Vec C‑258/04

Office national de l'emploi

proti

Ioannis Ioannidis

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour du travail de Liège)

„Uchádzači o zamestnanie – Európske občianstvo – Zásada nediskriminácie – Článok 39 ES – Čakateľský príspevok pre mladých ľudí hľadajúcich svoje prvé zamestnanie – Poskytnutie príspevku podmienené ukončením stredoškolského štúdia v dotknutom členskom štáte“

Návrhy prednesené 9. júna 2005 – generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer 

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. septembra 2005 

Abstrakt rozsudku

Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania – Čakateľský príspevok pre mladých ľudí hľadajúcich svoje prvé zamestnanie – Poskytnutie príspevku podmienené ukončením stredoškolského štúdia v školskom zariadení v dotknutom členskom štáte – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Nedostatok

(Článok 39 ES)

Článok 39 ES odporuje tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, ktorý hľadá svoje prvé zamestnanie a nie je ako dieťa závislý od migrujúceho pracovníka s bydliskom v prvom členskom štáte, poskytnutie čakateľského príspevku len z toho dôvodu, že ukončil svoje stredoškolské štúdium v inom členskom štáte.

V skutočnosti, keďže podmieňuje priznanie tohto príspevku požiadavkou, aby žiadateľ získal požadovaný diplom v tomto členskom štáte, je možné, že túto podmienku ľahšie splnia vlastní štátni príslušníci, a teda znevýhodňuje hlavne štátnych príslušníkov iných členských štátov.

Takéto rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť len vtedy, ak sa zakladá na objektívnych kritériách nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a primeraných cieľu, ktorý legitímne sleduje vnútroštátne právo. V tomto zmysle, ak je legitímne, že sa vnútroštátny zákonodarca chce ubezpečiť, že existuje skutočné spojenie medzi žiadateľom o príspevok a dotknutým územím trhu práce, jediná podmienka týkajúca sa miesta získania diplomu o ukončení stredoškolského štúdia má však príliš všeobecný a výlučný charakter, ktorý preto zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

(pozri body 28 – 31, 38 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 15. septembra 2005 (*)

„Uchádzači o zamestnanie – Európske občianstvo – Zásada nediskriminácie – Článok 39 ES – Čakateľský príspevok pre mladých ľudí hľadajúcich svoje prvé zamestnanie – Poskytnutie príspevku podmienené ukončením stredoškolského štúdia v dotknutom členskom štáte“

Vo veci C‑258/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Cour du travail de Liège (Belgicko) zo 7. júna 2004 a doručený Súdnemu dvoru 17. júna 2004, ktorý súvisí s konaním:

Office national de l’emploi

proti

Ioannis Ioannidis,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia N. Colneric, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), M. Ilešič a E. Levits,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Office national de l’emploi, v zastúpení: Y. Denoiseux a G. Lewalle, advokáti,

–       belgická vláda, v zastúpení: Y. Denoiseux a G. Lewalle, advokáti,

–       grécka vláda, v zastúpení: S. Bodina, Z. Chatzipavlou a M. Apessos, splnomocnení zástupcovia,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Condou a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. júna 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 12 ES, 17 ES a 18 ES.

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Ioannidisom a Office national de l’emploi (ďalej len „ONEM“) v súvislosti s rozhodnutím, ktorým ONEM odmietol priznať žiadateľovi čakateľský príspevok podľa belgických právnych predpisov.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3       Článok 12 prvý odsek ES stanovuje:

„V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.“

4       Článok 17 ES uvádza:

„1.      Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. …

2.      Občania únie používajú práva poskytované touto zmluvou a vzťahujú sa na nich povinnosti, ktoré im táto zmluva ukladá.“

5       Článok 18 ods. 1 ES stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, rešpektujúc obmedzenia a podmienky stanovené v uvedenej Zmluve a v predpisoch prijatých na ich vykonanie.

6       Na základe článku 39 ods. 2 ES voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky.

7       Podľa článku 39 ods. 3 ES voľný pohyb pracovníkov zahŕňa „s výnimkou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou verejného zdravia… právo:

a)      uchádzať sa o skutočne ponúkané pracovné miesta;

…“

8       Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992 (Ú. v. ES L 245, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 69, ďalej len „nariadenie č. 1612/68“) pracovník, štátny príslušník členského štátu, požíva na území iných členských štátov rovnaké sociálne a daňové výhody ako vlastní pracovníci.

 Vnútroštátna právna úprava

9       Podľa belgickej právnej úpravy sa mladým ľuďom, ktorí práve ukončili štúdium a ktorí si hľadajú svoje prvé zamestnanie, prizná podpora v nezamestnanosti nazvaná „čakateľský príspevok“.

10     Článok 36 ods. 1 prvý pododsek kráľovského nariadenia z 25. novembra 1991 týkajúceho sa úpravy nezamestnanosti (Moniteur belge z 31. decembra 1991, s. 29888), zmeneného a doplneného kráľovským nariadením z 13. decembra 1996 (Moniteur belge z 31. decembra 1996, s. 32265, ďalej len „kráľovské nariadenie“) stanovuje:

„Mladý pracovník musí na to, aby sa mu priznal čakateľský príspevok, spĺňať nasledujúce podmienky:

1°      mať ukončenú povinnú školskú dochádzku;

2°      a)     musí mať buď ukončené denné stredoškolské štúdium vyššieho stupňa alebo technické, či odborné stredoškolské štúdium nižšieho stupňa v školskom zariadení spravovanom, podporovanom alebo uznávanom niektorým spoločenstvom;

…

h)      alebo musel vykonávať štúdium alebo prípravu v inom členskom štáte Európskej únie, pokiaľ sú kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

–      táto mladá osoba predloží dokumenty, z ktorých vyplýva, že štúdium alebo príprava majú rovnaký stupeň ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich písmenách, a sú im rovnocenné;

–      v čase podania žiadosti o príspevok je mladá osoba ako dieťa závislá od pracovníkov migrujúcich v zmysle článku 48 Zmluvy ES, ktorí majú bydlisko v Belgicku;

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

11     Pán Ioannidis, grécky štátny príslušník, prišiel do Belgicka v roku 1994. Potvrdenie o štúdiu, ktoré mu bolo vydané v Grécku, bolo uznané ako rovnocenné schválenému potvrdeniu o vyššom stredoškolskom vzdelaní, ktoré v Belgicku umožňuje prístup k vyššiemu vzdelávaniu krátkeho typu.

12     Na konci trojročného študijného cyklu pán Ioannidis 29. júna 2000 získal záverečný diplom z kinezioterapie, ktorý vydala Haute école de la province de Liège André Vésale, a potom sa zapísal na Office communautaire et régional de la formation professionnelle et de l’emploi ako uchádzač o zamestnanie na plný úväzok.

13     Od 10. októbra 2000 do 29. júna 2001 si pán Ioannidis vo Francúzsku vykonával odbornú prípravu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a záujmovým združením lekárov špecializovaných v otorinolaryngológii, v rámci ktorej pracoval za odmenu ako technik v oblasti nápravy vnútroušného ústrojenstva.

14     Po návrate do Belgicka pán Ioannidis 7. augusta 2001 predložil na ONEM žiadosť o čakateľský príspevok.

15     Rozhodnutím z 5. októbra 2001 ONEM zamietol túto žiadosť z dôvodu, že pán Ioannidis neukončil svoje stredoškolské štúdium v školskom zariadení spravovanom, podporovanom alebo uznávanom niektorým z troch belgických spoločenstiev, ako to vyžaduje článok 36 ods. 1 prvý pododsek bod 2° písm. a) kráľovského nariadenia.

16     Pán Ioannidis toto rozhodnutie napadol na Tribunal du travail de Liège. Rozsudkom zo 7. októbra 2002 tento súd zrušil uvedené rozhodnutie, pričom vyslovil, že „žiadateľ bol v čase podania žiadosti o príspevok sám migrujúcim pracovníkom pracujúcim vo Francúzsku“ a že „článok 36 kráľovského nariadenia…, v zmysle výkladu správnych orgánov, je v jasnom rozpore s článkom [39 ES]“.

17     Cour du travail de Liège, na ktorý sa ONEM proti tomuto rozsudku odvolal, určil, že pán Ioannidis nespĺňa žiadnu z podmienok, ktoré alternatívne ukladá vnútroštátna úprava. Konkrétne nespĺňa ani podmienky článku 36 ods. 1 prvého pododseku bodu 2° písm. a) kráľovského nariadenia, keďže svoje stredoškolské štúdium neukončil v Belgicku, ani podmienky uvedené v písmene h) tohto ustanovenia. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že uvedená osoba v inom členskom štáte ukončila vyššie stredoškolské štúdium, o ktorom prostredníctvom predložených dokladov preukázala, že je rovnocenné so štúdiom, ktoré uvádza to isté ustanovenie pod písmenom a), a že má rovnaký stupeň. Podľa tohto súdu však zo žiadneho dokumentu či podkladu v spise nevyplýva, že rodičia pána Ioannidisa boli ku dňu podania žiadosti o čakateľský príspevok migrujúcimi pracovníkmi s bydliskom v Belgicku.

18     Keďže Cour du travail de Liège si kládol otázku, či existuje prípadná nepriama diskriminácia pána Ioannidisa z dôvodu, že čakateľský príspevok mu bol odmietnutý len preto, že stredoškolské štúdium vyššieho stupňa neukončil v školskom zariadení spravovanom, podporovanom alebo uznávanom belgickými orgánmi verejnej správy, a to napriek tomu, že úspešne ukončil rovnocenné štúdium v krajine svojho pôvodu, rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bráni právo Spoločenstva (najmä články 12 [ES], 17 [ES] a 18… ES) tomu, aby právna úprava členského štátu (v Belgicku ide o kráľovské nariadenie z 25. novembra 1991 týkajúce sa úpravy nezamestnanosti) priznávajúca uchádzačom o zamestnanie, ktorí v zásade nemajú viac ako 30 rokov, tzv. čakateľský príspevok na základe ukončeného stredoškolského štúdia ukladala žiadateľom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, rovnakú podmienku ako vlastným štátnym príslušníkom spočívajúcu v tom, že tento príspevok sa prizná len vtedy, ak bolo požadované štúdium ukončené v školskom zariadení spravovanom, podporovanom alebo uznávanom niektorým z troch belgických vnútroštátnych spoločenstiev [ako to upravuje článok 36 ods. 1 prvý pododsek bod 2° písm. a) citovaného kráľovského nariadenia] tak, že tento čakateľský príspevok sa zamietne mladému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý hoci nie je rodinným príslušníkom migrujúceho pracovníka, je štátnym príslušníkom iného členského štátu, v ktorom predtým, než sa začal pohybovať v Únii, vykonával a ukončil stredoškolské štúdium uznané ako rovnocenné štúdiu požadovanému orgánmi štátu, v ktorom žiada o čakateľský príspevok?“

 O prejudiciálnej otázke

19     Svojou otázkou sa vnútroštátny orgán v podstate pýta, či právo Spoločenstva bráni tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, ktorý hľadá svoje prvé zamestnanie, poskytnutie čakateľského príspevku len z toho dôvodu, že ukončil svoje stredoškolské štúdium v inom členskom štáte.

20     Na úvod je vhodné poznamenať, že okolnosť, že vnútroštátny súd položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Spoločenstva, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, a to bez ohľadu na to, či v texte svojich otázok na ne odkázal alebo nie (pozri najmä rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C‑241/89, Zb. s. I‑4695, bod 8, a zo 7. septembra 2004, Trojani, C‑456/02, Zb. s. I‑7573, bod 38).

21     V rámci tejto veci treba pripomenúť, že na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie v inom členskom štáte, sa vzťahuje pôsobnosť článku 39 ES, a preto majú právo na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

22     Ako už Súdny dvor rozhodol, vzhľadom na zavedenie občianstva Únie a výklad práva na rovnaké zaobchádzanie, ktoré majú občania Únie, už nie je možné vylúčiť z pôsobnosti článku 39 ods. 2 ES plnenie finančnej povahy určené na uľahčenie prístupu k zamestnaniu na trhu práce členského štátu (rozsudok z 23. marca 2004, Collins, C‑138/02, Zb. s. I‑2703, bod 63).

23     Je nesporné, že čakateľský príspevok, ktorý upravuje vnútroštátna právna úprava sporná vo veci samej, je sociálnou dávkou, ktorej cieľom je uľahčiť mladým ľuďom prechod zo školy na trh práce (rozsudok z 11. júla 2002, D’Hoop, C‑224/98, Zb. s. I‑6191, bod 38).

24     Je tiež nesporné, že pán Ioannidis mal k dátumu podania žiadosti o uvedený príspevok postavenie štátneho príslušníka členského štátu, ktorý si po ukončení štúdia hľadal zamestnanie v inom členskom štáte.

25     Za týchto okolností má pán Ioannidis právo dovolávať sa článku 39 ES na podporu toho, že s ním nemožno zaobchádzať diskriminačne z dôvodu štátnej príslušnosti v súvislosti s priznaním čakateľského príspevku.

26     Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnakého zaobchádzania zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek skrytú formu diskriminácie, ktorá pri uplatňovaní iných kritérií rozlišovania v konečnom dôsledku vedie k rovnakému výsledku (pozri najmä rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, C‑152/73, Zb. s. 153, bod 11, a z 15. marca 2005, Bidar, C‑209/03, Zb. s. I‑2119, bod 51).

27     Vnútroštátna právna úprava sporná vo veci samej zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi občanmi, ktorí ukončili stredoškolské štúdium v Belgicku, a občanmi, ktorí ho ukončili v inom členskom štáte, pretože na čakateľský príspevok majú právo len tí, ktorí ukončili stredoškolské štúdium v Belgicku.

28     Existuje riziko, že táto podmienka znevýhodňuje hlavne štátnych príslušníkov iných členských štátov. Keďže totiž podmieňuje priznanie tohto príspevku požiadavkou, aby žiadateľ získal požadovaný diplom v Belgicku, je možné, že ju ľahšie splnia vlastní štátni príslušníci.

29     Takéto rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť len vtedy, ak sa zakladá na objektívnych kritériách nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a primeraných cieľu, ktorý legitímne sleduje vnútroštátne právo (rozsudky z 23. mája 1996, O’Flynn, C‑237/94, Zb. s. I‑2617, bod 19, a Collins, už citovaný, bod 66).

30     Ako už Súdny dvor rozhodol, je legitímne, že sa vnútroštátny zákonodarca chce ubezpečiť, že existuje skutočné spojenie medzi žiadateľom o príspevok a dotknutým územím trhu práce (rozsudok D’Hoop, už citovaný, bod 38).

31     Jediná podmienka týkajúca sa miesta získania diplomu o ukončení stredoškolského štúdia má však príliš všeobecný a výlučný charakter. Nespravodlivo vyzdvihuje prvok, ktorý nie je nevyhnutne ukazovateľom skutočného a účinného stupňa spojenia medzi žiadateľom o čakateľský príspevok a územím trhu práce, pričom vylučuje akýkoľvek iný ukazovateľ. Preto zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok D’Hoop, už citovaný, bod 39).

32     Ďalej z článku 36 ods. 1 prvého pododseku bodu 2° písm. h) kráľovského nariadenia vyplýva, že uchádzač o zamestnanie, ktorý svoje stredoškolské štúdium neukončil v Belgicku, má predsa len nárok na čakateľský príspevok, ak v inom členskom štáte Európskej únie vykonával rovnocenné štúdium rovnakého stupňa alebo rovnocennú prípravu rovnakého stupňa a ak je závislý od pracovníkov migrujúcich v zmysle článku 39 ES, ktorí majú bydlisko v Belgicku.

33     Skutočnosť, že rodičia pána Ioannidisa nie sú migrujúcimi pracovníkmi, však v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na odmietnutie poskytnutia požadovaného príspevku. Túto podmienku totiž nemožno odôvodniť snahou zabezpečiť existenciu skutočného spojenia medzi žiadateľom o príspevok a dotknutým územím trhu práce. Iste, je založená na prvku, ktorý možno považovať za ukazovateľa skutočného a účinného stupňa spojenia. Nie je však možné vylúčiť, že osoba ako pán Ioannidis, ktorá po ukončení stredoškolského štúdia v členskom štáte pokračuje v štúdiu vyššieho stupňa v inom členskom štáte a získa tam diplom, bude schopná preukázať skutočné spojenie s trhom práce tohto štátu, hoci nie je závislá od migrujúcich pracovníkov s bydliskom v tomto štáte. Preto táto podmienka tiež zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

34     Je vhodné dodať, že čakateľský príspevok je sociálnou výhodou v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 (rozsudok D’Hoop, už citovaný, bod 17).

35     Podľa ustálenej judikatúry je cieľom zásady rovnakého zaobchádzania uvedenej v článku 7 nariadenia č. 1612/68, vzťahujúcej sa na všetky výhody, ktoré – či už sú, alebo nie sú spojené s pracovnou zmluvou – sú vo všeobecnosti priznané vlastným štátnym príslušníkom hlavne z dôvodu ich objektívneho postavenia ako pracovníkov alebo na základe samotnej skutočnosti, že majú bydlisko na vnútroštátnom území, zabrániť diskrimináciám v neprospech potomkov závislých od pracovníka (pozri najmä rozsudky z 30. septembra 1975, Cristini, 32/75, Zb. s. 1085, bod 19; z 20. júna 1985, Deak, 94/84, Zb. s. 1873, bod 22, a z 8. júna 1999, Meeusen, C‑337/97, Zb. s. I‑3289, bod 22).

36     V dôsledku toho právo na čakateľský príspevok vyplýva deťom závislým od migrujúcich pracovníkov, ktorí majú bydlisko v Belgicku, z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 nezávisle od skutočnosti, že v konkrétnom prípade existuje skutočné spojenie s dotknutým územím trhu práce.

37     Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je potrebné vyjadriť sa k výkladu článkov 12 ES, 17 ES a 18 ES.

38     Preto treba odpovedať na položenú otázku tak, že článok 39 ES odporuje tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, ktorý hľadá svoje prvé zamestnanie a nie je ako dieťa závislý od migrujúceho pracovníka s bydliskom v prvom členskom štáte, poskytnutie čakateľského príspevku len z toho dôvodu, že ukončil svoje stredoškolské štúdium v inom členskom štáte.

 O trovách

39     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

Článok 39 ES odporuje tomu, aby členský štát odmietol štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, ktorý hľadá svoje prvé zamestnanie a nie je ako dieťa závislý od migrujúceho pracovníka s bydliskom v prvom členskom štáte, poskytnutie čakateľského príspevku len z toho dôvodu, že ukončil svoje stredoškolské štúdium v inom členskom štáte.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.