1

Odvolateľ svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie Schräder/CPVO – Hansson (LEMON SYMPHONY) (T‑133/08, T‑134/08, T‑177/08 a T‑242/09, EU:T:2012:430, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 23. januára 2009 (vec A 010/2007) týkajúcemu sa návrhu na zrušenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín udeleného odrode LEMON SYMPHONY (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Článok 6 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2506/95 z 25. októbra 1995 (Ú. v. ES L 258, s. 3; Mim. vyd. 03/018, s. 255) (ďalej len „nariadenie č. 2100/94“), stanovuje, že právo Spoločenstva k odrodám rastlín sa udeľuje pre odrody, ktoré sú najmä odlišné a nové.

3

Podľa článku 7 tohto nariadenia:

„1.   Odroda sa považuje za odlišnú, ak sa zreteľne odlišuje prejavom znakov, vyplývajúcich z konkrétneho genotypu alebo kombinácie genotypov, od akejkoľvek inej odrody všeobecne známej ku dňu podania prihlášky podľa článku 51.

…“

4

Článok 10 nariadenia č. 2100/94 stanovuje kritériá týkajúce sa podmienky novosti odrody, pre ktorú sa požaduje právo Spoločenstva.

5

Podľa článku 20 tohto nariadenia týkajúceho sa neplatnosti tohto práva:

„1.   [CPVO] vyhlási právo spoločenstva k odrodám rastlín za neplatné, ak sa zistí:

2.   Ak sa právo spoločenstva k odrodám rastlín vyhlási za neplatné, hľadí sa na naň, akoby od začiatku nemalo účinky stanovené v tomto nariadení.“

6

Články 54 a 55 uvedeného nariadenia opisujú hmotné a odborné preskúmanie, ktorému sa musí podriadiť odroda rastlín, aby mohla byť predmetom práva Spoločenstva.

7

Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce konanie pred CPVO, článok 75 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Súčasťou rozhodnutí [CPVO] sú odôvodnenia týchto rozhodnutí. Rozhodnutia môžu byť odôvodnené výhradne dôvodmi alebo dôkazmi, ku ktorým bola účastníkom konania poskytnutá príležitosť vzniesť písomné alebo ústne pripomienky.“

8

Článok 76 nariadenia č. 2100/94 upravuje:

„[CPVO] v rámci konania pred ním preskúma z vlastnej iniciatívy skutočnosti v rozsahu, v ktorom spadajú pod skúmania podľa článkov 54 a 55. Neberie pritom zreteľ na skutočnosti alebo dôkazné predmety, ktoré neboli odovzdané v lehote stanovenej [CPVO].“

9

Článok 81 nariadenia č. 2100/94 týkajúci sa všeobecných zásad znie:

„1.   V prípade neexistencie procesných ustanovení v tomto nariadení alebo v ustanoveniach prijatých podľa tohto nariadenia uplatňuje [CPVO] zásady procesného práva, ktoré sú všeobecne uznávané v členských štátoch.

…“

10

Nariadenie Komisie (ES) č. 874/2009 zo 17. septembra 2009 stanovuje vykonávacie pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, pokiaľ ide o konanie pred Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín (Ú. v. EÚ L 251, s. 3).

11

Pokiaľ ide o odvolania voči rozhodnutiam CPVO, článok 51 uvedeného nariadenia upravuje:

„Ak nie je uvedené inak, ustanovenia, ktoré sa týkajú konania pred [CPVO], sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis; účastníci konaní sa v tomto ohľade považujú za účastníkov odvolacieho konania.“

12

Článok 63 toho istého nariadenia znie:

„1.   V protokole z ústnych konaní a z dokazovania sa zaznamenávajú podstatné veci z ústneho konania alebo dokazovania, príslušné vyhlásenia vykonané účastníkmi konania, svedectvá účastníkov konania, svedkov alebo znalcov a výsledky všetkých inšpekcií.

2.   Protokol so svedectvom svedkov, znalcov alebo účastníkov konania sa im prečíta a predloží na kontrolu. V protokole sa zaznamená, že táto formalita bola vykonaná a že osoba, ktorá podala svedectvo, protokol schválila. Ak protokol neschváli, musí byť uvedená jej námietka.

3.   Protokol podpíše zamestnanec, ktorý ho vypracoval, a zamestnanec, ktorý viedol ústne konanie alebo dokazovanie.

4.   Účastníkom konania sa poskytuje kópia, prípadne preklad protokolu.“

13

Všeobecný súd opísal skutkové okolnosti sporu takto:

…

…

…

…

…

…

Konanie pred odvolacím výborom CPVO vo veciach A 005/2007, A 006/2007 a A 007/2007

…

…

…

…

Konanie pred odvolacím výborom CPVO vo veci A 010/2007

…

14

Návrhom podaným 24. júna 2009 napadol žalobca sporné rozhodnutie žalobou.

15

Uznesením z 15. júna 2010 predseda Všeobecného súdu rozhodol spojiť žaloby podané žalobcom proti rozhodnutiam A 007/2007 (vec T‑133/08), A 006/2007 (vec T‑134/08), A 005/2007 (vec T‑177/08) a A 010/2007 (vec T‑242/09) na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

16

Na podporu svojej žaloby vo veci T‑242/09 žalobca uviedol štyri žalobné dôvody neplatnosti.

17

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 76 a 81 nariadenia č. 2100/94, Všeobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku rozhodol, že tieto ustanovenia sa vzhľadom na samotné znenie uvedeného článku 76 neuplatnia na konanie o vyhlásení práva Spoločenstva za neplatné podľa článku 20 tohto nariadenia. V bodoch 128 a 129 tohto rozsudku preto Všeobecný súd prišiel k záveru, že dôkazné bremeno, že odroda rastliny nespĺňa podmienky udelenia práva Spoločenstva, zaťažuje zainteresovanú stranu, ktorá namieta voči uvedenému právu.

18

Konštatujúc, že systém zavedený nariadením č. 2100/94 je v súlade s platnými ustanoveniami v oblasti dizajnov Spoločenstva, ako aj všeobecnými právnymi zásadami, Všeobecný súd zamietol tento žalobný dôvod ako neúčinný.

19

Všeobecný súd však v bode 134 napadnutého rozsudku dodal, že konanie pred CPVO v každom prípade nemá iba vyšetrovaciu povahu, keďže účastníci konania musia včas uviesť skutočnosti, o ktorých má CPVO rozhodnúť, a predložiť dôkazy, ktoré chcú aby CPVO zohľadnil.

20

Všeobecný súd na základe tohto konštatovania vykonal v bodoch 135 až 170 napadnutého rozsudku analýzu tvrdení uvedených žalobcom.

21

Pokiaľ ide o odmietnutie CPVO vyhovieť návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, Všeobecný súd analogickým uplatnením riešenia prijatého v rozsudku ILFO/Vysoký úrad (51/65, EU:C:1966:21) v bode 138 napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca v rámci konania pred CPVO nepredložil nijaký dôkaz ani indíciu, ktoré by jeho tvrdenia podporovali. Na základe toho prišiel tento súd k záveru o neporušení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov a domnieval sa, že žalobca sa v skutočnosti snaží od Všeobecného súdu získať nové posúdenie skutkových okolností a relevantných dôkazov.

22

Preto Všeobecný súd rozlišoval, či konštatovania a posúdenia skutkového stavu vykonané odvolacím výborom sú alebo nie sú výsledkom zložitých posúdení, uvedomujúc si, že pokiaľ ide o zložité posúdenia vyžadujúce si znalecký posudok alebo osobitné vedecké znalosti, obmedzuje sa jeho preskúmanie len na zjavne nesprávne posúdenie.

23

Pokiaľ ide po prvé o otázku povahy rastlinného materiálu použitého pri odbornom preskúmaní odrody LEMON SYMPHONY v priebehu roku 1997, Všeobecný súd v bode 149 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolací výbor považoval za všeobecne známu skutočnosť, že je prax používania odrezkov bežná. V tejto súvislosti uplatnil analogicky judikatúru týkajúcu sa Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT), v zmysle ktorej nie sú jeho odvolacie senáty povinné vo svojich rozhodnutiach preukazovať správnosť všeobecne známych skutočností.

24

Všeobecný súd sa domnieval, že otázka vplyvu regulátorov rastu na rastlinnú vzorku poskytnutú na účely odborného preskúmania odrody LEMON SYMPHONY spadá do komplexného botanického posúdenia. V bode 157 napadnutého rozsudku tak konštatoval, že žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala identifikovať zjavne nesprávne posúdenie.

25

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenia žalobcu týkajúce sa úpravy pôvodného opisu odrody LEMON SYMPHONY v priebehu roku 2006 vzhľadom na vlastnosť „držanie stopiek“, Všeobecný súd v bode 161 napadnutého rozsudku rozhodol, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by táto vlastnosť bola určujúca pre udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín.

26

Okrem toho Všeobecný súd v bode 166 napadnutého rozsudku zdôraznil, že vlastnosť „držanie stopiek“, ktorej úrovne hodnotenia na označenie tejto vlastnosti sa pohybujú v rozmedzí od „vzpriamené“ až po „ovisnuté“, nie je „absolútna“ a môže byť predmetom porovnávacieho hodnotenia odrôd toho istého druhu.

27

Preto Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod ako sčasti nedôvodný a sčasti neúčinný.

28

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod založený na porušení článkov 7 a 20 nariadenia č. 2100/94, Všeobecný súd ho zamietol vzhľadom na skutočnosti uvedené v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu a týkajúce sa chemického a mechanického ošetrenia materiálu použitého pri odbornom preskúmaní v roku 1997 a použitia materiálu pochádzajúceho z odrezkov.

29

Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod založený na poručení článku 75 nariadenia č. 2100/94, Všeobecný súd v bodoch 181 a 182 napadnutého rozsudku uviedol, že právo byť vypočutý neznamená, že súd musí vypočuť účastníkov konania v súvislosti s každým bodom svojho právneho posúdenia. Konkrétne Všeobecný súd v rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu konštatoval, že použitie odrezkov na účely odborného preskúmania patrí do bežnej praxe, s ktorou bol žalobca oboznámený.

30

Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 63 nariadenia č. 874/2009, Všeobecný súd sa v podstate domnieval, že odvolací výbor sa nedopustil procesného pochybenia.

31

Preto Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

32

V súvislosti so žalobami vo veciach T‑133/08, T‑134/08 a T‑177/08 Všeobecný súd v bode 217 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prípade žalobcu nebola dodržaná minimálna jednomesačná lehota na zaslanie predvolania na pojednávanie pred odvolacím výborom konané 4. decembra 2007.

33

Na základe toho tak v bode 237 napadnutého rozsudku prišiel k záveru, že nedodržanie lehoty predstavuje podstatnú procesnú vadu, ktorá vedie k zrušeniu troch napadnutých rozhodnutí vo veciach T‑133/08, T‑134/08 a T‑177/08. Napriek tomu zamietol návrh na zmenu rozhodnutia o úprave opisu.

34

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza šesť odvolací dôvodov, ktoré zahŕňajú viaceré tvrdenia.

35

V zmysle prvého a druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu porušenie pravidiel dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, ako aj zásady preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy. V treťom a štvrtom odvolacom dôvode odvolateľ poukazuje na porušenie povinnosti preskúmania zákonnosti a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V piatom a šiestom odvolacom dôvode odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nezaručil právo byť vypočutý a nevykonal úplné preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia.

36

V zmysle prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenie pri rozhodnutí, že odvolací výbor nemôže konať z vlastnej iniciatívy, a porušenie jeho práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných.

37

Po prvé odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 126 napadnutého rozsudku rozhodol, že článok 76 nariadenia č. 2100/94 sa neuplatní na konania pred odvolacím výborom, čím následne porušil článok 51 nariadenia č. 874/2009.

38

Po druhé konštatovanie nachádzajúce sa v bode 129 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je konanie o vyhlásenie neplatnosti pred CPVO a jeho odvolacím výborom akuzačným konaním, nie je v súlade so znením článku 20 nariadenia č. 2100/94. Vyšetrovací charakter potvrdzuje okrem iného aj porovnanie s príslušnými ustanoveniami o ochrannej známke a dizajne Spoločenstva.

39

Po tretie Všeobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku skreslil tvrdenia odvolateľa/žalobcu z prvostupňového konania.

40

Po štvrté Všeobecný súd porušil zásadu riadnej správy vecí verejných a právo na účinný prostriedok nápravy, keď odmietol preskúmať skutočnosti, ktoré predložil odvolaciemu výboru.

41

CPVO pripomína osobitosti svojich konaní. Najmä zdôrazňuje, že konanie o vyhlásenie neplatnosti podľa článku 20 nariadenia č. 2100/94 sa začína výlučne z vlastnej iniciatívy. Preto v tomto konaní nevystupujú strany konania a CPVO je povinný objektívne preskúmať všetky relevantné skutočnosti. Pána Hansson tvrdí, že CPVO disponuje pri posúdení skutočností predložených treťou osobou na odôvodnenie začatia takéhoto konania širokou mierou voľnej úvahy.

42

V prejednávanej veci CPVO uplatnila tieto zásady a zamietla začatie konania o vyhlásenie neplatnosti, ktoré požadoval odvolateľ.

43

Nakoniec sa CPVO a pán Hansson domnievajú, že tvrdenia odvolateľa sú prinajlepšom irelevantné a minimálne neprípustné, keďže sú zamerané na spochybnenie posúdenia skutočností Všeobecným súdom.

44

Keďže odvolateľ namieta záver Všeobecného súdu v súvislosti s vykonávaním dôkazov a dôkazného bremena v rámci konania pred odvolacím výborom, je potrebné najprv preskúmať, či sa tento súd v tomto kontexte dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

45

V tejto súvislosti je po prvé potrebné uviesť, ako to konštatoval Všeobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku, že znenie článku 76 nariadenia č. 2100/94 obmedzuje uplatniteľnosť zásady preskúmania z vlastnej iniciatívy na tie skutkové okolnosti, ktoré boli predmetom preskúmania podľa článkov 54 a 55 tohto nariadenia.

46

Po druhé podľa článku 51 nariadenia č. 874/2009 sa ustanovenia týkajúce sa konania pred CPVO uplatňujú mutatis mutandis na odvolacie konania. Zásada preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy sa tak využije aj v konaní pred odvolacím výborom.

47

Preto sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že zásada preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy sa na konania pred odvolacím výborom neuplatní.

48

Takéto nesprávne právne posúdenie, ako aj úvahy uvedené v bode 135 napadnutého rozsudku, ktoré k nemu eventuálne viedli, však samy osebe nespôsobujú zrušenie napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd napriek všetkému v bode 136 a nasl. napadnutého rozsudku preskúmal, či dôkazy uvedené odvolateľom pred odvolacím výborom spĺňajú kritériá viažuce sa k zásade preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy.

49

Preto je potrebné ďalej preskúmať, či sa Všeobecný súd v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

50

Na tento účel je potrebné pripomenúť, že konanie, ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu, je konaním pred odvolacím výborom, na ktorý bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu CPVO o zamietnutí návrhu na vyhlásenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín za neplatné na základe článku 20 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

51

V zmysle tohto ustanovenia vyhlási CPVO právo Spoločenstva za neplatné, ak sa preukáže, že podmienky uvedené v článku 7 alebo 10 nariadenia č. 2100/94 neboli v čase udelenia tohto práva splnené.

52

V tejto súvislosti sú podmienky spojené najmä s odlišnosťou a novosťou v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia podmienkami sine qua non udelenia práva Spoločenstva. Preto je v prípade absencie týchto podmienok udelené právo nezákonné a je vo všeobecnom záujme, aby bolo vyhlásené za neplatné.

53

Je pravda, že vyhlásenie neplatnosti neoprávnene udeleného práva sa môže uskutočniť aj z dôvodu záujmu tretej osoby, najmä ak podala žiadosť o udelenie práva k odrodám rastlín, ktorej zamietnutie bolo odôvodnené absenciou odlišnosti odrody, pre ktorú bola žiadosť podaná, v porovnaní s neoprávnene chránenou odrodou.

54

To však neumožňuje odôvodniť poskytnutie možnosti tretím osobám požadovať za každých okolností a bez konkrétneho dôvodu neplatnosť tohto práva po konaní o udelení práva a po uplynutí lehoty na predloženie námietok tretími osobami podľa článku 59 nariadenia č. 2100/94.

55

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rámci konania o udelení práva je kandidátska odroda rastliny predmetom hĺbkového a komplexného hmotného a odborného preskúmania podľa článkov 54 a 55 uvedeného nariadenia.

56

CPVO tak disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o zrušenie práva k odrode rastlín v zmysle článku 20 nariadenia č. 2100/94, keďže chránená odroda bola predmetom preskúmania uvedeného v predchádzajúcom bode. Opätovné preskúmanie chránenej odrody prostredníctvom konania o vyhlásení neplatnosti na základe článku 20 nariadenia č. 2100/94 teda môžu odôvodniť len vážne pochybnosti týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v článkoch 7 alebo 10 tohto nariadenia v čase preskúmania podľa jeho článkov 54 a 55.

57

V tomto kontexte musí tretia osoba požadujúca neplatnosť práva k odrode rastlín predložiť dôkazy a podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vážne pochybnosti o zákonnosti udelenia práva k odrode rastlín priznaného po preskúmaní podľa článkov 54 a 55 uvedeného nariadenia.

58

Preto v rámci odvolania podaného proti spornému rozhodnutiu prináleží odvolateľovi preukázať, že vzhľadom na skutočnosti a dôkazy týkajúce sa hmotného a odborného preskúmania, ktoré predložil pred CPVO, bol tento úrad povinný uskutočniť kontrolu podľa článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 2100/94.

59

Vo svetle týchto skutočností je nakoniec potrebné preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní uplatnenia zásady „preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy“ odvolacím výborom.

60

Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré odvolateľ uviedol na odôvodnenie neplatnosti skoršieho práva, Všeobecný súd jednak v bode 138 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľ nepredložil nijaký dôkaz, ba ani indíciu, ktoré by predstavovali náznak dôkazu jeho tvrdenia, podľa ktorého mechanické a chemické ošetrenie alebo urobenie odrezkov, ako sú tie, ktoré boli vykonané v prejednávanej veci, mohli skresliť odborné preskúmanie odrody LEMON SYMPHONY v priebehu roku 1997.

61

Jednak Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku pripomenul, že odvolateľ v žiadnom okamihu konania nepredložil nijakú indíciu či dôkaz, ktoré by podporovali jeho tvrdenia týkajúce sa najmä pretrvávajúceho účinku regulátorov rastu.

62

Pokiaľ ide nakoniec o tvrdenia založené na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a práva na účinný prostriedok nápravy, zo spisu vyplýva, že odvolateľ na podporu svojho odvolania pred odvolacím výborom uviedol, že rastlinný materiál, ktorého sa týkalo odborné preskúmania odrody LEMON SYMPHONY v priebehu roku 1997, bol chybný z dôvodu, že rastliny použité pri preskúmaní boli jednak predmetom chemického a mechanického ošetrenia a jednak pochádzali z odrezkov, ktoré poslal pán Hansson.

63

Vzhľadom na tieto tvrdenia a vzhľadom na zásady vyplývajúce z bodov 57 a 58 tohto rozsudku sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci vykonávania dôkazov, keď rozhodol, že odvolateľ nepredložil dostatočné skutočnosti a dôkazy, ktoré by umožnili preukázať nesplnenie podmienky upravenej v článku 7 nariadenia č. 2100/94 v okamihu odborného preskúmania odrody LEMON SYMPHONY, čo by odôvodňovalo vyhlásenie neplatnosti v zmysle článku 20 ods. 1 tohto nariadenia.

64

Preto nemožno prijať tvrdenia založené na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a práva na účinný prostriedok nápravy.

65

Z týchto úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

66

V zmysle druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ v podstate Všeobecnému súdu vytýka porušenie pravidiel dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v bodoch 136 až 138 napadnutého rozsudku.

67

V prvom tvrdením rozvinutom v rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd na návrhy na vykonanie dokazovania podané na CPVO nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora vo veci ILFO/Vysoký úrad (51/65, EU:C:1966:21), podľa ktorej návrh na vykonanie dokazovania podaný niektorým účastníkom konania nemožno prijať, ak tento návrh neponúka dostatočné náznaky dôkazu, ktoré by odôvodňovali nariadenie vykonania dokazovania.

68

Všeobecný súd sa tým dopustil štyroch nesprávnych právnych posúdení. Po prvé zásady citovanej judikatúry nie sú v súlade s článkom 76 nariadenia č. 2100/94. Po druhé si Všeobecný súd nesplnil povinnosť odôvodnenia, keď nevysvetlil účelnosť uplatnenia takejto judikatúry. Po tretie porušil právo na spravodlivý proces, keď uložil podmienku týkajúcu sa vykonania dokazovania, ktorá nebola uvedená v žiadnom štádiu konania. Po štvrté uplatnil citovanú judikatúru chybne, keďže táto neuvádzala nevyhnutnosť náznaku dôkazu na vykonanie dokazovania.

69

Svojím druhým tvrdením odvolateľ zdôrazňuje, že ak by sa aj predpokladalo, že mu prináleží povinnosť predložiť náznaky dôkazov na podporu svojho tvrdenia, napadnutý rozsudok bude naďalej založený na nesprávnom právnom posúdení, pretože Všeobecný súd skreslil skutočnosti a dôkazy predložené odvolateľom, najmä pokiaľ ide o vplyv mechanického a chemického ošetrenia na skúmaný rastlinný materiál, ako aj o rozmnožovanie odrezkami.

70

CPVO a pán Hansson tvrdia, že napadnutý rozsudok „je správny“ bez ohľadu na otázku, či dôkazné bremeno alebo náznak dôkazov zaťažuje odvolateľa, keďže odvolací výbor posúdil jeho tvrdenia a stanoviská. Navyše sa Všeobecný súd nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia pri uplatnení pravidiel vyplývajúcich z vykonania dokazovania.

71

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie odvolateľa, Všeobecnému súdu nemožno v prvom rade vytýkať porušenie jeho povinnosti odôvodnenia.

72

Na jednej strane totiž z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosť odôvodnenia, ktorá Všeobecnému súdu prislúcha v súlade s článkom 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľným na Všeobecný súd podľa článku 53 prvého odseku Štatútu a článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nestanovuje Všeobecnému súdu povinnosť poskytnúť odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie Všeobecného súdu teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia Všeobecného súdu a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonať preskúmanie (pozri najmä rozsudok Nexans a Nexans France/Komisia, C‑37/13 P, EU:C:2014:2030, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

73

V bode 137 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd oprel analogické uplatnenie zásad vyplývajúcich z rozsudku ILFO/Vysoký úrad (51/65, EU:C:1966:21) na odvolací výbor o dôvod, že tento výbor je kvázi súdnym orgánom.

74

Okrem toho takémuto uplatneniu nebráni ani samotná zásada preskúmania skutočností z vlastnej iniciatívy v zmysle článku 76 nariadenia č. 2100/94, keďže ako vyplýva z bodov 53 a 54 tohto rozsudku, v rámci návrhu na začatie konania o vyhlásení neplatnosti podľa článku 20 ods. 1 tohto nariadenia prináleží navrhovateľovi predložiť podstatné skutočnosti preukazujúce existenciu vážnej pochybnosti týkajúcej sa zákonnosti sporného práva.

75

Na druhej strane, ako uviedla generálna advokátka v bode 76 svojich návrhov, článok 81 nariadenia č. 2100/94 stanovuje, že všeobecné zásady procesného práva bežne uznávané v členských štátoch sa uplatnia na konania začaté pred CPVO.

76

Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať konštatovanie, že odvolateľ mal predložiť odvolaciemu výboru náznak dôkazu s cieľom vykonať dokazovanie zo strany výboru.

77

Po druhé z napadnutého rozsudku nevyplýva, že Všeobecný súd chybne uplatnil zásady vyplývajúce z rozsudku ILFO/Vysoký úrad (51/65, EU:C:1966:21).

78

Všeobecný súd totiž v bode 138 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľ nikdy nepredložil nijaký dôkaz ani indíciu, ktoré by odôvodňovali jeho návrh.

79

Za týchto okolností nemôže odvolateľ tvrdiť, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že odvolateľ nemôže požadovať vykonanie dokazovania, keďže nepredložil náznak dôkazu.

80

V tejto súvislosti odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd skreslil skutočnosti a dôkazy, ktoré predložil v rámci konania pred CPVO, pokiaľ ide na jednej strane o vplyv chemického a mechanického ošetrenia na materiál, ktorý slúžil na odborné preskúmanie odrody LEMON SYMPHONY, a na druhej strane o použitie odrezkov tejto odrody pri tomto preskúmaní.

81

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že z článku 256 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keď by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Pokiaľ však Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Všeobecný súd vyvodil (pozri najmä rozsudok CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 41 a citovanú judikatúru).

82

Po prvé odvolateľ poukazuje na list z 13. januára 1997, ktorý pochádza od zamestnanca Bundessortenamtu zodpovedného za odborné preskúmania odrody LEMON SYMPHONY a ktorý uvádza, že „správne odborné preskúmanie môže byť ohrozené [vzhľadom na ošetrenie zaslaného materiálu regulátormi rastu]“.

83

V tejto súvislosti jednak, ako vyplýva zo skutkového stavu opísaného Všeobecným súdom v bode 64 napadnutého rozsudku, uvedený zamestnanec Bundessortenamtu na pojednávaní 4. decembra 2007 pred odvolacím výborom vo veciach A 005/2007, A 006/2007 a A 007/2007 tvrdil, že „neexistujú nijaké pochybnosti v súvislosti s kvalitou skúšok vykonaných v júli/auguste 1997“ o tom, že účinok regulátorov rastu sa vytratil.

84

Jednak Všeobecný súd v bode 164 uvedeného rozsudku konštatoval, že do rozsahu voľnej úvahy príslušného národného úradu v rámci odborného preskúmania patrí zistiť alebo rozhodnúť, či je rastlinný materiál zaslaný pánom Hanssonom skutočne nevhodný, alebo či je, ako v prejednávanej veci, pomocou techniky vykonania odrezkov možné napraviť pôvodné chyby na tomto materiáli.

85

Keďže odvolateľ v žiadnom okamihu nenamietal voči neskoršiemu tvrdeniu zamestnanca Bundessortenamtu týkajúcemu sa skutočností, ktoré uviedol, a stanovujúcemu, že účinky regulátorov rastu sa počas odborného preskúmania odrody LEMON SYMPHONY vytratili, Všeobecný súd sa bez skreslenia skutkového stavu veci a dôkazov predložených odvolateľom domnieval, že odvolateľ nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by umožnili spochybniť posúdenie odvolacieho výboru.

86

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľa, ktoré sa týkajú rizika spojeného s použitím materiálu pochádzajúceho z rozmnožovania odrezkami odrody na odborné preskúmanie, stačí uviesť, že uvedený odvolateľ sa domnieva, že vzhľadom na skutočnosť, že takéto riziko je všeobecne známe, nie je nevyhnutné predložiť skutočnosti preukazujúce jeho existenciu v danom prípade.

87

Za týchto okolností mohol Všeobecný súd len konštatovať, že odvolateľ nesplnil nevyhnutné podmienky pre vykonanie dokazovania.

88

Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať skreslenie skutočností alebo dôkazov predložených odvolateľom.

89

Vzhľadom na tieto úvahy nemožno druhému odvolaciemu dôvodu vyhovieť.

90

V treťom odvolacom dôvode odvolateľ v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 140 až 151 napadnutého rozsudku porušil svoju povinnosť preskúmania zákonnosti a skreslil skutočnosti.

91

Po prvé odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu nezohľadnenie, že jednoduchý posudok CPVO týkajúci sa praxe odrezkov nemôže byť kvalifikovaný ako „všeobecne známa skutočnosť“. Táto „skutočnosť“ bola v každom prípade skreslená a táto kvalifikácia nebola predmetom preskúmania zákonnosti.

92

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil v bode 147 napadnutého rozsudku nesprávneho právneho posúdenia, keď neodôvodnil svoje konštatovanie, podľa ktorého je odôvodnenie odvolacieho výboru „zlučiteľné s objektívnymi údajmi vo veci, ako vyplývajú zo spisu“.

93

Po tretie odvolateľ poukazuje na niektoré chyby, ktorých sa dopustil Všeobecný súd najmä v bode 147 napadnutého rozsudku pri odvolaní sa na niektoré okolnosti vo veci samej.

94

CPVO uvádza, že tento odvolací dôvod pozostáva z veľkej časti z opakujúcich sa tvrdení uvedených už v predchádzajúcom odvolacom dôvode.

95

Pán Hansson konštatuje, že nesprávne zistenie skutkového stavu uvedené odvolateľom nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku.

96

Po prvé je dôležité uviesť, že tvrdenia odvolateľa v skutočnosti namietajú voči posúdeniu skutkových okolností Všeobecným súdom, ktoré ako bolo pripomenuté v bode 81 tohto rozsudku, nespadá s výnimkou skreslenia skutočností do preskúmania Súdnym dvorom v štádiu odvolania.

97

Keď odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka konštatovanie, že použitie odrezkov z rastlín zaslaných pánom Hanssonom na odborné preskúmanie je všeobecne známa skutočnosť, vychádza z predpokladu, podľa ktorého nie je materiál pochádzajúci z odrezkov vhodný na toto preskúmania, inak by toto tvrdenie bolo neúčinné.

98

Preskúmanie takýchto tvrdení si však nevyhnutne vyžaduje posúdenie skutočností, ktoré nespadá do právomoci Súdneho dvora v štádiu odvolania.

99

V každom prípade prináleží odvolateľovi predložiť dôkazy potvrdzujúce tieto konštatovania, čo, ako už bolo uvedené v bodoch 84 až 86 tohto rozsudku, odvolateľ neurobil.

100

Po druhé, ak by sa aj predpokladalo, že Všeobecný súd pochybil pri označení mien zamestnancov CPVO a Bundessortenamtu, odvolateľ neuviedol, v akom rozsahu môžu tieto chyby spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku. V každom prípade nie je zrejmé, či tieto chyby mohli viesť k predmetnému spochybneniu merita uvedeného rozsudku.

101

Preto treba tretí odvolací dôvod zamietnuť.

102

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý smeruje voči bodom 152 až 157 napadnutého rozsudku, odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu nedostatok odôvodnenia.

103

Svojím prvým tvrdením uvedeným v rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok si protirečí, keďže na jednej strane Všeobecný súd v bode 10 napadnutého rozsudku konštatoval, že mechanické a chemické ošetrenie zaslaného rastlinného materiálu ohrozilo odborné preskúmanie odrody LEMON SYMPHONY, a na strane druhej v bode 156 tohto rozsudku rozhodol, že odvolateľ nepredložil žiadnu konkrétnu indíciu, ktorá by preukazovala, že skúmaný rastlinný materiál nebol vhodný na vykonanie tohto preskúmania.

104

Svojím druhým tvrdením odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd mal preskúmať, či uvedené dôkazy zahŕňali všetky relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri komplexnom posúdení situácie, a či boli spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

105

CPVO tvrdí, že odvolateľ namieta len voči skutkovým zisteniam Všeobecného súdu. Navyše druhé tvrdenie uvedené v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu je zjavne nedôvodné.

106

Pán Hansson zdôrazňuje, že odvolateľovi prináleží preukázať alebo aspoň predložiť indície, ktoré by preukazovali, že regulátory rastu vedú nielen k chybnému posúdeniu rozhodujúcich kritérií na udelenie práva, ale aj k chybnému posúdeniu kritéria odlišnosti podľa článku 7 nariadenia č. 2100/94.

107

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa uvedené v tomto odvolacom dôvode, podľa ktorého si napadnutý rozsudok protirečí, stačí pripomenúť, ako vyplýva z bodu 84 tohto rozsudku, že Všeobecný súd konštatoval, že Bundessortenamt sa domnieval, že neexistujú pochybnosti o kvalite rastlinné materiálu použitého pri odbornom preskúmaní odrody LEMON SYMPHONY. Napadnutý rozsudok teda neobsahuje žiadne protirečenie, keď v bode 156 tohto rozsudku konštatuje, že odvolateľ nepredložil nijaký dôkaz preukazujúci opak.

108

Po druhé je potrebné konštatovať, že posúdenia Všeobecného súdu vyplývajúce z bodov 152 až 157 napadnutého rozsudku, voči ktorým odvolateľ v tomto odvolacom dôvode namieta, v každom prípade doplňovali body 141 až 151 tohto rozsudku. Preto, ak by sa aj vyhovelo štvrtému odvolaciu dôvodu uvedenému odvolateľom na podporu jeho odvolania, napadnutý rozsudok nemožno napriek tomu zrušiť.

109

Z toho dôvodu je potrebné zamietnuť štvrtý odvolací dôvod.

110

V rámci piateho odvolacieho dôvodu odvolateľ namieta voči posúdeniam Všeobecného súdu, ktoré vyplývajú z bodov 159 až 162 napadnutého rozsudku.

111

Po prvé sa domnieva, že Všeobecný súd porušil článok 7 nariadenia č. 2100/94 svojím konštatovaním uvedeným v bode 159 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nebola odlišnosť odrody LEMON SYMPHONY v zmysle tohto ustanovenia „úplne preukázaná, ba dokonca vôbec preukázaná“, pokiaľ ide o vlastnosť „držanie stopiek“. Okrem toho Všeobecný súd tiež neprípustne rozšíril predmet sporu.

112

Po druhé odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku skreslil skutočnosti, keď konštatoval, že upravený opis odrody LEMON SYMPHONY z roku 2006 sa neodlišuje od pôvodného opisu z roku 1997. Navyše Všeobecný súd porušil článok 20 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, keď nerozhodol, že odroda, ktorej opis sa zmenil, nemala byť chránená.

113

V rámci šiesteho odvolacieho dôvodu, ktorý namieta voči záverom Všeobecného súdu uvedeným v bodoch 165 až 168 napadnutého rozsudku, odvolateľ v prvom rade tvrdí, že tento súd skreslil skutočnosti v tom zmysle, že odvolateľ neobmedzil svoje tvrdenia na otázku relatívneho alebo absolútneho charakteru vlastnosti „držanie stopiek“.

114

Ďalej odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu neprípustné rozšírenie predmetu sporu o tvrdenia vyplývajúce z konania vo veci T‑177/08.

115

Nakoniec Všeobecný súd porušil svoju povinnosť úplného preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia, keď nevyhovel výhrade odvolateľa založenej na skutočnosti, že odvolací výbor nezohľadnil jeho tvrdenia.

116

Pokiaľ ide o piaty odvolací dôvod CPVO, tvrdí, že konštatovanie Všeobecného súdu nachádzajúce sa v bode 159 napadnutého rozsudku sa má chápať v tom zmysle, že v priebehu roku 1997 nebola k dispozícii žiadna porovnateľná odroda.

117

Pán Hansson sa domnieva, že vytýkané konštatovania nie sú rozhodujúce, pokiaľ ide o otázku odlišnosti chránenej odrody.

118

Pokiaľ ide o šiesty odvolací dôvod, CPVO tvrdí, že odvolateľ vychádza z chybného výkladu napadnutého rozsudku. Navyše žiadne z tvrdení týkajúcich sa držania stopiek nie je určujúce pre rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozsudku.

119

Pán Hansson tvrdí, že posúdenie odlišnosti odrody sa zakladá na porovnaní odrody, pre ktorú sa o udelenie práva žiada, so známymi odrodami rovnakého druhu. Z toho vyplýva, že kritériá odlišnosti možno posúdiť len prostredníctvom takéhoto porovnania.

120

Na úvod je potrebné uviesť, že odvolateľ na jednej strane piatym a šiestym odvolacím dôvodom spochybňuje posúdenia Všeobecného súdu, vyplývajúce z bodov 159 až 162 a 165 až 168 napadnutého rozsudku a týkajúce sa tvrdení odvolateľa, ktoré Všeobecný súd považoval za neúčinné, ako to uviedol v bode 158 tohto rozsudku.

121

Keďže teda Všeobecný súd správne rozhodol, že odvolateľ nepredložil nijakú skutočnosť ani dôkaz, ktorý by umožňoval spochybniť odborné preskúmanie vedúce k udeleniu práva k odrode LEMON SYMPHONY, nemôžu tvrdenia odvolateľa týkajúce sa úrovne hodnotenia udelenej vlastnosti „držanie stopiek“ viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

122

Keďže odvolateľ nepreukázal nevhodnosť rastlinného materiálu použitého pri odbornom preskúmaní odrody LEMON SYMPHONY a z toho vyplývajúce nesplnenie kritérií DUS, sú samotné tvrdenia týkajúce sa úpravy opisu tejto odrody irelevantné.

123

Na druhej strane sa odvolanie, ako bolo pripomenuté v bode 81 tohto rozsudku, obmedzuje len na právne otázky, pričom posúdenie skutkového stavu a dôkazov nepredstavuje, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

124

Odvolateľ nemôže v tejto súvislosti spochybniť posúdenie skutkového stavu vykonané Všeobecným súdom, najmä pokiaľ ide o úroveň hodnotenia udelenej vlastnosti „držanie stopiek“ týkajúcej sa odrody LEMON SYMPHONY.

125

Tvrdenie uvedené na podporu piateho a šiesteho odvolacieho dôvodu je tak potrebné skúmať vo svetle týchto odôvodnení.

126

Po prvé odvolateľ sa dovoláva toho, že vlastnosť „držanie stopiek“ nevyhnutne spadá do preskúmania odlišnosti odrody v zmysle článku 7 nariadenia č. 2100/94.

127

Odvolateľ však vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, keď Všeobecnému súdu vytýka porušenie uvedeného článku z dôvodu konštatovania v bode 159 napadnutého rozsudku, podľa ktorého posúdenie odlišnosti rastlinnej odrody nie je úplne, ak vôbec preukázané prostredníctvom odvolania sa na vlastnosť „držanie stopiek“.

128

Všeobecný súd totiž netvrdil, že v rámci preskúmania odlišnosti odrody podľa článku 7 nariadenia č. 2100/94 nemožno zohľadniť vlastnosť „držanie stopiek“. Je však zrejmé, že preskúmanie odlišnosti rastlinnej odrody nevyhnutne predpokladá existenciu rastlinných odrôd, s ktorými sa porovná. Vlastnosť „držanie stopiek“ sa tak musí preskúmať v závislosti od existencie takýchto odrôd, pričom táto vlastnosť musí hrať viac či menej rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o odlišnosť rastlinnej odrody, ktorá sa má chrániť.

129

Preto je potrebné odmietnuť prvé a druhé tvrdenie uvedené v rámci piateho odvolacieho dôvodu, ako aj tretie tvrdenie uvedené na podporu šiesteho odvolacieho dôvodu.

130

Okrem toho Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa domnieval, že úprava opisu vlastnosti „držanie stopiek“ nespochybňuje právo k odrode LEMON SYMPHONY. Keďže je uvedená vlastnosť rozhodujúca pri porovnaní s ostatnými rastlinnými odrodami, je potvrdenie opisu nevyhnutné, hneď ako sa zjavia ďalšie rastlinné odrody.

131

Za týchto podmienok je nutné odmietnuť tretie a štvrté tvrdenie uvedené v rámci piateho odvolacieho dôvodu.

132

Nakoniec odvolateľ nemôže bez toho, aby si sám neprotirečil, vytýkať Všeobecnému súdu jednak, že sa vyjadril k tvrdeniam týkajúcim sa konania vo veci T‑177/08, ktoré pritom uviedol sám odvolateľ, a jednak, že nevykonal úplné preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nezohľadnilo tvrdenia odvolateľa týkajúce sa vlastnosti „držanie stopiek“, a zároveň vytýkať Všeobecnému súdu, že sa vyjadril práve k tejto vlastnosti. Preto je nutné odmietnuť prvé a druhé tvrdenie uvedené v rámci šiesteho odvolacieho dôvodu.

133

Keďže piaty a šiesty odvolací dôvod sa musia zamietnuť, zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že odvolanie sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

134

V súlade s článkom 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľným na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže CPVO navrhol zaviazať pána Schrädera na náhradu trov konania a tento nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: