1

Svojou žalobou Európska komisia žiada Súdny dvor, aby určil, že Rakúska republika si tým, že neprijala všetky právne predpisy nevyhnutné na to, aby právna úprava platná v Rakúsku spĺňala kritérium nezávislosti, pokiaľ ide o Datenschutzkommission (komisia pre ochranu údajov, ďalej len „DSK“) zriadenej ako dozorný orgán pre ochranu osobných údajov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 28 ods. 1 druhého odseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

2

Článok 28 ods. 1 smernice 95/46 s názvom „Dozorný orgán“ stanovuje:

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby jeden a alebo viac štátnych orgánov bolo zodpovedných za monitorovanie uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou.

Tieto orgány konajú s úplnou nezávislosťou vo vykonávaní im zverených funkcií.“

3

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) vo svojej kapitole V zriaďuje nezávislý dozorný orgán, ktorým je Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS).

4

Článok 43 nariadenia č. 45/2001, ktorý obsahuje úpravu a všeobecné podmienky upravujúce výkon služobných povinností EDPS, vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Rozpočet [EDPS] sa znázorní v samostatnej rozpočtovej kapitole v oddieli VIII všeobecného rozpočtu Európskej únie.“

5

§ 20 ods. 2 spolkového ústavného zákona (Bundes-Verfassungsgesetz, ďalej len „BVG“) v znení zmien a doplnení z 1. januára 2008 znie:

„Zákon môže oslobodiť z povinnosti dodržiavať pokyny nadriadených orgánov orgány

…

2.   kontrolujúce dodržiavanie platných zákonov správnymi orgánmi a zadávanie zákaziek;

3.   rozhodujúce v poslednom stupni, pokiaľ sú organizované kolegiálne, ich členom je aspoň jeden sudca a ich rozhodnutia nemožno zrušiť ani zmeniť správnym rozhodnutím;

…

8.   pokiaľ to vyžaduje právo Európskej únie.

Ústavný zákon spolkovej krajiny môže zriadiť ďalšie nezávislé orgány. Zákon stanovuje právo primeraného dohľadu nadriadených orgánov nad úlohami nezávislého orgánu, prinajmenšom právo informovať sa o všetkých otázkach riadenia nezávislých orgánov a – pokiaľ nejde o orgány uvedené v bodoch 2, 3 a 8 – právo zrušiť nezávislé orgány zo závažných dôvodov.“

6

§ 45 ods. 1 zákona z roku 1979 o služobnom priadku úradníkov (Beamten-Dienstrechtsgesetz 1979, ďalej len „BDG 1979“) stanovuje:

„Nadriadený úradník dohliada, aby jeho spolupracovníci účinne a hospodárne plnili úlohy, ktoré sú im uložené podľa zákona. Riadi svojich spolupracovníkov pri vykonávaní ich funkcií, v prípade potreby im dáva pokyny, robí nápravu v prípade chýb a nečinností a dozerá na dodržiavanie pracovného času. Podporuje služobný postup svojich spolupracovníkov v závislosti od ich výkonov a vedie ich k úlohám, ktoré čo najviac zodpovedajú ich schopnostiam.“

7

Cieľom zákona z roku 2000 o ochrane údajov (Datenschutzgesetz 2000, ďalej len „DSG 2000“) je prebrať do rakúskeho práva smernicu 95/46.

8

Podľa § 36 ods. 1 DSG 2000 je DSK zložená zo šiestich členov, ktorých vymenúva spolkový prezident na návrh spolkovej vlády na funkčné obdobie piatich rokov.

9

Na základe § 36 ods. 2 DSG 2000 piatich členov DSK navrhujú orgány, ktoré právne zastupujú profesijné záujmy, rakúske spolkové krajiny a predseda Oberster Gerichtshof. Podľa § 36 ods. 3 DSG 2000 je šiesty člen „navrhovaný spomedzi spolkových úradníkov právnikov“.

10

Keďže funkcia člena DSK sa považuje za činnosť na čiastočný úväzok, v súlade s § 36 ods. 3a DSG 2000 sa vykonáva popri iných profesijných činnostiach.

11

Podľa § 37 ods. 1 DSG 2000 sú členovia DSK „nezávislí a pri výkone svojej funkcie nie sú viazaní žiadnymi pokynmi“. § 37 ods. 2 DSG 2000 stanovuje, že zamestnanci kancelárie DSK „podliehajú len technickým pokynom predsedu alebo správcu [DSK]“.

12

§ 38 ods. 1 DSG 2000 stanovuje, že DSK prijíma rokovací poriadok, ktorý zveruje riadenie bežných záležitostí jednému z jej členov, ktorý je „správcom“.

13

§ 38 ods. 2 DSG 2000 stanovuje:

„Na podporu riadenia [DSK] spolkový kancelár zriadi kanceláriu a dá DSK k dispozícii potrebné vybavenie a personál. Spolkový kancelár má právo kedykoľvek sa informovať u predsedu alebo správcu o všetkých otázkach riadenia [DSK]“.

14

§ 4 ods. 1 rokovacieho poriadku DSK stanovuje, že funkciu správcu vykonáva spolkový úradník vymenovaný v súlade s § 36 ods. 3 DSG 2000.

15

§ 7 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku stanovuje, že zamestnanci kancelárie sú bez toho, aby bol dotknutý služobný dohľad, ktorý vykonáva úrad spolkového kancelára, viazaní len pokynmi predsedu alebo správcu DSK.

16

Komisia 5. júla 2005 zaslala Rakúskej republike výzvu, v ktorej tvrdila, že právna a faktická organizácia DSK nespĺňa kritérium nezávislosti požadované v článku 28 ods. 1 druhom odseku smernice 95/46.

17

Rakúska republika zaslala Komisii svoje pripomienky listom z 2. novembra 2005, v ktorom tvrdila, že DSK spĺňa požiadavky uvedenej smernice.

18

Dňa 8. januára 2008 Komisia zaslala Rakúskej republike novú výzvu, v ktorej ju vyzvala, aby jej poskytla podrobnejšie informácie o následkoch nadobudnutia účinnosti zmien a doplnení BVG z 1. januára 2008 na DSK.

19

Vo svojich doplňujúci pripomienkach z 9. januára 2008 a 7. marca 2008 Rakúska republika vysvetlila, že zmenená a doplnená verzia § 20 ods. 2 BVG nemá na nezávislosť DSK nijaký vplyv.

20

Komisia následne 9. októbra 2009 zaslala Rakúskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala skôr formulované výhrady.

21

Keďže argumentácia Rakúskej republiky v liste z 9. decembra 2009, ktorý obsahoval odpoveď na odôvodnené stanovisko, Komisiu nepresvedčila, Komisia podala túto žalobu.

22

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. mája 2011 bol povolený vstup Spolkovej republiky Nemecko do konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Rakúskej republiky.

23

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 7. júla 2011 bol povolený vstup EDPS do konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Komisie.

24

Listom z 25. novembra 2011 Rakúska republika na základe článku 44 ods. 3 tretieho pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora požiadala o pridelenie veci veľkej komore.

25

Komisia a EDPS tvrdia, že Rakúska republika nesprávne prebrala článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46, keďže účinná vnútroštátna právna úprava neumožňuje DSK vykonávať jej funkcie „s úplnou nezávislosťou“ v zmysle uvedeného ustanovenia. V tejto súvislosti totiž odkazujú po prvé na skutočnosť, že podľa účinnej vnútroštátnej právnej úpravy musí byť správca DSK vždy úradníkom úradu spolkového kancelára. Všetky bežné záležitosti DSK tak de facto spravuje spolkový úradník, ktorý je aj naďalej viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa a podlieha jeho služobnému dohľadu upravenému v § 45 ods. 1 BDG 1979. § 37 ods. 1 DSG 2000 upravuje len funkčnú samostatnosť dozorného orgánu.

26

Po druhé Komisia a EDPS uvádzajú, že kancelária DSK je začlenená medzi útvary úradu spolkového kancelára. Z dôvodu tohto začlenenia nie je DSK organizačne ani materiálne nezávislá. Všetci zamestnanci kancelárie DSK sú totiž, ako vyplýva z § 38 ods. 2 DSG 2000 a § 7 ods. 1 rokovacieho poriadku pod vedením úradu spolkového kancelára, a podliehajú tak služobnému dohľadu tohto úradu.

27

Po tretie Komisia a EDPS odkazujú na právo spolkového kancelára na informácie, ktoré vyplýva z § 20 ods. 2 BVG a § 38 ods. 2 DSG 2000.

28

Rakúska republika a Spolková republika Nemecko navrhujú, aby sa táto žaloba zamietla.

29

Zdôrazňujú, že DSK je „kolegiálny orgán so súdnymi funkciami“ v zmysle BVG. Takýto orgán predstavuje nezávislý súd v zmysle článku 267 ZFEÚ, ako aj článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý tak spĺňa aj podmienku nezávislosti podľa článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

30

Podľa Rakúskej republiky sa článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46 vzťahuje na funkčnú nezávislosť. DSK má takúto nezávislosť, keďže podľa § 37 ods. 1 DSG 2000 sú jej členovia nezávislí a pri výkone svojej funkcie nie sú viazaní nijakými pokynmi.

31

Nijaká z charakteristík uvedených Komisiou nie je spôsobilá spochybniť nezávislosť DSK v zmysle článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

32

Po prvé správca nie je nevyhnutne úradníkom úradu spolkového kancelára. V súlade s § 4 ods. 1 rokovacieho poriadku a § 36 ods. 3 DSG 2000 je navrhovaný spomedzi spolkových úradníkov právnikov. Okrem toho samotná DSK môže rozhodnúť, že sama vymenuje svojho správcu, a tým autonómne pozmeniť svoj rokovací poriadok. Skutočnosť, že služobný postup správcu, podobne ako akéhokoľvek iného úradníka závisí od rozhodnutia jeho nadriadeného úradníka a na poslednom stupni od rozhodnutia ministra, nemá vplyv na nezávislosť tohto člena.

33

Po druhé, pokiaľ ide o začlenenie kancelárie DSK medzi útvary úradu spolkového kancelára, Rakúska republika tvrdí, že každý orgán spolkového správneho aparátu patrí z hľadiska rozpočtového práva pod niektorý ministerský odbor. Vláda v spolupráci s Parlamentom má totiž zabezpečiť, aby jednotlivé výkonné orgány mali dostatok materiálneho a personálneho vybavenia. Okrem toho sa kancelária výlučne zaoberá správou plánov činnosti DSK. Zamestnanci kancelárie sa riadia pokynmi predsedu a správcu DSK. Skutočnosť, že zamestnanci kancelárie sú tak z hľadiska hierarchie, ako aj ich odmeňovania právne prepojení s úradom spolkového kancelára, nemá vplyv na ich nezávislosť. Služobný dohľad v zmysle disciplinárnej kontroly predstavuje záruku riadneho fungovania DSK.

34

Po tretie, pokiaľ ide o „právo na informácie“, ktoré má spolkový kancelár, Rakúska republika pripomína, že cieľom tohto práva je zaručiť určitú demokratickú väzbu nezávislých orgánov na Parlament. Neumožňuje vykonávať nijaký vplyv na správu DSK. Okrem toho právo na informácie nie je ani v rozpore s požiadavkami súdnej nezávislosti.

35

Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka Spolková republika Nemecko dodáva, že obmedzený služobný dohľad je v súlade s požiadavkami článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46. Obmedzený služobný dohľad zabezpečuje len to, že osoba, nad ktorou sa dohľad vykonáva, koná v súlade so svojimi povinnosťami. Tento dohľad naopak nenarušuje jej materiálnu a osobnú nezávislosť, a osobitne neumožňuje vykonávať vplyv na obsah jej rozhodnutí. Nemecká ústavná judikatúra uznáva zlučiteľnosť obmedzeného služobného dohľadu nad súdmi so zásadou súdnej nezávislosti.

36

Článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť jeden alebo viacero dozorných orgánov pre ochranu osobných údajov, ktorí konajú s úplnou nezávislosťou vo vykonávaní im zverených funkcií. Požiadavka kontroly nad dodržiavaním pravidiel Únie na ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov zo strany nezávislého orgánu vyplýva tiež z primárneho práva Únie, najmä z článku 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a z článku 16 ods. 2 ZFEÚ.

37

Zriadenie nezávislých dozorných orgánov v členských štátoch tak predstavuje základný prvok ochrany osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov (rozsudok z 9. marca 2010, Komisia/Nemecko, C-518/07, Zb. s. I-1885, bod 23).

38

Na účely posúdenia dôvodnosti tejto žaloby treba preskúmať, ako tvrdí Komisia, či právna úprava platná v Rakúsku znemožňuje DSK vykonávať svoje funkcie „s úplnou nezávislosťou“ v zmysle článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

39

V tejto súvislosti treba najprv zamietnuť argumentáciu Rakúskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorej je DSK priznaná miera nezávislosti, ktorú požaduje článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46, keďže spĺňa požiadavku nezávislosti, ktorá je vlastná článku 267 ZFEÚ, aby mohla byť kvalifikovaná ako súd členského štátu.

40

Z už citovaného rozsudku Komisia/Nemecko totiž vyplýva, že výraz „s úplnou nezávislosťou“ uvedený v článku 28 ods. 1 druhom pododseku smernice 95/46 sa musí vykladať samostatne, a teda nezávisle od článku 267 ZFEÚ, pričom tento výklad musí vychádzať zo samostatného znenia tohto ustanovenia smernice 95/46, ako aj z jej cieľov a štruktúry (pozri rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, body 17 a 29).

41

Súdny dvor vo svojom už citovanom rozsudku Komisia/Nemecko (bod 30) rozhodol, že výraz „s úplnou nezávislosťou“ uvedený v článku 28 ods. 1 druhom pododseku smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že dozorným orgánom pre ochranu osobných údajov sa musí priznať nezávislosť, ktorá im umožní vykonávať ich úlohy bez vonkajšieho vplyvu. Súdny dvor v tomto rozsudku spresnil, že uvedené orgány musia byť uchránené od akéhokoľvek priameho alebo nepriameho vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol usmerňovať ich rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, body 19, 25, 30 a 50).

42

Okolnosť, že DSK sa priznáva funkčná nezávislosť, keďže v súlade s § 37 ods. 1 DSG 2000 sú jej členovia „nezávislí a pri výkone svojej funkcie nie sú viazaní žiadnymi pokynmi“, je nepochybne nevyhnutnou podmienkou na to, aby tento orgán mohol splniť kritérium nezávislosti v zmysle článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46. Na rozdiel od toho, čo však tvrdí Rakúska republika, takáto funkčná nezávislosť sama osebe nepostačuje na to, aby uvedený dozorný orgán uchránila od akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu.

43

Cieľom nezávislosti požadovanej na základe článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46 je totiž nielen vylúčiť priamy vplyv vo forme pokynov, ale takisto, ako bolo pripomenuté v bode 41 tohto rozsudku, akúkoľvek formu nepriameho vplyvu, ktorý by mohol usmerňovať rozhodnutia dozorného orgánu.

44

Jednotlivé časti rakúskej právnej úpravy, ktorých sa týkajú tri výhrady obsiahnuté v žalobe Komisie, však bránia tomu, aby sa DSK mohla považovať za orgán, ktorý vykonáva svoje úlohy mimo akéhokoľvek nepriameho vplyvu.

45

Pokiaľ ide najprv o prvú výhradu vzťahujúcu sa na postavenie správcu v rámci DSK, z výkladu § 36 ods. 3 a § 38 ods. 1 DSG 2000, ako aj § 4 ods. 1 rokovacieho poriadku DSK vyplýva, že uvedený člen je spolkovým úradníkom.

46

Ďalej treba uviesť, že podľa § 38 ods. 1 DSG 2000 tento spolkový úradník spravuje jej bežné záležitosti.

47

Ako poznamenáva Rakúska republika, správca DSK síce nie je na základe účinnej právnej úpravy nevyhnutne úradníkom úradu spolkového kancelára, hoci je nesporné, že uvedenú funkciu vždy zastával takýto úradník.

48

Nezávisle od spolkového úradu, ku ktorému správca DSK prislúcha, je však nesporné, že medzi DSK a uvedeným spolkovým úradom existuje služobný vzťah, ktorý nadriadenému úradníkovi uvedeného správcu umožňuje kontrolovať jeho činnosti.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že § 45 ods. 1 BDG 1979 priznáva nadriadenému úradníkovi kontrolnú právomoc, ktorá sa vzťahuje na úradníkov, ktorí spadajú pod jeho odbor. Toto ustanovenie totiž umožňuje nielen to, aby nadriadený úradník dohliadal, aby jeho spolupracovníci účinne a hospodárne plnili úlohy, ktoré sú im uložené podľa zákona, ale aby ich takisto riadil pri výkone ich funkcií, robil nápravu v prípade chýb a nečinností, dozeral na dodržiavanie pracovného času, podporoval ich služobný postup v závislosti od ich výkonov a viedol ich k úlohám, ktoré čo najviac zodpovedajú ich schopnostiam.

50

Vzhľadom však na postavenie, ktoré má správca v rámci DSK, článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46 bráni služobnému dohľadu, ktorému podlieha uvedený člen na základe § 45 ods. 1 BDG 1979. Aj keď je totiž cieľom § 37 ods. 1 DSG 2000 zabrániť tomu, aby nadriadený úradník správcu dával tomuto správcovi pokyny, nič to nemení na tom, že § 45 ods. 1 BDG 1979 poskytuje nadriadenému úradníkovi kontrolnú právomoc, ktorá môže narušiť nezávislosť DSK pri vykonávaní jej úloh.

51

V tejto súvislosti stačí uviesť, že nie je vylúčené, že hodnotenie správcu DSK jeho nadriadeným úradníkom na účely podpory služobného postupu uvedeného úradníka môže zo strany tohto úradníka viesť k určitej forme „predpokladanej poslušnosti“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 36).

52

Navyše z dôvodu väzieb medzi správcom DSK a politickým orgánom, ktorý podlieha kontrole DSK, nie je DSK mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti. Vzhľadom na úlohu strážcov práva na súkromie, ktorú zastávajú uvedené dozorné orgány, článok 28 ods. 1 druhý pododsek smernice 95/46 vyžaduje, aby ich rozhodnutia, a teda aj tieto samotné orgány, boli mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti (pozri rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 36).

53

Rakúska republika pritom namieta, že spolkový úradník vymenovaný v súlade s § 36 ods. 3 DSG 2000 vykonáva funkciu správcu na základe § 4 ods. 1 rokovacieho poriadku DSK. Keďže prítomnosť úradníka úradu spolkového kancelára v rámci DSK ako správcu vychádza z nezávislého rozhodnutia tohto orgánu, nie je tým dotknutá závislosť uvedeného dozorného orgánu.

54

Takáto argumentácia musí byť zamietnutá.

55

Ako teda vyplýva z bodov 48 až 52 tohto rozsudku služobný vzťah medzi správcom DSK a spolkovým orgánom, pod ktorý spadá, má vplyv na nezávislosť DSK, pričom v prejednávanej veci spôsob vymenovania uvedeného člena tento záver nespochybňuje. Rakúskej republike pritom prislúcha, aby prijala právne predpisy potrebné na to, aby sa uvedenému dozornému orgánu zaručilo, že môže vykonávať svoje funkcie „s úplnou nezávislosťou“ v zmysle článku 28 ods. 1 druhého odseku smernice 95/46.

56

Pokiaľ ide ďalej o druhú výhradu, ktorú vzniesla Komisia, treba pripomenúť, že v súlade s § 38 ods. 2 DSG 2000 úrad spolkového kancelára dá kancelárii DSK k dispozícii potrebné vybavenie a personál. Je nesporné, že kancelária DSK je zložená z úradníkov úradu spolkového kancelára.

57

Ako tvrdí Komisia, začlenenie kancelárie DSK medzi útvary úradu spolkového kancelára neumožňuje tiež dospieť k záveru, že uvedený dozorný orgán môže vykonávať svoje úlohy mimo akéhokoľvek vplyvu úradu spolkového kancelára.

58

Ako zdôrazňuje Rakúska republika, na to, aby DSK spĺňala kritérium nezávislosti uvedené v článku 28 ods. 1 druhom pododseku smernice 95/46, nie je nepochybne nevyhnutné, aby mala k dispozícii samostatnú rozpočtovú položku, ako je tomu v prípade rozpočtovej položky pre EDPS upravenej v článku 43 ods. 3 nariadenia č. 45/2001. Členské štáty totiž nie sú povinné do svojich vnútroštátnych právnych predpisov prevziať ustanovenia obdobné ustanoveniam kapitoly V nariadenia č. 45/2001, aby sa zaručila úplná nezávislosť ich dozorných orgánov, a môžu teda stanoviť, že z hľadiska rozpočtového práva je dozorný orgán závislý od určitého ministerského odboru. Poskytnutie ľudských a materiálnych prostriedkov, ktoré sú pre tento orgán nevyhnutné, mu však nesmie brániť vo vykonávaní jeho funkcií „s úplnou nezávislosťou“ v zmysle článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

59

Právny rámec platný v Rakúsku však túto poslednú podmienku nespĺňa. Personál, ktorý má k dispozícii kancelária DSK, je zložený z úradníkov úradu spolkového kancelára, nad ktorými tento úrad vykonáva služobný dohľad upravený v § 45 ods. 1 BDG 1979. Ako však vyplýva z bodov 49 až 52 tohto rozsudku, takýto dohľad štátu nie je zlučiteľný s požiadavkou nezávislosti stanovenou v článku 28 ods. 1 druhom pododseku smernice 95/46, ktorú musia spĺňať dozorné orgány pre ochranu osobných údajov.

60

Tvrdenie Rakúskej republiky, že spôsob organizácie kancelárie nemôže mať vplyv na nezávislosť DSK, keďže kancelária len vykonáva rozhodnutia DSK, sa musí zamietnuť.

61

Vzhľadom na pracovnú záťaž, ktorá prináleží dozornému orgánu pre ochranu osobných údajov na jednej strane, a na skutočnosť, že členovia DSK vykonávajú svoju funkciu podľa § 36 ods. 3a DSG 2000 popri iných profesijných činnostiach na druhej strane, treba zastávať názor, že členovia takého orgánu pri vykonávaní svojej funkcie do veľkej miery využívajú pomoc personálu, ktorý majú k dispozícii. Skutočnosť, že kancelária je zložená z úradníkov úradu spolkového kancelára, ktorý sám podlieha kontrole DSK, zahŕňa riziko vplyvu nad rozhodnutiami DSK. V každom prípade takéto organizačné prepojenie medzi DSK a úradom spolkového kancelára bráni tomu, aby DSK bola mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti, a je teda nezlučiteľné s požiadavkou „nezávislosti“ v zmysle článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

62

Pokiaľ ide o tretiu výhradu Komisie, treba konštatovať, že v súlade s § 20 ods. 2 BVG a § 38 ods. 2 DSG 2000 má spolkový kancelár právo kedykoľvek sa informovať u predsedu a správcu DSK o všetkých otázkach riadenia uvedeného dozorného orgánu.

63

Takéto právo na informácie je tiež spôsobilé dostať DSK pod nepriamy vplyv spolkového kancelára, pričom tento vplyv je nezlučiteľný s kritériom nezávislosti uvedeným v článku 28 ods. 1 druhom pododseku smernice 95/46. V tejto súvislosti stačí uviesť, že právo na informácie sa na jednej strane chápe veľmi široko, keďže sa týka „všetkých otázok riadenia [DSK]“, a na druhej strane je bezpodmienečné.

64

Za týchto podmienok právo na informácie uvedené v § 20 ods. 2 BVG a v § 38 ods. 2 DSG 2000 bráni tomu, aby sa DSK mohla považovať za orgán, ktorý môže za všetkých okolností vykonávať činnosť, ktorá je mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti.

65

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko uvedené v bode 35 tohto rozsudku, stačí pripomenúť, že správca DSK je spolkovým úradníkom, ktorý podlieha takému služobnému dohľadu, ktorý nevylučuje, že nadriadený úradník uvedeného člena nepriamo ovplyvní rozhodnutia uvedeného dozorného orgánu (pozri body 48 až 52 tohto rozsudku).

66

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Rakúska republika si tým, že neprijala všetky právne predpisy nevyhnutné na to, aby právna úprava platná v Rakúsku spĺňala kritérium nezávislosti, pokiaľ ide o DSK, a konkrétne tým, že zaviedla právnu úpravu, na základe ktorej

nesplnila povinnosti na základe článku 28 ods. 1 druhého pododseku smernice 95/46.

67

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania a Rakúska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

68

Podľa článku 69 ods. 4 prvého a tretieho odseku toho istého nariadenia Spolková republika Nemecko a EDPS, ktorí vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: