1

Common Market Fertilizers SA (ďalej len „CMF“) žiada prostredníctvom svojho odvolania zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 27. septembra 2005, Common Market Fertilizers/Komisia (T-134/03 a T-135/03, Zb. s. II-3923, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jej žaloby smerujúce k zrušeniu rozhodnutí Komisie K(2002) 5217 v konečnom znení a K(2002) 5218 v konečnom znení z 20. decembra 2002 (ďalej len „sporné rozhodnutia“), ktorými bolo rozhodnuté, že v uvedenom prípade neexistujú dôvody na odpustenie dovozného cla požadovaného CMF.

2

Článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia Rady (ES) č. 3319/94 z 22. decembra 1994, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy roztoku močoviny a dusičnanu amónneho pochádzajúce z Bulharska a Poľska a vyvážané spoločnosťami, ktoré nie sú oslobodené od cla, a ktorým sa s konečnou platnosťou vyberá dočasne uložené clo [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 350, s. 20), zavádza toto špecifické antidumpingové clo:

„Pre dovozy prepustené do voľného obehu, pri ktorých nie sú faktúry vystavené niektorým z vyššie uvedených vývozcov alebo výrobcov nachádzajúcich sa v Poľsku priamo nezávislému dovozcovi, sa určuje nasledujúce špecifické clo:

3

Článok 239 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239) (ďalej len „colný kódex“), stanovuje:

„1.   Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

2.   Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu…“

4

Článok 4 colného kódexu uvádza:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

…

5

Článok 247 colného kódexu stanovuje:

„Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia… sa prijmú v súlade so zákonným postupom [regulačným postupom — neoficiálny preklad] uvedeným v článku 247a ods. 2…“

6

Článok 247a colného kódexu stanovuje:

„1.   Komisii pomáha Výbor pre colný kódex (ďalej len ‚výbor‘).

2.   Ak sa robia odkazy na tento odsek, platia články 5 a 7 rozhodnutia [Rady] 1999/468/ES [z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124, ďalej len ‚rozhodnutie o komitológii‘)]…

…

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.“

7

Článok 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex znie:

„1.   Pozvánku, program, ako aj návrh opatrení, ku ktorým sa vyžaduje stanovisko výboru a všetky ostatné pracovné materiály zašle predseda stálym zastúpeniam a členom výboru v súlade s článkom 14 ods. 2 ako všeobecné pravidlo najneskôr štrnásť kalendárnych dní pred dátumom zasadnutia.

2.   V naliehavých prípadoch a prípadoch, keď je nevyhnutné okamžite uplatniť opatrenia, ktoré sa majú prijať, môže predseda na žiadosť člena výboru alebo z vlastnej iniciatívy skrátiť lehotu uvedenú v predchádzajúcom odseku až na päť kalendárnych dní pred dátumom zasadnutia.

3.   V mimoriadne naliehavých prípadoch sa predseda môže odchýliť od lehôt uvedených v odsekoch 1 a 2. V prípade, ak je návrh na zaradenie otázky do programu podaný v priebehu zasadnutia na schválenie, vyžaduje sa súhlas jednoduchej väčšiny členov výboru.“

8

Článok 905 ods. 1 nariadenia Komisie č. 2454/93 (EHS) z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1677/98 z 29. júla 1998 (Ú. v. ES L 212, s. 18; Mim. vyd. 02/009, s. 30, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), uvádza:

„Ak rozhodujúci colný orgán, ktorému bola predložená žiadosť o vrátenie alebo odpustenie podľa článku 239 ods. 2 kódexu, nemôže prijať rozhodnutia na základe článku 899, pričom je žiadosť podporovaná dôkazmi, ktoré môžu zakladať špeciálnu situáciu vyplývajúcu z okolností, ktorým nemožno pripísať žiadny podvod alebo zjavné zanedbanie zo strany príslušnej osoby, členský štát, ktorý má toto oprávnenie, zašle prípad Komisii na vyriešenie podľa postupu ustanoveného v článkoch 906 až 909.

Colný orgán, ktorý vydáva rozhodnutie, sa však s výnimkou prípadov, keď má pochybnosti, môže sám rozhodnúť, že vráti alebo odpustí clo, ak sa domnieva, že podmienky stanovené v článku 239 ods. 1 kódexu sú splnené, za predpokladu, že príslušná čiastka na hospodársky subjekt, pokiaľ ide o jednu alebo viac dovozných alebo vývozných operácií, ale vyplývajúcich z jednej a tej istej mimoriadnej situácie, je nižšia ako 50000 ECU.

Pojem ‚príslušná osoba‘ sa interpretuje rovnakým spôsobom ako v článku 899.

Vo všetkých ostatných prípadoch rozhodujúci colný orgán žiadosť zamietne.“

9

Článok 906 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Do 15 dní od obdržania prípadu uvedeného v článku 905 ods. 2 Komisia zašle jeho kópiu členským štátom.

Posudzovanie príslušného prípadu musí byť čo najskôr zahrnuté do programu zasadania výboru ustanoveného v článku 247 kódexu.“

10

Neskôr, po čase rozhodnom v prejednávanej veci, bol druhý odsek článku 906 vykonávacieho nariadenia zmenený nariadením Komisie (ES) č. 1335/2003 z 25. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2454/93 (Ú. v. ES L 187, s. 16; Mim. vyd. 02/013, s. 463), takto:

„Posudzovanie daného prípadu bude zaradené do programu schôdze skupiny odborníkov uvedenej v článku 907 čo možno najskôr.“

11

Článok 906a vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Keď chce Komisia kedykoľvek v priebehu postupu uvedeného v článkoch 906 a 907 prijať rozhodnutie v neprospech žiadateľa o vrátenie alebo odpustenie cla, oznámi mu svoje námietky písomne, spolu so všetkými dokumentmi, na ktorých tieto námietky zakladá. Žiadateľ o vrátenie alebo odpustenie cla písomne vyjadrí svoje stanovisko do jedného mesiaca odo dňa, v ktorý mu boli námietky zaslané. Ak v tejto lehote toto stanovisko nedoručí, bude sa považovať za osobu, ktorá sa vzdala práva vyjadriť svoj postoj.“

12

Článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia uvádza:

„Po porade so skupinou expertov, ktorá sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, ktorí sa stretnú v rámci výboru s cieľom posúdiť príslušný prípad, Komisia rozhodne o tom, či špeciálna situácia, ktorá sa posudzuje, oprávňuje vrátenie alebo odpustenie.“

13

Článok 5 rozhodnutia o komitológii nazvaný „Regulačný postup“ stanovuje:

„1.   Komisii pomáha regulačný výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.   Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vydá stanovisko k návrhu v rámci lehoty, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti záležitosti. V prípade rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie, prijme výbor stanovisko väčšinou ustanovenou v článku 205 ods. 2 (ES). Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sú vážené spôsobom uvedeným v danom článku. Predseda nehlasuje.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, Komisia prijme predpokladané opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

4.   Ak predpokladané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak výbor neposkytol žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať a informuje Európsky parlament.

…“

14

CMF usadená v Belgicku vykonáva činnosti veľkoobchodníka s chemikáliami, najmä s roztokmi obsahujúcim dusík (močovina a dusičnan amónny). V jej podnikateľskej skupine je predovšetkým spoločnosť Rellmann GmbH (ďalej len „Rellmann“), usadená v Hamburgu (Nemecko), dcérska spoločnosť spoločnosti CMF, v ktorej tá vlastní 100 %-ný podiel a Agro Baltic GmbH (ďalej len „Agro Baltic“), usadená v Rostocku (Nemecko), dcérska spoločnosť spoločnosti Rellmann, v ktorej tá vlastní 100 %-ný podiel. V roku 1989 CMF získala spoločnosť Champagne Fertilisants, ktorá je jej daňovým zástupcom pre činnosti vo Francúzsku.

15

Poľský podnik Zaklady Azotowe Pulawy (ďalej len „ZAP“), vyvezie výrobky a predá ich spoločnosti Agro Baltic. V podnikateľskej skupine odvolateľky, Agro Baltic predá výrobky spoločnosti Rellman, ktorá ich ďalej predá CMF. Následne sú vystavené zodpovedajúce faktúry.

16

Čo sa týka veci T-134/03, Agro Baltic kúpil od ZAP v období od marca do septembra 1997 tri zásielky roztoku močoviny a dusičnanu amónneho. Pri týchto zásielkach bola dodržaná obchodná schéma opísaná v predchádzajúcom bode.

17

Cogema, autorizovaný colný zástupca, bol poverený, aby zabezpečil prepustenie výrobkov do voľného obehu v mene Agro Baltic a ich uvedenie do daňového voľného obehu v mene CMF.

18

Tovar bol teda pôvodne prepustený do voľného obehu v mene Agro Baltic na základe vyhlásenia EU0, ku ktorému boli pripojené faktúry, ktoré vystavil ZAP spoločnosti Agro Baltic a osvedčenia EUR.1 potvrdzujúce poľský pôvod tovaru. Súčasne bol tovar umiestnený do režimu uskladnenia, ktorý opustil o niekoľko minút neskôr s cieľom jeho uvedenia do daňového voľného obehu v mene Champagne Fertilisants.

19

Čo sa týka veci T-135/03 Agro Baltic kúpil v januári 1995 od ZAP zásielku, pri ktorej bola následne dodržaná obchodná schéma opísaná v bode 15 tohto rozsudku.

20

Agro Baltic poveril spoločnosť SCAC Rouen, autorizovaného colného zástupcu, zabezpečením prepustenia tovaru do voľného obehu v mene Agro Baltic a jeho uvedením do daňového voľného obehu v mene CMF. Išlo o predloženie dvoch colných vyhlásení na dovoz toho istého tovaru tomu istému colnému úradu s uvedením dvoch odlišných príjemcov tak, aby bola oddelená platba cla od platby dane z pridanej hodnoty.

21

SCAC Rouen použil zjednodušený postup colného konania na prepustenie tovaru do voľného obehu a uvedenie do daňového voľného obehu len v mene CMF. Za týmto účelom predložil v mene CMF vyhlásenie IM4, ku ktorému pripojil faktúru vystavenú spoločnosťou Rellman a osvedčenie EUR.1 potvrdzujúce poľský pôvod tovaru.

22

V oboch veciach T-134/03 a T-135/03 príslušné francúzske orgány najprv prijali predložené vyhlásenia, na základe osvedčenia EUR.1 priznali oslobodenie od dovozného cla a nepožadovali zaplatenie antidumpingového cla.

23

Po následnej kontrole však tieto orgány dospeli k záveru, že na všetky zásielky malo byť uplatnené špecifické clo vo výške 19 ecu za tonu výrobku zavedené článkom 1 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 3319/94. Podľa týchto orgánov bola skutočným dovozcom tovaru CMF, ktorá nebola príjemcom priamej faktúry ZAP, hoci dotknuté výrobky boli touto poslednou uvedenou spoločnosťou certifikované.

24

Čo sa týka uvedených zásielok vo veci T-134/03, príslušné francúzske orgány dospeli k názoru, že medziuskladnenie tovaru bolo z dôvodu svojho mimoriadne krátkeho trvania právnou fikciou a že CMF pri troch obchodných transakciách nadobudla tovar dokonca pred predložením vyhlásení na prepustenie do voľného obehu v mene Agro Baltic. V dôsledku toho uložili CMF clo a dane vo výške 3911497 francúzskych frankov (FRF) (564855 eur).

25

Čo sa týka uvedených zásielok vo veci T-135/03, príslušné francúzske orgány poukázali, že v mene CMF bolo urobené len jediné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu a uvedenie do daňového voľného obehu. Na základe toho uložili CMF clo a dane vo výške 840271 FRF (128098 eur).

26

V priebehu mesiacov november a december 1999 CMF podala francúzskym colným orgánom žiadosti o odpustenie cla na základe článku 239 colného kódexu. Dňa 14. februára 2002 postúpili tieto orgány uvedené žiadosti Komisii.

27

Zásielkami z 9. a 10. septembra 2002 Komisia oznámila odvolateľke, že uvažuje o prijatí negatívneho rozhodnutia v oboch veciach.

28

V priebehu novembra 2002 sa konalo zasadnutie skupiny expertov REM/REC v rámci colného výboru, sekcie náhrad. Ich konečné hlasovanie viedlo k tomuto výsledku v oboch veciach: „šesť zástupcov hlasovalo za návrh Komisie, štyria zástupcovia sa zdržali hlasovania a päť zástupcov hlasovalo proti návrhu Komisie“.

29

Dňa 20. decembra 2002 Komisia po tom, čo dospela k názoru, že zo strany CMF došlo k hrubej nedbanlivosti a že neexistuje špeciálna situácia, a že z tohto dôvodu neboli splnené podmienky na použitie článku 239 colného kódexu, prijala sporné rozhodnutia. Komisia oznámila tieto rozhodnutia francúzskym colným orgánom, ktoré ich zase oznámili odvolateľke 10. februára 2003.

30

Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. apríla 2003 zaregistrovanými pod číslami T-134/03 a T-135/03, CMF podala návrh na zrušenie sporných rozhodnutí.

31

Na podporu svojich žalôb žalobkyňa uplatňuje tri žalobné dôvody.

32

Prvý žalobný dôvod založený na porušení podstatných procesných náležitostí a práv na obranu sa delil na tri časti:

33

Druhý dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení článku 239 colného kódexu sa rozdeľoval na tri časti:

34

Tretí žalobný dôvod bol založený na porušení povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 253 ES.

35

Veci T-134/03 a T-135/03 boli spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

36

V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

37

CMF navrhuje, aby Súdny dvor:

38

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

39

CMF uvádza štyri odvolacie dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku:

40

Odvolateľka, ktorá rozdelila tento dôvod na dve časti, vytýka Súdu prvého stupňa, že nespomenul v prezentácii právneho rámca v tejto veci:

41

Tým, že Súd prvého stupňa neuviedol odôvodnenie č. 39 nariadenia č. 3319/94, nespojil s ním výklad článku 1 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia, tak ako to mal urobiť. Ak by tak spravil, dospel by k záveru, že keďže v tejto veci nedošlo v skutočnosti k obchádzaniu antidumpungovej právnej úpravy, špecifické clo nemôže byť uložené.

42

Súd prvého stupňa tým, že nespomenul článok 2 rozhodnutia o komitológii, ustanovenie podľa ktorého treba použiť kritéria nezáväznej povahy na procesné postupy, nesprávne uviedol v bode 55 napadnutého rozsudku, že regulačný postup sa používa len v prípade opatrení so všeobecnou pôsobnosťou.

43

Komisia sa domnieva, že odkaz na odôvodnenie č. 39 nariadenia 3319/94 nie je relevantný na účely výkladu článku 1 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, ktorý upravuje špecifické clo v prípade, že sú obe objektívne podmienky splnené, a to situácia nepriamej fakturácie a dovoz výrobku od ZAP.

44

Čo sa týka článku 2 rozhodnutia o komitológii Komisia namieta voči tvrdeniu CMF, podľa ktorého Súd prvého stupňa uviedol, že regulačný postup sa používa len v prípade opatrení so všeobecnou pôsobnosťou.

45

Obe časti tohto skúmaného dôvodu, a teda samotný dôvod, nemôžu existovať samostatne.

46

Týmito dvomi časťami sa zdanlivo vytýka len formálne neuvedenie jedného odôvodnenia nariadenia a jedného článku rozhodnutia v právnom rámci napadnutého rozsudku, ale odvolateľka sa v skutočnosti dovoláva nezohľadnenia týchto ustanovení Súdom prvého stupňa v štádiu výkladu dotknutého práva, a teda v štádiu právneho posúdenia.

47

Ako uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, obe časti tohto skúmaného dôvodu sú uplatnené špecifickejšie v rámci štvrtého, respektíve tretieho odvolacieho dôvodu, ktorými je napadnuté iba právne posúdenie Súdu prvého stupňa.

48

Tieto dve časti sú teda neoddeliteľné od štvrtého a tretieho dôvodu.

49

Preto sa nemôžu skúmať osobitne.

50

CMF tvrdí, že Súd prvého stupňa v bodoch 14 až 28 napadnutého rozsudku, v ktorých uviedol skutkový stav veci, použil absolútne fiktívnu právnu konštrukciu vytvorenú príslušnými vnútroštátnymi orgánmi o existencii nepriamej fakturácie.

51

Táto prezentácia bola neúplná a nesprávna, spôsobovala skreslenie skutkového stavu. To viedlo Súd prvého stupňa k nesprávnej úvahe, že skutočne existovala nepriama fakturácia a došlo k nesprávnemu uplatneniu článku 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94.

52

Komisia považuje predložený dôvod za irelevantný a neúčinný.

53

Spor medzi CMF a Komisiou sa netýkal ani sa nemohol týkať otázky, či clo bolo skutočne dlžné. Týkal sa len otázky, či boli splnené podmienky odpustenia colného dlhu.

54

V rozpore s tvrdením odvolateľky Súd prvého stupňa nerozhodol v uvedenej veci o existencii nepriamej fakturácie, a teda o existencii colného dlhu.

55

Sporné rozhodnutia obsahovali zamietnutie žiadostí na odpustenie colných dlhov za predpokladu, že existovali a že tieto žiadosti boli založené na článku 239 colného kódexu.

56

Súd prvého stupňa sa zaoberal žalobným dôvodom, ktorý bol založený na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení tohto článku a tento dôvod preskúmal v bodoch 135 až 150 napadnutého rozsudku.

57

V rámci svojho posúdenia Súd prvého stupňa posúdil jednu z kumulatívnych podmienok požadovaných týmto článkom, a to, že nedošlo k hrubej nedbanlivosti zo strany dotknutej osoby.

58

Súd prvého stupňa dospejúc k záveru, že uvedená podmienka nebola splnená, zamietol tento dôvod.

59

Skúmaný dôvod odvolania teda musí byť zamietnutý ako neúčinný.

60

CMF vytýka Súdu prvého stupňa, že vykonal nesprávny výklad článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia rozhodnutím, že tento článok umožňuje Komisii samej rozhodnúť o odpustení alebo vrátení cla.

61

Uvádza, že takýto výklad by spôsoboval nezákonnosť tohto ustanovenia.

62

Odvolateľka uvádza, že článok 907 prvý odsek spadá do nariadenia, ktoré vykonáva základné nariadenie, ktorým je colný kódex.

63

Zdôrazňuje, že článok 247 colného kódexu ustanovuje, že opatrenia potrebné na vykonanie tohto kódexu sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 247a ods. 2 kódexu.

64

Vykonávacie nariadenie môže teda obsahovať iba vykonávacie opatrenia.

65

Komisia si však prisvojila právomoc sama rozhodnúť o odpustení alebo vrátení cla a vytvorenie ex nihilo skupiny expertov nie je vykonávacím opatrením základného nariadenia.

66

Článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia nemôže teda vytvárať takýto právny základ prisvojenia právomoci. Takže Súd prvého stupňa nemohol dospieť k záveru, že Komisia konala len v rozsahu svojich právomocí na základe tohto ustanovenia.

67

Táto právomoc navyše nebola výslovne upravená Zmluvou ES.

68

Článok 7 ES, na základe ktorého každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu zveruje zmluva, bol tiež porušený.

69

CMF tvrdí, že vzniesla pred Súdom prvého stupňa námietku nezákonnosti článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia.

70

Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že v bode 51 napadnutého rozsudku zamietol námietku nezákonnosti ako neprípustnú, pretože ju predložila až v štádiu repliky bez toho, aby sa zakladala na novej právnej alebo skutkovej okolnosti, ktorá vyšla najavo v priebehu konania v zmysle článku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

71

Pripúšťa, že výklad Komisie článku 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia v jej vyjadrení, podľa ktorého skupina expertov nie je výborom upraveným rozhodnutím o komitológii, spôsobil diskusiu o nezákonnosti tohto článku.

72

CMF sa však domnieva, že tento výklad Komisie predstavuje právnu okolnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu konania.

73

Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že ďalej rozhodol v bode 52 napadnutého rozsudku, podľa nej na chybnom základe, že tento žalobný dôvod nebol založený na verejnom poriadku, a preto nebol povinný vzniesť z úradnej moci námietku nezákonnosti podľa článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia.

74

CMF ďalej tvrdí, že na účely určenia právnej povahy výboru, s ktorým sa Komisia poradí, Súd prvého stupňa vykonal v bode 55 napadnutého rozsudku nesprávny výklad kritérií odlíšenia medzi riadiacim postupom a regulačným postupom uvedenými v článku 2 rozhodnutia o komitológii (pozri bod 40 tohto rozsudku), keď uviedol, že regulačný postup sa použije na opatrenia všeobecnej pôsobnosti určené na uplatňovanie podstatných ustanovení základných právnych aktov.

75

Podľa nej kritérium „opatrenia všeobecnej pôsobnosti“ nie je jediným kritériom na použitie regulačného postupu.

76

Navyše kritériá uvedené v článku 2 rozhodnutia o komitológii neboli záväznej povahy. Rada teda bola oprávnená upraviť, že na opatrenia odpustenia alebo vrátenia ciel sa má použiť regulačný postup.

77

Okrem toho výklad Súdu prvého stupňa, obsiahnutý v bode 56 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporné rozhodnutia sú individuálnymi rozhodnutiami, ktoré nemajú všeobecnú pôsobnosť, je tiež nesprávny. Tieto rozhodnutia majú rovnako všeobecnú pôsobnosť tým, že sa týkajú colného dlhu, a teda sa týkajú priamo vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev.

78

CMF tvrdí, že záujmom zákonodarcu Spoločenstva bolo v článku 239 ods. 1 colného kódexu uplatniť procesný postup regulačného výboru pre prijatie rozhodnutí v oblasti vrátenia alebo odpustenia ciel.

79

Tvrdí, že článok 239 ods. 1 dvakrát odkazuje na „postup výboru“, prvýkrát, kde uvádza „v prípadoch…, ak tak bude stanovené v súlade s postupom výboru“ a potom druhýkrát, kde uvádza „prípady, kedy je možné toto ustanovenie uplatniť, a postupy na ich uplatnenie sa stanovia v súlade s postupom výboru.“

80

Prvý odkaz sa týkal prijatia rozhodnutia vo veci samej v oblasti vrátenia alebo odpustenia cla. Druhý sa vzťahoval na vykonávacie ustanovenia článku 239 ods. 1 colného kódexu, ktoré musia byť prijaté a stanovené vo vykonávacom nariadení. Každý iný výklad toho dvojitého odkazu by viedol k záveru, že zákonodarca Spoločenstva sa bezdôvodne opakoval.

81

Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozsudku neuviedol, tak ako to zvýraznila, že poradná skupina expertov v skutočnosti fungovala už niekoľko rokov mimo akejkoľvek rozpočtovej kapitoly. Uvádza, že prijatím sporných rozhodnutí bolo priamo porušené rozpočtové právo Spoločenstva. Toto porušenie doplňuje neexistenciu právneho základu sporných rozhodnutí a posilňuje kontext úplnej nezákonnosti, v ktorom boli tieto rozhodnutia prijaté.

82

CMF ešte Súdu prvého stupňa vytýka, že v bode 59 napadnutého rozsudku uviedol, že skupina expertov uvedená v článku 907 prvom odseku vykonávacieho nariadenia je funkčne odlišnou entitou od Výboru pre colný kódex, bez toho, aby uviedol presnú povahu tejto entity. Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol zistiť, na akom právnom základe bola táto skupina expertov vytvorená.

83

Odvolateľka nakoniec vytýka Súdu prvého stupňa, že v bodoch 78 a 79 napadnutého rozsudku rozhodol, že fyzické alebo právnické osoby nemôžu uplatňovať údajné porušenie článku 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex.

84

Podľa jej názoru Súd prvého stupňa mal vziať do úvahy judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. (C-137/92 P, Zb. s. I-2555), a z 10. februára 1998, Nemecko/Komisia (C-263/95, Zb. s. I-441, body 31 a 32), ktoré už citovala pred Súdom prvého stupňa.

85

CMF sa domnieva, že rešpektovanie 14 dňovej lehoty uvedenej v článku 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex bolo osobitne dôležité. Súd prvého stupňa tým, že uviedol v článku 77 napadnutého rozsudku, že členovia skupiny expertov mali k dispozícii trinásť kalendárnych dní na to, aby sa oboznámili s odpoveďou žalobkyne, mal konštatovať porušenie podstatných formálnych náležitostí.

86

Komisia tvrdí, že článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia sa musí vykladať v tom zmysle, že skupina expertov upravená v tomto ustanovení nie je regulačný výbor v zmysle článku 5 rozhodnutia o komitológii. Jej právne postavenie nevyplýva z delegovanej právomoci Rady, ale z ustanovenia prijatého Komisiou, a to článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia.

87

Komisia teda bola príslušná prijať sporné rozhodnutia na základe tohto ustanovenia.

88

Súd prvého stupňa sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdil, že článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia priznáva Komisii právomoc na prijatie sporných rozhodnutí.

89

Čo sa týka námietky nezákonnosti tohto ustanovenia, vznesenej pred Súdom prvého stupňa, tá bola odlišná od dôvodu pôvodne uvedeného v žalobe. Súd prvého stupňa správne rozhodol, že námietka uplatnená až v replike je neprípustná a že ak tvrdená nezákonnosť nie je založená na verejnom poriadku, uvedená námietka nemusí byť vznesená z úradnej moci.

90

Vo veci samej Komisia zdôrazňuje, že sporné rozhodnutia sú individuálnymi rozhodnutiami napriek ich účinkom na rozpočet.

91

Podľa jej názoru po prijatí stanoviska Výboru pre colný kódex mal byť podľa článku 239 ods. 1 colného kódexu prijatý a aj bol článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia a nie individuálne rozhodnutia, ktoré boli následne prijaté na základe uvedeného článku 907. Súd prvého stupňa teda neporušil článok 239 colného kódexu.

92

Čo sa týka fungovania poradnej skupiny expertov už niekoľko rokov mimo akejkoľvek samostatnej rozpočtovej kapitoly, Komisia upresňuje, že ona sama podala túto informáciu v odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupňa na účely pojednávania.

93

V priebehu tohto pojednávania žalobkyňa teda položila otázku rozpočtovej kapitoly ako určitý ďalší dôkaz, ktorý má podporiť jej hlavný dôvod, podľa ktorého skupina expertov je v skutočnosti regulačným výborom.

94

Komisia tvrdí, že ak CMF teraz považuje údajný dôvod nesamostatnej rozpočtovej kapitoly za samostatný žalobný dôvod, ten musí byť zamietnutý ako neprípustný, pretože nebol vznesený v žalobe v prvostupňovom konaní.

95

Navyše je tento dôvod irelevantný a neúčinný. Sporné rozhodnutia sa netýkali výdavkov Komisie po porade so skupinou expertov. Čo sa týka tvrdenia založeného na tom, že Súd prvého stupňa neupresnil presnú povahu skupiny expertov po tom, čo uviedol, že ide o odlišnú entitu, Komisia tvrdí, že takéto upresnenie nebolo potrebné a že Súd prvého stupňa mal len rozhodnúť, či táto skupina exportov bola alebo nebola regulačným výborom.

96

Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex, Komisia sa domnieva, že už citovaný rozsudok Komisia/BASF a i., nie je relevantný, pretože Súdny dvor v tomto rozsudku stanovil, že formálna povinnosť osvedčenia v tejto veci sledovala presný a špecifický cieľ zaručiť právnu istotu osobe, ktorej bol akt určený.

97

V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa preskúmal povahu povinnosti podľa článku 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex a následne dospel k záveru, že cieľom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť fungovanie výboru a nie chrániť záujmy osoby, ktorej bude prijatý akt určený.

98

Skúmaný odvolací dôvod sa delí na päť častí:

ktoré treba preskúmať v tomto poradí.

99

Článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia upravuje poradu Komisie „so skupinou expertov, ktorá sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, ktorí sa stretnú v rámci výboru“.

100

Vzhľadom na toto znenie Súd prvého stupňa v bode 59 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že „Výraz ‚v rámci výboru‘ vyjadruje skutočnosť, že skupina expertov uvedená v článku 907 je evidentne funkčne odlišnou entitou Výboru pre colný kódex.“

101

Tento výklad nemení ani článok 906 ods. 2 vykonávacieho nariadenia podľa ustanovení, ktorého „Posudzovanie príslušného prípadu musí byť čo najskôr zahrnuté do programu zasadania výboru ustanoveného v článku 247 kódexu“.

102

Uvedený článok 906 ods. 2 sa musí chápať v tom zmysle, že Výbor pre colný kódex koná nie preto, aby sám vydal stanovisko, ale aby ako inštancia, v rámci ktorej koná skupina expertov, odlišná od tejto inštancie vydala svoje stanovisko.

103

Odvolateľka teda nesprávne vytýka Súdu prvého stupňa, keď nerozhodol, že sporné rozhodnutia mali byť prijaté po prijatí stanoviska Výboru pre colný kódex.

104

Nepodarilo sa jej účelne vytknúť Súdu prvého stupňa, že neupresnil presnú povahu skupiny expertov. Súd prvého stupňa mal len rozhodnúť, či táto skupina exportov bola alebo nebola regulačným výborom.

105

Prvú časť skúmaného dôvodu je teda potrebné zamietnuť.

106

Podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa „uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania“.

107

Nie je spochybnené, že žalobkyňa pred Súdom prvého stupňa uviedla nezákonnosť článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia až po vyjadrení Komisie.

108

V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, samotný výklad tohto ustanovenia poskytnutý Komisiou v jej vyjadrení nepredstavoval novú právnu okolnosť v zmysle článku 48 ods. 2 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorá vyšla najavo v priebehu konania.

109

Súd prvého stupňa teda správne uviedol v bodoch 51 a 53 napadnutého rozsudku, že vznesená námietka nezákonnosti bola neprípustná.

110

Preto druhú časť skúmaného dôvodu je potrebné zamietnuť.

111

V bode 52 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa rozhodol, že prípadná nezákonnosť článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia nie je porušením verejného poriadku, dodávajúc, že z judikatúry nevyplýva, že musí z úradnej moci preskúmať, či Komisia neprekročila svoje právomoci prijatím obsahu uvedeného článku, ktorý je právnym základom sporných rozhodnutí.

112

Súd prvého stupňa však zdôraznil v tom istom bode napadnutého rozsudku:

„V prejednávanej veci však nie je pochybnosť o tom, že Komisia pri prijímaní sporných rozhodnutí konala v rámci svojej právomoci. Tieto rozhodnutia boli totiž prijaté na základe článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia, ktorý bol sám prijatý podľa stanoviska Výboru pre colný kódex…“

113

Týmto rozhodnutím Súd prvého stupňa správne rozhodol, že článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia nebol postihnutý tvrdenou nezákonnosťou, keď sa implicitne ale potrebne domnieval, že prijatie iba tohto ustanovenia a nie následné prijatie individuálnych rozhodnutí Komisie, podlieha postupu regulačného výboru.

114

Z tohto pohľadu treba poznamenať, že článok 202 tretia zarážka ES oprávňuje Radu zveriť Komisii v aktoch, ktoré Rada prijme, právomoci k vykonávaniu pravidiel stanovených Radou, prípadne môže výkon týchto právomocí určitým spôsobom vymedziť, alebo si v špecifických prípadoch vyhradiť výkon vykonateľných právomocí priamo pre seba.

115

V zmysle tohto článku obsahuje pojem „vykonávanie“ jednak vypracovanie vykonávacích pravidiel a jednak uplatňovanie pravidiel na špecifické prípady prostredníctvom aktov s osobnou pôsobnosťou (pozri rozsudok z 23. februára 2006, Komisia a Rada, C-122/04, Zb. s. I-2001, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

116

Na základe článku 202 tretej zarážky ES prijala Rada rozhodnutie o komitológii, ktoré stanovuje spôsoby výkonu vykonateľných právomocí zverených Komisii.

117

Článok 2 tohto rozhodnutia (pozri bod 40 tohto rozsudku) uvádza kritériá, na základe ktorých musí byť zvolený jeden z troch typov postupov, a teda riadiaci postup, regulačný postup a konzultačný postup.

118

Tieto tri uvedené postupy sú stanovené v článkoch 3 až 5 tohto rozhodnutia.

119

Znenie článku 2 rozhodnutia o komitológii dokazuje, že kritériá výberu postupu výboru nie sú záväznej povahy, čo potvrdzuje odôvodnenie č. 5 tohto rozhodnutia.

120

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť použitia konzultačného postupu, opatrenia všeobecnej pôsobnosti môžu spadať do pôsobnosti článku 2 písm. a) a b) rozhodnutia o komitológii (pozri rozsudok Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 38).

121

Môžu spadať do pôsobnosti riadiaceho postupu, ak sú úzko spojené s opatreniami s osobnou pôsobnosťou a ak patria do rámca dostatočne rozvinutého samotným základným právnym aktom (pozri rozsudok Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 41).

122

Naopak, bez toho, aby bola rovnako dotknutá možnosť použitia konzultačného postupu, môžu opatrenia s osobnou pôsobnosťou spadať výlučne pod článok 2 písm. a) rozhodnutia o komitológii (rozsudok Komisia/Parlament a Rada, už citovaný, bod 38).

123

V tejto veci je potrebné konštatovať, že článok 239 ods. 1 colného kódexu je obsiahnutý v akte Rady.

124

V tomto ustanovení Rada zverila Komisii podľa článku 202 tretej zarážky ES vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť na jednej strane prípady, keď clo môže byť vrátené alebo odpustené, a na druhej strane procesné postupy, ktoré sa uplatnia.

125

Vo svetle článkov 4 bodu 24, 247 a 247a colného kódexu, odkaz na postup výboru v článku 239 ods. 1 colného kódexu znamená použitie regulačného postupu uplatniteľného na opatrenia všeobecnej pôsobnosti.

126

V rozpore s tvrdením odvolateľky rozhodnutie Komisie v oblasti vrátenia alebo odpustenia ciel nemá všeobecnú pôsobnosť, napriek skutočnosti, že má účinky na vlastné zdroje Spoločenstva.

127

Toto rozhodnutie predstavuje individuálne rozhodnutie, rovnako ako rozhodnutie Komisie ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré spôsobuje rovnaké účinky.

128

Rovnako mohlo byť prijaté Radou iba podľa riadiaceho postupu, čo je možnosť, ktorú nevyužila podľa článkov 239, 247 a 247a colného kódexu.

129

Odvolateľka nesprávne tvrdí, že na jednej strane Rada mohla stanoviť povinnosť použitia regulačného postupu na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivých hospodárskych subjektov a na druhej strane, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil kritériá výberu medzi riadiacim a regulačným postupom uvedené v článku 2 rozhodnutia o komitológii.

130

V rámci výkladu, tak doslovného ako systematického, článku 239 ods. 1 colného kódexu sa musí uvedený pojem „prípady“ v oboch prípadoch týkať prípadov určených abstraktným spôsobom a nie prípadov jednotlivých hospodárskych subjektov konkrétne posúdené v rámci individuálnych rozhodnutí.

131

Tento záver je podporený skutočnosťou, že v druhej vete tohto článku sú na rovnakej úrovni „prípady, keď je možné toto ustanovenie uplatniť“, a „postupy na ich uplatnenie“, ktoré samy predstavujú opatrenia všeobecnej pôsobnosti.

132

Prijatím opatrenia všeobecnej pôsobnosti, akým je článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia, Komisia vykonala svoju vykonávaciu právomoc delegovanú článkom 239 colného kódexu, pokiaľ ide o procesné postupy.

133

Je známe, že na tento účel riadne získala stanovisko Výboru pre colný kódex.

134

Keďže jej článok 239 colného kódexu neukladal použiť určitý postup na účely preskúmania žiadostí o vrátenie alebo odpustenie ciel, mohla na základe právnych predpisov:

135

Článok 907 prvý odsek vykonávacieho nariadenia neporušuje teda článok 239 colného kódexu, ktorý bol prijatý podľa článku 202 tretej zarážky ES.

136

V dôsledku toho neporušuje ani článok 7 ES.

137

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvod uvedený odvolateľkou voči odôvodneniu napadnutého rozsudku, podľa ktorého, ak prípadná nezákonnosť článku 907 prvého odseku vykonávacieho nariadenia nie je založená na verejnom poriadku je teda namierená proti nadbytočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, nemôže viesť k jeho zrušeniu, a preto je neúčinný (pozri najmä rozsudky z 28. októbra 2004, Van den Berg/Rada a Komisia, C-164/01 P, Zb. s. I-10225, bod 60, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P, a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148).

138

Otázka povahy založenej na verejnom poriadku uvedenej nezákonnosti nie je relevantná, pretože Súd prvého stupňa správne usúdil, že akt nebol nezákonný, a nevzniesol z úradnej moci námietku nezákonnosti.

139

Tretiu časť skúmaného dôvodu je potrebné zamietnuť.

140

Bez toho, aby bolo nutné preskúmať otázku, či odvolateľka skutočne uviedla pred Súdom prvého stupňa z dôvodu zrušenia sporných rozhodnutí, že došlo k porušeniu rozpočtového práva Spoločenstva, stačí uviesť, že táto vec je vzdialená akýmkoľvek výdavkom Komisie v súvislosti s fungovaním skupiny expertov.

141

V týchto podmienkach existencia alebo neexistencia samostatnej rozpočtovej kapitoly neovplyvňuje zákonnosť sporných rozhodnutí, ktoré sa týkajú žiadostí o vrátenie cla.

142

Z toho vyplýva, že štvrtý skúmaný dôvod, ktorý je v každom prípade neúčinný, je potrebné zamietnuť.

143

Článok 4 Rokovacieho poriadku Výboru pre colný kódex upravuje ako všeobecné pravidlo, že najmä návrh opatrení, ku ktorým sa vyžaduje stanovisko výboru a všetky ostatné pracovné materiály sa zašlú členom výboru najneskôr štrnásť kalendárnych dní pred dátumom zasadnutia, túto lehotu je možné skrátiť v naliehavých prípadoch až na päť kalendárnych dní pred dátumom zasadnutia a ešte viac skrátiť v extrémne naliehavých prípadoch.

144

Súd prvého stupňa správne rozhodol v bode 79 napadnutého rozsudku, že pravidlo upravené týmto ustanovením má zabezpečiť vnútorné fungovanie Výboru pre colný kódex z pohľadu plného rešpektovania výhod jeho členov.

145

Ďalej uvádza, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu dovolávať údajného porušenia tohto pravidla, ktoré nie je určené na to, aby zabezpečovalo ochranu jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C-69/89, Zb. s. I-2069, body 49 a 50).

146

Súd prvého stupňa tým, že ďalej vyhlásil, že skupina expertov nie je regulačným výborom a že žalobkyňa navyše bola treťou stranou, správne vylúčil použitie judikatúry vyplývajúcej z už citovaného rozsudku Nemecko/Komisia, ktorým sa na žiadosť členského štátu ohľadne Stáleho výboru pre stavebníctvo skladajúceho sa zo zástupcov všetkých členských štátov zrušilo napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedodržania lehoty ustanovenej rokovacím poriadkom tohto výboru na zasielanie dokumentov týmto zástupcom.

147

Rovnako sa Súd prvého stupňa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, analogicky neuplatnil judikatúru vyplývajúcu z už citovaného rozsudku Komisia/BASF a i., ktorý sa vzťahoval na článok 12 prvý odsek vtedy účinného Rokovacieho poriadku Komisie, na základe ktorého akty prijaté Komisiou na zasadnutí alebo v písomnom postupe musia byť overené v autentickom jazyku alebo jazykoch, podpismi predsedu a výkonného tajomníka.

148

V bodoch 75 až 78 uvedeného rozsudku Súdny dvor prijal dôvod právnickej osoby založený na porušení článku 12 prvého odseku rokovacieho poriadku z dôvodov, ktoré nie sú uplatniteľné v tejto veci, že účelom overenia aktov podľa tohto ustanovenia je zabezpečiť právnu istotu tým, že text prijatý kolégiom je záväzný v autentickom jazyku, a teda toto overenie predstavuje podstatnú formálnu náležitosť.

149

Za týchto podmienok je potrebné piatu časť skúmaného dôvodu zamietnuť.

150

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento dôvod treba odmietnuť v celom rozsahu.

151

Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa vykonal nesprávny výklad článku 239 colného kódexu, keď rozhodol, že nebola splnená podmienka hrubej nedbanlivosti.

152

Tento odvolací dôvod sa delí na tri časti.

153

Prvou časťou tohto dôvodu CMF vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil v odkaze na rozsudok z 21. septembra 2004, Gondrand Frères SA/Komisia (T-104/02, Zb. s. II-3211, bod 66), že článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 nepredstavuje významný výkladový problém a toto ustanovenie bolo prijaté s cieľom vyhnúť sa riziku obchádzania antidumpingových opatrení využívaním trojstranných dovozných dohôd a predpokladalo domnienku rizika obchádzania, keď pri dovozoch nie sú faktúry vystavené vývozcom alebo výrobcom priamo nezávislému dovozcovi.

154

Článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 neukladal však žiadne špecifické clo v prípade rizika obchádzania. Ak by ho Súd prvého stupňa vykladal v spojitosti s odôvodnením č. 39 tohto nariadenia (pozri bod 40 tohto rozsudku), tak by dospel k záveru, že špecifické clo je vyberané len v prípade dokázaného obchádzania.

155

Výklad Súdu prvého stupňa preukazuje, že výklad dotknutého ustanovenia je zložitý.

156

Druhou časťou tohto dôvodu odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol, že sa nemohla zbaviť svojej zodpovednosti z dôvodu, že pochybení sa dopustili jej vlastní colní zástupcovia a že mala dostatočné profesionálne skúsenosti v dotknutom odvetví.

157

Odvolateľka tvrdí, že profesionálna zodpovednosť colných zástupcov bola priznaná v práve Spoločenstva (rozsudok z 13. novembra 1984, Van Gend & Loos a Expeditiebedrijf Wim Bosman/Komisia, 98/83 a 230/83, Zb. s. 3763, bod 16).

158

Ďalej tvrdí, čo sa týka jej profesionálnej skúsenosti, že vykonáva činnosti veľkoobchodníka s chemikáliami a poľnohospodárskymi prípravkami, najmä roztokmi obsahujúcimi dusík, a že v dôsledku toho často nakupuje tovary uvedené v nariadení č. 3319/94, pochádzajúce väčšinou z Poľska a Litvy.

159

To však neznamená, že by bola špecialistom na colné konania týkajúce sa týchto výrobkov vo Francúzsku. Práve preto poverila špecializovaných francúzskych colných zástupcov, aby vykonali hĺbkové colné konanie.

160

Takže môže byť síce označená za hospodársky subjekt skúsený v oblasti dovozu a vývozu roztokov obsahujúcim dusík, ale nie za subjekt skúsený v oblasti colného konania.

161

Za pochybenia, ktorých sa dopustili colní zástupcovia, nenesie teda zodpovednosť.

162

Treťou časťou dôvodu CMF tvrdí, že na základe nesprávneho výkladu skutkového stavu Súd prvého stupňa nesprávne usúdil, že žalobkyňa nevynaložila dostatočnú starostlivosť.

163

V bodoch 143 a 144 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa nesprávne usúdil, že nijako nepožiadala o radu svojich colných zástupcov a že sa dopustila pochybení pri vystavovaní faktúr.

164

Odvolateľka zdôrazňuje, že listom zo 7. marca 2000 požiadala francúzske colné orgány o vysvetlenie nariadenia č. 3319/94.

165

Nesprávna fakturácia uvedená v rozsudku Súdu prvého stupňa sa dotýkala len veci T-134/03, a to iba jednej z troch dotknutých zásielok v tejto veci.

166

Obe tieto pochybenia boli rýchlo napravené, jedno spočívalo vo fakturácii francúzskych frankov namiesto dolárov, druhé v nezapočítaní nákladov zástupcov na preplatenie.

167

Takéto pochybenia patria k bežným obchodným rizikám pri takomto type operácií. Na ich základe nie je možné povedať, že nebola vynaložená dostatočná starostlivosť.

168

Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 nepredstavuje významný výkladový problém. Toto ustanovenie neobsahuje žiadny subjektívny prvok, ktorý by vyžadoval preskúmanie vôle dotknutého subjektu. Použije sa v prípade, že sú splnené obidve podmienky, ktoré uvádza.

169

Čo sa týka pochybení, ktoré odvolateľka prisudzuje svojim colným zástupcom, Komisia uvádza, že ich prípadná zodpovednosť nevylučuje zodpovednosť odvolateľky, ktorá ju môže prípadne uplatniť voči týmto zástupcom.

170

Čo sa týka jej profesionálnej skúsenosti subjektu, Komisia tvrdí, že musí byť hodnotená nie podľa jej skúseností s colným konaním, ale podľa jej skúseností s dovoznými a vývoznými činnosťami (rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 57).

171

Čo sa týka otázky starostlivosti CMF Komisia v prvom rade uvádza, že CMF žiadala o vysvetlenie vnútroštátne orgány až po tom, ako došlo ku skutočnostiam v tejto veci.

172

Ďalej tvrdí, že námietka voči posúdeniu Súdu prvého stupňa nesprávnej fakturácie je neprípustná, pretože napáda posúdenie skutkového stavu, ktoré okrem skreslenia predložených dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu v rámci odvolania Súdnemu dvoru.

173

V každom prípade táto námietka sa týkala len časti skutkového stavu preskúmavaného Súdom prvého stupňa. Nemení to nič na skutočnosti, že odvolateľka okrem toho dala svojim colným zástupcom síce presné, ale neuskutočniteľné pokyny, a že neskoro požiadala o vysvetlenie vnútroštátnych orgánov.

174

Súd prvého stupňa správne pripomenul v bode 135 napadnutého rozsudku, že na posúdenie, či došlo k hrubej nedbanlivosti v zmysle článku 239 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa musí zohľadniť predovšetkým zložitosť ustanovení, ktorých nedodržanie viedlo k vzniku colného dlhu, ako aj profesionálna skúsenosť a starostlivosť podnikateľského subjektu (rozsudky Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 56, a z 13. marca 2003, Holandsko/Komisia, C-156/00, Zb. s. I-2527, bod 92).

175

Tiež správne pripomenul v bode 136 tohto rozsudku, že vrátenie alebo odpustenie dovozného cla, ktoré možno poskytnúť iba za určitých podmienok a vo vopred stanovených špecifických prípadoch, predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov a v dôsledku toho sa ustanovenia upravujúce takéto vrátenie alebo odpustenie vykladajú striktne (rozsudok Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 52).

176

Súd prvého stupňa rozhodol v bode 137 napadnutého rozsudku, v odkaze na už citovaný rozsudok Gondrand Frères/Komisia (bod 66), že článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 nepredstavuje významný výkladový problém.

177

Takto právne kvalifikoval skutkové okolnosti, aby zistil, či právna úprava v oblasti ciel mohla byť považovaná za „zložitú“ na účely použitia článku 239 colného kódexu (pozri analogicky rozsudok z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C-499/03 P, Zb. s. I-1751, body 42 a 43).

178

Z tohto pohľadu treba konštatovať, že článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 upravuje ako jediné podmienky uloženia špecifického cla existenciu nepriamej fakturácie a dovoz výrobku od ZAP.

179

Neexistuje navyše dôkaz, že sa subjekt snažil obchádzať antidumpingové clo.

180

Odôvodnenie č. 39 nariadenia č. 3319/94 toto nespochybňuje. Uvádza cieľ „vyhnúť“ sa obchádzaniu antidumpingových opatrení. Tento záujem sa zdá byť jasný ako všeobecný cieľ prevencie a nie zdanenia v prípadoch dokázaného obchádzania.

181

Rozhodnutím, že článok 1 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 3319/94 sa musí chápať ako smerujúci k cieľu „vyhnúť sa riziku obchádzania antidumpingových opatrení“, nepredstavuje významný výkladový problém, Súd prvého stupňa sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia skutočností, ktoré môžu zakladať jednu z podmienok na použitie článku 239 colného kódexu.

182

Z toho vyplýva, že prvú časť skúmaného dôvodu je potrebné zamietnuť.

183

V bode 139 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa rozhodol, že žalobkyňa sa nemohla zbaviť svojej vlastnej zodpovednosti odvolaním sa na pochybenie, či už skutočné, alebo domnelé, svojich zástupcov.

184

Z tohto pohľadu treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 2 colného kódexu, na účely výkonu všetkých úkonov a formalít ustanovených colnými predpismi, zastúpenie subjektu môže byť priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech tohto subjektu, alebo nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

185

Ďalej treba uviesť, že:

186

Z uvedených ustanovení vyplýva, že subjekt, ktorý sa odvoláva na colného zástupcu, či už v rámci priameho zastúpenia, alebo nepriameho, je v každom prípade dlžníkom colného dlhu voči colným orgánom.

187

Súd prvého stupňa sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vylúčil akékoľvek zbavenie sa zodpovednosti žalobkyne z dôvodu prípadných pochybení, ktorých sa dopustili jej colní zástupcovia; ich prípadná zodpovednosť vo vzťahu k CMF sa týka iba ich vzájomného zmluvného vzťahu.

188

Čo sa týka podmienky spojenej s profesionálnou skúsenosťou subjektu, Súd prvého stupňa správne pripomenul, že je potrebné preskúmať, či ide o hospodársky subjekt, ktorého profesionálna činnosť spočíva v podstatnej miere v činnostiach dovozu a vývozu, a či tento subjekt pri výkone týchto činností už získal určitú skúsenosť (rozsudok Söhl & Söhlke, už citovaný, bod 57).

189

Potom, ako Súd prvého stupňa uviedol v bode 141 napadnutého rozsudku, že žalobkyňa sama pripúšťa, že má určitú skúsenosť s činnosťami dovozu a vývozu výrobkov obsahujúcich dusík uvedených v nariadení č. 3319/94, čo aj potvrdzuje vo svojom odvolaní (pozri bod 160 tohto rozsudku), správne dospel k záveru, že Komisia sa mohla domnievať, že žalobkyňa mala potrebnú profesionálnu skúsenosť.

190

Z toho vyplýva, že druhú časť skúmaného dôvodu je potrebné zamietnuť.

191

V bode 142 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že je na podnikateľskom subjekte, aby sa v prípade pochybností o správnom uplatnení ustanovení, ktorých nedodržanie môže viesť k vzniku colného dlhu informoval a preskúmal všetky možné vysvetlenia, aby uvedené ustanovenia neporušil (rozsudok Söhl & Sölke, už citovaný, bod 58).

192

Ďalej zdôraznil v bode 143 napadnutého rozsudku, že žalobkyňa napriek tvrdeniam o problémoch pri uplatňovaní nariadenia č. 3319/94 nielenže nijako nepožiadala o radu svojich colných zástupcov, ale im ešte aj dala veľmi presné pokyny.

193

V bode 144 napadnutého rozsudku dodal: „Navyše aj pochybenia žalobkyne pri vystavovaní jej faktúr svedčia o nedostatku starostlivosti z jej strany“.

194

V bode 146 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dospel k záveru, že správanie žalobkyne, posudzované ako celok, počas uvedených činností nemožno teda považovať za dostatočne starostlivé.

195

Z tohto pohľadu treba najskôr uviesť, že Súd prvého stupňa takto vykonal právnu kvalifikáciu skutkového stavu, aby mohol rozhodnúť, či podmienka „starostlivosti“ bola splnená (pozri analogicky rozsudok Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, už citovaný, body 42 a 43). Takže v rozpore s tvrdením Komisie je námietka odvolateľky s ohľadom na nesprávnu fakturáciu prípustná.

196

Treba však uviesť, že záver Súdu prvého stupňa sa zdá byť už dostatočne odôvodnený konštatovaním, že CMF sa neinformovala a nepožiadala o vysvetlenia potrebné na uvedené colné konanie napriek tvrdenej „zložitosti“ nariadenia č. 3319/94.

197

Vzhľadom na znenie článku 1 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, odvolateľka musela mať pochybnosti o možnom uplatnení špecifického cla na zvolenú dovoznú schému, podľa ktorej medzi poľským vývozcom a ňou samotnou vystupovali ešte dve spoločnosti.

198

Ak sa CMF za týchto podmienok domnievala, že odôvodnenie č. 39 nariadenia č. 3319/94 uvádza namiesto všeobecného preventívneho cieľa podmienku dokázaného obchádzania antidumpingových opatrení, ktoré dopĺňajú dve podmienky uvedené v článku 1 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia, musela sa evidentne informovať a preskúmať všetky možné vysvetlenia pred vykonaním colného konania a nie až počas roku 2000, tak ako to sama uviedla v tomto konaní.

199

Z uvedeného vyplýva, že hoci je prípustný dôvod odvolateľky o nesprávnej fakturácii, ktorý Súd prvého stupňa stanovil len dodatočne v rámci právnej analýzy, že nemôže byť záver napadnutého rozsudku, čo sa týka podmienky spojenej s povinnosťou starostlivosti subjektu, postihnutý nesprávnym právnym posúdením.

200

Keďže v konečnom dôsledku žiadny z odvolacích dôvodov nebol dôvodný, odvolanie musí byť zamietnuté.

201

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: