—

Trade Agency Ltd, v zastúpení: V. Tihonovs, zvērināts advokāts,

—

Seramico Investments Ltd, v zastúpení: J. Salims, zvērināts advokāts,

—

lotyšská vláda, v zastúpení: M. Borkoveca, A. Nikolajeva a I. Kalniņš, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

—

Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Collins, SC,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, B. Beaupère-Manokha a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

—

litovská vláda, v zastúpení: D. Kriaučiūnas a R. Krasuckaitė, splnomocnení zástupcovia,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. M. Wissels a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar, M. Arciszewski a B. Czech, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Hathaway, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Henshaw, barrister,

—

Európska komisia, v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Joët a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 34 bodov 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Trade Agency Ltd (ďalej len „Trade Agency“) a Seramico Investments Ltd (ďalej len „Seramico“) vo veci uznania a výkonu rozsudku pre zmeškanie v Lotyšsku podľa nariadenia č. 44/2001, ktorý vydal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Spojené kráľovstvo).

3

Odôvodnenia 16 až 18 nariadenia č. 44/2001 uvádzajú:

4

Článok 34 body 1 a 2 tohto nariadenia stanovujú:

„Rozsudok sa neuzná:

5

Článok 35 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Rozsudok sa okrem toho neuzná, ak je v rozpore s oddielmi 3, 4 alebo 6 kapitoly II alebo v prípade uvedenom v článku 72.

2.   Pri skúmaní skutočností, na ktorých bola založená právomoc podľa predchádzajúceho odseku, súd alebo orgán, ktorý koná o uznaní, je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých súd členského štátu pôvodu založil svoju právomoc.

3.   S výnimkou odseku 1 sa právomoc súdu štátu pôvodu nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článku 34 bod 1.“

6

Článok 36 toho istého nariadenia stanovuje:

„Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“

7

Článok 41 nariadenia č. 44/2001 znie takto:

„Rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.“

8

Článok 42 tohto nariadenia uvádza:

„1.   Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

2.   Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený.“

9

Článok 43 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2.   Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v prílohe III.

3.   O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.

4.   Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 26 ods. 2 až 4, aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.

5.   Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk, alebo do jej obydlia pobytu. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.“

10

Podľa článku 45 nariadenia č. 44/2001:

„1.   Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu.

2.   Za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.“

11

Článok 54 uvedeného nariadenia znie takto:

„Súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia.“

12

Článok 55 toho istého nariadenia uvádza:

„1.   Ak sa nepredloží osvedčenie podľa článku 54, súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú listinu, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2.   Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad listín. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.“

13

Príloha V nariadenia č. 44/2001 v bode 4.4 stanovuje, že osvedčenie vydané súdom členského štátu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, obsahuje „dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ak sa žalovaný konania nezúčastnil“.

14

Seramico podala na High Court of Justice žalobu s návrhom zaviazať Trade Agency a Hill Market Management LLP na zaplatenie sumy vo výške 289122,10 GBP.

15

Ako vyplýva zo spisu a podľa informácií, ktoré poskytol High Court of Justice, písomnosť, ktorou sa začalo konanie o tejto žalobe, bola žalovaným doručená 10. septembra 2009.

16

Keďže však Trade Agency nepredložila nijaké vyjadrenie k žalobe, High Court of Justice 8. októbra 2009 vydal rozsudok pre zmeškanie, pričom uvedenej spoločnosti uložil povinnosť z týchto dôvodov: „Nevyjadrili ste sa k žalobe, ktorá Vám bola doručená. Z tohto dôvodu ste povinná zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 289122,10 GBP zvýšenú o úroky z omeškania až do vyhlásenia rozsudku a trovy konania vo výške 130 GBP. Celkovo ste povinná žalobkyni uhradiť sumu 293582,98 GBP“.

17

Seramico podala 28. októbra 2009 na Rīgas pilsētas Ziemeļu rajona tiesa (Obvodný súd severnej časti mesta Riga) (Lotyšsko) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia, ktorý vydal High Court of Justice, v Lotyšsku. Kópia uvedeného rozhodnutia doložená osvedčením vydaným v súlade s článkom 54 nariadenia č. 44/2001 (ďalej len „osvedčenie“) bola pripojená k návrhu.

18

Rīgas pilsētas Ziemeļu rajona tiesa návrhu vyhovel rozhodnutím z 5. novembra 2009.

19

Dňa 3. marca 2010 la Rīgas apgabaltiesas Civillietu Tiesas kolēģija (senát pre občianske veci Odvolacieho súdu v Rige) zamietol odvolanie, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podala Trade Agency.

20

Táto spoločnosť napokon podala opravný prostriedok na Augstākās tiesas Senāts [senát najvyššieho súdu (kasačný súd)] s tvrdením, že návrh na uznanie a výkon rozhodnutia, ktoré vydal High Court of Justice, v Lotyšsku, treba zamietnuť jednak preto, lebo v konaní prebiehajúcom v Spojenom kráľovstve došlo k porušeniu práva na obhajobu, keďže nebola informovaná o podaní žaloby na High Court of Justice, a jednak preto, lebo rozhodnutie, ktoré tento posledný uvedený súd prijal, bolo zjavne v rozpore s lotyšským právnym poriadkom, pretože nebolo riadne odôvodnené.

21

V tejto súvislosti Augstākā tiesas Senāts v prvom rade uviedol, že vzhľadom na cieľ článku 54 nariadenia č. 44/2001 je istotne zrejmé, že ak je k cudziemu rozhodnutiu doložené osvedčenie, súd rozhodujúci o výkone sa musí najmä s prihliadnutím na zásadu vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva uvedenú v odôvodneniach 16 a 17 uvedeného nariadenia obmedziť len na odkazy na informácie uvedené v tomto osvedčení, pokiaľ ide o doručovanie žalovanému bez toho, aby vyžadoval iné dôkazy.

22

S odvolaním sa na rozsudok zo 14. decembra 2006, ASML (C-283/05, Zb. s. I-12041, bod 29), však tento súd uvádza, že takýto záver je zrejme v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá vzhľadom na systém zavedený nariadením č. 44/2001 pripúšťa, že dodržiavanie práv žalovaného, ktorý sa konania nezúčastnil, je zabezpečené dvojitým preskúmaním uskutočneným aj súdom rozhodujúcim o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia.

23

V druhom rade, pokiaľ ide o porušenie lotyšského verejného poriadku, Augstākā tiesas Senāts konštatoval, že medzi týmto verejným poriadkom a základnými právami chránenými buď Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaným 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“), alebo Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), existuje súvislosť.

24

Osobitne vzhľadom na skutočnosť, že Európsky súd pre ľudské práva podal výklad článku 6 ods. 1 EDĽP, ktorému zodpovedá článok 47 Charty, v tom zmysle, že ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť, aby vo svojich rozhodnutiach uviedli dôvody, pre ktoré boli prijaté, sa vnútroštátny súd domnieva, že v zmysle článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001 by malo byť možné odmietnuť uznať cudzie rozhodnutie, ktoré je v rozpore s touto povinnosťou. Nejasnosti však pretrvávajú, pokiaľ ide o otázku, či rozhodnutie, o aké ide vo veci samej a ktoré neobsahuje nijaké tvrdenie v súvislosti s dôvodnosťou návrhu, je skutočne v rozpore s uvedeným článkom 47.

25

Za týchto okolností Augstākā tiesas Senāts rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Augstākā tiesas Senāts sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje článok 45 ods. 1 tohto nariadenia, v spojení s odôvodneniami 16 a 17 uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že ak žalovaný podá odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie v členskom štáte pôvodu a doloženého osvedčením s tvrdením, že mu nebola doručená písomnosť o začatí konania, súd dožiadaného členského štátu, ktorý rozhoduje o uvedenom odvolaní, má právomoc preskúmať súlad informácií obsiahnutých v uvedenom osvedčení s dôkazmi.

27

Na účely odpovede na túto otázku treba článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001 vykladať s prihliadnutím nielen na znenie tohto ustanovenia, ale aj na systém zavedený týmto nariadením a jeho sledované ciele.

28

Pokiaľ ide o systém zavedený uvedeným nariadením, z jeho odôvodnenia 17 vyplýva, že konanie na účely vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte v dožiadanom členskom štáte musí pozostávať len z formálneho preskúmania predložených dokladov potrebných na vydanie vyhlásenia vykonateľnosti v dožiadanom členskom štáte (pozri rozsudok z 13. októbra 2011, Prism Investments, C-139/10, Zb. s. I-9511, bod 28).

29

V nadväznosti na podanie takejto žaloby, ako vyplýva z článku 41 nariadenia č. 44/2001, orgány dožiadaného členského štátu sa v prvej časti konania na účely vydania vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia obmedzia na preskúmanie splnenia týchto náležitostí. V tomto konaní sa preto nesmú skúmať skutkové a právne otázky veci dotknutej rozhodnutím, o ktorého výkon sa žiada (pozri rozsudok Prism Investments, už citovaný, bod 30).

30

Podľa článku 42 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 toto vyhlásenie vykonateľnosti však musí byť doručené alebo oznámené účastníkovi konania, proti ktorému sa výkon žiada, prípadne doložené rozhodnutím vydaným v členskom štáte pôvodu, ak už nebolo tomuto účastníkovi doručené.

31

V súlade s článkom 43 nariadenia č. 44/2001 sa dotknutý žalovaný môže proti uvedenému vyhláseniu vykonateľnosti rozhodnutia v ďalšej časti konania odvolať. Odvolanie možno založiť len na dôvodoch výslovne stanovených v článkoch 34 a 35 uvedeného nariadenia, na ktoré odkazuje článok 45 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Prism Investments, už citovaný, body 32 a 33).

32

Pokiaľ ide konkrétne o dôvod uvedený v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje jeho článok 45 ods. 1, treba konštatovať, že cieľom tohto dôvodu je zaručiť rešpektovanie práv neprítomného žalovaného v konaní začatom v členskom štáte pôvodu na základe dvojitého preskúmania (pozri rozsudok ASML, už citovaný, bod 29). Podľa tohto systému súd dožiadaného členského štátu buď odmietne, alebo v prípade žaloby zruší výkon cudzieho rozsudku pre zmeškanie, ak písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť nebola neprítomnému žalovanému doručená v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, iba ak sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal na súdoch členského štátu pôvodu, hoci tak mohol urobiť.

33

Za týchto okolností je pritom nepopierateľné, že skutočnosť, či uvedenému žalovanému bola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, predstavuje relevantný prvok celkového posúdenia z hľadiska skutkových okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 1981, Klomps, 166/80, Zb. s. 1593, body 15 a 18), o ktorý sa musí opierať súd dožiadaného členského štátu, aby preskúmal, či bol žalovanému daný čas potrebný na prípravu jeho obhajoby alebo prijatie potrebných opatrení, aby sa vyhol rozsudku pre zmeškanie.

34

Na základe tejto skutočnosti treba preto uviesť, že skutočnosť, že cudzie rozhodnutie je doložené osvedčením, nemôže obmedziť rozsah posúdenia, ktoré má na základe dvojitého preskúmania uskutočniť súd dožiadaného členského štátu, pokiaľ skúma dôvod odmietnutia uvedený v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001.

35

V prvom rade treba totiž konštatovať, ako to uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, že nijaké ustanovenie nariadenia č. 44/2001 súdu dožiadaného členského štátu výslovne nezakazuje skúmať správnosť informácií s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené v osvedčení, pričom článok 36 a článok 45 ods. 2 tohto nariadenia obmedzujú zákaz skúmania rozhodnutia vo veci samej len na súdne rozhodnutia členského štátu pôvodu.

36

Ďalej treba uviesť, ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 35 svojich návrhov, že ak súd alebo príslušný orgán na účely vydania tohto osvedčenia nevyhnutne nezodpovedá súdu alebo orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorého výkon sa žiada, tieto informácie môžu mať len orientačný charakter s hodnotou informácie. Vyplýva to tiež len z prípadného vystavenia uvedeného osvedčenia, ktoré, ak nie je predložené, môže súd dožiadaného členského štátu príslušný na vydanie vyhlásenia vykonateľnosti v súlade s článkom 55 nariadenia č. 44/2001, prijať rovnocenný dokument alebo upustiť od žiadosti o jeho predloženie, ak sa domnieva, že je dostatočne informovaný.

37

Napokon, ako to tiež uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, treba spresniť, ako vyplýva aj zo samotného znenia prílohy V uvedeného nariadenia, že informácie obsiahnuté v osvedčení udávajú len „dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ak sa žalovaný konania nezúčastnil“, pričom netreba uvádzať iné údaje potrebné na účely zistenia, či žalovaný mal možnosť sa obhajovať, ako sú najmä spôsoby doručenia alebo jeho adresa.

38

Z toho vyplýva, že v rámci analýzy dôvodu odmietnutia uvedeného v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje jeho článok 45 ods. 1, súd dožiadaného členského štátu je oprávnený nezávisle posúdiť všetky dôkazy a prípadne tak preskúmať ich súlad s informáciami uvedenými v osvedčení, aby sa v prvom rade zistilo, či neprítomnému žalovanému bola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, a v druhom rade, či toto prípadné doručenie bolo vykonané v dostatočnom časovom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu.

39

Tento záver napokon potvrdzujú ciele sledované nariadením č. 44/2001.

40

V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť, ako vyplýva aj z odôvodnení 16 a 17 uvedeného nariadenia, že úprava uznávania a výkonu v zmysle tohto nariadenia sa zakladá na vzájomnej dôvere vo výkon súdnictva v Európskej únii. Takáto dôvera si vyžaduje nielen automatické uznávanie súdnych rozhodnutí vydaných v členskom štáte v inom členskom štáte, ale aj to, aby konanie smerujúce k výkonu týchto rozhodnutí v tomto druhom členskom štáte bolo účinné a rýchle (pozri rozsudok Prism Investments, už citovaný, bod 27).

41

Za týchto okolností úloha priznaná osvedčeniu v prvej časti konania spočíva konkrétne v uľahčení prijatia vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia prijatého v členskom štáte pôvodu, aby k jeho vydaniu došlo takmer automaticky, ako je výslovne uvedené v odôvodnení 17 nariadenia č. 44/2001.

42

Ako však vyplýva z ustálenej judikatúry, takto sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť tým, že sa akýmkoľvek spôsobom oslabí právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok ASML, už citovaný, body 23 a 24, ako aj citovanú judikatúru).

43

Súdny dvor už totiž rozhodol, že z odôvodnení 16 až 18 nariadenia č. 44/2001 výslovne vyplýva, že cieľom systému opravných prostriedkov stanovený proti uznaniu alebo výkonu rozhodnutia je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi na jednej strane vzájomnou dôverou vo výkon súdnictva v Únii a na druhej strane dodržiavaním práv obhajoby, ktoré vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu vykonateľnosti rozhodnutia, ak sa domnieva, že existuje niektorý z dôvodov na odmietnutie vykonateľnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2009, Apostolides, C-420/07, Zb. s. I-3571, bod 73).

44

Práve v tejto druhej časti konania začatého na súde dožiadaného členského štátu, ak žalovaný podá proti vyhláseniu vykonateľnosti opravný prostriedok, nariadenie č. 44/2001 zaviedlo, ako bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, mechanizmus dvojitého preskúmania, ktorého cieľom je zaručiť najmä rešpektovanie práv neprítomného žalovaného tak v rámci pôvodného konania v členskom štáte pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok ASML, už citovaný, bod 30), ako aj v rámci konania o výkone v dožiadanom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok ASML, už citovaný, bod 31).

45

Obmedzenie rozsahu právomoci na preskúmanie, ktorým v tomto štádiu disponuje súd dožiadaného členského štátu, len preto, lebo bolo predložené osvedčenie, zbavuje preskúmanie akéhokoľvek potrebného účinku, ktoré tento istý súd musí vykonať, a tým bráni dosiahnutiu cieľa spočívajúceho v zabezpečení dodržiavania práva na obhajobu stanoveného týmto nariadením a uvedeného v jeho odôvodnení 18.

46

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 34 bod 2 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje článok 45 ods. 1 tohto nariadenia, v spojení s odôvodneniami 16 a 17 uvedeného nariadenia, sa má vykladať v tom zmysle, že ak žalovaný podá žalobu proti vyhláseniu vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie v členskom štáte pôvodu a doloženého osvedčením s tvrdením, že mu nebola doručená písomnosť o začatí konania, súd dožiadaného členského štátu, ktorý rozhoduje o uvedenej žalobe, má právomoc preskúmať súlad informácií obsiahnutých v uvedenom osvedčení s dôkazmi.

47

Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či článok 34 bod 1 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje článok 45 ods. 1 tohto nariadenia, umožňuje súdu dožiadaného členského štátu odmietnuť na základe ustanovenia týkajúceho sa verejného poriadku vykonať rozsudok pre zmeškanie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej bez posúdenia predmetu žaloby a žalobných dôvodov a ktoré neobsahuje tvrdenie o dôvodnosti žaloby, z dôvodu, že porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces stanovené v článku 47 Charty.

48

Na úvod treba pripomenúť, že článok 34 bod 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať doslovne, pretože predstavuje prekážku na dosiahnutie jedného zo základných cieľov uvedeného nariadenia, pričom odvolanie sa na ustanovenie o verejnom poriadku uvedené v tomto článku 34 bode 1 možno použiť len vo výnimočných prípadoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Apostolides, už citovaný, bod 55 a citovanú judikatúru).

49

Za týchto okolností, ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, hoci členské štáty v zásade môžu v zmysle výhrady nachádzajúcej sa v uvedenom článku 34 bode 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi koncepciami voľne stanoviť požiadavky týkajúce sa verejného poriadku, hranice tohto pojmu vyplývajú z výkladu tohto nariadenia (pozri rozsudky z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 22; z 11. mája 2000, Renault, C-38/98, Zb. s. I-2973, bod 27, a Apostolides, už citovaný, bod 56), Súdnemu dvoru neprináleží definovať obsah verejného poriadku členského štátu, prináleží mu však preskúmavať hranice, v rámci ktorých súd členského štátu môže použiť tento pojem a odmietnuť uznať rozhodnutie pochádzajúce z iného členského štátu (rozsudky Krombach, už citovaný, bod 23; Renault, už citovaný, bod 28, a Apostolides, už citovaný, bod 57).

50

V tomto ohľade treba uviesť, že tým, že článok 36 a článok 45 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 zakazujú prehodnotenie podstaty rozhodnutia prijatého v cudzom štáte, zakazujú, aby súd dožiadaného členského štátu odmietol uznať alebo vykonať toto rozhodnutie len z dôvodu odlišnosti právnej normy uplatnenej súdom členského štátu pôvodu a normy, ktorú by použil súd dožiadaného členského štátu, ak by rozhodoval o spore. Takisto súd dožiadaného členského štátu nemôže preskúmavať presnosť posúdenia z právneho alebo skutkového hľadiska, ktoré urobil súd členského štátu pôvodu (pozri rozsudky Krombach, už citovaný, bod 36; Renault, už citovaný, bod 29, a Apostolides, už citovaný, bod 58).

51

Odkaz na ustanovenie týkajúce sa verejného poriadku uvedené v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001 je teda prípustný len v prípade, že uznanie alebo vykonanie rozhodnutia vydaného iným členským štátom by neprijateľným spôsobom narúšalo právny poriadok dožiadaného členského štátu, keďže by ohrozovalo niektorú jeho základnú zásadu. Ohrozenie by muselo byť zjavným porušením právneho predpisu, ktorý je v dožiadanom štáte považovaný za podstatný pre právny poriadok, alebo práva, ktoré je v tomto právnom poriadku považované za zásadné (pozri rozsudky Krombach, už citovaný, bod 37; Renault, už citovaný, bod 30, a Apostolides, už citovaný, bod 59).

52

Pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje položená otázka, treba pripomenúť, že toto právo vyplýva z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a bolo opätovne potvrdené v článku 47 druhom odseku Charty, ktorý, ako vyplýva z vysvetliviek príslušných k tomuto článku, zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, Zb. s. I-13849, bod 32).

53

Súdny dvor pritom v tejto súvislosti rozhodol, že rešpektovanie práva na spravodlivý proces vyžaduje, aby akékoľvek súdne rozhodnutie bolo odôvodnené, aby žalovaný mohol porozumieť dôvodom svojho odsúdenia a vhodne a účinne podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudok ASML, už citovaný, bod 28).

54

Z toho vyplýva, že súd dožiadaného členského štátu môže v zásade konštatovať, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného a bez posúdenia predmetu, podstaty, ako aj dôvodnosti žaloby, je porušením základného práva v právnom poriadku tohto členského štátu.

55

V tomto ohľade Súdny dvor však rozhodol, že základné práva nie sú absolútnymi výsadami, ale môžu zahŕňať obmedzenia pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje dotknuté opatrenie, a vzhľadom na sledovaný cieľ nepredstavujú zjavné a neprimerané porušenie takto zaručených práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 2006, Dokter a i., C-28/05, Zb. s. I-5431, bod 75; z 2. apríla 2009, Gambazzi, C-394/07, Zb. s. I-2563, bod 29, ako aj z 18. marca 2010, Alassini, C-317/08 až C-320/08, Zb. s. I-2213, bod 63).

56

V prejednávanej veci vláda Spojeného kráľovstva spresnila, že rozsudok pre zmeškanie, aký vydal High Court of Justice vo veci samej, možno prijať jednak len vtedy, ak žalobca doručí a podá pôvodnú žalobu („claim form“), ako aj podrobné zhrnutie („particulars of claim“) obsahujúce dôkladné objasnenie právnych a skutkových dôvodov predchádzajúcich sporu, na ktoré implicitne odkazuje samotné rozhodnutie, a jednak vtedy, ak žalovaný, hoci bol riadne oboznámený o tom, že bola proti nemu podaná žaloba, v stanovenej lehote nepredloží alebo neprejaví záujem o predloženie svojho vyjadrenia k žalobe.

57

V tomto procesnom systéme prijatie takéhoto rozsudku pre zmeškanie má za cieľ zabezpečiť rýchly, účinný a čo najmenej nákladný priebeh konaní začatých v súvislosti s uspokojovaním nesporných nárokov.

58

Pritom treba pripustiť, že takýto cieľ ako taký môže odôvodniť obmedzenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ právo vyžaduje, aby boli súdne rozhodnutia odôvodnené.

59

V tomto prípade však vnútroštátnemu súdu prislúcha v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami veci samej preskúmať, či obmedzenie, ktoré ukladá procesný systém Spojeného kráľovstva, nie je zjavne neprimerané k sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok Gambazzi, už citovaný, bod 34).

60

Za týchto okolností treba konštatovať, ako uviedla aj generálna advokátka v bode 83 svojich návrhov, že rozsah odôvodnenia sa môže meniť v závislosti od povahy rozhodnutia a musí sa posudzovať ako celok a s prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu, pričom sa musia zohľadniť procesné záruky, ktoré sa vzťahujú na toto rozhodnutie, aby sa zistilo, či tieto záruky dotknutým osobám zaručujú možnosť vhodne a účinne podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. mája 2006, Eurofood IFSC, C-341/04, Zb. s. I-3813, bod 66, ako aj Gambazzi, už citovaný, body 40, 45 a 46).

61

V prejednávanej veci to znamená, že vnútroštátny súd, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 88 a 89 svojich návrhov, môže najmä preskúmať, či a do akej miery bola Trade Agency oboznámená s podrobným zhrnutím návrhov spoločnosti Seramico, ako aj s opravnými prostriedkami, ktoré mohla Trade Agency uplatniť po vyhlásení uvedeného rozhodnutia s cieľom požiadať o zmenu alebo späťvzatie návrhu.

62

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 34 bod 1 nariadenia č. 44/2001, na ktorý odkazuje článok 45 ods. 1 tohto nariadenia, sa má vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu nemôže na základe ustanovenia týkajúceho sa verejného poriadku odmietnuť vykonať rozsudok pre zmeškanie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej bez posúdenia predmetu žaloby a žalobných dôvodov a ktoré neobsahuje tvrdenie o dôvodnosti žaloby, okrem prípadu, že z hľadiska celkového posúdenia konania a so zreteľom na všetky skutočnosti sa domnieva, že je toto rozhodnutie zjavným a neprimeraným porušením práva žalovaného na spravodlivý proces stanoveného v článku 47 druhom odseku Charty z dôvodu nemožnosti vhodne a účinne podať proti nemu opravný prostriedok.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: