—

Generali‑Providencia Biztosító Zrt, v zastúpení: G. Fejes a P. Tasi, ügyvédek,

—

Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság, v zastúpení: P. Csanádi, ügyvéd,

—

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

—

španielska vláda, v zastúpení: M. J. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Tokár a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 18 ZFEÚ, 34 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, ako aj článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. c) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 314, s. 64) (ďalej len „smernica 2004/18“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Generali‑Providencia Biztosító Zrt (ďalej len „Generali“) a Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság (odvolací senát Úradu verejného obstarávania) vo veci zamietnutia odvolania tejto spoločnosti, ktoré bolo podané na tento senát proti rozhodnutiu o vylúčení z postupu verejného obstarávania z dôvodu, že sa v minulosti dopustila porušenia vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže.

3

Odôvodnenie 2 smernice 2004/18 stanovuje:

„Zadávanie zákaziek v členských štátoch v mene štátu, regionálnych alebo miestnych orgánov a ďalších inštitúcií v správe subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, podlieha rešpektovaniu zásad zmluvy, najmä rešpektovaniu zásady voľného pohybu tovaru, zásady slobody usadiť sa a zásady slobody poskytovať služby a zásad z nich vyplývajúcich, napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada transparentnosti. …“

4

Článok 7 písm. b) tejto smernice stanovuje najmä pre verejné zákazky na dodávku tovaru a na služby zadané inými verejnými obstarávateľmi, ako sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe IV tejto smernice, prahovú hodnotu pre uplatnenie tejto smernice vo výške 193000 eur.

5

Článok 45 tejto smernice, nazvaný „Osobná spôsobilosť záujemcu alebo uchádzača“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak:

…

…

Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva.“

6

Odôvodnenie 101 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, s. 65) stanovuje:

„Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

…“

7

V zmysle článku 57 ods. 4 smernice 2014/24:

„Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodársky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodársky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

…

…“

8

§ 61 ods. 1 zákona CXXIX z roku 2003 o verejnom obstarávaní (közbeszerzésekről szóló 2003. évi CXXIX. törvény, Magyar Közlöny 2003/157, ďalej len „Kbt“) stanovuje:

„Verejný obstarávateľ môže v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanoviť, že na obstarávaní sa nemôže ako uchádzač zúčastniť subdodávateľ alebo subjekt poskytujúci prostriedky, pokiaľ chce zabezpečiť viac než 10 % hodnoty zákazky, alebo subdodávateľ, čo sa týka ustanovení uvedených v písmenách d) a e), ktorý:

…“

9

Rozhodnutím z 21. decembra 2006 Gazdasági Versenyhivatal (úrad pre hospodársku súťaž) konštatoval, že určité vertikálne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou Generali a automobilovými koncesionármi boli v rozpore s vnútroštátnymi predpismi hospodárskej súťaže a uložil tejto spoločnosti pokutu. V konaní o odvolaní Fővárosi ítelőtábla (odvolací súd v Budapešti) potvrdil tento rozsudok rozsudkom označeným ako „jogerős“ („právoplatný“). Dovolanie proti tomuto rozsudku bolo podané na Magyar Köztársaság Legfelsőbb Bírósága (Najvyšší súd), ktorý sa obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, ktorá viedla k rozsudku Allianz Hungária Biztosító a i. (C‑32/11, EU:C:2013:160).

10

Dňa 5. decembra 2011 Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal (Národná daňová a colná správa) uverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na poistné služby. V tomto oznámení verejný obstarávateľ medzi dôvodmi vylúčenia z účasti na verejnom obstarávaní týkajúcimi sa osobného postavenia uchádzača uviedol dôvody uvedené v § 61 ods. 1 písm. a) až c) a v § 62 ods. 1 Kbt.

11

V odpovedi na uvedené oznámenie Generali v stanovenej lehote predložila ponuku.

12

Verejný obstarávateľ oznámil spoločnosti Generali svoje rozhodnutie o vylúčení zo zadávacieho konania týkajúceho sa dotknutej zákazky z dôvodu, že sa na ňu uplatňuje dôvod vylúčenia podľa § 61 ods. 1 písm. a) Kbt vzhľadom na jej porušenie vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré bolo potvrdené právoplatným rozsudkom.

13

Po zamietnutí odvolania v rámci správneho konania proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa sa Generali obrátila na Fővárosi Törvényszék (súd hlavného mesta), ktorého sporové veci v rámci správneho súdnictva následne prebral Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Súd pre správne a pracovné veci v Budapešti).

14

Vnútroštátny súd si kladie otázku zlučiteľnosti dôvodu vylúčenia spoločnosti Generali z uvedeného zadávacieho konania s právom Únie. Tvrdí, že článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. c) a d) smernice 2004/18 umožňuje vylúčiť hospodársky subjekt z účasti na verejnom obstarávaní z dôvodov založených na objektívnych okolnostiach súvisiacich s odbornou činnosťou tohto hospodárskeho subjektu. Keďže sa domnieval, že článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. c) tejto smernice sa za okolností sporu, ktorý mu bol predložený, neuplatňuje vzhľadom na to, že porušenie, ktorého sa dopustila Generali, nie je vo vnútroštátnom práve kvalifikované ako „delikt“, vnútroštátny súd si kladie otázku, či sa článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. d) uvedenej smernice za týchto okolností môže uplatniť.

15

Vnútroštátny súd sa domnieva, že vzhľadom na výklad, ktorý Súdny dvor dal pojmu „porušenie odborných povinností“ nachádzajúcemu sa v tomto ustanovení, vo svojom rozsudku Forposta a ABC Direct Contact (C‑465/11, EU:C:2012:801), postupy, ktoré by mal hospodársky subjekt dodržať alebo by sa im mal vyhnúť, aby rešpektoval požiadavky poctivých obchodných praktík, vplývajú na jeho odbornú dôveryhodnosť. Preto postup porušujúci zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktorý je preukázaný právoplatným rozsudkom, spadá pod tento pojem. Závažnosť pochybenia sa musí posúdiť v závislosti od konkrétneho správania hospodárskeho subjektu.

16

Ak by naopak bolo namieste domnievať sa, že takéto porušenie nemá vplyv na odbornú dôveryhodnosť hospodárskeho subjektu alebo že z neho nevyplýva porušenie deontologických noriem povolania, do ktorého patrí, vnútroštátny súd sa domnieva, že tento hospodársky subjekt nemožno vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní z dôvodu porušenia vnútroštátnych predpisov hospodárskej súťaže na základe článku 45 ods. 2 smernice 2004/18, ktorý taxatívne vymenúva dôvody odôvodňujúce vylúčenie takéhoto hospodárskeho subjektu pre jeho odborné kvality.

17

Vnútroštátny súd sa domnieva, že takýto výklad by ho nútil neuplatniť § 61 ods. 1 písm. a) Kbt aj vzhľadom na skutočnosť, ako vyplýva z odôvodnenia 2 smernice 2004/18, že vnútroštátne predpisy v oblasti verejného obstarávania musia rešpektovať pravidlá a všeobecné zásady práva Únie. V tomto ohľade uvádza, že výklad § 61 ods. 1 písm. a) Kbt prijatý Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság by mohol byť prekážkou výkonu základných slobôd zaručených právom Únie, keďže toto ustanovenie nespresňuje ani vlastnosti, ani závažnosť porušenia, ktorého sa hospodársky subjekt musel dopustiť v súvislosti so svojou obchodnou alebo odbornou činnosťou, ale stanovuje, že jeho vylúčenie z účasti na verejnom obstarávaní je dôsledkom samotného uskutočnenia súdneho konania týkajúceho sa tohto porušenia.

18

Za týchto podmienok Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19

Na úvod treba konštatovať, že hoci § 61 ods. 1 písm. a) Kbt, ako uvádza vnútroštátny súd, umožňuje vylúčiť z postupu verejného obstarávania hospodársky subjekt z dôvodu akéhokoľvek porušenia, ktorého sa dopustil v súvislosti so svojou obchodnou alebo odbornou činnosťou, bez spresnenia vlastností a závažnosti tohto porušenia, Generali bola vylúčená zo zadávacieho konania týkajúceho sa zákazky vo veci samej na základe tohto ustanovenia z dôvodu porušenia vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, ktoré bolo potvrdené právoplatným rozsudkom a za ktoré jej bola uložená pokuta.

20

Preto je namieste domnievať sa, že svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať súčasne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 18 ZFEÚ, 34 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, ako aj článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. c) a d) smernice 2004/18 bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá z účasti na verejnom obstarávaní vylučuje hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže konštatovaného právoplatným rozsudkom, za ktoré mu bola uložená pokuta.

21

Pokiaľ ide v prvom rade o ustanovenia smernice 2004/18, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky, tak Generali vo svojej odpovedi na otázku Súdneho dvora na pojednávaní, ako aj maďarská vláda vo svojich písomných pripomienkach konštatovali, že zákazka dotknutá vo veci samej má menšiu hodnotu, než je prahová hodnota uvedená v článku 7 písm. b) prvej zarážke tejto smernice, ktorá je podľa tejto vlády relevantnou prahovou hodnotou v tom zmysle, že národná daňová a colná správa nie je dotknutá prílohou IV tejto smernice. V dôsledku toho, čo musí overiť vnútroštátny súd, sa smernica 2004/18 na túto zákazku neuplatňuje.

22

Na pojednávaní však Generali, ako aj Európska komisia uviedli, že maďarská právna úprava, ktorá preberá smernicu 2004/18, sa uplatňuje tak na zákazky dosahujúce prahové hodnoty stanovené v jej článku 7, ako aj na zákazky, ktoré ich nedosahujú. V tomto kontexte pripomenuli, že Súdny dvor vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení aktu Európskej únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav nachádzal mimo rozsahu pôsobnosti tohto aktu, avšak v ktorých sa tieto ustanovenia práva Únie stali uplatniteľné z dôvodu odkazu uvedeného na ne vo vnútroštátnom práve (pozri v tomto zmysle rozsudky Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89, EU:C:1990:360, bod 36, a Nolan, C‑583/10, EU:C:2012:638, bod 45).

23

Je pravda, že Súdny dvor už rozhodol, že výklad ustanovení aktu Únie v situáciách, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti, je odôvodnený, ak sú tieto ustanovenia na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a bezpodmienečne, aby sa zabezpečila rovnosť zaobchádzania s takýmito situáciami a so situáciami upravenými uvedeným aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Nolan, EU:C:2012:638, bod 47 a citovanú judikatúru).

24

V konaní vo veci samej však nejde o takýto prípad.

25

Ani z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ani zo spisu predloženého Súdnemu dvoru totiž nevyplýva, že by existovalo ustanovenie maďarského práva, ktoré by robilo smernicu 2004/18 priamo a bezpodmienečne uplatniteľnú na verejné zákazky, ktorých hodnota nedosahuje relevantnú prahovú hodnotu stanovenú v článku 7 tejto smernice.

26

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je namieste, aby Súdny dvor poskytol vnútroštátnemu súdu s cieľom umožniť mu vyriešiť spor, ktorý mu bol predložený vo veci samej, výklad ustanovení smernice 2004/18 uvedených v prejudiciálnych otázkach.

27

V druhom rade, čo sa týka ustanovení Zmluvy o FEÚ uvedených vnútroštátnym súdom, treba pripomenúť, že pokiaľ zákazka nespadá do pôsobnosti smernice 2004/18 z dôvodu, že nedosiahla relevantnú prahovú hodnotu stanovenú v článku 7 tejto smernice, táto zákazka podlieha základným pravidlám a všeobecným zásadám tejto Zmluvy v prípade, že v nej existuje bezpochybný cezhraničný záujem najmä vzhľadom na jej význam a miesto jej výkonu (pozri v tomto zmysle rozsudky Ordine degli Ingegneri della Provincia di Lecce a i., C‑159/11, EU:C:2012:817, bod 23, a Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici, C‑358/12, EU:C:2014:2063, bod 24).

28

Vnútroštátny súd však nekonštatoval nevyhnutné skutočnosti, ktoré by Súdnemu dvoru umožnili overiť, či vo veci samej existuje nepochybný cezhraničný záujem. Ako vyplýva z článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v jeho znení platnom od 1. novembra 2012, Súdny dvor musí mať možnosť nájsť v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, ako aj súvislosť existujúcu najmä medzi týmito údajmi a týmito otázkami. Preto konštatácia nevyhnutných skutočností umožňujúcich overenie existencie nepochybného cezhraničného záujmu, ako aj vo všeobecnosti všetkých zistení, ktoré musí urobiť vnútroštátny súd a od ktorých závisí uplatniteľnosť aktu sekundárneho alebo primárneho práva Únie, sa musí uskutočniť ešte predtým, než sa vnútroštátny súd obráti na Súdny dvor (pozri rozsudok Azienda sanitaria locale n. 5 „Spezzino“ a i., C‑113/13, EU:C:2014:2440, bod 47).

29

Vzhľadom na atmosféru spolupráce, ktorá vládne vo vzťahoch medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania, absencia takýchto predchádzajúcich zistení vnútroštátneho súdu týkajúcich sa existencie prípadného bezpochybného cezhraničného záujmu nevedie k neprípustnosti takéhoto návrhu, ak sa napriek týmto nedostatkom Súdny dvor vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisu domnieva, že je schopný poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď. To platí najmä v prípade, keď návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje dostatok relevantných prvkov na účely posúdenia prípadnej existencie takéhoto záujmu. Súdny dvor však svoju odpoveď poskytuje len s výhradou, že nepochybný cezhraničný záujem vo veci samej bude na základe podrobného posúdenia všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa veci samej konštatovaný vnútroštátnym súdom (pozri rozsudok Azienda sanitaria locale n. 5 „Spezzino“ a i., EU:C:2014:2440, bod 48 a citovanú judikatúru). Práve s touto výhradou sa uvádzajú nasledujúce úvahy.

30

Pokiaľ ide o ustanovenia Zmluvy o FEÚ uvedené v týchto otázkach, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že uvedená zákazka sa týka poskytnutia poistných služieb. Preto nemožno uplatniť článok 34 ZFEÚ, ktorý sa týka voľného pohybu tovarov. Naopak články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ týkajúce sa slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb treba požadovať za relevantné v rámci veci samej.

31

Keďže tieto ustanovenia predstavujú osobitné uplatnenie všeobecnej zásady zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvenej v článku 18 ZFEÚ, nie je potrebné na účely odpovede na prejudiciálne otázky odkazovať na tento článok (pozri v tomto zmysle rozsudok Wall, C‑91/08, EU:C:2010:182, bod 32 a citovanú judikatúru).

32

Keďže sa články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ uplatňujú na takú zákazku, ako je zákazka dotknutá vo veci samej, pod podmienkou, že pri tejto zákazke existuje nepochybný cezhraničný záujem, verejní obstarávatelia sú povinní rešpektovať zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ako aj povinnosť transparentnosti, ktorá vyplýva z týchto článkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Wall, EU:C:2010:182, bod 33 a citovanú judikatúru).

33

Nič v spise predloženom Súdnemu dvoru, ani v pripomienkach predložených dotknutými osobami uvedenými v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie neumožňuje domnievať sa, že uplatnenia dôvodu uvedeného v§ 61 ods. 1 písm. a) Kbt v takej situácii, akou je dotknutá vo veci samej, by sa mohlo považovať za diskrimináciu, hoci aj nepriamu, na základe štátnej príslušnosti, alebo by mohlo porušovať povinnosť transparentnosti. V tomto ohľade treba pripomenúť, že verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania výslovne uviedol, že dôvod vylúčenia upravený v uvedenom ustanovení Kbt sa bude na túto zákazku uplatňovať.

34

Čo sa týka vylúčenia hospodárskeho subjektu v kontexte slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, ktoré sú upravené v článkoch 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, treba uviesť, že článok 45 ods. 2 písm. d) smernice 2004/18 umožňuje vylúčiť každý hospodársky subjekt, ktorý „bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať akýmikoľvek prostriedkami“.

35

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že pod pojem „porušenie odborných povinností“ v zmysle tohto posledného ustanovenia patrí akékoľvek protiprávne konanie, ktoré ovplyvňuje odbornú dôveryhodnosť predmetného subjektu, a nie iba porušenia deontologických noriem určitého povolania, ku ktorému tento subjekt patrí, v striktnom význame (pozri v tomto zmysle rozsudok Forposta a ABC Direct Contact, EU:C:2012:801, bod 27). Za týchto podmienok je namieste domnievať sa, že uskutočnenie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, najmä ak toto porušenie bolo sankcionované pokutou, predstavuje dôvod vylúčenia spadajúci pod článok 45 ods. 2 písm. d) smernice 2004/18.

36

Keďže je takýto dôvod vylúčenia prípustný podľa smernice 2004/18, o to viac sa musí považovať za odôvodnený, pokiaľ ide o verejné zákazky nedosahujúce relevantnú prahovú hodnotu definovanú v článku 7 uvedenej smernice a v dôsledku toho nepodliehajúce osobitným prísnym postupom stanoveným touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici, EU:C:2014:2063, bod 37).

37

Navyše odôvodnenie 101 smernice 2014/24 prijaté po období, v ktorom došlo k udalostiam vo veci samej, ktoré uvádza, že verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty najmä z dôvodu závažných odborných pochybení, ako sú porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, keďže takéto porušenie by mohlo spochybniť integritu hospodárskeho subjektu, preukazuje, že dôvod vylúčenia uvedený v bode 35 tohto rozsudku sa považuje za odôvodnený vzhľadom na právo Únie. Navyše článok 57 ods. 4 písm. d) tejto smernice jasne a presne stanovuje tento dôvod vylúčenia.

38

Ďalej je potrebné uviesť, že ako Generali spresnila na pojednávaní, nespochybňuje možnosť členských štátov stanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave dôvod vylúčenia z verejného obstarávania založený na tom, že sa dotknutý hospodársky subjekt dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. To, čo Generali spochybňuje, je pôsobnosť § 61 ods. 1 písm. a) Kbt, ktorý podľa nej predstavuje všeobecné ustanovenie o vylúčení, ktoré vo veľkej miere prekračuje rámec dôvodov vylúčenia uvedených v článku 45 smernice 2004/18. Ako však bolo pripomenuté v bode 19 tohto rozsudku, vec sama sa týka vylúčenia spoločnosti Generali z účasti na verejnom obstarávaní z dôvodu, že sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, za čo jej bola uložená pokuta. Preto preskúmanie súladu s právom Únie ostatných prípadných dôvodov vylúčenia, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie maďarskej právnej úpravy, nie je relevantné na účely vyriešenia sporu vo veci samej.

39

Vzhľadom na vyššie uvedené je namieste odpovedať na prejudiciálne otázky tak, že články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ nebránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá z účasti na verejnom obstarávaní vylučuje hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže konštatovaného právoplatným rozsudkom, za čo mu bola uložená pokuta.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ nebránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá z účasti na verejnom obstarávaní vylučuje hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže konštatovaného právoplatným rozsudkom, za čo mu bola uložená pokuta.