. Na základe týchto prvkov spotrebiteľ môže očakávať, že uvedený čaj obsahuje zložky vanilky a malín, alebo aspoň prírodné vanilkové a malinové arómy.

18

V dôsledku toho BVV žiadalo, aby bola Teekanne pod hrozbou poriadkových opatrení zaviazaná zdržať sa v rámci obchodnej činnosti priamej alebo sprostredkovanej propagácie ovocného čaju. BVV tiež žiadalo náhradu nákladov vo výške 200 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s úradnou výzvou.

19

Rozsudkom zo 16. marca 2012 Landgericht Düsseldorf tejto žalobe vyhovel.

20

Keďže Teekanne sa proti tomuto rozsudku odvolala, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší regionálny súd v Düsseldorfe) rozsudkom z 19. februára 2013 tento rozsudok zrušil a žalobu BVV zamietol. Tento súd sa domnieval, že nedošlo k uvádzaniu spotrebiteľa do omylu v zmysle § 4 bodu 11 UWG v spojení s § 11 ods. 1 prvou vetou bodom 1 LFGB, ani v zmysle § 5 ods. 1 prvej a druhej vety bodu 1 UWG.

21

Podľa uvedeného súdu treba tieto ustanovenia UWG a LFGB vykladať v súlade so smernicou 2000/13 v tom zmysle, že rozhodujúce je očakávanie priemerného spotrebiteľa. V prejednávanej veci zo zoznamu zložiek ovocného čaju uvedeného na obale vyplýva, že použité prírodné arómy majú malinovú alebo vanilkovú príchuť. Tento zoznam teda jednoznačne uvádza, že použité arómy nie sú získané z malín a vanilky, ale majú len takúto príchuť. Podľa judikatúry Súdneho dvora je správna a úplná informácia vyplývajúca zo zoznamu zložiek uvedeného na obale dostatočná na vylúčenie uvedenia spotrebiteľa do omylu.

22

BVV podalo proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor).

23

Podľa vnútroštátneho súdu opakované pútavé zobrazenie malín a kvetov vanilky na obale ovocného čaju, ako aj informácia „s prírodnými arómami“ a tiež opakované zobrazenie grafickej pečate s údajom „iba prírodné zložky“ vzbudzujú dojem, že chuť výrobku spoluurčujú arómy získané z malín a kvetov vanilky. Prezentácia uvedeného čaju je teda vytvorená tak, aby aj u priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný, vzbudila nesprávny dojem o jeho zložení. Okrem toho prezentácia ovocného čaju môže spotrebiteľa zadržať v tom, aby sa dozvedel o údajoch uvedených v zozname zložiek na obale výrobku, ktorého zobrazenie je podstatne menšie a z ktorého vyplýva skutočné zloženie.

24

Vnútroštátny súd sa domnieva, že s ohľadom na odôvodnenia 6 a 8 smernice 2000/13 označenie ovocného čaju a metódy tohto označenia môžu uviesť kupujúceho do omylu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) tejto smernice.

25

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Smie označovanie potravín, ako aj ich reklama, na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia vzbudiť dojem o prítomnosti určitej zložky v potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je a táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek podľa článku 3 ods. 1 bodu 2 smernice 2000/13?“

26

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 bod 2 smernice 2000/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby označenie potraviny a metódy tohto označenia mohli vzbudiť na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia určitej zložky dojem, že táto zložka je prítomná v tejto potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je, pričom táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek, ktorý je uvedený na obale uvedenej potraviny.

27

V prejednávanej veci sa na jednej strane na obale ovocného čaju nachádzajú obrázky malín a kvetov vanilky, údaje „ovocný čaj s prírodnými arómami“ a „ovocný čaj s prírodnými arómami – malinovo‑vanilková príchuť“, ako aj grafické zobrazenie pečate s údajom „iba prírodné zložky“.

28

Na druhej strane zo zoznamu zložiek podľa článku 3 ods. 1 bodu 2 smernice 2000/13, ktorý je uvedený na jednej zo strán obalu a ktorého správnosť a úplnosť nie je spochybnená, vyplýva, že tento čaj obsahuje prírodné arómy s „príchuťou vanilky“ a „príchuťou maliny“. Platí teda, že uvedený čaj neobsahuje prírodné zložky z vanilky alebo maliny, ani z nich získané aromatické prísady.

29

V konaní vo veci samej teda vyvstáva otázka, či označenie ovocného čaju môže uviesť kupujúceho do omylu, lebo vzbudzuje dojem, že v tomto čaji sú prítomné prírodné zložky z vanilky alebo maliny alebo z nich získané aromatické prísady, hoci takéto zložky alebo aromatické prísady sa v tomto čaji nenachádzajú.

30

Ako uvádza odôvodnenie 6 a 8 smernice 2000/13, táto smernica vychádza predovšetkým z potreby informovať a chrániť spotrebiteľa, pričom podrobné označovanie poskytujúce údaje o presnom druhu a vlastnostiach výrobku umožňuje, aby si spotrebiteľ vybral výrobky na základe znalosti veci.

31

V tejto súvislosti článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 2000/13 stanovuje, podobne ako aj odôvodnenie 14 tejto smernice, že označenie a metódy tohto označenia nesmú byť také, aby uviedli kupujúceho do omylu, najmä pokiaľ ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej druh, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie.

32

V dôsledku toho toto ustanovenie vyžaduje, aby boli kupujúcemu poskytnuté pravdivé, nestranné a objektívne informácie, ktoré ho nezavádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, C‑47/09, EU:C:2010:714, bod 37).

33

Je potrebné dodať, že podľa článku 16 nariadenia č. 178/2002 bez toho, aby boli dotknuté osobitnejšie ustanovenia potravinového práva, označovanie etiketami, reklama a uvádzanie potravín na trh, vrátane ich tvaru, vzhľadu alebo balenia, použitých obalových materiálov, spôsobu, akým sú propagované a úpravy, v akej sú vystavované a informácií, ktoré sa o nich sprístupňujú prostredníctvom akýchkoľvek médií, nesmú zavádzať spotrebiteľov.

34

Hoci smernica 2000/13 predstavuje osobitnejšie ustanovenie potravinového práva, v zmysle článku 16 nariadenia č. 178/2002 toto ustanovenie v spojení s článkom 8 uvedeného nariadenia potvrdzuje, že označenie potraviny nesmie mať klamlivú povahu.

35

S cieľom odpovedať vnútroštátnemu súdu je potrebné pripomenúť, že v rámci rozdelenia právomocí medzi vnútroštátne súdy a Úniu Súdnemu dvoru neprináleží, aby rozhodoval o otázke, či označenie niektorých výrobkov môže uviesť kupujúceho alebo spotrebiteľa do omylu, alebo aby posudzoval otázku prípadnej klamlivej povahy názvu, pod ktorým sa výrobok predáva. Táto úloha patrí vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor však môže pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť vnútroštátny súd v jeho rozhodnutí (pozri najmä rozsudky Geffroy, C‑366/98, EU:C:2000:430, body 18 až 20, a Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 60).

36

Na posúdenie toho, či údaj zobrazený na etikete môže uvádzať do omylu, sa vnútroštátny súd musí vzhľadom na uvedený údaj predovšetkým oprieť o predpokladané očakávanie priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, pokiaľ ide o pôvod, miesto pôvodu alebo vlastnosť spojenú s potravinou, pričom podstatné je neuviesť spotrebiteľa do omylu a neuviesť ho do mylného presvedčenia, že pôvod výrobku, miesto odkiaľ pochádza, alebo vlastnosti výrobku sú iné ako v skutočnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 61 a citovanú judikatúru).

37

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že je prípustné, aby si spotrebitelia, ktorých rozhodnutie kúpiť si určitý výrobok závisí predovšetkým na zložení výrobku, ktorý si chcú kúpiť, najskôr prečítali zoznam zložiek, ktorý musí byť podľa článku 3 ods. 1 bodu 2 smernice 2000/13 povinne uvedený (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Nemecko, C‑51/94, EU:C:1995:352, bod 34, a Darbo, C‑465/98, EU:C:2000:184, bod 22).

38

Ani skutočnosť, že zoznam zložiek sa nachádza na obale výrobkov dotknutých vo veci samej však neumožňuje sama osebe vylúčiť, že označenie týchto výrobkov a spôsoby tohto označenia môžu uviesť spotrebiteľa do omylu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/13.

39

Označenie v zmysle článku 1 ods. 3 písm. a) tejto smernice znamená akékoľvek slová, údaje, obchodné známky, obchodné názvy, obrázkové materiály alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na jej obale. Niektoré z týchto prvkov môžu byť v skutočnosti klamlivé, mylné, zavádzajúce, rozporné alebo nezrozumiteľné.

40

Ak ide o tento prípad, zoznam zložiek, hoci správny a úplný, nemusí v niektorých situáciách stačiť na to, aby dostatočným spôsobom napravil nesprávny alebo nejasný dojem spotrebiteľa týkajúci sa vlastností potraviny, ktorý vyplýva z ostatných prvkov tvoriacich jej označenie.

41

Preto v prípade, že označenie a metódy tohto označenia v ich vzájomnom spojení vyvolávajú dojem, že táto potravina obsahuje zložku, ktorá sa v nej v skutočnosti nenachádza, takéto označenie môže uvádzať kupujúceho do omylu, pokiaľ ide o vlastnosti uvedenej potraviny.

42

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal všetky prvky tvoriace označenie ovocného čaju na účely zistenia, či priemerný, riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu, pokiaľ ide o prítomnosť zložiek maliny a kvetu vanilky alebo aromatických prísad získaných z týchto zložiek.

43

V rámci tohto preskúmania musí vnútroštátny súd najmä zohľadniť použité slová a obrázky, ako aj umiestnenie, veľkosť, farbu, druh písma, jazyk, vetnú skladbu a interpunkciu rôznych prvkov nachádzajúcich sa na obale ovocného čaju.

44

S ohľadom na uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 bod 2 smernice 2000/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby označenie potraviny a metódy tohto označenia mohli vzbudiť na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia určitej zložky dojem, že táto zložka je prítomná v tejto potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je, pričom táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek, ktorý je uvedený na obale uvedenej potraviny.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a článok 3 ods. 1 bod 2 smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby označenie potraviny a metódy tohto označenia mohli vzbudiť na základe vzhľadu, opisu alebo grafického zobrazenia určitej zložky dojem, že táto zložka je prítomná v tejto potravine, hoci v skutočnosti táto zložka prítomná nie je, pričom táto skutočnosť vyplýva iba zo zoznamu zložiek, ktorý je uvedený na obale uvedenej potraviny.