—

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

—

dánska vláda, v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyňa,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,

—

fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: S. Schønberg a M. Šimerdová, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Núñez-Müller, Rechtsanwalt,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 202 a článku 233 prvého odseku písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Elshanim a Hauptzollamt Linz (Hlavný colný úrad v Linzi, Rakúsko, ďalej len „Hauptzollamt“) týkajúceho sa vzniku a zániku colného dlhu.

3

Článok 4 colného kódexu stanovuje:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

…

…“

4

Podľa článku 38 colného kódexu:

„1.   Osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie Spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi:

…

2.   Každá osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, ako bol tovar prepravený na colné územie Spoločenstva, hlavne v dôsledku prekládky, je taktiež zodpovedná aj za dodržiavanie povinností uvedených v odseku 1.

…“

5

Článok 40 colného kódexu stanovuje:

„Tovar, ktorý bol podľa článku 38 odsek 1 písmeno a) prepravený na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží colným orgánom osoba, ktorá tovar na colné územie Spoločenstva prepravila alebo prípadne osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie.“

6

Článok 202 colného kódexu znie:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká

2.   Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu [vstupu — neoficiálny preklad] tovaru.

3.   Dlžníkmi sú:

…“

7

Článok 203 colného kódexu uvádza:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

2.   Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

…“

8

Podľa článku 233 colného kódexu:

„Bez tohto, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká:

V prípade zaistenia a zhabania pre účely trestného práva sa považuje colný dlh za nezaniknutý, ak sú podľa trestného práva členského štátu colné platby základom pre určenie trestu alebo ak je existencia colného dlhu podkladom na začatie trestného konania.“

9

Pokiaľ ide o dovoz tovaru do Spoločenstva, článok 163 nariadenia (EHS) č. 2454/93 Komisie z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2787/2000 z 15. decembra 2000 (Ú. v. ES L 330, s. 1; Mim. vyd. 02/011, s. 3), stanovuje:

„1.   Na účely článku 32 (1) e) a článku 33 a) [colného] kódexu, miesto vstupu na colné územie Spoločenstva znamená:

…

…“

10

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že žandári spolkovej krajiny Horné Rakúsko pristúpili k telefonickému odpočúvaniu v regióne Eferding v súvislosti s obchodovaním s cigaretami. Podozrenie sa týkalo pána Elshaniho a jeho brata, ktorí boli podozriví z pašovania cigariet z Kosova do Rakúska prostredníctvom dvoch turistických autobusov.

11

Vďaka tomuto telefonickému odpočúvaniu bol pán Elshani zadržaný v bezprostrednej blízkosti mesta Wels (Rakúsko) v jednom z týchto autobusov, v ktorom bolo na úrovni stredovej uličky ukrytých 150 kartónov cigariet. Autobus ešte neprišiel na miesto určenia v Eferdingu. Cigarety boli zaistené rakúskymi colnými orgánmi a neskôr zhabané a zničené pod úradným dohľadom.

12

Žalobca vo veci samej zodpovedá za colný dlh vzniknutý v priebehu obdobia od 19. do 21. mája 2001. Presný dátum sa musí určiť v závislosti od okamihu, v ktorom tieto kartóny neoprávnene vstúpili na colné územie Spoločenstva, vychádzajúc z danej trasy, vedúcej najskôr z Kosova do Brindisi (Taliansko) cez Albánsko a potom do Rakúska.

13

Rozhodnutím z 13. novembra 2002 Hauptzollamt žiadal od žalobcu vo veci samej zaplatenie dovozného cla z týchto kartónov vo výške 961,46 eura.

14

Žalobca podal 13. decembra 2002 proti tomuto rozhodnutiu námietky. Rozhodnutím zo 7. júla 2003 Hauptzollamt zamietol tieto námietky ako nedôvodné.

15

Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Graz (Nezávislý finančný senát, oddelenie v Grazi), ktorý rozhoduje o žalobe podanej pánom Elshanim proti tomuto poslednému rozhodnutiu, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16

Vnútroštátny súd sa touto otázkou v podstate pýta, či článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d) colného kódexu musia byť vykladané v tom zmysle, že zaistenie tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, má za následok zánik colného dlhu iba vtedy, ak k nemu došlo predtým, ako tovar opustil colné priestory pohraničnej colnice, alebo či má za následok takýto zánik aj vtedy, keď k nemu dôjde neskôr v priebehu prepravy, ale predtým, než príde na prvé miesto určenia.

17

Rakúska vláda tvrdí, že výraz „pri nezákonnom vstupe“ uvedený v článku 233 prvom odseku písm. d) colného kódexu predstavuje autonómny pojem, ktorý zahŕňa časový úsek, ktorý sa nekryje s okamihom vstupu na colné územie per se, ktorý by bol dokonaný samotným prekročením hranice.

18

Podľa rakúskej a fínskej vlády vstup tovaru, pri ktorom vznikol colný dlh podľa článku 202 tohto kódexu, trvá v zmysle hospodárskeho prístupu tak dlho, dokedy ešte trvá jeho preprava chápaná ako jednotný proces, až dovtedy, kým tovar nepríde na prvé miesto určenia, takže zaistenie a zhabanie tovaru až do tohto okamihu vedie k zániku colného dlhu. Tento výklad je v súlade s hospodárskou funkciou colných poplatkov, ako aj s ich účelom, ktoré v sebe zahŕňajú, že colný dlh zanikne, ak bol tovar, ktorý nezákonne vstúpil na územie, zaistený a zhabaný predtým, než vstúpil do hospodárskeho obehu.

19

V tejto súvislosti treba uviesť, že vstup tovaru na colné územie Spoločenstva tak, ako je upravený článkami 37 až 57 colného kódexu, teda ustanoveniami uplatniteľnými na tovar, ktorý vstúpil na toto územie do okamihu, keď získal colné určenie, sa končí, v prípade vstupu po súši, samotným prekročením hranice tovarom a že tento pojem sa nekryje s pojmom „nezákonného vstupu“ v zmysle článku 202 tohto kódexu.

20

Z článku 202 ods. 1 colného kódexu totiž vyplýva, že „nezákonným vstupom“ v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie najmä akýkoľvek vstup v rozpore s článkami 38 až 41 tohto kódexu.

21

Súdny dvor rozhodol, že nezákonným vstupom je dovoz tovaru, pri ktorom nie sú dodržané nasledujúce postupy stanovené colným kódexom. V prvom rade podľa článku 38 ods. 1 tohto kódexu tovar prepravený na colné územie Spoločenstva musí byť bez zbytočného odkladu prepravený na colný úrad určený colnými orgánmi alebo do slobodného pásma. V druhom rade v súlade s ustanovením článku 40 uvedeného kódexu, keď je tovar prepravený na colný úrad, musí tam byť predložený. Predloženie tovaru colnému úradu je v článku 4 bode 19 toho istého kódexu definované ako oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na tomto úrade alebo na akomkoľvek inom určenom alebo schválenom mieste (rozsudok z 3. marca 2005, Papismedov a i., C-195/03, Zb. s. I-1667, bod 26).

22

Zo samotného znenia článkov 38 až 41 colného kódexu vyplýva, že na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že tovar zákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, musí byť po jeho príchode prepravený na colný úrad alebo do slobodného pásma a predložený colnému úradu. Účelom tejto povinnosti, ktorú má osoba prepravujúca tovar alebo osoba preberajúca zodpovednosť za prepravu, je zabezpečiť, aby colné orgány boli informované nielen o skutočnosti, že tovar bol prepravený, ale aj o všetkých dôležitých údajoch týkajúcich sa druhu tovaru alebo výrobku, o ktorý ide, ako aj jeho množstva. Tieto informácie totiž umožnia správnu identifikáciu tovaru na účely jeho nomenklatúrneho zaradenia, prípadne výpočtu dovozného cla (rozsudok Papismedov a i., už citovaný, bod 27).

23

Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že zo znenia a systematiky článku 4 bodu 19, článku 38 ods. 1 a článku 40 colného kódexu jasne vyplýva, že všetok tovar, ktorý vstúpil na colné územie Spoločenstva, musí byť predložený colnému úradu. Okolnosť, že určitý tovar je ukrytý v priestoroch vozidla, v ktorom je prepravovaný, nemá za následok jeho vyňatie z tejto povinnosti (rozsudok zo 4. marca 2004, Viluckas a Jonusas, C-238/02 a C-246/02, Zb. s. I-2141, bod 22).

24

Treba doplniť, že na účely určenia hodnoty dovezených tovarov, ako vyplýva z článku 163 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 2787/2000, „miesto vstupu na colné územie Spoločenstva“ znamená pri tovare prepravovanom po cestnej komunikácii miesto, kde sa nachádza prvý colný úrad.

25

Z toho vyplýva, ako správne uvádza Komisia Európskych spoločenstiev, že k nezákonnému vstupu tovaru dôjde vtedy, ak tento tovar prejde prvým colným úradom nachádzajúcim sa v rámci colného územia Spoločenstva bez toho, aby v ňom bol predložený.

26

V dôsledku toho sa treba domnievať, že k „nezákonnému vstupu“ na toto územie v zmysle článku 202 colného kódexu dochádza v prípade tovaru, ktorý sa po prechode vonkajšej pozemnej hranice Spoločenstva nachádza na tomto území mimo prvého colného úradu bez toho, aby tam bol dopravený, a bez toho, aby bol predložený na colnom úrade, výsledkom čoho je, že colné úrady nedostali oznámenie o vstupe týchto tovarov zo strany osôb zodpovedných za splnenie tejto povinnosti.

27

Zo znenia článku 202 ods. 2 a 3 colného kódexu okrem toho vyplýva, že dovoz tovaru na colné územie Spoločenstva, ktorý sa uskutoční za podmienok opísaných v predchádzajúcom bode, má za následok vznik colného dlhu najmä na ťarchu osoby, ktorá uskutočnila takýto dovoz, v okamihu nezákonného vstupu, a to v okamihu, keď je nepochybné, že formality upravené najmä v článkoch 38 až 41 tohto kódexu neboli splnené. Nezákonný vstup a vznik dlhu tak prebiehajú súčasne.

28

Vzhľadom na to, že zaistenie tovaru pri jeho nezákonnom vstupe a jeho zhabanie, súčasné alebo neskoršie, spôsobujú podľa článku 233 prvého odseku písm. d) colného kódexu zánik colného dlhu, vzniká otázka, kedy sa musí uskutočniť toto zaistenie, aby malo pre dlžníka účinky splnenia povinnosti.

29

Treba konštatovať, že účelom zániku colného dlhu upraveného v článku 233 prvom odseku písm. d) colného kódexu je vyhnúť sa zdaneniu v prípade, ak tovar, hoci nezákonne vstúpil na územie Spoločenstva, nemohol byť uvedený na trh, a tak z hľadiska hospodárskej súťaže nepredstavoval hrozbu pre tovar Spoločenstva.

30

V kontexte colného dlhu zaistenie spolu so zhabaním tovaru pri jeho nezákonnom vstupe upravené v článku 233 prvom odseku písm. d) tohto kódexu predstavuje podľa vzoru prípadov uvedených v bodoch a) až c) tohto článku 233 prvého odseku, a to zaplatenie sumy cla, odpustenie sumy cla, neplatnosť colného vyhlásenia, ako aj pred jeho prepustením zaistenie a zhabanie, zničenie alebo nenahraditeľná strata prihláseného tovaru, príčinu zániku colného dlhu, ktorá musí byť vykladaná zužujúco.

31

Túto analýzu potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá v rozsudku zo 14. novembra 2002, SPKR (C-112/01, Zb. s. I-10655, bod 31), dospela k záveru, že článok 233 colného kódexu zodpovedá nevyhnutnosti chrániť vlastné zdroje Spoločenstva, čo je cieľ, ktorého sa nemožno dotknúť zavedením nových dôvodov zániku colného dlhu. Táto potreba je ešte naliehavejšia, pokiaľ ide o určenie okamihu, keď musí dôjsť k zaisteniu tovaru, ktoré môže spôsobiť zánik colného dlhu vzťahujúceho sa na tento tovar.

32

V tejto súvislosti treba uviesť, že prítomnosť tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, na tomto území sama osebe predstavuje veľmi vysoké riziko, že tento tovar vstúpi do hospodárskeho obehu členských štátov, a že ak tento tovar prekročí zónu, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad v rámci tohto územia, existuje menšia pravdepodobnosť, že bude náhodne odhalený colnými úradmi v rámci neočakávaných kontrol.

33

Na colných úradoch strategicky umiestnených na vstupných miestach na vonkajších hraniciach sú totiž úrady najlepšie prispôsobené na výkon intenzívnej kontroly tovaru vstupujúceho na colné územie Spoločenstva s cieľom vyhnúť sa tak nekalej súťaži voči výrobcom Spoločenstva, ako aj strate príjmov, ktoré v sebe zahŕňajú nezákonné dovozy.

34

Z toho vyplýva, že zaistenie tovaru, ktorý vstúpil na colné územie Spoločenstva za porušenia formalít uvedených v článkoch 38 až 41 colného kódexu, ku ktorému dôjde mimo prvého colného úradu nachádzajúceho sa v rámci tohto územia a v podstate náhodou, nemôže mať za následok zánik colného dlhu v zmysle článku 233 prvého odseku písm. d) colného kódexu.

35

Fínska vláda tvrdí, že takýto výklad článku 233 prvého odseku písm. d) colného kódexu porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže osoby, ktoré nezákonne doviezli tovar v zmysle článku 202 colného kódexu, sa nachádzajú v rozdielnej situácii podľa toho, či je ich správanie odhalené v colnom úrade na hranici, alebo mimo neho.

36

Podľa ustálenej judikatúry diskriminácia spočíva v uplatnení rôznych pravidiel na porovnateľné situácie alebo v uplatnení rovnakého pravidla na rôzne situácie (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Truck Center, C-282/07, Zb. s. I-10767, bod 37 a citovanú judikatúru).

37

V tejto súvislosti treba uviesť, že rozdiel v zaobchádzaní zavedený článkom 233 prvým odsekom písm. d) colného kódexu, čo sa týka zániku colného dlhu, podľa ktorého tovar, ktorý je predmetom nezákonného vstupu, je zaistený buď počas tohto vstupu, alebo neskôr, sa týka dvoch situácií, ktoré, ako vyplýva z bodov 32 a 33 tohto rozsudku, nie sú objektívne porovnateľné, čo sa týka rizika, ktoré prítomnosť tohto tovaru na colnom území Spoločenstva predstavuje pre jeho záujmy.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na prvú položenú otázku tak, že článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d) colného kódexu musia byť vykladané v tom zmysle, že na to, aby zaistenie tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Spoločenstva, spôsobilo zánik colného dlhu, musí k nemu dôjsť predtým, než tento tovar prekročí prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia.

39

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či z dôvodu, že obmedzuje zánik colného dlhu na predpoklad zaistenia tovaru pri jeho nezákonnom vstupe, s výnimkou zaistenia vykonaného v iných prípadoch nezákonného konania, akým je vyňatie tovaru spod colného dohľadu uvedené v článku 203 colného kódexu, je článok 233 prvý odsek písm. d) tohto kódexu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

40

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s ohľadom na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (pozri rozsudok z 15. júna 2006, Acereda Herrera, C-466/04, Zb. s. I-5341, bod 47 a citovanú judikatúru).

41

Súdny dvor však dospel k záveru, že nemôže rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo pokiaľ Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne skutočnosti potrebné na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudok Acereda Herrera, už citovaný, bod 48).

42

Prejudiciálna otázka totiž nesmeruje k formulácii poradných stanovísk o všeobecných alebo hypotetických otázkach, ale je odôvodnená potrebou spojenou s účinným vyriešením sporu (pozri rozsudky z 12. marca 1998, Djabali, C-314/96, Zb. s. I-1149, bod 19, a Acereda Herrera, už citovaný, bod 49).

43

V predmetnej veci, ako vyplýva zo samotného znenia druhej otázky a dôvodov uvedených vnútroštátnym súdom na podporu tejto otázky, má táto otázka za cieľ predložiť na posúdenie Súdnemu dvoru platnosť článku 233 prvého odseku písm. d) colného kódexu, pretože skutočnosť, že toto ustanovenie neupravuje zánik colného dlhu ani za predpokladu uvedeného v článku 203 colného kódexu, a to pri vyňatí tovaru spod colného dohľadu, môže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

44

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že vyňatie tovaru spod colného dohľadu upravené v článku 203 colného kódexu ako skutočnosť spôsobujúca vznik colného dlhu nie je spochybnené v rámci konania vo veci samej.

45

Je preto nutné konštatovať, že táto otázka, ako tvrdia rakúska vláda a Komisia vo svojich pripomienkach, je zjavne bez vzťahu k predmetu sporu vo veci samej, ktorý sa týka colného dlhu vzniknutého podľa článku 202 colného kódexu v nadväznosti na nezákonný vstup tovaru na colné územie Spoločenstva.

46

Preto na druhú položenú otázku nie je potrebné odpovedať.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: