—

K. Antonopoulos, v zastúpení: D. Perpataris a K. E. Proiskos, dikigoroi,

—

grécka vláda, v zastúpení: E.-M. Mamouna, A. Samoni-Rantou a S. Vodina, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Patakia a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:

2

Tento návrh podal Elegktiko Synedrio (dvor audítorov, Grécko) v rámci sporu medzi Epitropos tou Elegktikou Synedriou sto Ypourgeio Politismou kai Tourismou (komisár Elegktiko Synedrio pri ministerstve kultúry a cestovného ruchu, ďalej len „komisár Elegktiko Synedrio“) na jednej strane a Ypourgeio Politismou kai Tourismou – Ypiresia Dimosionomikou Elenchou (oddelenie účtovnej kontroly ministerstva kultúry a cestovného ruchu, ďalej len „účtovné oddelenie“) na druhej strane vo veci odmietnutia uvedeného komisára schváliť príkaz na úhradu vydaný týmto oddelením v súvislosti s odmenou zamestnanca predmetného ministerstva K. Antonopoulosa.

3

Článok 98 ústavy stanovuje:

„1.   Do právomoci Elegktiko Synedrio patrí predovšetkým:

…“

4

Štatút Elegktiko Synedrio bol kodifikovaný prezidentským dekrétom 774/1980 (ďalej len „prezidentský dekrét“).

5

§ 17 ods. 1 prezidentského dekrétu upravuje právomoc Elegktiko Synedrio preskúmať, či sú verejné výdavky schválené správne a či sú v súlade so všetkými relevantnými právnymi predpismi.

6

§ 19 ods. 1 prezidentského dekrétu stanovuje, že predbežnú kontrolu príkazov na úhradu súvisiacich s výdavkami ministerstiev vykonávajú v závislosti od konkrétneho prípadu sudcovia druhej kategórie alebo komisári Elegktiko Synedrio, ktorí pôsobia na predmetnom ministerstve.

7

V súlade s § 21 ods. 1 prezidentského dekrétu príslušný sudca druhej kategórie alebo komisár nesmie schváliť nijaké výdavky, ktoré nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v § 17 ods. 1 prezidentského dekrétu. Ak sa mu výdavky následne znovu predložia na schválenie a on sa domnieva, že stále nie sú v súlade s týmito podmienkami, musí postúpiť vec príslušnému senátu Elegktiko Synedrio, ktorý vydá konečné rozhodnutie.

8

Účtovné oddelenie ministerstva kultúry a cestovného ruchu požiadalo komisára Elegktiko Synedrio pôsobiaceho pri tomto ministerstve o schválenie príkazu na úhradu týkajúceho sa odmeny K. Antonopoulosa, zamestnanca uvedeného ministerstva na základe súkromnoprávneho pracovného vzťahu na dobu určitú, a to na riaditeľstve starovekej a klasickej antiky, a člena výkonného výboru odborovej organizácie od novembra 2008 do mája 2009.

9

Komisár Elegktiko Synedrio tento príkaz na úhradu odmietol schváliť, pretože v uvedenom čase dotknutá osoba nebola prítomná v práci počas 34 dní z dôvodu uvoľnenia na účely výkonu činnosti v odboroch, pričom jej odmena nebola znížená primerane k dĺžke tohto uvoľnenia.

10

V tejto súvislosti sa komisár Elegktiko Synedrio domnieval, že z ustanovení uplatniteľného helénskeho práva vyplýva, že štátni zamestnanci v rámci súkromnoprávneho pracovného vzťahu na dobu určitú na rozdiel od štátnych zamestnancov v rámci súkromnoprávneho pracovného vzťahu na dobu neurčitú, ktorí zastávajú stále pracovné miesta a majú právo na platenú dovolenku na účely výkonu činnosti v odboroch, majú právo dovolenku na účely výkonu činnosti v odboroch bez nároku na odmenu.

11

Účtovné oddelenie však uvedeného komisára opäť požiadalo o schválenie dotknutého príkazu na úhradu, konkrétnejšie s tvrdením, že daný príjemca, ktorý má súkromnoprávny pracovný vzťah na dobu určitú, má právo na odmenu za dni, počas ktorých bol neprítomný z dôvodu uvoľnenia na účely výkonu činnosti v odboroch, a to na základe článku 4 dekrétu prezidenta republiky 164/2004, ktorý preberá smernicu 1990/70 zakotvujúcu zásadu zákazu diskriminácie medzi pracovníkmi, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú, a porovnateľnými pracovníkmi s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú.

12

Opakované odmietnutie komisára Elegktiko Synedrio schváliť dotknutý príkaz na úhradu viedlo k sporu, na ktorého vyriešenie sa tento komisár na základe „zápornej správy“ z 3. novembra 2009 v súlade so zákonom obrátil na prvý senát Elegktiko Synedrio.

13

Dňa 1. júla 2010 pri preskúmaní uvedenej „zápornej správy“ vznikli otázky týkajúce sa výkladu práva Únie. Za týchto podmienok prvý senát Elegktiko Synedrio rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

14

Podľa článku 267 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv, ako aj platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie.

15

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred súdnym orgánom členského štátu a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné na vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Z článku 267 ZFEÚ tiež vyplýva, že ak sa takáto otázka položí v konaní pred súdnym orgánom členského štátu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

16

Z toho vyplýva, že na to, aby sa predmetný vnútroštátny orgán mohol obrátiť na Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania, musí byť kvalifikovaný ako „súdny orgán“ v zmysle tohto ustanovenia.

17

Z tohto dôvodu treba preskúmať, či za okolností, ktoré viedli k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Elegktiko Synedrio predstavuje súdny orgán zmysle článku 267 ZFEÚ, a teda či je oprávnený obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

18

Podľa ustálenej judikatúry pri hodnotení, či vnútroštátny orgán má povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo je otázka, ktorá patrí výlučne do práva Únie, Súdny dvor berie do úvahy všetky skutočnosti ako celok, akými sú právny základ orgánu, jeho pôsobenie, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatnenie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1997, Dorsch Consult, C-54/96, Zb. s. I-4961, bod 23; z 31. mája 2005, Syfait a i., C-53/03, Zb. s. I-4609, bod 29, a zo 14. júna 2007, Häupl, C-246/05, Zb. s. I-4673, bod 16, ako aj uznesenie zo 14. mája 2008, Pilato, C-109/07, Zb. s. I-3503, bod 22).

19

Okrem toho môžu vnútroštátne súdy podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor len vtedy, ak prejednávajú spor a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím súdnej povahy (pozri najmä rozsudky z 12. novembra 1998, Victoria Film, C-134/97, Zb. s. I-7023, bod 14; z 30. novembra 2000, Österreichischer Gewerkschaftsbund, C-195/98, Zb. s. I-10497, bod 25, a Syfait a i., už citovaný, bod 35).

20

Navyše v súlade s ustálenou judikatúrou pojem nezávislosť, ktorý je súčasťou výkonu súdnictva, predovšetkým znamená, že dotknutý orgán má mať postavenie tretieho subjektu voči správnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok (rozsudky z 30. marca 1993, Corbiau, C-24/92, Zb. s. I-1277, bod 15, a z 19. septembra 2006, Wilson, C-506/04, Zb. s. I-8613, bod 49).

21

Napokon treba vymedziť právomoc určitého orgánu obrátiť sa na Súdny dvor podľa článku 267 ZFEÚ z hľadiska kritérií tak štrukturálnej, ako aj funkčnej povahy. V tejto súvislosti vnútroštátny orgán možno kvalifikovať ako „súdny orgán“ v zmysle uvedeného článku, ak vykonáva súdne funkcie, zatiaľ čo pri výkone iných funkcií, najmä správnej povahy, mu túto kvalifikáciu nemožno priznať (pozri, pokiaľ ide o taliansky dvor audítorov, uznesenia z 26. novembra 1999, ANAS, C-192/98, Zb. s. I-8583, bod 22, a RAI, C-440/98, Zb. s. I-8597, bod 13). Orgán, na ktorý je podaná žaloba proti rozhodnutiu vydanému oddelením správneho orgánu, nemožno považovať za tretiu osobu vo vzťahu k tomuto oddeleniu, a teda ani za súdny orgán v zmysle článku 267 ZFEÚ, keďže ide o funkčné prepojenie s uvedeným správnym orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudky Corbiau, už citovaný, bod 16, a z 30. mája 2002, Schmid, C-516/99, Zb. s. I-4573, bod 37).

22

V predmetnej veci z rozhodnutia Elegktiko Synedrio v prvom rade vyplýva, že tento orgán má rozhodnúť o spore, ku ktorému došlo v rámci predbežnej kontroly výdavkov štátu medzi komisárom Elegktiko Synedrio pôsobiacim pri ministerstve kultúry a cestovného ruchu na jednej strane a účtovným oddelením tohto ministerstva na druhej strane.

23

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že komisár Elegktiko Synedrio je členom Elegktiko Synedrio, ktorý, ako vyplýva z § 19 ods. 1 prezidentského dekrétu, pôsobí pri každom ministerstve na účely vykonávania predbežnej kontroly výdavkov dotknutého ministerstva. Spor v predmetnej veci vyplýva z odmietavého stanoviska komisára Elegktiko Synedrio pôsobiaceho pri ministerstve kultúry a cestovného ruchu v súvislosti so schválením výdavku zodpovedajúceho odmene pracovníka s pracovnou zmluvou na dobu určitú za hodiny, ktoré venoval odborovej činnosti. Uvedené odmietavé stanovisko bolo adresované orgánu, ktorý podal pôvodnú žiadosť na uskutočnenie platby, ktorým je v prejednávanej veci účtovné oddelenie tohto ministerstva. Toto oddelenie však podalo novú žiadosť o uskutočnenie platby na rovnaké účely ako v prípade predchádzajúcej žiadosti. Za týchto okolností uvedený komisár vzhľadom na to, že zotrvával na svojom odmietavom stanovisku, podľa § 21 ods. 1 prezidentského dekrétu predložil Elegktiko Synedrio svoju „zápornú správu“, aby o nej rozhodol uvedený orgán.

24

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že medzi Elegktiko Synedrio a jeho komisárom pôsobiacim pri ministerstve kultúry a cestovného ruchu, ktorý vydal a predložil zápornú správu Elegktiko Synedrio, existuje zjavné funkčné a štrukturálne prepojenie, ktoré bráni tomu, aby mu bolo priznané postavenie tretej osoby vo vzťahu k uvedenému komisárovi (pozri analogicky rozsudky Corbiau, už citovaný, bod 16, a Schmid, už citovaný, bod 38).

25

Ak Elegktiko Synedrio rozhoduje o „zápornej správe“ vydanej jeho komisárom, nemá postavenie tretej osoby vo vzťahu k záujmom, o ktoré ide vo veci samej, a v dôsledku toho nie je nestranný voči príjemcovi dotknutej platby, v tomto prípade K. Antonopoulosovi (pozri analogicky rozsudok z 22. decembra 2010, RTL Belgium, C-517/09, Zb. s. I-14093, bod 47).

26

Ďalej treba konštatovať, že na rozdiel od právomocí Elegktiko Synedrio týkajúcich sa „rozhodovania o sporoch“ v súvislosti s udeľovaním dôchodkov, o aké ide v článku 98 ods. 1 písm. f) ústavy, ako aj „rozhodovania“ vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti zamestnancov v štátnom, civilnom alebo vo vojenskom sektore uvedených v článku 98 ods. 1 písm. g) tejto ústavy, právomoc Elegktiko Synedrio, do ktorej rámca patrí tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa vzťahuje na predbežnú „kontrolu“ výdavkov štátu na základe článku 98 ods. 1 písm. a) uvedenej ústavy, a preto nemôže rozhodnúť takýmto rozhodnutím.

27

Z rozhodnutia Elegktiko Synedrio v tejto súvislosti totiž vyplýva, že na základe poslednej uvedenej právomoci má tento orgán posúdiť zákonnosť rozpočtu verejných výdavkov a prijať rozhodnutie, ktoré nemá právnu silu rozhodnutej veci.

28

Takéto rozhodnutie, keďže nespĺňa požiadavku vyplývajúcu z judikatúry uvedenej v bode 19 tohto rozsudku, teda nepatrí do rámca konania, v ktorom sa má rozhodnúť na základe rozhodnutia súdnej povahy.

29

Napokon na pojednávaní bolo konštatované, že dotknutá osoba, ktorou je príjemca predmetnej platby vo veci samej, nie je účastníkom konania pred Elegktiko Synedrio, ktoré sa týka výlučne sporu medzi komisárom Elegktiko Synedrio a správnym orgánom, ktorý má v úmysle uskutočniť platbu, vo veci zákonnosti tejto platby a uplatneného postupu.

30

V rámci tohto správneho konania má dotknutá osoba, ktorou je príjemca predmetnej platby, len postavenie pozorovateľa na podporu stanoviska účtovného oddelenia ministerstva, ktoré má v úmysle vyplatiť mu odmenu.

31

Rozsudok v spore medzi dotknutou osobou a správnym orgánom v súvislosti s vyplatením uvedenej odmeny bude vyhlásený až v neskoršom štádiu, keď o veci rozhodne správny súd. Správnemu súdu teda prislúcha rozhodnúť o nároku dotknutej osoby na odmenu a v tomto rámci prípadne prerušiť konanie a obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania (pozri analogicky rozsudok Victoria Film, už citovaný, bod 18).

32

Za týchto podmienok vnútroštátny orgán v predmetnej veci nemožno považovať za orgán, ktorý vykonáva súdnu funkciu (pozri analogicky uznesenia z 12. januára 2010, Amiraike Berlin, C-497/08, Zb. s. I-101, bod 21, ako aj z 24. marca 2011, Bengtsson, C-344/09, Zb. s. I-1999, bod 19 a citovanú judikatúru).

33

Z celkového posúdenia predchádzajúcich úvah vyplýva, že za okolností, ktoré viedli k tomuto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Elegktiko Synedrio nepredstavuje súdny orgány zmysle článku 267 ZFEÚ, a preto nie je oprávnený obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Elegktiko Synedrio, treba vyhlásiť za neprípustný.

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred Elegktiko Synedrio, o trovách konania rozhodne tento orgán. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Elegktiko Synedrio (Grécko) z 1. júla 2012 je neprípustný.