1

Komisia Európskych spoločenstiev sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 6. septembra 2006, Taliansko a Wam/Komisia (T-304/04 a T-316/04, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie Komisie 2006/177/ES z 19. mája 2004 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002) implementovanej talianskom pre spoločnosť WAM Spa (Ú. v. EÚ L 63, 2006, s. 11, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Článok 2 zákona č. 394 z 29. júla 1981 (GURI č. 206, z 29. júla 1981) o podporných opatreniach pre taliansky vývoz stanovuje právny základ, podľa ktorého talianske orgány môžu poskytnúť dotácie exportujúcim spoločnostiam uskutočňujúcim programy obchodného prieniku na trhy tretích krajín.

3

Wam SpA (ďalej len „Wam“) je talianska spoločnosť, ktorá navrhuje, vyrába a predáva priemyselné miešacie zariadenia určené najmä na použitie v potravinárskom, chemickom, farmaceutickom a environmentálnom priemysle.

4

Dňa 24. novembra 1995 talianske orgány rozhodli o poskytnutí spoločnosti Wam prvej pomoci prostredníctvom zvýhodnenej pôžičky vo výške 2281450000 ITL (približne 1,18 milióna eur) s cieľom uskutočniť programy obchodného prieniku na japonský, juhokórejský a thajský trh. V nadväznosti na hospodársku krízu v Kórei a Thajsku neboli plánované projekty v týchto štátoch uskutočnené. Wam v skutočnosti získala pôžičku vo výške 1358505421 ITL (približne 700000 eur) na pokrytie nákladov spojených s prevádzkou stálych štruktúr a nákladov na podporu obchodu na Ďalekom východe.

5

Dňa 9. novembra 2000 tie isté orgány rozhodli, že spoločnosti Wam bude poskytnutá druhá pomoc prostredníctvom ďalšej zvýhodnenej pôžičky vo výške 3603574689 ITL (približne 1,8 milióna eur). Program financovaný touto pôžičkou sa mal realizovať v Číne spoločnosťami Wam a Wam Bulk Handling Machinery Shanghai Co. Ltd, miestnym podnikom kontrolovaným v celom rozsahu spoločnosťou Wam.

6

Komisia po prijatí sťažnosti v roku 1999 začala vyšetrovanie štátnych pomocí poskytnutých spoločnosti Wam. Dňa 21. januára 2003 rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, ktoré sa týkalo údajných pomocí v prospech spoločnosti Wam.

7

Dňa 19. mája 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Čo sa týka otázky, či prvá alebo druhá pomoc (ďalej len „sporné pomoci“) predstavujú „štátne pomoci“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES, sporné rozhodnutie stanovuje v bodoch 75 až 79 svojho odôvodnenia:

8

Talianska republika a Wam podali samostatne na Súd prvého stupňa žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Žaloby boli následne spojené. Talianska republika uviedla sedem žalobných dôvodov. Spoločnosť Wam ich uviedla desať. Jedným zo žalobných dôvodov bolo tvrdenie, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie.

9

Napadnutým rozsudkom zrušila druhá komora Súdu prvého stupňa sporné rozhodnutie. Takto Súd prvého stupňa rozhodol po tom, ako dospel k záveru, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia.

10

Súd prvého stupňa v bode 59 napadnutého rozsudku pripomenul, že posúdenie „pomoci“ ako štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom vyžaduje, aby boli splnené všetky podmienky stanovené v článku 87 ods. 1 ES. Sú to tieto podmienky. Po prvé musí ísť o štátne opatrenie alebo o opatrenie financované zo štátnych prostriedkov. Po druhé toto opatrenie musí byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí poskytnúť výhodu jeho príjemcovi tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

11

Súd prvého stupňa sa v bode 63 napadnutého rozsudku domnieval, že nebolo automaticky preukázané, že sporné pomoci mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi alebo narúšali alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže a že takú možnosť je teda potrebné preukázať. V tejto súvislosti mala Komisia v spornom rozhodnutí uviesť relevantné údaje týkajúce sa predvídateľných účinkov sporných pomocí. Súd prvého stupňa však zdôraznil, že Komisia nemusela preukázať ich skutočné účinky.

12

Súd prvého stupňa sa v bode 66 napadnutého rozsudku domnieval, že zdôvodnenie uvedené v bodoch 75 a 77 odôvodnenia sporného rozhodnutia sa „zakladalo na zopakovaní zásad vyplývajúcich z judikatúry a na tom, že nebolo možné vylúčiť účinky na obchod alebo na hospodársku súťaž [a nebolo ho] možné ako také považovať za vyhovujúce požiadavkám článku 253 ES.“

13

Čo sa týka konštatovania uvedeného v bode 75 odôvodnenia sporného rozhodnutia, podľa ktorého „tieto príspevky zlepšujú finančnú situáciu príjemcu pomoci“, Súd prvého stupňa rozhodol, že sa toto konštatovanie priamo nevzťahuje na podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodu alebo skreslenia hospodárskej súťaže, ale všeobecnejšie na podmienku týkajúcu sa poskytnutia výhody určitému konkrétnemu podniku, čo predstavuje ďalšiu podmienku pojmu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Súd prvého stupňa ďalej v bode 67 napadnutého rozsudku uviedol, „že poskytnutie pomoci podniku, čo je vlastné pre každú štátnu pomoc, ako aj zlepšenie finančnej situácie tohto podniku, nepostačuje na preukázanie, že uvedená pomoc spĺňa všetky podmienky článku 87 ods. 1 ES“.

14

Čo sa týka prvkov zdôvodnenia uvedeného v bodoch 76 a 78 odôvodnenia sporného rozhodnutia, Súd prvého stupňa sa v bode 68 napadnutého rozsudku domnieval, že predstavovali „údaje, ktoré mohli dokázať, že Wam pôsobí na celosvetovom trhu a na trhu Spoločenstva, že jej obchodné aktivity sa uskutočňujú najmä [prostredníctvom] vývozu, v čom jej konkurujú ostatné podniky“.

15

V bode 69 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa však konštatoval, že „tieto informácie nestanovujú, ako mohol byť z dôvodu priznania sporných pomocí, vzhľadom na ich vlastnosti a okolnosti prejednávanej veci, ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi, ani ako tým mohla byť narušená hospodárska súťaž alebo hrozilo jej narušenie. Navyše ide len o niekoľko okolností, ktoré je potrebné posúdiť spolu s ďalšími pri analýze možných účinkov sporných pomocí“.

16

Súd prvého stupňa zamietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého došlo k skresleniu hospodárskej súťaže tým, že z dôvodu sporných pomocí došlo k posilneniu postavenia spoločnosti Wam v porovnaní s podnikmi z iných členských štátov, ktoré jej mohli chcieť konkurovať.

17

Súd prvého stupňa rozhodol, že toto tvrdenie nemôže byť relevantné, keďže sporné rozhodnutie neobsahovalo výslovnú zmienku v tomto zmysle a ani dostatočné dôkazy o takom posilnení. Z rovnakých dôvodov Súd prvého stupňa zamietol tvrdenie, podľa ktorého sporné pomoci umožnili spoločnosti Wam uskutočniť program obchodného prieniku na trhy tretích krajín a uvoľniť jej zdroje na iné ciele v rámci Spoločenstva.

18

Súd prvého stupňa zamietol tvrdenie Komisie, že vzhľadom na to, že Wam sa zúčastňuje na obchode v rámci Spoločenstva, nebolo potrebné skúmať vzťah vzájomnej závislosti medzi trhom Spoločenstva a trhom Ďalekého východu. Súd prvého stupňa v bode 74 napadnutého rozsudku rozhodol, že „samotné tvrdenie, že sa spoločnosť Wam podieľala na obchode vo vnútri Spoločenstva, je nedostatočné na preukázanie ovplyvnenia uvedeného obchodu alebo narušenia alebo hrozby narušenia hospodárskej súťaže a z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať podrobné preskúmanie účinkov pomoci, berúc do úvahy najmä okolnosť, že kryje výdavky, ktoré vznikli na trhu Ďalekého východu, ako aj prípadne vzájomnú závislosť medzi uvedeným trhom a európskym trhom“.

19

Okrem toho Súd prvého stupňa uviedol v bode 74 napadnutého rozsudku, že sporné rozhodnutie odkazovalo na vzájomnú závislosť trhov, na ktorých podniky so sídlom v Spoločenstve pôsobia, ale že na rozdiel od rozsudku z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazvaný „Tubemeuse“ (C-142/87, Zb. s. I-959, body 36 až 38), nepredložilo jasné dôkazy na podporu tvrdenia uvedeného v bode 75 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa zakladá na zásade stanovenej v už citovanom rozsudku Tubemeuse, že vzhľadom na vzájomnú závislosť je možné, že sporná pomoc ovplyvní hospodársku súťaž v Spoločenstve.

20

Napokon, čo sa týka bodu 79 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktorý stanovuje, že „bez ohľadu na skutočnosť, či [sporné pomoci] podporuj[ú] exporty do iných členských štátov EÚ alebo mimo EÚ, m[ajú] potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, a preto podlieha[ajú] článku 87 ods. 1 [ES]“, Súd prvého stupňa v bode 75 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporné rozhodnutie „neobsahuje formálne posúdenie týkajúce sa narušenia hospodárskej súťaže, preto zjavne neprihliada na nevyhnutnosť tejto podmienky na uplatnenie uvedeného článku“.

21

Súd prvého stupňa v bode 75 napadnutého rozsudku uviedol, že na jednej strane „žiadny dôkaz nenasvedčuje tomu, že by sa sporné pomoci snažili o podporu vývozu do iných členských štátov, a na druhej strane, že uvedené pomoci sa nesnažili priamo a bezprostredne o podporu vývozu z Európskej únie, ale o financovanie programu obchodného prieniku“.

22

Súd prvého stupňa v bode 76 napadnutého rozsudku rozhodol, že dôvody uvedené v bodoch 74 až 79 odôvodnenia sporného rozhodnutia nevysvetľujú, ako mohli sporné pomoci, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ani ako mohli narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, a že preto okolnosti uvedené v spornom rozhodnutí nepredstavujú dostatočné odôvodnenie na preukázanie záverov, ku ktorým dospela Komisia, týkajúcich sa uplatnia článku 87 ods. 1 ES.

23

Súd prvého stupňa bez toho, aby preskúmal ostatné dôvody uvedené Talianskou republikou a spoločnosťou Wam, zrušil sporné rozhodnutie pre jeho nedostatočné odôvodnenie, keďže neobsahovalo dôkazy, ktoré by stačili na odôvodnenie záveru, že boli splnené všetky podmienky na uplatnenie článku 87 ods. 1 ES.

24

Komisia v odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

25

Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil odvolanie Komisie za neprípustné, alebo ho zamietol a zaviazal ju na náhradu trov konania.

26

Wam žiada, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné a subsidiárne ako nedôvodné. Subsidiárne v druhom rade Wam žiada, aby Súdny dvor zrušil sporné rozhodnutie z ďalších dôvodov, alebo subsidiárne v treťom rade vrátil vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v každom prípade žiada zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov, ako aj tých v tomto konaní.

27

Talianska republika a Wam spochybňujú prípustnosť odvolania.

28

Talianska republika uvádza, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého rozsudok Súdu prvého stupňa nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, je dôvodom odvolania, ktoré sa netýka právnej otázky.

29

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 58 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora stanovuje, že odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky. Môže sa zakladať najmä na porušení práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa.

30

Ako uviedla generálna advokátka v bode 20 svojich návrhov, odvolanie Komisie je založené presne na tvrdení, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva tým, že nenasledoval a neuplatnil výklad článkov 87 ES a 253 ES stanovený judikatúrou Súdneho dvora.

31

Z toho vyplýva, že tvrdenie Talianskej republiky, podľa ktorého sa odvolanie nezakladá na právnej otázke, musí byť zamietnuté.

32

Čo sa týka tvrdenia spoločnosti Wam, že odvolanie Komisie vyzýva na jednej strane Súdny dvor, aby preskúmal vecnú podstatu napadnutého rozsudku namiesto toho, aby sa obmedzil na preskúmanie „základných procesných požiadaviek“, ako je to stanovené v článku 230 ES, a na druhej strane, čo sa týka preskúmania vecnej podstaty, na ktoré nemá Súdny dvor údajne v odvolacom konaní právomoc, treba na úvod konštatovať, že článok 230 ES udeľuje Súdnemu dvoru právomoc preskúmavať iné akty orgánov Spoločenstva než rozhodnutia Súdu prvého stupňa. Odvolania proti rozsudkom Súdu prvého stupňa sa riadia článkom 225 ods. 1 ES a Štatútom Súdneho dvora.

33

Okrem toho treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka meritórnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48). Keďže Komisia svojím jediným odvolacím dôvodom spochybňuje presne právne posúdenie povinnosti odôvodnenia, ako túto povinnosť posúdil Súd prvého stupňa, nie je možné Komisii vytýkať, že vyzvala Súdny dvor, aby preskúmal vecnú podstatu sporného rozhodnutia.

34

Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť aj tvrdenie spoločnosti Wam týkajúce sa prípustnosti jediného odvolacieho dôvodu Komisie.

35

Preto treba vyhlásiť odvolanie za prípustné.

36

Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v tom rozsahu, že sa v ňom konštatovalo nedostatočné odôvodnenie sporného rozhodnutia. Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil ustanovenia článkov 87 ods. 1 ES v spojení s článkom 253 ES, keď rozhodol, že pri uplatnení článku 87 ods. 1 ES, jednoduché konštatovanie, že sa podnik zúčastňuje na obchode v Spoločenstve, nestačí na preukázanie existencie vplyvu na obchod alebo narušenie hospodárskej súťaže. Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa vyžaduje také odôvodnenie v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti.

37

Komisia tvrdí, že účasť Wam na obchode v rámci Spoločenstva dokazuje sama osebe, že subvencia môže mať vplyv na tento obchod.

38

Proti bodom 73 a 74 napadnutého rozsudku, ktoré vytýkajú spornému rozhodnutiu, že v ňom neboli uvedené dostatočné skutočnosti o posilnení pozície Wam voči jej konkurencii, Komisia tvrdí, že podľa judikatúry Súdneho dvora, ak pomoc odbremení podnik od nákladov, ktoré musí za bežných okolností znášať, a posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými konkurujúcimi podnikmi pri obchode v rámci Spoločenstva, má dosah na obchod a v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že nie je povinná preskúmať skutočné dôsledky pomoci.

39

Komisia spochybňuje napadnutý rozsudok, ktorý konštatuje nedostatočné odôvodnenie sporného rozhodnutia v tom, že neobsahuje nijaké tvrdenie týkajúce sa vzťahu vzájomnej závislosti medzi trhom Spoločenstva a pomocami ovplyvneným trhom Ďalekého východu. Podľa Komisie Súd prvého stupňa neprihliadol na zjavnú skutočnosť, že peniaze sú veci druhovo určené, takže ak podnik vykonáva svoju činnosť v Spoločenstve, nie je nevyhnutné osobitne preukázať možnosť, že pomoci určené na podporu prieniku na trhy mimo Spoločenstva majú vplyv aj na obchod medzi členskými štátmi a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže.

40

Napokon Komisia uvádza judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej, ak zo samotných okolností, za akých bola pomoc priznaná, vyplýva, že môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, stačí, že Komisia uvedie tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia. Komisia tvrdí, že presne to urobila v spornom rozhodnutí.

41

Wam tvrdí, že odvolanie je zjavne nedôvodné. Podľa spoločnosti Wam Súd prvého stupňa správne uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej povinnosť odôvodnenia nie je splnená, ak sa odôvodnenie zakladá na abstraktnom alebo len hypotetickom posúdení. Wam tvrdí, že podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod a narušenia hospodárskej súťaže je možné považovať za splnené len na základe údajov, ktoré konkrétnym spôsobom a nie len abstraktne preukazujú, ako spôsobuje pomoc poskytovaná štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov v danej veci posilnenie súťažného postavenia prijímajúceho podniku a prispieva k zníženiu jeho výrobných nákladov.

42

Podľa Talianskej republiky Súd prvého stupňa neporušil článok 87 ods. 1 ES a držal sa ustálenej judikatúry. V rozsudku zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia (730/79, Zb. s. 2671) definoval ovplyvnenie obchodu v tom zmysle, že k nemu dôjde, keď subvencia „posilní postavenie podniku vo vzťahu k iným konkurujúcim podnikom pri obchode v rámci Spoločenstva“.

43

Talianska republika tvrdí, že v spornom rozhodnutí chýba práve preskúmanie, hoci aj všeobecné, vlastností hospodárskej súťaže vnútri Spoločenstva, ktoré mohli byť ovplyvnené uvedenou pomocou, a teda aj tvrdenie „relatívneho posilnenia“, ktoré malo vysvetliť vplyv na obchod v rámci Spoločenstva. Poznámka uvedená v bode 15 odvolania, týkajúca sa prípadného posilňujúceho účinku je neprípustná, pretože Súd prvého stupňa rozhodol v bode 73 napadnutého rozsudku, že tento účinok bol uplatnený po prvýkrát na pojednávaní pred ním.

44

Talianska republika vzniesla rovnakú námietku neprípustnosti proti poznámke uvedenej v bode 15 odvolania, ktorá sa týka účinku narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo skutočnosti, že vďaka dotknutej subvencii by bol podnik odbremenený od nákladov, ktoré by musel obvykle znášať.

45

Tento členský štát tvrdí, že z bodu 56 rozsudku z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-372/97, Zb. s. I-3679) vyplýva, že odôvodnenie je dostatočné, ak Komisia aspoň všeobecne označí obvyklé náklady kategórie dotknutých podnikov a porovná ich s financiami tvoriacimi predmet pomoci. V prejednávanej veci nebol v odôvodnení sporného rozhodnutia uvedený dôvod, prečo uskutočnené výdavky predstavovali „obvyklé náklady“.

46

Navyše Talianska republika tvrdí, že z už citovaného rozsudku Tubemeuse jasne vyplýva, že nie je možné predpokladať, že prípadná výhoda získaná v oblasti hospodárskej súťaže mimo Spoločenstva zahŕňa aj výhodu v rámci Spoločenstva. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, že v tejto súvislosti nebolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené.

47

Napokon Talianska republika uvádza, že tvrdenie Komisie, že Súd prvého stupňa nezohľadnil druhovo určenú povahu peňazí, je neprípustné, pretože nie je právnym dôvodom založeným na nedostatku odôvodnenia a je len ďalším odôvodnením podporujúcim odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí. V každom prípade, ak neexistujú ďalšie spresnenia, nie je teória o „uvoľnení prostriedkov“ dostatočným odôvodnením, pretože je ňou možné rovnako preukázať, že dotknuté pomoci nemali nijaký vplyv na trh v Spoločenstve.

48

Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznačne uvádzať úvahy inštitúcie, autora dotknutého aktu, spôsobom, ktorý umožňuje dotknutým osobám spoznať zdôvodnenie prijatého opatrenia a súdu Spoločenstva vykonávať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie upresňovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie určitého aktu zodpovedá požiadavkám článku 253 ES, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblasť (rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 88 a citovaná judikatúra).

49

Keď sa táto zásada uplatní na posúdenie opatrenia pomoci, je potrebné, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti aj v prípadoch, keď z okolností, za ktorých došlo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, že by mohli ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, je Komisia prinajmenšom povinná spomenúť tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný, bod 89 a citovaná judikatúra).

50

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci sa nemusí zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 140 a citovaná judikatúra).

51

Čo sa presnejšie týka podmienky ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi, z judikatúry vyplýva, že priznanie pomoci členským štátom vo forme úľavy na dani niektorým daňovníkom je potrebné považovať za pomoc spôsobilú ovplyvniť tento obchod, a v dôsledku toho spĺňajúcu túto podmienku, ak uvedení daňovníci vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s týmto obchodom, alebo ak sa nedá vylúčiť možnosť, že títo zvýhodnení daňovníci súťažia so subjektmi z iných členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 35, a Portugalsko/Komisia, už citovaný, bod 91).

52

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, v rámci obchodu v Spoločenstve posilňuje postavenie jedného podniku voči ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hľadieť ako na ovplyvnené pomocou (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., už citovaný, bod 141 a citovaná judikatúra).

53

V tejto súvislosti môže skutočnosť, že hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spoločenstva, charakterizovať skutočný alebo možný dosah pomoci na hospodársku súťaž, ako aj jej účinok na obchod medzi členskými štátmi (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., už citovaný, bod 142 a citovaná judikatúra).

54

Čo sa týka podmienky narušenia hospodárskej súťaže, treba pripomenúť, že pomoci, ktorých cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, v zásade narúšajú podmienky hospodárskej súťaže (rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30, a Heiser, už citovaný, bod 55).

55

V prejednávanej veci treba uviesť, že Súd prvého stupňa neporušil vyššie uvedenú judikatúru týkajúcu sa povinnosti odôvodnenia Komisie vo veciach štátnych pomocí, keď rozhodol v bode 76 napadnutého rozsudku, že dôvody uvedené v bodoch 74 až 79 odôvodnenia sporného rozhodnutia nevysvetľujú, ako mohli sporné pomoci, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ani ako mohli narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

56

Pokiaľ ide o uvedené okolnosti prejednávanej veci, Súd prvého stupňa totiž správne zdôraznil, najmä v bode 63 napadnutého rozsudku, že sporné pomoci sa snažili o financovanie prostredníctvom pôžičiek so zníženými úrokovými sadzbami nákladov spojených s obchodným prienikom na trhy tretích krajín, pričom tieto náklady vznikli v súvislosti s vytvorením stálych štruktúr a s podporou obchodu a že ich subvenčný ekvivalent je relatívne malá suma. Navyše v bode 75 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa zdôraznil, že uvedené pomoci sa nesnažili priamo a bezprostredne o podporu vývozu z Európskej únie, ale o financovanie programu obchodného prieniku.

57

So zreteľom na uvedené osobitné okolnosti v tejto veci sa Súd prvého stupňa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 63 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia mala predovšetkým preskúmať, či môžu sporné pomoci ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž, pričom mala uviesť v spornom rozhodnutí relevantné údaje týkajúce sa ich predpokladaných účinkov.

58

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bode 64 napadnutého rozsudku správne spresnil, že by stačilo, aby Komisia správne uviedla, ako mohli sporné pomoci ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ako mohli narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. Súd prvého stupňa v tomto kontexte predovšetkým zdôraznil, že Komisia nemusela vykonať hospodársku analýzu skutočnej situácie na relevantnom trhu či daného obchodu medzi členskými štátmi, ani preukázať skutočný dosah sporných pomocí predovšetkým na ceny uplatňované spoločnosťou Wam, ako ani preskúmať predaj Wam na trhu v Spojenom kráľovstve.

59

Čo sa však týka konkrétneho uplatnenia týchto zásad, Súd prvého stupňa v bode 66 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že všeobecné odôvodnenie, ako bolo uvedené v bodoch 75 a 77 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa zakladá na zopakovaní zásad uvedených v už citovanom rozsudku Tubemeuse, nie je možné samo osebe považovať za zodpovedajúce požiadavkám článku 253 ES.

60

Pokiaľ ide o dôkazy uvedené v bodoch 76 a 78 odôvodnenia sporného rozhodnutia, Súd prvého stupňa bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodol v bodoch 68 až 74 napadnutého rozsudku, že uvedené body odôvodnenia, aj v spojení so zásadami uvedenými v bode 75 odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj v spojení s konštatovaním, že finančná situácia Wam sa zlepšila, nevysvetľujú, ako mohli sporné pomoci v prejednávanej veci ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ani ako mohli narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

61

V rozpore s tým, čo v tejto súvislosti tvrdí Komisia, len skutočnosť, že Wam sa zúčastňuje na obchode v rámci Spoločenstva a vyváža veľkú časť svojej výroby v rámci Únie, nemôže totiž stačiť, vzhľadom na osobitné okolnosti v prejednávanej veci, ktoré boli zopakované v bode 56 tohto rozsudku, na preukázanie uvedených účinkov.

62

V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že síce z judikatúry citovanej v bodoch 50 a 53 tohto rozsudku vyplýva, že uvedené účinky môžu v zásade vyplývať zo skutočnosti, že príjemca pomoci pôsobí na liberalizovanom európskom trhu, nič to však nemení skutočnosti, že v prejednávanom prípade a v rozpore s okolnosťami v ostatných uvedených veciach, nie sú sporné pomoci priamo spojené s činnosťou príjemcu na tomto trhu, ale sa snažia o financovanie nákladov spojených s obchodným prienikom na trhy tretích krajín. Za týchto okolností, a o to viac, že ide o pomoci, ktorých subvenčný ekvivalent je relatívne malá suma, je ich vplyv na obchod a hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva menej bezprostredný a ťažšie badateľný, čo vyžaduje, aby Komisia podrobnejšie odôvodnila svoje rozhodnutie.

63

Napokon, čo sa týka judikatúry citovanej v bode 54 tohto rozsudku, že pomoci, ktorých cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, v zásade narúšajú podmienky hospodárskej súťaže, stačí konštatovať, že cieľom dotknutých pomocí nebolo oslobodiť Wam presne od takých nákladov.

64

Z uvedeného vyplýva, že keď sa Súd prvého stupňa v podstate vo svojom posúdení v bodoch 62 až 76 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia mala vykonať podrobnejšie preskúmanie možných účinkov sporných pomocí na obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž, a že mala v spornom rozhodnutí uviesť ďalšie údaje týkajúce sa týchto účinkov, neznamená, že sa chcel odchýliť od vyššie uvedenej judikatúry, ale chcel len zohľadniť konkrétne okolnosti prejednávanej veci bez toho, aby mu bolo možné vytýkať, že sa dopustil v tejto súvislosti nesprávneho právneho posúdenia.

65

Navyše tento záver nie je spochybnený tvrdeniami Komisie, ktoré uviedla voči konštatovaniam Súdu prvého stupňa z bodu 74 napadnutého rozsudku. Tieto konštatovania týkajúce sa vzťahov vzájomnej závislosti medzi trhom Spoločenstva a trhom Ďalekého východu sa totiž vzťahujú na možnosť nepriameho ovplyvnenia obchodu a hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva, ako bolo uvedené v už citovanom rozsudku Tubemeuse. Je pravda, že preskúmanie takého vzťahu vzájomnej závislosti nie je možné vyžadovať, ak je dokázané, že pomoc má priamy vplyv na trhy v rámci Spoločenstva, treba však konštatovať, že v spornom rozhodnutí, ako bolo potvrdené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, to nebolo dostatočne dokázané.

66

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté.

67

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Talianska republika a Wam navrhli zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ju zaviazať na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: