—

Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading BV, v zastúpení: H. de Bie, advocaat,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, C. ten Dam a M. Mol, splnomocnené zástupkyne,

—

grécka vláda, v zastúpení: K. Georgiadis, Z. Chatzipavlou a I. Pouli, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Patakia, za právnej pomoci F. Tuytschaever, advocaat,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka na jednej strane colnej položky, ktorá sa uplatní na dovoz ryžového papiera a eventuálnej neplatnosti nariadenia Komisie (ES) č. 1196/97 z 27. júna 1997 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. ES L 170, s. 13; Mim. vyd. 02/008, s. 314, ďalej len „nariadenie o zaradení“), a na druhej strane právomocí vnútroštátneho súdu, ktorý prejednáva žalobu proti rozhodnutiu o dodatočnom vybratí dovozného cla, ak Komisia Európskych spoločenstiev v súvislosti so spornými dovoznými operáciami už urobila niektoré posúdenia skutkového stavu a právne posúdenia.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Staatssecretaris van Financiën a Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading BV (ďalej len „H & S“), ktorý sa týka colného zaradenia ryžových plátkov, nazývaných aj „ryžový papier“.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) zaviedlo komplexnú nomenklatúru tovaru, ktorý je predmetom dovozu alebo vývozu v rámci Európskeho spoločenstva (ďalej len „KN“), táto nomenklatúra sa nachádza v prílohe I tohto nariadenia.

4

Podpoložky 19019099 a 19059020 KN v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1624/97 z 13. augusta 1997, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu č. 2658/87 (Ú. v. ES L 224, s. 16), sa mohli uplatniť na vec samu.

5

Položky 1901 a 1905 KN, ako aj príslušné podpoložky v slovenskej verzii znejú takto:

6

Holandská verzia KN opisuje položku 1905 a príslušné podpoložky takto:

7

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie KN v rámci Spoločenstva môže Komisia na základe článku 9 ods. 1 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 2658/87 prijať nariadenia o zaradení konkrétneho tovaru do KN.

8

Podľa prílohy nariadenia o zaradení sa podpoložka 19059020 KN vzťahuje na „potravinov[é] príprav[ky] vo forme suchých priesvitných plátkov rôznych veľkostí vyrobených z ryžovej múky, soli a vody“. V tejto prílohe sa súčasne upresňuje, že „tieto plátky sa po namočení vo vode… vo všeobecnosti používajú na výrobu ‚obálok‘ pre pružné rolády a podobné výrobky“.

9

Medzinárodný dohovor o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) uzatvorený v Bruseli 14. júna 1983 a protokol o jeho zmene a doplnkoch z (ďalej len „dohovor o HS“) boli schválené v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

10

Podľa článku 3 ods. 1 dohovoru o HS sa každá zmluvná strana zaväzuje, že svoje tarifné a štatistické nomenklatúry usporiada podľa HS a bude používať bez dodatkov a zmien všetky položky a podpoložky HS, ako aj ich číselné znaky a dodržiavať číselné usporiadanie tohto systému. To isté ustanovenie stanovuje, že súčasne sa každá zmluvná strana zaväzuje používať na výklad HS všeobecné pravidlá, ako aj všetky poznámky k triedam, ku kapitolám a k podpoložkám HS a nemeniť ich rozsah.

11

Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia, založená medzinárodným dohovorom, ktorý sa týka zriadenia tejto rady, uzatvoreným v Bruseli 15. decembra 1950, schvaľuje za podmienok stanovených v článku 8 dohovoru o HS vysvetlivky a stanoviská k zaradeniu prijaté výborom pre HS.

12

Vysvetlivka Komisie, ktorá sa týka podpoložky 19059020 KN, odkazuje na „vysvetlivky HS k položke 1905, odsek B“.

13

Vysvetlivka HS k položke 1905 znie takto:

„…

14

Článok 220 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z (Ú. v. ES 1997, L 17, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179, ďalej len „colný kódex“), stanovuje:

„2.   … sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:

…

…“

15

Článok 869 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1677/98 z (Ú. v. ES L 212, s. 18; Mim. vyd. 02/009, s. 30, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), stanovuje:

„Colné orgány sa samy rozhodnú neevidovať nevybrané clo v účtovnej evidencii:

…

…“

16

Článok 871vykonávacieho nariadenia znie takto:

„V prípadoch iných ako prípady uvedené v článku 869, ak sú colné orgány buď toho názoru, že sú splnené podmienky ustanovené v článku 220 ods. 2 písm. b) kódexu alebo majú pochybnosti o presnej pôsobnosti kritérií toho ustanovenia v súvislosti s konkrétnym prípadom, tieto orgány predložia prípad Komisii, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 872 až 876. Prípad predložený Komisii musí obsahovať všetky informácie potrebné pre jeho úplné preskúmanie.

Hneď ako Komisia obdrží prípad, informuje o tom príslušné členské štáty.

Ak sa zistí, že informácie, ktoré poskytne členský štát, nie sú dostatočné na umožnenie prijatia rozhodnutia o príslušnom prípade pri úplnom oboznámení sa so skutkovým stavom, Komisia môže požadovať poskytnutie doplňujúcich informácií.“

17

Článok 873 prvý odsek vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Po porade so skupinou expertov, ktorá pozostáva zo zástupcov všetkých členských štátov, ktorí sa stretnú v rámci výboru na účely posúdenia príslušného prípadu, Komisia rozhodne o tom, či dané okolnosti sú alebo nie sú také, že príslušné clo nemusí byť uvedené v účtovnej evidencii.“

18

Podľa článku 239 colného kódexu:

„1.   Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

2.   Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu…“

19

Článok 905 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Ak rozhodujúci colný orgán, ktorému bola predložená žiadosť o vrátenie alebo odpustenie podľa článku 239 ods. 2 kódexu, nemôže prijať rozhodnutia na základe článku 899, pričom je žiadosť podporovaná dôkazmi, ktoré môžu zakladať špeciálnu situáciu vyplývajúcu z okolností, ktorým nemožno pripísať žiadny podvod alebo zjavné zanedbanie zo strany príslušnej osoby, členský štát, ktorý má toto oprávnenie, zašle prípad Komisii na vyriešenie podľa postupu ustanoveného v článkoch 906 až 909.

Colný orgán, ktorý vydáva rozhodnutie, sa však s výnimkou prípadov, keď má pochybnosti, môže sám rozhodnúť, že vráti alebo odpustí clo, ak sa domnieva, že podmienky stanovené v článku 239 ods. 1 kódexu sú splnené, za predpokladu, že príslušná čiastka na hospodársky subjekt, pokiaľ ide o jednu alebo viac dovozných alebo vývozných operácií, ale vyplývajúcich z jednej a tej istej mimoriadnej situácie, je nižšia ako 50000 [eur].

Pojem ‚príslušná osoba‘ sa interpretuje rovnakým spôsobom ako v článku 899.

Vo všetkých ostatných prípadoch rozhodujúci colný orgán žiadosť zamietne.

2.   Prípad zaslaný Komisii musí zahŕňať všetky skutočnosti potrebné pre úplné preskúmanie predloženého prípadu. Bude zahŕňať aj vyhlásenie, podpísané žiadateľom o vrátenie alebo odpustenie cla, potvrdzujúce, že žiadateľ je oboznámený s prípadom a že buď nemá k nemu čo dodať, alebo uvedie všetky dodatočné informácie, ktoré považuje za potrebné doplniť.

Hneď ako Komisia obdrží prípad, informuje v uvedenom zmysle príslušný členský štát.

Ak sa zistí, že informácie, ktoré poskytne členský štát, nie sú dostatočné na umožnenie prijatia rozhodnutia o príslušnom prípade pri plnej znalosti skutkového stavu, Komisia môže požiadať o poskytnutie doplňujúcich informácií.

…“

20

Článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Po porade so skupinou expertov, ktorá sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, ktorí sa stretnú v rámci výboru s cieľom posúdiť príslušný prípad, Komisia rozhodne o tom, či špeciálna situácia, ktorá sa posudzuje, oprávňuje vrátenie alebo odpustenie.“

21

Článok 8:72 ods. 4 všeobecného správneho zákona (Algemene Wet Bestuursrecht) stanovuje:

„V prípade, že súd rozhodne, že žaloba je dôvodná, môže súd správny orgán zaviazať, aby vydal nové rozhodnutie alebo urobil iný úkon, ktorý zohľadňuje rozhodnutie súdu, alebo môže určiť, že jeho rozhodnutie nahrádza zrušené rozhodnutie alebo časti zrušeného rozhodnutia.“

22

H & S je holandským výrobným a obchodným podnikom, ktorý dodáva najmä do reštaurácií orientálne potraviny. Z tohto dôvodu dováža niekoľko rokov ryžový papier z Vietnamu.

23

H & S tento výrobok zaradený do podpoložky 19019099 KN dovážala už v roku 1996. Uvedené colné zaradenie holandské colné orgány (ďalej len „colné orgány“) opakovane schválili, a to aj po vykonaní kontrol a analýz na základe vzoriek dovážaných nákladov.

24

Dňa 27. júna 1997 Komisia prijala nariadenie o zaradení, ktoré stanovuje, že sporné výrobky v skutočnosti patria do podpoložky 19059020 KN. Uvedené nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev z a nadobudlo účinnosť .

25

H & S však naďalej dovážala tento tovar so zaradením do colnej podpoložky 19019099. Colné orgány aj naďalej akceptovali jej colné vyhlásenia, posledné razy 14. júla 1997 a . Dňa colné orgány zistili, že zaradenie je nesprávne, a informovali uvedenú spoločnosť, že tento tovar patrí do položky upravenej nariadením o zaradení, t. j. do podpoložky 19059020 KN. Následne H & S deklarovala svoj tovar pod poslednou uvedenou položkou.

26

V priebehu roka 2000 colné orgány informovali H & S, že pristúpili k dodatočnému vyberaniu cla, ktoré by malo byť zaplatené pri zaradení tovaru na základe podpoložky 19059020 KN, za obdobie od 25. novembra 1997 do .

27

H & S teda podala žiadosť o odpustenie tohto cla. Komisia, ktorej bola 19. septembra 2002 v zmysle článku 905 vykonávacieho nariadenia predložená žiadosť, prijala rozhodnutie REM 19/2002 zo , v ktorom rozhodla, že odpustenie dovozného cla nie je v konkrétnom prípade dôvodné (ďalej len „rozhodnutie zo “). Toto rozhodnutie H & S napadla žalobou o neplatnosť podanou na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. H & S podala proti rozsudku Súdu prvého stupňa z , Heuschen & Schrouff Oriëntal Trading Foods/Komisia (vec T-382/04), ktorým bola žaloba zamietnutá, odvolanie zaregistrované v kancelárii Súdneho dvora pod spisovým číslom C-38/07 P.

28

Colné orgány dňa 22. novembra 2000 doručili H & S rozhodnutie o vymeraní cla vo výške 645399,50 NLG (t. j. 292869,52 eura). Inspecteur po podaní námietky zo strany H & S potvrdil výzvy na zaplatenie s výnimkou sumy 13650,30 NLG v dôsledku zrušenia jedného colného vyhlásenia.

29

Dňa 29. marca 2001 H & S podala žalobu na Tariefcommissie, ktorú v priebehu konania nahradil Gerechtshof te Amsterdam. Ten rozhodol, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie, ktoré urobil inspecteur, ako aj výzvy na zaplatenie zrušil. Tento súd jednoznačne potvrdil, že ryžové plátky patria do podpoložky 19059020 KN. Uplatňovanie nesprávnej podpoložky 19019099 KN však bolo zapríčinené omylom colných orgánov, ktorý H & S nemohla zistiť a ktorý by v súlade s článkom 220 colného kódexu mohol umožniť zamietnutie dodatočného vybratia cla, ktoré už bolo obídené.

30

Staatssecretaris van Financiën teda podal na vnútroštátny súd kasačný opravný prostriedok, ktorým napáda uplatnenie článku 220 colného kódexu zo strany Gerechtshof te Amsterdam, zatiaľ čo H & S podala vzájomný kasačný opravný prostriedok, ktorým namieta, že jej výrobky v skutočnosti patria do podpoložky 19019099 KN.

31

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, jednoznačne vyplýva, že dovážané výrobky sú zložené z ryžovej múky, z vody a zo soli, ktoré sa zmiešajú a vymiesia, následne sa vyvaľkajú a sušia. Tieto výrobky nie sú určené na konzumáciu bez ich tepelného spracovania.

32

V súvislosti so vzájomným opravným prostriedkom vnútroštátny súd konštatuje, že v zmysle vysvetliviek HS sa položka 1905 KN ani tak veľmi nevzťahuje na pečené výrobky, ale skôr sa týka tenkých výrobkov.

33

Odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora, však môžeme tvrdiť, že položky 1901 a 1905 KN sa líšia v tom, že prvá položka sa týka nepečených výrobkov, zatiaľ čo druhá položka sa týka pečeného tovaru.

34

Keďže nariadenie o zaradení nepochybne zaraďuje ryžové plátky do položky 1905 KN, Hoge Raad der Nederlanden uvádza, že je nevyhnutné položiť Súdnemu dvoru otázku jeho platnosti.

35

Pokiaľ ide o hlavný opravný prostriedok, uvedený vnútroštátny súd tvrdí, že Gerechtshof te Amsterdam v rozsudku zo 7. decembra 2004, ktorý ešte nie je právoplatný, uznal, že boli splnené tri kritériá, ktoré sa týkajú zistiteľnej povahy omylu colných orgánov a sú nevyhnutné na uplatnenie článku 220 colného kódexu, hoci Komisia rozhodla, že tie isté kritériá neboli splnené z hľadiska posúdenia starostlivosti hospodárskeho subjektu na účely uplatnenia článku 239 tohto kódexu, čo následne potvrdil Súd prvého stupňa v rozsudku Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods/Komisia, už citovanom, ktorým sa zamietla žaloba H & S podaná proti rozhodnutiu zo .

36

Podľa vnútroštátneho súdu vzniká otázka, ktoré rozhodnutie je pre vnútroštátny colný orgán záväzné v prípade, ak Komisia a vnútroštátny súd zaujmú protichodné stanoviská k posúdeniu vyššie uvedených troch kritérií. Presnejšie, bolo by treba vymedziť právomoc vnútroštátneho súdu vo vzťahu k právomoci Komisie v súvislosti s uplatnením týchto kritérií.

37

Vnútroštátny súd uvádza, že ak sa colné orgány domnievajú, že podmienky stanovené v colnom kódexe mohli byť splnené, postúpia prípad Komisii, ktorá rozhodne, či je, alebo nie je potrebné prikročiť k dodatočnému vybratiu dovozného cla (článok 220 colného kódexu) alebo či odpustenie tohto cla je dôvodné (článok 239 tohto kódexu). V takomto prípade je zabezpečené jednotné uplatnenie práva Spoločenstva.

38

Inak to však bude v prípade, ak colné orgány rozhodnú, že podmienky uplatnenia článku 220 colného kódexu nie sú splnené. V takom prípade sa colné orgány neobrátia na Komisiu, a ak dotknutá osoba podá proti rozhodnutiu týchto orgánov žalobu, je povinnosťou vnútroštátneho súdu posúdiť, či podmienky na upustenie od dodatočného vybratia cla sú, alebo nie sú splnené. Jednotné uplatnenie práva Spoločenstva teda možno zabezpečiť prostredníctvom mechanizmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Ak proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu možno podať opravný prostriedok, potom tento súd nemá povinnosť prerušiť konanie na účely položenia prejudiciálnej otázky.

39

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

40

Svojimi dvomi prvými prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či plátky vyrobené z ryžovej múky, zo soli a z vody, ktoré sú sušené, ale neboli tepelne spracované, patria do podpoložky 19059020 KN, prípadne či je nariadenie o zaradení platné.

41

H & S sa domnieva, že položka 1905 KN sa týka len pečených výrobkov určených na priamu konzumáciu, ako už konštatoval Súdny dvor v bode 12 rozsudku z 11. augusta 1995, Uelzena Milchwerke (C-12/94, Zb. s. I-2397). Z tohto dôvodu treba nariadenie o zaradení vyhlásiť za neplatné.

42

Holandská, grécka a talianska vláda, ako aj Komisia zastávajú názor, že položka 1905 KN sa špeciálne netýka pečených výrobkov alebo výrobkov určených na priamu konzumáciu a že zaradenie ryžových plátkov do podpoložky 19059020 KN nie je v rozpore s kombinovanou nomenklatúrou. Domnievajú sa teda, že nariadenie o zaradení je platné.

43

Najskôr je potrebné pripomenúť, že rozhodujúce kritérium colného zaradenia tovaru treba hľadať všeobecne v jeho objektívnych znakoch a vlastnostiach, ktoré vyplývajú najmä zo znenia colnej položky a poznámok k oddielom alebo kapitolám (rozsudok z 18. júla 2007, Olicom, C-142/06, Zb. s. I-6675, bod 16 a citovaná judikatúra).

44

Z tohto hľadiska poznámky, ktoré sú uvedené na začiatku kapitol spoločného colného sadzobníka, rovnako ako vysvetlivky HS predstavujú dôležité prostriedky na zaistenie jednotného uplatňovania tohto sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (rozsudok Olicom, už citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra).

45

Je pravda, ako uvádza žalobkyňa vo veci samej, že holandská verzia znenia položky 1905 KN, na rozdiel od iných jazykových verzií, výslovne neodkazuje na cesto z múky alebo škrobu a podobné výrobky, ktoré majú byť „sušené“. Táto jazyková verzia totiž odkazuje len na výrobky vo forme plátkov.

46

Podľa ustálenej judikatúry však potreba jednotného výkladu nariadení Spoločenstva vylučuje, aby sa v prípade pochybností znenie ustanovenia posudzovalo samostatne, ale naopak, zásada vyžaduje, aby sa ustanovenie vykladalo a uplatňovalo aj z hľadiska jeho verzií v iných úradných jazykoch (rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 46).

47

Pokiaľ ide o položku 1901 KN, ktorú presadzuje H & S, treba uviesť, ako výslovne vyplýva už z jej znenia, že položka sa vzťahuje iba na potravinové prípravky z múky, krupičky, krupice, škrobu alebo zo sladových výťažkov, ktoré inde v KN nie sú špecifikované ani zahrnuté. Táto položka je teda zvyškovou podpoložkou a nemôže zahŕňať výrobky, ktoré zodpovedajú opisu iných položiek príslušnej kapitoly KN. Navyše do podpoložky 19019099 KN, v ktorej bol sporný tovar vo veci samej deklarovaný, patria „ostatné“ výrobky, to znamená tie výrobky, ktoré nemožno zaradiť do inej podpoložky danej zvyškovej položky 1901.

48

Ako už uviedla generálna advokátka v bodoch 43 a 44 návrhov, odkaz na ryžový papier („rice paper“) alebo „sušené“ výrobky je výslovne uvedený v texte niekoľkých jazykových verzií podpoložky 19059020 KN.

49

Napokon na rozdiel od vyjadrení H & S v jej písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru nijaká jazyková verzia neodkazuje na požiadavku, v zmysle ktorej výrobky patriace do tejto podpoložky musia byť pečené. Jediný odkaz na stav výrobkov, ktoré patria do položky 1905 KN, presnejšie do podpoložky 19059020 uvedenej položky, sa vzťahuje na skutočnosť, že sú v „sušenej“ forme.

50

Vysvetlivka Komisie týkajúca sa tejto poslednej podpoložky odkazuje na „vysvetlivky HS k položke 1905, odsek B“. Aj keď, ako zdôraznila holandská vláda, sa tieto vysvetlivky vzťahujú na určité množstvo výrobkov vyrobených z múky alebo škrobu, ktoré sú väčšinou pečené, majú vo všeobecnosti formu diskov alebo plátkov a majú veľmi rozmanité využitie. Podľa vysvetliviek Komisie a vysvetliviek HS však pečený stav nie je nevyhnutnou vlastnosťou zaradenia tovaru do podpoložky 19059020 KN.

51

Následne z bodu 12 rozsudku Uelzena Milchwerke, už citovaného, nemožno vyvodiť záver, že Súdny dvor chcel obmedziť uplatnenie položky 1905 KN iba na „pečené“ výrobky. V tomto bode 12 totiž Súdny dvor jednoznačne rozhodol, že zaradenie do položky 1905„chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky…“, ako aj do podpoložky 190530„sladké sušienky; vafle a oblátky“, vyžaduje, aby tento tovar bol minimálne raz pečený. Treba však uviesť, že toto posúdenie sa vzťahuje iba na prvú kategóriu výrobkov uvedených v znení položky 1905, to znamená na „chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao“, ktorá je predmetom odseku A vysvetlivky HS týkajúcej sa položky 1905.

52

Na základe vyššie uvedeného treba konštatovať, že zaradenie potravinových prípravkov vo forme suchých priesvitných plátkov rôznych veľkostí vyrobených z ryžovej múky, zo soli a z vody do podpoložky 19059020 KN je v súlade so znením tejto podpoložky.

53

Na prvé dve prejudiciálne otázky je teda potrebné odpovedať, že:

54

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba skúmať vo vzájomnej súvislosti, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v situácii, keď Komisia už rozhodla v osobitnom prípade o podmienkach uplatnenia článku 239 ods. 1 druhej zarážky colného kódexu, je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o napadnutí rozhodnutia o vybratí dovozného cla vzťahujúceho sa na tento prípad, viazaný týmto rozhodnutím Komisie, ak vnútroštátny súd ten istý prípad posudzuje na základe článku 220 uvedeného kódexu.

55

H & S zastáva názor, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o podmienkach uplatnenia článku 220 colného kódexu na konkrétny prípad, nemôže byť viazaný rozhodnutím Komisie, ktorá o tomto prípade rozhodla na základe článku 239 uvedeného kódexu, keď prejudiciálne konanie zabezpečuje jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva.

56

Holandská, grécka a talianska vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že takéto rozhodnutie Komisie zaväzuje vnútroštátny súd, a ak súd zamýšľa odchýliť sa od neho, buď musí prerušiť konanie až do okamihu vydania konečného rozsudku súdov Spoločenstva o žalobe o neplatnosť podanej proti tomuto rozhodnutiu, alebo musí podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka posúdenia platnosti.

57

Na úvod treba uviesť, že konania upravené v článkoch 220 a 239 colného kódexu sledujú rovnaký cieľ, a to obmedziť dodatočné zaplatenie dovozného alebo vývozného cla len na tie prípady, v ktorých je zaplatenie cla odôvodnené a je v súlade s takou základnou zásadou, akou je zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudky z 1. apríla 1993, Hewlett Packard Francúzsko, C-250/91, Zb. s. I-1819, bod 46, ako aj Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 54).

58

Z toho vyplýva, že podmienky uplatnenia týchto článkov, a predovšetkým podmienka uplatnenia článku 239 ods. 1 druhej zarážky colného kódexu, ktorá sa týka absencie hrubej nedbanlivosti zo strany dotknutej osoby, a podmienka uplatnenia článku 220 uvedeného kódexu, ktorá sa týka absencie omylu colných orgánov rozumne zistiteľného osobou zodpovednou za zaplatenie cla, sa majú vykladať rovnakým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 54).

59

Z tohto dôvodu, ako už rozhodol Súdny dvor, z hľadiska posúdenia otázky, či hospodársky subjekt vykazuje znaky „hrubej nedbanlivosti“ v zmysle článku 239 ods. 1 druhej zarážky colného kódexu, treba analogicky uplatniť kritériá použité v rámci článku 220 colného kódexu na preverenie toho, či hospodársky subjekt mohol zistiť omyl, ktorého sa dopustili colné orgány (pozri rozsudky Söhl & Söhlke, už citovaný, body 55 a 56, ako aj z 13. marca 2003, Holandsko/Komisia, C-156/00, Zb. s. I-2527, bod 92).

60

V rámci konaní upravených v článkoch 871 a 905 vykonávacieho nariadenia, pokiaľ sa colné orgány domnievajú, že stanovené podmienky zakotvené v článku 220 ods. 2 písm. b) a v článku 239 ods. 1 druhej zarážke colného kódexu sú splnené, postúpia tieto orgány alebo členský štát, ktorému patria, s výnimkou situácií upravených v článkoch 869 a 899 tohto kódexu, prípad Komisii, ktorá určí, či uvedené podmienky sú skutočne splnené.

61

V tejto súvislosti sa zdá, že s výnimkou osobitných prípadov predvídaných právnou úpravou zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle poveriť Komisiu posúdením situácií, v ktorých sa treba vzdať rozpočtového príjmu, ktorý je obvykle splatný, pričom clo vybraté za dovoz výrobkov na územie Spoločenstva predstavuje vlastný zdroj rozpočtu Európskych spoločenstiev. Takéto konštatovanie je potvrdené právomocami zverenými Komisii na základe článkov 875 a 908 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých Komisia, za podmienok, že určí nezapísať dodatočne vybraté clo do účtovnej evidencie, môže splnomocniť jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov vrátiť alebo odpustiť clo v prípadoch, v ktorých sú skutkové a právne okolnosti porovnateľné s okolnosťami, ktoré už preskúmala v predchádzajúcich rozhodnutiach.

62

Ako už upresnil Súdny dvor, udelenie rozhodovacej právomoci Komisii v oblasti dodatočného vyberania cla má za cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva. Toto jednotné uplatňovanie môže byť spochybnené v prípadoch, keď sa vyhovie žiadosti o upustenie od dodatočného vyberania cla, pretože posúdenie, o ktoré sa môže opierať členský štát pri prijatí vyhovujúceho rozhodnutia, sa v skutočnosti môže z dôvodu pravdepodobnej absencie akéhokoľvek opravného prostriedku vymknúť spod kontroly umožňujúcej zabezpečiť jednotné uplatňovanie podmienok uložených zákonodarcom Spoločenstva. Naopak, nie je to tak v prípade, keď vnútroštátne orgány pristúpia k vyberaniu bez ohľadu na výšku spornej sumy, lebo v tomto prípade je dotknutej osobe umožnené napádať takéto rozhodnutie pred vnútroštátnymi súdmi (rozsudok z 22. júna 2006, Conseil général de la Vienne, C-419/04, Zb. s. I-5645, bod 42 a citovaná judikatúra).

63

V takomto prípade je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či vzhľadom na okolnosti veci samej sú tieto podmienky splnené, a jednotnosť práva Spoločenstva môže Súdny dvor zabezpečiť v rámci konania o prejudiciálnej otázke (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 1990, Deutsche Fernsprecher, C-64/89, Zb. s. I-2535, bod 13, ako aj Conseil général de la Vienne, už citovaný, bod 42 a citovanú judikatúru).

64

Ak však Komisii predložil členský štát žiadosť o odpustenie dovozného cla v zmysle článku 239 colného kódexu a Komisia už prijala rozhodnutie, v ktorom sa nachádzajú právne alebo skutkové posúdenia konkrétneho prípadu dovozných operácií, potom tieto posúdenia podľa článku 249 ES zaväzujú všetky orgány členského štátu, ktorý je adresátom tohto rozhodnutia, vrátane jeho súdov poverených posúdením toho istého prípadu na základe článku 220 uvedeného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 1998, Sportgoods, C-413/96, Zb. s. I-5285, bod 41).

65

Z tohto dôvodu požiadavky na jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva vyžadujú, aby pri rovnakých dovozných operáciách hospodárskeho subjektu rozhodnutie Komisie vyjadrujúce sa k existencii „hrubej nedbanlivosti“ tohto hospodárskeho subjektu nebolo zmarené neskorším rozhodnutím vnútroštátneho súdu, v ktorom sa rozhodlo o „zistiteľnosti“ omylu vnútroštátnych colných orgánov tým istým hospodárskym subjektom.

66

Pokiaľ sa vnútroštátny súd, vo veci samej Gerechtshof te Amsterdam, počas konania začatého pred týmto súdom dozvie o začatí konania na Komisii podľa článku 220 alebo článku 239 colného kódexu, musí tento súd, ktorý rozhoduje o žalobe proti rozhodnutiu o vybratí dovozného cla, zabrániť tomu, aby boli prijaté rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím, ktoré zamýšľa prijať Komisia na základe uplatnenia týchto článkov (pozri analogicky rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, bod 47, ako aj zo , Masterfoods a HB, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 51). To zahŕňa aj skutočnosť, že vnútroštátny súd, ktorý vlastným posúdením nemôže nahradiť posúdenie zo strany Komisie, môže prerušiť konanie do času, kým vo veci nerozhodne Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo , De Haan, C-61/98, Zb. s. I-5003, bod 48).

67

V každom prípade, ako pripomenul Súdny dvor v rámci sporov, ktoré sa týkali článkov 81 ES a 82 ES, ak vnútroštátny súd pochybuje o platnosti alebo výklade aktu inštitúcie Spoločenstva, môže, resp. musí v súlade s článkom 234 druhým a tretím odsekom ES predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku (pozri rozsudok Masterfoods a HB, už citovaný, bod 54).

68

Pokiaľ, ako vo veci samej, dovozca v lehote stanovenej v článku 230 piatom odseku ES podal žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie o žiadosti o odpustenie cla v zmysle článku 239 colného kódexu, je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či má prerušiť konanie až do vydania konečného rozhodnutia o tejto žalobe o neplatnosť, alebo sám položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa posúdenia platnosti (pozri analogicky rozsudok Masterfoods a HB, už citovaný, bod 55).

69

Naopak, keď Komisia rozhodne o konkrétnom prípade na základe článku 239 colného kódexu, nemôže byť viazaná predchádzajúcim rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktorým tento súd rozhodol o podmienkach uplatnenia článku 220 colného kódexu na ten istý prípad (pozri analogicky rozsudok Masterfoods a HB, už citovaný, bod 48).

70

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, je na tretiu a štvrtú otázku potrebné odpovedať tak, že:

71

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: