1

Svojím odvolaním sa spoločnosť Éditions Odile Jacob SAS (ďalej len „Odile Jacob“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 13. septembra 2010, Éditions Jacob/Komisia (T-279/04, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým bola zamietnutá jej žaloba, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie 2004/422/ES zo 7. januára 2004 vyhlasujúceho koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP) [neoficiálny preklad], ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 125, s. 54, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Komisia Európskych spoločenstiev napadnutým rozhodnutím schválila odkúpenie aktív spoločnosti Vivendi Universal Publishing SA (ďalej len „VUP“) používaných na vydavateľskú činnosť spoločnosťou Lagardère SCA (ďalej len „Lagardère“) prostredníctvom spoločnosti Natexis Banques Populaires SA (ďalej len „NBP“) a jej dcérskych spoločností Segex SARL (ďalej len „Segex“), Ecrinvest 4 SA (ďalej len „Ecrinvest 4“) a Investima 10 SAS (ďalej len „Investima 10“) pod podmienkou úplného dodržiavania záväzkov, tak ako boli stanovené v prílohe II tohto rozhodnutia, spoločnosťou Lagardère.

3

Táto vec sa týka viacerých žalôb súvisiacich s prístupom k dokumentom počas predmetného konania o kontrole koncentrácií, ktoré podali rôzni účastníci predaja aktív používaných na vydavateľskú činnosť, ktorých vlastníkom v Európe bola spoločnosť VUP a ktoré boli prevedené na spoločnosti Lagardère a Wendel Investissement SA (ďalej len „Wendel Investissement“), v ktorých veci bolo rozhodnuté rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob (C-404/10 P), ako aj spojených vecí týkajúcich sa schválenia spoločnosti Wendel Investissement ako nadobúdateľa časti prevádzaných aktív, v ktorých bol vydaný rozsudok zo 6. novembra 2012, Komisia a Lagardère/Éditions Odile Jacob (C-553/10 P a C-554/10 P).

4

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, ďalej len „nariadenie č. 4064/89“), s názvom „Hodnotenie koncentrácií“ stanovuje:

„1.   Koncentrácie v rámci tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom budú hodnotiť v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami.

Pri hodnotení Komisia zohľadní:

2.   Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.

3.   Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

…“

5

Článok 3 nariadenia č. 4064/89 s názvom „Definícia koncentrácie“ stanovuje:

„1.   Za vznik koncentrácie sa považuje situácia, keď:

…

3.   Na účely tohto nariadenia kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spoločne a rešpektujúc príslušné skutočnosti alebo zákon dávajú možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik predovšetkým prostredníctvom:

4.   Kontrolu nadobúdajú osoby alebo podniky, ktoré:

5.   Za koncentráciu sa nepovažuje, ak:

6

Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Oznamovanie koncentrácií“ stanovuje:

„1.   Koncentrácie v rozsahu Spoločenstva, definované v tomto nariadení, sa musia oznámiť Komisii najneskôr jeden týždeň po uzavretí zmluvy, po oznámení návrhu vo verejnej súťaži alebo nadobudnutí kontrolného podielu. Tento týždeň sa začína výskytom prvej z uvedených udalostí.

2.   Koncentráciu, ktorá spočíva vo fúzii v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) alebo nadobudnutím spoločnej kontroly v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b), oznámia spoločne zmluvné strany fúzie, prípadne nadobúdatelia spoločnej kontroly. Vo všetkých ostatných prípadoch oznámenie vykoná osoba alebo podnik, ktorý nadobudol kontrolu nad celým jedným alebo viacerými podnikmi alebo jeho/ich časťou.

…“

7

Podľa článku 6 uvedeného nariadenia s názvom „Preskúmanie oznámenia a začatie konania“:

„1.   Komisia preskúma oznámenie bezodkladne po jeho doručení.

Rozhodnutie prehlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s vykonaním koncentrácie alebo potrebné na jej vykonanie.

2.   Tam, kde Komisia zistí, že v dôsledku zmeny príslušných podnikov oznámená koncentrácia už viac nevyvoláva vážne pochybnosti v zmysle odseku 1 písm. c), môže rozhodnúť, že prehlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa odseku 1 písm. b).

Komisia môže priložiť k svojmu rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. b) podmienky a povinnosti určené na zaistenie, aby dané podniky splnili záväzky, ktoré prevzali voči Komisii na zaistenie koncentrácie zlučiteľnej so spoločným trhom.

…“

8

Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Pozastavenie koncentrácií“ stanovuje:

„1.   Koncentrácia, ako je definovaná v článku 1, nenadobudne účinnosť či už pred jej oznámením alebo pokiaľ nebola prehlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom, podľa rozhodnutia podľa článku 6 ods. 1 písm. b) alebo článku 8 ods. 2, alebo na základe predpokladu podľa článku 10 ods. 6.

…

5.   Platnosť akejkoľvek transakcie vykonanej v rozpore s odsekom 1 závisí od rozhodnutia podľa článku 6 ods. 1 písm. b) alebo článku 8 ods. 2 alebo 3, alebo od predpokladu podľa článku 10 ods. 6.

…“

9

Článok 8 nariadenia č. 4064/89 s názvom „Rozhodovacie právomoci Komisie“ stanovuje:

„…

2.   Tam, kde Komisia zistí, že v dôsledku zmeny vykonanej danými podnikmi, ak je to potrebné, oznámená koncentrácia spĺňa kritérium stanovené v článku 2 ods. 2 a v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4, kritériá stanovené v článku 85 ods. 3 zmluvy [EHS], vydá rozhodnutie prehlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Môže priložiť k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti určené na zaistenie, aby dané podniky splnili záväzky, ktoré prevzali voči Komisii na zaistenie koncentrácie zlučiteľnej so spoločným trhom. Rozhodnutie prehlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom sa vzťahuje tiež na obmedzenia priamo spojené s vykonaním koncentrácie a potrebné na jej vykonanie.

3.   Tam, kde Komisia zistí, že koncentrácia spĺňa kritérium stanovené v článku 2 ods. 3 alebo v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4, nespĺňa kritériá stanovené v článku 85 ods. 3 zmluvy, vydá rozhodnutie prehlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

4.   Ak už bola koncentrácia vykonaná, môže Komisia rozhodnutím podľa odseku 3 alebo samostatným rozhodnutím požadovať, aby boli zlúčené podniky alebo aktíva rozdelené, aby sa skončila spoločná kontrola alebo akýkoľvek iný náležitý krok na obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže.

5.   Komisia môže odvolať rozhodnutie, ktoré prijala podľa odseku 2, ak:

6.   V prípadoch uvedených v odseku 5 môže Komisia prijať rozhodnutie podľa odseku 3 bez toho, aby bola viazaná lehotou uvedenou v článku 10 ods. 3.“

10

Článok 10 tohto nariadenia s názvom „Lehoty pre začatie konania a rozhodnutie“ stanovuje:

„…

2.   Rozhodnutia prijaté podľa článku 8 ods. 2 o oznámených koncentráciách musia byť prijaté hneď, ako sa ukáže, že závažné obavy uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa odstránili čiastočne v dôsledku úprav vykonaných účastníkmi koncentrácie, a najneskôr v lehote stanovenej v odseku 3.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8 ods. 6, sa musia rozhodnutia prijaté podľa článku 8 ods. 3 o oznamovaných koncentráciách prijať najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa začatia konania.

4.   Lehoty stanovené odsekmi 1 a 3 sa výnimočne pozastav[ia], ak v dôsledku okolností, za ktoré je zodpovedný jeden z účastníkov koncentrácie, musí Komisia požadovať informácie podľa článku 11 alebo nariadiť šetrenie rozhodnutím podľa článku 13.

…

6.   Ak Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo článkom 8 ods. 2 alebo 3 v lehote stanovenej v odsekoch 1 alebo 3, považuje sa koncentrácia za zlučiteľnú so spoločným trhom bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9.“

11

Článok 14 uvedeného nariadenia s názvom „Pokuty“ stanovuje:

„1.   Komisia môže rozhodnutím uložiť pokuty osobám uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. b), podnikom alebo združeniam podnikov od 1000 do 50000 [eur], ak zámerne alebo z nedbalosti:

…

2.   Komisia môže rozhodnutím udeliť pokuty až do výšky 10 % spoločného obratu účastníkov koncentrácie v zmysle článku 5 o dotknutých osobách alebo podnikoch, ak zámerne alebo z nedbalosti:

…“

12

Skutkové okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako boli uvedené v bodoch 10 až 59 napadnutého rozhodnutia, sú:

13

Rozhodnutím z 30. júla 2004, ktoré bolo spoločnosti Odile Jacob na základe jej žiadosti oznámené faxom z 27. augusta 2004, Komisia schválila spoločnosť Wendel Investissement ako nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív.

14

K prevodu vlastníckeho práva k spätne prevádzaným aktívam nazvaným „Nouvel Editis“ na spoločnosť Wendel Investissement došlo 30. septembra 2004.

15

Návrhom doručeným 8. novembra 2004 do kancelárie Súdu prvého stupňa podala odvolateľka žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie z 30. júla 2004.

16

Rozsudkom z 13. septembra 2010, Éditions Jacob/Komisia (T-452/04, Zb. s. II-4713) Všeobecný súd zrušil toto rozhodnutie.

17

Rozsudkom z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia (T-237/05, Zb. s. II-2245), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie D(2005) 3286 zo 7. apríla 2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne smerujúca k tomu, aby podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) získala prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa konania o preskúmaní predmetnej koncentrácie.

18

Rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob (C-404/10 P), Súdny dvor zrušil už citovaný rozsudok Všeobecného súdu z 9. júna 2010, Éditions Jacob/Komisia, a zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 7. apríla 2005 podanú na Súd prvého stupňa.

19

Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. júla 2004 odvolateľka podala žalobu, v ktorej sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia.

20

Na podporu svojich návrhov na zrušenie odvolateľka uviedla deväť žalobných dôvodov, ktoré Všeobecný súd zamietol všetky v napadnutom rozsudku.

21

Svojím odvolaním spoločnosť Odile Jacob navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

23

Spoločnosť Lagardère navrhuje, aby Súdny dvor:

24

Vo svojom odvolaní spoločnosť Odile Jacob uvádza štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pojmu koncentrácia a nesprávnom právnom posúdení pri právnej kvalifikácii dohody o dočasnom prevzatí, t. j. transakcie, prostredníctvom ktorej boli na spoločnosť NBP prevedené cieľové aktíva. Druhý odvolací dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia, keďže Všeobecný súd nevyvodil právne následky z procesných vád, ktorých sa dopustila Komisia. Tretí odvolací dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia, keďže Všeobecný súd nevyvodil právne následky z nedostatku odôvodnenia. Štvrtý odvolací dôvod sa týka porušenia kritérií, ktoré sú relevantné na účely posúdenia posilnenia dominantného postavenia a primeranosti záväzkov.

25

Keďže sa prvé dva odvolacie dôvody prekrývajú, treba ich posúdiť spoločne.

26

Svojím prvým odvolacím dôvodom spoločnosť Odile Jacob tvrdí, že Všeobecný súd tým, že skúmal dohodu o dočasnom prevzatí bez toho, aby zohľadnil celkovú právnu štruktúru dohôd, prostredníctvom ktorej spoločnosť Lagardère získala kontrolu nad cieľovými aktívami, nezohľadnil všeobecný cieľ kontroly koncentrácií, ktorým je vychádzať z ekonomickej reality, ktorá je základom právnych transakcií. Spoločnosť Odile Jacob sa domnieva, že Všeobecný súd nepreskúmal všetky transakcie vrátane transakcie spočívajúcej v prevedení podniku na dočasného nadobúdateľa na základe dohody stanovujúcej budúci odpredaj činnosti na konečného nadobúdateľa, ktorá in fine vedie k prevedeniu výlučnej alebo spoločnej kontroly nad prevádzanými aktívami na konečného nadobúdateľa, v tomto prípade na spoločnosť Lagardère. Výnimka stanovená v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 4064/89 sa mala vykladať reštriktívne.

27

Odile Jacob Všeobecnému súdu vytýka, že umožnil, aby na základe zmluvy vznikol „záväzok uskladnenia“, čím sa obišla kontrola koncentrácií. Tento subjekt nebol nezávislý, pretože bol pod rozhodujúcim vplyvom spoločnosti Lagardère a jeho vedenie disponovalo určitým rozhodovacím priestorom v súvislosti s uzatváraním zmlúv. Zmluva o prevode, z ktorej pre akcionárov a vedenie nového subjektu vyplývajú povinnosti a záväzky vo vzťahu k spoločnosti Lagardère, by zbavila nezávislosti tie subjekty, ktoré sa zaviazali.

28

Komisia a spoločnosť Lagardère tvrdia, že tento odvolací dôvod je neúčinný, pretože cieľom napadnutého rozhodnutia nebolo preskúmať skutočnosti od decembra 2002, ale posúdiť, či transakcia oznámená 14. apríla 2003, ktorá sa týkala získania kontroly nad aktívami spoločnosti VUP, bola zlučiteľná so spoločným trhom. Z tohto dôvodu sú kvalifikácia dohody o dočasnom prevzatí a jej dôsledky nezávislé a nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bola uvedená koncentrácia povolená v prípade splnenia určitých podmienok.

29

Svojím druhým odvolacím dôvodom spoločnosť Odile Jacob tvrdí, že napadnutý rozsudok, keďže z neho vyplýva, že neoznámenie predmetnej koncentrácie v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 4064/89 bolo sankcionované iba pokutou a nie zrušením napadnutého rozhodnutia, obsahuje nesprávne právne posúdenie. Taká peňažná sankcia by sa totiž mohla uplatniť iba v prípade podnikov, ale v žiadnom prípade nie v prípade procesných vád, ktorých sa dopustila samotná Komisia. Toto oznámenie, ku ktorému došlo 14. apríla 2003, teda viac ako štyri mesiace po podpísaní zmluvy o prevode, by tak viedlo k skoršiemu uskutočneniu uvedenej transakcie v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 4064/89.

30

Všeobecný súd nevyvodil právne následky z týchto procesných vád a schválil teda porušenie zákona, ktoré sa dá porovnať so zneužitím právomoci zo strany Komisie, čo bolo v rozpore tak s pôsobnosťou, ako aj cieľom nariadenia č. 4064/89. Vzhľadom na nedodržanie uvedených lehôt nemuselo byť vykonané včasné preskúmanie predmetnej koncentrácie, mohla byť umelo prerušená lehota na preskúmanie koncentrácie a okamžite zaplatená predávajúcemu cena, čím bola spoločnosti Lagardère poskytnutá konkurenčná výhoda vo vzťahu k jej konkurentom.

31

Podľa Komisie je druhý odvolací dôvod neúčinný a nedôvodný.

32

Komisia sa domnieva, že odvolateľka nepreukázala, ako mohli tieto údajné procesné vady ovplyvniť platnosť napadnutého rozhodnutia. Nič v nariadení č. 4064/89 Komisii neumožňovalo vyhlásiť transakciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom z dôvodu sankcionovania údajnej procesnej vady bez ohľadu na to, či sa jej dopustila Komisia, alebo oznamovateľ.

33

Treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 162 napadnutého rozsudku konštatoval, že kvalifikácia dohody o dočasnom prevzatí cieľových aktív nemá vôbec vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34

Všeobecný súd dospel v bode 164 napadnutého rozsudku k záveru, že taká okolnosť by aj za predpokladu, že by predmetná dohoda o dočasnom prevzatí umožnila spoločnosti Lagardère nadobudnúť od decembra 2002 nad cieľovými aktívami výlučnú alebo spoločnú kontrolu so spoločnosťou NBP, nemohla vôbec ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a zamietol žalobný dôvod ako neúčinný.

35

Tento záver Všeobecného súdu nevyplýva z nesprávneho právneho posúdenia.

36

Žaloba spoločnosti Odile Jacob totiž smerovala iba k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, prostredníctvom ktorého Komisia vyhlásila predmetnú koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom.

37

Aj za predpokladu, že by prostredníctvom transakcií, ktoré sa uskutočnili v decembri 2002, mohla spoločnosti Lagardère už v tom čase nadobudnúť nad cieľovými aktívami výlučnú alebo spoločnú kontrolu so spoločnosťou NBP, nebolo by dôsledkom tejto okolnosti nič iné než konštatovanie oneskoreného oznámenia predmetnej koncentrácie alebo prípadne, ako uviedol Všeobecný súd v bode 154 napadnutého rozsudku, konštatovanie predčasného uskutočnenia tejto transakcie, ktoré nebolo povolené na základe nariadenia č. 4064/89.

38

Hoci by také konštatovania mohli viesť k sankciám stanoveným v uvedenom nariadení, najmä k uloženiu pokuty v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) alebo článkom 14 ods. 2 nariadenia č. 4064/89, nemohli by viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pretože nemajú nijaký vplyv na zlučiteľnosť predmetnej koncentrácie so spoločným trhom.

39

Treba totiž pripomenúť, že článok 7 ods. 5 nariadenia č. 4064/89 stanovuje, že platnosť akejkoľvek transakcie vykonanej pred jej oznámením a vyhlásením jej zlučiteľnosti so spoločným trhom závisí od rozhodnutia, ktoré prijala Komisia po preskúmaní oznámenia alebo po skončení hĺbkovej kontroly. Z bodu 47 napadnutého rozsudku však vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí povolila predmetnú koncentráciu v prípade splnenia určitých podmienok.

40

Z tohto dôvodu, aby sa Všeobecný súd mohol vyjadriť k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nebolo potrebné vykonať preskúmanie toho, či spoločnosť Lagardère získala prostredníctvom predmetnej dohody o dočasnom prevzatí výlučnú alebo spoločnú kontrolu so spoločnosťou NBP nad cieľovými aktívami. Konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa tejto otázky sa tak musia považovať za nadbytočné.

41

Treba dodať, že všetky dôvody a tvrdenia odvolateľky týkajúce sa prípadných účinkov dohody o dočasnom prevzatí sú preto tiež neúčinné.

42

Je preto potrebné zamietnuť prvý odvolací dôvod ako neúčinný a druhý odvolací dôvod ako nedôvodný.

43

Odile Jacob sa domnieva, že Všeobecný súd mal sankcionovať nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o posúdenie dohody o dočasnom prevzatí.

44

Všeobecný súd tým, že potvrdil neexistenciu akejkoľvek povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o uplatnenie výnimky z kogentných ustanovení nariadenia č. 4064/89 zo strany Komisie, umožnil porušenie zásad rovnosti a právnej istoty. Spoločnosť Lagardère tak ťažila z lepšieho postavenia, než mali jej konkurenti, ktorí sa zúčastnili na predaji cieľových aktív, čím porušila zásadu rovnosti účastníkov predkladania ponúk v súvislosti s predajom týchto aktív. Komisia sa bez uvedenia dôvodu nemohla odkloniť od svojej obvyklej rozhodovacej praxe v oblasti kontroly koncentrácií, keďže by porušila zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery.

45

Komisia tvrdí, že odvolateľka nepreukázala nič, na základe čoho by napadnuté rozhodnutie, ako aj napadnutý rozsudok boli nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o dohodu o dočasnom prevzatí. V každom prípade Komisia uvádza, že otázky týkajúce sa kvalifikácie dohody o dočasnom prevzatí nemajú vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Bez ohľadu na kvalifikáciu dohody o dočasnom prevzatí bolo nesporné, že predmetná koncentrácia, tak ako bola oznámená 14. apríla 2003, mala povahu koncentrácie a že Komisia tak nemala povinnosť vysloviť sa k samotnej dohode o dočasnom prevzatí. Všetky ostatné dôvody uvedené Všeobecným súdom boli nadbytočné a nemohli byť použité na účely spochybnenia odôvodnenia napadnutého rozsudku.

46

Úvahy spoločnosti Odile Jacob, keďže sa v nich uvádza, že Všeobecný súd mal sankcionovať nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o posúdenie dohody o dočasnom prevzatí, vychádzajú z predpokladu, podľa ktorého malo posúdenie tejto transakcie vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

47

Z bodov 37 až 40 tohto rozsudku však vyplýva, že kvalifikácia dohody o dočasnom prevzatí nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48

V každom prípade podľa ustálenej judikatúry inštitúcie Európskej únie nemusia pri vypracovávaní aktu zaujať postoj k zjavne druhoradým skutočnostiam alebo predvídať možné námietky. Stupeň podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byť rozhodnutie vydané. Komisia teda neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní právomoci preskúmavania koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí odôvodnenie, čo sa týka posúdenia určitého množstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne nevhodné, bezvýznamné alebo v rámci tohto posudzovania jasne druhoradé (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 167, ako aj citovanú judikatúru).

49

Požiadavka odôvodnenia rozhodnutia Komisie, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89, je splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že predmetná koncentrácia, v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi, nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, v dôsledku ktorého by bola významne narušená efektívna hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti (pozri rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 168).

50

Za týchto okolností z bodov 234 až 240 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd tým, že vychádzal z odôvodnení 6, 7 a 989 až 1003 napadnutého rozhodnutia, preskúmal odôvodnenie tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že je dostatočné.

51

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

52

Štvrtý odvolací dôvod, ktorý sa zakladá na údajne nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o analýzu predmetnej koncentrácie, sa skladá z dvoch častí.

53

Podľa spoločnosti Odile Jacob Všeobecný súd tým, že usúdil, že rozdelenie spoločnosti Éditis nemá vplyv na posúdenie zlučiteľnosti predmetnej koncentrácie so spoločným trhom, neposúdil správne vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na danom trhu. V prípade rozdelenia jedného z dvoch podnikov, ktoré tvoria duopol, ktorý nemá dominantné postavenie na trhu, Všeobecný súd nemohol v zásade vylúčiť skutočnosť, že oslabenie jedného z dvoch konkurentov pôsobiacich na tomto trhu by mohlo viesť k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia druhého konkurenta. Všeobecný súd mal preto zohľadniť účinok rozdelenia spoločnosti Éditis na vytvorenie dominantného postavenia.

54

Pokiaľ ide o Komisiu, Všeobecný súd vôbec neuviedol právnu normu, podľa ktorej by bolo v zásade vylúčené, aby oslabenie jedného z dvoch konkurentov viedlo k vytvoreniu dominantného postavenia. Všeobecný súd iba pripomenul, že relevantným kritériom bolo vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia a že pojem rozdelenie, ktorý bol prehnaný, sám osebe nepredstavoval dostatočné kritérium na účely identifikácie vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, ktoré sú výsledkom viacerých skutočností. Všeobecný súd tak správne analyzoval konkurencieschopnosť spoločnosti Éditis po prevedení spätne prevádzaných aktív.

55

Spoločnosť Lagardère sa domnieva, že na účely posúdenia dominantného postavenia nie je možné zohľadniť rozdelenie cieľového subjektu v rámci záväzkov. Komisia totiž mala v rámci prvej fázy posúdiť, či oznámená transakcia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktoré by mohol narušiť hospodársku súťaž. V tejto fáze sa zohľadňovali navrhované záväzky a oznámená transakcia sa analyzovala v celom rozsahu. Komisia až v rámci druhej a tretej fázy, t. j. následne, preskúmala, či záväzky umožnili vyriešiť identifikované problémy hospodárskej súťaže a či boli tieto záväzky skutočne vykonané. Údajné rozdelenie cieľového subjektu by preto vyplývalo z analýzy záväzkov, a nebolo by teda relevantné vo fáze posúdenia prípadného dominantného postavenia.

56

Čo sa týka primeranosti záväzkov, ktoré umožnili podmienené povolenie predmetnej koncentrácie, spoločnosť Odile Jacob sa domnieva, že v prvom rade Všeobecný súd nezohľadnil potrebu zachovania a rozvoja efektívnej hospodárskej súťaže. Všeobecný súd sa tým, že neuviedol, že znenie záväzkov umožňovalo alternatívu medzi zachovaním „alebo“ rozvojom hospodárskej súťaže, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odvolateľku, tieto dve podmienky sú kumulatívne, tak ako je uvedené v odôvodnení 13 nariadenia č. 4064/89. Nielenže úroveň efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu nemohla byť nižšia než úroveň, aká bola pred transakciou, ale aj štruktúra trhu musela umožniť účinný rast tejto úrovne hospodárskej súťaže v čo najkratšom období.

57

V druhom rade Všeobecný súd nesprávne posúdil na účely zachovania hospodárskej súťaže schopnosť nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív. Pokiaľ ide o spoločnosť Odile Jacob, t. j. nadobúdateľa, ktorý má iba finančné zdroje, nemá skúsenosti na relevantnom trhu a ktorého manažment sa môže zmeniť, táto spoločnosť nie je spôsobilá zachovať alebo rozvíjať hospodársku súťaž v oblasti danej vydavateľskej činnosti. Z toho vyplýva, že spoločnosť Éditis bola organizačne oslabená a Všeobecný súd sa tým, že nesankcionoval Komisiu z dôvodu, že nevyžadovala prvého nadobúdateľa, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo spochybniť predmetnú koncentráciu.

58

Čo sa týka účinnosti záväzkov, odvolateľka zdôrazňuje, že v napadnutom rozsudku boli správne analyzované účinky spojené s portfóliom ochranných známok a konglomerátne účinky predmetnej koncentrácie, avšak nebola v ňom preskúmaná právne primeraná povaha záväzkov spoločnosti Lagardère. Všeobecný súd tak potvrdil „roztrieštený“ prístup spočívajúci iba v preskúmaní prekrytí trhov bez toho, aby zohľadnil v širšom rozsahu dôsledky tejto transakcie na všetkých relevantných trhoch, ako to urobil Súdny dvor v už citovanom rozsudku Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala.

59

Komisia tvrdí, že na účely odôvodnenia štvrtého odvolacieho dôvodu žalobkyňa vychádza z nesprávneho predpokladu. Oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 a nariadenia Komisie (ES) č. 447/98 (Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 89, ďalej len „oznámenie o nápravných opatreniach“) uvádza výlučne „obnovenie“ a „opätovné zabezpečenie“ hospodárskej súťaže, aby tieto nápravné prostriedky mohli zabezpečiť, že úroveň hospodárskej súťaže, ktorá existovala pred predmetnou koncentráciou, sa zachová alebo obnoví. V duchu riadenia trhov alebo hospodárskeho plánovania však v nijakom prípade nejde o zlepšenie tejto úrovne hospodárskej súťaže.

60

Čo sa týka spôsobilosti nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív, Komisia uvádza, že toto tvrdenie sa v skutočnosti vracia k spochybneniu analýzy skutkových okolností, ktorú vykonal Všeobecný súd. V každom prípade možný konkurent nie je nikým iným než subjektom, ktorý zatiaľ nevystupuje ako konkurent na danom trhu, avšak disponuje prostriedkami a stimulmi na účely vstupu na tento trh. V prejednávanom prípade však spoločnosť Éditis bola samostatným podnikom so všetkými aktívami potrebnými na to, aby bola konkurentom na predmetnom trhu, t. j. približne 80 % cieľových aktív, ktorý zároveň disponuje vlastnou administratívnou, riadiacou a logistickou organizáciou. Všeobecný súd správne usúdil, že nadobúdateľ, ktorý má finančné zdroje, nebol nevyhnutne bez požadovaných skúseností, pretože sa mohol oprieť o existujúci manažment spoločnosti Éditis.

61

Subsidiárne Komisia uvádza, že tento prípad sa jasne odlišuje od prípadov, keď Komisia vybrala prvého nadobúdateľa. V tomto druhom prípade ide o situácie, keď sa prevádzané aktíva ako také nezdajú byť rentabilné, avšak mohli by byť takými v závislosti od nadobúdateľa. To však nie je prípad predmetnej koncentrácie, keď spoločnosť Éditis bola rentabilným subjektom, ktorý je aktívny na predmetnom trhu a disponuje všetkými potrebnými zdrojmi, aby konkuroval spoločnosti Lagardère. Tvrdenie spoločnosti Odile Jacob týkajúce sa zvláštnosti duopolu bez dominantného postavenia je irelevantné, pretože táto skutočnosť sa nenachádza medzi kritériami výberu konečného nadobúdateľa, ktoré sú uvedené v oznámení o nápravných opatreniach.

62

Pokiaľ ide o právnu primeranosť záväzkov spoločnosti Lagardère, Komisia zdôrazňuje skutočnosť, že veľmi malý okruh aktív v podobe ochranných známok a pozícií na trhu, ktorý predtým mala spoločnosť VUP a ktorý získala spoločnosť Lagardère v dôsledku záväzkov, vylučuje, aby priradenie týchto pozícií k pozíciám, ktoré mala spoločnosť Lagardère pred predmetnou koncentráciou, vytváralo portfóliové a konglomerátne účinky. Okruh ochranných známok a pozícií na rôznych vydavateľských trhoch, ktorý pred transakciou pokrývala spoločnosť Lagardère, by nebol výrazne rozšírený v dôsledku priradenia získaných cieľových aktív, zatiaľ čo okruh ochranných známok a pozícií na trhu, ktorý v nadväznosti na záväzky na frankofónnom trhu pokrývala spoločnosť Éditis, bol porovnateľný s okruhom, ktorý pred transakciou pokrývala spoločnosť VUP.

63

Lagardère zdôrazňuje, že nariadenie č. 4064/89 neobsahuje nijaké ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že koncentrácia alebo záväzky, ktoré z nej vyplývajú, musia nevyhnutne viesť k zvýšeniu úrovne existujúcej hospodárskej súťaže. Nemožno vyžadovať, aby tieto záväzky umožnili rozvoj hospodárskej súťaže nad rámec pôvodnej konkurenčnej situácie.

64

Čo sa týka tvrdení týkajúcich sa potvrdenia podmienok výberu nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív, spoločnosť Lagardère ich považuje za neprípustné.

65

Pokiaľ ide o záväzky spoločnosti Lagardère a otázku zrušenia každého priradenia trhových podielov v rámci celého relevantného trhu, Lagardère uvádza, že Všeobecný súd na základe skutkového posúdenia správne usúdil, že tieto záväzky by skutočne viedli k dostatočnému zmenšeniu sily nového subjektu a výraznému zníženiu akéhokoľvek možného „sortimentového účinku“. Takto ponúknuté záväzky boli preto primerané.

66

Pokiaľ ide o prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 4064/89 zveruje Komisii úlohu spočívajúcu v zabezpečovaní, že koncentrácie podliehajúce jej kontrole nevytvárajú alebo neposilňujú dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti.

67

Na rozdiel od toho, čo chcela dosiahnuť odvolateľka, Komisii teda neprináleží zaviesť systém dokonalej hospodárskej súťaže a rozhodovať namiesto hospodárskych subjektov o tom, kto by mal podnikať na trhu.

68

Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia Komisia musí zohľadniť potrebu zachovávať a rozvíjať efektívnu hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Ide o požiadavku, ktorá je významným prvkom v rámci posúdenia, ktoré musí vykonať Komisia, avšak táto požiadavka nemôže zmeniť pravidlo vymedzené v odseku 2 tohto článku.

69

Pokiaľ ide o údajné rozdelenie spoločnosti Éditis, Všeobecný súd na rozdiel od stanoviska, ktoré zastáva odvolateľka, zásadne nevylúčil, že by oslabenie prostredníctvom rozdelenia jedného z dvoch podnikov tvoriacich duopol bez dominantného postavenia na trhu mohlo viesť k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia druhého podniku.

70

Z bodov 285 až 287 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd sa obmedzil na konštatovanie, že spätné prevedenie časti cieľových aktív predstavujúcich 60 % celkového obratu spoločnosti VUP a skutočnosť, že spoločnosť Lagardère si ponechá zvyšnú časť cieľových aktív, teda zmena pôvodného postavenia predmetných účastníkov na rôznych dotknutých odvetvových trhoch, samy osebe nepredstavovali dostatočný dôvod na účely určenia, či koncentrácia vytvárala, alebo posilňovala dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môže byť významná prekážka efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti.

71

Napokon treba uviesť, že v bode 290 napadnutého rozsudku Všeobecný súd usúdil, že rozdelenie spoločnosti Éditis nebolo podložené, a v bode 293 tohto rozsudku doplnil, že konkurencieschopnosť spoločnosti Nouvel Éditis v každom prípade závisí od schopnosti nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív zachovať a rozvíjať efektívnu hospodársku súťaž. Samotná skutočnosť, že spoločnosť Éditis bola rozdelená, nepredstavuje kritérium, prostredníctvom ktorého by bolo možné konštatovať jej potenciálne oslabenie na trhu.

72

Je preto potrebné zamietnuť prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu.

73

Pokiaľ ide o druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu, spoločnosť Odile Jacob nemôže tvrdiť ani to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci posúdenia záväzkov týkajúcich sa spôsobilosti nadobúdateľa, ktorý má finančné zdroje.

74

Pokiaľ ide o výber nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív, Komisii neprináleží, aby vybrala nadobúdateľa, ktorý by mohol teoreticky spĺňať optimálne podmienky dokonalej hospodárskej súťaže na danom trhu.

75

Z bodu 49 oznámenia o nápravných opatreniach vyplýva, že s cieľom zabezpečiť efektívnosť ponúknutého záväzku podlieha predaj navrhovanému kupujúcemu predchádzajúcemu schváleniu Komisie.

76

Komisia preto disponuje iba možnosťou schváliť alebo neschváliť nadobúdateľa, ktorý jej bol predstavený, a v súlade s bodom 49 uvedeného oznámenia overiť, či je životaschopným potencionálnym konkurentom, nezávislým a neprepojeným so stranami, ktorý vlastní finančné zdroje, disponuje preukázateľne odbornými skúsenosťami a dostatočnou motiváciou, aby mohol zachovať a rozvíjať schopnosť aktívne konkurovať stranám.

77

V tejto súvislosti treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 341 až 343 napadnutého rozsudku usúdil, že nadobúdateľ spätne prevádzaných aktív vyhovoval kritériám vymedzeným v bode 10 záväzkov spoločnosti Lagardère.

78

Okrem toho, aj keby nadobúdateľ, ktorý má finančné zdroje, nemal predchádzajúce skúsenosti na danom trhu, mohol by zachovať existujúci manažment prevádzaného subjektu alebo tiež získať ďalšie skúsenosti v danom odvetví.

79

Pokiaľ ide o skutočnosť, že Všeobecný súd nevykonal analýzu podmienok určenia prvého nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív, spoločnosť Odile Jacob tvrdí, že životaschopnosť týchto aktív závisela od identity nadobúdateľa v rozsahu, v akom mal byť tento nadobúdateľ prinajmenšom takisto efektívnym konkurentom ako spoločnosť Lagardère, aby sa zabránilo tomu, že neodvratné narušenie duopolistickej rovnováhy by viedlo k vytvoreniu dominantného postavenia nového subjektu.

80

Podobne ako uviedol Všeobecný súd, treba uviesť, že odvolateľka nepreukázala dôvod, prečo by v tomto prípade bolo potrebné určiť prvého nadobúdateľa.

81

V bode 20 oznámenia o nápravných opatreniach je totiž stanovené, že v určitých prípadoch životaschopnosť odpredávanej časti podniku závisí od identity nadobúdateľa. Za takýchto okolností nie je koncentrácia povolená, pokiaľ sa strany nezaviažu nezrealizovať oznámenú transakciu skôr, než s prvým nadobúdateľom, ktorého schválila Komisia, uzatvoria záväznú dohodu týkajúcu sa prevodu.

82

Ako však Všeobecný súd uviedol v bodoch 290 a 291 napadnutého rozsudku, spoločnosť Éditis bola životaschopným, na relevantnom trhu aktívnym subjektom disponujúcim všetkými potrebnými zdrojmi, aby mohol aktívne konkurovať spoločnosti Lagardère. Určenie prvého nadobúdateľa tak nebolo nevyhnutné na účely zachovania životaschopnosti aktív.

83

Napokon, pokiaľ ide o posledné tvrdenie týkajúce sa primeranosti záväzkov spoločnosti Lagardère vzhľadom na konštatovania zo strany Komisie v súvislosti s existenciou portfóliových a konglomerátnych účinkov, stačí uviesť, že toto tvrdenie, ako vyplýva z bodov 296 až 300 napadnutého rozsudku, bolo už uvedené v rámci konania na prvom stupni a Všeobecný súd ho analyzoval v bodoch 302 až 321 tohto rozsudku.

84

Spoločnosť Odile Jacob pod zámienkou údajného nesprávneho právneho posúdenia chcela v skutočnosti spochybniť skutkové posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd.

85

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc na jednej strane konštatovať skutkové okolnosti, okrem prípadu, keď by obsahová nepresnosť jeho konštatovaní vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, a na druhej strane tieto skutkové okolnosti posúdiť. Posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predložené, teda nie je právnou otázkou, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia, C-289/11 P, bod 51 a tam citovanú judikatúru).

86

Spoločnosť Odile Jacob v prejednávanom prípade nezakladá svoje tvrdenia na vecnej nepresnosti konštatovaní Všeobecného súdu vyplývajúcich z dôkazného materiálu a ani na skreslení dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predložené. Odvolateľka kritizuje samotné posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, týkajúce sa skutkových okolností, dôkazov a súvisiacich tvrdení, a v skutočnosti tak Všeobecnému súdu vytýka analýzu vhodnosti nápravných opatrení zo strany Komisie týkajúcich sa portfóliových a konglomerátnych účinkov predmetnej koncentrácie v nadväznosti na prevody, s ktorými súhlasila spoločnosť Lagardère.

87

Je preto potrebné dospieť k záveru, že toto tvrdenie musí byť v štádiu odvolania zamietnuté ako neprípustné.

88

Z toho vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neprípustný.

89

Keďže žiadnemu z dôvodov, ktoré uviedla odvolateľka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnuť.

90

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 a článku 190 ods. 1 tohto poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Odile Jacob nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia, ako aj Lagardère navrhli zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: