21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/21

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom“

2012/C 181/05

Spravodajca: pán Ionuț SIBIAN

Členovia Komisie Maroš Šefčovič a Štefan Füle požiadali listom z 22. septembra 2011 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Úloha občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca) prijal 145 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Prieskumné stanovisko EHSV o úlohe občianskej spoločnosti vo vzťahoch medzi EÚ a Kosovom berie do úvahy rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999).

Toto stanovisko obsahuje súbor odporúčaní určených Európskej komisii a kosovským orgánom. EHSV je pripravený podporovať činnosť Európskej komisie zameranej na posilnenie úlohy občianskej spoločnosti v Kosove, ako aj vzťahov medzi EÚ a kosovskou občianskou spoločnosťou.

1.1   EHSV vyzýva kosovskú vládu, aby prijala náležité opatrenia na zaistenie bezpečného a voľného pohybu etnických menšín na území krajiny, ktorý je základným predpokladom na dosiahnutie zmierenia a vzájomnej dôvery.

1.2   Európska komisia by mala spolupracovať s kosovskou vládou a mediálnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto krajine s cieľom podporiť slobodu médií a profesionalizáciu žurnalistiky.

1.3   EHSV nabáda kosovskú vládu, aby vypracovávanie národnej stratégie hospodárskeho rozvoja konzultovala s občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi. Kosovská vláda a Európska komisia by mali dať najvyššiu prioritu zapojeniu žien a mladých ľudí do trhu práce. Osobitnú pozornosť treba venovať podpore rozvoja vidieka, udržateľného poľnohospodárstva a združení poľnohospodárov.

1.4   EHSV by mal prispieť k posilneniu postavenia hospodárskej a sociálnej rady Kosova prostredníctvom spolupráce s hlavnými sociálnymi partnermi a poskytnutím svojho know-how a odborných poznatkov. Európska komisia by mala tiež poskytnúť dôraznú podporu hospodárskej a sociálnej rade Kosova. Kosovská vláda by mala zabezpečiť vyčlenenie osobitnej rozpočtovej položky na činnosť hospodárskej a sociálnej rady Kosova.

1.5   EHSV odporúča, aby kosovské ministerstvo práce vytvorilo transparentný a spravodlivý mechanizmus financovania iniciatív sociálnych partnerov.

1.6   Napriek tomu, že Kosovu jeho štatút neumožňuje, aby sa stal signatárom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, kosovská vláda by mala zosúladiť svoje právne predpisy a postupy s týmito dohovormi.

1.7   Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby sa zástupcovia sociálnych partnerov zapojili do vytvorenia zastrešujúcej Národnej rady pre európsku integráciu.

1.8   Kosovská vláda by mala podporovať presadzovanie práva v súvislosti so zabezpečením voľného prístupu k verejným informáciám.

1.9   V súvislosti so začatím činnosti kosovskej Národnej rady pre boj proti korupcii vo februári 2012 EHSV dúfa, že občianska spoločnosť bude mať k dispozícii skutočné prostriedky, aby mohla účinne prispievať k boju proti korupcii.

1.10   Kosovská vláda by mala zohľadniť strategický rámec vypracovaný občianskou spoločnosťou a vytvoriť právny a inštitucionálny rámec pre štruktúrovaný dialóg a jeho začlenenie do rozhodovacieho procesu. Kosovské zhromaždenie by malo vytvoriť inštitucionálnu platformu, ktorá by umožnila pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti.

1.11   Európska komisia by mala naďalej podporovať vytváranie sietí občianskej spoločnosti v Kosove, aby sa uľahčil dialóg so štátnymi orgánmi a aby tieto siete nadviazali kontakty s existujúcimi platformami európskej občianskej spoločnosti

1.12   Európska komisia by mala podporovať kosovskú vládu v rozvoji právneho a fiškálneho rámca, ktorý prispeje k dlhodobej udržateľnosti občianskej spoločnosti v Kosove. Kosovská vláda by mala vytvoriť transparentné mechanizmy verejného financovania organizácií občianskej spoločnosti. EHSV navyše odporúča, aby kosovská vláda vytvorila štátny fond pre občiansku spoločnosť.

1.13   EHSV odporúča, aby finančné prostriedky Európskej komisie vyčlenené pre občiansku spoločnosť v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) boli rovnomerne rozdelené medzi organizácie zamerané na podporu demokracie a právneho štátu a organizácie podporujúce sociálno-hospodársky rozvoj. Výzvy na predkladanie návrhov v rámci IPA by mali byť naplánované tak, aby nevznikali medzery vo financovaní.

1.14   Európska komisia by sa mala pokúsiť nájsť spôsoby na uľahčenie prístupu menších organizácií občianskej spoločnosti k jej programom a na podporu dlhodobých iniciatív.

1.15   Európska komisia by mala nájsť riešenia na uľahčenie prístupu sociálnych partnerov k finančným prostriedkom vyčleneným pre občiansku spoločnosť v rámci IPA. V rámci nástroja na podporu občianskej spoločnosti by sa mohli vytvoriť špecifické programy pre sociálnych partnerov. Odborové organizácie potrebujú, aby existovali cielené programy v rámci IPA, ktoré by im umožnili posilniť ich kapacity.

1.16   EHSV dôrazne podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do stanovovania národných priorít pre poskytovanie pomoci v rámci IPA.

1.17   EHSV znovu potvrdzuje svoj záujem a ochotu predsedať spoločne s Európskou komisiou plenárnym zasadnutiam občianskej spoločnosti, ktoré sa konajú raz ročne počas dialógu v rámci procesu stabilizácie a pridruženia.

2.   Kontext stanoviska

2.1   Vonkajší aktéri v Kosove

2.1.1   Kosovské zhromaždenie vyhlásilo 17. februára 2008 nezávislosť. Kosovské orgány sa zaviazali plne uplatňovať Ahtisaariho komplexný návrh štatútu a schválili novú ústavu, ktorá odráža tento záväzok. Zhromaždenie požiadalo Európsku úniu, aby vyslala svoju misiu na podporu právneho štátu (EULEX). Takisto vyzvalo skupinu štátov (1), aby zriadili medzinárodný civilný úrad (ICO), ktorý by dohliadal na uplatňovanie Ahtisaariho plánu. Medzinárodný civilný zástupca (ICR) si zachováva právomoc anulovať právne predpisy a rozhodnutia, o ktorých sa domnieva, že sú v rozpore s Ahtisaariho komplexným návrhom štatútu.

2.1.2   Prítomnosť jednotiek KFOR (vojenská misia NATO v Kosove) sa postupne znižuje, naďalej však majú na starosti bezpečnosť v celom Kosove. Kosovská polícia zároveň preberá zodpovednosť za ochranu väčšiny kultúrnych a náboženských pamiatok a väčšiny hraníc.

2.1.3   Medzinárodný súdny dvor prijal v júli 2010 poradné stanovisko k nezávislosti Kosova a dospel k záveru, že vyhlásenie nezávislosti tejto krajiny neporušuje medzinárodné právo.

2.2   Prístup EÚ v Kosove

2.2.1   Nezávislosť Kosova uznalo 22 z 27 členských štátov EÚ. Absencia európskeho konsenzu v otázke jeho štatútu však nebráni EÚ podieľať sa na dianí v tejto krajine. V prípade 5 krajín, ktoré Kosovo neuznali (Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko), sa miera zapájania do činnosti s kosovskými orgánmi líši.

2.2.2   Kosovo je začlenené do procesu stabilizácie a pridruženia (PSP), no napriek tomu je jedinou krajinou tejto oblasti, ktorá nemá žiadne zmluvné vzťahy s EÚ, a z tohto dôvodu nemôže podpísať dohodu o stabilizácii a pridružení. Počas dialógu EÚ s Kosovom v rámci PSP sa v rokoch 2010 – 2011 konalo osem schôdzí (sedem odvetvových, po ktorých nasledovalo plenárne zasadnutie), vrátane konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa týkali hlavných kapitol acquis EÚ.

2.2.3   V súlade s rezolúciou OSN o Kosove, ktorá bola prijatá v septembri 2010, sa za podpory EÚ začal dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Cieľom tohto dialógu je nájsť praktické riešenia v oblasti regionálnej spolupráce, obchodu, slobody pohybu a právneho štátu (pozri bod 3.3).

2.2.4   Európsky parlament prijal v júli 2010 uznesenie o Kosove, v ktorom nabáda členské štáty EÚ, aby zintenzívnili svoj spoločný prístup k tejto krajine. Európsky parlament zdôraznil, že vyhliadky na pristúpenie k EÚ sú významným stimulom na uskutočnenie nevyhnutných reforiem v Kosove, a vyzval na prijatie praktických opatrení, vďaka ktorým by tieto vyhliadky nadobudli v očiach vlády aj občanov konkrétnejšiu podobu.

V januári 2012 Európska komisia začala s Kosovom dialóg o liberalizácii vízového režimu.

2.2.5   Kosovo čerpá prostriedky z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), nástroja stability, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a ďalších zdrojov financovania, pričom je zapojené do programov pre viacerých príjemcov v rámci IPA. Dokument o viacročnom orientačnom plánovaní na roky 2011 – 2013 bol prijatý 27. júna 2011. V roku 2011 bolo v úzkej spolupráci s ministerstvom pre európsku integráciu a vládnymi inštitúciami vyčlenených dovedna 68,7 milióna EUR na ročný program IPA na rok 2011. Predvstupová pomoc EÚ sa zameriava na podporu právneho štátu, hospodárstva, obchodu, priemyslu a reformy verejnej správy.

2.3   Činnosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vo vzťahu k občianskej spoločnosti v Kosove

2.3.1   Rozšírenie EÚ a pokrok krajín západného Balkánu pri príprave na členstvo v Európskej únii je jednou z priorít vonkajších vzťahov EHSV. Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy vyvinula účinné nástroje na splnenie svojich hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a zvyšovaní jej schopnosti stať sa partnerom vlád pri príprave na vstup do EÚ.

2.3.2   Kontaktná skupina pre západný Balkán – stály vnútorný útvar, ktorý zriadil EHSV v roku 2004 – je hlavným nástrojom na koordináciu činnosti EHSV v tomto smere. Hlavnou úlohou kontaktnej skupiny je sledovať zmeny politickej, hospodárskej a sociálnej situácie v krajinách západného Balkánu a vo vzťahoch medzi EÚ a západným Balkánom. Kontaktná skupina okrem toho rozvíja spoluprácu medzi EHSV a organizáciami občianskej spoločnosti západného Balkánu.

3.   Politický vývoj v Kosove

3.1   Hlavné fakty a údaje o Kosove

3.1.1   Do konca roku 2011 Kosovo uznalo 86 členských štátov OSN, z toho 22 členských štátov EÚ.

3.1.2   Kosovo má približne 2 milióny obyvateľov a je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Podľa odhadov Svetovej banky je hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa 1 760 EUR. Podľa najnovších dostupných údajov z roku 2006 sa odhaduje, že 45 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby stanovenou v tejto krajine, pričom 17 % obyvateľov je extrémne chudobných. Mnoho Kosovčanov žije v diaspóre a obyvateľstvo Kosova je v Európe jedným z najmladších.

3.1.3   Albánci tvoria 90 % obyvateľstva, Srbi 6 % a zostávajúce 4 % obyvateľov tvoria spoločne Bosniaci, Turci, Rómovia, Aškaliovia a Egypťania. Albánska väčšina a nesrbská menšina uznáva Kosovo ako legitímny štát. Väčšina srbskej komunity nesúhlasí so štátnou suverenitou Kosova. Medzi kosovskými Albáncami a kosovskými Srbmi panuje aj naďalej výrazný spoločenský odstup. Kosovskí Srbi zachovávajú v severnej časti krajiny silnú faktickú autonómiu. V ostatných častiach Kosova sú koncentrovaní vo vidieckych enklávach. Okrem politických dôvodov je významnou príčinou izolácie srbskej komunity aj naďalej jazyková bariéra. Kosovskí Srbi žijúci v enklávach sú vystavení diskriminácii, ktorá negatívne ovplyvňuje ich každodenný život, a trpia nedostatkom pracovných príležitostí. Ich postavenie vo vzťahu ku kosovskej verejnej správe a prístup k rôznym sociálnym službám (napríklad k nemocničnej starostlivosti), ktoré by mali byť rovnaké, ako majú kosovskí Albánci, sú neisté. Ich sloboda pohybu na území Kosova je v praxi obmedzená a srbské obyvateľstvo naďalej opúšťa Kosovo.

3.1.4   Na severe Kosova a vo väčšine oblastí obývaných Srbmi pôsobia od roku 1999 paralelné ustanovizne v oblasti zdravotnej starostlivosti, školstva, justície a sociálnych služieb. Podporu získavajú od Srbska a do veľkej miery sú pod jeho kontrolou. Veľká časť srbských obyvateľov Kosova aj naďalej bojkotuje voľby do zhromaždenia krajiny a spoluprácu s kosovskými orgánmi, predovšetkým na severe. V ostatných častiach krajiny sa kosovskí Srbi zúčastňujú volieb vo vyššej miere a sú tiež zastúpení v miestnych a celoštátnych inštitúciách (vrátane vlády a zhromaždenia). Proces decentralizácie predpokladajúci vznik nových obcí, v ktorých by etnické menšiny tvorili väčšinu a ktoré by disponovali vyššími právomocami na úrovni obcí, bol v obciach so srbskou väčšinou bojkotovaný.

3.2   Vzťahy so susednými krajinami

3.2.1   Zo všetkých susedných krajín Kosovo udržiava najlepšie vzťahy s Albánskom. Albánsko bolo aj naďalej je veľmi aktívne pri zabezpečovaní uznania Kosova a lobuje za jeho zapojenie do regionálnych iniciatív.

3.2.2   Kosovo má korektné vzťahy s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko. Vymedzenie hraníc bolo dokončené a krajiny nadviazali dobré diplomatické vzťahy.

3.2.3   Kosovo a Čierna Hora sa dohodli na dokončení procesu vymedzenia spoločných hraníc. Čierna Hora pôvodne požadovala uznanie čiernohorskej menšiny v kosovskej ústave ešte pred výmenou veľvyslancov medzi krajinami a dokončením vymedzenia hraníc. Čiernohorská menšina bola uznaná zákonom o menšinách a očakáva sa, že obe krajiny nadviažu v blízkej budúcnosti diplomatické vzťahy.

3.2.4   Bosna a Hercegovina a Srbsko sú jedinými susednými krajinami, s ktorými Kosovo nemá žiadne oficiálne politické vzťahy. Hospodárske vzťahy sú aj naďalej asymetrické, pretože napriek tomu, že Srbsko je najväčším vývozcom do Kosova, Kosovu bola donedávna upretá možnosť vývozu do Srbska. EÚ pôsobí ako sprostredkovateľ technických rokovaní medzi Prištinou a Belehradom. Súčasťou programu rokovania so Srbskom je aj otvorenie obchodu s Kosovom, využívanie srbského vzdušného priestoru, tranzit cestujúcich s kosovským pasom alebo vozidiel s kosovským evidenčným číslom, účasť Kosova na regionálnych fórach. Koncom februára 2012 Kosovo a Srbsko dospeli k dohode o regionálnej spolupráci a správe hraničných priechodov.

3.3   Aktuálne otázky

3.3.1   Vo vzťahoch medzi etnikami naďalej pretrváva napätie vyvolané nestabilitou v severnom Kosove a odmietavým postojom kosovských Srbov a Srbska uznať nezávislosť Kosova a jeho nových inštitúcií. Existujú však aj skupiny kosovských Albáncov, ktoré odmietajú medzinárodný dohľad nad nezávislosťou Kosova.

3.3.2   Koncom júla 2011 došlo na severe krajiny k vyhroteniu situácie, keď sa kosovské orgány rozhodli uvaliť embargo na srbský tovar ako odvetné opatrenie za srbskú blokádu tovaru od roku 2008 z dôvodu neuznania pečiatky colných orgánov Kosova. Jednostranný zásah kosovskej polície na dvoch hraničných priechodoch so Srbskom na severe Kosova viedol k vypuknutiu násilia, ktoré si vyžiadalo smrť jedného kosovského policajta. S pomocou jednotiek KFOR (vojenská misia NATO v Kosove) bol obnovený poriadok.

3.3.3   V septembri 2011 bola otázka colných pečiatok vyriešená v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, v ktorom EÚ zohrala úlohu sprostredkovateľa. Uplatňovanie dohody však vyústilo do rozsiahlej blokády na severe krajiny, pričom došlo aj k násilnostiam. Vzhľadom na situáciu v severnom Kosove Srbsko koncom septembra prerušilo svoju účasť v spomenutom dialógu sprostredkovanom Európskou úniou a k rokovaciemu stolu sa vrátilo v novembri 2011.

4.   Hospodárska situácia v Kosove

4.1   Situácia po ukončení konfliktu

4.1.1   Kosovo je s oficiálnou mierou nezamestnanosti vyše 40 % krajinou s najvyššou mierou nezamestnanosti v regióne a výrazne prevyšuje priemer Európskej únie. K týmto údajom treba pristupovať obozretne, pretože sú nižšie ako v skutočnosti, a to vzhľadom na rozsiahly sektor neformálneho hospodárstva v Kosove. Miera nezamestnanosti je vyššia u žien a zasahuje najmä mládež. Každoročne vstupuje na trh práce približne 30 000 mladých ľudí a túto mieru nie je možné v podmienkach súčasného hospodárskeho rastu udržať. Pálčivou otázkou je aj chudoba, keďže 20 % obyvateľstva má na živobytie menej než jedno euro denne.

4.1.2   Hospodárstvo je aj naďalej vo veľkej miere závislé od remitencií a pomoci darcov. Na ekonomiku Kosova má negatívny dosah povojnová neistota, prerušené obchodné väzby a nedostatočné investície do infraštruktúry. V prvých rokoch tohto storočia dosiahol hospodársky rast dvojciferné čísla, a to vďaka masívnej núdzovej pomoci a úsiliu o obnovu za prostriedky z medzinárodnej pomoci darcov. V dôsledku extrémne vysokého obchodného deficitu a nedostatku priamych zahraničných investícií sa tento rast ukázal byť neudržateľný. Objem čistých zahraničných investícií v Kosove od roku 2007 sústavne klesal z 19 % na 7,1 % HDP. Neformálny sektor je rozsiahly a výber daní slabý.

4.1.3   Napriek tomu, že celosvetová finančná a hospodárska kríza má na kosovskú ekonomiku – vzhľadom na obmedzenú medzinárodnú integráciu krajiny – relatívne malý dosah, jej negatívne dôsledky sa prejavili najmä znížením remitencií, vývozu a priamych zahraničných investícií.

4.1.4   Kosovské hospodárstvo je vo výraznej miere závislé od odvetvia služieb (68 %), pričom podiel ostatných sektorov je relatívne nízky: priemysel (20 %) a poľnohospodárstvo (12 %). Väčšina obyvateľov krajiny žije vo vidieckych oblastiach. Poľnohospodárskej činnosti sa obyvatelia venujú na malých pozemkoch, čiže väčšinou ide o neefektívne poľnohospodárstvo pre vlastnú potrebu. Táto situácia znemožňuje vytvorenie silnej a reprezentatívnej občianskej spoločnosti, ktorá by sa venovala otázkam poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

4.1.5   Korupcia je aj naďalej veľmi rozšírená a má výrazný dosah na perspektívy hospodárskeho rastu krajiny. Podľa indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International sa Kosovo nachádza na 110. mieste a je hodnotené ako jedna z najskorumpovanejších krajín v Európe.

4.1.6   Vláda nemá národnú stratégiu hospodárskeho rozvoja, ktorá by mala byť vypracovaná v spolupráci so sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi občianskej spoločnosti.

5.   Súčasný stav a úloha organizácií občianskej spoločnosti

5.1   Sociálny dialóg

5.1.1   Odhaduje sa, že celkový počet členov odborových organizácií je približne 60 000. Miera odborovej organizovanosti vo verejnom sektore je veľmi vysoká; podľa odhadov je v odboroch angažovaných 90 % štátnych úradníkov (2). V súčasnosti, keď zákony umožňujú zakladanie odborových organizácií v súkromnom sektore, je pre odbory kľúčovou výzvou do budúcna ich zakladanie na úrovni podnikov. Podľa prieskumov sa k členstvu v odboroch hlási 5,09 % obyvateľstva (3).

5.1.2   Zákonník práce, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2010, bol v Kosove považovaný za jeden z najdôležitejších právnych predpisov, ktoré boli kedy schválené (4). V rámci jeho prípravy sa uskutočnili rôzne konzultácie, najmä medzi združeniami zamestnávateľov a odborovými zväzmi, no zapojili sa do nich aj špecializovaný výbor parlamentného zhromaždenia a organizácie občianskej spoločnosti. Zákonník práce bol schválený jednomyseľne na poslednom plenárnom zasadnutí v treťom legislatívnom období, v rovnaký deň, keď bolo zhromaždenie rozpustené, a bol schválený napriek opakovaným protestom vlády znepokojenej vysokou rozpočtovou záťažou, ktorá by z toho vyplývala. Odborové zväzy sa vyhrážali bojkotom volieb v prípade jeho neschválenia.

5.1.3   Hospodárska a sociálna rada Kosova bola zriadená v roku 2009. Jej činnosť už od zriadenia narušuje nesúhlasný postoj Kosovskej obchodnej komory a Únie nezávislých odborových zväzov Kosova (BSPK) voči účasti iných zamestnaneckých organizácií (Kosovská podnikateľská aliancia) a odborových zväzov (Konfederácia slobodných odborových zväzov Kosova – KSLK). Napriek interným nezhodám sa hospodárska a sociálna rada stretáva na pravidelných schôdzach.

5.1.4   Hospodárska a sociálna rada Kosova nemá dostatočnú kapacitu a prostriedky na účinné fungovanie.

5.1.5   Sociálni partneri nezohrávajú dôležitú úlohu v procese európskej integrácie ani v procese hospodárskeho rozvoja. Kosovská vláda by mala vytvoriť vhodný právny základ na posilnenie úlohy a zlepšenie zastúpenia sociálnych partnerov v spomenutých procesoch.

5.1.6   Ministerstvo práce v súčasnosti financuje projekty sociálnych partnerov, avšak neboli stanovené žiadne transparentné kritéria ani rokovací poriadok.

5.2   Občiansky dialóg

5.2.1   Počiatky občianskej spoločnosti v Kosove sa datujú od konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov minulého storočia, t. j. do obdobia po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Vzhľadom na veľmi špecifickú situáciu v Kosove v danej dobe sa občianska spoločnosť vyvinula ako dôležitá súčasť celkového paralelného systému a občianskeho odporu voči srbskému režimu. Hlavnými oblasťami činnosti občianskej spoločnosti bola humanitárna pomoc a ochrana ľudských práv, ako aj občianske hnutia so širokou podporou spoločnosti. V dôsledku bojkotu srbských inštitúcií celým albánskym obyvateľstvom Kosova, ako aj chýbajúcich sociálnych a zdravotných služieb sa občianska spoločnosť stala hlavným poskytovateľom služieb (5).

5.2.2   Po vojne sa občianska spoločnosť rýchle prispôsobila, aby reagovala na nové potreby, ako je napríklad núdzová pomoc a obnova či zmierenie medzi rôznymi etnikami. V podmienkach rozsiahlej finančnej a technickej podpory od medzinárodných darcov sa výrazne zvýšil počet organizácií občianskej spoločnosti. V súčasnosti sa však odhaduje, že z vyše 6 000 mimovládnych organizácií registrovaných v roku 2010 je menej než 10 % sústavne aktívnych alebo čiastočne aktívnych (6).

5.2.3   V súčasnosti čelia organizácie občianskej spoločnosti v Kosove podobným výzvam ako ich partnerské organizácie v iných krajinách tohto regiónu (7), pretože väčšina z nich stále výrazne závisí od financovania zo zahraničia (odhaduje sa, že vyše 70 % prostriedkov organizácií občianskej spoločnosti pochádza od zahraničných darcov). V dôsledku toho sú organizácie občianskej spoločnosti vo väčšej miere riadené darcami, menej reagujú na potreby komunity a ich udržateľnosť je diskutabilná, pretože v budúcnosti sa môže znížiť úroveň financovania občianskej spoločnosti zo zahraničia. Organizácie občianskej spoločnosti čelia navyše problému s legitimitou, pretože sa oslabila ich väzba s volebnými obvodmi.

5.2.4   Mnohí darcovia sa už začali z Kosova sťahovať a celkový objem finančných prostriedkov, ktoré má občianska spoločnosť k dispozícii, sa znižuje. Vzhľadom na prevahu podpory zameranej na krátkodobé projekty v porovnaní s inštitucionálnou dlhodobou podporou je udržateľnosť organizácií občianskej spoločnosti z hľadiska finančných a ľudských zdrojov ťažko zvládnuteľnou úlohou (8).

5.2.5   V decembri 2011 sa Európska komisia zaviazala, že dospeje k dohode v otázke účasti Kosova v programoch EÚ bez toho, aby boli dotknuté postoje členských štátov v otázke jeho štatútu. V tejto súvislosti by mali EK a kosovská vláda zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti boli zapojené do prípravy a realizácie konkrétnych projektov.

5.2.6   Problémy s medzinárodným uznaním Kosova majú priamy dosah na medzinárodné väzby kosovskej občianskej spoločností. Mnohé medzinárodné a európske siete neprijímajú členov z Kosova. Napriek týmto prekážkam je kosovská občianska spoločnosť zastúpená v rôznych regionálnych a európskych platformách a fórach a teší sa väčšiemu zviditeľneniu na medzinárodnej scéne ako ktorékoľvek iné odvetvie v krajine. Zastúpenie kosovských organizácií občianskej spoločnosti v regionálnych programoch by malo byť uľahčené.

5.2.7   Ústava z roku 2008 chráni slobodu vyjadrovania a tlače s výnimkou prejavov, ktoré by vyvolávali etnickú neznášanlivosť. Občianska spoločnosť sa vo všeobecnosti domnieva, že môže slobodne kritizovať vládu, no niekoľko organizácií občianskej spoločnosti informovalo o protiprávnych obmedzeniach či útokoch zo strany miestnej samosprávy alebo ústrednej vlády. Objavujú sa však aj správy o tom, že média, ktoré sú blízke vláde, sú zneužívané na to, aby brojili proti iniciatívam občianskej spoločnosti a jednotlivcom, ktorí kritizujú vládu. Napriek tomu, že v Kosove pôsobí množstvo rôznych tlačených a elektronických médií, investigatívna žurnalistika je vzhľadom na strach z odvetných opatrení zriedkavá. Finančná závislosť médií od reklamy financovanej vládou spochybňuje ich vydavateľskú nezávislosť.

5.2.8   Základný zákon o mimovládnych organizáciách umožňuje rýchlu a jednoduchú registráciu a stanovuje hlavné zásady zakladania, fungovania a rozpúšťania mimovládnych organizácií. Doplnkový právny rámec pre občiansku spoločnosť sa považuje za nedostatočný: zisk verejno-prospešných organizácií je veľmi obmedzený, oslobodenie od dane pre potenciálnych darcov je minimálne a ešte stále nebola vypracovaná formálna štruktúra pre postupy občianskeho dialógu. Je potrebné prijať zákony o dani z pridanej hodnoty (DPH), clách, dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb, aby sa mohli presne stanoviť daňové úľavy pre mimovládne organizácie, ktoré by vyplývali z ich štatútu verejnoprospešnej organizácie. Dobročinnosť na miestnej úrovni je stále iba v počiatkoch. Na to, aby mala dobročinnosť reálny dosah, sú nevyhnutné zmeny v podnikovej kultúre. Je nesmierne potrebné vytvoriť vhodné prostredie na zabezpečenie finančnej udržateľnosti mimovládnych organizácií, aby mali prostredníctvom právnych predpisov o sponzorstve, dani z príjmov právnických osôb a dani z príjmov fyzických osôb umožnený prístup k verejným finančným prostriedkom.

5.2.9   Spolupráca s občianskou spoločnosťou má tendenciu obmedzovať sa na presadzovanie legislatívnych iniciatív, avšak pokusy organizácií občianskej spoločnosti o riešenie problémov súvisiacich s transparentnosťou a korupciou sú menej úspešné. Prekážkou spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a vládou je aj naďalej prístup k informáciám, a to hlavne pre nedostatočné presadzovanie zákona o prístupe k verejným dokumentom.

5.2.10   Oficiálny dialóg medzi občianskou spoločnosťou a vládou neprebieha. Európska komisia by mala podporiť kosovskú vládu v tom, aby zriadila oficiálne štruktúry pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou. Verejné orgány by mali vytvoriť stále mechanizmy a orgány na konzultáciu s občianskou spoločnosťou a taktiež by mali byť vymenovaní a vyškolení štátni úradníci, ktorí by pôsobili ako osoby pre kontakt s organizáciami občianskej spoločnosti.

5.2.11   V reakcii na úsilie organizácií občianskej spoločnosti vláda začala vypracovávať stratégiu spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou. Tento proces je iba v počiatočnej fáze a koordinuje ho sieť občianskej spoločnosti Platforma CiviKos.

5.2.12   Neexistujú žiadne špecifické mechanizmy, ktoré by umožňovali, aby vláda uzatvárala zmluvy s občianskou spoločnosťou, a nie je vytvorený ani právny rámec pre výber niekoľkých vládnych grantov, ktoré sa poskytujú mimovládnym organizáciám, no udeľujú sa skôr na základe osobných preferencií. Európska komisia by mala poskytnúť kosovskej vláde technickú podporu na vytvorenie takýchto mechanizmov.

5.2.13   Bez jasných regulačných ustanovení zabezpečujúcich stimuly pre dobrovoľníkov je pre mimovládne organizácie nesmierne zložité prilákať jednotlivcov alebo skupiny dobrovoľníkov. Kosovskej vláde možno odporučiť európske modely právnych predpisov v oblasti dobrovoľníctva.

5.2.14   Spolupráca medzi vládou a občianskou spoločnosťou by sa mala posilniť aj v oblasti ochrany životného prostredia, pričom organizácie občianskej spoločnosti by mali byť konzultované a štruktúrovaným spôsobom zapájané do tvorby politiky a verejných diskusií.

6.   Organizácie občianskej spoločnosti v Kosove a IPA

6.1   Dostupnosť finančných prostriedkov IPA

6.1.1   Celková pomoc Európskej komisie Kosovu predstavovala v rokoch 1998 – 2009 vyše 2,3 miliardy EUR, vrátane financovania misie EULEX, osobitného zástupcu EÚ a medzinárodného civilného úradu. Hlavnými partnermi Európskej komisie v rámci dvojstrannej spolupráce sú Nemecko, Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko (Sida), Holandsko, Spojené kráľovstvo (DFID) a USAID.

6.1.2   Podľa viacročného orientačného plánovacieho dokumentu na roky 2009 – 2011, ktorý prijala Európska komisia v roku 2009, boli stanovené štyri hlavné prierezové otázky, ktorými sa treba v súvislosti s Kosovom zaoberať: občianska spoločnosť, životné prostredie, rovnaké príležitosti a dobrá správa vecí verejných. Z prostriedkov IPA sú financované tieto tri hlavné osi: podpora plnenia politických kritérií, hospodárskych kritérií a európskych noriem.

6.1.3   EÚ ako najvplyvnejší darca, pokiaľ ide o objem pomoci a kategórie financovania, má možnosť stanovovať zameranie pomoci a programov na podporu demokracie. To tiež znamená, že účinnosť zásahu Komisie má zásadný význam z hľadiska vnímania a zákonnosti medzinárodnej pomoci v Kosove.

6.1.4   V rámci politických kritérií podporuje financovanie v rámci IPA zlepšenie administratívnej kapacity a budovanie inštitúcií v Kosove, právny štát, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, dodržiavanie ľudských práv a ochranu srbskej menšiny a iných menšín a prispieva k upevneniu postavenia občianskej spoločnosti a verejnoprávnych médií prostredníctvom uplatňovania hľadiska občianskej spoločnosti vo všetkých programoch. Na podporu občianskej spoločnosti bolo v rokoch 2009 – 2011 vyčlenených 2 – 5 % prostriedkov z celkovej pomoci Kosovu.

6.1.5   Napriek tomu, že objem finančných prostriedkov Európskej únie určených pre občiansku spoločnosť sa sústavne zvyšuje, zložité byrokratické postupy podávania žiadostí a relatívne vysoké minimálne výšky grantov bránia väčšine organizácii, aby čerpali prostriedky z týchto fondov. Rovnaké podmienky prispeli k prehĺbeniu rozdielov medzi veľkými a malými organizáciami občianskej spoločnosti. Prekážkami, ktoré bránia spoločenským a základným organizáciám občianskej spoločnosti v prístupe k finančným prostriedkom EÚ, sú naďalej jazyková bariéra a technická náročnosť podávania žiadostí.

6.1.6   Finančné prostriedky Európskej komisie vyčlenené pre občiansku spoločnosť sú zamerané skôr na činnosť na podporu demokracie a právneho štátu a v menšej miere na podporu sociálno-hospodárskeho rozvoja.

6.1.7   V rámci pomoci z IPA neexistujú žiadne iniciatívy sociálnych partnerov, ktoré by boli podporované, ani cielené programy, ktoré by im umožnili posilniť ich kapacity.

6.1.8   Stále existujú obavy v súvislosti s obmedzenou kapacitou kosovských orgánov čerpať prostriedky z fondov IPA. Vláda by mala do stanovovania priorít pre poskytovanie pomoci v rámci IPA zapojiť organizácie občianskej spoločnosti.

6.1.9   Vzhľadom na to, že v Kosove neexistuje štruktúrovaný dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vládou, EHSV víta plány Európskej komisie na financovanie projektov v roku 2012, v rámci ktorých budú vytvorené siete organizácií občianskej spoločnosti určené na uľahčenie dialógu so štátnymi orgánmi.

6.1.10   EHSV odporúča, aby výzvy na predkladanie návrhov v rámci IPA boli naplánované tak, aby nevznikali medzery vo financovaní.

---

(1)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko a USA.

(2)  Kushtrim, Shaipi (2011), Annual Review 2010 on Labour Relations and Social Dialogue in South East Europe: Kosovo, Regional Project for Labour Relations and Social Dialogue in South East Europe, Friedrich Ebert Stiftung, január 2011.

(3)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(4)  Labour Law: its implementation in the first six months, GAP Policy Brief, The Institute for Advanced Studies GAP, september 2011.

(5)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(6)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

(7)  The 2010 NGO Sustainability Index for Central and Eastern Europe and Eurasia, United States Agency for International Development (USAID).

(8)  Better Governance for a Better Impact. A Call for Citizens, The CIVICUS Civil Society Index Analytical Country Report for Kosovo, Kosovar Civil Society Foundation (KCSF), marec 2011.

---